Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoE/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200073
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724200073.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
oprávneného: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX/X, A., proti povinnej: A. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, A., zastúpenej: JUDr. Katarína Turanská, advokátka so
sídlom Štúrovo nám. 10520/13B, Martin, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci úpravy

styku s maloletým a rozhodnutia vo veci uloženej povinnosti dočasne sa zdržať akýchkoľvek právnych
a faktických úkonov týkajúcich sa zmeny bydliska maloletého dieťaťa: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako povinná, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 18Em/1/2024-124 zo dňa 6. marca
2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 18Em/1/2024-159 zo dňa 11. júna
2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 18Em/1/2024-124 zo dňa 6. marca 2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č. k. 18Em/1/2024-159 zo dňa 11. júna 2024 p o t
v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh
oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia Okresného súdu Martin, uznesenia Okresného súdu
Martin č.k. 19P/75/2023-408 zo dňa 28.08.2023 a uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 19P/9/2023-39
zo dňa 21.02.2023; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 372 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 374 ods. 1 CMP, § 375 CMP, § 376 ods. 1 až 3 CMP, § 377
ods. 2 CMP, § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, konštatoval, že vo vzťahu
k uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 19P/9/2023-39 zo dňa 21.02.2023, oprávnená neodovzdala
maloletého v termíne od 01.12.2023 od 17:00 hod. do 03.12.2023 do 17:00 hod. matke oprávneného,
ktorá bola na tento úkon oprávneným splnomocnená. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že

oprávnený sa v tomto čase nemohol osobne starať o maloletého a išlo iba o jednorazovú situáciu, pričom
tieto dôvody, pre ktoré sa oprávnený nestretol s maloletým boli na jeho strane. Oprávnený sa v tom
čase zdržiaval v zahraničí, pričom povinná oprávnenému ponúkla dohodu na náhradnom termíne, ktorý
však bol zmarený zo strany oprávneného. V konaní nebolo preukázané, že by povinná porušovala, resp.
obmedzovala výkon rodičovských práv a povinností oprávneného vyplývajúcimi z uznesenia Okresného
súdu Martin č.k. 19P/9/2023-39 zo dňa 21.02.2023.3. Vo vzťahu k návrhu na výkon rozhodnutia Okresného súdu Martin č.k. 19P/75/2023-408 zo dňa
28.08.2023 okresný súd uviedol, že maloletý z registra obyvateľov má trvalý pobyt stále na adrese H. XX,
stálemádetskéhoošetrujúceholekáravA.,navštevujematerskúškoluvA.,pokiaľjevstarostlivostiotca.

Okresný súd poukázal, že rozhodnutím, ktorého výkonu sa oprávnený domáha, bola uložená povinnej
povinnosť dočasne sa zdržať akýchkoľvek právnych a faktických úkonov týkajúcich sa zmeny bydliska
maloletého dieťaťa bez súhlasu oprávneného, pretože práve na základe osvedčených skutočností
v predmetnom konaní povinná plánovala zmeniť bydlisko maloletého do I.. V tejto súvislosti okresný
súd poukázal, že bydliskom treba chápať miesto pobytu v spojení s úmyslom sa v mieste tohto pobytu

zdržiavať trvale. Bydliskom nemožno označiť každé miesto, kde sa osoba zdržuje, bez úmyslu zdržiavať
sa tam trvale. V predmetnom konaní neboli preukázané úkony povinnej smerujúce k zmene trvalého
bydliska maloletého. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že tým, že povinná maloletého dočasne berie
do I., kde má dohodnutý pracovný úväzok na dobu určitú - 1 rok, neobmedzuje výkon rodičovských
práv a povinností oprávneného a ani neporušuje právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch
rodičov. Zároveň nemožno ani konštatovať, že by povinná odňala maloletého z jeho prirodzeného

a plnohodnotného výchovného vplyvu otca. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zmenil a sám pristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Poukázal na to, že vo
vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi A. H. C. podal námietku zaujatosti, s ktorou sa okresný súd ku
dňu prijatia svojho rozhodnutia riadne nevysporiadal. Ku styku, ktorý sa mal realizovať od 01.12.2023
do 03.12.2023 zopakoval, že povinnú informoval, že nebude môcť byť s maloletým osobne a navrhol
jej, že si maloletého dňa 03.12.2023 na niekoľko hodín prevezmú jeho rodičia, aby mohli s ním ísť na

akciu, na ktorú sa maloletý dlhodobo tešil, s čím povinná súhlasila. Následne povinná tento súhlas bez
racionálneho dôvodu a po niekoľkodňovej ignorancii odvolala. Povinnú vyrozumel, že vzhľadom k jej
postoju si teda maloletého prevezme v čase, keď má byť maloletý v jeho starostlivosti, jeho matka,
ktorú na tento úkon splnomocnil. Okresný súd sa v napadnutom uznesení opieral o správu kolízneho
opatrovníka, ktorý je zjavne zaujatý a s jeho zaujatosťou sa okresný súd doposiaľ riadne nevysporiadal.

Poukázal aj na správanie kolízneho opatrovníka na pojednávaní, ktoré si všimli aj tam prítomné osoby,
kedy kolízny opatrovník opakovane neverbálne reagoval na jeho osobu spôsobom, ktorý nie je hodný
funkcie, ktorú zo svojej pozície zastáva. V čase, keď nemohol zabezpečiť starostlivosť o maloletého
osobne, zabezpečil plnohodnotnú starostlivosť o neho prostredníctvom svojich rodičov, s ktorými má
maloletý vytvorený silný citový vzťah. Tým, že privolal policajnú hliadku na miesto odovzdávania

maloletého, teda H. J. XX ako aj vyslaná hliadka na miesto, kde sa matka s maloletým nachádzala,
teda v I., jasne preukazuje, že matka porušila znenie neodkladného opatrenia, hoci prostredníctvom
spoločnej komunikácie ju predtým vyrozumel, že starostlivosť o maloletého bude riadne zabezpečená
zo strany jeho rodičov.

5. V napadnutom uznesení okresný súd svojou argumentáciou spochybňuje vlastné rozhodnutie ako aj
vlastnú argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v uznesení Okresného súdu Martin č.k. 19P/75/2023-408 zo
dňa 28.08.2023 ako aj argumentáciu Krajského súdu v Žiline v uznesení č.k. 13CoP/63/2023 zo dňa
10.10.2023. Okresný súd v napadnutom uznesení de facto potvrdil, že uvedené rozhodnutia, ktorých
výkonu sa domáha, nemajú žiadnu právnu silu a vymožiteľnosť. Rovnako potvrdil okresný súd, že

svojvoľné správanie povinnej vo veci rozhodovania sa v otázke toho, kde bude maloletý vyrastať, je
v najlepšom záujme maloletého, čo kategoricky oprávnený odmieta. Poukázal na to, že okresný súd
v rozhodnutí, ktorého výkonu sa domáhal, zastával odlišný názor od toho, ktorý prezentoval v tomto
konaní. Okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že maloletý má naďalej trvalý pobyt na
rovnakej adrese, má rovnakú všeobecnú lekárku a navštevuje materskú školu v A. v čase, keď je v jeho

starostlivosti. On však predložil zmluvu o krátkodobom nájme bytu nachádzajúceho sa na ulici K. J. X
L. I., v ktorom podľa tejto zmluvy býva povinná spoločne s maloletým. Predmetná zmluva preukazuje,
že zo strany matky došlo k faktickému úkonu týkajúceho sa zmeny bydliska maloletého, pričom matka
tak urobila bez jeho vedomia a súhlasu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia rovnako
neuvádza skutočnosť, že povinná prihlásila maloletého do materskej školy v I. bez jeho vedomia

a súhlasu. Túto materskú školu v I. maloletý navštevuje pravidelne, a teda je jasné, že zo strany povinnej
došlo k svojvoľnej zmene bydliska a prostredia maloletého. Z výpovede povinnej na pojednávaní dňa
06.03.2024 vyplýva, že plánuje žiť v I. dlhodobo, a teda bol z jej strany jasne vyslovený úmysel žiť v I.
trvalo. Rovnako z jej výpovede vyplynulo, že zvažuje aj zmenu všeobecného lekára maloletého niekdev I., preto sa mu argumentácia okresného súdu v napadnutom uznesení javí nepochopiteľnou. Nie je
možné sa podľa oprávneného stotožniť s názorom okresného súdu, že povinná neobmedzuje výkon
jeho rodičovských práv a povinností, ani neporušuje právo maloletého na starostlivosti zo strany oboch

rodičov. Zároveň podľa okresného súdu nie je možné konštatovať, že by maloletého povinná odňala
zprirodzenéhoaplnohodnotnéhovýchovnéhovplyvuoprávneného,pretoževminulostisaviackrátstalo,
že mu povinná zavolala, že maloletý chce, aby ho prišiel pozrieť domov, všetci sa spolu pohrali a strávili
spolu nejaký čas. Taktiež spoločne chodievali na rôzne ihriská, kde sa s nimi maloletý hrával. To, že
povinná zmenila maloletému bydlisko a prostredie, tak k takýmto spoločným stretnutiam už dochádzať

nemôže. V minulosti sa opakovane stávalo, že sa snažil s maloletým spojiť aspoň telefonicky, čo povinná
ignorovala.

6. Povinná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

7. Otec vo svojom následnom podaní oznámil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A. vo vzťahu

k námietke jeho zaujatosti voči osobe kolízneho opatrovníka - A. H. C., ktorý zastupuje orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pred súdom v prebiehajúcich konaniach, vyhovel
a ustanovil nového zástupcu kolízneho opatrovníka A. H. M..

8. Okresný súd Martin doručil podanie otca vo veci vedenej pod sp. zn. 19P/75/2023 vzhľadom na

možný dopad informácií v ňom uvedených na predmetné konanie. V predmetnom podaní oprávnený
oznamuje Okresnému súdu Martin, že povinná sa najneskôr od 01.11.2024 presťahovala z I. späť do
A., rovnako zmenila zamestnanie a pracuje v N., onedlho nastúpi na materskú dovolenku. Maloletý od
01.11.2024 navštevuje Evanjelickú materskú školu na ulici H. J. XX L. A. aj v čase, keď je maloletý
vosobnejstarostlivostipovinnej.Vzdialenosťmedzibydliskomjehoapovinnejjeaktuálne1,1km,pričom

medzi ním a matkou došlo k úprave termínov stretávania sa ich vzájomnou dohodou tak, že aktuálne
trávi s maloletým o jeden deň navyše.

9. K uvedenému podaniu sa vyjadrila povinná a potvrdila, že spolu s maloletým už aktuálne žije v A.
a pracuje v N.. Je pravdou, že medzi ňou a oprávneným došlo k dohode o dočasnej úprave styku

oprávneného s maloletým. Uviedla, že sa jej javí odvolanie oprávneného voči napadnutému uzneseniu
okresného súdu ako nedôvodné, pretože stratilo opodstatnenie.

10. Oprávnený k vyjadreniu povinnej uviedol, že pokiaľ povinná argumentuje tým, že nedodržal jeden
termín odovzdávania maloletého do jeho starostlivosti, poukázal na to, že aj 06.09.2024 mu maloletého

odmietla odovzdať, pričom k tomuto incidentu bola privolaná aj policajná hliadka a maloletého mu
povinná nakoniec odovzdala s dvojhodinovým meškaním. Pokiaľ ide o názor povinnej, že jeho odvolanie
voči napadnutému uzneseniu okresného súdu stratilo opodstatnenie a nie je dôvodné, toto odmieta,
nakoľko bolo jasne preukázané, že k nerešpektovaniu predmetného rozhodnutia zo strany povinnej
dochádzalo od septembra 2023 až do konca mesiaca novembra 2024. Považuje za dôležité, aby

bolo rozhodnuté o protiprávnom konaní zo strany povinnej, hoci dúfa, že v budúcnosti už nebude
dochádzať k nerešpektovaniu dohôd a rozhodnutí. Pri nevyspytateľnosti povinnej, ktoré bolo opakovane
preukázané, si nemôže dovoliť prestať byť opatrný.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a)

CMP) po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania
(§ 362 CSP, §7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a stotožňujúc sa s prijatým
záverom súdu prvej inštancie jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Predmetom konania je návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave jeho styku
s maloletým dieťaťom (uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 19P/9/2023-39 zo dňa 21.02.2023
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/26/2023-162 zo dňa 25.05.2023) ako aj
rozhodnutia, ktorým (okrem iného) bola povinnej uložená povinnosť dočasne sa zdržať akýchkoľvek

právnych a faktických úkonov týkajúcich sa zmeny bydliska maloletého dieťaťa (Okresného súdu Martin
č.k. 19P/75/2023-408 zo dňa 28. augusta 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/63/2023 zo dňa 10.10.2023). Súd prvej inštancie návrh oprávneného na výkon rozhodnutia
zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Predmetom odvolaciehokonania je posúdenie správnosti postupu súdu prvej inštancie, ktorým návrh oprávneného na nariadenie
výkonu rozhodnutia zamietol.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán

prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§
387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť
nasledovné:

15. Pokiaľ ide o námietku oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

16. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia, je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním
povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku
rodiča s maloletým dieťaťom je teda v prvom štádiu povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk
nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič oprávnený,

či samotné maloleté dieťa. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých, teda tiež v konaní o výkon
rozhodnutia týkajúceho sa maloletých detí, súd pri rozhodovaní má na zreteli predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa, ktorý by však mali sledovať predovšetkým obaja rodičia.

17. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

je druhom vykonávacieho konania, vykazuje, od štandardného vykonávacieho konania na peňažné
alebo nepeňažné plnenie, zjavné odlišnosti. Najväčšou odlišnosťou je práve sám predmet personálnej
exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania. V konaní o
výkon rozhodnutia vo veciach maloletých súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v
základnom konaní. V rámci konania o výkon rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom, teda súd nie

je oprávnený judikovať nové práva a povinnosti účastníkov konania (a to, či už matky maloletého dieťaťa
ako osoby povinnej styk otca s dieťaťom umožniť a otca maloletého dieťaťa ako osoby oprávnenej na
styk s maloletým dieťaťom) a následne zabezpečovať výkon takto novo judikovaných povinností.

18. V konaní bolo nesporným, že uznesením Okresného súdu Martin č.k. 19P/9/2023-39 zo dňa

21.02.2023vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽilineč.k.7CoP/26/2023-162zodňa25.05.2023bol
upravený styk oprávneného s maloletým v rozsahu - každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka
od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od utorka od 17:00
hod. do štvrtka do 17:00 hod. V prejednávanom prípade ide o situáciu, kedy je otec názoru, že realizácia
jeho styku s maloletým neprebiehala od 01.12.2023 do 03.12.2023 tak, ako ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, ktorým bol upravený jeho styk s maloletým.

19. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal označenú situáciu a v odôvodnení svojho rozhodnutia
poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie. V danom prípade, vychádzajúc zo skutkového stavu zistenéhov čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia, možno konštatovať, že neboli naplnené zákonné
predpoklady na nariadenie výkonu rozhodnutia, t. j. nebolo preukázané, že by povinná v čase
rozhodovania súdu neplnila povinnosť uloženú exekučným titulom dobrovoľne. Nebolo preukázané, že

by povinná marila styk oprávneného s maloletým dieťaťom, prípadne by bola sama príčinou nesplnenia
povinnosti. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa nebolo sporné, že sa styk oprávneného s maloletým
v termíne od 01.12.2023 do 03.12.2023 nezrealizoval. Z odvolacej argumentácie otca je však zrejmé, že
nakoľko sa mal v termíne realizácie styku zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, nemohol osobne
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, považoval za správne, aby v tento čas zabezpečovala

starostlivosť povinná. Následne došlo medzi rodičmi k nedohode, ktorá vyústila až do podania návrhu
otcom na nariadenie výkonu predmetného rozhodnutia, avšak odvolací súd, rovnako ako okresný
súd, má za to, že v danom prípade nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by povinná porušila svoju
povinnosť vyplývajúcu jej z uznesenia, zvýrazňujúc, že zo strany povinnej bol oprávnenému za daný
nezrealizovaný styk poskytnutý náhradný termín.

20. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia Okresného súdu Martin
č.k. 19P/75/2023-408 zo dňa 28. augusta 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/63/2023 zo dňa 10.10.2023, ktorým bola (okrem iného) povinnej uložená povinnosť dočasne
sa zdržať akýchkoľvek právnych a faktických úkonov týkajúcich sa zmeny bydliska maloletého dieťaťa
bez súhlasu otca odvolací súd rovnako vyhodnotil odvolacie námietky otca ako nedôvodné, pričom

poukazuje na závery okresného súdu uvedené v ods. 32 až 34 napadnutého uznesenia. Dodáva
odvolací súd, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by povinná porušovala povinnosť dočasne
sa zdržať akýchkoľvek právnych a faktických úkonoch týkajúcich sa zmeny bydliska maloletého dieťaťa
bez súhlasu oprávneného. Okresný súd správne uzavrel, že z registra obyvateľov nevyplývala zmena
trvalého bydliska maloletého, zmena ošetrujúcej lekárky maloletého dieťaťa.

21. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na okolnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého
uznesenia okresného súdu (§ 63 CMP). Je zrejmé, že styk oprávneného s maloletým sa realizuje na
základe vzájomnej dohody rodičov (širšie ako je upravené exekučným titulom), povinná sa vrátila do A.,
kde maloletý aktuálne navštevuje materskú školu, zmenila aj miesto výkonu svojej práce. Napriek tomu

si oprávnený podľa vlastných slov nemôže dovoliť zostať opatrný, teda sa domáha nariadenia výkonu
rozhodnutia z preventívnych dôvodov. Táto argumentácia podľa odvolacieho konania nemôže obstáť,
nakoľko podmienkou núteného výkonu rozhodnutia je okrem existencie vykonateľného rozhodnutia a
návrhu oprávnenej osoby, prípadne uznesenia súdu o začatí konania, aj dobrovoľné nesplnenie uloženej
povinnosti súdnym rozhodnutím. Teda pokiaľ povinný uloženú povinnosť plní, nemožno voči nemu viesť

konanie o nútený výkon rozhodnutia, a to ani z preventívnych dôvodov, ako to podsúva odvolaciemu
súdu oprávnený.

22. V súvislosti s námietkami oprávneného voči kolíznemu opatrovníkovi odvolací súd udáva, že v
prípade, ak má oprávnený výhrady voči zamestnancom, ktorí sú poverení zastupovať maloleté dieťa

v tomto konaní, tieto môže uplatniť priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý úrad je
kompetentný rozhodovať o sťažnostiach voči zamestnancom. Argumenty otca uvedené v podanom
odvolaní voči napadnutému uzneseniu v súvislosti s kolíznym opatrovníkom, nie sú dôvodom pre
zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne. Okrem toho, podklady/vyjadrenia kolízneho
opatrovníka sú len jedným z dôkazných prostriedkov v konaní. V zmysle zásady voľného hodnotenia

dôkazov nemá ten ktorý dôkaz, (či už získaný z dôkazných prostriedkov poskytnutých kolíznym
opatrovníkom alebo získaných iným zákonným spôsobom), bez ďalšieho, väčšiu dôkaznú silu. Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania. V súdenom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloleté
dieťa a v takomto type konania každý z účastníkov si znáša sám svoje trovy.

24. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.