Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208027
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123208027.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B., C.. D. E. F., G. G. H. X,
XXX XX I., E.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Danuše Tichá s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám.
Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, proti žalovanému J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
J. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 2.080,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 34C/178/2023-56 zo dňa 27.06.2024 v spojení s opravným uznesením č.k.
34C/178 2023 - 85 zo dňa 22.10.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.080,04 Eur spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3, § 10 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 2
písm. c/ Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k

poistnej udalosti - dopravnej nehode, zavinenej vodičom motorového vozidla žalovaného (poisteného
u žalobcu). Poistnú udalosť žalobca likvidoval pod B. K. XXXXXXXXXX a po skončení likvidácie dňa
XX.XX.XXXX v prospech poškodeného (na účet poisťovateľa poškodeného) uhradil poistné plnenie
celkom v sume 2.080,04 Eur. Vyplatením poistného plnenia poškodenému, prešlo na žalobcu právo
na náhradu voči žalovanému. Podľa §12 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o PZP“) má poisťovateľ proti poistenému, ktorý nie
je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo bez predpísaného
vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo
iným príslušným orgánom. Žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť sumu 2.080,04 Eur (100% poistného
plnenia poskytnutého žalobcom poškodenému) ako regresný nárok žalobcu, nakoľko viedol motorové

vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia a/alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo
uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom. (Navyše, nedošlo ani k ohláseniu tejto škodovej/poistnej udalosti žalobcovi, a to ani na výzvu žalobcu.). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej
sumy, žalovaný však túto neuhradil ani len sčasti, a to aj napriek tomu, že mu písomné výzvy žalobcu
boli doručené. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania a nárok na náhradu nákladov

spojených so zabezpečením úradného prekladu (dôkazu) v sume 48,00 Eur. Z Poistnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že osoba G. I., r.č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „G. I.“) bol poistený pre
prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s EČV: L. (ďalej aj ako
„Vozidlo L.“). Zo Zápisnice o výsluchu žalovaného zo dňa 16.09.2019 vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX
spôsobil dopravnú nehodu - poistnú udalosť. Z likvidačnej správy zo dňa 23.10.2020 (vo vzťahu k

poistnej udalosti XXXXXXXXXX) vyplýva, že poistná udalosť vznikla XX.XX.XXXX D. I. a poisteným
je G. I. s motorovým vozidlom s EČV: B. (ďalej aj ako „Vozidlo B.“) Z listu žalobcu zo dňa 16.09.2019
adresovanému H. I. vyplýva, že žalobcovi bola oznámená škodová udalosť, ktorej účastníkom bol H. I.
a požiadal ho o zaslanie písomného hlásenia o škodovej udalosti. V liste špecifikoval udalosť ako: deň
nehody XX.XX.XXXX, miesto nehody I., poistený H. I. a M. D. B.. Z listu žalobcu zo dňa 09.11.2020
adresovanému žalovanému „výzva na zaplatenie náhrady“ vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému,

že si voči nemu uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol z jeho poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, pričom škoda bola spôsobená Vozidlom
B.. Z listu žalobcu zo dňa 14.01.2021 adresovanému žalovanému „urgencia na zaplatenie náhrady“
vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že si voči nemu uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia,
ktoré poskytol z jeho poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, pričom

škoda bola spôsobená Vozidlom B..

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo
všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady,
vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto

skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za
to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými
záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami,
a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci

samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého
záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní
skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v
tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže
urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Podľa § 12 ods. 2 písm. c/ Zákona

o PZP poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom. V zmysle § 4 ods. 1 ZoPZP treba
za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na
základe zavinenia. Ustanovenie § 12 ods. 2 ZoPZP treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok
na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. (R 32/2014,
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 4 Cdo 54/2009). Žalobca predložil Poistnú zmluvu

(č. XXXXXXXXXX - resp. návrh pod takýmto číslom), pričom z ničoho nevyplýva, že by malo ísť následne
aj o poistnú zmluvu označenú pod č. XXXXXXXXXX, tak ako tvrdí žalobca. Poisteným z Poistnej zmluvy
je H. I. a poisteným z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX by mal byť žalovaný (tak uvádza žalobca vo
výzve z 09.11.2020 a urgencií z 14.01.2021). Uvedené je teda vo vzájomnom rozpore. Všetka žalobcom
predložená dokumentácia sa vzťahuje k poistnej udalosti identifikovanej pod č. XXXXXXXXXX. Poistnú

udalosť (č. XXXXXXXXXX) spôsobil žalovaný a bola spôsobená Vozidlo B.. Poistná zmluva poistne kryla
ako poisteného H. I., ktorý bol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú Vozidlom L.. H.
I. bol zároveň poistníkom z Poistnej zmluvy. Žalobca teda v tomto konaní nepreukázal, že žalovaný je
poisteným vo vzťahu k Poistnej zmluve, a zároveň poistenie je dohodnuté pre prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú Vozidlom B., ktorým bola spôsobená poistná udalosť. Poistná zmluva sa pritom

vzťahuje k Vozidlu L. a nie Vozidlu B., ktorým bola spôsobená poistná udalosť. V nadväznosti na vyššie
uvedené tak voči žalovanému nesvedčí aktívna vecná legitimácia, keďže žalobca voči nemu nemá nárok
v zmysle § 12 ods. 2 písm. c/ Zákona o PZP, keďže nárok v zmysle citovanej hmotnoprávnej normy v
spojení s tvrdeniami žalobcu a zisteným skutkovým stavom sa vzťahuje k motorovému vozidlu (VozidloB.), ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, avšak ku ktorému sa Poistná zmluva nevzťahuje, keďže
ta sa vzťahuje k Vozidlu L.. Na základe toho potom súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že žalovaný mal v spore plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto by
mal mať vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovaný. Nakoľko však
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli súd nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

7. Voči predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý uviedol, že odvolacie dôvody uvádza v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
f/, g/ a h/. Odvolateľ mal za to, že žalobca neuzavrel poistnú zmluvu so žalovaným a ani to netvrdil
v žalobe, ale s poistníkom/poisteným v osobe G. I.. Žalobca pripojil poistnú zmluvu, kde je uvedené číslo
návrhu XXXXXXXXXX aj k žalobe a nejedná sa len o návrh poistnej zmluvy ako nesprávne konštatoval,
respektíve ustálil súd prvej inštancie. Jedná sa o poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla in concreto A. N. D. B. G. D. D. z toho času EČV: L.
XXX M.. Ako vyplýva z poistnej zmluvy táto bola uzavretá za žalobcu zástupcom poisťovne C. C. C.
C. C. zrejme priamo pri zakúpení motorového vozidla, ktoré v tom čase malo EČV: L. XXX M.. Tiež
z poistnej zmluvy vyplýva, že poistníkom je osoba G. I. s miestom bydliska rovnakým ako žalovaný teda
v J., O. B., a preto nie je dané dôvodné ani správne to, ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku

na viacerých miestach uvádza, že poisteným, respektíve poistníkom z poistnej zmluvy by mal byť H. I..
Táto skutočnosť, respektíve základ pre takéto zistenie, ustálenie či konštatovanie súdom prvej inštancie
vôbec nevyplýva zo skutkového stavu ani toho súdom prvej inštancie údajne zisteného a ustáleného.
Samozrejme pri prepise majiteľa/držiteľa motorového vozidla v evidencii vozidla sa zmenila aj EČV
evidenciou v O. B.. Táto skutočnosť bola poistníkom aj oznámená žalobcovi, a to žiadosťou o zmenu

v poistnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX kde poistník okrem iného oznámil aj zmenu EČV na B. XXX F.,
pričom túto žiadosť o zmenu k odvolaniu odvolateľ aj pripája. Preto na všetkých ďalších a následných
dokumentoch žalobcu aj tých pripojených k žalobe je už len uvedená EČV B. XXX F.. Táto skutočnosť je
len potvrdením, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, respektíve dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalšia skutočnosť nesprávne ustálená súdom

prvej inštancie je, že súd prvej inštancie zrejme mal za to, že sa jedná o dve poistné zmluvy. Taktiež
logicky ani na poistnej zmluve nemuselo byť uvedené číslo XXXXXXXXXX obzvlášť, ak poistnú zmluvu
uzatváral zástupca poisťovateľa žalobcu. Nakoľko hneď po uzavretí poistnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX
poistník oznámil zmenu EČV, žalobca potvrdenie o poistení a prvú poistku vydal a poistníkovi zaslal
už s EČV B. XXX F.. Rovnako tomu bolo aj v poistnom období, keď sa stala predmetná poistná

udalosť. Nakoľko toto nebolo medzi stranami sporné a ako vyplýva aj z pripojených listinných dôkazov
aniobjektívnenemohlobyťmedzistranamispornéanajmä,nakoľkopoistnúzmluvučipredmetpoistenia
žalovaný nijak rozporov vo veci samej, žalobca nemal dôvod tieto listiny predložiť vo veci samej
ako návrhy na ďalšie dokazovanie. Navyše tieto skutočnosti vyplývajú aj z verejne prístupného a bežne
dostupného registra Slovenskej kancelárie poisťovateľov na jej web stránke. Z tohto registra vyplýva,

že k motorovému vozidlu s EČV L. XXX M. ku dňu 03.09.2019 platilo a trvalo poistenie zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoutohtovozidlaužalobcunazákladepoistnejzmluvyčísloXXXXXXXXXX
t.j. z poistnej zmluvy vo veci samej od XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX a že sa jedná o motorové
vozidlo s EČV B. XXX F.. To všetko je teda objektívne nesporné a preukázané ku konštatovaniu súdu
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, preto nie je žiaden legitímny dôvod. Súd prvé inštancie mal

postupovať podľa ustanovenia § 129 CSP a mohol žalobcu po doručení žaloby vyzvať na doplnenie
a opravu žaloby ako je to bežné v súdnej praxi. Zjavne súd prvej inštancie vo veci samej nepostupoval
ani podľa ustanovenia § 138 CSP a nevyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, nakoľko by ju mal považovať
za nedôvodnú. Nemožno pritom opomenúť, že podľa ustanovenia § 185 ods. 2 CSP platí, že súd
môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre

alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. K tomu by však
zrejme bolo potrebné, aby žalovaný nebol pasívny v spore a aby žalovaný tieto skutočnosti rozporoval.
Tým, že žalobcovi nebolo doručené žiadne podanie žalovaného vo veci samej, ktorým by žalobcom
tvrdené skutočnosti rozporoval čo i len sčasti a takéto podanie žalovaného nebolo žalobcovi doručené
ani ešte v čase pred podaním žaloby, žalobca objektívne nemal žiaden dôvod predkladať ďalšie listinné

dôkazy k uzavretiu poistnej zmluvy alebo bližšie ozrejmovať, že číslo návrhu XXXXXXXXXX patrí
k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX a že sa jedná o tú istú poistnú zmluvu a že síce poistníkom/
poisteným je na základe tejto zmluvy G. I., ale rovnako aj poistený aj žalovaný, na ktorého sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti podľa § 2 písm. f/ Zákona o PZP. To, že predmetnú poistnú udalosť spôsobilžalovaný poisteným vozidlom je preukázané aj výsluchom žalovaného zo dňa 06.09.2019 pripojeného
k žalobe. Žalobca svoj nárok už v žalobe odôvodnil a žalobou uplatnil z titulu tzv. regresného nároku
na náhradu za poskytnuté poistné plnenie, ktoré žalobca vyplatil poškodenému za žalovaného s tým,

že tento nárok vznikol zo zákona a že sa jedná o sankciu, ktorú poisťovniam garantuje zákon, a to
tým, že v ustanovení § 12 Zákona o PZP taxatívne vymedzuje prípady, keď môže poisťovňa pristúpiť
k takejto sankcii. Žalobca vo veci svoj nárok voči žalovanému uplatnil a nakoľko žalovaný preukázateľne
porušil svoju zákonnú povinnosť platí, že toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených
pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov. Nemožno pritom

opomenúť ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Toto ustanovenie v sebe nezahŕňa materiálny
korektív umožňujúci súdu prvej inštancie zmierniť či vylúčiť domnienku nespornosti skutkového tvrdenia.
Predmetné ustanovenie s absenciou korektívu je osobitným spôsobom budovania skutkového základu
a je ho potrebné považovať za prejav princípu formálnej pravdy, kedy je súd povinný nepopreté
skutkové tvrdenie bez ďalšieho pojať do skutkového základu súdneho rozhodnutia bez toho, aby skúmal

pravdivosť tohto skutkového tvrdenia. Ustanovenie § 151 CSP tak stanovuje súdu obligatórnu povinnosť
nepopreté skutkové tvrdenie bez ďalšieho považovať za skutkový poznatok. Jedná sa teda aj o sankčný
následok pre stranu sporu, ktorá procesnú obranu nerealizuje buď vôbec alebo nekvalifikovaným
spôsobom čím si sťažuje svoju pozíciu v konaní alebo dokonca smeruje k prehre v spore a tiež nie je
možné opomenúť aj možnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť podľa ustanovenia § 273 a nasledujúce

CSP t.j. rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V kontexte absolútnej pasivity strany sporu, ktorá
neposkytne žiadne vlastné tvrdenia vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku je súd takisto obligatórne
povinný uplatniť ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Taktiež nemožno opomenúť ustanovenie § 204
CSP umožňujúce súdu vykonať dôkaz listinou len vtedy, ak listina bola čo do jej pravosti alebo jej
obsahu protistranou spochybnená. Svojim nesprávnym ako aj nezákonným a nespravodlivým postupom

a rozhodnutím vo veci samej tak súd prvej inštancie vyvolal nielen právnu neistotu žalobcu, ale v zásade
v rozpore so sledovaným cieľom Civilného sporového poriadku k hospodárnosti a efektívnosti súdneho
konania vyvolal aj nutnosť žalobcu podať toto odvolanie, čím zbytočne vznikli ďalšie trovy konania, spor
sa predlžuje a dochádza tým k aj k zaťažovaniu odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu navrhol odvolateľ,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie súdu prvej inštancie.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34

CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle
ustanovenia § 385 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b/,pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového

poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia.

12. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.

Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdeniepredbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP
písm.f/odvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesnýpostup,ktorýjezaloženýnavykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj

to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že
vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd

hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo
porušením pravidiel formálnej logiky.

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h/ odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

15. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej
obrany a procesného útoku ktoré neboli uplatnené podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. g) odvolací súd

poznamenáva, že táto spočíva v nesprávnosti pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení.
Okrem dokazovania súd buduje skutkový základ veci aj zohľadnením notoriet; zohľadnením rozhodnutí,
ktorými je viazaný; úvahami o skutočnostiach, patriacich do právomoci iných orgánov; osvojením si
zhodných tvrdení strán; „znespornením“ skutkových tvrdení strany v dôsledku ich nepopretia alebo
nekvalifikovaného popretia protistranou. Pochybenie súdu môže spočívať v samotnej aplikácii toho

ktorého postupu, keď neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu alebo bol aplikovaný nesprávne,
alebo sú nesprávne takto vyvodené skutkové zistenia, alebo závery. Príkladom môže byť vyvodenie
zjavne nesprávneho záveru o skutočnosti, ktorá nepatrí do právomoci súdu v zmysle ust. § 194
ods. 1CSP, vysporiadanie sa s nepopretým alebo nekvalifikovane popretým skutkovým tvrdením strany
so zákonným dôsledkom takéhoto stavu v zmysle ust. § 151CSP a tým vyvodenie nesprávneho

záveru o nespornosti/spornosti skutkového tvrdenia. Táto odvolacia námietka naplnená bola, keďže po
preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie bola odvolacím súdom zistená nesprávnosť pri
aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení, tak ako je nižšie uvedené.
16. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. g/ odvolací súd uvádza, že prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať
v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty v konaní môže odvolateľ
použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej
viny.17. Odvolateľ vo veci oprávnene namieta naplnenie ním uvádzaných odvolacích dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/. Zostávajúce odvolacie námietky možno hodnotiť
ako nedôvodné. S ohľadom na skutočnosť, že na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie postačuje

naplnenie čo i len jedného odvolacieho dôvodu, nebude sa odvolací súd v tomto rozhodnutí bližšie
zaoberať nedôvodnosťou zostávajúcich odvolacích dôvodov.
18. S ohľadom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise ako aj samotný obsah žaloby
doručenej súdu prvej inštancie dňa 23.08.2023 je zrejmé, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy číslo
XXXXXXXXXX a to podľa návrhu zmluvy číslo XXXXXXXXXX. Tieto skutočnosti vyplývajú prvotne už

z obsahu podanej žaloby, a to hneď prvého odstavca tejto žaloby podanej žalobcom. Rovnako tak
odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, ktorý uvádza nespornosť skutkových tvrdení žalobcu, či už
ohľadne uzatvorenia poistnej zmluvy, evidenčných čísel motorového vozidla, ako aj priebehu a výsledku
škodovej udalosti. Tieto skutočnosti neboli protistranou teda stranou žalovaného skutkovo popreté.
Súd prvej inštancie tak mal vykonať postup buď v zmysle ustanovenia § 129 CSP a vyzvať žalobcu
na doplnenie a opravu žaloby, respektíve v zmysle ustanovenia § 185 ods. 2 CSP mal súd prvej

inštancie aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, a tým zistiť
skutočnosť vzájomnej náväznosti medzi poistnou zmluvou číslo XXXXXXXXXX a návrhom poistnej
zmluvy číslo XXXXXXXXXX. Rovnako aj skutočnosť, že došlo k zmene evidenčného čísla motorového
vozidla, ktorým bola spôsobená škodová udalosť. Teda že sa nejedná o dve odlišné motorové vozidlá,
ale o jedno motorové vozidlo, ktoré v rámci uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy zmenilo evidenčné číslo,

a to z evidenčného čísla L. XXX M. na evidenčné číslo B. XXX F..

19. V okolnostiach súdeného prípadu teda nebol súdom prvej inštancie dostatočne a v úplnosti zistený
a vyhodnotený skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov, respektíve tieto neboli pre nesprávne
právne posúdenie v napadnutom rozsahu vykonané, pričom podstatné rozpory z nich vyplývajúce

neboli odstránené spôsobom predpokladaným na vec dopadajúcimi ustanoveniami Civilného sporového
poriadku. Zisteným skutkovým stavom je pritom odvolací súd bez jeho doplnenia alebo zopakovania
v odvolacom konaní viazaný. Odvolací súd rovnako uvádza, že vo veci realizované právne posúdenie
na podklade neúplne, respektíve nedostatočne zisteného či vyhodnoteného skutkového stavu opomína
zohľadnenie skutočnosti relevantných pre posúdenie prípadu, a preto sa javí minimálne ako predčasné.

Odvolateľ preto vo veci oprávnene namieta naplnenie ním uvádzaných odvolacích dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/.

20. Vo svetle vyššie opísaného preto odvolaciemu súdu neostávalo iné iba napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie zmysle ustanovenia § 391 CSP.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci opätovne posúdiť listinné dôkazy predložené
žalobcom prípadne ďalšie doteraz neprednesené návrhy na dokazovanie zo strany žalobcu
či žalovaného, súd prvej inštancie vyhodnotí zmysle zásad Civilného sporového poriadku procesu

dokazovania (napr. po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nemožno v ďalšom konaní aplikovať
pôvodnúsudcovskúkoncentráciukonaniauplatnenúsudcomvkonanípredsúdomprvejinštanciezčasu
predrozhodnutímodvolaciehosúdu),týchtovykonaniesámprehodnotíanáslednevykonátak,abydošlo
k dostatočne a v úplnosti k zisteniu a vyhodnoteniu skutkového stavu a následne vo veci opätovne
rozhodne.

22. V záujme eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybení potenciálne vedúcich k vade nového
rozhodnutia vezme súd prvej inštancie zreteľ na to, že v rozpore s právom na spravodlivý
proces je, ak súd neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán, nevyhodnotí dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou voči nemu v zmysle účelu odôvodnenia
rozhodnutia ako to výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 1. júla 2003
Suominen v/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia je dať stranám najavo,
že boli vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po

využití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1.apríla 2014).23. Až po tom ako bude konanie v naznačenom smere doplnené môže súd prvej inštancie vo veci
opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), berúc v úvahu tu vyslovený

názor odvolacieho súdu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).