Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207087
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5121207087.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouPerďochovou,vsporežalobcu:BWEurope,

s. r. o., IČO: 45 343 985, so sídlom Palisády 735/55, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, s.r.o., so
sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2021 určenia, že je výlučným vlastníkom motorového
vozidla zn. D. D. X, E., bielej farby, VIN: F., pôvodné EČV: G. XXXXX, ako aj náhrady trov konania voči

žalovanej.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 3.5.2019 nadobudol od spoločnosti RS facility services, s.r.o.
so sídlom Bajkalská 9/B, 831 04 Bratislava motorové vozidlo značky D. D., E., bielej farby, VIN: F.,
pôvodnéEČV:G.XXXXX(ďalejajako,,motorovévozidlo“),ktoréhokúpnacenabolastanovenávovýške
39.000,- Eur. Dňa 30.4.2019 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a H. C. I., trvale bytom: J. K. XXX, XXX XX J., nar. X.X.XXXX (ďalej len ,,bývalý zamestnanec“)

ako zamestnancom, na dobu neurčitú s nástupom do zamestnania dňa 1.5.2019 (ďalej len ,,pracovný
pomer“). Žalobca po nástupe do zamestnania, na základe dohody zveril bývalému zamestnancovi
uvedené motorové vozidlo, ktoré bol oprávnený používať na plnenie povinností vyplývajúcich z
pracovného pomeru. Dňa 29.5.2020 bola medzi žalobcom a bývalým zamestnancom uzatvorená
Dohoda o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa pracovný pomer skončil ku dňu 31.5.2020.
Vzhľadom na to, že motorové vozidlo bolo bývalému zamestnancovi zverené za účelom plnenia
pracovných povinností, bol bývalý zamestnanec po skončení pracovného pomeru povinný vrátiť

motorové vozidlo. Podľa aktuálnych zistení žalobcu došlo dňa 04.03.2020 k zmene držiteľa vozidla,
čo preukazuje zmena údajov v Osvedčení o evidencii motorových vozidiel. Aktuálne je motorové
vozidlo evidované na žalovanú. Žalobca neuzavrel zmluvu/dohodu, ani žiadny iný právny úkon, ani
nevystavil faktúru, ktorej predmetom by mal byť prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. V
čase vykonaných zmien v evidencii motorového vozidla sa vozidlo nachádzalo u bývalého zamestnanca,
pričom ten nemal oprávnenie na prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ani na zverenie
motorového vozidla do držby inej osoby. Žalobca má podozrenie, že predmetné motorové vozidlo mohlo

byťspreneverené,alebosnímmohlobyťnakladanévrozporesozákonom.Vzhľadomktejtoskutočnosti
podal žalobca dňa 10.3.2021 trestné oznámenie. Napriek tomu, že došlo k skončeniu pracovného
pomeru, bývalý zamestnanec neodovzdal motorové vozidlo žalobcovi, ani inej oprávnenej osobe.
Žalobca má podozrenie, že došlo k prisvojeniu veci, keď bývalý zamestnanec nakladal s motorovýmvozidlom v rozpore s účelom zverenia. Domnieval sa, že bývalý zamestnanec motorové vozidlo v čase
zverenia scudzil, a to bez oprávnenia na takýto úkon, pričom po skončení pracovného pomeru motorové
vozidlo nevrátil žalobcovi. Žalobca zaslal bývalému zamestnancovi a žalovanej dňa 1.3.2021 Výzvu na

vrátenie motorového vozidla a výzvu na objasnenie niektorých skutočností. Na tieto výzvy odpovedala
žalovaná dňa 05.03.2021, ktorá uviedla, že vozidlo nadobudla od bývalého zamestnanca na základe
kúpnej zmluvy. Žalobcovi nie je známe, na základe akých dokladov došlo k zmene údajov v Osvedčení
o evidencii motorového vozidla. Konaním bývalého zamestnanca bolo porušené jeho základné ľudské
právo podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR. K aktívnej vecnej legitimácii a k naliehavému právnemu

záujmu uviedol, že je k dnešnému dňu vlastníkom motorového vozidla, pretože bývalý zamestnanec
neoprávnene (bez hmotnoprávneho oprávnenia) previedol motorové vozidlo do svojho vlastníctva a
následne ho previedol na žalovanú. Poukázal, že žaloba vo veci samej vykazuje osobitosti, pretože
žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri (zápis v evidencii vozidiel) so skutočným
právnym stavom. Ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom motorového vozidla, ktoré je v registri (evidencii)
motorových vozidiel zapísané na žalovaného, naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je

daný vždy, pretože zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Doktrínu
preventívneho charakteru určovacích žalôb nie je možné v plnom rozsahu aplikovať, pretože v danom
prípade určovacia žaloba môže byť prostriedkom ochrany porušeného (nielen ohrozeného) práva. Ak
by žalobou uplatnil nárok na plnenie, napr. žalobu na vydanie veci, výrok takéhoto rozhodnutia by
nebol podkladom na zápis zmeny vlastníka v evidencii vozidiel a tým pádom by nebol odstránený

nezákonný stav. V súvislosti s možnosťou nadobudnúť motorové vozidlo od nevlastníka, teda od
bývalého zamestnanca, ktorý na seba neoprávnene previedol motorové vozidlo a následne ho previedol
na žalovanú, žalobca poukázal na uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020, z ktorého vyplýva jednoznačný záver, že
žalovaná nemohla nadobudnúť vlastníctvo k motorovému vozidlu od bývalého zamestnanca, pretože

tento vlastníckym právom nikdy nedisponoval (nebol vlastníkom z dôvodu, že na seba nepreviedol
žalobcovevlastníckeprávo).Žalovaná(ne)nadobudlavlastníckeprávokmotorovémuvozidlunazáklade
absolútne neplatného právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.2020, ktorej predmetom bol predaj
a kúpa motorového vozidla, pričom na vykonanie takéhoto právneho úkonu nebol predajca, ktorým bol
H. C. I., žalobcom oprávnený a žalobca nikdy na H. C. I. nepreviedol vlastnícke právo k motorovému

vozidlu. Žalobca zároveň odkázal na zásadu Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet,
nazákladektorejNiktonemôžepreviesťnainéhoviacprávakosámmá,čímbývalýzamestnanecsvojím
konaním túto zásadu porušil.

3. Žalobca dňa 25.08.2021 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému návrhu

súdvyhovelauznesenímč.k.51C/59/2021-41zodňa14.09.2021žalovanejzakázalakokoľveknakladať
s motorovým vozidlom značky D. D. E. XX, bielej farby, VIN: F., EČV: L., s tým, že žalovaná je povinná
zdržať sa najmä jeho predaja, darovania, prenajatia, zapožičania a zaťaženia záložným právom, a to až
do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 51C/59/2021
(výrokI),onáhradetrovkonaniabuderozhodnutévkonečnomrozhodnutívoveci(výrokII).Naodvolanie

žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7Co/156/2021-88 zo dňa 06.12.2021 uznesenie vo výroku
I. zmenil tak, že žalovaná je povinná zdržať sa nakladania s motorovým vozidlom značky D. D. E. XX,
bielej farby, VIN: F., EČV: L., spôsobom jeho predaja, darovania, prenajatia, zapožičania a zaťaženia
záložným právom, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Žilina, sp. zn. 51C/59/2021. Vo výroku II. uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 14.12.2021.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.02.2022 poukázala na skutočnosť, že je
vlastníčka predmetného motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy s H. C. I.. Uvedená zmluva bola
uzatvorená podľa § 409 a násl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len obchodný

zákonník). Podľa § 446 obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja. Uviedla, že si je vedomá, že žalobca podal na H. C. I. trestné oznámenie, pretože
vypovedala ako svedkyňa v trestnom konaní. Pokiaľ by sa preukázalo, že H. C. I. nebol oprávnený

scudziť vozidlo alebo nebol vlastníkom vozidla, nadobudla žalovaná vlastnícke právo podľa § 446
Obchodného zákonníka. Poukázala na právnu teóriu k úst. § 262 Obchodného zákonníka. Dohoda o
voľbe Obchodného zákonníka môže byť súčasťou zmluvných ustanovení vo forme odkazu na relevantné
ustanovenia Obchodného zákonníka, môže byť formulovaná ako osobitné ustanovenie zmluvy, resp.môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode, najmä v prípadoch, ak zmluva, ktorej režim má
byť opciou Obchodného zákonníka určený, je uzavretá neformálne.“ (PATAKYOVÁ,M. a kol. , Obchodný
zákonník. Komentár, 5 vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1081-1082, ISBN 978-80-89603-46-6).

Vynára sa otázka, ako má byť voľba práva v zmluve vyjadrená, či v písomnej dohode o voľbe práva v
zmysle § 262 musí byť výslovne uvedené, že tento zmluvný vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v
§ 261, sa spravuje Obchodným zákonníkom, alebo stačí, ak sa v úvodných ustanoveniach zmluvy uvedú
ustanoveniaObchodnéhozákonníka,ktorýmisazmluvaspravuje(napr.§409až475OBZ).Spravidlasa
týmto druhým spôsobom vyjadruje voľba Obchodného zákonníka vo formulárových zmluvách. V týchto

prípadoch je rozhodujúci úmysel účastníkov zmluvného vzťahu smerujúci k voľbe práva a jasnosť a
jednoznačnosť prejavenia vôle oboch účastníkov. Niet pochybností o tom, že aj v prípade, ak zmluvné
strany odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úpravy kúpnej zmluvy
ako celku, ako je to v uvedenom prípade, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný
vzťah spravoval Obchodným zákonníkom. Takéto vyjadrenie je vysloveným prejavom vôle zmluvných
strán o voľbe zákona (OVEČKOVÁ, O. a kol. , Obchodný zákonník 2. Komentár, 3 vydanie, Bratislava:

IURA EDITION, 2012, s. 19, ISBN 978-80-8078-434-8). Na základe uvedených skutočností považovala
žalovaná za preukázané, že kúpna zmluva sa riadi podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Tvrdenie
žalobcu, že v kúpnej zmluve musí byť presne uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na aplikácií
Obchodnéhozákonníkajenepravdivé,pretožeObchodnýzákonníkneobsahujeustanovenieupravujúce
formu, podľa ktorej má byť upravená dohoda zmluvných strán o voľbe obchodného zákonníka. Zároveň

uviedla, že s H. I. nikdy pred uzatvorením zmluvy nestretla, takže jej nebola a ani nemohla byť známa
žiadna informácia týkajúca sa prejednávanej veci, ktoré tvrdí žalobca. Na základe vyššie uvedených
skutočností mala žalovaná za to, že riadne uzatvorila kúpnu zmluvu podľa § 409 a násl.. Z uvedeného
dôvodu nadobudla vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy, a to aj pre prípad, ak by sa preukázalo,
že H. C. I. nebol vlastníkom.

5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 30.03.2022 uviedol, že kúpna zmluva upravená v III. časti,
2. hlavy Obchodného zákonníka sa zaraďuje medzi tzv. relatívne obchody v zmysle ustanovenia §
261 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si
môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje

týmto zákonom. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje
písomnú formu. Keďže žalovaná ani H. I. nepodpisovali kúpnu zmluvu ako podnikatelia v rámci
výkonu svojej podnikateľskej činnosti a ani si dohodou nevymedzili, že záväzkový vzťah medzi nimi
sa bude riadiť výslovne ustanoveniami Obchodného zákonníka, nie je možné, aby sa kúpna zmluva
uzavretá dňa 04.03.2020 riadila ustanoveniami Obchodného zákonníka. V takom prípade nemožno

aplikovať ani ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, na ktoré žalovaná vo svojich vyjadreniach
poukazuje. Žalobca poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva bola zámerne uzavretá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka v súvislosti s § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého by žalovaná
nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu aj v prípade, keď predávajúci H. I. nebol vlastníkom
predávaného motorového vozidla. Kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanou a H. I. je tiež potrebné

posudzovať podľa obsahu a nie podľa formy. Odkaz na zákonnú úpravu zmluvy je uvedený na
strane 1 malými písmenami. Obsahom však kúpna zmluva spadá pod ustanovenia Občianskeho
zákonníka a dokonca ani v záverečných ustanoveniach kúpnej zmluvy nie je vymedzené, že kúpna
zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto odkaz na prvej strane zmluvy nie je
prejavom zmluvných strán o výslovnej dohode, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Keďže obsahom sa kúpna zmluva zo dňa 04.03.2020 posudzuje podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a v rámci toho nie je taxatívne upravené vymedzenie nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa a vzhľadom na rozhodnutie Veľkého
senátu NS SR nie je možné, aby žalovaná nadobudla vlastnícke právo k hnuteľnej veci – motorovému
vozidlu aj keby bola bývala dobromyseľná.

6. Žalovaná v duplike doručenej dňa 11.04.2022 uviedla, že žalobca stále tvrdí, že kúpna zmluva
uzavretá medzi H. I. a žalovanou bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka aj napriek
predchádzajúcim tvrdeniam žalovanej. Rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.04.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 podľa žalovanej nemá s prejednávanou vecou nič spoločné a nie je

preto použiteľné pre potreby rozhodnutia v tomto konaní. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov, napr.
rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/49/2018 zo dňa 29.11.2018, rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava sp.zn.: 10Co/11/2018 zo dňa 27.09.2018.7. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 28.11.2022, na ktorom za prítomnosti právnych
zástupcov strán sporu vec prejednal a rozhodol. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že
žalovaná dôvodí tým, že uzatvorila kúpnu zmluvu s C. I., avšak v tejto kúpnej zmluve je odkaz na

ustanovenie Obchodného zákonníka, že kúpna zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka,
pričom mal za to, že nejde o relatívne obchodný vzťah. Tento vzťah by sa mal spravovať Občianskym
zákonníkom, a to z dôvodu, že v tejto kúpnej zmluve nie je písomne uvedené, že zmluvné strany
majú záujem a úmysel uzatvoriť túto kúpnu zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, že sa
dohodli byť viazaní týmito ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto považoval túto kúpnu zmluvu

za uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj ustanovenia tejto kúpnej zmluvy, ktoré
podľa obsahu viacej spadajú do občianskeho práva. Prevod považoval za neplatný, nakoľko kupujúca,
teda žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani dobromyseľne tak, ako to upravuje Obchodný
zákonník. Vzhľadom na to, že nebol tento právny vzťah uzatvorený tak, ako by mal byť podľa § 262, mal
za to, že žalovaná nie je vlastníkom motorového vozidla, a preto by mal súd určiť, že vlastníkom tohto
motorového vozidla je žalobca. Rozhodnutia odvolacích súdov, Krajského súdu v Nitre a v Bratislave

nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax. Z kúpnej zmluvy by malo jasne vyplývať úmysel zmluvných
strán, že ich zmluvný vzťah by sa mal spravovať Obchodným zákonníkom. Dôležitý je úmysel strán,
žalovanánemalavedomosťotom,žeuzatvárakúpnuzmluvupodľaustanoveníObchodnéhozákonníka,
niejedostatočnepreukázané,žetietostranysarozhodlibyťviazanéObchodnýmzákonníkom.Motorové
vozidlo bolo zverené H. C. I., ktorý neoprávnene previedol toto motorové vozidlo bez akéhokoľvek

dôkazu, ktorý by bol predložený v konaní o tom, že mal oprávnenie na takýto prevod motorového vozidla
tretej osobe. Nebolo preukázané v tomto konaní, že žalovaná mala vedomosť, resp. že má dostatok
informácii ohľadom toho, kto je vlastníkom. V kúpnej zmluve je uvedené, že vlastníkom je C. I., čo
nebolo v tom čase informáciou pravdivou. Žalovaná si má preveriť všetky skutočnosti, kedy uzatvárala
túto kúpnu zmluvu a tiež nebolo preukázané, že si bola vedomá toho, že uzatvára túto kúpnu zmluvu

na základe ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko aj v jej vyjadreniach, ktoré podávala súdu
ešte predtým, než bola právne zastúpená, nemá informáciu ohľadom toho, ako uzatvára túto kúpnu
zmluvu. Odkaz na ustanovenia Obchodného zákonníka nepostačuje na to, aby bolo preukázané, že
úmysel strán byť viazaný Obchodným zákonníkom a nie Občianskym zákonníkom. Takéto konanie
považoval za v rozpore s dobrými mravmi. Tento spôsob uzatvorenia zmluvy bol účelový a bol tam

tento odkaz na Obchodný zákonník uvedený z toho dôvodu, aby mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva na žalovanú. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na všetkých svojich písomných
vyjadreniach a poukázal na právnu teóriu, ktorá neurčuje, akým spôsobom sa má odkazovať na §
262 Obchodného zákonníka, nepreukazuje, ako formulovať odkaz na využitie ustanovení Obchodného
zákonníka s tým, že v právnej teórii sa hovorí, že stačí všeobecne poukázať, čo potvrdili aj judikatúrou

v týchto veciach. Žalobca nebol účastníkom zmluvného vzťahu, preto nemôže vedieť, na základe čoho
sa rozhodovala žalovaná, žalovaná uzatvorila zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Doteraz neboli
doručené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že žalovaná by bola nedobromyseľná. Žalobca bol ten,
kto ma preukazovať skutočnosti v tomto konaní vzhľadom na to, že žalovaná považuje vozidlo za svoje
vlastníctvo.

8. Rozsudkom zo dňa 28.11.2022 súd žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením sp.
zn. 7Co/69/2023 zo dňa 16.08.2023 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že
žalovaná vedela, alebo mohla mať vedomosť, že predávajúci nie je vlastníkom motorového vozidla, a
že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy bol medzi stranami zmluvy dohodnutý právny režim podľa
§ 446 Obchodného zákonníka, ktorý preferuje princíp dobromyseľnosti kupujúceho, t. j. aj v prípade,
keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, odvolací súd považuje za predčasný. Žalobca v

podanej žalobe na určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu opísal rozhodujúce
skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP) tak, že motorové vozidlo nadobudol dňa 3.5.2019 od spoločnosti RS
Facility services, že H. C. I. bol jeho pracovníkom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy z 30.4.2019
na dobu neurčitú s nástupom do zamestnania od 1.5.2019, že po nástupe do zamestnania na základe
dohody zveril tomuto zamestnancovi predmetné motorové vozidlo na plnenie povinností vyplývajúcich

z pracovného pomeru, že so zamestnancom H. C. I. počas trvania jeho pracovného pomeru neuzavrel
zmluvu (dohodu) ani žiadny právny úkon, ani nevystavil faktúru, ktorej predmetom by mal byť prevod
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, že s uvedeným pracovníkom bol ukončený pracovný pomer
na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.5.2020, pričom zistil, že dňa 4.3.2020došlo k zmene držiteľa vozidla na žalovanú, o ktorej skutočnosti nemal žiadnu vedomosť. Za účelom
preukázania svojho tvrdenia žalobca predložil ako dôkaz faktúru č. 19010002 z 3.5.2019 o nadobudnutí
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlo od spoločnosti RS Facility services s.r.o.,

osvedčenie o evidencii – II. časť (tzv. veľký technický preukaz) v zmysle zápisu zo dňa 3.5.2019 a
dohodu o skončení pracovného pomeru s pracovníkom H. C. I. z 29.5.2020, trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu podávaného žalobcom na Generálnu prokuratúru SR dňa
10.3.2021. Z postupu súdu v prejednávanej veci vyplýva, že v súlade s ust. § 167 ods. 2 CSP doručil
žalovanej žalobu s prílohami a výzvou zo dňa 27.1.2022 vyzval žalovanú, aby sa k žalobe vyjadrila, čo

učinila podaním z 23.2.2022, ako aj ďalším podaním (replikou), v ktorých poukázala na nadobudnutie
vlastníckeho práva v zmysle Obchodného zákonníka s tým, že vo veci súd nariadil pojednávanie
na deň 28.11.2022, na ktorom boli vypočutí právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovanej,
žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, na ktorom súd prvej inštancie aj rozhodol. V súvislosti so svojím
tvrdením o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaná žiadne listinné dôkazy nepredkladala. Výsledkom
vykonaného dokazovania doposiaľ nemôže zodpovedať záver súdu prvej inštancie, ktorý vyvodil, že

na základe písomnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu zo
dňa 4.3.2020, uzavretej medzi C. I. ako predávajúcim a A. B. (žalovanou) ako kupujúcou, bolo vôľou
strán uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe ustanovení Obchodného zákonníka, keď iba z úvodného
znenia zmluvy vyplýva, že bola „uzatvorená v súlade s ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka v
znení neskorších predpisov“, keď z ostatných častí zmluvy takýto zmluvný konsenzus medzi stranami

zmluvy nevyplýva. Vzhľadom na tvrdenie v žalobe, že žalobca nedal žiadne splnomocnenie ani iný
právny úkon svojmu zamestnancovi H. C. I. na prevod vlastníckeho práva, bolo nedostatočným zo
strany súdu prvej inštancie len hodnotenie na základe tvrdení zo strany žalovanej, že táto nadobudla
vlastnícke právo k motorovému vozidlu riadnym (zákonným) spôsobom, čo je v úplnom rozpore s
tvrdením žalobcu o tom, že v čase uskutočnenia prevodu bol on výlučne vlastníkom predmetného

motorového vozidla. Súd prvej inštancie skúmal vôľu a okolnosti uzatvorenia tohto právneho úkonu len
vychádzajúc z tvrdení žalovanej na základe vyjadrenia a repliky k podanej žalobe a z výpovede právneho
zástupcu žalovanej na pojednávaní. Nie sú teda zrejmé okolnosti, za akých došlo k prevodu vlastníckeho
práva z H. C. I. na žalovanú, napr. v tom, že akým spôsobom sa žalovaná dozvedela o predaji
motorového vozidla, akým spôsobom sa s H. C. I. kontaktovala, aké doklady súvisiace s motorovým

vozidlom jej H. C. I. boli poskytnuté (napr. malý a veľký technický preukaz), ako sa uvedená osoba ako
vlastník prezentovala, či žalovaná sa s týmito dokladmi oboznámila, a čo z ich obsahu zistila, a akým
spôsobom sa realizoval prevod vlastníctva na ODI v Kysuckom Novom Meste, teda či len za prítomnosti
jednej osoby, alebo za účasti predávajúceho a žalovanej ako kupujúcej, aké doklady boli ODI Kysucké
Nové Mesto predkladané. Taktiež pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ by žalovaná nadobudla

vlastnícke právo od nevlastníka, treba vychádzať z posúdenia konkrétnych okolností prejednávanej
veci, ku ktorým súd prvej inštancie nemohol dospieť, že takéto okolnosti (dobromyseľnosti kupujúceho)
nastali bez výsluchu žalovanej na pojednávaní pred súdom (sudcom), ktorý následne až takto mohol/
môže vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania. Ochrana vlastníctva je primárna a s tým spojené
práva iných osôb, ich ochrana má subsidiárnu povahu. Prelomenie základných zásad platných ešte aj v

čase uplatňovania rímskeho práva, t. j. zásady: „nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako sám
má a právo nevzniká z bezprávia“, vyžaduje ust. § 446 Obchodného zákonníka dobromyseľnosť, ktorá
nie je ničím spochybnená. Pri pochybnosti nemožno tvrdiť dobromyseľnosť a pochybnosť danej veci
môže/musí byť reálne zistenou skutočnosťou. Obchodný zákonník v § 446 uprednostňuje dobrú vieru v
obchodno-záväzkových vzťahoch pred ochranou vlastníckeho práva pôvodného vlastníka ako výnimku

zo zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Dané ustanovenie však na kupujúceho
kladie prísne nároky a je treba ho vykladať v súlade s rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. Je
potrebné zdôrazniť, že ust. § 446 Obchodného zákonníka významným spôsobom zasahuje do ústavne
zaručenéhoprávavlastniťmajetokauprednostňujeprednímdobrúvieruaistotuúčastníkovvobchodno-
právnych vzťahoch. Je možné ho preto aplikovať výlučne len za prísneho rešpektovania čl. 4 ods. 4

Listiny základných práva a slobôd, pretože predstavuje zákonné obmedzenie jedného z najdôležitejších
základných práv a je teda pri jeho aplikácii nutné striktne vylúčiť akékoľvek jeho zneužitie k iným účelom,
než pre ktoré bolo stanovené. Z tohto dôvodu je obzvlášť nutné prísne posudzovať otázku dobrej viery
nadobúdateľa. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka chráni dobrú vieru kupujúceho v prípade,
že nevedel, alebo vedieť nemal a nemohol, že predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci. V takom

prípade je vždy nutné, aby v situáciách, kedy existujú o dobrej viere kupujúceho najmenšie pochybnosti,
kupujúci preukázal, že využil všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa presvedčil, že predávajúci je
skutočne oprávnený previesť vlastníctvo k predmetnej veci, a že teda bol v tomto zmysle skutočne v
dobrej viere. Dôkazné bremeno týkajúce sa dobrej viery kupujúceho nesie v tomto prípade vždy on sám.Naviac v danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vo vzťahu k prevodu
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na základe kúpnej zmluvy zo 4.3.2020 podal
trestné oznámenie zo spáchania trestného činu sprenevery v zmysle § 213 Trestného zákona, kde by v

prípade odsudzujúceho rozsudku bolo možné (a dôvodné) taktiež posúdiť neplatnosť právneho úkonu
s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne skutkový stav nezistil, z ktorého nie
je možné jednoznačne vyvodiť, či bolo vôľou zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu ako obchodno-
právny vzťah, že pokiaľ aplikoval ust. § 446 Obchodného zákonníka, nesprávne posúdil dôkazné

bremeno tej-ktorej strany sporu a naviac nezaoberal sa skutočnosťou, aký dopad môže mať výsledok
trestného konania na platnosť zmluvy, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Po zrušení rozsudku okresného súdu, vyzval súd strany sporu výzvou zo dňa 18.10.2023, aby
oznámili, či s poukazom na odôvodnenie ods. 8 - 12 uznesenia odvolacieho súdu majú návrhy na

vykonanie dokazovania resp. procesné návrhy.

10. Žalobca doručil súdu dňa 19.11.2023 návrh na vykonanie dokazovania a navrhoval vyžiadať si
od žalovanej spisovú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že H. I. nadobudol vlastníctvo k motorovému
vozidlu. Rovnako navrhoval výsluch žalovanej, aby vysvetlila okolnosti súvisiace s dojednaním kúpnej

ceny, zabezpečením si dokladov od JUDr. I. a k vykonaniu zápisu zmien na príslušnom dopravnom
inšpektoráte. Predložil aj dôkaz - výňatok z veľkého technického preukazu, ktorý bol priložený aj k
odvolaniu voči rozsudku, z ktorého vyplýva, že v čase nadobúdania vlastníctva aj v čase vykonania
zmeny v evidencii vlastníctva na dopravnom inšpektoráte bol ako vlastník zapísaný žalobca a nie H. I.,
ktorý údajne prevádzal vlastníctvo na žalovanú.

11. Žalovaná doručila súdu dňa 20.11.2023 podanie, v ktorom navrhovala prerušenie konania vzhľadom
na skutočnosť, že vo veci prebieha trestné konanie pod ČVS: ORP-663/3-VYS-ZA-2021, v ktorom OČTK
preverujúskutočnosť,čibolspáchanýtrestnýčin.Zuvedenéhodôvoduajspoukazomnanázorvods.12
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu navrhovala prerušenie konania do právoplatného skončenia

trestného konania.

12. Uznesením č. k. 51C/59/2021-203 zo dňa 19.12.2023 súd konanie prerušil až do právoplatného
skončenia trestného konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8Co/25/2024
zo dňa 25.07.2024 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrh na prerušenie konania zamieta,

nakoľko dospel k záveru, že v tomto štádiu konania nie je dôvod na prerušenie konania, trestné konanie
nemá žiadny podstatný vplyv na rozhodnutie okresného súdu vo veci samej. Skutočnosť, či zo strany
H. C. I. ako predávajúceho došlo k spáchaniu trestného činu sprenevery nebude mať priamy vplyv na
určenie, či je žalobca vlastníkom predmetného motorového vozidla, teda či bol alebo nebol spáchaný
trestný čin v tomto konaní nie je rozhodujúce.

13. Žalovaná dňa 10.10.2024 doručila súdu podanie, v ktorom navrhovala vypočuť H. I., pričom
poukázala, že ho písomne aj telefonicky kontaktovala, avšak nereagoval. Vlastníctvo H. I. vyplýva z jeho
tvrdenia v trestnom konaní.

14. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 25.11.2024, na ktorom vypočul žalovanú. Predvolaný
svedok sa na pojednávanie nedostavil, hoci ho súd riadne predvolal (č. l. 264 spisu). Pojednávanie
bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania a to pripojením si trestného spisu vo veci
obvineného H. I. a zároveň žalovaná zotrvala na návrhu na výsluch svedka H. I..

15. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že situácia, čo sa týka tohto procesu je taká, že spoločnosť
BW Europe stále má v majetku auto, ktorým nedisponuje a nebola im uhradená kúpna cena za ten
predaj tohto automobilu. Takže situácia je taká, že nevie to auto vyradiť, nemá odvedenú z neho DPH,
pretože tie peniaze mu doručené neboli a pán H. I., ktorý ich prevzal, tak je nekontaktný a tvrdil teda,
že disponuje dokumentmi, ktorými bol oprávnený tie peňažné prostriedky prevziať a ich predloží súdu.

Doposiaľ nemá vedomosť, že by boli predložené, tvrdil teda, že s konateľom žalobcu nejaké osobné
dohody, na základe ktorých mu tie peniaze prináležali. Žalobca dodal kúpne zmluvy, technický, čo bolo
potrebné, takže už je to vyčerpané všetko. Podľa jeho názoru išlo o vzťah medzi dvoma fyzickými
osobami,lebopánH.I.imnepreukázal,žetoautovlastní.Natechnickompreukazevčaseodovzdávaniavozidla figuroval ako vlastník BW Europe, čiže tam obchodná zmluva nepripadala do úvahy, takže
zotrval na tom, že išlo o vzťahy medzi dvoma fyzickými osobami a predaj auta medzi dvoma fyzickými
osobami. Motorové vozidlo zo spoločnosti BW Europe na H. I. vôbec prepísané nebolo. Takže on to

hral touto formou, čo sa týka Obchodného zákonníka, uviedol v prepise majetok, ktorý nedrží. Poukázal
na konfrontáciu medzi obvineným a svedkom dňa 17.3.2022, tam sa pán H. I. vyjadril, že disponuje
najskôr nejakou sprostredkovateľskou zmluvou, potom že disponuje nejakým dokladom započítaním
vzájomných pohľadávok a záväzkov a že ich do 2 týždňoch predloží, či boli predložené, a teda v akom
sú znení, lebo to doteraz nepreukázal. Chcel vedieť, či to H. I. doručil, nedoručil, alebo či disponuje súd

takýmto dokumentom, alebo nie.

16. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na tom, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo
k automobilu od pána I. s tým, že pán I. v trestnom konaní tvrdil a snažil sa aj preukázať, že mal dohody
so žalobcom o tom, že to auto má právo predať a zobrať peňažné prostriedky, k čomu sa teraz nevedia
vyjadriť, nakoľko svedok je nedostupný a nevyjadril sa k ničomu a pravdepodobne sa nevyjadrí ani

v trestnom konaní podľa toho, čo predniesli na súde s tým, ale že žalovaná bola dobromyseľná a trvá
na tom, že auto nadobudla podľa Obchodného zákonníka. Navrhoval, aby súd trestný spis pripojil, lebo
sú tam všetky výpovede, ktoré dal H. I., ktoré sú podstatné.

17. Žalovaná pri svojej výpovedi pojednávaní uviedla, že bola už niekoľkokrát vypočúvaná. Všetko ako

bolo, povedala. Pán I. jej to dal, že má plnú moc na to auto. Vlastne tým pádom, že to môže aj prepísať.
Ona mu dala plnú moc v Bratislave na to, aby ho mohol odhlásiť a nahlásiť jej. Brala to všetko ako úplne
v poriadku, pretože pán I. bol dôveryhodný. Našli to auto na internete s manželom. Brali si na to auto
pôžičku, majú úver, ktorý splácajú. Takže plus k tomu už do toho auta vrazili raz toľko, koľko to auto stálo,
pretože už má svoj vek a takže potrebuje svoje opravy. To auto je jej s manželom, pretože ho kupovali

spolu, majú na to úver. A to, že pán I. sa niečoho dopustil, to ona nemohla tušiť, že aký to je človek,
vživotehonevideli.Našliteninzerátnainternete,ktorýtambolvyšemesiaca,manželsihopotomvšimol,
že išla dole tá cena, tak ho oslovil. Ona nič zlé neurobila, auto je jej, spláca si úver, užíva ho denno-denne
už takmer 5 rokov, pretože ho potrebuje a mrzí ju celá táto situácia. Vlastnícke právo bolo spochybnené
až po roku užívania. Nevedela, že p. I. svojim konaním spôsobil nejaký trestný čin, dôverovala mu.

V trestnom konaní vystupovala ako poškodená. Na otázku konateľa žalobcu, kto inzeroval, či to p. I.
vystupoval pod hlavičkou BW Europe, alebo to bolo on ako fyzická osoba, uviedla žalovaná, že to si
nepamätá, ako presne bol evidovaný ten inzerát, to pozeral manžel, ona auto nepozerala, len vie, že
volal a zdvihla mu to nejaká žena, keď bol na inzerát. Nevedela ako vyzeral ten inzerát. Manžel volal na
inzerát a išli spolu na to stretnutie hneď na druhý deň ráno, ako volal manžel večer, že či to auto je voľné,

povedal, že áno a že či sa môžeme na druhý deň prísť pozrieť, tak sme išli na prvé stretnutie. Prvýkrát
sa videli v Bratislave na parkovisku pred nejakým obchodným domom, čo sú tie obchodné domy, takže
to bol ich prvý kontakt, ktorý mali a prišiel tam aj s tou pani. Na otázku sudkyne, aké doklady súvisiace
s motorovým vozidlom boli žalovanej H. I. poskytnuté, uviedla, že na druhý deň, keď vlastne doplácali tu
druhú sumu, tak jej dal veľký technický preukazu originál, ten jej doniesol a vlastne s tým išla prihlásiť si

auto. Na tom veľkom technickom preukaze bol uvedený držiteľ vozidla firma, lebo to auto patrilo firme.
On mal plnú moc vraj na to, ukázal jej ju na tom predaji, takže ona to brala, že je to plná moc. Plnú
moc jej ukázal a expresne potom išli na políciu na ten odpis a prípis a ona mu dávala tú plnú moc za
ňu v Bratislave. Predstavil sa ako pán I., ale že mal plnú moc na predaj auta z firmy. Na dopravnom
inšpektoráte v KNM to prebiehalo tak, že prišla s kúpnou zmluvou, že chce prihlásiť auto. Išla hneď na

druhý deň, pri nahlásení bola sama, H. I. nebol pri prepise, on tam nemusel byť, on to iba odhlasoval
v Bratislave. Hneď to prihlásili, nebol žiadny problém. Vystavil sa nový technický preukaz, evidenčné
značky a je majiteľka. Pri odhlasovaní vozidla dal plnú moc H. I. v Bratislave overenú. A ono to bolo
aj na tom techničáku napísané, jej meno, všetko tam bolo, v podstate, to by malo byť aj v prílohách,
v dokladoch. Kúpnu zmluvu vyhotovoval pán I.. Na otázku, či mala vedomosť, resp. dohodli sa na

režime, v akom sa bude spravovať zmluva, uviedla, že áno, on vystavil kúpnu zmluvu, dal jej ju prečítať
s manželom si ju prečítali a súhlasili s podmienkami. Na otázku žalobcu, či preberali na stretnutí s H. I.
aj otázku, či sa zmluva bude spravovať podľa Obchodného zákonníka uviedla, že áno.

18. Žalovaná doručila dňa 06.02.2025 podanie, v ktorom navrhovala odročenie pojednávania

s poukazom na to, že považuje doručenie trestného rozkazu za významnú skutočnosť, nakoľko sa
oboznámila s neprávoplatným trestným rozkazom predloženým na poslednom pojednávaní. V prípade,
že by došlo k právoplatnosti trestného rozkazu, bol by žalobcov nárok uspokojený v adhéznom konaní.
Z dôvodu, že odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol, nepodáva žalovaná návrh naprerušenie konania, avšak s poukazom na uvedené navrhovala odročiť pojednávanie najmenej o 2
mesiace s tým, že pred pojednávaním sa bude informovať, či došlo k doručeniu trestného rozkazu. Súd
upovedomil žalovanú, že žiadosti nevyhovuje poukazom na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené

v uznesení sp. zn. 8Co/25/2024, podľa ktorého nemá trestné konanie podstatný vplyv na rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

19. Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2025 súd vec prejednal v prítomnosti konateľa žalobcu
a právneho zástupcu žalovanej a vo veci rozhodol. Na pojednávaní súd oboznámil s obsahom tých listín

z trestného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/36/2024, vo vzťahu ku ktorým bol vznesený návrh
strán sporu na oboznámenie. Predvolaný svedok H. C. I. sa nedostavil (doručenky na čl. č. l. 286).

20. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že jedna listina tam v podstate chýba, a to
je doklad o tom, ktorý tvrdil H. I., že nejaká dohoda, alebo sprostredkovateľská zmluva, na základe ktorej
je oprávnený si nechať peniaze. To tvrdil na jednom z tých výsluchov svedkov, aj na tých krížových

výsluchoch. A v podstate, akým spôsobom prepísal to motorové vozidlo zo spoločnosti BW Europe
na seba, a potom zo seba ho predával na pani B., takže toto sú stále dokumenty, ktoré stále z jeho
strany neboli predložené, takže to je v podstate alfa omega, tam by malo byť asi napísané, že žalobca
súhlasil s nejakými vecami, alebo teda s nejakými pohľadávkami, záväzkami vzájomnými, na základe
ktorých si on za predaj toho auta mohol nechať. Ale to sa do dnešného dňa tomu súdu nedoručilo,

takže jemu tento dokument tam chýba. K vykonanému dokazovaniu uviedol, že p. I. dostal plnú moc,
tak ako aj pani M. poznamenala len na prepis motorového vozidla, nie na prevzatie peňazí a takisto,
že sa tam oháňal nejakými sprostredkovateľskými zmluvami a dohodami o vzájomnom vysporiadaní
finančných záväzkov, tak to do dnešného dňa predložené nebolo. On jednoducho peniaze zinkasoval,
odišiel s nimi, a potom bol nekontaktný. V rámci záverečnej reči uviedol, že do tej komunikácie vyvstala

jedna zaujímavá situácia, pretože oni tam rozprávali, ako D. N. obaja poznajú, aj pani M., aj pán H. I.,
ale pričom keď bol výsluch pána D. N., tak on to poprel, že nepozná ani Pappa, ani M., takže zvláštne
je, ako došlo vôbec k prepisu toho motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, to je tiež taká jedna
záhada pre mňa doteraz nevyriešená. Žalobca stále čaká na ten dokument, že on bol niečo dlžný, čo
p. I. mal s ním započítať, akože to do dnešného dňa nebolo.

21. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že z dôvodu, že svedka pána C. I. nebolo možné
predvolať, žiadal o oboznámenie sa s listinami s trestného konania, a to konkrétne so stranami 136 -
konfrontácia žalobcu a pána I. zo 17.03.2022, celú tu komunikáciu. A potom ešte výsluchu H. D. M. na
strane195vyšetrovaciehospisua196,tobymalibyťibadvestrany.Kvykonanémudokazovaniuuviedol,

žeztoho,čobolooboznámenépredsúdomvyplýva,žebolinejakédohodyopredajiauta,oktorýchvedel
aj žalobca s tým, že neskôr sa pokazili vzťahy s pánom C. I. a z toho bolo podané trestné oznámenie
a riešili sa aj vlastnícke práva k uvedenému automobilu, ktorý už ďalej nadobudla tretia osoba, žalovaná.
Z uvedeného však mal za to, že žalovaná bola v dobrej viere, keď kúpila uvedené vozidlo a podľa
neho boli interné dohody, čo preukazujú výpovede svedkov v trestnom konaní. V rámci záverečnej reči

uviedol, že žalovaná zotrváva na svojich tvrdeniach v konaní. Konala v dobrej viere, zatiaľ nie je jasné,
či pán I. spáchal trestný čin, nakoľko trestné konanie nie je ukončené, a keď bol vydaný trestný rozkaz,
ktorý ešte nebol doručený a nie je teda právoplatný. S poukazom na predchádzajúce konanie mal za to,
že bol preukázané, že uzatvorila zmluvu podľa Obchodného zákonníka a konala v dobrej viere. Pokiaľ
však súd bude mať preukázané, že tak nekonala, žiadala, aby podľa § 257 ju oslobodil od náhrady trov

konania, nakoľko ide o vec osobitného zreteľa a bola taktiež obeťou trestného činu.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a zistil nasledovný
skutkový stav:

23. Žalobca bol v zmysle Osvedčenia o evidencii – II. časť (technický preukaz) v zmysle zápisu zo dňa
03.05.2019 zapísaný ako vlastník motorového vozidla D. D., E., bielej farby, VIN: F., pôvodné EČV: G.
XXXXX (č. l. 8 spisu), ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2019 od spoločnosti RS
Facility services, s.r.o.. Uvedená spoločnosť kúpnu cenu za motorové vozidlo žalobcovi vyfakturovala
faktúrou č. 190100002 zo dňa 03.05.2019 – dátum prepísania motorového vozidla so splatnosťou

10.07.2019. Ďalší záznam v technickom preukaze bol už zo dňa 04.03.2020 na žalovanú (čl. 7, 150 197
spisu). Žalovaná je v zmysle lustrácie vykonanej súdom zapísaná od 10.03.2020 ako vlastník a držiteľ
motorového vozidla, ktoré má aktuálne EČV: L. XXX G.. K zápisu nového držiteľa došlo na pracovisku
ODI Kysucké Nové Mesto. V kolónke Blokované vozidlo je vyznačené: nie (č. l. 39-40 spisu).24. Žalobca uzatvoril dňa 30.04.2019 pracovnú zmluvu s H. C. I. na dobu neurčitú s nástupom do
zamestnania od 01.05.2019, pričom pracovný pomer skončil Dohodou o skončení pracovného pomeru

dňa 31.05.2020 (č. l. 9, 15 spisu).

25. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľnej veci uzatvorenej podľa § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka medzi H. C. I. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou dňa 04.03.2020 súd zistil, že
predmetom prevodu je motorové vozidlo D. D., E., bielej farby, VIN: F., pôvodné EČV: G. XXXXX.

Podľa čl. II. zmluvy je predávajúci vlastníkom predmetného vozidla. V čl. 4 je uvedená kúpna cena
15.000,-Eur, ktorú mala žalovaná zaplatiť dvoma platbami, a to vo výške 5.000,-Eur v deň podpisu
zmluvy a vo výške 10.000,-Eur v deň odovzdania predmetu kúpy (05.03.2020). Zmluva je podpísaná
oboma zmluvnými stranami. Z výdavkových pokladničných dokladov je zrejmé, že žalovaná zaplatila
H. I. za vozidlo sumu 5.000,-Eur dňa 04.03.2020 a sumu 10.000,-Eur dňa 05.03.2020. (č. l. 11 rub -13
spisu).

26. Žalobca vyzval žalovanú dňa 01.03.2021 na vrátenie motorového vozidla (č. l. 19 spisu), na ktorú
reagovalažalovanádňa05.03.2021listom,vktoromuviedla,žeautomávosvojomosobnomvlastníctve,
riadne ho kúpila pred rokom od H. I. aj zaň zaplatila, na čo priložila kúpnu zmluvu aj doklad o platbe (č.
l. 11 spisu). Rovnakú výzvu žalobca adresoval aj H. I. dňa 01.03.2021, ktorý si však zásielku neprevzal,

nakoľko v zmysle doručenky je uvedený adresát neznámy (č. l. 20-21 spisu).

27. Žalobca podal dňa 10.03.2021 na Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu sprenevery, ktorého sa mal dopustiť jeho bývalý zamestnanec H. C. I. (č. l.
16-18 spisu).

28. Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina (pracovisko Čadca) sp. zn. 2T/36/2024 zo dňa
27.06.2024 bol obvinený H. C. I. uznaný vinným, že osobné motorové vozidlo značky D. D. E., bielej
farby, s pôvodným EVČ: G., ktorého vlastníkom a držiteľom bola obchodná spoločnosť BW Europe,
s.r.o., kde konateľom spoločnosti bol O. P. Q., pričom obvinený H. C. I. bol v tom čase zamestnancom

tejto obchodnej spoločnosti na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2019, mu vyššie uvedené vozidlo
bolo zverené na užívanie počas trvania jeho pracovného pomeru od 1.5.2019 od 31.5.2020, pričom
bez súhlasu a bez oprávnenia vlastníka dňa 4.3.2020 na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
k hnuteľnej veci uzatvorenej v Bratislava, kde H. C. I. vystupoval ako predávajúci, aj ako vlastník
predmetného vozidla, uvedené vozidlo predal A. B. a súčasne prevzal zálohu vo výške 5.000,- Eur

od A. B. a následne ho dňa 5.3.2020 odovzdal k jej rukám v R. S. T. G. XX pred predajňou MD
Bavaria, kde si zároveň od nej fyzicky prevzal aj druhú časť kúpnej ceny v sume 10.000,- Eur, čím
týmto konaním poškodenému obchodnej spoločnosti BW Europe, s.r.o. spôsobil škodu podľa odborného
vyjadrenia číslo XXX/XXXX vypracovaného znalcom JHS s.r.o. B. vo výške 15.117,- Eur, teda si prisvojil
cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak škodu na cudzom majetku škodu väčšiu, tým spáchal

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za to bol odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom 2 roky a zároveň bol povinný nahradiť
poškodenému, teda spoločnosti BW Europe, s.r.o. škodu vo výške 15.117,- Eur. Zároveň podľa § 288
ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť so zvyškom nároku odkázal na civilný proces.
Trestný rozkaz ku dňu rozhodnutia súdu nenadobudol právoplatnosť (prílohová obálka).

29. Zo zápisnice z výsluchu obvineného zo dňa 20.01.2022 str. 12 vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-663/3 - VYS-ZA-2021 (v takom rozsahu ako ju predložil žalobca na č. l. 284) súd zistil, že svedok
odpovedal, že všetko čo sa dialo okolo vozidla vedel, dokonca bol súčinný, podpísal plné moci, nemal
žiadne výhrady. Výzvy na vrátenie vozidla neobdržal a ani nevidel dôvod, aby mu výzva bola zasielaná.

Po odpredaji vozidla sa párkrát stretli, telefonovali a O. Q. nič nenamietal, chcel zmluvu medzi ním a B.,
nepamätal si, či mu ju dával, ale vedel, že mu posielal osobné údaje na p. B. aj s jej adresou. Na otázku
prečo, keď vozidlo predal tak vlastník vozidla od neho nezinkasoval žiadne peniaze uviedol, že ohľadom
financií majú dohodu s O. Q.. Doplnil, že do 14 dní doloží v písomnej forme dôkazy k jeho tvrdeniam.

30. Z konfrontácie medzi obvineným H. C. I. a svedkom – poškodeným O. P. Q. za BW Europe, s.r.o.
zo dňa 17.03.2022 (č. l. 126 -137 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-663/3-VYS-ZA-2021) súd zistil, že
svedok s obvineným sa zoznámili v roku 2005-2006, bolo to na E., svedok robil asistenta daňového
poradcu, pán H. I. robil advokáta. Následne sa bližšie zoznámili počas stavby rodinných domov v obciHviezdoslavov. V tom čase boli priatelia, nie sú v príbuzenskom, ani v obdobnom pomere. Teraz je ich
vzťah na bode mrazu. K okolnostiam zverenia vozidla D. D. obvinenému, svedok uviedol, že to bolo
počas jeho výkonu zamestnaneckého pomeru v BW Europe, vozidlo mal zverené za účelom výkonu

jeho práce firemného právnika. V čase, keď sa vozidlo zverovalo, to bolo na báze tzv. džentlmenskej
dohody pánovi H. I., prioritou bolo využívanie vozidla pre klientov v rámci práce, bližšie podmienky
užívanie vozidla inými osobami, alebo na iné účely stanovené neboli. Obvinený uviedol, že nedisponuje
podkladmi a nevie povedať, či existujú podklady k zvereniu vozidla. Vozidlo používala H. M., bolo to
uvedené v predchádzajúcej výpovedi. Ona mala súhlas k zvereniu. On nie je držiteľom vodičského

oprávnenia, takže vozidlo používať ani nemohol. Na otázku, či mal svedok vedomosť, kto vozidlo
používal v dobe od výkonu zamestnania H. I. v spoločnosti BW Europe, a kde sa nachádzalo, či ho
kontroloval a mal vo firme viac vozidiel svedok uviedol, že z jeho strany bolo zverené H. I., keďže
prioritne riešil požiadavky klientov na danom motorovom vozidle. Pre neho bolo dôležité to, aby klient
mal vyriešené všetky náležitosti. Kto vozidlo šoféroval, pre neho nebolo dôležité. Či to bolo H. Papp,
alebo jeho partnerka H. M.. Pri zverení vozidla neriešili otázku, či pán H. I. je držiteľom vodičského

oprávnenia, alebo nie. To sa dozvedel až s odstupom času. Vo firme mali viac vozidiel, minimálne 4
vozidlá okrem D. D.. Na otázku, na základe čoho mal súhlas s prevodom vlastníckeho práva s vozidlom
D. D. na tretiu osobu uviedol obvinený, že tento súhlas s prevodom vlastníckeho práva mal na základe
plnejmoci,akojedoloženévspisovommateriáli.Plnámocbolazabezpečenázdopravnéhoinšpektorátu
v Bratislave. Zabezpečili ho OČTK. Pri nahliadnutí do spisového materiálu, ktorého sa zúčastnil osobne

v Žiline na OKP sa tento dokument nachádzal. Svedok k uvedenému uviedol, že v tom čase mal pán H.
I. jeho plnú dôveru a podpisoval množstvo dokumentov a mali rozrobených viacej projektov, či tam plná
moc bola, to uviesť nevedel. Nevylučoval to, ale nevedel to ani potvrdiť. Spoločnosť mala rozrobených
viacero projektov, kde podpisoval aj plné moci, aj zmluvy. Uvažovali, že vozidlo predajú. Mal to zastrešiť
H. I., ale ďalej sa to už neriešilo. S H. I. sa potom už skontaktovať nedalo. Obvinený súhlasil s tým,

že auto sa malo predať, ale v tom čase bola podpísaná sprostredkovateľská zmluva na predaj vozidla.
Medzičasom došlo k predaju motorového vozidla. Ich vzájomné vzťahy sa s O. Q. do značnej miery
naštrbili. Nekomunikovali. Sprostredkovateľskú zmluvu - nie je si istý, či jeden exemplár má pán O. Q.,
následne došlo k predaju motorového vozidla. Nakoľko v tomto období už nekomunikovali, tak vznikol
tentoproblémmedzinimia predmetnúdokumentáciudoložídospisuccado2týždňov. Kpredajuvozidla

došlo na základe plnej moci a na základe zmluvy o sprostredkovaní predaja predmetného vozidla. Plnú
moc na prepis vozidla obdŕžal od pána O. Q. 4.3.2020. Priniesol mu ju na U. XX, čo uvádza aj pani
B.. Svedok nesúhlasil s tým, že nekomunikovali. On komunikoval, písal niekoľko e-mailov, SMS, pán
doktor bol nekontaktný, telefón nedvíhal, na správy nereagoval. Osobu D. N. nepozná. Obvinený ďalej
uviedol, že z predmetnej kúpnej ceny vozidla bolo potrebné uhradiť financie spoločnosti BW Europe,

avšak mali ešte interné dohody o vzájomnom vysporiadaní sa ich vzájomných pohľadávok a záväzkov.
Je pravda, že pána Q., ani nikoho zo spoločnosti neinformoval o predaji vozidla, ani o cene, za ktorú bolo
vozidlo predané. V tom čase nekomunikovali. Poškodený ešte uviedol, že o sprostredkovateľskej zmluve
sa dozvedá tu prvýkrát. Ak existuje, nech ju pán doktor I. predloží a takisto aj doklady k započítaniu
vzájomných pohľadávok a záväzkov, nakoľko si ako konateľ spoločnosti BW Europe nebol vedomý

nejakých záväzkov voči H. I.. Po predložení všetkých dokladov sa k tomu bude vedieť vyjadriť. Doposiaľ
žiadna úhrada za predaj motorového vozidla spoločnosti BW Europe nebola uhradená. Kúpna cena
doteraz uhradená nebola a auto je doteraz vedené v majetku spoločnosti BW Europe:

31. Zo zápisnice o výsluhu svedka H. D. M. zo dňa 13.09.2022 v Bratislave (č. l. 194-195 vyšetrovacieho

spisu ČVS: ORP-663/3-VYS-ZA-2021) súd zistil, že svedkyňa vypovedala, že jej partner H. C. I. bol
kamarát s oznamovateľom P. Q., pričom aj ona sa stretávala s ním a s jeho manželkou. Ich vzťahy boli
kamarátske. Čo sa týka predmetnej záležitosti ohľadne vozidla D. D., tak toto vozidlo užívala ona asi
v rokoch 2020-2021. Vozidlo užívala po súhlase P. Q.. Potom malo dôjsť k prevodu tohto vozidla, o čom
sa oni rozprávali a na základe toho jej druh ponúkal toto vozidlo na predaj cez inzertné portály. Ako prvá

sa jej ozvala pani B.. Tá si prišla toto vozidlo pozrieť. Rozhodla sa, že ho kúpi a bola potrebná plná moc
na prepis tohto vozidla. V ten deň, keď už mala kúpiť pani B. toto auto, tak potom P. Q. doniesol plnú moc
na prepis toho vozidla. Bola aj overená u notára. Vedela, že tam bol v tejto plnej moci splnomocnený
nejaký Alfréd na prepis tohto vozidla. Bol splnomocnený iba na to, aby prepísal vozidlo. Na nič iné.
Bolo to preto, aby H. C. I. nemusel ísť osobne do radu čakať na prepis vozidla. Vedeli o tom, že táto

osoba poskytuje takéto služby. Tá osoba D. vykonal aj prepis tohto vozidla v Bratislave na Dopravnom
inšpektoráte. Ona tomuto postupu ohľadne predaja vozidla neprikladala žiadny význam, nakoľko P. Q. a
jej druh normálne spolu vychádzali. Vedela, že za to vozidlo potom zaplatila A. B. a zobrala si ho domov.
Ako boli postavené zmluvy ohľadne predaja tohto vozidla, konkrétne kúpno-predajná zmluva a pod., takto uviesť nevedela, nakoľko ich nevidela. Keď sa pýtala H. I., či je všetko ohľadne vozidla v poriadku, tak
jej uviedol, že tie kúpne zmluvy on a P. Q. musia ešte medzi sebou doriešiť tak, aby to bolo v poriadku
zúčtovnéhohľadiska.Potomvedela,žeonimedzisebouešteriešilinejakéobchodnévzťahy.Vtomčase

bol ešte H. I. zamestnaný u P. Q. v jeho firme BW Europe, s.r.o.. Oni sa na niečom rozhádali. Bolo to asi
v súvislosti s jeho obchodnými aktivitami, ktoré oni medzi sebou riešili a vyústilo to do podania trestného
oznámenia zo strany P. Q.. Ona nebola pri tom, ako sa oni medzi sebou dohadovali na prevode toho
vozidla. Vedela len, že P. Q. o tom vedel, že sa bude toto vozidlo ponúkať na predaj a tiež, že bol P. Q.
podpísať plnú moc na predaj tohto vozidla. Na otázky uviedla, že bola konateľkou RS Facility Services,

s.r.o.. Ale v čase predaja toho vozidla, bola vtedy tehotná a predávala túto firmu a tú kúpu toho vozidla
už doťahoval nový konateľ spoločnosti. Nemá doklady ako je doklad o predaji vozidla, zmluva o danom
prevode. Prepis tohto vozidla na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Bratislave, mala vykonať osoba
menom Alfréd, on mal byť splnomocnený od osoby P. Q. iba na prepis vozidla, avšak nevedela to uviesť
stopercentne. V tom období, keď vozidlo vlastnila spoločnosť BW Europe, tak na ňom jazdila ona. Vozila
H. I., lebo nemal vodičské oprávnenie.

32. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 34 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon

je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon
urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 266 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej v texte len „Obchodný zákonník“),
prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle
určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku

1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,
ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý
sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý

zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust. § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právonadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja.

33. Predmetom sporu je určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového vozidla D. D., ktoré
je súčasnosti v evidencii vozidiel registrované na žalovanú, ktorá vystupuje ako vlastník a držiteľ
motorového vozidla. Žalovaná nadobudla motorové vozidlo od H. C. I., ktorý podľa tvrdenia žalobcu
nemal oprávnenie s vozidlom nakladať, ani nebol jeho vlastníkom v čase prevodu vlastníckeho práva
k vozidlu na žalovanú. Žalobca preukázal, že bol v evidencii vozidiel zapísaný ako vlastník odo dňa

03.05.2019. Následne, po tom, čo zamestnal v pracovnom pomere od 01.05.2019 H. C. I., prenechal
mu motorové vozidlo do užívania na účely plnenia si pracovných povinností. H. Papp motorové vozidlo
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.2020 previedol na žalovanú, ktorá vozidlo následne prihlásila
do evidencie motorových vozidiel.

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla D. D. X E. bol čase prevodu

vozidla na žalovanú žalobca, čo potvrdzuje predložený technický preukaz. V konaní neboli predložené
doklady, z ktorých by bolo preukázané, že H. C. I. ako predávajúci bol oprávnený s vozidlom disponovať
a scudziť ho. Hoci predávajúci ako obvinený v trestnom konaní vypovedal, že so žalobcom mal
sprostredkovateľskú zmluvu, resp. že mali dohodu o vyporiadaní vzájomných pohľadávok, žiadne listiny
do trestného spisu nepredložil. Súd preto vychádzal z toho, že žalovaná nadobudla motorové vozidlo

od nevlastníka. V konaní nebolo sporné, že žalovaná nadobudla motorové vozidlo od H. I. na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.03.2020. Podľa úvodného ustanovenia zmluvy je táto Kúpna zmluva
o prevode vlastníctva k hnuteľnej veci uzatvorená v súlade s ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.
Medzi stranami bola spornou otázka aplikácie Obchodného či Občianskeho zákonníka na zmluvný vzťah
žalovanej a predávajúceho, nakoľko žalovaná tvrdila, že tak ako je uvedené v úvodnom ustanovení

zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, úmyslom
strán bolo podriadiť režim zmluvy pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Posúdenie otázky, či
zmluva podlieha režimu Občianskeho alebo Obchodného zákonníka má význam pre posúdenie ďalších
podstatných otázok a pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu, preto sa prioritne súd vysporiadal
s uvedenou otázkou.

35. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka účastníci záväzkového vzťahu
sa môžu, v prípade ak ich vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka, dohodnúť, že
na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka. Podmienkou stanovenou v ods. 2, je
požiadavka písomnej formy dohody o voľbe režimu Obchodného zákonníka, pričom ustanovenie § 262

ods. 2 Obchodného zákonníka je kogentné, aj keď spôsob vyjadrenia voľby práva v zmluve zákon už
nešpecifikuje. Právne vzťahy, ktoré nemajú charakter absolútnych alebo relatívnych obchodov sa ex
lege spravujú Občianskym zákonníkom a tento stav môže byť prelomený len jednoznačnou dohodou
účastníkov, že celý právny vzťah založený zmluvou sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Určitosť
právneho úkonu treba v súkromnoprávnej sfére posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam

daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa
oboch zmluvných strán v dobe uzatvárania zmluvy.

36. K otázke, ako má byť voľba práva v zmluve vyjadrená, či v písomnej dohode o voľbe práva v zmysle
§ 262 Obchodného zákonníka musí byť výslovne uvedené, že tento zmluvný vzťah, ktorý nespadá pod

vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravuje Obchodným zákonníkom, alebo stačí, ak
sa v úvodných ustanoveniach zmluvy uvedú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorými sa zmluva
spravuje (napr. § 409 až 475 Obchodného zákonníka), pričom spravidla sa týmto druhým spôsobom
vyjadruje voľba Obchodného zákonníka v zmluvách, súd uvádza, že v týchto prípadoch je rozhodujúci
úmysel účastníkov zmluvného vzťahu smerujúci k voľbe práva a jasnosť a jednoznačnosť prejavenia

vôle oboch účastníkov. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka teda môže byť súčasťou zmluvných
ustanovení vo forme odkazu na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka, môže byť formulovaná
ako osobitné ustanovenie zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode, najmä
v prípadoch, ak zmluva, ktorej režim má byť opciou Obchodného zákonníka určený, je uzavretá
neformálne. Interpretácia obsahu dohody, výklad prejavu vôle zmluvných strán by v prípade pochybností

mal zodpovedať pravidlám vyjadreným v Občianskom zákonníku (§ 35 OZ). Niet pochybností o tom, že
aj v prípade, ak zmluvné strany odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka, týkajúce sa
úpravy zmluvy ako celku, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravovalObchodným zákonníkom. Takéto vyjadrenie je výslovným prejavom vôle zmluvných strán o voľbe
zákona.

37. V podmienkach prejednávanej veci v úvodných ustanoveniach posudzovanej zmluvy zmluvné strany
prejavili vôľu, že uzatvárajú kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, čím v
súlade s ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka vykonali platnú voľbu Obchodného zákonníka
ako hmotného práva, ktorým sa spravuje záväzkovo-právny vzťah založený medzi účastníkmi konania
Kúpnou zmluvou. Podľa názoru súdu aj v tom prípade, ak zmluvné strany, hoci zmluvu uzatvorili ako

fyzické osoby, odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úpravy zmluvy
ako celku, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Takéto vyjadrenie je výslovným prejavom vôle zmluvných strán
o voľbe zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 35 Občianskeho zákonníka a § 266 ods.
1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu, vôle konajúcej
osoby, ak tento úmysle bol strane, ktorej prejav je určený, známy alebo jej musel byť známy. Súd mal

vykonanýmdokazovanímpreukázané,ževôľažalovanejakokupujúcej,bolapodriadiťrežimuzatvorenej
kúpnej zmluvy ustanoveniam Obchodného zákonníka, ktorú skutočnosť jednoznačne uviedla pri svojom
výsluchu tak, že chcela zmluvu uzatvoriť podľa Obchodného zákonníka a na otázku žalobcu, či preberali
na stretnutí s H. I. aj otázku, či sa zmluva bude spravovať podľa Obchodného zákonníka uviedla, že
áno. Pokiaľ ide o predávajúceho ten samotný zmluvu koncipoval a teda odkaz na aplikáciu Obchodného

zákonníka zakomponoval do nej práve on. Súd preto dospel k záveru, že vôľa účastníkov aplikovať
na tento záväzkovo-právny vzťah Obchodný zákonník bola prejavená práve odkazom v záhlaví zmluvy
na konkrétne ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce predmetný zmluvný typ. Súd vykonaným
dokazovaním a podrobným preskúmaním kúpnopredajnej zmluvy, výsluchu žalovanej, mal preukázané,
že prejav vôle konajúcich osôb podľa zmluvy (teda predávajúceho a kupujúceho) bol navonok vyjadrený

tak, aby bola ich vôľa spoznateľná a uplatniteľná. Kúpna zmluva bola uzatvorená v tomto prípade
písomne.

38. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 262 Obchodného zákonníka posúdil záväzkovo-právny
vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah obchodno-právny a vo veci aplikoval príslušné ustanovenia

Obchodného zákonníka upravujúce obchodno-záväzkové vzťahy (§ 261 a nasledujúce Obchodného
zákonníka) a kúpnu zmluvu (§ 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka).

39. Ako už súd uviedol vyššie, posúdenie uvedenej skutočnosti bolo pre rozhodnutie súdu podstatné a to
s poukazom na to, či v danom prípade existuje výnimka zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť

na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Výnimky
zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne
upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenia
§ 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku (v znení účinnom

do 31. marca 2017, resp. § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 1. apríla 2017. Podľa rozhodnutia Veľkého senátu NS SR zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn.
1VObdo/2/2020, dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V

inýchprípadochprávnaúpravadelegelatanadobudnutievlastníckehoprávaodnevlastníkaspoukazom
na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

40. Keďže medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, súd skúmal,
či sa v prípade žalovanej nejedná o uvedený prípad.

41. Z ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka vyplýva, že k prelomeniu všeobecnej zásady,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, dochádza z dôvodu ochrany
dobromyseľného kupujúceho a vzťahuje sa na obchodno-záväzkové vzťahy. V súvislosti s § 446
Obchodného zákonníka koncepciu uprednostňovania dobrej viery nadobúdateľa pred ochranou

vlastníckeho práva je potrebné interpretovať tým spôsobom, aby bola zachovaná podstata a zmysel
vlastníckehoprávapôvodnéhovlastníkaaajochranyprávatretejosoby.Ustanovenie§446Obchodného
zákonníka je potrebné vykladať v každom konkrétnom prípade vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých
okolností, vo väzbe na úpravu základných práv a slobôd jednotlivca, garantovaných Ústavnýmporiadkom SR. Ide o špecifický prípad vzniku vlastníckeho práva k tovaru aj v prípade, keď predávajúci
nie je vlastníkom. Dikcia zákona preferuje princíp dobromyseľnosti (statočnosti) kupujúceho. Zákon to
formuluje tak, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom

predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci
nie je vlastníkom, a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

42. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a
pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo k predmetu kúpy i v prípade, keď predávajúci nie je

vlastníkom. V prípade dobromyseľnosti nadobúdateľa je pritom irelevantné, na základe akého právneho
vzťahu by bol predávajúci oprávnený toto motorové vozidlo predať. Zvýrazňuje sa to, že predsa nie
vždy nevyhnutne musí byť predávajúci vlastníkom motorového vozidla, za určitých okolností ho môže
predávať prostredníctvom komisionárskej zmluvy alebo iného zmluvného vzťahu, ktorý ho oprávňuje
v mene majiteľa vozidla takéto vozidlo predať. Súhrn okolností, za akých k tomu dochádza, pritom
vyhodnocuje kupujúci vzhľadom na svoje predchádzajúce skúsenosti a bežné praktiky obchodného

styku.

43. Žalovanej nemožno vytýkať, že by pred kúpou nekonala dostatočne obozretne a spochybňovať jej
dobrú vieru ako nadobúdateľa vozidla, keďže z okolností uzatvárania kúpnej zmluvy nič nenasvedčovalo
tomu, že by predávajúci nemal byť oprávnený vozidlo previesť. Súd z vykonaného dokazovania,

z výsluchu žalovanej, ako aj z pripojeného trestného spisu dospel k záveru, že žalovaná nevedela,
že scudziteľ nie je ani oprávnený s autom nakladať za účelom jeho predaja. Žalovaná pri kúpe
motorového vozidla si počínala s náležitou opatrnosťou, pričom bola od počiatku dobromyseľná v tom,
že uzatvorením zmluvy a odovzdaním motorového vozidla sa stala jeho vlastníkom, ako aj v tom,
že zmluvu uzatvára s osobou oprávnenou spoločnosťou BW Europe na predaj vozidla, teda s H. I.,

a to z plnomocenstva, ktoré jej bolo predložené na nahliadnutie. Z vyšetrovacieho spisu bolo zistené,
že k odpisu vozidla na dopravnom inšpektoráte v Bratislave došlo na základe plnomocenstva na
prepis vozidla osobe, ktoré udelil žalobca osobe D. N., pričom podpis konateľa žalobcu bol overený
úradne dňa 04.03.2020 na notárskom úrade. Následne si vozidlo po odhlásení, po zaplatení celej
dohodnutej kúpnej ceny a po odovzdaní technického preukazu malého i veľkého, prevzala žalovaná

a vozidla prihlásila na dopravnom inšpektoráte v Kysuckom Novom Meste. Zároveň z vyšetrovacieho
spisu bolo zistené, že vo vzťahu ku konkrétnemu motorovému vozidlu boli medzi žalobcom a H. I.
dohody, o ktorých nemohla mať žalovaná žiadnu vedomosť. Vyplynulo, že naozaj žalobca mal záujem
vozidlo predať, nevylučoval, že podpisoval aj predmetné plné moci, nakoľko ako konateľ podpisoval
množstvo dokumentov. Preto vzhľadom na predloženú plnú moc, na predložené technické preukazy

a na bezproblémový prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte, žalovaná aj pri zachovaní náležitej
opatrnosti bola dobromyseľná v tom, že vozidlo kupuje od osoby, ktorá je na jej predaj oprávnená a že
táto osoba bola oprávnená s motorovým vozidlom voľne nakladať. Po uzavretí zmluvy jej H. I. sprístupnil
vozidlo aj s kľúčmi a predložil jej doklady od vozidla. Žalovanej nemožno vytýkať, že by pred kúpou
nekonala dostatočne obozretne a niet dôvodu spochybňovať jej dobrú vieru ako nadobúdateľa vozidla,

keďže za vyššie uvedených okolností nič nenasvedčovalo tomu, že by predávajúci nemal byť oprávnený
nakladať s vozidlom. Vzhľadom na všetky dostupné znalosti získané pred uzavretím zmluvy dospel
súd k záveru, že žalovaná kupovala vozidlo v dobrej viere, že predávajúci je oprávnený s vozidlom
disponovať. Takejto dobromyseľnosti poskytuje ochranu § 446 ObZ, ktorý v danom prípade treba na vec
aplikovať, keďže aplikáciu ObZ si zmluvné strany v kúpnej zmluve platne dohodli.

44. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaná vedela alebo mohla mať vedomosť,
že predávajúci nie je oprávnený s vozidlom nakladať, a to v rozhodnej dobe, kedy malo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva.

45. Miera ostražitosti a povinnosti kupujúceho preverovať oprávnenie predávajúceho s predmetom
kúpy disponovať, nie je bezbrehá, musí byť vyžadovaná s prihliadnutím k okolnostiam predaja a v
rozumnom rozsahu. Pokiaľ žalobca spochybňoval existenciu dobromyseľnosti žalovanej, bolo na ňom,
aby dokázal jej absenciu. Skutočnosť, ktorá by mala vylúčiť dobromyseľnosť žalovanej, v konaní
preukázaná nebola, navyše z lustrácie v evidencii motorových vozidiel nebol preukázaný záznam, že

vozidlo je „blokované“, takže žalovaná dobromyseľná bola. Žalovaná uviedla, že H. I. pretým nepoznala,
vozidlo kupovala na základe inzerátu. S prihliadnutím na uvedené okolnosti nadobúdania vlastníctva
k vozidlu vyplynulo, že žalovaná bola v čase nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľná. Žalovanej
nemožno vytýkať, že by pred kúpou nekonala dostatočne obozretne a niet dôvodu spochybňovať jejdobrú vieru ako nadobúdateľa vozidla, keďže za vyššie uvedených okolností nič nenasvedčovalo tomu,
že by predávajúci nemal byť oprávnený na prevod vlastníctva k vozidlu.

46. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol.

47. K vykonanému dokazovaniu súd na doplnenie uvádza, že si pripojil trestný spis Okresného súdu
Žilina sp. zn. 2T/36/2024 spolu s vyšetrovacím spisom, z ktorého oboznámil na pojednávaní iba listiny
uvedené v ods. 28 -31 tohto rozsudku. Iné listiny strany napriek výzve súdu nežiadali oboznámiť.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/9/2019 zo dňa 10.12.2020, pripojenie spisu
z iného konania v inej právnej veci samo o sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúci
tvrdenia strán sporu, nakoľko obsahom každého súdneho spisu, zachyteného v písomnej forme, je celý
súhrn procesných úkonov súdu a strán sporu, zápisníc o obsahu pojednávania, znaleckých posudkov
a podobne, ktoré ako celok nie je možné a ani efektívne vykonať ako dôkaz na pojednávaní súdu v
inej veci. Je povinnosťou tej-ktorej strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo predložiť

konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz dovolací súd
nepovažuje pripojenie spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže
určovať, ktorý dôkazný prostriedok, vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v
súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore, nakoľko by tým v
spore zvýhodnil jednu stranu sporu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu majú

v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán).

48. Ďalej súd konštatuje, že výsluch svedka H. I. nevykonal, nakoľko na pojednávanie bol predvolaný
dvakrát, iná jeho adresa súdu nebola zistená a to ani dopytom na Okresný súd Žilina v trestnom konaní.
Súd preto tento dôkaz nevykonal s poukazom na § 198 ods. 2 a 3 CSP, podľa ktorých ak nemožno

svedka predvolať z adresy označenej stranou, súd ho predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov
Slovenskej republiky. Ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka
zamietne.

49. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovanámalavsporeúspechvplnomrozsahu,
preto jej patrí nárok na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania) v rozsahu
100% voči žalobcovi.

52. O výške náhrady trov rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.