Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221201146
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8221201146.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., B. XXX/X, právne zastúpenej: JUDr. Ján Jurč, advokát, so sídlom, Partizánska 5, Bardejov,
proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom, B. XXX/XX, F., za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, právne

zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o
náhradu škody, o odvolaní intervenienta proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 8C/20/2021-148
zo dňa 13.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II. Intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením rozhodol Okresný súd Bardejov, ako súd prvej inštancie, tak,
že žalobkyni priznal voči žalovanému a intervenientovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 67,10 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ intervenient namietal skutočnosť, že žalobkyni

neplnil pred podaním žaloby z dôvodu nedostatkov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia, tak zotrváva ohľadom odôvodnenia zodpovednosti za zastavenie konania na svojom názore
vyjadrenom v uznesení zo dňa 11.10.2022.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 17.06.2021 domáhala náhrady
škody, ktorá jej bola spôsobená 2 roky pred podaním žaloby, pričom podaním žaloby okrem samotného
plnenia sledovala aj predídenie premlčania uplatneného nároku. Intervenient sa o vzniku škody mal

možnosť dozvedieť najneskôr dňa 18.06.2019, kedy vyzval žalobkyňu na predloženie dokladov. Podľa
názoru súdu mal intervenient dostatok času na preverenie skutočností odôvodňujúcich dôvod a výšku
uplatneného nároku žalobkyne a muselo mu byť zrejmé, že v prípade ak žalobkyni neposkytne
požadované plnenie, resp. ak zareaguje negatívnym stanoviskom vo vzťahu k podanej žiadosti, má
žalobkyňa legitímne právo domáhať sa svojho nároku na súde, tak ako tomu bolo v predmetnej veci.
Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že jeho pozornosti neuniklo to, že intervenient dňa 18.06.2019

vyzval žalobkyňu na predloženie znaleckého posudku a lekárskych správ z ošetrení, prijímacie a
prepúšťacie správy z nemocníc a až listom zo dňa 25.05.2021 vyzval žalobkyňu na predloženie
zdravotnej dokumentácie. Uviedol, že už v skoršom rozhodnutí poukázal na to, že nemôže byť na ťarchu
žalobkyne ako osoby, ktorá utrpela škodu na zdraví, že intervenient považoval za nevyhnutné porovnať
závery súdneho znalca s celou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne. Predložené znalecké posudky
síce neobsahujú lekárske správy ako samostatné prílohy, ale jednotlivé lekárske správy sú súčasťou

samotných znaleckých posudkov. Ak intervenient neplnil do podania žaloby preto, lebo považoval za
nevyhnutné závery súdneho znalca ešte porovnať s celou zdravotnou dokumentáciu žalobkyne, odohlásenia poistnej udalosti do podania žaloby uplynuli dva roky, preto zavinil začatie súdneho sporu a
je povinný tak ako žalovaný, vzniknuté účelné trovy žalobkyni nahradiť.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa si uplatňovala nárok vo výške 5.774,10 eur a po úhrade

sumy 4.824 eur zo strany intervenienta zobrala žalobu v celom rozsahu späť, čo vyhodnotil tak, že
v rozsahu 4.824 eur zobrala žalobu späť pre správanie žalovaného (intervenienta) a v rozsahu 950,10
eur bez uvedenia dôvodu. Preto rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP a určil pomerné
trovy tak, že žalobkyňa mala procesný úspech v rozsahu 83,55 % (intervenientom vyplatená suma
4.824 eur) a žalovaný mal procesný úspech v rozsahu 16,45 % (späťvzatie žaloby vo výške 950,10 eur

bez uvedenia dôvodu), čo predstavuje rozdiel 67,10 %, na úhradu ktorých zaviazal súd prvej inštancie
spoločne a nerozdielne žalovaného a intervenienta.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie intervenient z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
CSP. Poukázal na to, že dňa 17.06.2019 bola žalobkyni pri dopravnej nehode spôsobená škoda na
zdraví. Listom zo dňa 18.06.2019 intervenient vyzval žalobkyňu, aby mu zaslala znalecký posudok

z odboru zdravotníctva, ak bol vypracovaný pre účely trestného konania alebo pre iné účely, ako aj
lekárske správy z ošetrení, prijímacie a prepúšťacie správy z nemocníc. Žalobkyňa bez toho, aby
predložila tieto doklady, podala dňa 17.05.2021 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému povinnosti
zaplatiť jej sumu 5.774,10 eur. O podanej žalobe informovala intervenienta listom zo dňa 18.05.2021.
Intervenient listom zo dňa 25.05.2021 žalobkyňu opätovne vyzval na predloženie relevantnej zdravotnej

dokumentácie, nakoľko táto bola nevyhnutná na prešetrenie poistnej udalosti a posúdenie oprávnenosti
a výšky nárokov žalobkyne z titulu povinného zmluvného poistenia.
Žalobkyňa túto zdravotnú dokumentáciu doručila intervenientovi až dňa 02.09.2021. Intervenient túto
dokumentáciu preskúmal a listom zo dňa 07.09.2021 žalobkyni oznámil priznanie nároku na náhradu
škody vo výške 4.824 eur. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 19.09.2021 zobrala žalobu späť v celom

rozsahu.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.11.2021 konanie v tejto veci zastavil a priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti výroku o trovách konania podal
intervenient odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 25.08.2022 (sp.zn. 17Co/10/2022) vrátil
vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 225 CSP, nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o trovách

konania medzi žalobkyňou a intervenientom.
Uznesením zo dňa 11.10.2022 súd prvej inštancie doplnil svoje predchádzajúce uznesenie tak, že
priznal žalobkyni voči intervenientovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že plnením
žalovaného alebo intervenienta voči žalobkyni zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného
alebo intervenienta. Aj voči tomuto rozhodnutiu podal intervenient odvolanie, na základe ktorého

odvolací súd uznesením zo dňa 19.01.2023 zrušil uznesenie v časti o nároku na náhradu trov konania,
v spojení s dopĺňacím uznesením a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie v ďalšom konaní zistiť všetky
skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie procesnej zodpovednosti strán sporu (vrátane intervenienta)
za zastavenie konania.

Intervenient má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu skutočnosti, kto zapríčinil zastavenie konania. Uviedol, že začatie súdneho konania
nehospodárne zapríčinila žalobkyňa, rovnako ako aj zastavenie konania. Intervenient urobil všetko
preto, aby riadne a včas prešetril poistnú udalosť a poskytol žalobkyni poistné plnenie. Žalobkyňa bola
vyzvaná zo strany intervenienta už listom zo dňa 18.06.2019 na predloženie zdravotnej dokumentácie,

pričom ale ani v priebehu dvoch rokov neposkytla žalobkyňa intervenientovi ani elementárnu súčinnosť.
Žalobkyňa teda zodpovedá za dobu trvania šetrenia poistnej udalosti tým, že intervenientovi nepredložila
doklady na riadnu a včasnú likvidáciu a následne sa rozhodla priamo iniciovať súdne konanie, čo
nepovažuje intervenient za korektné, hospodárne, ani v súlade s dobrými mravmi. Intervenient bol
pripravený vyplatiť poistné plnenie, avšak potreboval poskytnutie náležitej administratívnej súčinnosti zo

strany žalobkyne. Akonáhle sa intervenient dozvedel o podanej žalobe, opätovne žalobkyňu vyzval na
predloženie dokladov a po ich predložení žalobkyni plnil poistné plnenie. O dôvodnosti jeho požiadavky
disponovať zdravotnou dokumentáciou svedčí aj skutočnosť, že po jej obdržaní a preskúmaní, žalobkyni
vyplatil sumu 4.824 eur, hoci sa táto v podanej žalobe domáhala zaplatenia sumy 5.774,10 eur,
pričom napriek tomu, že sa domáhala zaplatenia vyššej sumy, po prijatí poistného plnenia zobrala

žalobu v celom rozsahu späť, čím de facto uznala opodstatnenosť výšky náhrady škody, ktorú stanovil
intervenient, a je teda zrejmé, že žalobkyňa v konaní uplatňovala nesprávnu výšku náhrady, s ktorou sa
intervenient nestotožnil a nevyplatil ju v rozsahu, ktorý si uplatňovala žalobkyňa.Intervenient má za to, že žalobkyňa plne procesne zodpovedá za predčasné a neúčelné podanie
žaloby, ako aj za zastavenie konania. Intervenient poukázal na to, že priznanie náhrady trov konania
žalobkyni za konanie, ktorého iniciovanie, ani zastavenie intervenient nezavinil, by bolo za daných

okolností nespravodlivé, čím by došlo nielen k flagrantnému porušeniu práva na spravodlivý proces, ale
aj k nedôvodnému zásahu do majetkových práv intervenienta, ktorý bol, rovnako ako žalobkyňa, v spore
zastúpený advokátom.
Intervenient ďalej poukázal na to, že na prezentovaných skutočnostiach nemení nič ani názor súdu
prvej inštancie, ktorý uviedol, že znalecké posudky síce neobsahujú lekárske správy ako samostatné

prílohy, ale jednotlivé lekárske správy sú súčasťou samotných znaleckých posudkov. V tejto súvislosti
intervenient citoval ust. § 17 ods. 4 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, z ktorého vyplýva, že písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje prílohy
potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Zákon teda explicitne ustanovuje, že
znalecký posudok musí obsahovať prílohy, ktoré majú zabezpečiť jeho preskúmateľnosť. V znaleckých
posudkoch, na základe ktorých sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, však táto obligatórna náležitosť

absentovala, čo má za následok nepreskúmateľnosť znaleckých posudkov. Záver súdu prvej inštancie
o tom, že znalecké posudky síce v prílohách neobsahujú jednotlivé lekárske správy (pozn. tak ako
to vyžaduje zákon), ale de facto postačuje, že lekárske správy sú súčasťou samotných znaleckých
posudkov, považuje intervenient za nesprávny a absurdný, keďže znalecké posudky neobsahujú celé
lekárske správy, ale iba ich výňatky. To, že znalec vybral určité časti lekárskych správ, s ktorými následne

pracoval v znaleckom posudku, nenahrádza jeho povinnosť doložiť kompletný obsah lekárskych správ
do príloh. Keďže tak znalec neurobil, boli jeho závery nepreskúmateľné a intervenientovi bolo objektívne
znemožnené zaujať k nim stanovisko. Z tohto dôvodu mohol intervenient plniť až po doručení všetkých
podkladov, pričom nežiadal predloženie celej zdravotnej dokumentácie, ako to nesprávne uvádza súd
prvej inštancie, ale iba tej, ktorá bola potrebná na došetrenie poistnej udalosti.

Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa si mala údajne už v prípravnom konaní uplatniť nárok
na náhradu škody, tak intervenient nebol osobou zúčastnenou v trestnom konaní a z tohto dôvodu nebol
oprávnený nazerať do spisu, ani iným spôsobom intervenovať na trestnom konaní. Navyše, z § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení vyplýva poškodenému povinnosť preukázať
nárok na náhradu škody poisťovateľovi.

Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že intervenient mal možnosť dozvedieť sa o vzniku škody najneskôr
dňa 18.06.2019, intervenient uviedol, že nie je štátnou inštitúciou, ani úradom, ktorý by mal bez ďalšieho
prístup k informáciám potrebným na likvidáciu poistnej udalosti. Rovnako nie je subjektom, ktorému by
tretie osoby (napr. zdravotnícke zariadenie, ošetrujúci lekár a pod.) boli povinné poskytnúť súčinnosť.
Práve naopak, z dôvodu ochrany osobných údajov je poskytnutie týchto informácií tretím osobám de

facto vylúčené.
Intervenient poukázal na to, že žalobkyňa ako poškodená nemôže profitovať zo svojej bezdôvodnej
pasivity a porušenia zákonnej povinnosti (§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení),
v opačnom prípade by žiadna poškodená osoba nebola motivovaná postupovať podľa tohto zákonného
ustanovenia a za účelom priznania nároku na náhradu trov konania (získania ďalšieho peňažného

plnenia) by iniciovala súdne konanie, bez umožnenia prešetrenia poistnej udalosti poisťovateľom.
Takýto postup nemôže požívať právnu ochranu. Zastavenie konania preto procesne zavinila žalobkyňa,
v dôsledku čoho patrí nárok na náhradu trov konania intervenientovi podľa § 256 ods. 2 CSP. Ak
by však súd dospel k záveru, že žaloba bola napriek tomu podaná dôvodne a správanie žalobkyne
vyhodnotí ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, intervenient sa alternatívne domáha aplikácie § 257

CSP a nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu.
Intervenient taktiež poukázal na to, že odvolaním napadnuté uznesenie je nesprávne aj z dôvodu, že
súd prvej inštancie svojvoľne zaviazal žalovaného a intervenienta na spoločné a nerozdielne plnenie,
keďže ich pasívna solidarita nie je daná, čo súd aj sám správne konštatuje v bode 22. odôvodnenia
svojho rozhodnutia.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu intervenienta nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP)

preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní intervenienta, ako aj
konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.6. Intervenient správne poukázal na to, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.01.2023 uložil
súdu prvej inštancie zistiť všetky skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie procesnej zodpovednosti

strán sporu za vzniknuté trovy konania, vrátane intervenienta. Odvolací súd rovnako poukazuje aj
na to, že v tomto rozhodnutí taktiež uviedol, že v prejednávanej veci žalovaný a intervenient, ktorý
vystupuje na jeho strane, netvoria nerozlučné spoločenstvo (§ 85 CSP). Napriek tomu však súd prvej
inštancie žalobkyni priznal voči žalovanému a intervenientovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania. V tejto súvislosti je zároveň potrebné uviesť, že intervenient nie je stranou sporu, je

zúčastneným subjektom sui generis, ktorý v prejednávenej veci netvorí so žalovanou stranou procesné
spoločenstvo, preto ho nemožno ani zaviazať na náhradu trov konania, hoc vystupoval na neúspešnej
strane.

7. Súd prvej inštancie výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovaný, resp. intervenient, ktorý za
neho plnil, práve poskytnutím poistného plnenia zavinil zastavenie konania, keďže žalobkyňa na základe

jeho správania zobrala žalobu späť. Po prvotnom rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď priznal žalobkyni
voči žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, vo svojom ďalšom
(v poradí druhom) rozhodnutí priznal žalobkyni voči žalovanému a intervenientovi, ktorých zaviazal
spoločne a nerozdielne, pomerné trovy konania vzhľadom na to, že žalobkyňa si žalobou uplatnila sumu
5.774,10eurapoplnenízostranyintervenientavovýške4.824eurzobralažalobuvcelomrozsahuspäť,

preto bola žaloba vo výške 950,10 eur vzatá späť bez uvedenia dôvodu a priznal žalobkyni pomerné
trovy konania.

8. V súvislosti s požiadavkou intervenienta na predloženie všetkej zdravotnej dokumentácie súd prvej
inštancie uviedol, že táto má byť súčasťou predložených znaleckých posudkov, ktoré aj keď síce

neobsahujú zákonom požadované prílohy, teda jednotlivé lekárske správy, tak obsah týchto lekárskych
správ sa dá zistiť z obsahu posudkov.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že intervenient už nasledujúci
deň po nehode, teda dňa 18.06.2019, vyzval žalobkyňu na predloženie znaleckých posudkov, ak tieto

boli vypracované, ale aj lekárskych správ z ošetrení, prijímacích a prepúšťacích správ z nemocnice.
Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že znalecké posudky boli vypracované pre účely trestného
konania, nie pre účely likvidácie poistenej udalosti z titulu náhrady škody spôsobenej žalobkyni.
Žalobkyňa intervenientovi všetky tieto doklady predložila až po podaní žaloby, dňa 02.09.2021. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa bola nútená podať žalobu, aby nedošlo

k prípadnému premlčaniu jej nárokov. Z obsahu spisu však vôbec nevyplýva, z akého dôvodu žalobkyňa
od 18.06.2019 až do 02.09.2021 nepredložila intervenientovi doklady potrebné pre likvidáciu poistnej
udalosti (náhrady škody), pričom intervenient v tejto súvislosti správne poukázal na ust. § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého vyplýva povinnosť poškodeného
preukázať poisťovateľovi nárok na náhradu škody. Žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala, aby

bola intervenientovi do 02.09.2021 predložila všetky doklady potrebné na preukázanie jej nároku. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že je úplne logické, že intervenient, ako subjekt, ktorý má vyplatiť
poistné plnenie, má samozrejme nárok preskúmať všetky doklady potrebné pre posúdenie uplatneného
nároku. O skutočnosti, že jeho požiadavka bola legitímna a dôvodná svedčí aj to, že intervenient po
preskúmaní všetkých dokladov nevyplatil žalobkyni ňou uplatnenú sumu 5.774,10 eur, ale iba sumu

4.824 eur, pričom žalobkyňa, napriek tomu, že jej nebol plnený celý uplatnený nárok, žalobu zobrala
späť v celom rozsahu. Pre odvolací súd je nepochopiteľné, z akého dôvodu žalobkyňa nepredložila
doklady, na základe ktorých si uplatňovala svoj nárok, resp. všetky súvisiace lekárske správy, keď bolo
práve v jej záujme predložiť tieto doklady a čím skôr získať od intervenienta plnenie, pričom v prípade
pokiaľ by intervenient poistné plnenie nebol poskytol a žalobkyňa by mala za to, že jej toto plnenie patrí,

tak až vtedy bolo namieste uplatniť si svoj nárok žalobou na súde. Sama žalobkyňa ale zavinila, že jej
bolo poskytnuté poistné plnenie až po podaní žaloby, na základe opätovnej žiadosti intervenienta na
poskytnutie dokladov, čo však ale nemôže ísť na ujmu žalovaného, ale ani intervenienta vystupujúceho
na jeho strane. V tejto súvislosti nemôže byť argumentom na podanie žaloby ani možnosť žalovaného
alebo intervenienta namietať premlčanie uplatneného nároku, pretože plynutie času v tomto spore

zapríčinila samotná žalobkyňa.

10. Za tejto situácie nemožno právne relevantne a ani spravodlivo uzavrieť, že žalovaný resp.
intervenient zavinili podanie žaloby, ako aj zastavenie konania v tejto veci, pričom ako už odvolací súduviedol, pokiaľ by žalobkyňa bola intervenientovi predložila všetky doklady a tento by nebol v zákonnej
lehote plnil, tak až vtedy bolo dôvodné domáhať sa svojho nároku podanou žalobou a po prípadnom
následnomplneníintervenienta,bybolorelevantnéspäťvzatiežalobyvyhodnotiťakozastaveniekonania

pre správanie žalovaného resp. intervenienta, avšak v prejednávanej veci nemožno žalovaného ani
intervenienta za pasivitu žalobkyne postihovať priznaním nároku na náhradu trov konania žalobkyni.
Odvolací súd má práve naopak za to, že žalobkyňa svojim správaním, teda svojou pasivitou zavinila
jednak vznik samotného sporu, ako aj následné späťvzatie žaloby, preto procesne zodpovedá za
zastavenie konania na základe § 256 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd, aj keď má za to, že v danom prípade samotné začatie súdneho konanie, ako aj jeho
zastavenie zavinila žalobkyňa, je dôvodné aplikovať na prejednávanú vec zároveň aj ust. § 257 CSP
a úspešnému žalovanému a intervenientovi, ktorý vystupoval na jeho strane nepriznať náhradu trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa týkajúcich sa žalobkyňou uplatneného nároku, ktorý si
uplatnila z titulu zavineného konania žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej

došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne.
Z totožných dôvodov odvolací súd na základe § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 256 ods. 1 a § 257 CSP,
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania intervenientovi, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobkyni
úspešný.

12. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).