Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124243061
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124243061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
JUDr. Andrej Gara, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, právne
zastúpený Mgr. Evou Garovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 14, 811
05 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., právne
zastúpenáAdvocaturGémeš,Filipová&PartnerAG,advokátskakancelária,sosídlomStädtle17,Vaduz
9490, Lichtenštajnské kniežatstvo, reg. č. FL-002.539.075-9, registrácia: Amt Für Justiz Fürstentum
Liechtenstein Handelsrageister, organizačná zložka BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Mostová

185/2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 096 428, o zaplatenie 10 000,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/59/2024 – 107
zo dňa 03. októbra 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

od žalovanej zaplatenia sumy 10 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy
od 24.10.2021 do zaplatenia (I. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania
v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania (II. výrok).

2. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil
nasledovný skutkový stav:

3. Dňa 23.09.2021 žalobca ako advokát a žalovaná ako klient uzatvorili zmluvu o poskytovaní právnej
služby (ďalej aj „zmluva“). Predmet zmluvy bol vymedzený nasledovne:

I. splnomocnenie a poverenie na všetky právne úkony potrebné na zastupovanie žalovanej vo všetkých
veciach starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, v
konaniachoúpravuprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,vkonaniachonávratemaloletýchdetídoUSA;

II. poskytovanie ďalších právnych služieb v rodinnoprávnych veciach a v konaniach pred súdmi, orgánmi
štátnej správy, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže, orgánmi činnými v trestnom konaní;III. poskytovanie právnych rád a konzultácií v oblasti rodinného práva na území Slovenskej republiky
podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

4. Podľa článku IV bod 1. a 2. zmluvy klient a advokát sa dohodli na odmene advokáta za poskytnuté
služby právnej pomoci bez ohľadu na rozsah poskytnutia právnej služby pre klienta, a to výške 9 000,-
eur bez DPH v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška“). Klient a advokát sa
dohodlinatom,žezdohodnutejodmenybudeklientoviúčtovanáajDPHvovýške20%,nakoľkoadvokát

je platcom DPH.

5. Podľa článku IV bod 8. veta prvá zmluvy v prípade zániku zmluvného vzťahu založeného touto
zmluvou iným spôsobom ako jej splnením, sa klient zaväzuje uhradiť advokátovi tarifnú odmenu v
zmysle § 9 a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, a to za všetky úkony právnej služby, ktoré advokát v rámci zastupovania

klienta vykonal, ako aj všetky účelne vynaložené náklady spojené s vyššie uvedenou právnou vecou a
zastupovaním klienta pred súdmi a inými orgánmi.

6. Žalobca dňa 23.09.2021 vystavil faktúru pod variabilným symbolom XXXXXXX na sumu 10 800,- eur
ako dohodnutú paušálnu odmenu advokáta za poskytovanie právnych služieb vymedzených v zmluve.

7. Z predžalobnej výzvy zo dňa 07.02.2024 vyplýva, že žalovaná žalobcovi dovtedy zaplatila spolu
sumu 800,- eur, a to jednotlivými čiastkovými platbami vykonanými dňa 22.03.2022 vo výške 500,-
eur, 16.06.2022 vo výške 100,- eur, 22.03.2022 vo výške 100,- eur a 23.09.2022 vo výške 100,- eur.
Uvedenou výzvou preto žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie zvyšnej časti dlžnej sumy vo výške 10

000,- eur na základe vystavenej faktúry.

8. V odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 20.02.2024 s poukazom na článok IV bod 1., 2., 8. a článok
V bod 2. zmluvy mala žalovaná za to, že žalobcovi ako advokátovi by patrila (paušálna) odmena len
v prípade, ak by k zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou došlo jej splnením. Za splnenie je

podľa nej možné považovať len právoplatné ukončenie konania vo veci vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022, ktoré však nebolo právoplatne skončené. Dňom 11.11.2022
došlo k zániku zmluvy o poskytovaní právnych služieb jej vypovedaním zo strany žalovanej a odvolaniu
plnomocenstva na zastupovanie vo veci konania o návrate mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu
vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022. V danom prípade zmluva

teda zanikla iným spôsobom ako splnením, a preto článok IV bod 1. zmluvy nemožno za danej situácie
aplikovať. Taktiež je zrejmé, že účelne vynaložené náklady, ktoré jej boli vyfakturované žalobcom
faktúrou č. XXXXXX vystavenou dňa 03.07.2023 a splatnou 10.07.2023 vo výške 798,83 eur, boli z jej
strany uhradené dňom 18.07.2023.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, §
724, § 728, § 730 ods. 1 a 2, § 731, § 33b ods. 1 písm. b), § 732 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonníkvzneníúčinnomvrozhodnomčaseodvznikudozánikuzmluvnéhovzťahu(ďalejaj„Občiansky
zákonník“ alebo „OZ“), § 1 ods. 2, § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov ďalej aj „zákon o advokácii“) a § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 až 3 a § 5 vyhlášky dospel súd prvej
inštancie k nasledovným záverom:

10. Súd prvej inštancie mal za to, že podstatou sporu je vyriešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom
„splnenie zmluvy“ a teda či žalobca ako advokát má právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej paušálnej

odmeny za poskytnuté právne služby v prípade splnenia zmluvy alebo tarifnej odmeny v prípade zániku
zmluvy inak ako splnením. Podľa názoru súdu prvej inštancie je zmluva uzatvorená medzi stranami
sporupríkaznouzmluvou.Spoukazomnabližšienešpecifikovanýkomentárk§724anasl.Občianskeho
zákonníka obsahujúcich právnu úpravu príkaznej zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že príkazná
zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý dáva príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie niečoho, t.j.

upravuje vnútorný vzťah medzi jej účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Z príkaznej zmluvy
vzniká príkazníkovi povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť a príkazcovi
zo zmluvy vyplýva tomu zodpovedajúce právo požadovať vykonanie príkazu. Príkazník spravidla koná
za príkazcu voči tretím osobám na základe splnomocnenia vo forme plnomocenstva, ktoré musízodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 Občianskeho zákonníka. To znamená, že vnútorný vzťah
medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu
príkazníkaktretejosobeprostredníctvomplnomocenstva.Keďžezákontonezakazuje,ničnebránitomu,

aby obidva tieto úkony boli obsiahnuté v príkaznej zmluve. Predmetom zmluvy je teda určitá činnosť
príkazníka pre príkazcu, ktorá je vymedzená v zmluve. Obstaraním určitej veci je činnosť, ktorá smeruje
k cieľu sledovanému príkazcom. Táto činnosť môže mať rôzny charakter, môže spočívať vo faktickej
alebo právnej činnosti.

11. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že ak príkazník mal pre príkazcu vykonať činnosť
spočívajúcu v zastupovaní ho v určitej právnej veci, nejde teda o vykonanie konkrétnych úkonov
právnej služby, ani o postupné plnenie príkazu, splnením príkazu za takejto situácie je právoplatné
skončenie veci, záväzok príkazníka (advokáta) poskytovať právnu pomoc v súdnom konaní trvá teda
do právoplatného skončenia konania. Z obsahu žaloby a taktiež z vyjadrení strán sporu pritom vyplýva,
že v čase odvolania plnomocenstva žalovanou a vypovedania zmluvy nebola právna vec vedená na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022 právoplatne skončená. Keďže v zmluve nie
je jednoznačne vymedzené, čo sa považuje za iný spôsob ukončenia zmluvy ako splnením, je potrebné
podľa súdu prvej inštancie nejednoznačný text článku IV bod 8. zmluvy s prihliadnutím na § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka vykladať v prospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto
uzavrel, že zmluva bola skončená iným spôsobom ako splnením, a preto je v zmysle článku IV bod 8.

zmluvyžalovanáakoklientpovinnáuhradiťžalobcoviakoadvokátovizaposkytnutéprávneslužbytarifnú
odmenu, nie teda žalobcom uplatnenú paušálnu odmenu. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

12. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že pokiaľ žalovaná zmluvnú odmenu v dohodnutej výške

v lehote do tridsiatich dní odo dňa uzavretia zmluvy neuhradila, bolo na posúdení žalobcu, či napriek
nesplneniu tejto v zmluve dohodnutej povinnosti zo strany žalovanej bude vykonávať ďalšie úkony
právnej služby, resp. či je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy zo strany advokáta v zmysle článku II
bod 1. zmluvy.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP
vzhľadom na plný úspech žalovanej vo veci. Dodal, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu
prvejinštancieoznačilzanesprávnezdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.f)ah)CSP,t.j.zdôvodov,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa obsahu
odvolania (viď nižšie) však uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. vyčítal súdu

prvej inštancie aj to, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade zastupovania klienta
v súdnom konaní je splnením príkazu právoplatné skončenie veci. Tento názor súdu prvej inštancie

považoval žalobca za nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne dotvoril skutkový stav a
opomenul skutočné zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným. Pre vznik nároku na paušálnu
odmenu podľa žalobcu v zmysle článku IV bod 1. zmluvy nie je podstatné právoplatné skončenie veci,
aleskutočnosť,čisižalobcakumulatívnesplnilvšetkysvojepovinnostivyplývajúcezpredmetuzmluvy.S
poukazom na článok IV bod 1. zmluvy je zrejmé, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní

právnych služieb bez ohľadu na rozsah poskytnutia právnej služby s poukazom na vyhlášku, z ktorej
podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa paušálna dohoda spravuje režimom podľa ust. § 5 písm. a)
vyhláškyupravujúcehonároknapaušálnuodmenuzaposkytovanieprávnychslužiebvurčitomčasovom
období alebo na neurčitý čas. Aj z dojednania článku IV bod 3. zmluvy o splatnosti úhrady (paušálnej)
odmeny 30 dní od uzatvorenia zmluvy podľa žalobcu vyplýva, že zmluva a nárok na odmenu z nej

vyplývajúci nie sú podmienené úplným vybavením veci alebo súboru vecí, ale práve tým, že advokát
bude poskytovať právne služby vo všetkých troch bodoch predmetu zmluvy bez ohľadu na ich rozsah,
nejedná sa teda podľa názoru žalobcu o dojednanie paušálnej odmeny podľa § 5 písm. b) vyhlášky.16. S poukazom na predmet zmluvy žalobca apeloval na to, že poskytovanie právnych služieb bolo
širšie vymedzené, netýkalo sa len návratného konania vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 38P/105/2022. Aj pri tomto predmete zmluvy týkajúcom sa návratného konania mal žalobca

za to, že treba odmietnuť záver súdu prvej inštancie o okamihu splnenia viažucemu sa na právoplatné
skončenie tohto konania, pretože žalobca sa so žalovanou dohodol na poskytovaní právnych služieb bez
ohľadu na rozsah poskytnutia právnej služby, preto nemôže ísť o režim podľa ustanovenia § 5 písm. b)
vyhlášky upravujúci nárok na paušálnu odmenu za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. Vyplatenie
dohodnutej paušálnej odmeny nebolo podmienené ani úspechom vo veci, ani právoplatným skončením

súdneho alebo iného konania.

17. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že v zmluve nie je jednoznačne vymedzené, čo sa považuje
za iný spôsob ukončenia zmluvy ako splnením v zmysle čl. IV bod 8. zmluvy žalobca uviedol, že zo
zmluvyjezrejmé,ževprípade,akbydošlokzánikuzmluvnéhovzťahuažalobcabyzáväzkyvyplývajúce
z predmetu zmluvy nesplnil, t.j. nezačal by zastupovať žalovanú čo i len v jednom z uvedených

predmetov (poverenia a splnomocnenia) zmluvy, alebo by predmetné konanie nebolo iniciované vôbec,
nebol by mu vznikol nárok na paušálnu odmenu, ale len nárok na tarifnú odmenu za vykonané úkony
v zmysle článku IV bod 8. zmluvy. Ak súdu prvej inštancie nebolo dostatočne zrejmé, kedy takáto
situácia mohla nastať, podľa žalobcu takáto situácia trvala takmer jeden rok, nakoľko zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 23.09.2021 a k prevzatiu právneho zastúpenia v konaní o

nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení došlo až dňa 05.08.2022,
teda takmer rok odo dňa vzniku zmluvného vzťahu nedošlo k splneniu posledného predmetu zmluvy
vymedzeného ako I. bod predmetu poverenia a splnomocnenia zmluvy.

18. Žalobca tiež spochybňoval právne posúdenie uzatvorenej zmluvy zo strany súdu prvej inštancie

ako príkaznej zmluvy. Podľa názoru žalobcu sa na ustanovenia o príkaznej zmluve podľa Občianskeho
zákonníka nemožno odvolávať, pretože odmena žalobcu nebola dohodnutá na dielčie úkony, ale bola
dohodnutá na poskytovanie právnych služieb na neurčité obdobie a bez ohľadu na rozsah podľa
predmetu zmluvy. V ustanoveniach zmluvy je jasná a zrozumiteľná formulácia, že paušálna odmena
patrí advokátovi za poskytnuté právne služby bez ohľadu na rozsah poskytovaných právnych služieb pre

klienta, pričom toto dojednanie si zmluvné strany dojednali s odvolaním sa na vyhlášku, t.j. ustanovenie
§ 5 písm. a) vyhlášky. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalobca názoru, že si pri poskytovaní právnych
služieb podľa predmetnej zmluvy svoj zmluvný záväzok splnil, preto plnenie tarifnej odmeny v danom
prípade neprichádza do úvahy, nenastali podmienky uvedené v článku IV bod 8. Zmluvy. Žalobca
nepopieral, že zmluva zanikla v dôsledku jej vypovedania žalovanou, ale záväzky vyplývajúce z jej

predmetu boli ku dňu vypovedania zmluvy žalovanou zo strany žalobcu nesporne splnené. Žalobca
preukázane zastupoval žalovanú kumulatívne vo všetkých troch bodoch splnomocnenia a poverenia
predmetu zmluvy, pričom rozsah týchto služieb nebol vymedzený.

19. Žalobca sa preto nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva bola ukončená iným

spôsobom ako splnením, a preto podľa článku IV bod 8. zmluvy je žalovaná ako klient povinná uhradiť
žalobcovi ako advokátovi za poskytnuté právne služby tarifnú odmenu. Navyše mal za to, že ak súd
prvej inštancie vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal zaplatenia odmeny za poskytovanie právnych služieb v zmysle zmluvy, mal žalobcovi
priznať aspoň sumu tarifnej odmeny, nakoľko konajúcemu súdu bol známy celý spis, vrátane všetkých

a nenamietaných právnych úkonov, ktoré boli poskytované žalovanej žalobcom pri plnení predmetu
zmluvy, mal teda vyčíslil tarifnú odmenu, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť. Súd prvej inštancie
tým, že tak neučinil, mu takýmto postupom odňal právnu ochranu domôcť sa úhrady svojej odmeny,
čím porušil jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a rovnako tak hrubo zasiahol do jeho
majetkových práv.

20. Žalobca ďalej vyčítal súdu prvej inštancie, že sa opomenul zaoberať špekulatívnym správaním
žalovanej pri odvolaní plnej moci a vypovedaní zmluvy. Poukázal na to, že dňa 10.11.2022 bolo
do elektronickej schránky žalobcu doručené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
38P/105/2022 – 577 zo dňa 19.10.2022, ktorým súd zamietol návrh protistrany na nariadenie návratu

maloletého deti do cudziny pri neoprávnenom premiestnení. Rozhodnutie súdu bolo priaznivé pre
žalovanú, bolo v jej prospech, súd jej vyhovel v celom rozsahu, keď návrh protistrany zamietol. O
uvedenom rozhodnutí žalobca bezodkladne v daný deň informoval prostredníctvom mailu žalovanú.
Dňa 16.11.2022 bolo doručené do advokátskej kancelárie žalobcu žalovanou odvolanie plnej moci zodňa 10.11.2022 a vypovedanie zmluvy o poskytovaní právnej služby zo dňa 11.11.2022. Z postupu
žalovanejtakpodľažalobcunespornevyplývavedomáaúčelovásnahavyhnúťsazaplateniudohodnutej
paušálnej odmeny. Takýto postup žalovanej je podľa žalobcu v rozpore so zmluvnými povinnosťami

a dobrými mravmi. Takéto špekulatívne konanie rozhodne nemôže požívať právnu ochranu, pričom
žalobca zdôraznil, že nie je jediným advokátom, ktorému žalovaná neuhradila dohodnutú odmenu.

21. Žalobca sa napokon nestotožnil s nabádaním súdu prvej inštancie na postup žalobcu po nezaplatení
zmluvnejodmenyžalovanouvlehotedohodnutejvzmluve,t.j.žežalobcamalposúdiť,čibudevykonávať

ďalšieúkonyprávnejslužbyaleboodstúpiodzmluvy.Žalobcauviedol,ževyšielžalovanejvústretyprejej
sociálnu situáciu, o ktorej ho pravidelne informovala, preto na jej prosby netrval na úhrade svojej odmeny
podľa dohodnutej splatnosti. Žalovaná takto postupovala až do momentu, kedy súd vydal priaznivé
rozhodnutie v jej prospech a následne vypovedala žalobcovi plnú moc s nekalým cieľom úplne sa vyhnúť
zaplateniu paušálnej zmluvnej odmeny.

22. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

23. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a tento aj
správne právne posúdil. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie dotvoril skutkový stav a
opomenul skutočné zmluvné dojednania. Podľa žalovanej naopak súd prvej inštancie na zmluvu nazeral
v jej komplexnosti a nie izolovane len na článok IV bod 1. zmluvy, ako to robí žalobca. Ustanovenia

článku IV bod 1. a bod 8. zmluvy bolo podľa žalovanej nutné vykladať vo vzájomnej korelácii a to tak,
že pre prípad zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou splnením sa žalovaná ako klient zaviazala
uhradiť paušálnu odmenu žalobcovi ako advokátovi v sume 10 800 eur s DPH a pre prípad zániku
zmluvného záväzku iným spôsobom ako splnením sa žalovaná ako klient zaviazala uhradiť žalobcovi
ako advokátovi tarifnú odmenu. Podľa žalovanej súd prvej inštancie správne pristúpil k vyloženiu pojmu

„splnenie“, ktoré musí mať za následok zánik zmluvy. Súd prvej inštancie vecne správne prijal záver, že
v danej situácii sa splnením zmluvy majúcim za následok jej zánik rozumie právoplatné skončenie veci.
Žalobca opomína skutočnosť, že zmluva nezakladá jeho nárok na paušálnu odmenu pri akomkoľvek
splnení zmluvy, ale pri takom plnení, ktoré má za následok zánik zmluvy. Nie je preto rozhodujúce, či
zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu niekoľkých, viacerých právnych služieb, podstatné je to, či boli

poskytnuté také právne služby, ktoré mali za následok zánik zmluvy, a to splnením zo strany žalobcu.

24. K tvrdeniu žalobcu o širšom vymedzení predmetu zmluvy, ako len na poskytovanie právnych služieb
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022 žalovaná uviedla, že
žalobcovi udelila plnomocenstvo len vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu a žiadne iné plnomocenstvo,

na základe ktorého by ju mal žalobca zastupovať v konaniach pred inými súdmi, orgánmi štátnej
správy, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a
mládeže, orgánmi činnými v trestnom konaní tak, ako to predpokladá II. bod predmetu zmluvy žalobcovi
neudelila. Naplnenie záväzku zo strany žalobcu v zmysle zmluvy je podmienené existenciou osobitného
plnomocenstva. Vnútorný vzťah založený zmluvou sa premieta do vonkajšieho vzťahu žalobcu voči

tretej osobe, t.j. súdu, orgánu štátnej správy, úradu práce, Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže, orgánu činnému v trestnom konaní prostredníctvom plnomocenstva. Preto v tomto
bode zo strany žalobcu poskytnuté právne služby byť nemohli. Pokiaľ ide o III. bod predmetu zmluvy -
poskytovanie právnych rád a konzultácií v oblasti rodinného práva na území Slovenskej republiky, tento
nebol zo strany žalobcu v konaní nijakým spôsobom preukázaný.

25. Bezpredmetný je aj poukaz žalobcu na dohodu o paušálnej odmene bez ohľadu na rozsah
poskytnutia právnej služby, nakoľko rozhodujúcou otázkou pre tento spor je vznik nároku na odmenu
advokáta, ktorý sa expressis verbis viaže na moment splnenia zmluvy, nie na rozsah poskytnutých
právnych služieb v zmysle zmluvy. Práve splnenie majúce za následok zánik zmluvy determinuje vznik

nároku na paušálnu odmenu. Čo sa rozumie momentom splnenia zmluvy však táto na žiadnom mieste
exaktne nevymedzuje. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého nejednoznačný text zmluvy sa má vykladať v prospech spotrebiteľa, t.j. žalovanej.26. Žalovaná sa nestotožnila ani s názorom žalobcu, že pokiaľ ide o návratové konanie, zmluva
vznikla dňa 23.09.2021 a takmer rok do prevzatia právneho zastúpenia v tomto konaní (05.08.2022)
nedošlo k splneniu posledného predmetu zmluvy vymedzeného v zmluve ako I. bod predmetu poverenia

a splnomocnenia a len v prípade, ak by došlo k zániku zmluvného vzťahu v tomto období, nebol
by vznikol žalobcovi nárok na paušálnu odmenu, ale len na tarifnú odmenu za vykonané úkony;
žalobca však svoje záväzky vyplývajúce z predmetu zmluvy splnil, začal zastupovať žalovanú čo i len
v jednom z uvedených predmetov poverenia a splnomocnenia zmluvy. Podľa žalovanej predmetná
situácia predostretá žalobcom v žiadnom prípade nevyplýva zo zmluvy. Jedná sa len o doplňujúcu

interpretáciužalobcu,ktoránemásvojprávnyzákladvzmluve.Navyšetvrdeniežalobcuvykazujezrejmé
známky vnútornej rozporuplnosti, keďže už v deň uzatvorenia zmluvy (23.09.2021) pristúpil k vystaveniu
faktúry na paušálnu odmenu so splatnosťou 23.10.2021. Teda už 11 mesiacov predtým, než prevzal
zastupovanie v návratovom konaní a podľa žalobcom uvádzaných tvrdení v odvolaní teda 11 mesiacov
predtým, než by mu vznikol nárok na paušálnu odmenu.

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní spochybňuje podriadenosť zmluvy pod režim príkaznej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb a s akcentom na dohodu o paušálnej odmene bez ohľadu na rozsah
poskytnutia právnej služby, k tomu žalovaná uviedla, že v právnej doktríne, ako aj konštantnej judikatúre
najvyšších súdnych autorít niet rozporu v tom, že zmluva o poskytovaní právnych služieb je buď

príkaznou zmluvou podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo mandátnou zmluvou podľa § 566
a nasl. Obchodného zákonníka v závislosti od toho, či klient je podnikateľom a predmet poskytovania
právnej služby sa týka s prihliadnutím na všetky okolnosti klientovej podnikateľskej činnosti. Tieto závery
platia bez ohľadu na to, ako si zmluvné strany dojednajú odmenu. Keďže žalovaná nie je a ani v
čase podpisu zmluvy nebola podnikateľkou, v tomto prípade ide o príkaznú zmluvu podľa Občianskeho

zákonníka.

28. Podľa názoru žalovanej však podstata sporu nespočíva v tom, či a v akom rozsahu sa na právne
vzťahy medzi stranami sporu aplikujú ustanovenia o príkaznej zmluve, podstatou sporu nie je ani otázka
rozsahu poskytnutých právnych služieb. Podstatou sporu je otázka vzniku nároku na odmenu advokáta,

ktorá sa výslovne viaže na moment splnenia zmluvy.

29. K názoru žalobcu, že pri poskytovaní právnych služieb podľa predmetu zmluvy si svoj záväzok splnil
a zmluva síce zanikla v dôsledku jej vypovedania žalovanou, ale záväzky vyplývajúce z jej predmetu boli
ku dňu vypovedania zmluvy zo strany žalobcu nesporne splnené, žalovaná uviedla, že zmluva poskytuje

výpočet toho, čo je predmetom jej plnenia, avšak moment splnenia zmluvy v nej nie je úplne exaktne
zadefinovaný. Pokiaľ sa vychádza z článku IV bod 8. zmluvy, tento počíta s právom žalobcu na tarifnú
odmenu v prípade zániku zmluvy iným spôsobom ako jej splnením. Z toho plynie, že nárok na paušálnu
odmenu vzniká žalobcovi v prípade zániku zmluvy splnením. Zopakovala, že nárok na paušálnu odmenu
nie je naviazaný na akékoľvek splnenie zmluvy, ale také splnenie, ktoré má za následok zánik zmluvy.

Keďže zmluva nezanikla splnením zo strany žalobcu, má tento v zmysle článku IV bod 8. zmluvy právo
na tarifnú odmenu v zmysle vyhlášky za všetky úkony právnej služby, ktoré v rámci zastupovania klienta
vykonal, nie však na ním uplatňovanú paušálnu odmenu.

30. Pokiaľ žalobca podporne poukazuje na to, že mu súd vychádzajúc zo svojho (síce nesprávneho)

právneho záveru mal priznať aspoň nárok na tarifnú odmenu, žalovaná poukázala na to, že bolo
úlohou žalobcu, aby bol v kontradiktórneho spore procesne aktívny, t.j. vyšpecifikoval jednotlivé úkony
poskytnutýchprávnychslužieb,preukázalinformovaniežalovanejotýchtoprávnychslužbách,preukázal
odsúhlasenievykonaniatej-ktorejprávnejslužbyžalovanouanapokonpreukázalnímposkytnutéprávne
služby. Mal si tak splniť svoju dôkaznú povinnosť (žalovaná mala zrejme na mysli povinnosť tvrdenia

– poznámka odvolacieho súdu) a s ňou súvisiace dôkazné bremeno. Navyše nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu, že konajúcemu súdu bol známy celý spis, vrátane všetkých a nenamietaných právnych úkonov,
ktoré boli poskytované žalovanej žalobcom pri plnení predmetu zmluvy. Súdne konanie vo veci návratu
maloletých detí pri neoprávnenom premiestnení bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, nie
Okresnom súde Lučenec. Súdny spis týkajúci sa predmetnej veci sa tak nenachádzal „v dispozičnej

sfére“ súdu prvej inštancie rozhodujúcom o žalobcovom nároku. Aj keby tomu tak bolo, vyžadovala by sa
aj v tomto prípade procesná aktivita žalobcu minimálne v tom smere, aby navrhol vykonať dokazovanie
oboznámenímsasosúdnymspisomvrozsahunímvyšpecifikovanýchúkonovprávnychslužieb.Žalobca
však ostal v tomto smere absolútne pasívny. Súd prvej inštancie nemohol pristúpiť k vyčísleniu výškytarifnej odmeny, ktorá by sa pretavila do výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko neboli zo strany žalobcu
preukázané úkony právnej služby. Súdu prvej inštancie preto nemožno vyčítať stav, ktorý si svojou
procesnoupasivitoužalobcazapríčinilsám.Pretonemožnokonštatovať,žežalobcovibolaodňatásúdna

ochrana a porušené právo na spravodlivý proces.

31. Pre úplnosť žalovaná opätovne poukázala na to, že žalobcovi vo forme zálohových platieb uhradila
sumu 800 eur, ako aj sumu 798,83 eur ako náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a
náhradu preukázaných cestovných výdavkov advokáta.

32. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na údajné špekulatívne správanie sa žalovanej s nekalým
cieľom vyhnúť sa zaplateniu paušálnej zmluvnej odmeny a na opomenutie súdu prvej inštancie zaoberať
sa tým z hľadiska rozporu s dobrými mravmi, žalovaná uviedla, že až v rámci odvolania žalobca uvádza
nové skutkové tvrdenia, neuviedol ich (hoci tak mohol a mal učiniť) už pred súdom prvej inštancie.
Navyše tieto nové skutkové tvrdenia žalobca nijakým spôsobom nepodložil dôkazmi. Vzhľadom na

koncentráciu konania nemožno na predmetné skutkové tvrdenia prihliadať. Tieto tvrdenia žalobcu sa
nachádzajú len v rovine všeobecných a ničím nepodložených tvrdení.

33. Žalobca sa v odvolacej republike pridržiaval svojich doterajších tvrdení v konaní, trval na tom že pre
vznik nároku na paušálnu odmenu v zmysle zmluvy nie je podstatne právoplatné skončenie veci, ale či

žalobca kumulatívne splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce z predmetu poverenia a splnomocnenia
zmluvy. K poukazu žalovanej, že žalobcovi udelila plnomocenstvo len na zastupovanie v konaní
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022 a žiadne iné plnomocenstvo mu
neudelila žalobca uviedol, že zo zmluvy nesporne, jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, že ho žalovaná
splnomocnila na všetky právne úkony potrebné na zastupovanie jej osoby vo veciach starostlivosti

súdu o maloleté deti, v konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v konaniach o
návrate maloletých deti do USA, na poskytovanie ďalších právnych služieb v rodinnoprávnych veciach a
konaniach pred súdmi, orgánmi štátnej správy, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Centrom pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej bolo dojednané
povereniežalobcunaposkytovanieprávnychrádakonzultáciívoblastirodinnéhopráva.Žalobcatrvalna

tom, že predmet poskytovania právnych služieb bol širší, než pokrývalo neskoršie samostatne udelené
splnomocnenie na zastupovanie žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.
zn. 38P/105/2022. Akékoľvek ďalšie zastúpenie žalovanej v rozsahu I. bodu poverenia a splnomocnenia
zmluvy bez by bez ďalšieho pokrývala zmluva. Žalobca trval na tom, že k splneniu I. bodu predmetu
zmluvy došlo prevzatím právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. 38P/105/2022. Podľa žalobcu samotná žalovaná napomáha argumentácii žalobcu, keď vo
vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že naplnenie záväzku zo strany žalobcu v zmysle zmluvy je podmienené
existenciou osobitného plnomocenstva. Práve udelenie osobitného splnomocnenia na konanie vedené
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022 splnilo záväzok žalobcu vyplývajúci z I.
bodu predmetu poverenia a splnomocnenia zmluvy.

34. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nijakým spôsobom nebolo preukázané splnenie
III. bodu predmetu zmluvy, k tomu žalobca uviedol, že toto nebolo v konaní sporné, žalovaná počas
konanianikdynerozporovalaskutočnosť,žesižalobcasplnilzáväzkyvyplývajúceztohtobodupredmetu
poverenia a splnomocnenia zmluvy.

35. Žalobca mal ďalej za to že, ak by sa prijal ako správny záver súdu prvej inštancie, že pod splnením
zmluvy majúcim za následok zánik zmluvy sa rozumie právoplatné skončenie veci, nie je zrejmé, ako
by v takom prípade mohlo dôjsť k splneniu všetkých troch bodov predmetu zmluvy, obzvlášť II. a III.
bodu, keď ide o poskytovanie ďalších nevymedzených právnych služieb, právnych rád a konzultácií v

neohraničenom rozsahu. Žalobca mal preto za to, že okamih splnenia predmetu zmluvy sa viaže práve
navykonaniezáväzku,čojevprípadeII.boduokamihposkytovaniaďalšíchprávnychslužiebavprípade
III. bodu poskytovanie právnych rád a konzultácií. V prípade I. bodu bolo takýmto okamihoch prevzatie
právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022.
Všetky záväzky žalobcu vyplývajúce z predmetu poverenia a splnomocnenia zmluvy boli podľa žalobcu

kumulatívne splnené, čím mu vznikol nárok na paušálnu odmenu.

36. Pokiaľ žalovaná namieta, že k splneniu I. bodu predmetu zmluvy došlo až 11 mesiacov po splatnosti
paušálnejodmenydohodnutejvzmluve,podľažalobcutoničnemenínaskutočnosti,žežalovanánebolapovinná plniť. Žalobca mal možnosť v celom rozsahu trvania právneho zastúpenia splniť svoj záväzok a
ak by ktorýkoľvek z nich nesplnil pred ukončením právneho zastúpenia, nárok na paušálnu odmenu by
zanikol a žalovaná by sa mohla domáhať vrátenia paušálnej odmeny z dôvodu porušenia, nesplnenia

si povinností vyplývajúcich zo zmluvy žalobcom.

37. K argumentácii žalovanej, že zmluva nezakladá nárok žalobcu na paušálnu odmenu pri akomkoľvek
splnení zmluvy, ale pri takom splnení zmluvy, ktoré má za následok zánik zmluvy, žalobca uviedol, že ak
z článku IV bod 8. zmluvy vyplýva nárok na tarifnú odmenu inak ako splnením zmluvy, potom nesporne

iný spôsob zániku zmluvy jej nesplnenie. Postup v zmysle článku IV bod 8. zmluvy nie je prípustný,
pretože preukázateľne došlo ku kumulatívnemu splneniu predmetu poverenia a splnomocnenia zmluvy.
Žalovaná ani súd prvej inštancie pritom nevedeli konkretizovať, aké služby mal žalobca v II. a III. bode
predmetu poverenia a splnomocnenia zmluvy poskytnúť, aby mali za následok zánik zmluvy splnením,
keďže v takom prípade k splneniu nemôže nikdy prísť, tým pádom žalobca nikdy nemôže poskytnúť
také právne služby, ktoré by mali za následok zánik zmluvy. Takáto argumentácia súdu prvej inštancie

nedáva žiaden racionálny zmysel.

38. K tvrdeniu žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobca mal preukazovať nárok na tarifnú odmenu,
jednotlivé úkony právnej služby, žalobca uviedol, že nemal dôvod preukazovať skutočnosti, ktoré neboli
sporné a najmä neboli predmetom konania. Ide výlučne o presúvanie pozornosti od predmetu konania.

Do dnešného dňa nebolo sporné, že žalobca informoval žalovaného o právnych službách, či poskytoval
právne služby vyplývajúce zo zmluvného záväzku. Podstata sporu spočívala v zodpovedaní otázky
splnenia zmluvy, ktorá podmieňuje vznik nároku na paušálnu odmenu.

39. Žalobca nesúhlasil ani s vyjadrením žalovanej, že snaha žalobcu o vykreslenie jej konania ako

údajne špekulatívneho s cieľom úplne sa vyhnúť zaplateniu paušálnej zmluvnej odmeny, sa nachádzajú
v rovine všeobecných a ničím nepodložených tvrdení. Opätovne poukázal na konkrétne skutočnosti
uvedené v odvolaní, kedy došlo k doručeniu uznesenia súdu o zamietnutí návrhu otca na nariadenie
návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, kedy o tom žalobca bezodkladne
informoval žalovanú a kedy táto následne odvolala plnomocenstvo a vypovedala zmluvu o poskytovaní

právnej služby. Špekulatívnosť konania žalovanej videl žalobca aj v spôsobe následnej komunikácie so
žalobcom, keď vtedajšia právna zástupkyňa žalovanej listom zo dňa 25.01.2023 uviedla, že žalovaná sa
rozhodla odvolať plnomocenstvo a vypovedať zmluvu na základe straty dôvery voči žalobcovi vzhľadom
na neplnenie si povinností žalobcu voči žalovanej o stave konania a písomnostiach vyhotovených v
predmetnom konaní v mene žalovanej. Žalobca mal za to, že vyznieva nanajvýš nelogicky a zrejme

priehľadne nekompetentne účelovo, že žalovaná stratila akúkoľvek dôveru voči žalobcovi bezprostredne
po tom, čo súd zamietol návrh otca na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení. Vo zvyšku žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní.

40. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

41. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich
v zmysle § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil,

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo svojich výrokoch vecne správny a je potrebné
ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, na toto v celom rozsahu poukazuje a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu
udáva:

42. V prvom rade odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o poskytnutí právnych
služieb uzatvorená medzi advokátom ako podnikateľom, profesionálom a klientom ako nepodnikateľom
je zmluvou príkaznou spravujúcou sa ustanoveniami § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
všeobecnou právnou úpravou a ohľadne osobitostí zmluvy o poskytovaní právnych služieb špeciálnou,
osobitnou právnou úpravou zákona o advokácii (napríklad v otázke ďalších dôvodov odstúpenia od

zmluvy o poskytnutí právnych služieb podľa § 22 zákona o advokácii). Klient je totiž v postavení príkazcu,
ktorý na základe príkaznej zmluvy prikazuje advokátovi ako príkazníkovi, aby obstaral pre neho nejakú
záležitosťalebovykonávalinúčinnosť aadvokátakopríkazníksaktomutopríkaznouzmluvouzaväzuje.
Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republikysp. zn. 33 Cdo 3569/2013 zo dňa 30.04.2014, v ktorom sa uvádza: „Niet pochýb o tom, že zmluva o
poskytovaní právnej pomoci (služieb), ktorú účastníci uzavreli, je (typovo) zmluvou príkaznou zmysle
§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka...Zákon o advokácii je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku

v pomere osobitnej právnej úpravyk úprave všeobecnej; hoci zákon o advokácii používa označenie
„zmluva o poskytnutí právnych služieb“, nejde z pohľadu Občianskeho zákonníka o samostatný zmluvný
typ, ale - pokiaľ je jej predmetom zastupovanie v konaní pred súdmi a inými orgánmi a ak nejde o
vec obchodnú - podlieha režimu zmluvy príkaznej s modifikáciami stanovenými citovaným zákonom
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu z 25. februára 2010, sp. zn. 33 Cdo 4121/2007).“

43. V texte zmluvy o poskytovaní právnej služby zo dňa 23.09.2021, konkrétne v článku IV bod 1. sa
neuvádza, pre aký prípad uvedený vo vyhláške bola dojednaná paušálna odmena vo výške 9 000 eur
bez DPH t.j. 10 800 eur s DPH. Uvedené ustanovenie zmluvy len odkazuje na vyhlášku bez bližšej
konkretizácie, či je nárok na paušálnu odmenu naviazaný na ustanovenie § 5 písm. a) alebo b) vyhlášky.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na predmet zmluvy uvedený v jej úvodných ustanoveniach

sa jedná o nárok na paušálnu odmenu naviazaný na oba prípady.

44. Pokiaľ ide o I. a čiastočne aj II. bod splnomocnenia a poverenia zmluvy, t.j. splnomocnenie a
poverenie advokáta na všetky právne úkony potrebné na zastupovanie klientky vo všetkých veciach
starostlivosti súdu o jej maloleté deti, v konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v

konaniach o návrate maloletých detí do USA a v konaniach pred súdmi, orgánmi štátnej správy, Úradom
práce,sociálnychvecíarodinySR,Centrompremedzinárodnoprávnuochranudetíamládežeaorgánmi
činnými v trestnom konaní, jedná sa o prípad nároku na paušálnu odmenu za úplné vybavenie veci alebo
súboru vecí (§ 5 písm. b) vyhlášky). Vec, alebo súbor vecí je totiž úplne vybavená v konaní pred súdom,
resp. iným orgánom verejnej moci, ak je právoplatne skončená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 4319/2011 zo dňa 30.10.2012,
podľa ktorého: „Zánik záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní právnych
služieb sa riadi jednak špeciálnymi zákonmi (tu zákonom o advokácii), jednak - ak chýba osobitná
úprava - všeobecným právnym predpisom, ktorým je Občiansky zákonník. V danom prípade zanikol
právny vzťah žalobkyne (advokátky) a žalovanej (klientky) splnením, teda tým, že žalobkyňa vykonala

príkaz. Vykonanie činností, ku ktorej sa príkazník zaviazal (poskytnúť právnu pomoc pri uplatňovaní
nároku na výživné rozvedenej manželky) je spôsobom zániku príkazu, ktorý je upravený všeobecným
predpisom (§ 731, § 33b ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka). Uplatňovanie nároku žalovanej
nebolo účastníkmi obmedzené len na určité právne úkony; žalobkyňa bola zaviazaná vykonávať všetko,
čo bolo pre splnenie príkazu nevyhnutné. Príkaz sa teda nesplnil postupne (vykonávaním jednotlivých

úkonov právnej služby), ale vykonaním celej činnosti spočívajúcej v právnej službe pri uplatňovaní
uvedeného nároku. Právo na odmenu vzniklo žalobkyni zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou
o poskytovaní právnych služieb, t.j. splnením. Príkras nemohol byť splnený skôr, než nadobudlo
právoplatnosťrozhodnutievkonaníonárokužalovanej.“,obdobnerozhodnutieNajvyššiehosúduČeskej
republiky sp. zn. 33 Cdo 1475/2008 zo dňa 16.12.2009: „Ak sa advokát v zmluve zaviaže, že poskytne

klientovi právnu pomoc pri uplatňovaní konkrétneho nároku, ktorá nie je obmedzená na určité právne
konanie, ale zahŕňa tak vykonávanie hmotnoprávnych úkonov, ako aj zastupovanie v konaní pred súdmi
a inými štátnymi orgánmi, zaniká právny vzťah z tejto zmluvy až splnením príkazu, t.j. doručením
rozhodnutia o poslednom do úvahy pripadajúcu opravnom prostriedku advokátovi; až týmto okamihom
vzniká advokátovi právo na odmenu a až od neho sa odvíja začiatok plynutia všeobecnej premlčacej

doby.“. V tomto zmysle treba podľa odvolacieho súdu vykladať aj ustanovenia zmluvy, ktoré neviažu
paušálnuodmenunadielčieúkony,paušálnaodmenapatríadvokátovibezohľadunarozsahposkytnutia
právnej služby pre klienta. V konaní pred súdom totiž v takom prípade nie je podstatné, aké a koľko
úkonov právnej služby advokát vykonal, nakoľko paušálna odmena je viazaná na úplné vybavenie veci
alebosúboruvecí,nievykonaniekonkrétnychúkonovprávnejslužby. Pretoneobstojíargumentžalobcu,

že len preto, že paušálna odmena nie je stanovená za dielčie úkony právnej služby, nemožno zmluvu
o poskytovaní právnej služby podriadiť pod zmluvný typ príkaznej zmluvy. Ako správne poznamenala
žalovaná podstatné náležitosti príkaznej zmluvy sú zadefinované v § 724 CSP – obstaranie nejakej
veci (záležitosti) alebo vykonanie inej činnosti s možnosťou dohodnutia odmeny, ak je príkazníkom
profesionál v zmysle § 730 ods. 1 CSP. Pre posúdenie, či sa jedná o príkaznú zmluvu teda nie je

rozhodujúci spôsob určenia odmeny príkazníka. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že k zániku zmluvy
v I. bode a čiastočne v II. bode predmetu zmluvy splnením nedošlo.45. Pokiaľ ide o zvyšnú časť II. bodu a III. bod splnomocnenia a poverenia zmluvy: poskytovanie
ďalších právnych služieb v rodinnoprávnych veciach a poskytovanie právnych rád a konzultácií v oblasti
rodinného práva na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v tomto

prípade sa podľa názoru odvolacieho súdu jedná o dojednanie paušálnej odmeny podľa § 5 písm. a)
vyhlášky, t.j. na neurčitý čas, presnejšie vopred neurčený čas. Vzťahy založené zmluvou na neurčitý
čas však v zásade (až na výnimku uvedenú vyššie, kedy príkaz zaniká jeho vykonaním, splnením
naviazaným na úplné vybavenie veci) nemôžu zaniknúť splnením v pravom slova zmysle. Pri zvyšnej
časti II. bodu a III. bode predmetu zmluvy totiž nemožno zadefinovať, kedy dôjde k splneniu príkazu,

keďže sú vymedzené ako poskytovanie ďalších právnych služieb, právnych rád a konzultácií, nie ako
poskytnutie, z čoho vyplýva, že majú byť poskytované opakovane po neurčitý čas, tzv. opakujúce sa
plnenia, nie len jednorazovo. Vznikať a zanikať v rámci tohto zmluvného vzťahu môžu len jednotlivé
čiastkové práva a povinnosti, poskytnutím jednotlivých právnych služieb, porád, konzultácií, ktorých
počet nie je vopred limitovaný, nakoľko paušálna odmena bola aj pre tento prípad dojednaná bez ohľadu
na rozsah poskytnutia právnej služby. Pre ilustráciu a na vysvetlenie tejto úvahy odvolací súd poukazuje

napr. na nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Ani táto zmluva, resp. zmluvný vzťah ňou založený
nezaniká splnením v pravom slova zmysle, vznikajú a zanikajú len jednotlivé čiastkové práva a im
zodpovedajúce povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu. Konkrétne záväzok
prenajímateľa prenajímať, napr. byt a tým poskytovať službu spočívajúcu v užívaní veci nájomcovi
trvá po neurčitý, resp. vopred neurčený čas. Tejto povinnosti prenajímateľa zodpovedá právo nájomcu

na užívanie bytu. Nájomca je povinný za poskytnutie tejto služby platiť prenajímateľovi nájomné za
dohodnuté časové obdobia, napríklad mesačné nájomné a tomu zodpovedá právo prenajímateľa na toto
nájomné. Zaplatením nájomného zaniká splnením len čiastkové oprávnenie prenajímateľa a povinnosť
nájomcu na úhradu mesačného nájomného, t.j. každý mesiac vznikne (čiastkové) právo prenajímateľa
na mesačné nájomné a (čiastková) povinnosť nájomcu zaplatiť ho a tieto zaniknú splnením, t.j.

zaplatením nájomného. Samotný nájomný zmluvný vzťah založený nájomnou zmluvou však trvá
naďalej,nezaniká.Pretonájomnázmluvauzavretánadobuneurčitúnemôžezaniknúťakotakásplnením
v pravom slova zmysle. Na podporu tejto argumentácie odvolací súd poukazuje na odbornú literatúru:
„Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova zmysle, ale uplynutím
času (§ 578 OZ), výpoveďou (§ 582 OZ), dohodou (§ 572 ods. 2 OZ) alebo iným odlišným spôsobom.

Splnením môžu zaniknúť iba jednotlivé záväzky zodpovedajúce individuálnemu a opakujúcemu sa
plneniu, ktoré však nemá charakter splátky celkového dlhu. Ide predovšetkým o plnenie nájomného (§
671 OZ), dôchodku (§ 842 OZ), vyživovacej povinnosti podľa ZR a podobne.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2015, 1986 s.).

46. Zmluvný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú teda môže zaniknúť len inými spôsobmi ako splnením,
napr. výpoveďou. Rovnaká situácia je aj v prípade poskytovania právnych služieb na neurčitý čas.
Advokát je povinný poskytovať právne služby klient má na ich poskytovanie právo na neurčitý čas.
Advokát nemôže v takomto prípade zmluvný vzťah ukončiť splnením, môže splniť len jednotlivé

čiastkové povinnosti poskytnutím jednotlivých úkonov právnej služby.

47. Aj z článku VII zmluvy jednoznačne vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, pričom
obe strany môžu ukončiť trvanie zmluvy písomným oznámením druhej strane, z čoho možno vyvodiť, že
zmluvu ako celok nemožno ukončiť splnením, ale len písomným oznámením druhej strane. Následne je

stanovené, že zmluva zanikne do 30 dní od doručenia výpovede druhej strane, pričom zmluvné strany
sú povinné vyrovnať všetky svoje záväzky z tejto zmluvy do tridsiatich dní odo dňa zániku zmluvy. Zánik
zmluvy je teda viazaný na výpoveď a uplynutie dojednanej výpovednej lehoty od jej doručenia druhej
zmluvnej strane. Ďalšia možnosť zániku zmluvy vyplýva z článku II upravujúceho odstúpenie od zmluvy
zo strany advokáta, ktorý v podstate vychádza z § 22 zákona o advokácii a je tam stanovené pre tento

prípad, že zmluva sa zrušuje okamihom, keď prejav vôle advokáta odstúpiť od zmluvy dôjde klientovi.

48. Navyše zmluva ako celok dojednaná na dobu neurčitú nemôže zaniknúť oboma spôsobmi, na jednej
strane splnením zo strany advokáta a na druhej strane výpoveďou zo strany klienta. Zmluvný vzťah
založený zmluvou zanikne na základe právneho úkonu, ktorý nastal ako prvý. Preto neobstojí tvrdenie

žalobcu, že zmluva síce zanikla v dôsledku jej vypovedania žalovanou, ale záväzky vyplývajúce z jej
predmetu boli ku dňu vypovedania zmluvy žalovanou zo strany žalobcu nesporne splnené.49. Odvolací súd uzatvára, že ani vo zvyšnej časti II. bodu a v III. bode predmetu zmluvy zmluvný vzťah
nezanikol, ani nemohol zaniknúť splnením.

50. Žalobca si tak sám naformulovaním znenia jednotlivých ustanovení zmluvy a nerozčlenením
paušálnej odmeny pre jednotlivé body predmetu zmluvy spôsobil, že nárok na paušálnu odmenu mu
nemohol nikdy vzniknúť, resp. mu mohol vzniknúť len v necelých 2/3 pri pomernom rozčlenení paušálnej
odmeny na tri body predmetu zmluvy (2/3 pripadajúce na prvé dva body, pričom aj len pri časti II. bodu
mohla zmluva zaniknúť splnením (príkazu)), nakoľko vo zvyšnej časti II. bodu a v III. bode predmetu

zmluvy mohlo dôjsť k zániku zmluvy len iným spôsobom ako splnením.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcu vychádzajúcim
z toho, že zmluvu by nesplnil len v prípade, ak by vôbec nezačal zastupovať žalovanú klientku aspoň v
jednomzkonaní,vjednomzbodovpredmetuzmluvy,nezačalbyjejposkytovaťprávneslužby.Nato,aby
zmluva ako celok mohla zaniknúť, by musela zaniknúť vo všetkých, nielen v jednom z bodov predmetu

splnomocnenia a poverenia zmluvy. Navyše ak by sa zmluvný vzťah považoval za zaniknutý už začatím
poskytovania právnej služby advokátom, je otázne, na základe čoho by poskytoval klientke ďalšie úkony
právnej služby vymedzené príkladmo v článku V zmluvy, ako sú ďalšie porady s klientom, písomné
podanie na príslušný správny orgán alebo na súd, samotné konanie pred súdom alebo iným orgánom
štátnej správy alebo samosprávy, pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rokovania s protistranou,

spísanie, podpisovanie a podanie odvolania, dovolania a podobne, ak by ich už nevykonával na základe
vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní právnej služby. Jednalo by sa o konanie bez príkazu, ak by
tieto úkony právnej služby činil bez pôvodného zmluvného základu, keďže vzťah založený zmluvou by
zanikol už začatím poskytovania právnych služieb?

52. Možno súhlasiť so žalobcom v tom, že nebolo potrebné udeľovanie osobitného plnomocenstva za
účelompreukázaniaoprávneniaadvokátakonaťvmeneklientky,resp.juzastupovaťvočitretímosobám,
nakoľko toto plnomocenstvo môže byť obsiahnuté (a v tomto prípade aj bolo) aj priamo v príkaznej
zmluve. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na odbornú literatúru: „V zásade platí, že
plnomocenstvo je možné zahrnúť do samotnej príkaznej zmluvy, pričom však nie je neobvyklá existencia

individuálnej príkaznej zmluvy a následne existencia samostatných plných mocí.“ (Števček, M., Dulak,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 2647 s.).

53. V takom prípade však bolo nadbytočné udelenie osobitného plnomocenstva pre návratové konanie

vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022, nakoľko (ako konštatuje
sám žalobca) už širšie, všeobecnejšie vymedzené plnomocenstvo bolo obsiahnuté priamo v zmluve
o poskytovaní právnej služby. Podľa názoru odvolacieho súdu teda už udelením všeobecného
plnomocenstva priamo v zmluve došlo k prevzatiu právneho zastúpenia žalovanej (klientky) v
prípadných potenciálnych konaniach uvedených v zmluve. Preto neobstojí argumentácia, že až

udelenímosobitnéhoplnomocenstvaprevzalžalobcaprávnezastúpeniežalovanejaažtýmtookamihom
došlo k splneniu jeho záväzku zo zmluvy a tým k zániku záväzkového vzťahu.

54. Za nelogický považuje odvolací súd aj názor žalobcu, že na jednej strane zmluvu ešte nesplnil
a už mal nárok na paušálnu odmenu. V tomto smere neobstojí ani konštrukcia uvedená žalobcom,

že v prípade, ak by zmluvu nesplnil, mohla by žalovaná požadovať vrátenie zaplatenej paušálnej
odmeny, nakoľko jeho nárok na paušálnu odmenu by zanikol. Nárok, ktorý ešte nevznikol, by nemohol
ani zaniknúť. Ak totiž žalobcovi nárok na paušálnu odmenu (pohľadávka) ešte nevznikla, nemôže ani
požadovať jej zaplatenie, nemôže byť splatná. Preto ustanovenia viažuce splatnosť celej paušálnej
odmeny na lehotu tridsiatich dní od uzavretia zmluvy možno považovať za zmätočné. V takto

vymedzenej lehote by bolo možné dojednať len prípadný preddavok na odmenu advokáta.

55. Odvolací súd sa zaoberal aj argumentáciou žalobcu, že nemusel preukazovať splnenie bodu III.
predmetu zmluvy, nakoľko protistrana poskytnutie právnych porád a konzultácií a tým splnenie bodu III.
predmetu zmluvy nerozporovala. K tomu odvolací súd uvádza nasledovné:

56. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.57. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

58. Vzhľadom na znenie ust. § 151 CSP v zásade netreba dokazovať skutočnosti, ktoré nie sú
medzi stranami sporu sporné. Dokazovať treba len skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporu sporné.
Vprípadespornostiskutkovýchtvrdenívrámcidokazovaniaplatízásada,žestranamusíuniesťdôkazné
bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu, ktorá

existenciu takýchto skutočností tvrdí, pričom len tvrdenú a prípadne preukázanú skutočnosť môže
súd zobrať za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva teda stíha
stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená,
bola v konaní preukázaná natoľko, aby ju súd uznal za pravdivú. „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia a dôsledkom jeho
neunesenia je procesný neúspech strany v spore. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú

povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena.“ (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22. 09. 2010,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 294/2012, sp. zn. 2 Cdo 256/2012, sp. zn. 6 MCdo

17/2010). Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia prípadne spolu s dôkazným bremenom je teda
predpokladom pre jej úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť (uviesť
tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) alebo neunesenie dôkazného
bremena má pre stranu procesnoprávnu sankciu, ktorou je strata sporu.

59. Otázka zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou je však otázkou právnou, nie skutkovou.
Posúdenie, či došlo k zániku zmluvného vzťahu splnením alebo iných spôsobom je právnym posúdením
veci založeným na skutkových tvrdeniach strán sporu spočívajúcich napr. v tom, že žalobca by bol tvrdil
skutočnosti rozhodujúce pre splnenie záväzkového vzťahu spočívajúce v tom, že poskytoval žalovanej
právne rady a konzultácie v oblasti rodinného práva na území Slovenskej republiky podľa zákona

o advokácii, o aké právne rady a konzultácie sa jednalo, kedy sa uskutočnili a pod. Ak však žalobca
vôbec neuviedol v konaní skutkové tvrdenia, z ktorých má právny záver o zániku záväzku splnením
vychádzať, nemá zmysel uvažovať o tom, či ich žalovaná poprela alebo nie. Nespornými môžu byť len
skutkové tvrdenia, ktoré strana sporu v konaní uviedla. Protistrana nemôže popierať skutkové tvrdenia,
ktoré strana neuviedla. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.

zn. I. ÚS 246/2019 z 11. júna 2019, ktorého právna veta znie: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže
mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek
uplatnenýnárok.Všeobecnýsúdnemôževyvodzovaťprávneúčinkyzozanedbaniaprocesnejpovinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného

procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).“. Samotné právne posúdenie veci sa
však nerozporuje, nakoľko súd nie je právnym posúdením veci zo strany sporových strán viazaný, je
jeho úlohou vec posúdiť po právnej stránke v zmysle zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo).

60. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, či by žalobca nemal nárok aspoň na časť paušálnej odmeny.

Podľa § 6 vyhlášky totiž ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo
súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej
paušálnej odmeny; ak je paušálna odmena dojednaná podľa § 5 písm. b), advokát predloží na žiadosť
klienta pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.

61. Samotné znenie § 6 vyhlášky počíta (logicky) s možnosťou nároku na pomernú časť paušálnej
odmeny len pre prípady podľa § 5 písm. b) a sčasti pre prípad podľa § 5 písm. a) vyhlášky – ak bola
paušálna odmena dojednaná za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí alebo na určité časové obdobie,
nie aj na neurčitý čas (keďže nemožno určiť pomernú časť odmeny, ak záväzok poskytovať právne
služby je dojednaný na neurčitý čas, teda sa vopred nevie, ako dlho bude trvať (resp. by trval, ak by

nedošlo k jeho predčasnému ukončeniu), koľko úkonov právnej služby sa poskytne a teda aká časť
odmeny pripadne na jednotlivé úkony právnej služby).62. Nárok na pomernú časť paušálnej odmeny je podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade
vylúčený aj vzhľadom na zmluvné dojednanie, že vzniká až splnením zmluvy (čl. IV bod 1. zmluvy
v spojení s čl. IV bod 8. a contrario). Navyše z obsahu spisu ani nie je možné ju určiť bez stanovenia

jednotlivých štádií v zmluve a určenia, za ktoré štádium patrí advokátovi aká pomerná časť paušálnej
odmeny, pokiaľ ide o paušálnu odmenu podľa § 5 písm. b) vyhlášky (body I. a časť bodu II. predmetu
zmluvy). V spise sa taktiež nenachádza ani vyúčtovanie špecifikácie vykonanej práce podľa § 5 písm.
b) vyhlášky.

63. K podpornej odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu mal priznať aspoň tarifnú
odmenu odvolací súd uvádza, že aj keď súd nie je viazaný právnym posúdením veci zo strany strán
sporu, je viazaný skutkovým vymedzením nároku. Aby mohol žalobcovi priznať tarifnú odmenu, žalobca
by musel v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre jej priznanie, nie
skutočnosti rozhodujúce pre priznanie paušálnej odmeny, t.j. uviesť, za aké úkony právnej služby mu
prináleží tarifná odmena a navrhnúť dôkazy na jej preukázanie, napr. oboznámením sa s obsahom

spisu vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022. V zmysle §
140 ods. 2 CSP totiž zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Ak by teda žalobca zmenil názor a uznal, že mu nepatrí paušálna odmena, musel
by navrhnúť zmenu žaloby a súd by rozhodol, či ju pripúšťa alebo nie (§ 142 a § 143 CSP). Odvolací
súd podotýka, že opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, musí byť

uvedené v žalobe, resp. v zmene žaloby, nemožno ho v zmysle § 132 ods. 2 CSP nahradiť ani odkazom
na označené dôkazy (napr. odkazom na obsah spisu vo veci vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 38P/105/2022). Ak by súd bez zmeny žaloby priznal žalobcovi tarifnú odmenu, ktorú
žalobca ani nešpecifikoval, ani nepreukázal, nielenže by nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu (čo by
v kontradiktórnom procese viedlo k porušeniu princípu rovností zbraní definovanom v čl. 6 základných

princípov CSP), ale zároveň by porušil povinnosť viazanosti žalobným návrhom stanovenú v § 216 ods.
1 CSP, rozhodol by o niečom, čo nebolo predmetom konania (čo napokon uznáva v odvolacej replike
aj samotný žalobca), čo by pre žalovanú stranu založilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a)
CSP – neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia (procesnou podmienkou konania je
totiž aj žaloba, resp. zmena žaloby, súd teda nemôže v civilnom sporovom konaní v zásade rozhodnúť

o niečom, čo nebolo predmetom žaloby, a tým pádom ani sporu – zásada „ne ultra petitum“). Žalobca
je pánom sporu (dominus litis), on určuje, čo je predmetom konania.

64. K žalobcom poukazovanému údajnému špekulatívnemu správaniu žalovanej pri výpovedi zmluvy
a odvolaní plnomocenstva, konaniu v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu

odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca neuviedol konkrétne skutkové
tvrdenia, nešpecifikoval, v čom malo toto konanie žalovanej konkrétne spočívať. Uviedol ich až
v odvolaní. Tieto skutkové tvrdenia ohľadne špekulatívneho konania žalovanej pri vypovedaní zmluvy a
odvolaníplnomocenstvasúpretonovotamivodvolacomkonaní,ktorésúvzásadeneprípustné.Výnimky
ztejtozásadysúuvedenév§366CSP.Podľa§366CSPprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Medzi prostriedky procesného útoku, resp. obrany patria aj skutkové tvrdenia (§ 149 CSP).

Žalobca žiaden z dôvodov ich prípustnosti v odvolacom konaní v odvolaní ani netvrdil, najmä neuviedol,
prečo ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

65. Preto len nad rámec odvolací súd uvádza, že z hľadiska vzniku nároku advokáta na (paušálnu)
odmenu nie je podstatné, aký bude výsledok vybavenia veci, t.j. nie je právne významné, či klient v

konaní uspeje alebo nie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 1034/2011 zo dňa 17.01.2012: „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci
(služieb), ktorú účastníci uzavreli podľa zákona o advokácii, je (typovo) zmluvou príkaznou v zmysle
ustanovenia § 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Odmena advokáta, ktorý poskytuje právne
služby za odplatu, sa riadi zmluvou s klientom, prípadne ustanoveniami advokátskej tarify. V prípade

odplatného príkazu (ako je tomu aj v prípade poskytovania právnych služieb advokátom) je príkazca
povinný poskytnúť príkazníkom odmenu, aj keď príkazník svojou činnosťou nedosiahol požadovaný
výsledok. Príkazník nemá právo na odmenu iba vtedy, ak bol nezdar spôsobený porušením jeho
povinností (porovnaj § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predmetom činnosti príkazníka nie je totiždosiahnutie určitého výsledku, ale činnosť sama; riziko, či sa výsledok dostaví, preto nesie príkazca, nie
príkazník. Nie je porušením povinností príkazníka iba to, že jeho činnosť nepriniesla výsledok, o ktorého
dosiahnutie mal príkazca záujem; preto má príkazník aj v tomto prípade právo na odmenu“ (porovnaj

napr. Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880.
Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 2213 a nasl.).“ Z toho možno vyvodiť aj záver, že
ak má príkazník (advokát) nárok na odmenu bez ohľadu na výsledok jeho činnosti (teda aj výsledok
súdneho konania), nemožno považovať za konanie žalovanej (klientky) v rozpore s dobrými mravmi,
ak vypovedala zmluvu a odvolala plnomocenstvo krátko po oznámení zo strany advokáta rozhodnutia

z návratového konania, podľa ktorého mala úspech v prvoinštančnom konaní. Ako už bolo uvedené
vyššie, nárok advokáta na paušálnu odmenu nie je naviazaný na úspech, či neúspech klienta v súdnom
konaní, ale na splnenie príkazu – úplné vybavenie veci – právoplatné skončenie súdneho konania.
Skutočnosť,žežalovanámalaúspechvnávratovomkonanípredsúdomprvejinštancieešteautomaticky
neznamená,žedosiahneajcelkovýúspechvkonaní,nakoľkokonaniemôžeprebiehaťnaďalejvprípade
podania odvolania zo strany otca maloletých detí a jeho konečný výsledok môže byť síce totožný

s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ale môže byť aj odlišný.

66. Napokon k súdu prvej inštancie pre úplnosť uvádzanému navrhovanému postupu, ktorý mohol
advokát po nezaplatení paušálnej odmeny po jej splatnosti využiť, t.j. k možnosti odstúpenia od zmluvy
zo strany advokáta nemá odvolací súd za potrebné osobitne sa vyjadrovať, nakoľko je právom a nie

povinnosťou advokáta v takom prípade odstúpiť od zmluvy a navyše posudzovanie tejto otázky je pre
tento spor právne bezvýznamné pri prijatí záveru, že žalobcovi nárok na paušálnu odmenu ani nevznikol.

67. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II.
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej

inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu
strán vo veci (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP) vykonateľným výrokom, v ktorom
uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania a uviedol, v akej lehote má byť náhrada
trov konania zaplatená (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016

zo dňa 04.04.2017). Preto aj v II. výroku o trovách konania bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdený podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

68. O nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako plne úspešnej aj v odvolacom konaní priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

69. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).