Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14P/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201293
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624201293.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci maloletých detí: A. B., nar.
XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detí rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, F. a otec F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, H. - I., J., v konaní o návrhu matky
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j ú sa maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky. Matka je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 140 Eur
mesačne a na výživu mal. C. B., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 1.4.2024 do budúcna.

III. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2024 do 28.2.2025 u mal. A. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 1.540
eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne spolu s riadnym
výživným, počnúc od vykonateľnosti rozsudku.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2024 do 28.2.2025 u mal. C. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 1.320

eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach vo výške 30 Eur mesačne spolu s riadnym
výživným, počnúc od vykonateľnosti rozsudku.

V. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

VI. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.03.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým sa matka maloletých detí domáhala,
aby súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej A. sumou 150,- € a mal. C. sumou
100,- €, a to s účinnosťou od 1.4.2024.

2.Vnávrhumatkauviedla,žesotcommaloletýchdetíniejevkontakteviacako10rokov,niesúmanželia

a nežijú v spoločnej domácnosti. Nikdy nejavil záujem o maloleté deti a taktiež si neplnil vyživovaciu
povinnosť. Nikdy nežiadala o súdne rozhodnutie o určení výživného, avšak maloleté deti nastupujú na
strednú školu a výdavky sa im podstatne zvýšia. Z uvedeného dôvodu žiada o určenie vyživovacejpovinnosti pre obidve maloleté deti. Ďalej uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu 700 €. Príjmy,
výdavky,majetkovépomeryaniinévyživovaciepovinnostiuotcamatkeniesúznáme. Mesačnévýdavky
matky prestavujú náklady na bývanie 280 €, cestovné do zamestnania 50 €. Výdavky maloletých detí,

pre ktoré žiada určiť výživné predstavujú mesačne na každé dieťa cca 230 € (stravné 100 €, cestovné
30 €, záľuby 50 € a výdavky na školu 50 €). Nakoľko dcéra A. nastupuje na strednú školu, výdavky sa
budú zvyšovať (internát, stravné, vreckové).

3. Matka spolu s návrhom doručila súdu sobášny list, rodné listy maloletých detí a posledné ročné

zúčtovanie dane.

4. Otec sa k návrhu otca písomne nevyjadril, návrh spolu s výzvou na vyjadrenie mu boli doručené
oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu dňa 30.8.2024.

5. Súd uznesením č.k. 14P/49/2024-28 zo dňa 10.6.2024 ustanovil maloletým deťom Úrad práce,

sociálnych vecí Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka v tomto konaní.

6. Zo správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 27.6.2024 súd zistil, že
matka je zamestnaná, pričom mesačný príjem uviedla vo výške 900 €. Okrem toho poberá prídavok
na dieťa a daňový bonus. Matka spolu s deťmi býva v 5-izbovom rodinnom dome s kuchyňou

a príslušenstvom. V domácnosti býva aj jej priateľ K. I., ktorý je živnostník. Výdavky spojené s bývaním
uhrádzamatkadetíspoluspriateľom.Inkasouhrádzajúvovýške170€,internetvovýške25€,spotrebný
úver vo výške 78,53 €, úver vo výške 22,90 €, telefón vo výške 70 €. Dom je prispôsobený potrebám
detí. Kultúra bývania a hygiena domácnosti sú na veľmi dobrej úrovni.
Maloletá A. ukončila 9. triedu a maloletá C. 8. triedu Základnej školy, Ing. Kožucha, Spišská Nová

Ves. Dcéra A. nastupuje v školskom roku 2024/2025 na Strednú pedagogickú školu v C.. Maloleté
deti sú zdravé, prekonali len detské bežné ochorenia. Obe deti sa zúčastňujú pravidelných vyšetrení u
stomatológa za účelom nasadenia zubných strojčekov.
Smatkoubolvykonanýpohovor,kdeuviedla,žeotecdetížijevJ.F..SpolusnímasdeťmibývalivoL.D..
Pred 14 rokmi po nezhodách odišla na A. domov k svojim rodičom. V roku 2011 otec dobrovoľne zaplatil

5 mesiacov výživné vo výške 200 € a v uvedenom roku sa aj s deťmi stretol a bolo to naposledy. Ďalej
uviedla, že dievčatá informovala o svojom návrhu, obe sa zhodli a vyjadrili, že návrhom sa pre nich nič
nemení. Svojho biologického otca už nepoznajú. Veľmi pekný vzťah majú vytvorený s terajším priateľom.
V závere uviedla, že s otcom detí nie je v žiadnom kontakte. Dodatočne doplní svoj návrh v znení, aby
boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti. Na svojom návrhu na výške výživného trvá.

V závere správy kolízny opatrovník navrhol maloleté deti A. a C. zveriť do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazať prispievať na ich výživu výživným
zodpovedajúcu potrebám a záujmom detí, prihliadajúc na možnosti a schopností otca.

7. Súd vytýčil pojednávanie na deň 10.3.2025, na ktoré sa nedostavil otec maloletých detí, pričom

doručenie predvolania mal riadne vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Matka maloletých detí zotrvala na podanom návrhu. Navrhla maloleté deti zveriť do jej starostlivosti
a otca zaviazať prispievať výživným, a to od podania návrhu na A. po 100 € a na C. po 50 €. Styk
otca s maloletými deťmi navrhla neupraviť. Vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žije s dcérami
a terajším partnerom v dome, ktorý si kúpili. Staršia dcéra je cez týždeň na internáte, s čím sú spojené

náklady. Mladšia dcéra má náklady na telesnú a hudobnú. Výdavky v domácnosti predstavujú - hlavne
hypotéka, za internát – strava 98 €, za internát 49 € a vreckové nejakých 15-20 €. Mladšia dcéra je
deviatačka, má výdaje na cestovné v sume 30 €, výdavky na desiatu, obedy, ktoré sú teraz len za pár
centov. Najväčšie výdaje sú strojčeky u detí. Jeden strojček pre Sophiu 400 € len horný a pre Laru 800
€, aj horný aj dolný. Mesačné náklady na strojčeky sú 100 €. Veľké výdaje sú kozmetika, a to šampóny

a iné. Mesačné výdaje súd cca 200 € na hygienu, mesačne 60 € na ústnu hygienu, oblečenie na každú
po 40 €. Mladšej dcére kúpili klavír za 300 €. Hypotéka platia 240 €, elektrinu 20 €, plyn 10 €. Strava
na víkend predstavuje cca 100 €, mesačne 500 € na 4 osoby. Na mobily sú náklady spolu 60 €, staršej
dcére platí 10 € za internet na internáte. Má tiež pohybové problémy, preto jej platí fyzioterapiu, čo tiež
niečo stojí. Ona pracujem ako personalistka s hrubým príjmom 900 €, t.j. v čistom 850 € aj s daňovým

bonusom a poberá aj prídavky vo výške 60 €. Partner je živnostník s príjmom 1.800 €. Otec na deti
neplatí žiadne výživné. S dcérami bol naposledy v kontakte v roku 2011.8. Kolízny opatrovník zotrval na poslednej správe, od podania návrhu nedošlo k žiadnym zmenám.
Všetkynákladytýkajúcesavýchovy,výživyastarostlivostiomaloletédetiznášamatka.Otecjedlhodobo
na neznámom mieste, o deti neprejavuje záujem a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na ich osobnej, ani

finančnej stránke. Navrhol, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
oprávnená a povinná deti zastupovať a spravovať ich majetok. Čo sa týka určenia výživného, nie je
známy aktuálny príjem otca a má za to, že matka vie posúdiť, čo všetko zahŕňa starostlivosť o maloleté
deti, aké sú ich potreby a to vyčíslila požadovaným výživným, preto odporúča zaviazať otca prispievať na
výživu maloletých detí výživným, ktoré matka požaduje, a to od podania návrhu. Čo sa týka úpravy styku

otca s maloletými, tento nie je potrebné upravovať, nakoľko otec nie je v žiadnom kontakte s maloletými
deťmi od roku 2011.

9. Na pojednávaní súd oboznámil prítomného kolízneho opatrovníka a matku maloletých detí
s prehľadom minimálnej mzdy v J. F., pričom v roku 2025 ide o mesačnú mzdu vo výške 20.800 Kč (cca
831,47 €), čo po prepočte predstavuje v čistom 17.837 Kč (713,02 €) mesačne. Minimálna mzda bola

v roku 2024 na úrovni 18.900 Kč (cca 748 €).

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom

základe s ostatnými účastníkmi konania.

24. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,

d) styku s maloletým,

25. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

26. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný a je mu
potrebné vyhovieť, v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca na jeho maloleté deti sa
súd pri svojom rozhodovaní odchýlil od petitu matky

28. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky, súd mal za preukázané z

vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto
dôkazov tiež vyplynulo, že maloletí sú v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o ne stará, pričom
vo výkone tejto jej starostlivosti síce boli zistené nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd
maloleté deti A. a C. výrokom I. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom právo
maloleté detí zastupovať a spravovať ich majetok súd určil len matke, nakoľko otec maloletých tieto

svoje práva, resp. povinnosti nevykonáva, žije pravdepodobne v cudzine (v Českej republike), o svoje
maloleté deti sa nezaujíma, a preto existuje predpoklad, že by ich prípadný výkon zo strany otca nebol
aktuálne v záujme maloletých.

29. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch

rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potrebysúvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,

ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

30. Matka maloletých detí, žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a terajším partnerom
v dome, ktorý si kúpili. Podľa zistenia súdu od zamestnávateľa, je matka toho času zamestnaná ako
všeobecnýadministratívnypracovníkajejpriemernýčistýmesačnýpríjemzozávislejčinnostizaobdobie

posledných 12 mesiacov je 868,94 €, pričom z mesačného príjmu nie sú vykonávané žiadne zrážky.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že priemerný vymeriavací základ za obdobie od marca 2024
dofebruára2025predstavujevýšku905,55€apriemernýúhrnpoistnéhozauvedenéobdobieje85,11€.

31. Podľa zistení súdu otec maloletých detí zrejme na území A. F. nežije. V súčasnosti sa má zdržiavať

v J. F., M. súdu sa tieto skutočnosti nepodarilo vykonaným dokazovaním ani potvrdiť, ale ani vyvrátiť.
Podľa zistení súdu iné vyživovacie povinnosti otca nie sú známe. Nakoľko súd nevie v tomto konaní
vychádzať z fakticity príjmov otca a nevie ani spoľahlivo tvrdiť, že otec pracuje v J. F., vychádzal
pri rozhodovaní o návrhu matky z potencionality jeho príjmov, a to vzhľadom na jeho vek a možné
pracovné skúsenosti. Zo správy J. A. A. N. H. X zo dňa 29.7.2024 súd zistil, že posledným evidovaným

zamestnávateľom otca v J. F. O. B. H. A., kde bol menovaný zamestnaný v období od 2.9.2011 do
16.2.2012 a výška jeho vymeriavacieho základu od 2.9.2011 do 31.12.2011 bola suma 46.493 Kč a od
1.1.2012 do 16.2.2012 suma 8.070 Kč. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že
musí byť v schopnostiach a možnostiach otca dosiahnuť aspoň príjem v minimálnej výške, berúc do
úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté A. a C. sú v osobnej

starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa
maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná,
avšak zároveň prihliadajúc na potencionálny príjem otca a vek každého z detí, súd ustálil výrokom II.
tohto rozsudku výšku výživného na mal. A. sumou 140 € mesačne a na výživu mal. C. sumou 120
€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 1.4.2024 do budúcna. Súd

pre úplnosť uvádza, že uložená vyživovacia povinnosť otca spolu v sume 260 € mesačne na obidve
maloleté deti predstavuje 34 % jeho čistého potencionálneho príjmu, pričom súd v tejto časti odkazuje na
zaužívanú súdnu prax a metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom platnú od roku 2024, dostupnú
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

32. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté dcéry za obdobie od 1.4.2024,
vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2024
do 28.2.2025 u mal. A. vo výške 1.540 € a u mal. C. vo výške 1.320 €, t. j. v celkovej výške 2.860 €,
ktoré súd otcovi uložil splácať v mesačných splátkach v sume 30 € u mal. A. a 30 € u mal. C., t.j. spolu
60 € spolu s riadnym výživným, počnúc od vykonateľnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného od 1.4.2024 u mal.
A. vo výške 1.540 € (11 mesiacov x 140 €) a u mal. C. vo výške 1.320 € (11 mesiacov + 120 €) , t.j.
spolu 2.860 € mesačne.

33. Nakoľko matka vo svojom návrhu navrhla, aby súd určil pre mal. A. výživné vo výške 150 € mesačne,

pričomsúdšielprisvojomrozhodovanísohľadomnajejveknasumunižšiu,t.j.140€,súdpretovýrokom
III. návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

34. Pre úplnosť súd uvádza, že pri určení výživného na mal. C. šiel súd nad rámec petitu matky, a to
s ohľadom na vyššiu mieru uspokojovania jej potrieb, keďže nastúpila na strednú školu.

35. Súd neupravil styk otca s maloletými dcérami, nakoľko matka maloletých ako aj kolízny opatrovník
navrhli tento styk neupravovať, otec sa k návrhu písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a od
roku 2011 nie je vôbec v kontakte s maloletými dcérami.36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

37. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

38. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

39. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd

nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.