Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2217214745.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne: A. B. A. C., nar. X.X.XXXX, bytom
A. X/X, C., zast. splnomocnenkyňou: CREDIS Law s.r.o., IČO: 35 955 341, Radlinského 2, Bratislava,
proti žalovanému: A. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária HAÁR & Partners, s.r.o., IČO: 50 950 690, so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, o
zaplatenie 10.600 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda ( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) č.k. 11C/41/2017-326 zo dňa 21.9.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 10.600 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % z uvedenej sumy od
8.6.2016 do zaplatenia a výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 35 ods.2 § 50a,
§ 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,C.s.p.“ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 25.10.2014
zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť záväzok uzavrieť riadnu kúpnu
zmluvu na nehnuteľnosti. Na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy žalobkyňa zaplatila v

deň jej podpisu žalovanému sumu 5.000 eur, ako prvú časť kúpnej ceny. Medzi stranami nebolo sporné
ani to, že si strany v dodatku zmluvy dojednali zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur v prípade neuzavretia
kúpnej zmluvy, ako aj záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni náklady vo výške 3.600 eur spojených s
vybavovaním stavebného povolenia. Nesporné bolo aj to, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo.
Sporným medzi stranami ostalo to, z akého dôvodu nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Súd prvej
inštancie vyhodnotil otázku zániku zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy tak, že k jej zániku došlo
uplynutím času t.j. 28.2.2016 v zmysle článku IV. bod 4.1 a následne skúmal oprávnenosť žalobných

nárokov uplatnených žalobkyňou žalobou. Čo sa týkalo žalobného nároku spočívajúceho vo vrátení
prvej časti kúpnej ceny vo výške 5.000 eur, túto žalovaný nikdy nepoprel, pričom súd prvej inštancie
tu poukázal na znenie čl. IV. bodu 4.1, podľa ktorého v prípade neuzavretia riadnej kúpnej zmluvy v
stanovenej lehote z akýchkoľvek dôvodov má žalobkyňa právo na vrátenie prvej časti kúpnej ceny.Tento postup potvrdzujú aj ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, teda, že bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobkyňa teda plnila
žalovanému sumu 5.000 eur, ako prvú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti, avšak k uzavretiu riadnej

kúpnej zmluvy nedošlo a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zanikla uplynutím dňa 28.2.2016. Na
strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže mu bolo plnené z právneho dôvodu,
ktorý následne zanikol, pričom on sám žalobkyni neposkytol žiadne plnenie, preto je žaloba v tejto časti
odôvodnená. V prípade žalobného nároku na zaplatenie sumy 3.600 eur, ktorá predstavovala náhradu
nákladov vynaložených žalobkyňou, žalovaný ich výšku nespochybnil. Namietal však tú skutočnosť, že

on neodmietol uzavretie kúpnej zmluvy, pretože k jej uzavretiu nedošlo na základe objektívnych zmluvne
dojedaných skutočností, a to z dôvodu nevydania právoplatného stavebného povolenia, ako to bolo
uvedené v čl. II. bod 2.1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie v súvislosti
s uvedenou námietkou poukázal na znenie čl. IV. bod. 4.3 zmluvy, podľa ktorého v prípade ak budúci
predávajúciodmietnezakýchkoľvekdôvodovuzavrieťkúpnuzmluvunapredajnehnuteľností,mábudúci
kupujúci právo na zaplatenie nákladov vzniknutých v súvislosti s vybavením stavebného povolenia vo

výške 3.600 eur. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa žalovaného viackrát vyzývala na uzavretie
kúpnej zmluvy, pričom zo zmluvy nevyplýva, že táto výzva musí byť urobená písomne. Žalobkyňa
riadne preukázala, že mala zabezpečené vyhotovenie riadnej kúpnej zmluvy, keďže aj predchádzajúcu
zmluvu, resp. jeden jej dodatok vyhotovil sprostredkovateľ. Žalovaný uzavretie kúpnej zmluvy neustále
odmietal z rôznych príčin. Aj tu dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli splnené hmotnoprávne

podmienky na priznanie žalobkyni aj nároku na náhrady sumy 3.600 eur, ktorá predstavovala náklady
súvisiace s vybavením stavebného povolenia. Prvoinštančný súd mal taktiež preukázané, že žalovaný
sa časom začal vyhýbať stretnutiam so žalobkyňou, na jednom stretnutí žalobkyni oznámil, že už
v čase podpisu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vedel, že nehnuteľnosti nebude vedieť
predať. Ďalej v zmluve bolo dohodnuté, že stavebné povolenie bude vydané na jeho meno, ktorý toto

následne prevedie na žalobkyňu. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, súd prvej inštancie nadobudol
pochybnosti o vôli žalovaného skutočne predať nehnuteľnosti žalobkyni, a v tejto súvislosti, či naozaj
uskutočnil všetky úkony potrebné na vydanie stavebného povolenia. V konaní nebolo spochybnené,
že žalobkyňa vynaložila nie malé finančné prostriedky na vybavenie stavebného povolenia, avšak
žalovaný bol súčinný len zo začiatku, neskôr sa jeho správanie zmenilo a vyhýbal sa žalobkyni. Zo

správania žalovaného voči žalobkyni, kedy naťahoval uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy odkladaním
dátumu účinnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nevymazaním záložného práva banky z listu
vlastníctva, na ktorom boli nehnuteľnosti vedené, sa súdu prvej inštancie javilo, že žalovaný zámerne
konal takým spôsobom, aby sa podmienka vydania stavebného povolenia nesplnila, a aby tým pádom
nemusel uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou. Zo zmluvy vyplýva, že stavebné povolenie sa má vydať

na jeho meno a tým pádom sa vyžadovala jeho súčinnosť, aby bolo vôbec možné takéto stavebné
povolenie vydať, k čomu však podľa názoru súdu nedošlo. Na základe toho súd prvej inštancie na
uvedenú podmienku vydania stavebného povolenia neprihliadal v zmysle § 36 ods. 3 O.z., keďže má za
to, že žalovaný svojim správaním porušil zásadu „ pacta sunt servanda “, čím zmaril splnenie podmienky,
pričom nesplnenie tejto podmienky bolo práva v jeho prospech. Tým sa stal právny úkony v zmysle

uvedeného ustanovenia nepodmieneným. Žalovaný namietal aj nárok žalobkyne na zmluvnú pokutu
a to z tých istých dôvodov, ako to uviedol aj pri nároku na náhradu nákladov súvisiacich s vydaním
stavebného povolenia. Súd prvej inštancie sa však s argumentom žalovaného nestotožnil, a to aj s
poukazom na odseky 25. a 26 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na vôľu zmluvných
strán, ktorou bolo pri dojednaní zmluvnej pokuty zabezpečiť obe strany, ak by jedna z nich odmietla

uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu. Žalovaný však odmietol uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu zo žalobkyňou a
tým porušil svoju povinnosť zo zmluvy, a ak by chcel reálne predať nehnuteľnosti žalobkyni, nebránila by
mu v tom ani skutočnosť, že nebolo vydané stavebné povolenie. O tom svedčí nakoniec aj skutočnosť,
že žalovaný ešte v priebehu roku 2016 predal nehnuteľnosti tretej osobe. Odstúpenie od zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy považoval súd prvej inštancie z pohľadu zániku uvedenej zmluvy za

irelevantné, pričom toto podanie treba považovať za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie žalovanej sumy
10.600 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 10.600 eur uplynutím 5 pracovných
dní od doručenia tohto podania. Podanie bolo žalovanému doručené dňa 31.5.2016, teda lehota na
plnenie mu uplynula dňa 7.6.2016 a odo dňa 8.6.2016 je v omeškaní. Z toho dôvodu súd prvej inštancie
žalovaného zaviazal aj na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo žalovanej sumy

10.600 eur.

4. Žalovaný včas podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., čo do
uloženej mu povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 10.600 eur s úrokom z omeškania vo výške5 % ročne zo sumy 10.600 eur od 8.6.2016 do zaplatenia, nakoľko súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. ) a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ). Uviedol,

že počas celého konania účinne rozporoval, žalobkyňou uplatnený nárok, čo do právneho dôvodu jeho
vzniku, neuznával ho, tento považoval v celom rozsahu za nedôvodný. Nepopieral výlučne skutočnosť,
že dňa 25.10.2014 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. K
uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo na základe objektívnych zmluvne dojednaných skutočností, a to
z dôvodu, že v lehote na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy nedošlo k vydaniu právoplatného stavebného

povolenia na stavbu rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami na parcele č. 103/2, ktoré vydanie
právoplatného stavebného povolenia bolo v zmysle článku II. bod 2.1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy podmienkou uzavretia riadnej kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z vyššie uvedenej skutočnosti má
za to, že k zániku záväzku dojednaného v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy došlo priamo zo
zmluvne dojednaných dôvodov, t.j. pre nevydanie zmluvne vymieneného právoplatného stavebného
povolenia, a to uplynutím zmluvne dojednanej lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. K márnemu

uplynutiu zmluvne dojednanej lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy nedošlo jeho zavineným
konaním, ani porušením žiadnej z jeho zmluvne dojednaných povinností. Čo sa týka nároku žalobcu na
zaplatenie nákladov vzniknutých v súvislosti s vybavovaním stavebného povolenia vo výške 3.600 eur,
má za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie predmetných nákladov vychádzajúc z obsahu článku IV. bod
4.3 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nevznikol, nakoľko z jeho strany nedošlo k odmietnutiu

uzavretia riadnej kúpnej zmluvy. Konštatácia súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku:
„V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa žalovaného viackrát vyzvala na uzavretie kúpnej zmluvy...“
alebo „ Ďalej bolo preukázané, že žalovaný uzavretie kúpnej zmluvy neustále odmietal z rôznych
príčin.“, neobstojí, nakoľko v ich prípade sa jedná o ničím nepodložené skutkové tvrdenia žalobkyne,
ktoré napriek ich rozporovaniu z jeho strany neboli preukázané. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur za porušenie zmluvne dojednanej povinnosti, ktorý
nárok počas sporového konania účinne rozporoval, bol zo strany súdu prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní nesprávne vyhodnotený, nakoľko žalobkyňa nebola spôsobilá počas sporového konania
vyvrátiť ním rozporované skutočnosti ohľadne údajného porušenia zmluvne dojednaných povinností,
ktoré porušenie by malo za následok vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k

dojednaniu údajne zakladajúcemu právny nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty, poukázal
taktiež na to, že dojednanie o zmluvnej pokute, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala, sa javí byť ako
dojednanievrozporesustanovením§544ods.2O.z.,vzmyslektoréhomožnozmluvnúpokutudojednať
výlučne písomne. Tu súd prvej inštancie nevenoval pozornosť platnosti takéhoto dojednania, ktoré je
údajne obsiahnuté na poslednej strane zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2014 ako

rukou písaný text. Vychádzajúc z ustanovenia § 544 ods. 1 O.z. sa v prípade dojednania o zmluvnej
pokute jedná o dvojstranný právny úkon, ktorý musí byť uskutočnený v písomnej forme ( § 544 ods. 1
O.z. ), ktoré požiadavky však údajný dodatok k zmluve zo dňa 27.4.2015, na ktorý sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva, nespĺňa, jedná sa o rukou písaný text nachádzajúci sa
na poslednej strane predmetnej zmluvy, z ktorého nie je možné ustáliť, či tento text vyjadruje prejav

vôle strán sporu ako účastníkov hlavného záväzkovo-právneho vzťahu, keďže takto rukou písaný text
nie je jeho údajnými účastníkmi verifikovaný, t. j. nie je opatrený vlastnoručným podpisom. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355
ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 365 C.s.p. ) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. ), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi
odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po
skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi,
neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v
rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej
inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie
súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia

s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký
argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade
jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

8. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 10.600 eur s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 8.6.2016 do zaplatenia, z dôvodu, že strany konania uzatvorili
dňa 25.10.2014 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, vrátane jej dodatku zo dňa 27.4.2015 a
dodatku č. 2 zo dňa 1.7.2015, predmetom ktorej bol záväzok strán uzavrieť v lehote do 28.2.2016 riadnu
kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností špecifikovaných v čl. I. bod 1. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy. Kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola medzi stranami dohodnutá vo výške 20.000 eur s tým,

prvú časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur uhradila žalobkyňa žalovanému v zmysle čl. III. bodu 3.5
zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v hotovosti, v deň podpisu predmetnej zmluvy. Keďže žalovaný
bezdôvodne odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu do 28.2.2016, žalobkyňa ho vyzvala na vrátenie prvej časti
kúpnej ceny vo výške 5.000 eur, ďalej v zmysle čl. IV. bodu 4.3 dodatku č. 2 zo dňa 1.7.2015 k zmluve
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na uhradenie nákladov vo výške 3.600 eur, ktoré žalobkyni vznikli v

súvislosti s vybavením stavebného povolenia a taktiež na úhradu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške
2.000 eur, ako vyplýva z dodatku zo dňa 27.4.2015 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

9. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna,

objektívna, presvedčivá, keď dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania ( ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty ). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,

že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 C.s.p. zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na
iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 C.s.p. dôvodom

na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 C.s.p. oprávnenie
odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

11. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a
domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom

požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobkyňa a žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu

prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej
inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné:

14. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy ( § 50a O.z. ) je záväzok do budúcna, že za určitých podmienok

( tu vydanie stavebného povolenia) sa uzavrie riadna kúpna zmluva. Ak tu žalovaný ( vlastník ) výslovne
prevzal aktívny záväzok zabezpečiť vydanie stavebného povolenia na svoje meno ( napr. doložením
stavebného povolenia ), ide o konkrétnu povinnosť, ktorú musí splniť. Ak do stanoveného termínu
stavebné povolenie nebolo vydané z dôvodov, ktoré sú na strane vlastníka ( tu žalovaného ), tak
nesplnením tejto povinnosti jednoznačne išlo o porušenie zmluvy, čo malo za následok zánik povinnosti

druhej strany ( žalobkyne ) uzavrieť kúpnu zmluvu a naopak vznik nárokov, ktorých sa žalobkyňa
domáhala ( bezdôvodné obohatenie, zmluvná pokuta, ako aj náklady súvisiace so splnením povinnosti
žalovaného, ktoré žalobkyňa preukázateľne vynaložila na to, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ku
ktorej v dôsledku porušenia povinností žalovaným nedošlo ) nehovoriac o tom, že ,, vec “ ktorá mala byť
predmetom kúpy ( špecifikovaná v článku I. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ) bola žalovaným

scudzená tretej osobe.

15. K námietke žalovaného ohľadom nedodržania písomnej formy právneho úkonu týkajúceho sa
zmluvnej pokuty odvolací súd udáva, že vyhotovený dodatok je treba z právneho hľadiska považovať
za platný ( t. j. lege artis ), pretože boli splnené základné zákonné náležitosti podľa § 50a O.z.,

tento je jednoznačný, zrozumiteľný, v súlade s pôvodnou zmluvou, je zachovaná písomná forma,
neabsentuje podpis strán, pričom je tu bez právnej relevancie, kde sa tieto podpisy na predmetnom
dodatku nachádzajú ( pozn: tu bola zvýšená dôkazná hodnota dodatku, pretože notár overil, že osoby
podpísané skutočne tento podpísali ).16. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/04 ),

ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami ( I. ÚS 50/04 ). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov ( II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 ).

17. Riadiac sa vyššie uvádzaným, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.

1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnom skončení veci.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).