Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202560
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6622202560.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobkyne A. B., narodenej
XX. XXXXXXXX XXXX, C., D. XX, zastúpenej JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o.,
Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej Advokátska

kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, o náhradu škody,
o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 29. novembra 2023 č. k.
11C/46/2022-229, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 29. novembra 2023 č. k. 11C/46/2022-229 vo výrokoch II., III.,
IV. a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 29. novembra 2023 č. k. 11C/46/2022-229 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) konanie v časti zaplatenia sumy 15.702,- Eur zastavil (I. výrok) a uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj ,,SSU“) sumu 15.802,80 Eur, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobkyni z titulu navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5.976,70 Eur, v lehote 3
dní odprávoplatnostirozsudku (III.výrok)a prevyšujúcomrozsahužalobuzamietol(IV.výrok).Onároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni
trovy konania v rozsahu 100% z celkovej prisúdenej sumy do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške náhrady trov konania (V. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanej

domáhala zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 29.883,50 Eur
a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.953,40 Eur.
1.1.1. Po čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej vo výške 14.181,50 Eur
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 11.953,40 Eur z titulu zvýšenia náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia a po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie z
27. novembra 2023 č. k. 11C/46/2022-217 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy

17.674,80 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 11.953,40 Eur titulom
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
1.2. Pretože žalobkyňa pred otvorením prvého pojednávania (23. januára 2023) zobrala žalobu v časti
15.702,- Eur späť z dôvodu čiastkových úhrad žalovanej v sume 8.000,- Eur z 12. júla 2022 a v sume
7.702,- Eur z 19. decembra 2022, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 15.702,- Eur
zastavil (§ 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov; ďalej len ,,CSP“).

1.3.ZrozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystriciz9.apríla2020sp.zn.4To/14/2020súdprvejinštancie
zistil, že dňa 21. júna 2019 v čase o 18:40 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojovE. A. viedol v Lučenci po Gemerskej ceste č. 1/46 v kilometri 194,78 v smere od centra mesta do F.
osobné motorové vozidlo značky Porsche Cayenne, EČ C. XXX G., a to rýchlosťou 100 km/h, teda
vyššou ako dovolenou pre daný úsek cesty (70 km/h ), súčasne sa plne nevenoval vedeniu vozidla a

dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho s vozidlom prešiel do protismernej
časti vozidla,kdedošlokzrážkesoprotiidúcimosobnýmmotorovýmvozidlomzn.ŠkodaOctaviacombi,
EČC.XXXG.vedenéhoD.C.vsmereodOpatovejdocentramesta,pričomvovozidlezn.ŠkodaOctavia
combi utrpel vodič D. C. početné zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, spolujazdec H. C., utrpel
početné zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol a spolujazdkyňa A. B. utrpela zranenia,

a to ťažké komplexné poranenie viacerých životne dôležitých orgánov s rozvojom úrazovo-krvácavého
šoku pri masívnom krvácaní do dutiny brušnej, roztrhnutie okružlia tenkého čreva s krvácaním z vetvy
hornej mezenterickej tepny, roztrhnutie steny tenkého čreva na dvoch miestach v oblastiach lačníka
a bedrovníka, roztrhnutie steny zostupnej časti hrubého čreva, kompresívnu zlomeninu tiel dvoch
bedrových stavcov L2 a L3, pomliaždenie slinivky brušnej s jej poúrazovým zápalom, trieštivú zlomeninu
pravej kľúčnej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie oboch lalokov pľúc s poúrazovým výpotkom

do pohrudnicovej dutiny a prechodnou dychovou nedostatočnosťou, ktorý stav bol komplikovaný,
vytvorením poúrazovej vnútrobrušnej infekcie s medzikľučkovými abcesmi, ktoré si u nej vyžiadali dobu
liečby a PN najmenej 4 mesiace pri nekomplikovanom priebehu rehabilitácie.
1.3.1. Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec z 5. decembra
2019 sp. zn. 22T/33/2019 vo výroku o treste a odsúdil obžalovaného E. A. na trest odňatia slobody v

trvaní 8 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne s výkonom trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia a uložil mu aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 10 rokov.
1.4. V zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného
podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
(ďalejlen,,zákonč.437/2004Z.z.“alebo,,zákonoBSSU“)zo4.apríla2022vyplývahodnotenienáhrady

sťaženia spoločenského: pol. č. 255 - vážne duševné poruchy 700 bodov, pol. č. 301a - iné následky
poranenia pľúc jednostranné 150 bodov, pol. č. 304b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbt. s prízn.
koreňo. dráždenia 325 bodov, pol. č. 310 - poškod. brušnej steny sprev. porušením brušného lisu 250
bodov, pol č. 432b - rozsiahle jazvy po operáciách 50 bodov, spolu 1475 bodov (hodnota jedného bodu
v roku 2019 je 20,26 Eur ), celkovo 29.883,50,- Eur.

1.5. Zo psychiatrického znaleckého posudku č. 49/2023 vypracovaného A. I. H. J., znalkyňou pre
odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (ďalej len ,,znalkyňa“) z 22. septembra 2023 (ďalej
len ,,znalecký posudok“) súd prvej inštancie zistil u žalobkyni nasledovné diagnózy: posttraumatická
stresová poruchau - F43.1 podľa MKCH - 10 ( medzinárodná klasifikácia chorôb ) 10.revízia, t. č.
reziduálne prejavy, zmiernenie v čase; úzkostná porucha rozvíjajúca sa po vystavení emočne ťažkej

stresovej udalosti alebo situácii krátkeho alebo dlhého trvania, ktorá svojou závažnosťou presahuje
obvyklú ľudskú skúsenosť a bola by traumatizujúca pre väčšinu ľudí; epizóda strednej ťažkej depresie
- F32.1 v anamnéze v priebehu posttraumatickej stresovej poruchy
1.5.1. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo ustálenie psychického stavu žalobkyne pre potreby
bodového hodnotenia v období v priebehu roku 2021, kedy už nedochádzalo k významnejším zmenám

stavu.
1.5.2. V súvislosti s položkou č. 255 znalkyňa uviedla, že žalobkyňa v dôsledku nehody zo dňa 21.
júna 2019 trpí posttraumatickou stresovou poruchou s reziduami v zmiernenom stupni, spadajúcou pod
položku 255, pričom v rámci tejto diagnózy možno u žalobkyne konštatovať: a) vo vzťahu k vlastnej
osobe - zvýšené vnútorné napätie, podráždenosť, nervozitu, anticipačnú úzkosť spojenú okolnosťami

a situáciami pripomínajúcimi traumu, úzkosť pri cestovaní autom, kolísavú poruchu spánku - situačné
desivé živé sny - flashbacky, hypohedónia, výčitky voči sebe, zníženú schopnosť alebo porovnávanie v
partnerskom vzťahu, nepríjemné pocity pri pohľade na vlastné telo - jazvy, ktoré jej pripomínajú nehodu
a pretrváva u nej neschopnosť viesť motorové vozidlo; b) vo vzťahu k rodine - tendencia k čiastočnému
vyhnutiusaspoločnýmaktivitámspartnerom,zníženáschopnosťrovnakýchaktivítakorobilasnebohým

partnerom D. s terajším priateľom, určitá závislosť od pomoci druhej osoby - ťažšie nákupy, stavy smútku
a podráždenosti bez podnetu vplývajúce na vzťah s novým priateľom, zníženie schopnosti a zmena
prežívania intimity; c) vo vzťahu k spoločnosti a práci - obmedzenie trávenia času v spoločnosti, strata
niektorých priateľov, stavy únavy, slabej výdrže pri jednej činnosti, výrazne znížené možnosti uplatnenia
sa v práci pre vyššie uvedené psychické, ale aj telesné ťažkosti. Znalkyňa stanovila celkové bodové

hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z psychiatrického hľadiska na 780 bodov.
1.6.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§420ods.1,§444 zákonač.40/1964Zb.z.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov ďalej len ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“), § 2 ods. 2, § 4
ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 7, § 8 zákona č. 437/2004 Z. z., opatrenia Ministerstva zdravotníctvaSR č. S07592-2019 – OL z 15. mája 2019 (ďalej len ,,opatrenie č. S07592-2019 – OL“), § 4 ods. 1, 2,
4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.

381/2001 Z. z.“ alebo ,, zákon o PZP“).
1.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovanej v konaní je daná v zmysle
zákona č. 381/2001 Z. z., pretože žalovaná bola v čase škodovej udalosti poisťovateľom motorového
vozidla zn. Porsche Cayenne, EČ C.. Taktiež medzi stranami nebolo sporné bodové hodnotenie náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v somatickej časti s celkovým počtom bodov 775, na

základe čoho žalovaná v priebehu konania pristúpila k plneniu, v dôsledku čoho žalobkyňa zobral svoj
žalobný nárok pred prvým pojednávaním v časti 15.702,-Eur späť.
1.7.1. Po vypracovaní znaleckého posudku, žalobkyňa navrhla zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení
nároku z titulu náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 255 o sumu 3.492,80 Eur,
čo predstavuje rozdiel medzi bodovým hodnotením predloženého posudku v žalobe a vypracovaným
znaleckým posudkom, a teda celkovo žiadala priznať sumu 17.674,80 Eur (náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia) a sumu 11.953,40 Eur (zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia). Súd prvej inštancie uznesením z 27. novembra 2023 č. k. 11C/46/2022 - 217 zmenu žaloby
pripustil.
1.8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom sporu je nárok uplatnený žalobkyňou proti
poisťovni (žalovanej) postupom podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.. Na účely skúmania sporného

nároku žalobkyne vychádzal súd prvej inštancie z ustanovenia § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka.
1.8.1. Pokiaľ teda predmetom sporu bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, jedná sa o
nárok súvisiaci so škodou na zdraví.
1.9. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej súd prvej inštancie poukázal
na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka.

1.9.1. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa poškodený
dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho
spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie aj subjektívna premlčacia doba. Výška bodového
hodnotenia z bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku.
Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného

sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v
tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe,
v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania, alebo inom poškodení
na zdraví považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený)
zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre

uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a
pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Na základe uvedeného je zrejmé, že o škode spočívajúcej v
sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie až v dobe, kedy možno objektívne vykonať
bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie poškodenému
aj subjektívna premlčacia doba.

1.9.2. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, je otázkou odbornou, preto
pre začiatok plynutia premlčania, a teda určenia okamihu, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne, súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného psychiatrického znaleckého posudku, v
ktorom znalkyňa jednoznačne uviedla, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s jej
psychiatrickými problémami nastalo v priebehu roku 2021.

1.9.3. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 20. júna 2022 (rok po
ustálení zdravotného stavu žalobkyne), mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola podaná včas v
rámci dvojročnej premlčacej doby a nárok žalobkyne nie je premlčaný.
1.10. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalovanej pre nedodržanie postupu
podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. o predčasnosti podanej žaloby.

1.10.1. Žalobkyni možno v súdnom konaní priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia len
v prípade, ak nedošlo k uzavretiu uvedenej dohody. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná
nesúhlasila s výškou uplatneného nároku žalobkyne (náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v časti psychiky a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Je zrejmé, že v priebehu
sporu, ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie sporové strany nepristúpili k žiadnej dohode, preto

nemožno námietky o predčasnosti podanej žaloby vznesené žalovanou považovať za dôvodné.
1.10.2. Súd prvej inštancie podotkol, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody pred začatím konania
uplatnila u žalovanej, a teda svoju povinnosť v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. si splnila.1.11. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, v ktorom celkové bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne z psychiatrického hľadiska bolo ohodnotené v počte 780 bodov,
súd prvej inštancie znalkyňou určený počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia vynásobil

hodnotou bodu platnou v roku, v ktorom žalobkyňa utrpela škodu pri dopravnej nehode a týmto
momentom jej vznikol nárok na náhradu škody.
1.11.1. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 25. októbra 2012 sp.zn. 4MCdo 19/2011 a rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2020 sp. zn. 16Co/281/2018, z ktorých vyplýva, že momentom,

kedy poškodenému pri dopravnej nehode vznikne právo na náhradu škody titulom bolestného ako aj
sťaženia spoločenského uplatnenia, je práve moment vzniku škody na zdraví poškodeného.
1.12. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyni vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v roku 2019, kedy došlo k dopravnej nehode, a teda pri určení výšky náhrady škody bolo
potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2018 (§ 5 ods. 2 zákona č.
437/2004 Z. z.).

1.12.1. Žalobkyni vznikol nárok za jeden bod sťaženia spoločenského uplatnenia v sadzbe 20,26 Eur v
zmysle opatrenia č. S07592 - 2019 – OL, preto súd prvej inštancie počet znalkyňou stanovených bodov
sťaženia spoločenského uplatnenia 780 vynásobil sadzbou 20,26 Eur, čo predstavuje nárok žalobkyne
15.802,80 Eur a v prevyšujúcom rozsahu žalobkyňou uplatnený nárok zamietol.
1.12.2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s výpočtom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

žalobkyňou, ktorá počet bodov určených znaleckým posudkom násobila sumou 22,66 Eur, t. j. sadzbou
platnou pre rok 2021, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne.
1.12.3. Súd prvej inštancie nezaokrúhlil nárok žalobkyne podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. na
sumu 15.803,- Eur, pretože žalobkyňa si uplatnila nárok na nezaokrúhlenú výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

1.14. Žalobkyňa v spore požadovala aj mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v rozsahu 40%.
1.14.1. Pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, a to najmä
z výpovede žalobkyne, zo znaleckého posudku, pričom prihliadol aj na vek poškodenej, na spôsob jej
budúceho života a možnosť ďalšieho uplatnenia žalobkyne.

1.14.2. V súvislosti s dopravnou nehodou žalobkyňa utrpela viaceré nielen fyzické poranenia, v
dôsledku ktorých bola nútená podrobiť sa zdĺhavému liečebnému procesu, ale najmä u poškodenej
došlo k výrazným psychickým zmenám, ktoré ovplyvnili jej fungovanie po nehode. Samotná nehoda,
ale aj následný stres spôsobili u žalobkyne rozvoj tzv. posttraumatickej stresovej poruchy a ťažkej
depresie. Pred dopravnou nehodou bola žalobkyňa bežným mladým človekom, bez akýchkoľvek

vážnych zdravotných problémov, žila plnohodnotný partnerský život a pokúšala sa s partnerom o
dieťa, venovala sa športu, navštevovala kiná, divadlá a pomáhala matke v starostlivosti o svojho ťažko
zdravotne postihnutého otca.
1.14.3. Po dopravnej nehode sa život žalobkyne radikálne zmenil, bol jej priznaný polovičný invalidný
dôchodok, nedokáže sa plnohodnotne zaradiť do pracovného procesu, pretrvávajú u nej vážne

psychické problémy, vnútorné napätie, podráždenosť, nervozita, úzkosť pri cestovaní autom, poruchy
spánku, má nepríjemné pocity pri pohľade na vlastné zjazvené telo, ktoré jej pripomína nehodu, v
dôsledku čoho ju nenapĺňa ani nový partnerský vzťah, pretrváva u nej neschopnosť viesť motorové
vozidlo, nedokáže robiť rovnaké aktivity ako pred nehodou s bývalým priateľom a hoci je prakticky pri
všetkých úkonoch už sebestačná a nevyžaduje opateru žiadnej osoby, určitá závislosť od pomoci inej

osoby naďalej zotrváva, kedy žiadne ťažšie nákupy, či ťažšie veci v dôsledku poranenia chrbtice už
neodnesie. Nedokáže sa stretávať s bývalými priateľmi, ktorí jej pripomínajú bývalého partnera, ktorý
pri nehode zahynul, nemôže sa venovať športovým aktivitám, ktoré vykonávala pred nehodou
(bedminton), nedokáže si nerušene vychutnať divadelné predstavenie, či film v kine a je nútená v
priebehu týchto predstavení odísť sa poprechádzať pre bolesť chrbtice, a teda všetky tieto skutočnosti

súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodnutí, či a v akej miere vznikol žalobkyni nárok na mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
1.14.4. Podľa názoru súdu prvej inštancie s prihliadnutím na invaliditu, stratu schopnosti žalobkyne
vykonávať pôvodnú prácu, žalobkyňa má viaceré obmedzenie nielen v osobnom, rodinnom,
spoločenskom živote, ale je vyradená z akejkoľvek športovej činnosti, hoci pred úrazom žila

plnohodnotným životom mladého a takmer bezstarostného človeka, preto náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia nie je dostatočným odškodnením a sú dané okolnosti hodné osobitého
zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z..1.14.5. Pri úvahe o primeranosti zvýšenia náhrady za SSU, ktorú žalobkyňa požadovala v rozsahu 40%,
súd prvej inštancie rešpektujúc princíp proporcionality, mal za to, že žalobou uplatnené mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 40% nie je adekvátne daným

okolnostiam.
1.14.6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa zaužívanej súdnej praxe je možné priznať rozsah
mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v najvyššom rozsahu, t. j.
40% až 50% pri obzvlášť závažných (40%), resp. až tých najťažších (50%) poškodeniach zdravia,
akými sú, napr. plná invalidita, strata schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, sústavná

odkázanosť na pomoc inej osoby, strata hybnosti, problémy s príjmom potravy, vážne mozgové a
duševné poruchy a pod., preto priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v požadovanom rozsahu 40% by v porovnaní so zdravotným stavom žalobkyne nebolo ani
správne ani spravodlivé.
1.14.7. Súd prvej inštancie nespochybnil vážnosť zdravotných problémov u žalobkyne, avšak napriek
prekonanému traumatizujúcemu zážitku a vážnym poraneniam sa žalobkyňa postupne zotavuje a

hoci mnohé obmedzenia naďalej pretrvávajú, žalobkyňa nestratila možnosť pohybu, je takmer úplne
sebestačná (i keď v obmedzenej miere), vrátila sa čiastočne do pracovného zaradenia, má nového
partnera, a teda začínajú byť naplnené aj jej potreby partnerského života, preto súd prvej inštancie
rešpektujúc princíp proporcionality priznal žalobkyni zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v rozsahu 20%.

1.14.8. Podľa názoru súdu prvej inštancie priznanie takmer maximálnej možnej miery zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 40% osobe, ktorá dokáže vykonávať všetky
samoobslužné funkcie, chodiť, v obmedzenej miere pracovať, viesť partnerský život a na druhej strane
nemožnosť priznať viac ako 50% zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (napr. osobe,
ktorá sa rovnako cudzím pričinením stala plne invalidnou s ochrnutými končatinami, ležiacou, bez

akejkoľvek možnosti ďalšieho životného uplatnenia a plne odkázanú na pomoc inej osoby), by nebolo
ani proporcionálne, ani morálne, ani spravodlivé.
1.14.9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšiť náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyni o 20%, čo predstavuje sumu 5.976,70 Eur (29.883,50
Eur x 0,20), pričom táto suma je s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne primeraná všetkým okolnostiam

a rešpektuje zásadu proporcionality a v prevyšujúcom rozsahu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
s prihliadnutím na to, že v posudzovanej veci výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a
mimoriadnehozvýšenianáhradyza sťaženiaspoločenskéhouplatneniazáviseliodznaleckéhoposudku
a od úvahy súdu prvej inštancie.

1.15.1. Pokiaľ bola žalobkyňa v konaní len sčasti úspešná, jej úspech v tomto rozsahu treba hodnotiť
ako úspech celkový, preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% [viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) z 8. februára
2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017].

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku IV. a do závislého výroku o trovách konania
(V. výrok), žalobkyňa podala včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.
2.2. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.3. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 41.
2.3.1. Uviedla, že Opatrením MZ SR z 21. mája 2021 č. S14243-2021-OL o ustanovení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021 (ďalej len ,,opatrenie č.
S14243-2021-OL“), bola ustanovená výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021
v sume 22,66 Eur.

2.3.2. Súd prvej inštancie pochybil pri právnom posúdení veci, keď neaplikoval opatrenie č.
S14243-2021-OL.
2.3.3. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. 2.3.4. Pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo v roku 2021 (psychická časť SSU), až týmto okamihom sa
mohla objektívne dozvedieť o tom, voči komu a v akej výške jej vzniklo právo na náhradu škody.2.4. V súvislosti so zamietnutím jej nároku sčasti ohľadne jej uplatneného nároku na mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. poukázala
na to, že je obmedzená v pracovnom, osobnom ako aj rodinnom živote a nie je spôsobilá na riadnu

prípravu jej budúceho povolania zo zdravotných dôvodov spôsobených dopravnou nehodou – škodovou
udalosťou, čo vyplýva z jej výsluchu.
2.4.1. V mladom a produktívnom veku je schopná vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť už len
v minimálnom rozsahu v porovnaní s jej rovesníkmi a stavom pred vznikom poškodení v dôsledku
dopravnej nehody. Taktiež nie je schopná a musela sa vzdať svojich záľub, ktoré pred dopravnou

nehodou vykonávala pravidelne.
2.4.2. Už v žalobe poukázala na jej neschopnosť navštevovania diskoték, zábavných podnikov, divadiel
a kín a z toho vyplývajúce nadväzovanie nových kontaktov. Po dopravnej nehode nezvláda bežné práce
okolo domu, starostlivosť o rodinu a domácnosť. Ide teda o obmedzenia v pracovnom živote (príprava
k povolaniu); v osobnom živote (nutnosť prestať so záľubami v podobe športových a voľnočasových
aktivít) a v rodinnom živote (nutnosť pomoci v starostlivosti o domácnosť, sťaženie možností v nájdení

si životného partnera (resp. úmrtie predošlého partnera dôsledkom dopravnej nehody).
2.4.3. V súvislosti s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 44.) poukázala na to, že súd
prvej inštancie ako jeden z dôvodov priznania zvýšenia náhrady za SSU o 40% až 50% uviedol prípady
vážnych mozgových a duševných porúch, ktoré boli u nej preukázané znaleckým dokazovaním, avšak
podľa názoru súdu prvej inštancie priznanie zvýšenia náhrady za SSU o 40% by bolo vzhľadom na

jej zdravotný stav nesprávne a nespravodlivé.
2.4.4. Pri rozhodovaní o navýšení, resp. priznaní mimoriadneho zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., by mal súd vychádzať z objektívneho zisťovania, najmä z porovnania
aktivít poškodenej pred vznikom škody a možnosti ich naplňovania po vzniknutej škode. Spoločenskými
aktivitamisavtejtosúvislostiuvažujevpodstateobežnomživotepoškodenej(aktivityvmimopracovnom

živote, pracovná náplň resp. štúdium a príprava k povolaniu, starostlivosť o rodinu resp. pomoc v
domácnosti). Spravidla teda súd zisťuje súkromné aktivity poškodenej pred úrazom, či tieto aktivity môže
vykonávať aj po úraze, resp. či v dôsledku úrazu je v týchto aktivitách sčasti alebo úplne obmedzená.
(viď Občiansky zákonník I. komentár, § 1 – 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 1586, s. 1221 a nasl.).
2.4.5. Ďalej poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 968/2008, sp.

zn. 25 Cdo 1491/2009.
2.4.6. Podľa jej názoru bol daný dôvod na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU o 40%, pretože sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z..
2.5. Odvolaním napadla i závislý výrok o trovách konania (V. výrok) s poukazom na to, že súd prvej
inštancie neprihliadol na to, že konanie bolo v časti o zaplatenie sumy 15.702,- Eur zastavené na

základe jej späťvzatia žaloby sčasti z dôvodu plnenia zo strany žalovanej, pričom súd prvej inštancie
pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP.
2.6. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo
odvolací súd“) podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch
zmenil a rozhodol v súlade s podanou žalobou.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku III. a do závislého výroku o trovách konania
(V. výrok), žalovaná podala včas odvolanie.
3.1. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
3.2. Poukázala na to, že nerozporovala závery znaleckého posudku.

3.3. V súvislosti s judikatúrou najvyššieho súdu týkajúcou sa aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.
z. poukázala na to, že pre aplikáciu tohto ustanovenia sa musí jednať o zvlášť výnimočné prípady, pričom
aj pri ťažkých následkoch zranení a invalidity s poklesom práceschopnosti o 80%, nesamostatnosti pri
bežných úkonoch a pohybe len pomocou invalidného vozíka, je primeraným z hľadiska proporcionality
navýšenie súdom v rozsahu 20%.

3.3.1. Podľa ustálenej súdnej praxe zvýšenie náhrady za SSU na dvadsaťnásobok alebo viac je
vyhradené prípadom, keď ide prakticky o vyradenie zo spoločenského života, či neschopnosť sám sa
obslúžiť (rozsudok najvyššieho súdu z 15. augusta 2023 sp. zn. 1Cdo/131/2021).
3.3.2. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/126/2014 sa stotožnil so záverom Krajského súdu
v Bratislave, ktorý konštatoval, že: „Maximálne navýšenie o 50 %, ktoré požaduje žalobca, je však

neprimerané. Takéto navýšenie je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, kedy
zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné
životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho
života, ale aj od sexuálneho a citového života."3.3.3. V prípade poškodeného s ťažkou kvadruparézou s výraznou prevahou na dolných končatinách
(v určitých segmentoch je možný istý aktívny pohyb), t. j. mladý pacient, ktorý sa pohybuje pomocou
invalidného vozíka a nie je samostatný ani pri základných životných úkonoch, zvýšili súdy vrátane

najvyššieho súdu náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia o 25% (viď rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo/209/2017).
3.3.4. Zároveň poukázala na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. marca 2023 sp. zn. 25Co/86/2022
i na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. decembra 2022 sp. zn. 10Co/28/2022, ktorý priznal
zvýšenie náhrady za SSU o 30% vážne poranenému maloletému dieťaťu (v čase zranenia vo veku

8 rokov), ktoré utrpelo fyzické zranenia (popáleniny), ale aj psychické zranenia a trpí závažným
psychiatrickým ochorením spojeným so suicidálnymi (samovražednými) tendenciami, následkom
ktorého došlo aj k výraznej sociálnej dysfunkcii.
3.4. Z rozhodovacej praxe súdov je evidentné, že v prípade posudzovania nárokov žalobcov na
zvýšenie náhrady za SSU, súdy posudzujú okolnosti najrozmanitejšej povahy. Náhrada za SSU
vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné

úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh. SSU je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote,
jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby životného partnera,
prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

3.4.1. Odškodnenie za SSU je náhradou nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol
obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote.
Už samotné základné odškodnenie SSU je vo svojej podstate náhradou za preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
a úloh.

3.4.2. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú zvýšiť SSU, nie sú v právnych predpisoch
definované, ani taxatívne alebo demonštratívne uvedené, a teda ide o neurčitý pojem, ktorého obsah aj
rozsah sa mení v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu.
3.4.3. Posúdenie, či v konkrétnej veci je potrebné použiť ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.,
závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote

a v spoločnosti, pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch
hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Súd preto musí skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a
spoločenskéuplatneniepredvzniknutouujmouavovýnimočnýchprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa
môže sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorými bolo SSU v posudku hodnotené, zvýšiť

až o 50 %, ak sú možnosti poškodeného veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s
úrovňou jeho osobných, kultúrnych, športových a iných aktivít v dobe pred vznikom škody.
3.4.4. Z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je aj uznanie invalidity, môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %.
3.5. Žalobkyňa predložila v konaní pred súdom prvej inštancie ako jeden z dôkazov Lekársky posudok

o bolestnom a SSU zo 4. apríla 2022 vyhotovený A. I. I., ktorá ohodnotila SSU žalobkyne v somatickej
časti počtom bodov 775. V rámci bodového hodnotenia jednotlivých položiek pri klasifikácii poškodenia
na zdraví žalobkyne (podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.) pristúpila hodnotiaca lekárka pri
položkách, pri ktorých je stanovené bodové rozpätie, k použitiu maximálneho bodového hodnotenia, a
to konkrétne pri položkách 304b a 310, jedine pri položke 301a použila najnižšie bodové hodnotenie; pri

položke 432b je pevne stanovená hodnota bodov.
3.5.1. Ďalej žalobkyňa predložila v konaní pred súdom prvej inštancie písomnosť od Sociálnej poisťovne
z 24. septembra 2021, z ktorej vyplýva, že pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť
od 23. septembra 2021 je 45%.
3.5.2. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 23. januára 2023 vyplynulo, že žalobkyňa chodí na

prechádzky, je samostatná a vie sa o seba postarať, býva vo svojom vlastnom byte, starostlivosť o
domácnosť zvláda bez cudzej pomoci, nepotrebuje pri bežných životných úkonoch asistenciu tretej
osoby, starostlivosť o hygienu zvláda samostatne a bez problémov, nepotrebuje žiadnu celodennú, či
čiastočnú opateru. Nie je pripútaná na invalidný vozík, prípadne posteľ. Vykonáva všetky bežné činnosti
okrem nosenia ťažkých nákupov a šoférovania. Žalobkyňa je vo vzťahu s novým partnerom, stretáva

sa s najbližšími kamarátmi a snaží sa s nimi chodiť na spoločenské podujatia (kino, divadlo). Žalobkyňa
udržuje kontakt s matkou svojho bývalého zosnulého partnera, je v kontakte a stretáva sa so svojím
krstným synom.3.5.3. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa trpí posttraumatickou stresovou poruchou s
reziduami, v zmiernenom stupni, spadajúcu pod pol. 255 vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením
otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií podľa

prílohy k zákonu č. 437/2004 Z. z.. Znalkyňa vo vzťahu k žalobkyni konštatovala, že s prihliadnutím
na intenzitu, trvanie ťažkostí a priaznivejší priebeh hodnotila pol. 255 počtom bodov 780, kde boli viac
závažné zmeny – prejavy posttraumatickej stresovej poruchy prvého cca 1,5 roka s ich následným
postupným zmierňovaním a priaznivejšou prognózou.
3.6. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by žalobkyňa bola

nesamostatná pri bežných životných úkonoch, bola postihnutá najťažšími následkami (pokles
práceneschopnosti o 80%, imobilita a pod.), úplne izolovaná od spoločenského, športového alebo
kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života, vylúčená z účasti na osobnom, rodinnom,
pracovnom živote, z možností ďalšieho sebavzdelávania atď.
3.6.1. Podľa jej názoru z vykonaného dokazovania nevyplynul nárok žalobkyne na zvýšenie SSU, keďže
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov pre priznanie zvýšenia

náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z..
3.6.2. Ujma, ktorú žalobkyňa utrpela, nespôsobila v jej živote také drastické obmedzenia, ktoré by
nezvratne zasiahli do jej života, preto pre vykompenzovanie obmedzení žalobkyne bolo postačujúce
priznanie náhrady za SSU bez jeho navýšenia.
3.7. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu

v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol a priznal žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že súd prvej inštancie postupoval správne a
zákonne, keď rozhodol, že nárok žalobkyne na SSU vznikol v roku 2019, keď došlo k inkriminovanej

dopravnej nehode (21. júna 2019), pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, a preto správne
aplikoval v tejto veci pri určení výšky hodnoty bodu opatrenie č. S07592-2019-OL o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019.
4.1. Podľa jej právneho názoru je momentom vzniku nároku na náhradu škody samotná dopravná
nehoda, od dátumu ktorej sa odvíja stanovenie výšky jedného bodu pre určenie konkrétnej výšky

náhrady za SSU žalobkyne (viď uznesenie najvyššieho súdu z 25. októbra 2012 sp. zn. 4MCdo/19/2011,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2020 sp. zn. 16Co/281/2018, rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2021 sp. zn. 10Co/13/2021).
4.2. Na rozdiel od žalobkyne, ona nepovažovala súdom prvej inštancie priznané zvýšenie náhrady
za SSU žalobkyni za dôvodné, a preto zároveň považovala za vysokú aj samotnú výšku priznaného

20% zvýšenia SSU.
4.2.1. V tejto súvislosti zotrvala na dôvodoch svojho odvolania.
4.2.2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by žalobkyňa
bola nesamostatná pri bežných životných úkonoch, bola postihnutá najťažšími následkami (pokles
práceneschopnosti o 80%, imobilita a pod.), bola úplne izolovaná od spoločenského, športového alebo

kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života, vylúčená z účasti na osobnom, rodinnom,
pracovnom živote, z možností ďalšieho sebavzdelávania atď. Z vykonaného dokazovania nevyplynul
nárok žalobkyne na zvýšenie náhrady za SSU a nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov
pre priznanie zvýšenia náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.. Ujma, ktorú
žalobkyňa utrpela, nespôsobila v jej živote také drastické obmedzenia, ktoré by nezvratne zasiahli

do jej života. Mala za to, že pre vykompenzovanie obmedzení žalobkyne bolo postačujúce priznanie
náhrady za SSU bez jeho navýšenia.
4.3. Podotkla, že taktiež podala odvolanie proti závislému výroku o trovách konania (V. výrok), ktorý
nepovažuje za správny a navrhla rozhodnúť postupom podľa § 255 ods. 2 CSP.
4.4. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

zamietne žalobu žalobkyne v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a rozhodol
o trovách konania v súlade s § 255 ods. 2 CSP a zároveň priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379
CSP, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (III., IV. výrok) a v závislom výroku (II. výrok), ktorýodvolaním síce nebol dotknutý podľa § 379 písm. a) CSP, avšak od rozhodnutia o napadnutom výroku
(IV. výrok) závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý (II. výrok) vrátane závislého výroku o trovách
konania (V. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na

potvrdenie (§ 387 CSP) ani na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods.
1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. V súvislosti s odvolacími argumentami žalobkyne odvolací súd poukazuje na to, porušením práva na

spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému
všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod
porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý

znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak
strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy
musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť
alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť
na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci,
právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie
strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.
Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou
procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia najvyššieho súdu z
26. marca 2012 sp. zn. 1MCdo/6/2010, zo 14. novembra 2012 sp. zn. 3Cdo/158/2012, z 26. februára
2013 sp. zn. 4Cdo/108/2012 alebo zo 7. marca 2013 sp. zn. 5Cdo/286/2012).
8.1.Podstatouprávanaspravodlivýprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhaťsasvojich

práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
súdne konanie. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
8.2. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len ,,ESĽP“). Judikatúra ESĽ nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).
8.3. Ústavný súd sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr.
nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

9. Odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právneposúdenie je chybou aplikácie práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Predmetom sporu je žalobný nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia a nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

11. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

11.1. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

11.2. Podľa § 5 ods. 1, 5 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). V prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50%.

11.3. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

12. Podľa ustanovenia § 444 OZ má poškodený, u ktorého došlo ku škode na zdraví, na jednorazové
odškodnenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.
12.1. Zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku (lex generalis), upravuje
zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom osobitne upravuje podmienky pre zvýšenie odškodnenia

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
12.2. Sťaženie spoločenského uplatnenia možno odškodniť iba v prípade, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre naplnenie spoločenských úloh.
12.2.1. Primárne sa zohľadňuje povaha následkov poškodenia a ich predpokladaný vývoj. Zákon č.

437/2004 Z. z. kladie dôraz na kvantitatívnu stránku vyjadrenú rozsahom, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote oproti stavu pred poškodením zdravia.

13. Zákon o BSSU neobsahuje bližšie vymedzenie momentu, v ktorom dochádza k ustáleniu
zdravotného stavu. Znamená to, že Zákon o BSSU moment ustálenia zdravotného stavu nijakým

spôsobom neupresňuje ani nelimituje.
13.1. Zákon o BSSU v § 8 ods. 4 spája moment ustálenia zdravotného stavu s možnosťou vydať
lekársky posudok. Lekársky posudok možno vyhotoviť po ustálení zdravotného stavu poškodeného.
Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví. Jednoročná lehota od poškodenia na zdraví je len orientačne,

keďže proces regenerácie ľudského organizmu je u každého individuálny často sa doba liečenia dá
predpokladať len orientačne.
13.2. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente,
keď možno posúdiť, či a aké nepriaznivé dôsledky zanechal na zdraví poškodeného úraz alebo iné
poškodenie, v momente, kedy ošetrujúci lekár môže prvýkrát objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť

rozsah vzniknutej škody, t. j. od tohto momentu (a nie skôr) možno vyhotoviť lekársky posudok. Ustálenie
zdravotného stavu predstavuje okamih, odkedy možno po prvýkrát stanoviť a bodovo ohodnotiť rozsah
vzniknutej škody.

14. ,,Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný

stav poškodeného možno považovať za ustálený. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného
možno totiž vykonať bodového ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Dovolací
súd sa v tomto smere nemá dôvod odkloniť od doterajšej judikatúry (viď napr. Cz 23/83), podľa
ktorej pre vznik nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca lenškodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške).
Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru
preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je východiskovou bázou pre stanovenie výšky náhrady

lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného počtu bodov, ktorými bolo bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotené.“(uznesenie najvyššieho súdu z 5. augusta 2010 sp. zn. 3Cdo
295/2009).

15. Z rozsudku najvyššieho súdu z 3. októbra 2011 sp. zn. 6Cdo 146/2011 vyplýva: ,,Okamih vzniku

škodnej udalosti teda nemusí byť totožný z okamihom odškodňovanej bolesti. V prípade sťaženia
spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky
pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu
spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví,
prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali,

je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je
možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe.“

16. „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách
alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ (viď uznesenie najvyššie súdu zo 6. marca 2017 sp. zn.

3Cdo/6/2017).
16.1. ,,Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového
poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou
neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere

rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o
rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.“ (uznesenie najvyššieho súdu z 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo
29/2017, publikované v Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 71/2018).

17. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že k sťaženiu spoločenského
uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich
následkov,nastanúvzdravotnomstavepoškodenéhotakézmeny,ktorémajúpreukázateľnenepriaznivé
dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je
možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho

posúdenie.

18. Zo znaleckého posudku (č. l. 164 a nasl. spisu) vyplýva, že v súvislosti s položkou č. 255 (vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
a tiesnivých situácii) k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne došlo v priebehu roku 2021.

19. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

20. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v roku 2019, kedy došlo k dopravnej nehode, pričom súd prvej inštancie neprihliadol na to,
že k ustáleniu zdravotného stavu v súvislosti s položkou č. 255 u žalobkyne došlo až v priebehu roku

2021, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia nesprávne aplikoval opatrenie č. S07592 - 2019 – OL. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.21. Odvolací súd dodáva, že uznesenie najvyššieho súdu z 25. októbra 2012 sp. zn. 4 MCdo 19/2011 (na
ktoré poukázal súd prvej inštancie), v ktorom najvyšší súd určil výšku bodového hodnotenia náhrady za
bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s prihliadnutím na deň dopravnej nehody (nie

s prihliadnutím na ustálenie zdravotného stavu poškodeného), je ojedinelým rozhodnutím najvyššieho
súdu, ktoré nebolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, a teda nie je považované za súčasť pojmu „ustálená rozhodovacia prax“ dovolacieho súdu.
21.1. Ani rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2020 sp. zn. 16Co/281/2018 nie je
možné zahrnúť do ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.

22. V súvislosti so žalobkyňou uplatneným nárokom na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo vzťahu k pol. č. 301a, pol. č. 304b, pol. č. 310, pol č. 432bodvolací súd konštatuje, že
z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu žalobkyne ohľadne pol. č. 301a iné následky poranenia pľúc jednostranné 150 bodov, pol. č. 304b
poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia 325 bodov, pol. č. 310

poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu 250 bodov, pol č. 432b rozsiahle jazvy
po operáciách 50 bodov, vychádzajúc z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia zo 4. apríla 2022 vydaného A. A. I. I. (č.l.11 spisu).
22.1.Posúdenieotázky,kedysazdravotnýstavpoškodenéhoustálil,závisíodvyjadrenialekára.Vtomto
smere žalobkyňa nepredložila v konaní žiaden listinný dôkaz, preto je potrebné, aby súd prvej inštancie

požiadal žalobkyňu o ďalšie skutkové tvrdenia postupom podľa § 150 ods. 2 CSP.
22.2. Odvolací súd zdôrazňuje, že až po zistení, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne
i vo vzťahu k pol. č. 301a iné následky poranenia pľúc jednostranné 150 bodov, pol. č. 304b
poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia 325 bodov, pol. č. 310
poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu 250 bodov, pol č. 432b rozsiahle jazvy

po operáciách 50 bodov, za ktoré sa žalobkyňa domáha zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, je možné zistiť výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod, pričom
výslednásumasazaokrúhlinanajbližšieceléeurosmeromnahorpodľa§5ods.2zákonač.437/2004Z.
z. a následne je možné rozhodnúť i o zvýšení náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia postupom
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z..

22.3. Podľa názoru odvolacieho súdu pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu
v zmysle § 216 ods. 1 CSP (zásada ne ultra petitum), avšak postup súdu pri rozhodovaní o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
musí byť v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. a nie s výpočtom prezentovaným jednotlivými stranami

sporu.
22.4. Pri svojej rozhodovacej činnosti ohľadne náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane
zvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasúd prihliadainaostatnúrozhodovaciučinnosť
všeobecných súdov v obdobných veciach, pričom nepostačuje len všeobecný odkaz bez konkretizácie
rozhodnutí všeobecných súdov vrátane rozhodnutí najvyšších súdnych autorít.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie malo ozrejmiť skutkové a právne závery danej veci takým spôsobom,
aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov, a
aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.

24. Už len tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu má za následok, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky stanovené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na
riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je odvolanie žalobkyne, ktorá uplatnila odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP dôvodné, pretože žalobkyni nesprávnym procesným postupom súdu

prvej inštancie bolo znemožnené realizovať patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces,pričomrozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).26. Úlohou súdu prvej inštancie súdu bude požiadať žalobkyňu o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle
§ 150 ods. 2 CSP (ohľadne ustálenie zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k pol. č. 301a iné
následky poranenia pľúc jednostranné 150 bodov, pol. č. 304b poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice

s príznakmi koreňového dráždenia 325 bodov, pol. č. 310 poškodenie brušnej steny sprevádzané
porušením brušného lisu 250 bodov, pol č. 432b rozsiahle jazvy po operáciách 50 bodov, za
ktoré sa žalobkyňa domáha zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) a o výške
nároku žalobkyne (náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia) rozhodne súd prvej inštancie aplikujúc správny právny predpis, pričom

z odôvodnenia rozhodnutia musia vyplynúť nielen dôvody, pre ktoré žalobkyni vznikol nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale
špecifikácia výpočtu v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z.. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej
inštancie aplikuje okrem § 255 CSP aj § 256 ods. 1 CSP, keďže došlo k čiastočnému zastaveniu konania
v dôsledku späťvzatia žaloby sčasti. Zároveň súd prvej inštancie v záhlaví uvedie správne označenie
strán, ktoré bude korešpondovať u žalovanej a právnych zástupcov strán s výpisom z obchodného

registra (tzn. celé obchodné meno právnickej osoby).

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

29. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným

v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.