Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124243231
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124243231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 880,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 51C/37/2024-93 zo dňa 23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 880,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 880,- Eur od 05.02.2024 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
2. Východiskovo súd prvej inštancie považoval za nesporné, že dňa 06.10.2023 došlo k dopravnej
nehode v Žiline, pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle

poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni
žalovaného. Poškodený si od žalobkyne prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho
vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovanej. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 20.11.2023
poškodený užíval vozidlo Mercedes Benz E 300 de 4 Matic, EČV: A. XXXXX v rozsahu 30 dní nájmu,
a to v období od 20.11.2023 do 19.12.2023, pričom nájom skončil dňa 19.12.2023. Aktívnu vecnú
legitimáciu žalobkyne mal okresný súd za preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávky z poškodeného
na žalobkyňu zo dňa 20.12.2023. Pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplývala priamo z § 15 ods. 1

zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaná uhrádza poškodenému náhradu škody. Za spornú
v konaní súd prvej inštancie považoval otázku účelnosti a nutnosti nájmu náhradného vozidla za celé
obdobie nájmu náhradného vozidla – t. j. od 20.11.2023 do 19.12.2023, ako aj nárok žalobkyne na úroky
z omeškania. Žalovaná predovšetkým poukazovala na skutočnosť, že oprava motorového vozidla trvala
neprimerane dlho ako aj na to, že oprava vozidla bola ukončená už dňa 18.12.2023 a teda po uvedenom
dni (dňa 19.12.2023) už nebol nájom náhradného vozidla účelný.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 442 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524
ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, §
4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.4. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že poškodený sa v dôsledku
poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovanej dostal do situácie že si bol nútený

prenajať náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 06.10.2023,
vozidlo si dal poškodený opraviť v autoservise Motorr Žilina, s.r.o. dňa 20.11.2023, pričom v ten
istý deň si prenajal náhradné vozidlo u spoločnosti žalobkyne. Je teda preukázaná príčinná súvislosť
medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným. Nebyť poškodenia vozidla,

ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť,
ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise,
počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že
prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu že nemal k dispozícii žiadne
iné vhodné vozidlo a náhradné vozidlo potreboval na výkon podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní
účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia okresný súd zohľadňoval

predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové
vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Žalovaná argumentovala tým, že ňou priznaná doba zapožičania
korešponduje s časom potrebným na opravu vozidla zohľadňujúcim technologické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami
a teda nájom náhradného vozidla nie je účelný v trvaní 30 dní, pričom predložila aj odborné vyjadrenie,

podľa ktorého oprava dokonca mala trvať iba 15 pracovných dní, resp. 19 kalendárnych dní. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek
možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle.
Naopak vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne
nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo

nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej
súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že mu nie je
zrejmé, prečo by mal znášať práve poškodený na svoju ťarchu to, že oprava vozidla poškodeného
poistencom žalovaného v ním zazmluvnenom autoservise trvala podľa jeho názoru neprimerane dlho,
nie je možné od poškodeného vyžadovať, aby v situácie, do ktorej sa dostal vinou klienta žalovanej, bol

nútený hľadať autoservis s najrýchlejšou opravou resp. najnižšími cenami. Poškodený si dal dokonca
vozidlo opraviť v servise, ktorý je zmluvným partnerom žalovanej. Odhliadnuc od uvedeného a k
žalovanou predloženému Odbornému vyjadreniu, podľa ktorého oprava poškodeného vozidla mala
trvať 15 pracovných (19 kalendárnych dní), súd prvej inštancie zdôraznil, že odborné vyjadrenie
vo všeobecnosti môže konštatovať potrebnú dobu opravy, nezohľadňuje však individuálne okolnosti

prejednávanej veci. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná, ktorú v tomto smere zaťažovalo dôkazné
bremeno, toto v konaní neuniesla vo vzťahu k ňou svojvoľne krátenej dĺžke doby nájmu. Považoval
za nesporné, že pri každej oprave automobilu sú určité špecifiká, prinajmenšom nie je možné žiadať
od autoservisu, aby mal k dispozícii na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, ktoré má
opravovať a nemožno paušálne a všeobecne podľa typu vozidla a zaznamenaného poškodenia určiť

dĺžku opravy vozidla, ktorá by bola primeraná. Autoservis neopravuje v danom čase výlučne jediné
vozidlo (vozidlo poškodeného), má ich viac, dĺžka opravy je tak závislá od dodania náhradných dielov,
obsadenosti autoservisu, od počtu pracovníkov autoservisu. Súd prvej inštancie preto uzatvoril, že za
opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je

v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy
poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť

poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu. Za účelnú dobu nájmu preto súd prvej inštancie
považoval moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému t.j. od
20.11.2023do19.12.2023atozapredpokladu,žedobunájmuúmyselnealeboznedbanlivostinepredĺžil
poškodený svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, čo v danom prípade nebolo preukázané.

5. Súd prvej inštancie z uvádzaných dôvodov žalobkyňou uplatnený nárok považoval v celom rozsahu
za dôvodný, a preto jej súd tento nárok v celom uplatnenom rozsahu priznal ako subjektu aktívne vecne
legitimovanému z titulu práva na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č.
381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného
dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Žalovaná namietala, že poistné plnenie bolo znížené o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu
8 dní. Žalovaná určila dĺžku prenájmu v primeranej dobe s ohľadom na potrebný rozsah vykonaných
prác, teda na čas opravy zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie
náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako

aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti. Považoval za neprimerané,
aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie
náhradného vozidla poškodenému. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
8Co/131/2019, podľa ktorého „na úkor škodcu a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu
v žiadnom prípade byť prenesené objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom
servise, konanie pracovníkov opravovane, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné,

keď škodca (poisťovňa) nemá možnosť výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom
ovplyvniť.“ Podľa žalovaného poškodenému ako právnemu predchodcovi žalobcu nič nebráni, aby sa
so servisom dohodol na takom termíne opravy, aby boli vylúčené neodôvodnené prestoje na strane
autoservisu. Ďalej žalovaná namietala, že nájom za deň 19.152.2023 nie je v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou tak, ako to uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Poukázal pri tom

na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, ako aj na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024 a 9Co/41/2023. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a sám rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp.
aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa poukázala, že odvolacia argumentácia žalovanej je v rozpore
s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Má za to, že zotrvanie
opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo
dôvodné, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo
knájmunáhradnéhovozidla,pretosavplnomrozsahustotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žeza

účelnú dobu nájmu je potrebné v okolnostiach prejednávanej veci považovať moment, keď bolo vozidlo
prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, t.j. od 20.11.2023 do 19.12.2023, a to za
predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžil poškodený svojím úmyselným
konaním alebo nedbanlivosťou, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalobkyňa žiadala rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

8. V odvolacej replike žalovaná namietala, že ak by prijala argumentáciu žalobkyne, dostala by sa
do absurdnej situácie, kedy by akýkoľvek dlhý nájom náhradného vozidla musela akceptovať, a to
len z dôvodu subjektívnych dôvodov na strane autoservisu, ktorý nevie vykonať opravu vo výrobcom

stanovených termínoch. Ďalej zdôraznila, že v konaní neboli preukázané žiadne konkrétne osobitosti
opravy, na ktoré poukazuje žalovaný (zrejme mala na mysli žalobkyňu), ako aj prvostupňový súd vo
svojom rozsudku. Ďalej poukázala na rozhodnutia krajských a okresných súdov. Zotrvala na svojom
odvolaní, ako aj na odvolacích dôvodoch v ňom uvedených.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).11. V prejednávanom spore bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu
predchodcovi žalobkyne) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového
vozidla do vykonania opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola spôsobená škodcom

(poisteným), alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.

12. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia

výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

13. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo
(len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie
krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.
Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva

priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť
plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v
pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie
vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo
po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej

praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno
poškodenémuanipričítaťporušenievšeobecnejprevenčnejpovinnosti(§415OZ),t.j.povinnostisprávať
sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).

14. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu
(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa

tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu)
atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaná nenavrhla pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
a uplatňovanou škodou.

15. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej
príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade
spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak
protiprávnyúkon(kvalifikovanáudalosť)jenielenpodmienkouvznikuurčitejškody,alemázároveňpodľa

obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie
tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej
udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali
na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba
za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo

všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať.

16. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen
škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to
v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim

obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy
do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne
zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.

17. Pokiaľ ide o poukaz žalovanej na rozhodnutia krajských súdov, odvolací súd konštatuje, že

rozhodnutia iných krajských súdov nie sú pre súdy konajúce v prejednávanom prípade záväzné
(§ 193, eventuálne § 455 CSP). Zároveň nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 základných princípov. Navyše žalovaná v podrobnostiachnešpecifikovala, že skutkový dej posudzovaný v označených veciach je totožný so skutkovým dejom
v prejednávanej veci.

18. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové
vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo
v servise od 22.11.2023 do 19.12.2023, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi vrátené.
Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebypríčinnásúvislosťmedziškodovouudalosťou(dopravnou

nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli
náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.

19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený je nemožnosťou používania vlastného
motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať
tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život)

v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robil trhový prieskum
a vyhodnocoval výhodnosť/nevýhodnosť iných cenových dojednaní stanovených autopožičovňami.

20. Odvolací súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania

a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. O výške

náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)