Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123291384
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123291384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu RONDOM Z a Z s.r.o., so sídlom Cementárenská cesta 30, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 31 573 312, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Čárskou, advokátkou, so sídlom Komenského
18B, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému ViaStav BB s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 2322/39,
974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 575 077, právne zastúpenému JUDr. Jakubom Bílekom, advokátom,
so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 160.794,40 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/55/2023-283 zo dňa

21. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/55/2023-283 zo dňa 21. novembra 2023 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 160.794,40 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 55.345,20 Eur od 01.07.2022, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.685,36
Eur od 28.07.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.762,35 Eur
od 28.07.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.370,-- Eur od
31.07.2022dozaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške 9%ročnezosumy6.067,94Eurod14.08.2022
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 32.342,02 Eur od 15.09.2022 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 749,64 Eur od 17.09.2022 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.076,-- Eur od 17.09.2022 do zaplatenia, úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 868,80 Eur od 19.09.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 543,12 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 3.244,12 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 9.583,20 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 3.940,50 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 329,10 Eur od 15.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
173,68 Eur od 15.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,87

Eur od 15.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.977,63 Eur
od 30.10.2022 do 15.12.2022, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.937,23 Eur od
16.12.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.118,-- Eur od 30.10.2022
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 684,-- Eur od 21.11.2022 do zaplatenia,úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.567,27 Eur od 21.11.2022 do zaplatenia, nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnom konaní proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 160.794,40 Eur s príslušenstvom, nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur a trov konania titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný

stavebný materiál (tovar) na základe kúpnych zmlúv.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Dokazovanie
výsluchom strán sporu navrhovaných žalovaným a výsluchom svedkov – p. A., p. B., p. C. a p. Sedlára
navrhovaných žalobcom nevykonal, nakoľko vykonanie týchto dôkazov považoval za nehospodárne
vzhľadom na stav skutkových tvrdení strán sporu. Konštatoval, že v konaní žalobca ešte navrhol vykonať

svedeckú výpoveď p. D., avšak od vykonania tohto dôkazu po predbežnom posúdení sporu zo strany
súdu upustil.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že z vykonaného dokazovania, z obsahu celého
spisového materiálu, z prednesu právneho zástupcu žalobcu (nakoľko právny zástupca žalovaného sa

pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil) súd prvej inštancie zistil, že žalovaný počas roka 2022
uzatváral so žalobcom kúpne zmluvy, predmetom ktorých bolo dodávanie tovaru - materiálov, ktoré boli
určené na zhotovenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Tovar bol zo strany žalovaného objednávaný
na dve stavby - Retail Park, Zvolen a Burger King, Zvolen. Jednalo sa o stavby väčšieho rozsahu, na
ktorých žalovaný vykonával stavebné práce pre tretiu osobu. Žalovaný inicioval záujem na uzatvorení

kúpnych zmlúv, a to emailom zo dňa 21.01.2022, kedy žiadal žalobcu o nacenenie tovaru, ktorý sa
týkal nádejnej zákazky spoločnosti E.. Požadované nacenenie tovaru sa týkalo kanalizácie a vodovodu.
Žalovanýžalobcovidalknahliadnutiuprojektovúdokumentáciustavieb(čiužprostredníctvomzaslaného
webového umiestnenia alebo v prílohe emailu). Čiže žalovaný informoval žalobcu o vykonávaných
stavbách, na ktoré boli objednávané tovary. Následne v priebehu realizácie stavby žalovaný objednával

tovar v zmysle cenových ponúk, ktoré na požiadanie žalovaného žalobca zasielal emailom. Komunikácia
medzi stranami sporu prebiehala väčšinou elektronicky. Drobný materiál, potreba ktorého vyvstala
počas stavby, bola kupovaná zástupcom žalovaného - p. A., príp. p. D. priamo v sklade u žalobcu.
Dodanie tovaru prebiehalo troma spôsobmi, a to dodaním tovaru priamo na stavbu, dodaním tovaru
priamo z výroby na stavbu, alebo výdajom zo skladu žalobcu (osobným odberom). Dodanie tovaru na

stavbu bolo uskutočňované priebežne a zaznamenávané bolo v dodacích listoch. Prevzatie tovaru bolo
potvrdené podpismi na dodacích listoch. Všetky dodacie listy majú potvrdenie o prevzatí tovaru. Po
dodaní tovaru žalobca vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný s výnimkou jedného zápočtu riadne
a včas neuhradil.

5. Súd prvej inštancie mal zo spisového materiálu preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo až
do podania odporu k namietaniu dodaného tovaru, príp. k namietaniu ceny. Z rozsiahlej emailovej
komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že problémom neboli zmluvné dojednania strán sporu
ohľadom objednávaného a dodávaného tovaru žalobcu, ale zadržané platby od hlavného objednávateľa
stavby - spoločnosti E., C.. Navyše súd prvej inštancie zistil, že z emailovej komunikácie strán sporu

vyplýva, že k dodanému tovaru boli zasielané aj certifikáty materiálov, ktoré sú vyžadované pre
kolaudáciu stavieb takéhoto typu.

6. Súd prvej inštancie mal skutkovo preukázané, že dňa 15.12.2022 strany sporu uzatvorili Dohodu
o započítaní pohľadávok, kde došlo k čiastočnému poníženiu dlžnej sumy vo výške 7.040,40 Eur. V

danom prípade sa ponižoval dlh z faktúry č. 20222250 zo dňa 29.09.2022 a táto suma bola zohľadnená
pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a následne bola súdom v časti uplatneného úroku z
omeškania zohľadnená vo vydanom rozsudku.

7. Z listu žalovaného zo dňa 03.02.2023, emailu žalovaného zo dňa 29.03.2023, emailu žalovaného zo

dňa 28.09.2022, zo dňa 13.10.2022, zo dňa 04.11.2022 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný prisľúbil
uhradenie dlhu žalobcovi. Úhradu dlhu podmieňoval úhradou od hlavného objednávateľa stavby a
vyhláseniami o platobnej neschopnosti. Z odpovedi na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy - Listu
zo dňa 03.02.2023 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný eviduje proti žalobcovi záväzok z titulu kúpnychcien za dodávku materiálu v zmysle vystavených faktúr (v celkovej hodnote 160.794,40 Eur). Rovnako
mal súd prvej inštancie skutkovo zistené, že nezaplatené sumy sú po lehote splatnosti. Z tohto dôvodu
žalovaný žiadal dlh čiastočne odpustiť a umožniť platenie dlhu v splátkach.

8. Z emailu žalovaného zo dňa 29.03.2023 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný chcel záväzok urovnať
uzatvorením dohody o urovnaní. Dôvodom na urovnanie, ako aj určenie výšky dlžnej sumy nižšej
ako je žalovaná suma, bola nepriaznivá majetková situácia žalovaného. V závere súd prvej inštancie
uviedol, že v rámci upomínacieho konania z predložených formulárov vyplývajú vyhlásenia strán sporu

k uplatnenému nároku, a to, že žalobca uviedol nárok v účtovníctve aj v kontrolnom výkaze a rovnako
aj žalovaný uviedol nárok v účtovníctve aj v kontrolnom výkaze.

9. Súd prvej inštancie vo veci považoval za nesporné, že predmetom posúdenia boli vzťahy medzi
podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Za spornú skutočnosť považoval, či došlo k uzatvoreniu
kúpnych zmlúv. Konštatoval, že kúpne zmluvy uzatvárané v zmysle Obchodného zákonníka sú v

označované ako relatívne obchodnoprávne vzťahy (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom
zákon pre uzatvorenie kúpnej zmluvy vyžaduje splnenie nasledovných podstatných náležitostí: (1)
určenie zmluvných strán, (2) určenie predmetu kúpy, (3) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy
kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a (4) záväzok kupujúceho zaplatiť
kúpnu cenu. Pričom pre uzatvorenie kúpnej zmluvy zákon neurčuje ako povinnú písomnú formu.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že tovar bol dodávaný na dve stavby
väčšieho rozsahu a týkal sa kanalizačných a vodovodných častí stavby. Iniciácia v rámci predzmluvných
vzťahov strán sporu bola vyvolaná zo strany žalovaného, ktorý bol stavebníkom na týchto stavbách.
To znamená, že na stavbu potreboval stavebný materiál, ktorý si zabezpečoval sám. Pri výstavbe

kanalizácie a vodovodu žalovaný oslovil žalobcu za účelom vypracovania cenovej ponuky na potrebný
stavebný materiál. Zároveň mu umožnil nahliadnuť do projektovej dokumentácie stavieb, aby sa žalobca
mohol oboznámiť s rozsahom, v tom čase pripravovaných stavebných prác. Na túto žiadosť žalobca
zareagoval vypracovaním cenovej ponuky na jednotlivé komponenty (tovar). Z uvedeného mal súd prvej
inštancie za nesporné, že kúpne zmluvy boli dojednávané medzi žalobcom a žalovaným a predmetom

zmluvy bol stavebný materiál pre účely výstavby kanalizácie a vodovodu pre konkrétne stavby. Podľa
súdu prvej inštancie z emailovej komunikácie, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že v
prípade záujmu sa žalobca zaväzuje tovar žalovanému dodať (čo v skutočnosti aj nastalo /dodacie
listy/) a previesť na neho vlastnícke právo. Rovnako bolo nesporné, že až do začatia konania vo veci
samej žalovaný preukazoval záujem na zaplatení kúpnych cien v zmysle vystavených faktúr. Nijakým

spôsobom ich nerozporoval, dokonca ich právny dôvod a výšku uznal v liste zo dňa 03.02.2023.
Ceny boli špecifikované v cenových ponukách ako jednotkové ceny, ktoré boli žalovaným odsúhlasené
emailom. V časti, v ktorej si žalovaný kupoval tovar priamo zo skladu u žalobcu nebola rozporovaná
skutočnosť, že tovar mu bol vyskladnený s tým, že kúpna cena bude zaplatená spôsobom „na faktúru“
tak, ako to bolo pri dodávaní iného tovaru (priamo na stavbu), pričom ceny sa odvíjali z cien, stanovených

v odsúhlasených cenových ponukách. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že neuniklo jeho pozornosti, že pri kúpe tovaru zo skladu sa jednalo o drobný „doplnkový“
stavebný materiál, potreba ktorého vyvstala ad hoc pri vykonávaní stavebnej činnosti. Preto považoval
za evidentné, že aj zazmluvňovací proces bol zjednodušený - zodpovedná osoba od žalovaného prišla
do skladu žalobcu, tovar jej bol odovzdaný (dodacie listy) a kúpna cena bola vyfakturovaná. Námietku

žalovaného o tom, že niektoré kúpne zmluvy neboli uzatvorené z dôvodu absencie predmetu kúpnych
zmlúv čo do množstva a absencie dohody o cene tovaru súd prvej inštancie považoval vzhľadom na
zistený skutkový stav za účelovú obranu. Súd prvej inštancie uviedol, že počas celého konania žalovaný
nekonkretizoval, ktorú časť kúpnych zmlúv napáda, keď z listinných dôkazov vyplýva, že sám stanovil
rozsah tovaru, ktorý potrebuje zabezpečiť na stavby, pričom je samozrejmé, že pri stavbách takéhoto

rozsahu bude stanovený rámec potrebného tovaru a až pri realizácii stavieb bude tento tovar dodávaný
podľa potrieb žalovaného. Opätovne v konaní rezonuje skutočnosť, že predmet kúpnych zmlúv (dodaný
tovar) nebol namietnutý zo strany žalovaného až do začatia konania pred súdom a ani po začatí konania
žalovaný nešpecifikoval, ktorý dodaný tovar nebol predmetom kúpnych zmlúv. Vo vzťahu k dohode
o cene súd prvej inštancie uviedol, že cena bola dohodnutá medzi stranami sporu ako jednotková.

Žalovaný neuviedol, ktoré položky považoval za nedohodnuté. Predmetom žaloby totižto je množstvo
tovaru, ktorých jednotkové ceny sú uvedené v cenových ponukách. Pokiaľ sa v žalovanom nároku
nachádza cena, ktorú by žalovaný chcel rozporovať z dôvodu že nebola dojednaná, podľa názoru súdu
prvej inštancie bolo jeho povinnosťou sa v rámci procesnej obrany brániť tým, že na ňu mal poukázať.Len všeobecné tvrdenie o tom, že cena nebola dohodnutá pri tak rozsiahlej argumentácii a dôkaznej
aktivite žalobcu nemôže argumentačne obstáť.

11. Vo vzťahu k dodaniu tovaru súd prvej inštancie uviedol, že túto skutočnosť mal preukázanú
z priložených dodacích listov. Všetky dodacie listy obsahovali dodaný tovar, ktorý bol následne aj
vyfakturovaný faktúrami, ktoré tvoria prílohu žaloby. Zároveň boli dodacie listy podpísané. Súd prvej
inštanciekonštatoval,žežalovanývkonaníargumentovaltým,ženiektorédodacielistynebolipodpísané
oprávnenou osobou. Preskúmaním dodacích listov mal súd prvej inštancie preukázané, že nie všetky

dodacie listy boli podpísané konateľom (p. F.). Niektoré dodacie listy boli podpísané inými osobami
- p. A., p. D. a p. B.. Z emailu zo dňa 28.03.2023 mal súd prvej inštancie preukázané, že p. B. bol
kontaktnou osobou pre dopravcov, tzn. v prípadoch, kedy bol tovar dodávaný na stavbu. Z dodacích
listovpodpísanýchp.A.ap.D.vyplýva,žetoboliprípady,kedyžalovanýodoberaltovarpriamozoskladu
žalobcu. Žalobca skutkovo tvrdil, že tieto osoby chodili k nemu do skladu pre tovar, ktorého potreba
vyvstala počas stavby, pričom zoznam mali napísaný na lístku, v mobile, príp. jeho objednávku nahlásili

telefonicky. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný na takéto skutkové tvrdenia nezareagoval.
Žalovaný teda na jednej strane tvrdil, že niektoré dodacie listy neboli podpísané oprávnenou osobou,
avšak nenamietol, o ktoré osoby by sa malo jednať a prečo. Navyše, keď do podania žaloby tovar
prevzatý inými osobami (ako vtedajším konateľom)taktiež nenamietal.

12. Súd prvej inštancie následne považoval za potrebné v konaní vyriešiť otázku, či list zo dňa
03.02.2023 je možné posúdiť ako uznanie záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo nesporné, že tento list žalovaný napísal ako reakciu na
výzvu na zaplatenie zo dňa 03.11.2022, ktorá obsahovala presné určenie splatného záväzku spolu
s rozpisom po jednotlivých faktúrach. Žalovaný na túto výzvu odpovedal písomne listom zo dňa

03.02.2023 (jednostranným právnym úkonom), tento adresoval žalobcovi (veriteľovi) a podpísal ho.
Skutočnosť, že sa dostal do dispozície veriteľa vyplýva z reakcie žalobcu - z Listu zo dňa 14.03.2023.
Táto skutočnosť síce nemá vplyv na účinky uznania záväzku, ktoré nastali jeho vyhotovením, t. j.
03.02.2023, avšak podporne nasvedčuje tomu, že žalovaný s uznaním záväzku pracoval a informoval
o tom aj svojho veriteľa. Posúdením obsahu súd prvej inštancie mal za evidentné, že žalovaný vedel,

čo je jeho záväzkom, z čoho vznikol a aká je jeho aktuálna výška. Súd prvej inštancie prejav vôle
žalovaného v znení: „evidujeme voči Vašej spoločnosti záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku
materiálu, tak ako nám táto kúpna cena bola fakturovaná faktúrami, ktoré sú súčasťou prílohy tohto
listu v celkovej hodnote 160.794,40 Eur“, posúdil ako jednoznačný a dostatočne určitý. Poukázal na
to, že z judikatúry vyplýva, že v obchodnoprávnych vzťahoch je rozhodujúce posúdenie jednoznačnosti

spôsobu vymedzenia záväzku, pričom záväzok musí byť identifikovaný určito a zrozumiteľne a nesmie
byť zameniteľný s iným záväzkom, pričom akceptovateľným spôsobom je aj odkaz na faktúru, príp. iný
dokument, z ktorého vyplýva. Nie je povinnou obsahovou náležitosťou uvedenie slova „uznanie“, príp.
iný pojem, keď z obsahu uznania záväzku jednoznačne vyplýva vôľa strany, ktorá záväzok uznáva.
Čiže v tomto je Obchodný zákonník benevolentnejší oproti občianskoprávnym uznaniam dlhu. Ďalej

súd prvej inštancie mal za nesporné, že sa jedná o peňažný záväzok, ktorý je po lehote splatnosti a
zo strany žalovaného (dlžníka) nebol uhradený. Podľa súdu prvej inštancie uznať možno len záväzok,
ktorý existuje. Uvedené vyplýva z charakteru uznania záväzku ako právneho inštitútu, ktorým sa
zabezpečuje (posilňuje) právo veriteľa. To sa prejavuje v tom, že uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Veriteľ sa teda dostane do

výhodnejšieho postavenia v tom, že pri prejednávaní sporu sa dôkazné bremeno ohľadom trvania
(existencie) záväzku presúva z veriteľa na dlžníka. Pri hodnotení dôkazov v konaní sa to následne
prejaví v tom, že súd domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, musí považovať za preukázanú, pokiaľ
v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 CSP). Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade
moment existencie záväzku je ku dňu jeho uznania, t.j. ku dňu 03.02.2023. Uvedená skutočnosť mala

vplyv na posudzovanie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k argumentom žalovaného,
ktoré predchádzali uznaniu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vzhľadom len na všeobecnú obranu
žalovaného v konaní považoval nárok uplatnený z titulu neuhradených kúpnych cien za dôvodný a
rovnako z tohto hľadiska návrh žalobcu na výsluch svedkov a návrh žalovaného na výsluch strán sporu
zamietol.Súdprvejinštanciepoznamenal,žežalovanýmalbyťajvzhľadomnauznaniezáväzkuvkonaní

aktívny. Tým, že na argumentáciu nereagoval takým spôsobom, ktorým by bola vyvrátená pravdivosť
tvrdení žalobcu (a jeho samého v uznaní záväzku a ďalšej emailovej komunikácii), súd prvej inštancie
uviedol, že sa dostal do procesnej núdze, kedy mal preukázanú oprávnenosť uplatneného nároku,navyše keď súdu prvej inštancie neunikla tá skutočnosť, že sám žalovaný vyhlásil, že faktúry mu boli
doručené, uviedol si ich v účtovníctve ako aj v kontrolnom výkaze.

13. Súd prvej inštancie ďalej ako nespornú skutočnosť považoval fakt, že dňa 15.12.2022 strany sporu
uzatvorili Dohodu o započítaní pohľadávok, kde došlo k čiastočnému poníženiu dlžnej sumy vo výške
7.040,40 Eur. V danom prípade sa ponižoval dlh z faktúry č. 20222250 zo dňa 29.09.2022. Súd túto
skutočnosť uvádza v rozsudku len z dôvodu, že v dôsledku tejto skutočnosti bolo potrebné reagovať na
plynutie úrokov z omeškania, pričom túto skutočnosť súd prvej inštancie zohľadnil vo výroku rozsudku.

14. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku konštatoval, že medzi stranami neboli dohodnuté
úroky z omeškania, preto priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť

percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba Európskej
centrálnej banky v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 vo výške 0,00 %, v období od 27.07.2022 do
13.09.2022 vo výške 0,50 %, v období od 14.09.2022 do 01.11.2022 vo výške 1,25 % a v období od
02.11.2022 vo výške 2,00 %. Žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania len vo výške 9 %, preto súd
prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania podľa návrhu tak, ako to uviedol vo výroku rozsudku.

15. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-- Eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.

16. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a po posúdení veci súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný si záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar nesplnil riadne a včas, preto žalobe v
celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 160.794,40 Eur
s príslušenstvom.

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“)anakoľkonávrhu
žalobcu vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí neobjasnil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné posúdiť, či vydané
faktúry zodpovedali dohode účastníkov konania o cene tovaru, rozsahu dodania tovaru, ako aj vo

vzťahu ku skutočne dodanému plneniu. Podľa názoru žalovaného bolo dôkazným bremenom žalobcu
preukázať, že so žalovaným uzatvoril konkrétnu zmluvu s konkrétnymi náležitosťami, pričom toto
preukázané nebolo a súd prvej inštancie v tomto smere nesprávne obrátil dôkazné bremeno na neho.
Rovnako podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie obrátil dôkazné bremeno na neho vo vzťahu
k súhlasu s akýmkoľvek cenníkom a možnosťou jeho oboznámenia sa z jeho strany, keď akákoľvek

dohoda o cene zo strany žalobcu napriek jeho námietkam preukázaná nebola. Preto mal žalovaný za
to, že súd prvej inštancie mu nesprávne kládol na ťarchu dokazovanie skutočností, ktoré neexistujú,
a teda neexistenciu dohody o cene tovaru a dohode o rozsahu dodania tovaru. K predloženým cenovým
ponukám uviedol, že z emailovej komunikácie je preukázané, že prijal len cenovú ponuku 935/22
a cenovú ponuku 102/22, a to obe dňa 03.08.2022. Nakoľko žalobca priložil viaceré cenové ponuky

s rovnakým číselným označením, žalovaný uviedol, že z týchto nie je možné vyvodiť, s ktorými vyjadril
súhlas, ktoré mu vôbec boli zaslané a či uzatvoril dohodu ohľadom tovaru, ktorý bol predmetom ďalších
ponúk s rovnakým označením 935/22 a 102/22. Tiež uviedol, že žalobca zmätočne prikladal rovnaké
emaily k rôznym faktúram a cenovým ponukám, pričom z nich nevyplýva, že by sa tieto vzťahovalik faktúram, ktoré popisoval žalobca. Zo samotných faktúr nemožno vyvodiť spojitosť s cenovými
ponukami, tieto sa nezhodujú číselne, dátumovo, ani vo výške faktúry. Preto trval na tom, že žalobca
nepreukázal takú existenciu dohody, ktorá by ho oprávňovala tieto faktúry vydať a považoval za zrejmé,

že pokiaľ aj k dohodám došlo, tieto boli neplatné.

19. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že dňa 20.11.2023 v doobedňajších hodinách zaslal súdu prvej
inštancie žiadosť o ospravedlnenie jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní spolu so žiadosťou
o odročenie pojednávania z dôvodu, že klient trpí zdravotnými problémami, ktoré mu neumožňujú

účasť na pojednávaní. Táto žiadosť bola podľa tvrdení žalovaného podaná v predmetnom konaní,
ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Súd
prvej inštancie mu v ten istý deň v poobedňajších hodinách (jeho právnemu zástupcovi) doručil email
týkajúci sa výlučne konania vedeného pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, že dôvod odročenia nepovažuje
za dôležitý, avšak k predmetnému konaniu mu nedoručil žiadne upovedomenie. Súd prvej inštancie
jeho právneho zástupcu nekontaktoval elektronicky ani telefonicky napriek tomu, že všetky údaje boli

v žiadosti uvedené. Žalovaný uviedol, že jeho právny zástupca tesne pred pojednávaním kontaktoval
súd prvej inštancie, či obdržal jeho žiadosť o odročenie, čo mu súd prvej inštancie potvrdil, pričom
uviedol,žepojednávaťsabude.Vzhľadomnakrátkosťčasupredpojednávanímsajehoprávnyzástupca
domnieval, že súd prvej inštancie jeho žiadosť akceptoval. Žalovaný vyslovil názor, že pokiaľ dôvod
odročenia nebol pre súd prvej inštancie dôležitým podľa § 183 ods. 4 CSP, v takomto prípade bol

povinný bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla tak, ako to vykonal vo veci sp. zn.
XXXX/XX/XXXX. Súd prvej inštancie však bez splnenia podmienok podľa § 183 ods. 1 CSP v konaní
pokračoval, čím mu odňal právo zúčastniť sa na pojednávaní, pričom on, ako aj jeho právny zástupca
boli v domnení, že pojednávanie bude odročené. Súd prvej inštancie mal dostatok času reagovať na
jeho žiadosť a oboznámiť jeho právneho zástupcu o tom, že dôvod na odročenie pojednávania nie je

dôležitý. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol reagovať na argumenty žalobcu, uplatňovať svoje
procesné práva, pričom súd prvej inštancie si následne jednostranne osvojil argumenty žalobcu na
pojednávaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v rámci pojednávania nevykonal ním a žalobcom
navrhnuté dôkazy, a to výsluch konateľa žalobcu a žalovaného, ako aj svedkov p. A., p. B., p. C. a p.
G., ktoré boli kľúčové pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom skutkové zistenie bolo následne

nedostatočné a viedlo súd prvej inštancie k nesprávnym záverom.

20. Žalovaný nakoniec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal s jeho konkrétnymi argumentmi ohľadom neunesenia dôkazného bremena žalobcu
a nedostatkov preukázania náležitostí kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti namietal, že odôvodnenie

napadnutéhorozhodnutianezodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozsudkuustanovením
§ 220 ods. 2 CSP, keďže neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne a presvedčivo predstavujú
vysvetlenieohľadompreukázanianárokužalobcu,absencieakýchkoľvekdôkazov,ktorébypreukazovali
dodanie tovaru uvedeného vo faktúrach a skutočnosť, že faktúry nezodpovedajú skutočnému stavu
vzhľadom na absenciu dohody, a tým aj plnej dôvodnosti žaloby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a aby žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie podané nebolo.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti

napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

23. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 383 CSP vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštnacie, pričom po preskúmaní veci konštatoval, že tento zodpovedá
skutkovému stavu tak, ako je opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny
vo výške 160.794,40 Eur s príslušenstvom uplatnený titulom kúpnej ceny za dodaný stavebný materiál,
a to na základe kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Zo strany žalobcu boliv konaní predložené dodacie listy, v ktorých prevzatie tovaru zo strany žalovaného je potvrdené podpismi
na týchto dodacích listoch, ako aj faktúry, ktorými žalobca ako dodávateľ fakturoval žalovanému ako
odberateľovi kúpnu cenu za dodaný tovar. Odvolací súd z výzvy na zaplatenie zo dňa 03.11.2022

zistil, že touto výzvou žalobca z titulu neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar na stavby Retail park
a Burger King v lokalite Zvolen vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 167.433,93 Eur s DPH. Listom
zo dňa 03.02.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že z jeho účtovnej evidencie vyplýva, že eviduje voči
žalobcovi záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku materiálu tak, ako mu táto kúpna cena bola
fakturovaná faktúrami v celkovej hodnote 160.794,40 Eur a pohľadávky žalobcu sú po lehote splatnosti.

Zároveň vzhľadom na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaný v tomto liste žalobcovi oznámil,
že nemá možnosť uhradiť žalobcovu pohľadávku v plnej výške, a preto žiadal o oznámenie, či zo
strany žalobcu prichádza do úvahy možnosť odpustenia časti dlhu a splácanie dlhu v pravidelných
mesačných splátkach. Z odpovede žalobcu zo dňa 14.03.2023 odvolací súd zistil, že žalobca touto
odpoveďou žalovanému oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávky vo výške 160.794,40 Eur. Zároveň
žalovanému oznámil, že odmieta postup, aký mu navrhoval žalovaný v žiadosti zo dňa 03.02.2023

a žiadal žalovaného, aby mu predložil návrh, a to tak do výšky záväzku, ktorý žiada odpustiť, ako aj
do výšky mesačných splátok, ktorými mieni zaplatiť svoj dlh. Mailovým podaním zo dňa 29.03.2023
žalovaný oznámil žalobcovi, že vzhľadom na svoju majetkovú situáciu je v jeho možnostiach zaplatiť
32,5 % z dlžnej istiny, čo predstavuje sumu 55.368,053 Eur, a to formou dohody o urovnaní v prípade
mimosúdneho jednania. Uvedenú sumu žiadal vyplatiť v mesačných splátkach po 750,-- Eur mesačne.

25. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti výroku I. napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, ako aj preskúmanie
výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi priznal právo voči žalovanému na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,pričompodstatouodvolacíchnámietokbolotvrdeniežalovaného,

že súd prvej inštancie mu odňal právo zúčastniť sa na pojednávaní, keď v rozpore s ustanovením § 183
ods. 4 CSP žalovaného neupovedomil o neakceptovaní jeho žiadosti o odročenie pojednávania a vec
prejednal na pojednávaní bez jeho účasti. Zároveň žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentmi
týkajúcimi sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu a nedostatkov preukázania náležitostí kúpnej

zmluvy a nevykonal ani stranami navrhované dokazovanie výsluchom sporových strán a svedkov.

26. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

27. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

28. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

29.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá

sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

30. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

31. K odvolacej námietke, ktorou žalovaný vytýka súdu prvej inštancie prejednanie veci v neprítomnosti
žalovaného bez predchádzajúceho upovedomenia žalovaného súdom o neakceptovaní jeho žiadosti

o odročenia pojednávania, odvolací súd uvádza, že o návrhu strany na odročenie pojednávania
rozhoduje súd, ktorý návrhu na odročenie pojednávania buď vyhovie a v takom prípade postupuje
v zmysle § 184 CSP, t. j. bezodkladne o tom upovedomí všetkých tých, ktorí boli na pojednávanie
predvolaní, alebo návrhu na odročenie pojednávania nevyhovie a v takom prípade postupuje podľa §183 ods. 4 CSP, t. j. bezodkladne o svojom negatívnom rozhodnutí upovedomí stranu, ktorá odročenie
pojednávania navrhla (strana sporu je povinná v návrhu na odročenie pojednávania uviesť telefónne
číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju súd môže upovedomiť o svojom rozhodnutí). Podľa názoru

odvolacieho súdu pokiaľ súd neakceptuje riadnu žiadosť zo strany sporu o odročenie pojednávania bez
toho, aby podľa ustanovenia § 183 ods. 4 CSP túto skutočnosť strane sporu oznámil, ide o postup,
ktorým súd znemožnil realizovať strane sporu jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

32. Po preskúmaní veci však odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené nemožno aplikovať
na procesnú situáciu v prejednávanom spore, pretože okolnosti, za ktorých žalovaný žiadal súd prvej
inštancie o odročenie pojednávania, nezodpovedajú situácii opísanej v podanom odvolaní. Odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 20.11.2023 podal žiadosť
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 21.11.2023 o 09.00 hod., a
to v spojení so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalovaný mu ráno oznámil, že trpí

zdravotnými problémami, ktoré mu neumožňujú účasť na pojednávaní, pričom má záujem zúčastniť
sa osobne na pojednávaní a vyjadriť sa ku skutkovým tvrdeniam, nakoľko v konaní pravdepodobne
vyvstanú otázky, ktoré môžu zodpovedať len strany sporu. V päte svojho podania právny zástupca
žalovaného uviedol svoje telefónne číslo a emailovú adresu. Z doručenky založenej v spise vyplýva,
že žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu prvej inštancie doručená dňa 20.11.2023 o 12:54 hod.

Z elektronického súdneho spisu (potvrdenky o prijatí) však odvolací súd zistil, že uvedená žiadosť
bola prijatá do spisu (prenesená do spisu) dňa 20.11.2023 až o 16:51:39 hod.. Z uvedeného je teda
zrejmé, že do dispozície súdnej kancelárie sa predmetná žiadosť o odročenie pojednávania mohla
dostať až v čase po 16:51:39 hod. dňa 20.11.2023 a je daný predpoklad, že konajúca sudkyňa sa
s touto žiadosťou mohla oboznámiť najskôr až v nasledujúci pracovný deň ráno, t. j. dňa 21.11.2023.

Z obsahu spisu teda nevyplýva, že by žalovaný žiadal o odročenie pojednávania v doobedňajších
hodináchdňa20.11.2023,akovodvolanítvrdí.Odvolacísúdďalejzistil,žesúčasťouspisovéhomateriálu
je aj úradný záznam spísaný zákonnou sudkyňou dňa 21.11.2023, z ktorého vyplýva, že právny zástupca
žalovaného sa v deň pojednávania, t. j. dňa 21.11.2023 ráno o 7.30 hod. telefonicky informoval, či
bude prebiehať pojednávanie, na čo mu bolo oznámené, že pojednávanie sa konať bude. Z uvedeného

je teda zrejmé, že právny zástupca bol ihneď nasledujúci pracovný deň po predložení jeho žiadosti
o odročenie pojednávania zákonnej sudkyni oboznámený so skutočnosťou, že súd prvej inštancie jeho
žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. Odvolací súd je toho názoru, že právny zástupca, ktorý
má sídlo svojej kancelárii v mieste sídla súdu prvej inštancie na ulici Skuteckého v Banskej Bystrici
mal od momentu, ako sa dozvedel, že súd prvej inštancie jeho žiadosť o odročenie pojednávania

neakceptuje, dostatok času na to, aby sa na pojednávanie vytýčené pred súdom prvej inštancie na deň
21.11.2023 o 9.00 hod. dostavil. Zo zvukového záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie
dňa 21.11.2023 o 9.00 hod. nachádzajúceho sa v elektronickom súdnom spise, ako aj z písomného
vyhotovenia úradného záznamu z tohto pojednávania odvolací súd tiež zistil, že zákonná sudkyňa
na tomto pojednávaní posúdila žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania tak,

že dôvody, ktoré boli uvedené v tejto žiadosti nepovažovala za dôležité s tým, že právny zástupca
žalovaného sa na pojednávanie nedostavil aj napriek tomu, že mu na základe jeho telefonického
dopytu, či sa v predmetnej veci bude pojednávať alebo nie, bolo oznámené, že pojednávať sa bude.
Z uvedeného postupu súdu prvej inštancie bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že súd prvej inštancie týmto
postupom žiadnym spôsobom neodňal žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi právo zúčastniť

sa na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023 a ani neporušil jeho právo uplatňovať svoje procesné
práva. Odvolací súd preto dospel k záveru, že námietka žalovaného, že súd prvej inštancie mu odňal
právo zúčastniť sa na pojednávaní, nakoľko prejednal vec bez jeho účasti na pojednávaní v rozpore
s ustanovením § 183 ods. 4 CSP, nie je dôvodná.

33. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaného, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentmi
týkajúcimi sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu a nedostatkov preukázania náležitostí kúpnej
zmluvy.

34. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznýminávrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( H. XX/XX, H. XXX/XX, H. XXX/
XX, H. XX/XX, IV.ÚS 163/08 ).

35. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

36. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záverom
dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k

záveru, že žalovaný si záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar nesplnil riadne a včas, t. j. že
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je dôvodný. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu
neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP.

37. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si
neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (II. I. XXX/XX, H. XXX/XX, H. X/XX ).

38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a zo strany súdu

prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

39. Žalovaný v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť rozhodnutia v časti, ktorou ho súd prvej
inštancie zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny s príslušenstvom.

40. Odvolací súd konštatuje, že kúpna zmluva je upravená ako zmluvný typ v ustanovení § 409
Obchodnéhozákonníka,ktorejpodstatnýmináležitosťamisúzáväzokpredávajúcehododaťkupujúcemu
tovar, záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru, vymedzenie tovaru –
predmetukúpyazáväzokkupujúcehozaplatiťkúpnucenu.Ideokonsenzuálnuzmluvuavznikádohodou
strán o jej podstatných častiach, pričom zákon nevyžaduje písomnú formu tejto zmluvy.

41. Po preskúmaní veci odvolací dospel k záveru, že námietka žalovaného týkajúca sa nepreukázania
uzavretia konkrétnych zmlúv obsahujúcich podstatné náležitosti kúpnej zmluvy zo strany žalobcu,
neobstojí. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo sporné, že
tovar bol dodávaný na dve stavby väčšieho rozsahu a týkal sa kanalizačných a vodovodných častí

stavby, kde iniciátorom v rámci predzmluvných vzťahov bol práve žalovaný, ktorý bol stavebníkom na
týchto stavbách, pričom žalovaný umožnil žalobcovi i nahliadnuť do projektovej dokumentácie stavieb
z dôvodu, aby sa žalobca mohol oboznámiť s rozsahom pripravovaných stavebných prác. Žalovaný
uvedené skutkové tvrdenie žalobcu v priebehu konania nepoprel. Odvolací súd mal z obsahu spisu
tiež preukázané, že žalovaný oslovil žalobcu za účelom vypracovania cenovej ponuky na potrebný

stavebný materiál, kde žalobca súdu predložil mailovú komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný mal
záujem na dodaní stavebného tovaru od žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovanému predložil ním
požadovanú cenovú ponuku a žalovaný si na základe predložených cenových ponúk tovar u žalobcu
objednal. Ako dôkaz o akceptovaní cenovej ponuky a objednaní tovaru žalobca predložil súdu dodacielisty, kde prevzatie tovaru žalovaným je na všetkých dodacích listoch potvrdené podpisom, čím žalobca
preukázal, že v danom prípade došlo i k faktickým dodaniu tovaru žalovanému zo strany žalobcu.

42. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv v ústnej forme a že predmetom týchto kúpnych zmlúv bolo
dodávanie stavebného materiálu pre účely výstavby kanalizácie a vodovodu na konkrétne stavby.
Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pokiaľ žalobca v konaní tvrdil a predloženými dodacími
listami preukázal, že žalovaný objednaný tovar prevzal, bolo povinnosťou žalovaného uniesť bremeno

tvrdenia a konkretizovať, ktorý tovar nebol žalovaným objednaný, prípadne žalobcom dodaný a na
ktorých listoch nie je uvedený podpis osoby oprávnenej prevziať tovar za žalovaného. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade len všeobecné tvrdenie žalovaného,
že zo strany žalobcu nebolo preukázané uzavretie dohody o množstve a cene dodaného tovaru, ani
rozsah skutočne dodaného plnenia, nepostačuje na účinné popretie tvrdení žalobcu. Skutočnosť, že
žalobca žalovanému dodal ním objednaný tovar vyplýva z dodacích listov predložených žalobcom, ako

aj z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nachádzajúcich sa v spise.

43. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považoval za nesporné, že žalobca pred podaním
žaloby žiadnym spôsobom nespochybňoval svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodaný stavebný
materiál, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z jeho listu zo dňa 03.02.2023, v ktorom sám žalovaný

uviedol, že voči spoločnosti žalobcu eviduje záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku materiálu
tak, ako mu táto bola fakturovaná v celkovej hodnote 160.794,40 Eur a má snahu uhradiť aspoň časť
jehopohľadávky.Súdprvejinštanciepretosprávnevyhodnotilobranužalovanéhoakoúčelovú.Žalovaný
totiž žiadnym relevantným spôsobom nekonkretizoval, ktorý tovar uvedený na žalobcom predložených
listinách nemal byť predmetom kúpnych zmlúv, žiadnym spôsobom túto skutočnosť v konaní ani

nespochybnil a taktiež ju žiadnym spôsobom nenamietal ani pred začatím konania, t. j. nestornoval,
nereklamovaldodanietovaruapod.Boloajnastranežalovaného,abypreukázalnímtvrdenúskutočnosť
týkajúcu sa toho, ktorý stavebný materiál bol predmetom kúpnych zmlúv a ktorý nie, pričom tak neurobil.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal existenciu
dohody, ktorá ho oprávňovala vystaviť faktúry za nedôvodnú.

44. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že list žalovaného zo dňa 03.02.2023
je možné podľa obsahu posúdiť ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

45. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010,

sp. zn. X J. XX/XXXX, v zmysle ktorého: „Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania zväzku považuje uznanie určitého
záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. ... Z dikcie § 323 Obchodného zákonníka vyplýva, že
ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho určitosť. Tento pojem treba chápať tak,
že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Uznanie

záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto
úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon
na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania
záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval (trval). K takým
dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v čase uznania už

bolo premlčané (§ 407 ods. 4). Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik
pôvodného záväzku a jeho prípadné nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Keďže právna
domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne namietať,
že záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený)“. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka dopĺňa, že podstatou inštitútu uznania

záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú
domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník tak má naďalej možnosť
preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval, ale dôkazné bremeno o tejto
skutočnosti prechádza na dlžníka, t. j. žalovaného. Vznik vyvrátiteľnej domnienky zaväzuje aj súd pri
hodnotení dôkazov, kedy skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz

opaku, súd považuje za preukázanú, pokiaľ nie je v konaní preukázaný opak.

46. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za nesporné, že listom zo dňa 03.02.2023
žalovaný reagoval na výzvu žalobcu na zaplatenie zo dňa 03.11.2022, pričom v tomto liste uznal, žemá proti spoločnosti žalobcu záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku materiálu tak, ako mu
táto kúpna cena bola fakturovaná faktúrami, ktoré sú súčasťou prílohy tohto listu v celkovej hodnote
160.794,40 Eur. Zároveň z obsahu spisu je preukázané, že tento list sa dostal do dispozície žalobcu,

čo vyplýva aj z odpovede žalobcu zo dňa 14.03.2023. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 03.02.2023 je
teda zrejmé, že ho možno podľa obsahu posúdiť ako uznanie záväzku, pričom z neho bolo zrejmé o aký
záväzok ide a že v čase uznania existoval. Žalovaný však v konaní žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil existenciu tohto záväzku a súdu nepreukázal, že ním uznaný záväzok v čase uznania
netrval. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyslovil názor, že súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny na základe platne uzavretých kúpnych
zmlúv a žalovaný si záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar nesplnil riadne a včas.

47. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, keď priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu. Žalovaný zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

48. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne
zisteného skutkového stavu veci predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

49. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

50. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).