Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Em/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724203464
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5724203464.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou vo veci oprávneného otca: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XX, XXX XX A. - D. a povinnej matky: B. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, XXX XX H., zastúpená JUDr. Dušan Janči, advokát so sídlom
Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu oprávneného otca na výkon rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia a to Rozsudku Okresného súdu Martin sp.
zn. 18P/16/2024 zo dňa 25.4.2024 zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2024 oprávnený otec A. B. žiadal, aby súd rozhodol o nariadení

výkonu rozhodnutia a to Rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18P/16/2024 zo dňa 25.4.2024
a súčasne, aby súd uložil rodičom a maloletému dieťaťu podrobiť sa odbornému poradenstvu. Návrh
odôvodnil tým, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené a súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a bolo rozhodnuté
o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a súčasne bol upravený styk otca s maloletou I. tak, že
otec je oprávnený stretávať s maloletou počas prvých troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku každý

utorok párneho týždňa a každú stredu nepárneho týždňa od 15.30 hod. do 16.30 hod. v prítomnosti
matky a každý párny víkend v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 16.00
hod,. v prítomnosti matky a po uplynutí troch mesiacov bez prítomnosti matky. Oprávnený uviedol, že
napriek právoplatnému rozsudku matka, ako povinná nerešpektuje znenie rozsudku, maloletú dcéru
nepripravuje na styk s otcom. K stretnutiu došlo párkrát za prítomnosti matky, aj vtedy bola dcéra
odmeraná, pohľad upierala na matku, otca maloletá pozdravila „Dobrý deň“. Matka maloletej je podľa

oprávneného ovplyvňovaná svojimi rodičmi, pričom celý čas, kým všetci spolu bývali, tak oprávneného
ponižovali a maloletá I. bola pri tom. Maloletá musela počúvať, aký je otec neschopný, zlý, že sa nevie
postarať o rodinu. Následne maloletá opakovala reči od matky a svojich starých rodičov. Oprávnený
uviedol, že dodnes sa s maloletou I. nestretáva, pretože ho odmieta. Keď za ňou príde v dohodnutom
čase, dcéra mu povie, aby vypadol, že už nie je jej otec. Oprávnený to vníma tak, že maloletá nechce
zradiť matku a starých rodičov tým, že by sa stretávala s otcom.

2. K návrhu sa vyjadrila povinná matka, ktorá uviedla, že ku styku otca s dcérou dochádzalo napriek
tomu, že maloletá na stretnutia chodiť nechcela a doma plakávala a matka sa napriek tomu snažila
stretnutia maloletej s otcom realizovať. Pár stretnutí prebehlo. Stretnutia s otcom boli pre dcérku a jej
psychiku absolútne nevhodné. Dcéra s otcom komunikovať nechce, keď jej aj zatelefonoval, vždy to
bolo o tom, ako s ním byť musí, dcéra sa sťažovala, že otec na ňu stále tlačí a nech už jej nevolá. Dcéra

od otca neustále počúvala, aký je chorý, že má rok života pred sebou, že musí oddychovať, lebo tu dlhonebude. Otec sa hrá na chudáka, ktorému je ubližované a pritom on psychicky vydieral a deptal svoju
dcéru. Toto všetko jej dcéra porozprávala až po odchode otca zo spoločnej domácnosti.
13.10.2024 otec sa objavil pred domom, kde maloletá býva. Dcéra, keď ho zbadala, tak kričala na starkú,

aby neotvárala, otec búchal na dvere, opakovane stláčal zvonec. Keď mu nikto neotváral, tak otec prišiel
za matkou do práce. Takúto nevhodnú návštevu v ten deň otec zopakoval 4x a to u maloletej doma a 3x
u matky maloletej v práci.
5.11.2024 mimo času určeného súdom otec opäť prišiel za matkou do práce, nadával, vykrikoval, sadol
do auta a išiel do ZŠ, ktorú maloletá navštevuje. Matka išla za ním, on jej tam vykrikoval, že zariadi,

aby dcéra chodila po psychológoch, aby ju donútili, aby s ním chcela tráviť čas. Nasledujúci deň dcéra
volala 2x otcovi, že nech nechodí na návštevu, že ona s ním ísť nechce, že s ním nechce byť. Nech ju
už konečne nechá tak. Oprávnený otec reagoval tak, že s ním ísť musí, aj na silu.
12.11.2024 v termíne stanovenom súdom otec prišiel za dcérou, ktorá sa hrala na dvore rodinného
domu, viackrát po sebe mu zopakovala, že s ním ísť nechce, ani sa s ním nechce rozprávať, on na ňu
stále naliehal, dcéra bola z toho rozrušená a išla dnu. Povinná zdôraznila, že oprávnený má psychické

problémy od roku 2012, ktoré sa u neho prejavujú agresívnym správaním.

3. Oprávnená doložila do spisu správy, ktoré podávala Referátu poradenskopsychologických služieb
ÚPSVaR Martin, ktorý poskytoval rodine poradenský proces. Správy sa týkajú priebehy stretnutia otca
s maloletou.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:

5. Oprávnený na pojednávaní uviedol, že podal návrh z toho dôvodu, že dohoda, ktorá bola schválená
rozsudkom vôbec nefunguje. S maloletou dcérou I. sa od rozvodu, teda od apríla 2024 videl možno 4x.

Nefungovali stretnutia ani za prítomnosti matky, ani potom. S dcérou sa bez matky nestretol ani raz.
Popísal, že keď ešte žili v manželstve tak vždy robil to, čo povedala bývala manželka, skákal ako psík.
S dcérou nemohol nikam chodiť sám, len po Krpeľanoch, kde bývali. Keď bývalá manželka išla do práce,
tak na neho dohliadali rodičia manželky. Stále bol pod dohľadom. Starí rodičia maloletej sa chovali, ako
keby to bolo ich dieťa. Dcéru nemohol nikde zobrať. V súčasnej dobe mu dcéra povedala, že už ho

nechce, pretože odišiel. On to chápe, je to pochopiteľné, že to takto vníma, pretože aj keď odchádzal, tak
si nemohol ani zobrať veci z domu, vyhodili mu ich pred garáž a dcéra to videla. Dcéra mu stále vyčíta,
že odišiel a už ho nechce. Telefón nemá a bývalá manželka si ho v telefóne zablokovala, takže s dcérou
nemá kontakt. Keď príde pre ňu, tak dcéra sa s ním baví len cez balkón, alebo sa s ním vôbec nebaví.
Z balkónu kričí, aby vypadol. Keď sa s dcérou stretol za prítomnosti matky a pozdravila ho „ Dobrý deň“,

to bolo z toho dôvodu, že ešte keď spolu žili, tak rodičia manželky napriek tomu, že si s ním tikali, tak ho
zdravili„Dobrýdeň“.Oprávnenýuviedol,žesiterazuvedomuje,žesamalchovaťakonormálnyotec,mal
dcéru zobrať niekam vláčikom na výlet, ale v tej rodine ho nikdy nebrali, bol pre nich len doplnok, teraz je
stavtaký,žekeďprídepredcéru,takI.nanehokričí,žemánasadnúťdoautaamávypadnúť,žeonaotca
nemá. Oprávnený uviedol, že nikdy nechcel dcére ublížiť. Ako opustil spoločnú domácnosť, tak dcéru

poriadne nevidel. Neverí, že dcéra je po rozvode šťastná, keď sa nemôže stretávať s jedným z rodičov.
Chcel by sa s malou stretávať, ale rozhodne nie za prítomnosti matky, radšej za prítomnosti kolízneho
opatrovníka, alebo akejkoľvek inej tretej osoby, ale nie za prítomnosti matky, lebo to by nefungovalo.

6. Povinná na pojednávaní uviedla, že ešte za trvania manželstva trávenie času „tohto pána“ ( otca )

s dcérou bolo také, že celý čas sa hral na mobile. Dcéra jej to povedala až potom, keď sa rozišli. Dcéru
bicyklovať učili spolu, na korčuliach ju učila ona. Keď dcére robili zákrok, narezávali jej uzdičku, bola
opuchnutá, otcovi povedala, aby neprišiel ani na druhý deň a on napriek tomu prišiel. Vyjadroval sa v tom
zmysle, že to má nariadené súdom, ani sa dcéry neopýtal, ako sa má. Keď mali spoločné stretnutie
dcéra s otcom za prítomnosti matky, tak išli do pizzerie v Turanoch, dcéra si čítala jedálny lístok, ale

otec na ňu stále naliehal, aby sa s ním rozprávala, že majú len hodinu času. Dcéra sa otca bojí, lebo
chodí za ňou mimo návštevných hodín a robí hluk. Stretnutia z jeho strany sú také vynútené, že on má
na to papier. Dcéra sa stretávať s otcom odmieta. Povinná uviedla, že bývalí manžel jej zatajil, že je na
antipsychotikách, keby toto bola vedela, že má takého manžela, tak by si to rozmyslela.

7. Právny zástupca povinnej uviedol, že je vážne ohrozený zdravý vývoj dieťaťa a preto navrhuje podľa
§ 389 ods. 1 CMP odklad výkonu rozhodnutia. V súčasnej dobe iniciovali návrh na zmenu stretávania
otca s maloletou. Uviedol, že matka si uvedomuje, že dcéra má aj otca, ale treba hľadať aj dôvod, prečodcéra všetko takto vníma. Matka dcéru nabáda, vysvetľuje jej, že má aj toho otca, ale dcéra sa s ním
odmieta stretávať.

8. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal s maloletou pohovor v čase rozvodu, kedy maloletá otca
odmietala úplne, nechcela sa o ňom nejako vyjadrovať, bola tam strach, ktorý nevedela náležite
odôvodniť. Bol dožiadaný aj Referát poradenskopsychologických služieb, ktorý s rodinou pracoval.
Z ich odporúčania vyplýva, že by sa malo s dieťaťom ďalej pracovať, správa hovorí aj o tom, že dieťa
má prevzaté nejaké veci, dieťa sa musí so situáciou vysporiadať a potrebuje odbornú pomoc. Bolo

odporúčané, aby navštívili klinického psychológa. Obavy dieťaťa sú až chorobné, neprirodzené, je
tam rozhodne potrebná odborná pomoc. Kolízny opatrovník uviedol, že v danom prípade vidí výkon
rozhodnutia ako kontraproduktívny, lebo donucovať dieťa v takomto citovom rozpoložení bude skôr
prehlbovať nenávisť voči otcovi, pretože dieťa by sa malo s rodičom stretávať spontánne, má sa na
stretnutie tešiť, nemá tam byť napätie. Uviedol na požiadavku otca, že zákon asistovaný styk nepozná,
ale vhodné by bolo možno stretávanie sa otca s maloletou na pôde ÚPSVaR za účasti psychologičky.

Dieťa potrebuje intenzívnu pomoc zo strany klinického psychológa, nakoľko tá nenávisť, ktorú v sebe
má a ten rozvrat detského „JA“ je enormný. V prvom rade treba dieťa zastabilizovať a postupnou prácou
začať vzťah vytvárať. Dieťa má právo na oboch rodičov.

9. Súd sa oboznámil s Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 18P/16/2024, ktorého výkon

oprávnený žiada.

10. Matka predložila do spisu výňatky zo zdravotnej dokumentácie otca. Súd tento dôkaz nevykonal,
pretože zdravotná dokumentácia je chránená pred zneužívaním, prístup k informáciám majú len osoby
určené zákonom a bez súhlasu pacienta, alebo jeho zákonného zástupcu sa nesmú sprístupňovať iným

osobám.

11. Zo správy Referátu poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Martin zo dňa 4.7.2024 vyplýva,
že spolupráca prebiehala s matkou, s otcom, aj s maloletou I. a primárnym cieľom bolo zlepšenie
vzájomnej komunikácie, rešpektu, uvedomenie si dôležitosti oboch rodičov v živote a vývine maloletého

dieťaťa. Otec vyjadroval záujem o pravidelné stretávanie s dcérou, nebol stotožnený s tým, že ich
stretnutia majú prebiehať za účasti matky. Matka odmietala skutočnosť, aby ich dcéra po rozvode
chodila na stretnutia s otcom sama. Zo správy tiež vyplýva, že možno vysloviť predpoklad primárneho
ovplyvňovania, stotožňovania a preberania matkiných postojov presvedčení a rozhodnutí dcérou.
Individuálnou konzultáciou s maloletou I. bolo pozorované, že dcéra odmietala styk s otcom verbálnym,

aj neverbálnym spôsobom, bola plná hnevu, že sa s ním musí stretávať aj proti jej vôli, nebaví ju to.
Od otca nič nepotrebuje, len aby im už dal pokoj ako rodine, považuje ho za klamára. Zo správy tiež
vyplýva, že maloletá I. v období realizácie poradenského procesu odmietala akúkoľvek komunikáciu
o otcovi, jeho prínos v jej živote, pozitívne stránky jeho osobnosti, potrebu zachovania rovnocennosti
rodičovskej role vo výchove, otcov záujem o stretávanie sa s ňou. Čokoľvek spojené s ním bolo

vnímané negatívne, popierajúco a bez záujmu. Na základe týchto skutočností psychológ považuje jej
prezentovaný postoj za obranný mechanizmus, ktorý má snahu zvládať porozvodovú situáciu v rodine.
Vysoká miera negatívnych pocitov voči otcovi môže predstavovať blok v jej emočnom prežívaní, ktorý
by si zasluhoval ďalšiu psychologickú pomoc. V rámci prevencie vzniku nepriaznivých javov zároveň
bolo doporučené skvalitňovanie rodičovskej komunikácie a spolupráce.

12.NazákladetejtosprávyzReferátuporadenskopsychologickýchslužieb,hlavnevzhľadomkzáverom,
že vysoká miera negatívnych postojov voči otcovi zo strany maloletej by si zasluhovala ďalšiu
psychologickú pomoc, ako aj doporučenie skvalitnenia rodičovskej komunikácie súd kontaktoval
telefonicky psychológa z Referátu poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Martin za účelom

poskytnutia poradenskej pomoci, predovšetkým maloletému dieťaťu ešte v rámci konania výkonu
rozhodnutia, avšak v zmysle vyjadrenia psychologičky Referátu poradenskopsychologických služieb vo
vzťahu k maloletej z bezprostrednej blízkosti by bolo poradenstvo pre maloletú extrémnou psychickou
záťažou.

13. Súd tiež zisťoval názor maloletej I., pričom maloletá sa vyjadrila, že je možné jej názor prezentovať
rodičom a vo vzťahu k otcovi mala vyložené negatívny, odmietavý postoj s tým, že ho nemá rada, že ho
nenávidí, že on nemá rád ju a chce, aby už zmizol z jej života a dal jej konečne pokoj a z jej vyjadrení
bolo zistené, že takýto odmietavý postoj maloletej pramení zo skutočnosti, že rozchod rodičov a odchodotca zo spoločnej domácnosti maloletá vníma ako fakt, že opustil ju, lebo uviedla, že keď otec odišiel,
tak odišiel aj od nej, pretože predsa v tom dome okrem mamy býva aj ona.

14. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletí, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

15. Podľa § 374 ods. 1 CMP, súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

16. Podľa § 375 CMP súd rozhoduje uznesením

17. Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

18. Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia, alebo o zamietnutí návrhu

na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od jeho začatia.

19. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený stav veci súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

20. Otec, ako oprávnený návrhom doručeným súdu žiadal, aby súd nariadil výkon rozhodnutia a to
Rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18P/16/2024, ktorým okrem iného bol upravený styk jeho, ako
otca s maloletou dcérou I.. Otec uviedol, že matka toto súdne rozhodnutie nerešpektuje, k styku otca
a dcéry nedochádza, matka maloletú na styk nepripravuje, došlo k stretnutiu s maloletou len párkrát za
prítomnosti matky. Maloletá ho tiež odmieta so slovami nech vypadne, že už nie je jej otec. Návrhom tiež

súd žiadal, aby súd uložil povinnosť maloletej a rodičom, aby sa podrobili odbornému poradenstvu. Túto
časť návrhu súd vylúčil na samostatné konanie a o tejto časti návrhu bude súd ďalej konať samostatne.
Vo vzťahu k návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia súd zdôrazňuje, že vo všetkých veciach, ktoré
sa týkajú maloletých detí musí sa prihliadať na ich najlepší záujem. Z ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva vyplýva, že keď aj záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný

záujem dieťaťa môže podľa individuálnych okolností prevážiť nad záujmom rodiča. Súd sa dôsledne
zaoberal návrhom a skúmal dôvody, pre ktoré realizácie styku otca s maloletou dcérou nedochádza,
napriek právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu. Preukázateľnou skutočnosťou bolo
a potvrdili to obidvaja rodičia, ako aj maloletá, že k styku otca s maloletou naozaj nedochádza. Obaja
rodičia tiež zhodne potvrdili, že maloletá dôrazne kontakt s otcom odmieta. O tejto skutočnosti sa

presvedčil aj samotný súd pri zisťovaní názoru maloletej a rovnako tak táto skutočnosť vyplýva aj zo
správy Referátu poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Martin, z ktorej vyplýva, že maloletá I.
odmieta styk s otcom verbálnym, aj neverbálnym spôsobom. Odmietala akúkoľvek komunikáciu o otcovi,
jeho prínos v jej živote, pozitívne stránky jeho osobnosti, potrebu zachovania rovnocennej rodičovskej
role vo výchove a otcov záujem o stretávanie sa s ňou. Psychológ sa tiež vyjadril, že takéto chovanie

maloletej by si vyžadovalo ďalšiu psychologickú pomoc, avšak bezprostredne v blízkej budúcnosti by
takéto poradenstvo bolo pre maloletú extrémnou psychickou záťažou. Súd nadobudol presvedčenie, že
za takýchto okolností, nútenie maloletej do styku s otcom by bolo skôr kontraproduktívne a prejavilo
by sa ešte odmietavejším postojom k otcovi, ako je jej postoj dnes. Odbornú pomoc zo strany
psychológa v rámci konania o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo možné poskytnúť ani vzhľadom

na vyjadrenie psychológa, ktorý sa vyjadroval, že v bezprostrednej blízkej budúcnosti by to bola pre
maloletú extrémna psychologická záťaž, ako aj z časových dôvodov, kedy rozhodnutie o nariadení
výkonu rozhodnutia je časovo limitované. V danej veci súd zistil, že existujú ospravedlniteľné dôvody,
pre ktoré nemožno nariadiť výkon rozhodnutia. Tieto dôvody existujú, ako bolo vyššie uvedené práve
na strane maloletého dieťaťa a v tomto danom, konkrétnom prípade nie je možné v žiadnom prípade

akceptovať skutočnosť, že dosiahnuť nariadenie výkonu rozhodnutia je možné bez ohľadu na vôľu
a prianie maloletého dieťaťa. Nútenie maloletej ku styku s otcom by podľa názoru súdu nebolo v jej
najlepšom záujme. Totožným spôsobom sa vyjadril v konaní aj kolízny opatrovník, preto súd návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. Súd zdôrazňuje, že naplnenie odporúčaní psychológa Referátu
poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Martin a to poskytnutie psychologickej pomoci maloletej,

ako aj skvalitňovanie rodičovskej komunikácie a spolupráce bude riešené v rámci samostatného
konania.K vyjadreniu právneho zástupcu povinnej, aby súd zvážil odklad výkonu rozhodnutia podľa 389 CMP
súd uvádza, že odložiť výkon rozhodnutia prichádza do úvahy v konaní o výkone rozhodnutia v štádiu,
keď už výkon rozhodnutia je súdom nariadený.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
čo je v súlade s ustanovením § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline štvormo (§ 362 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP – ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis), uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh - § 363 CSP) .

Podľa § 377 ods. 2,3,4 CMP (2) proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu
o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. (3) Odvolanie proti
nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že
okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. (4) Odvolanie

proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon
rozhodnutia uskutočnil.
V Martine dňa 19. marca 2025