Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208109
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2215208109.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu:

Slovenská republika konajúca prostredníctvom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNEHO
PODNIKU, IČO: 00 156 752, so sídlom P.O.BOX 45, Karloveská 2, Bratislava, zastúpený: Podhorský
& Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C. B., zastúpený: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát so sídlom
Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Slovenská republika je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom pre

katastrálne územie D., obec D., okres Dunajská Streda, ako pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo
5725, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.507 m2.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2015, domáhal určenia, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 vzhľadom k celku, zapísanej v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom,
nachádzajúcej v katastrálnom území D., v obci D., okres Dunajská Streda, ako pozemok parcelné číslo

5725, v registri „C“, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.507 m2.

2. Žalobca v žalobe sa vyjadril k označeniu žalobcu a tvrdil, že Slovenská republika nadobudla
vlastnícke právo majetkovým usporiadaním pôvodnej pozemnoknižnej parcely číslo 3486 zapísanej
v pozemkovoknižnej vložke číslo X vo vlastníctve obce D., prostredníctvom vyvlastňovacieho
rozhodnutia č. 96/51 288-DS zo dňa 03.02.1997 vydaného Okresným úradom v Dunajskej Strede,
odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 25.02.1997 za účelom umiestnenia objektu Vodný zdroj Gabčíkovo – Nagymaros. Nadobudnutie
vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu zaradzuje odborná verejnosť medzi originárne
spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva. V predmetnej veci oprávnene konal prostredníctvom
právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresný úrad v Dunajskej Strede. Na predmetnú
nehnuteľnosť (stavbu objektu Vodného diela Gabčíkovo), ktorá sa na danom pozemku nachádza
bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom životného prostredia Bratislava – vidiek č.k.
525/A17/1992-K zo dňa 17.08.1992. Následne bolo krajským úradom životného prostredia, odborom

životného prostredia, oddelením štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č.j. ŽP/Vod. 235/H-25/1998-
Ki zo dňa 16.11.1998 a č.j. ŽP/Vod. 58/817/H-22/1992 zo dňa 07.11.1996 vydané povolenie na užívanie
v prospech Slovenskej republiky s právom hospodárenia pre Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik.
V zmysle právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 96/1 288-DS zo dňa 03.02.1997 je vlastníckeprávo k predmetnej nehnuteľnosti priznané Slovenskej republike s tým, že právo hospodárenia k nej
prislúcha VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBE, š.p. Za vyvlastnený pozemok bola v súlade s platnými
oceňovacími predpismi určená náhrada znaleckým posudkom č. 4/96, ktorý bol vyhotovený súdnym

znalcom Ing. Petrom Kujanom a bola poukázaná pôvodnému vlastníkovi t.j. obci D.. Vyvlastňovacie
rozhodnutie č. 96/51 288-DS zo dňa 03.02.1997 bolo hneď po nadobudnutí právoplatnosti podľa
rozdeľovníka doručené aj na Okresný úrad v Dunajskej Strede, odbor katastrálny za účelom zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Taktiež listom zo dňa 02.04.1997 požiadal žalobca
o zápis vlastníckeho práva záznamom. Napriek opakovaným žiadostiam vtedajšia Správa katastra

Dunajská Streda zápis nevykonala. S prihliadnutím na uvedené, vlastnícke právo patrí Slovenskej
republike, napriek skutočnosti, že na liste vlastníctva číslo XXXX bolo Správou katastra v Dunajskej
Strede zapísané vlastnícke právo v podiele 1/1 vzhľadom k celku právnemu predchodcovi žalovaného.
Ďalej poukázal na to, že vodný zdroj Gabčíkovo je jedinou zásobárňou pitnej, úžitkovej a požiarnej
vody. Sporný pozemok je súčasťou ochranného pásma I. stupňa vodného zdroja. Kúpna zmluva
medzi právnym predchodcom žalovaného ako kupujúcim na strane jednej a obcou Gabčíkovo ako

predávajúcim na strane druhej bola podpísaná v roku 2005. V tom čase však obec už nebola vlastníčkou
sporného pozemku, keďže sporný pozemok je od roku 1997 vo vlastníctve Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na § 49a Občianskeho zákonníka, ako aj na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného
viac práv než má sám, je predmetná kúpna zmluva uzavretá medzi obcou a právnym predchodcom
žalovaného neplatná. Ak je žalovaný zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej

nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také
rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

3.1. Na pojednávaní dňa 19.01.2016 zástupca právneho predchodcu žalovaného uviedol, že so
žalobou nesúhlasí, pretože o totožnom nároku už bolo právoplatne rozhodnuté. Namietal aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu a nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže
žalobcovi vlastníctvo nikdy nepatrilo, pozemky nikdy neužíval, pričom rozhodnutie o vyvlastnení vydal
Okresný úrad Dunajská Streda, odbor životného prostredia. Nejedná sa pritom o vyvlastňovacie
rozhodnutie ako sa žalobca domnieva, ale ide o rozhodnutie o užívaní pozemkov. K vyvlastneniu týchto
pozemkov nikdy nedošlo. Obec D. bola vlastníkom pozemkov, pričom právny predchodca žalovaného

uzatvoril s obcou zmluvu o spoločnom užívaní pozemkov i vodného zdroja.

3.2. Na pojednávaní dňa 19.01.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že na tunajšom súde bolo
vedené konanie pod sp. zn. 8C/34/2007, v ktorom sa posudzovala aktívna vecná legitimácia pôvodne
označeného žalobcu. Čo sa týka komunikácie žalobcu a Správy katastra v Dunajskej Strede, táto

prebiehala od roku 2006, pričom napriek opakovaným žiadostiam k zápisu vlastníckeho práva nedošlo
a ako vlastník v tom čase už bol zapísaný právny predchodca žalovaného.

4. Právny predchodca žalovaného vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 15.02.2016 uviedol, že žalobca
žalobu nedoložil žiadnymi relevantnými verejnými listinami, ktoré by svedčili a preukazovali právnu

opodstatnenosť žaloby a jej dôvodnosť. Žalobca nepredložil žiadnu relevantnú verejnú listinu, aby
preukázal tvrdenia, že bol vlastníkom nehnuteľnosti na základe rozhodnutia o vyvlastnení, že
nehnuteľnosti mu patrili, že vyplatil vyvlastňovaciu kúpnu cenu, nepreukázal, že nehnuteľnosti vôbec
užíval, že mal k nim užívací vzťah, ale ani, že je evidovaný v pozemnoknižnom stave KN, či už v registri
„E“ alebo „C“. Naopak evidencia pozemnoknižného registra jednoznačne potvrdzuje, že vlastnícke

právo patrilo obci D., ktorej svedčí PKV č. X vyhotovená 15.05.1996, zápis na LV č. XXXX v celosti,
nadobúdacím titulom zápisu 27.05.1886 čd. 1687. Takýto stav reálne trval do 07.07.2006, keď bol
povolený vklad V-497/16 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.07.2005 uzavretej obcou a právnym
predchodcom žalovaného. Žalobca nikdy vlastníkom sporných nehnuteľností nebol a nemal ich ani
v žiadnom zmluvnom právnom vzťahu. Ďalej poukázal na to, že žalobca, ktorý tvrdí, že mu svedčí

vlastnícke právo k pozemku, sa domáha svojho práva až po 20 rokoch. Proti žalobe a tvrdeniam žalobcu
svedčí list MV SR, Okresného úradu v Dunajskej Strede, zo dňa 06.12.2013, v ktorom sa oznamuje,
že rozhodnutie č. 96/31 288-DS z 03.02.1997 a č. ŽP/Vod. 58/817/H-22/1992 zo 07.11.1996 týkajúce
sa vyvlastnenia spornej nehnuteľnosti sa nenachádzajú v registratúrnom stredisku Okresného úradu
vDunajskejStrede.Malzato,ževyvlastneniepozemku,ktoréhosažalobcadomáha,realizovanénebolo

ani byť nemohlo, keďže nie je možné vyvlastnenie pozemku vo vlastníctve obce, pretože prvostupňový
stavebný úrad je v obci D.. VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p. nepodala na príslušnú správu
katastra návrh na záznam geometrického plánu a rozhodnutia o vyvlastnení, preto nie je možné
považovať prechod vlastníctva za platný. Takto nekonal a nepostupoval ani súčasný žalobca. Ďalejuviedol, že uzavrel kúpnu zmluvu s obcou D. a následne aj zmluvu o spoločnom užívaní vodného zdroja
dňa 09.06.2006. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 15.03.2016 poukázal na to, že v predloženom
rozhodnutí o vyvlastnení, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.1997, je jednoznačne uvedené, že
stavebný úrad na návrh žalobcu vyvlastňuje sporný pozemok na účel výstavby stavby. Stavebný úrad
postupoval podľa vtedy platných ustanovení stavebného zákona, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil
a vyvlastňovaným subjektom poskytol riadnu náhradu. V čase, keď predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, boli účinné v toho času už nejestvujúce ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti, najmä § 45, z ktorého vyplýva, že v osobitných prípadoch sa zápis vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam do príslušného katastra neuskutoční okamžite a do vykonania takéhoto zápisu
bude určitá nehnuteľnosť vedená v osobitnej evidencii katastrálneho operátu. Takýto postup bude
uplatnený aj v prípade líniových stavieb a stavieb s verejnoprospešným významom. Mal za to, že
nehnuteľnosti spadali v roku 1997 do tohto osobitného režimu zápisu práv do katastra nehnuteľností.

Žalobca navyše v uvedenom období viackrát žiadal o zápis jeho nadobudnutého vlastníckeho práva
do príslušného katastra nehnuteľností. Tento potup však nebol realizovaný, keďže nehnuteľnosť bola
vedená stavebným úradom v osobitnom registri podľa § 45 katastrálneho zákona. Žalobca sa ohradil
voči tvrdeniu právneho predchodcu žalovaného spočívajúceho v tom, že bol nečinný, keďže podal
prvýkrát žalobu dňa 28.07.2005, pričom právny predchodca by mal nadobudnúť vlastnícke právo na

základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.07.2005. Ďalej poukázal na skutočnosť, že orgánom verejnej
správy, ktorý vyvlastňoval nebola obec Gabčíkovo, ale Okresný úrad Dunajská Streda, odbor životného
prostredia, pričom tento postup bol v súlade s vtedy platnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb.
Vo vzťahu k otázke dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcu poukázal na zásadu „nemo plus
iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republikysp.zn.I.ÚS50/2010zodňa10.02.2010.Právnypredchodcažalovanéhosanemôžeodvolávať
na svoju dobromyseľnosť, keď je zrejmé, že vlastnícke právo, ktoré nadobudol v skutočnosti nikdy
nemohol nadobudnúť, keďže obec v čase uzavretia kúpnej zmluvy už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti.
Argumenty, ktorými sa právny predchodca žalovaného dovolával ochrany vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy
sú irelevantné, keďže sám sa vlastníkom nehnuteľnosti nestal a za podmienok, ktoré opisuje sa ani

nikdy nemohol stať.

6.1. Na pojednávaní dňa 16.03.2017 právny zástupca žalobcu o.i. uviedol, že právny predchodca
žalovaného sa nikdy neujal držby pozemku, keďže tento pozemok bol riadne ohradený, pričom nikdy
nemohol byť dobromyseľný ani preto, lebo keď v roku 2006 prišiel na dané miesto, musel si byť vedomý

toho, že tento pozemok je riadne oplotený a nachádzajú sa tam stavby, patriace žalobcovi.

6.2. Na pojednávaní dňa 16.03.2017 zástupca právneho predchodcu žalovaného uviedol, že právny
predchodca žalovaného bol dobromyseľný a konal v dobrej viere. Naopak žalobca dobromyseľný nebol,
ktorú skutočnosť dokazujú aj súdne konania a ich výsledky. Právny predchodca žalovaného nechal

vyvŕtať studňu, keďže mienil ťažiť pitnú vodu a za týmto účelom požiadal o licenciu. Mal urobené aj
opatrenia smerom na vývoz vody. Žalobca užíval spornú nehnuteľnosť, zveľaďoval ju. Sporná parcela
nebolaohradenávčasepredchádzajúcehosúdnehokonania.Zotrvalnanázore,žežalobcanepreukázal
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že existuje dohoda medzi Vodohospodárskou
výstavbou, š.p. a žalovaným ohľadom užívania toho pozemku, pričom vedeli o tom, že tam robí vrt.

7. Na pojednávaní dňa 27.04.2017 právny predchodca žalovaného uviedol, že sporný pozemok spolu
s inými pozemkami kúpil od obce na základe riadnej kúpnej zmluvy. Prepis sporných nehnuteľností
vybavoval jeho syn, pričom na LV nebola zapísaná žiadna ťarcha. Sporný pozemok neužíval, avšak
vzhľadom na to, že na nehnuteľnosti bol veľký neporiadok, tak ju vyčistil a budovu rekonštruoval

(konkrétne išlo o maľovanie budovy). S vtedajším riaditeľom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p.
sa dohodli, že tú stavbu môže používať. Od uvedenej doby platí daň z nehnuteľností, hoci nehnuteľnosť
absolútne nepoužíva, pričom ako sa stal vlastníkom, mu VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p.
obmedzila užívanie nehnuteľnosti. Domnieval sa, že už raz vyhral spor, v ktorom súd rozhodol
o vlastníctve v jeho prospech. Aj v čase kúpy nehnuteľnosti bol obyvateľom D.. Predmetom kúpy bol

bývalý stavebný dvor, pričom sporný pozemok bol súčasťou tohto dvora. Nehnuteľnosť chcel oplotiť,
ale po začatí súdnych sporov od tohto zámeru upustil. Čo sa týka ostatných nehnuteľností, tie riadne
užíva, neužíva iba spornú parcelu. Na ostatných nehnuteľnostiach má zložené hangáre, ktorá dávajú do
prenájmu. Stavba, ktorá stojí na spornej parcele je čierna stavba, postavená bez stavebného povolenia.8.1.Napojednávanídňa14.09.2017právnyzástupcažalobcuuviedol,žetrvánapodanejžalobevcelom
rozsahu a pridržiava sa písomných vyjadrení. Mal za to, že žalobca v konaní preukázal naliehavý právny

záujem na určení jeho vlastníckeho práva a zároveň v priebehu konania preukázal, že je vlastníkom
spornej nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení.

8.2. Na pojednávaní dňa 14.09.2017 zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nepreukázal ani aktívnu
legitimáciu, ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nepredložil žiaden listinný dôkaz,

z ktorého by vyplývalo právne opodstatnenie, že nehnuteľnosť patrila alebo patrí žalobcovi. Tvrdil,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Trval na tom, že k vyvlastneniu pozemku nedošlo, pričom
vlastnícke právo štát vydržať nemôže. Vlastnícke právo patrilo právnemu predchodcovi žalovaného,
ktorý ho získal na základe kúpnej zmluvy uzavretej s obcou D., ktorá bola preukázateľne vlastníkom
sporných nehnuteľností. Štát sporné pozemky nikdy neužíval a nemal ich vo vlastníctve. Kúpna
zmluva bola riadne zaevidovaná vkladom do katastra nehnuteľností v prospech právneho predchodcu

žalovaného. Trval na zamietnutí žaloby.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/245/2015-146 zo dňa 14.09.2017, ktorým žalobu zamietol
(výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (výrok
II.). Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením

č.k. 24Co/50/2018-205 zo dňa 19.09.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie o.i. opätovne posúdiť žalobou
uplatnenýnárok,vyhodnotiťnaplnenieresp.nenaplneniedobrejvieryžalovanéhoadôslednepreskúmať
a vyhodnotiť aj dôvody, pre ktoré žalobca nevynaložil väčšie úsilie na ochranu svojich práv.

10. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 19.02.2019 poukázal na to, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy medzi obcou a právnym predchodcom žalovaného bol daný pozemok riadne oplotený
a nachádzali sa na ňom vodohospodárske stavby vo vlastníctve žalobcu. V prípade, ak by právny
predchodca žalovaného konal dobromyseľne preveril by si ešte pred uzatvorením zmluvy, kto je
vlastníkom stavieb a aký je jeho vzťah k danému pozemku. Spochybnil aj proces predchádzajúci

uzavretiu kúpnej zmluvy, keďže obec musela mať v tom čase vedomosť, že jej bola sporná nehnuteľnosť
vyvlastnená. Právny predchodca žalobcu sa zároveň nikdy neujal držby spornej nehnuteľnosti a o daný
pozemok sa stará výlučne žalobca, ktorý je vlastníkom na ňom stojacich stavieb a tieto udržiava
spolu s pozemkom. Žalobca si nie je vedomý toho, že by sa právny predchodca žalovaného o spornú
nehnuteľnosť staral akýmkoľvek spôsobom. Spornú nehnuteľnosť teda dlhodobo užíva výlučne žalobca,

a to v súvislosti s prevádzkou stavieb (studňa a čerpacia stanica), ktoré sa na spornej nehnuteľnosti
nachádzajú a ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody, pričom s touto prevádzkou sú spojené aj značné
investície, ktoré žalobca dosiaľ vynaložil. Žalobca realizuje aj odbery vzoriek vody a stará sa o kosenie
pozemku. Ďalej zabezpečuje vykonávanie periodických odborných prehliadok elektrických zariadení,
ktoré sa na spornej nehnuteľnosti nachádzajú. Žalobca ďalej poukázal na to, že VODOHOSPODÁRSKA

VÝSTAVBA, š.p. spravuje množstvo nehnuteľností vo vlastníctve štátu, žalobca býva účastníkom
veľkého množstva vkladových konaní a objektívne nemôže venovať každému z nich osobitnú pozornosť
presahujúcu bežný rámec. Vzhľadom na to sa žalobca o nečinnosti príslušného katastrálneho orgánu
nedozvedel skôr. Príslušný katastrálny orgán však bol nečinný bez akéhokoľvek pričinenia žalobcu, čo
však nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Žalobca sa odvolával aj na princíp všeobecnej spravodlivosti

a uviedol, že potrebuje spornú nehnuteľnosť z dôvodu prevádzky vodného zdroja, a preto princíp
spravodlivosti svedčí v jeho prospech, keďže priznaním vlastníckeho práva by bol žalobca poškodený
značne viac, než by tomu bolo v opačnom prípade.

11.1. Svedok E. A. F., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 26.09.2019 uviedol, že je

zamestnancom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. ako špecialista. Vykonal aj činnosti so
spornou nehnuteľnosťou, ktorá je v podstate zdrojom pitnej vody pre vodné dielo Gabčíkovo, pre cca.
120 ľudí. Keďže je na tejto nehnuteľnosti studňa, automaticky tam musí byť prevádzkový objekt, teda
budova, ktorá sa na pozemku nachádza. Stále zabezpečovali údržbu nehnuteľnosti (ako kosenie),
zabezpečovali revízne správy a kompletnú dokumentáciu. Jedná sa o celkové obdobie až do súčasnosti.

Nemalvedomosťotom,akýmspôsobombyužívalspornúnehnuteľnosťprávnypredchodcažalovaného.
Svedok uviedol, že existuje tam oplotenie, následne korigoval svoju odpoveď v tom smere, že pozemok
nie je oplotený.11.2. Právny predchodca žalovaného na pojednávaní dňa 26.09.2019 uviedol, že svedok nehovoril
pravdu, keďže on od roku 1997 robil na vodnom diele. Celý objekt sa postavil v roku 1986. Na danej
nehnuteľnosti nie je pitná voda, ale voda priemyselná. Poprel, že by pozemok bol oplotený, ako aj to, že

žalobca by zabezpečoval kosenie. Je pravda, že nehnuteľnosť vôbec neužíva. Žalobca na nehnuteľnosti
má iba jednu šachtu, slúži ako budova 20 rokov. V tejto šachte sa nachádza studňa, z ktorej tlačia vodu
na vodné dielo, určite to nie je pitná voda. Ďalej uviedol, že v roku 2005 odkúpil od štátu stavebný dvor,
jedná sa o bývalý Hydrostav. V uvedenom dvore sa nachádzali aj pozemky, ktoré vlastnícky patrili jednak
farnosti, jednak obci. On kúpil en bloc všetko, čo mala vo vlastníctve. On túto záležitosť neriešil, riešili

to právnici, ktorí jednali so starostom. Túto ponuku dostal zo strany obce, pretože všetci chceli peniaze.
V roku 2005-2006 tento pozemok vyzeral ako po vojne, bola tam burina. Žalobca sa o nehnuteľnosť
nestaral. Až potom ako dal do poriadku pozemok, prišli za ním s tým, že na tomto pozemku majú
umiestnenú šachtu. Tvrdil, že nehnuteľnosti kúpil od obce a nemá čo riešiť so žalobcom. Poukázal na to,
že pri kúpe bol dobromyseľný. Ich areál má 103 ha. Tvrdil, že sporný pozemok užíva on, robí kosenie.
Ponuka od obce mu prišla ústne od obecného úradu, ďalej poveril s vybavením tejto záležitosti syna.

Kúpna cena bola určená podľa podmienok obce. Čo žiadali, zaplatil. Nebol priestor jednať o cene. Stav
nehnuteľností poznal, o studni však vedomosť nemal.

11.3. Zástupca právneho predchodcu žalovaného na pojednávaní dňa 26.09.2019 uviedol, že právny
predchodca žalovaného bol dobromyseľný v podstate od začatia súdnych konaní a túto dobrú vieru

preukázal listinnými dôkazmi, ktoré sú založené do spisu. Kúpna zmluva bola podpísaná dobromyseľne,
overená, prerokovaná na vedení vtedajšieho miestneho úradu a starosta konal v mene tohto orgánu.
Odmietal akékoľvek snahy žalobcu o znehodnotenie alebo napádanie tejto zmluvy alebo vyhlasovanie
za neplatnú a neúčinnú. Dôkazom toho je aj rozhodnutie katastrálneho úradu. Poukázal na povolenie
vkladu vlastníckeho práva, ktorým bola schválená táto konkrétna kúpna zmluva.

12. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.10.2019 uviedol, že vyvlastňovacie rozhodnutie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.1997, bolo doručené Okresnému úradu v Dunajskej Strede,
katastrálnemu odboru za účelom zápisu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností. Správny
orgán však nekonal, pričom z dôvodu, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručované duplicitne,

žalobca nemal dôvod sa domnievať, že tento nebude konať a zápis nevykoná. Vyvlastňovacie
rozhodnutie bolo doručované aj obci D., pričom obci bola poukázaná aj náhrada za vyvlastnenie
sporného pozemku (o čom svedčí výpis z účtu zo dňa 18.05.1997). Bezodkladne po tom ako sa
žalobca dozvedel o prevode sporného pozemku na právneho predchodcu žalovaného, požiadal listom
č. 5500/230/2006 zo dňa 16.05.2006 o vysvetlenie a o vykonanie zápisu záznamom v prospech

žalobcu. Správa katastra odpovedala listom zo dňa 04.09.2006, v ktorom o.i. uviedla, že kresba
sporného pozemku tak, ako ho právny predchodca žalovaného kúpil od obce zodpovedá kresbe
novovytvorenej parc. č. 2725 vo výmere 3.524 m2 podľa geometrického plánu č. 2-710/1993, ktorý
nebol prevedený do katastra. Tento geometrický plán bol neoddeliteľnou súčasťou vyvlastňovacieho
rozhodnutia. Žalobca následne listom zo dňa 28.01.2008 opätovne žiadal Správu katastra o vykonanie

zápisuvlastníckehoprávažalobcukspornejnehnuteľnosti.TotokonanieSprávakatastraprerušila.Ďalší
list žalobca adresoval Správe katastra dňa 02.03.2009. Na tento list následne Správa katastra reagovala
listom zo dňa 07.04.2009, v ktorom uviedla, že otázku vlastníckeho práva k spornému pozemku je
potrebné riešiť súdnou cestou. Okrem uvedeného sa žalobca domáhal ochrany svojich práv aj súdnou
cestou, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/34/2007 bol neúspešný najmä pre nedostatočnú

aktívnu legitimáciu. Žalobca následne podal žalobu, ktorá je predmetom tohto konania. Z tohto dôvodu
považoval za nesprávny názor, že pri zápise svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mal
byť dôslednejší. Žalobca nemal dôvod sa domnievať, že katastrálny odbor nekonal. Naopak bol v dobrej
viere, že vyvlastňovacie rozhodnutie je uvedené v osobitnej evidencii katastra nehnuteľností. Zároveň
žalobca poukázal na právnym predchodcom žalovaného uvedené zjavne nesprávne resp. zavádzajúce

informácie na pojednávaní dňa 26.09.2019, keď v spočiatku tvrdil, že v minulosti pracoval na vodnom
diele a mal vedomosť o tom, že vodný zdroj neslúži ako zdroj pitnej vody, ale len ako zdroj úžitkovej
vody. Následne však uviedol, že nemal vedomosť o tom, že na spornej nehnuteľnosti sa nachádza
zdroj pitnej vody. Uvedené potom spochybňuje jeho tvrdenia o jeho dobromyseľnosti. Ďalej žalobca
poukázal na list, ktorý právny predchodca žalovaného adresoval žalovanému, z ktorého jednoznačne

vyplýva, že mal vedomosť, že sa na spornom pozemku nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
(vrátane studne) a žalobcovi navrhoval uzatvorenie nájomnej zmluvy, aby tieto nehnuteľnosti mohol
užívať. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o existencii vodného zdroja vyplýva aj zo zápisnice
z prvého pojednávania zo dňa 19.01.2016 a z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.01.2016, v ktorýchžalovaný odkazuje na údajnú zmluvu o spoločnom užívaní vodného zdroja, ktorej obsah síce bližšie
nešpecifikoval, ale je zrejmé, že odkazoval práve na predmetný vodný zdroj. Na spornej nehnuteľnosti
sa skutočne nachádza zdroj vody, ktorý slúži pre účely žalobcu ako zdroj pitnej vody i zdroj požiarnej

vody. Čo sa týka oplotenia, z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č. 3/2006 znalca
E. G. H. vplýva, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a obcou
bola sporná nehnuteľnosť riadne oplotená. Nakoľko žalobca oplotenie neodstraňoval, domnieval sa, že
k jeho odstráneniu došlo zo strany právneho predchodcu žalovaného. Žalobca mal za to, že prelomenie
zásady nemo plus iuris nie je aplikovateľné na daný skutkový stav a žiadal vyhovieť žalobe.

13. Právny predchodca žalovaného v podaní zo dňa 04.11.2019 uviedol, že podania žalobcu považuje
za irelevantné. Bol toho názoru, že v spise sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré osvedčujú vlastnícke
právo právneho predchodcu žalovaného. O uvedenom svedčia aj dve rozhodnutia súdu v jeho prospech.

14. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 28.11.2019 opätovne poukázal na nezrovnalosti vo

výpovedi právneho predchodcu žalovaného a mal za to, že právny predchodca žalovaného neuniesol
povinnosť tvrdenia, keďže skutkové tvrdenia žalobcu poprel len generálne a neuviedol žiadne ďalšie
rozhodujúce skutočnosti.

15. Súd uznesením č.k. 6C/245/2015-512 zo dňa 04.03.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní so

žalovaným ako dedičom po nebohom pôvodnom žalovanom.

16. Na pojednávaní konanom dňa 06.05.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava
doterajších písomných podaní a ústnych prednesov. Mal za to, že kúpna zmluva medzi obcou
D. a právnym predchodcom žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom právny

predchodcažalovanéhonemoholvstúpiťanidodobromyseľnejdržby,keďžezpredloženéhoznaleckého
posudku z roku 2006 je zrejmé, že pozemok bol oplotený, stála na ňom stavba, a preto žalovaný
nemôže tvrdiť, že vlastnícke právo nadobudol na základe vydržania. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého
iného právneho titulu by mohol žalovaný nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Mal za to, že je
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže evidencia v katastri nehnuteľností nie je

totožná s právnym stavom. Čo sa týka toho, či sa jedná o totožný pozemok uvedený vo vyvlastňovacom
rozhodnutí a v žalobe, poukázal na rozsudok tunajšieho súdu vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.
8C/34/2007 a na podanie Správy katastra zo dňa 04.09.2006. Čo sa týka obdobia od roku 1997 do 2006,
žalobca sa o sporný pozemok riadne staral, riadne ho užíval, hoci je pravda, že formálne neskontroloval,
či bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník.

17.1. Na pojednávaní dňa 10.07.2024 právny zástupca žalovaného uviedol, že predmetné konanie sa
začalo pred účinnosťou CSP, preto sa zásada koncentrácie konania v spore neuplatňuje. Vzhľadom
na to, že v konaní nebola vykonaná obhliadka, predložil do spisu fotografie z družicového záznamu,
z ktorých vyplýva, že pozemok je zarastený burinou. Nie je vidno žiadne oplotenie. Nachádza sa tam

jedna budova. Uvedené považoval za potrebné zdôrazniť s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že sa
o pozemok vždy riadne staral.

17.2. Na pojednávaní dňa 10.07.2024 právna zástupkyňa žalobcu rozporovala tvrdenia žalovaného
o nemožnosti uplatnenia zásady koncentrácie konania s prihliadnutím na to, že dokazovanie bolo

vykonanévrežimeCSP.Navrhlapreto,abysúdspoukazomnazásadukoncentráciekonania,nepripustil
ďalšie žalovaným predložené dôkazy. Čo sa týka predložených fotografií, z nich nevyplýva, aké
skutočnosti sa snaží žalovaný týmito fotografiami negovať resp. aké skutočnosti mieni nimi preukázať.
Rovnako nie je zrejmé, kedy boli tieto fotografie vyhotovené. Mala za to, že skutkový a právny stav je
zrejmý.

18. Žalobca v záverečnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 17.09.2024 poukázal na to, že na základe
rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej Strede zn. 96/51288-DS zo dňa 03.02.1997 právoplatného
dňa 25.02.1997 došlo k vyvlastneniu dotknutého pozemku v prospech Slovenskej republiky v zastúpení
žalobcom, a to za účelom výstavby stavby Vodný zdroj Gabčíkovo. Následne žalobca uhradil obci

D. náhradu za vyvlastnenie dňa 18.05.1997. Hoci podľa rozdeľovníka rozhodnutia o vyvlastnení bolo
predmetné rozhodnutie o vyvlastnení doručované aj na Okresný úrad v Dunajskej Strede, katastrálny
odbor, o zápis vlastníckeho práva k pozemku záznamom požiadal Okresný úrad Dunajská Streda,
katastrálny odbor osobitne aj žalobca, a to listom zo dňa 02.04.1997. Napriek duplicite žiadostio zápis vlastníckeho práva k pozemku ostal Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor vo
veci bezdôvodne nečinný a vlastnícke právo k pozemku v prospech žalobcu nezapísal. Napriek
uvedenej nečinnosti katastrálneho odboru k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku

nepochybne došlo „už“ na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení. Zápis vlastníckeho práva
nadobudnutého na základe rozhodnutia štátneho orgánu, ako tomu bolo aj v tomto prípade, má preto
deklaratórny charakter. Obec D. teda mala preukázateľne vedomosť o vyvlastnení dotknutého pozemku
v prospech žalobcu, za ktorý obdržala od žalobcu aj peňažnú náhradu. Napriek tomu dňa 29.07.2005,
t.j. po uplynutí 8 rokov od vyvlastnenia pozemku, obec D. v zastúpení tým istým starostom, ktorý bol

vo funkcii aj v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, uzavrela so žalovaným, resp. jeho právnym
predchodcom Kúpnu zmluvu na prevod dotknutého pozemku, ktorá bola povolená vkladom do katastra
nehnuteľnosti dňa 07.02.2006 pod V-497/2006 (ďalej len „Kúpna zmluva“). V čase, keď žalovaný uzavrel
s obcou Gabčíkovo predmetnú Kúpnu zmluvu, obec D. už nebola vlastníkom dotknutého pozemku,
a preto táto kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca ďalej poukázal na
aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2021 sp.

zn. 1VObdo/2/2020). V prejednávanom spore žiadny zákon výslovne neumožňuje prelomenie zásady
nemo plus iuris v prospech žalovaného (ako prípadného dobromyseľného nadobúdateľa, čo žalobca
popiera). Napriek tomu s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu uvádza (a svoje tvrdenia dôkazmi
podporil), že žalobca dlhodobo užíva dotknutý pozemok, a to v súvislosti s prevádzkou stavieb – studne
a čerpacej stanice, ktoré sa na pozemku nachádzajú a ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody pre vodné

dielo Gabčíkovo. Napriek tomu predmetom Kúpnej zmluvy mal byť len (absolútne neplatný) prevod
vlastníckehoprávakpozemku,tedanieajkstavbámnachádzajúcimsanapozemku.Žalobcapravidelne
realizuje odber vzoriek vody zo studne na pozemku, vykonáva odborné prehliadky elektrických zariadení
nachádzajúcich sa na pozemku a tiež zabezpečuje pravidelné kosenie na pozemku. V čase uzavretia
Kúpnej zmluvy bol predmetný pozemok riadne oplotený kvôli bezpečnosti vodohospodárskych stavieb,

vlastníkom ktorých je žalobca. Žalovaný sa nikdy neujal držby a nikdy sa o dotknutý pozemok nestaral,
nikdy teda pozemok nemal vo svojej dispozícii a nikdy ho neužíval. Na druhej strane žalovaný počas
konania predkladal iba jeho vlastné tvrdenia, ktoré však neboli podložené žiadnymi relevantnými
dôkazmi. Takýto prístup, teda popieranie žalobcom tvrdených skutkových okolností bez akéhokoľvek
dôkazného základu, je podľa ustanovení CSP neúčinné. V zmysle CSP je strana, ktorá tvrdí určité

skutočnosti, povinná tieto tvrdenia preukázať dôkazmi, čo žalovaný v tomto prípade nesplnil. Žalovaný,
resp. jeho predchodca, ktorý podľa jeho vlastných slov žil v obci D. a pracoval na vodnom diele
Gabčíkovo od roku 1997, musel byť v čase uzatvárania Kúpnej zmluvy jednoznačne oboznámený so
skutočnosťou, že na predmetnom pozemku sa nachádzajú vodohospodárske stavby. Zároveň musel
vedieť, že správu a údržbu týchto stavieb, ako aj samotného pozemku, už dlhé roky výlučne vykonáva

žalobca. Táto informácia bola verejne známa a ako obyvateľ a pracovník na vodnom diele by ju
žalovaný nemohol prehliadnuť. Uvedené potvrdzuje aj návrh žalovaného, resp. jeho predchodcu na
uzavretie nájomnej zmluvy pozemku, ktorú adresoval žalobcovi práve za účelom, aby mohol žalobca
tieto nehnuteľnosti riadne užívať. Obrana žalovaného v tomto smere bola teda nekonzistentná, účelová,
viaceré tvrdenia žalovaného si vzájomne odporujú a najmä, žalovaný jeho tvrdenia ničím nepreukázal,

čo priamo spochybňuje tvrdenie žalovaného o jeho údajnej dobromyseľnosti v čase uzavretia Kúpnej
zmluvy. Na záver uviedol, že žalobca, ktorý spravuje rozsiahly majetok vrátane mnohých nehnuteľností,
nemôže venovať každej nehnuteľnosti detailnú pozornosť nad rámec bežnej správy. Ide o rozsiahle
portfólio, ktoré zahŕňa množstvo úkonov súvisiacich s evidenciou, údržbou a právnymi otázkami
spojenými s jednotlivými nehnuteľnosťami. Z tohto dôvodu sa žalobca spoliehal na štandardné postupy

v oblasti evidencie vlastníckych práv, ktoré sú riadené správou katastra nehnuteľností. Bezodkladne
po tom, ako sa žalobca dozvedel o prevode pozemku na žalovaného, podnikol žalobca kroky, aby túto
situáciu riešil. Dňa 16.05.2006 zaslal na Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor list, v ktorom
požiadal o vysvetlenie a zároveň (opätovne) žiadal o vykonanie zápisu záznamom v prospech žalobcu.
Napriek tomu, že správa katastra listom zo dňa 02.03.2009 uviedla, že otázka vlastníckeho práva

k spornému pozemku musí byť riešená súdnou cestou, žalobca sa nemohol zodpovedne dozvedieť
o prevode skôr, a preto reagoval bezodkladne hneď po zistení týchto skutočností. To, že príslušný
katastrálny odbor napriek duplicitným žiadostiam nevykonal zápis v prospech žalobcu, nemôže byť
pripísané na jeho ťarchu. Okresný úrad, katastrálny odbor je štátny orgán zodpovedný za vedenie
evidencie nehnuteľností, a žalobca nemá priamu kontrolu nad jeho rozhodnutiami a administratívnymi

postupmi. Keďže správca katastra zlyhal v plnení svojich povinností včas a riadne vykonať zápis,
nemôže byť toto administratívne zlyhanie považované za pochybenie na strane žalobcu. Žalobca
postupoval v dobrej viere a v súlade s predpismi a hneď po tom, ako sa dozvedel o prevode, požiadal o
vysvetlenie a nápravu. S poukazom na uvedené mal za to, že žalobca v súdnom konaní uniesol dôkaznébremeno, uplatnený nárok riadne preukázal a preto navrhol, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Žalobca v doplňujúcom záverečnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 30.09.2024 poukázal
na znenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a jeho neoddeliteľné súčasti. Na základe geometrického
plánu č. 2-710/1993 z 22.03.1993 vznikli z pôvodnej parcely č. 3483 o pôvodnej výmere 41 ha
1.457 m2 nové parcely, a to: - parcela č. 5725 o výmere 3.524 m2 - parcela č. 3483 o výmere
40 ha 7.933 m2 t.j. spolu vo výške 411.457 m2 – 41 ha a 1.457m2. Z obsahu a gramatického

výkladu rozhodnutia o vyvlastnení jednoznačne vyplýva, že sa vyvlastňuje v rozhodnutí určená
výmera z pozemkov označených v priložených geometrických plánoch a zapísaných v uvedených
pozemnoknižných vložkách. Preto je v rozhodnutí uvedené najprv číslo pozemkovoknižnej vložky a
číslo parcely pozemku, ktorá je v nej zapísaná, a následne je uvedená výmera z tejto parcely, ktorá má
byť predmetom vyvlastnenia. To znamená, že konkrétna parcela, ktorá bola predmetom vyvlastnenia,
je: (i) v rozhodnutí o vyvlastnení určená „vo forme“ výmery (v m2) z pôvodnej parcely označenej

parcelným číslom a jej zápisom v pozemkovoknižnej vložke; pričom (ii) samotné označenie, t.j. parcelné
číslo, vyvlastnenej (a novovytvorenej) parcely nie je uvedené priamo v rozhodnutí o vyvlastnení, ale
vyplýva priamo z geometrického plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení.
Teda v pozemkovoknižnej vložke X je (resp. bola) zapísaná parcela č. 3488, z ktorej má byť (resp.
bola) vyvlastnená výmera o veľkosti 3.524 m2, ktorej v zmysle geometrického plánu č. 2-710/1993 z

22.03.1993zodpovedápráve(novovytvorená)parcelač.5725ovýmere3.524m2.Vzmyslerozhodnutia
o vyvlastnení teda nedošlo k vyvlastneniu parcely č. 3488, ale k vyvlastneniu časti z tejto parcely o
výmere 3.524 m2, ktorej zodpovedá novovzniknutá parcela č. 5725. Vzhľadom na uvedené je preto
nepochybné, že predmetom vyvlastnenia v zmysle rozhodnutia o vyvlastnení bola (aj novovzniknutá)
parcela č. 5725 o výmere 3.524 m2. Predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným, resp. jeho

právnym predchodcom a obcou D., platnosť ktorej v tomto konaní žalobca namieta, mal byť okrem
iného aj prevod vlastníckeho práva k parcele č. 5725 o výmere 3.507 m2. Žalovaný v tomto smere na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.09.2024, namietal nesúlad vo výmere medzi parcelou č. 5725 (o
výmere 3.524 m2), ktorá bola predmetom rozhodnutia o vyvlastnení a parcelou č. 5725 (o výmere 3.507
m2), ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy. Namietal teda, či predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy

bola tá istá parcela ako v rozhodnutí o vyvlastnení, nakoľko v týchto dvoch odlišných dokumentoch
je síce uvedená parcela s tým istým parcelným číslom (5725), avšak s odlišnou výmerou - rozdiel
vo výmere predstavuje 17 m2. Predmetná námietka žalovaného nebola v súdnom konaní uplatnená
včas, teda bola uplatnená v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Keďže táto námietka nebola
vznesená včas a v súlade so zákonom, navrhol, aby súd na uvedenú námietku žalovaného neprihliadal.

Aj keď žalovaný podal predmetnú námietku týkajúcu sa nesúladu vo výmere parciel oneskorene, je táto
námietka neopodstatnená z nasledujúcich dôvodov. Na základe Rozhodnutia o vyvlastnení nedošlo z
dôvodu nečinnosti na strane vtedajšej Správy katastra Dunajská Streda (napriek duplicitnej žiadosti) k
vykonaniu zápisu dotknutej parcely č. 5725 o výmere 3.524 m2 do katastra nehnuteľností. K uvedenému
zápisu parcely č. 5725 do katastra nehnuteľností došlo až na základe žiadosti obce D. v roku 1998 pod

č. Z-2048/98, na základe ktorej Správa katastra Dunajská Streda zapísala do katastra nehnuteľností
dotknutú parcelu č. 5725 ako združený pozemok na LV č. XXXX avšak o výmere 3507 m2. Predmetná
parcela č. 5725 teda bola do katastra nehnuteľností zapísaná o výmere 3507 m2 napriek tomu, že
výmera tej istej parcely podľa Rozhodnutia o vyvlastnení bola 3524 m2. Podľa Vyjadrenia Správy
katastra Dunajská Streda zo dňa 04.09.2006 č. X-83/06 (už založený v spise) „podľa geometrického

plánu č. 33 472 602-134/05, ktorý bol súčasťou Kúpnej zmluvy, kresba parcely (t.j. parcely č. 5725 o
výmere 3507 m2, prevádzanej na základe Kúpnej zmluvy) zodpovedá kresbe novovytvorenej parc. č.
5725 vo výmere 3524 m2 podľa predchádzajúceho geometrického plánu č. 2-710/1993, ktorý nebol
prevedený do katastra.“ V tomto smere aj Okresný súd Dunajská Streda v jeho Rozsudku zo dňa
29.06.2010, sp. zn. 8C/34/2007-223 uviedol nasledovné: „Preto je kúpna zmluva v tejto časti neplatná

a navrhovateľ sa nemohol na základe neplatnej časti kúpnej zmluvy stať vlastníkom parc. č. 5725 o
výmere 3507 m2. Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti, je nepochybné, že ide o parcelu, z pôvodnej pznk. parc.
č. 3483 kat. úz. D., ktorá bola zapísaná pôvodne v pznk. vl. č. 9, ide o totožnú parcelu z obidvoch
geometrických plánov, ktoré sa uvedenej parcely týkajú, ako geometrického plánu č. 2 – 710/1998 zo
dňa 12.03.1993 tak geometrického plánu č. 33 472 602 – 134/05 zo dňa 26.07.2005, ktorá okolnosť

vyplýva z vyjadrení správy katastra ako aj identifikácie parcely. Preto musel súd vzájomného návrhu
odporcu o určenie vlastníctva k parc. č. 5725 ale iba o výmere 3507 m2 vyhovieť.“ Inak povedané,
parcela č. 5725 (o výmere 3507 m2) uvedená v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou Kúpnej zmluvy,
je v uvedenom rozsahu o výmere 3507 m2 totožná s parcelou č. 5725 (o výmere 3524 m2), ktorá jeuvedená v Rozhodnutí o vyvlastnení. Parcela č. 5725 o výmere 3524 m2, teda aj o výmere v menšom
rozsahu, t.j. 3507 m2, ktorá je v nej automaticky zahrnutá, bola predmetom rozhodnutia o vyvlastnení a
preto nemohla byť následne predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že Kúpna zmluva

sa vzťahuje na menšiu výmeru dotknutej parcely, nič nemení na neplatnosti tejto Kúpnej zmluvy. Aj
menšia časť tejto parcely bola totiž zahrnutá do rozhodnutia o vyvlastnení. Inak by tomu bolo v prípade,
ak by predmetom Kúpnej zmluvy bola väčšia výmera dotknutej parcely, než bola uvedená v rozhodnutí
o vyvlastnení. V tomto prípade však išlo o menšiu výmeru, ktorá bola plne zahrnutá do vyvlastnenia, a
preto nemohla byť následne oprávnene predmetom Kúpnej zmluvy. S poukazom na uvedené mal za to,

že žalobca v súdnom konaní uniesol dôkazné bremeno, uplatnený nárok riadne preukázal.

20. Žalovaný v záverečnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 07.10.2024 uviedol, že správca majetku
štátu zatiaľ neuviedol, z čoho pramení jeho správcovstvo, prečo práve tento subjekt má byť správcom
práve tohto majetku, ktorý je predmetom konania – vyvlastňovacie rozhodnutie č. 96/51 288-DS zo dňa
03.02.1997 síce uvádza návrh VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. s tým, že bude vykonávať

právo hospodárenia so štátnym majetkom, avšak od vydania tohto rozhodnutia do začatia konania už
uplynulo 18 rokov a do dnešného dňa až 27 rokov, za ten čas 27 rokov došlo k podstatným zmenám v
určovaní a postavení správcov majetku štátu. Poukázal na všeobecný predpis o správe majetku štátu
– zákon č. 278/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.04.1999 (teda aj v čase vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia) upravoval svoju pôsobnosť pre verejnoprospešnú a nepodnikateľskú sféru (§ 1 ods. 1/

zákona) a výslovne vylúčil zo svojej pôsobnosti nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné
predpisy (§ 1 ods. 2/ písm. b/ zákona) s odkazom napr. na zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
Mimochodom medzi správcami majetku štátu v pozitívnej enumerácii správcov v ust. § 1 ods. 1) písm.
a) až d) zákona štátny podnik nie je. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v ust. § 6 ods. 1)
hovorí (časovo relevantné znenie do 30.06.1998): Podnik hospodári s vecami a majetkovými právami

zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu
jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve. Zodpovedaniu naznačenej
otázky nebol nápomocný ani sám žalobca, hoci vychádzajúc z ustanovení lex specialis – zákona o
štátnom podniku žalobca by mal preukázať, že má byť správcom vyvlastnením nadobudnutého majetku
štátu a to práve toho majetku, ktorý je predmetom konania a ďalej na základe akého zákona (čl. 2 ods. 2/

Ústavy SR). Táto požiadavka platí o to viac, že zákon o správe majetku štátu za všeobecného správcu
majetku štátu označuje okresný úrad. Vo vzťahu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu č. 96/51 288-DS zo
dňa 03.02.1997 mal nasledovné pripomienky: a) túto listinu do konania predložil žalobca b) existenciu,
pravosť a autentickosť tejto listiny sa nepodarilo preveriť z iného zdroja – Okresný úrad Dunajská Streda,
teda autor tejto listiny ju nemá a katastrálny orgán ju tiež nemá. Katastrálny orgán vo svojom oznámení

zo dňa 04.09.2006 uviedol, že vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zaevidované v roku 1997 na zápis,
konkrétne „SK Dunajská Streda túto listinu nenašla zaevidovanú v roku 1997 na zápis. Následne nebol
vykonaný zápis parcely v súbore „C“ č. 5725 do vlastníctva Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava.“.
Je preto otázna existencia, pravosť a autentickosť predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Javí sa,
žepredmetnévyvlastňovacierozhodnutieneboloanivroku1997zápisuschopnoulistinouaňouniejeani

v roku 2024. Inak by bolo došlo k zápisu predmetnej listiny do katastra nehnuteľností, o to viac, že sama
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p. urgovala zápis tejto listiny viackrát (preukázané v súdnom
spise sú podania Vodohospodárskej výstavby š.p. z roku 1997, 2006 a 2008). Žalobu potom podal až v
roku 2015. Ohľadom žalobcu nie je možné mať za to, že konal v súlade so zásadou vigilantibus iura... c)
úkony žalobcu, ktorými sa v podstate márne snažil presadiť pred katastrálnym orgánom svoje vlastnícke

právo sa datujú do roku 1997 (1 úkon), do roku 2006 (2 úkony) a do roku 2008 (2 úkony) v zmysle
podania žalobcu na súd datovaného ku dňu 02.02.2016. Jednotlivé žiadosti žalobcu na katastrálny
orgán odkazujú na rozdielne geometrické plány – napr. žiadosť zo dňa 28.01.2008 na geometrické
plány č. 1-710-1992 a č. 3-710-/1993 bez označenia parciel, naproti tomu žiadosť zo dňa 16.05.2006
na geometrický plán č. 2- 710/1993. Ohľadom žalobcu nie je možné mať za to, že konal v súlade so

zásadou vigilantibus iura... d) v spise sa nachádza znalecký posudok č. 3/2006 vypracovaný E. G. H. na
objednávku žalobcu na účely stanovenia výšky ročného nájmu vodného zdroja na podnikateľské využitie
na parc. č. 5725 – uvádza stav k 31.05.2006 ako vlastníctvo obce Gabčíkovo. Teda žalobca v roku 2006
bol konfrontovaný v znaleckom posudku ním objednanom, že obec Gabčíkovo má zapísané vlastnícke
právokpozemku–parc.č.5725,vtedyžalobcuaninenapadlokonaťvoveciochranysvojhovlastníckeho

práva, navyše mal konkrétne zámery, keďže evidentne chcel prenajať vodný zdroj na tomto pozemku
podnikateľovi, e) z predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia nevyplýva, čo sa ide vyvlastňovať, teda
čo je predmetom vyvlastnenia. Dozvedáme sa, že „z pozemkov označených v geometrických plánoch
čís. 2-710/1993 z 22.03.1993 a čís. 1-710-1992 z 04.08.1992 na kat. úz. D., vyhotovených E. I. C.vypracovaných dňa 23.07.1992 a 12.03.1993 overených dňa 23.07.1992 a 16.03.1993 (poznámka:
dátumy sú rozdielne a navzájom nekorešpondujú), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia,
nasledovné výmery z pozemkov zapísaných v pozemkoknižných vložkách Poz. kniž parc. vlastník

výmera náhrada dôvod vložka čís. m2 B. X XXXX J. Gabčíkovo 3 524,00 172 676,00 Expressis verbis
tu nie je uvedený novovytvorený pozemok, ktorý má byť predmetom vyvlastnenia. V predmetnom
vyvlastňovacom rozhodnutí ani na inom mieste nie je uvedené, čo je predmetom vyvlastnenia. Z
takéhoto spôsobu označenia vyvlastňovať sa majúceho majetku spolu s prihliadnutím na navzájom
nekorešpondujúcedátumyohľadomodkazovanýchgeometrickýchplánovmožnonadobudnúťdojem,že

predmetom vyvlastnenia je pozemok – parc. č. 3483 na PK vložke č. 9, tj. pozemok č. 5725 predmetom
vyvlastňovacieho konania mimo akúkoľvek pochybnosť nebol f) už Krajský súd v Trnave vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 10Co/376/2010 zo dňa 31.01.2012 vo veci týkajúcej sa rovnakých sporových strán a
rovnakého predmetu konania vyjadril svoj právny názor na spôsobilosť predmetného vyvlastňovacieho
rozhodnutia vyvolávať žalobcom chcené právne následky, g) geometrické plány majú byť súčasťou
tohto rozhodnutia, avšak ani žalobca tieto geometrické plány nedoložil k svojej žalobe h) odkazovaný

geometrický plán č. 1-710-1992 bol prepracovaný pod č. 35735325-203/2008 – viď žiadosť žalobcu zo
dňa 02.03.2009 na Správu katastra Dunajská Streda, teda ak rozsah vyvlastnenia sa má spravovať
geometrickým plánom, ktorý možno podľa vlastnej potreby kedykoľvek (napr. aj o 17 rokov neskôr) a
akokoľvek (nekontrolovane) prepracovať, určite to neprispieva k presvedčivosti argumentácie žalobcu
a postráda znak právnej istoty; správne by bolo uviesť vo výrokovej časti vyvlastňovacieho rozhodnutia

čo najpresnejšie označenie vyvlastňovať sa majúceho majetku. Pozemok, ktorý je predmetom konania,
oplotený nie je, to svedčí o tom, že žalobca napriek svojim ústnym deklaráciám nepristupuje k tomuto
pozemku so starostlivosťou riadneho hospodára. Uvedené svedčí o postoji žalobcu – na jednej strane
bojuje o ten pozemok, na druhej strane mu o ten pozemok ani nejde. Žalobcom produkované a do
spisu postupne doložené listiny – úradné povolenia, stavebné povolenia atď. napr. č. ŽP/Vod.58/817/

H-22/1992 zo dňa 07.11.1996 alebo č. 1744/94 zo dňa 12.02.1996 – majú nedostatok – chýba na
nich označenie parcely, na ktorej stavba či tá – ktorá činnosť má byť vykonávaná, preto nemajú
žiadnu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu. Najmä v čl. II. žaloby na str. 3 žalobca poukazuje na
aktivity, ktoré mal vykonať na predmetnom pozemku (stavebné povolenie č. 525/A17/1992-K zo dňa
17.08.1992), aktivity sú ale datované na čas spred vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia (k čomu došlo

dňa 03.02.1997) a preto tieto aktivity znamenajú nezákonný zásah žalobcu do vlastníckeho práva tretej
osoby, z týchto aktivít žalobca môže mať akurát negatívne právne následky a nie že z nich vyvodzuje
pre seba pozitívne právne závery. Odkaz žalobcu v podaní zo dňa 15.03.2016 na vtedy účinný § 45
katastrálneho zákona považoval s takýmto odstupom času za špekuláciu, navyše hypotéza v ods. 1)
sa ani nenaplnila, keďže tvrdená novovytvorená parcela tvorila jeden celok a neskladala sa z dielov.

Toto konanie bolo začaté dňa 29.04.2015 za účinnosti OSP, podľa § 470 ods. 2 CSP ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania neplatia. S odkazom na vyjadrenie katastrálneho orgánu zo dňa
04.09.2006 v konaní č. X-83/06, že „(k)resba tejto parcely (rozumej parc. č. 5725 zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 3507 m2) zodpovedá kresbe novovytvorenej parc. č. 5725 vo výmere 3524 m2
podľa predchádzajúceho geometrického plánu č. 2-710/1993, ktorý nebol prevedený do katastra (...)“

evokuje pochybnosť o tom, či pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, je totožný s tým pozemkom,
ktoréhosamápodľachceniažalobcutýkaťpredmetnévyvlastňovacierozhodnutie.Vterénetotižexistuje
parcela č. 5725 vo výmere 3.507 m2, ale vyvlastnená má byť výmera 3.524 m2, rozdiel je 17 m2. Na
liste vlastníctva č. XXXX je vedený pozemok – parc. č. 5725 vo výmere 3.507 m2. Predmetom žaloby
je pozemok s výmerou 3.507 m2 a nie pozemok s výmerou, ktorá mala byť vyvlastnená 3.524 m2.

Túto rozdielnosť žalobca v žalobe nevysvetlil a v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
Pravdepodobne sa spolieha len na rovnaké parcelné číslo 5725. So zreteľom na vyššie uvedené žalobu
žalobcu navrhol zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100 % pre žalovaného.

21. Žalobca vo vyjadrení k záverečnému vyjadreniu žalovaného, doručenom súdu dňa 16.10.2024,

poukázal na to, že žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol viacero nové námietky a
skutočnosti, ktoré dovtedy v súdnom konaní neprezentoval. K otázke preukázania správcu majetku,
z čoho pramení jeho správcovstvo, poukázal na samotné rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom sa
o.i, uvádza, že VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p. bude vykonávať právo hospodárenia so
štátnym majetkom, ktorý sa vyvlastňuje. Poukázal na § 6 ods. 1 zákona o štátnom podniku a na

odbornú literatúru k uvedenému ustanoveniu. Ďalej poukázal na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p. tak na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení
nadobudla v súlade s § 6 ods. 1 zákona o štátnom podniku právo hospodárenia, t.j. právo správy
k majetku uvedenému v predmetnom rozhodnutí o vyvlastnení, vlastníkom ktorého je Slovenskárepublika, a to za účelom výstavby „SVD G-N-Vodný zdroj Gabčíkovo“ v rámci SVD G-N, ktorá je
v dôležitom záujme spoločnosti. Inak povedané Okresný úrad Dunajská Streda ako štátny orgán
určil správcu predmetného majetku priamo v rozhodnutí o vyvlastnení. Vo vzťahu k samotnému

rozhodnutiu o vyvlastnení žalobca poukázal na § 205 CSP, z ktorého vyplýva, že verejné listiny
majú právnu váhu a treba ich považovať za platné. Ak niekto nesúhlasí s ich obsahom, je na
ňom, aby preukázal, že nie sú pravdivé, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ním
špekulatívne naznačovanú nepravdivosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Predmetné vyvlastňovacie
rozhodnutie je záväzné pre všetky strany, vrátane konajúceho súdu. Toto súdne konanie môže riešiť

len otázky právnych následkov právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, ale nemôže skúmať samotnú
platnosť právoplatného správneho rozhodnutia. Právoplatnosť tohto správneho rozhodnutia vytvára
prekážku, ktorá bráni tomu, aby sa súd v tomto súdnom konaní zaoberal otázkami, o ktorých už bolo
rozhodnuté. Tvrdenie žalovaného, že sa mu javí, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo
zápisuschopnou listinou ani v roku 1997, ani v roku 2024, považoval žalobca za ničím nepodložený, čo
podčiarkuje jeho špekulatívny a konšpiračný charakter. Navyše táto špekulácia žalovaného je v priamom

rozpore s vyjadrením Správy katastra Dunajská Streda zo dňa 04.09.2006. K zápisu do katastra
nehnuteľností nedošlo z dôvodu administratívneho pochybenia na strane katastra, nie z dôvodu, že
by rozhodnutie o vyvlastnení nebolo vkladuschopnou listinou. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného,
že dátumy na geometrických plánoch, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení,
sú rozdielne a navzájom nekorešpondujú, nie je pravdivé. Geometrické plány sú jasne definované

v úvode rozhodnutia o vyvlastnení práve dátumami ich úradného overenia, a to konkrétne 22.03.1993
a 04.08.1992. Tieto dátumy jednoznačne identifikujú príslušné geometrické plány, ktoré sa vzťahujú
na pozemky dotknuté vyvlastňovacím konaním. Avšak v ďalšom texte rozhodnutia o vyvlastnení
došlo k administratívnej chybe, keď okresný rad omylom uviedol dátumy overenia a vypracovania
geometrických plánov v opačnom poradí. Napriek uvedenému formálnemu omylu je z celkového

obsahu rozhodnutia o vyvlastnení zrejmé, že uvedené geometrické plány sú riadne určené. Akékoľvek
nepresnosti v poradí dátumov nemajú vplyv na ich identifikáciu. Nejde teda o žiaden nesúlad medzi
dátumami, ale o obyčajnú chybu v písaní, ktorá nemá žiaden vplyv na obsah a právne účinky uvedeného
rozhodnutia o vyvlastnení. Rovnako žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, týkajúci sa toho, že na
žalobcompredloženýchlistinnýchdôkazochchýbaoznačenieparcely,naktorejstavbačitáktoráčinnosť

má byť vykonávaná, pričom žalobca poukázal na jednotlivé listiny, ktoré citoval. K námietke žalovaného
k odkazu na § 45 katastrálneho zákona žalobcom, uviedol, že v zmysle uvedeného ustanovenia sa
nevykoná zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 41 k dielom, ak sa neuskutoční prevod
alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým dielo, ktoré utvoria podľa geometrického plánu novú
parcelu, čo bol práve prípad pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Skutočnosť, že žalovaný

je opačného názoru, a to, že dotknutý pozemok tvoril jeden celok a neskladal sa z dielov, rozhodne
nepreukazuje špekulatívnosť na strane žalobcu. Argument žalovaného je teda nekonkrétny a neopiera
sa o žiadne relevantné dôkazy ani právne analýzy.

22.1. Na pojednávaní dňa 21.10.2024 právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči sa v plnom

rozsahu pridržiavala ich písomných a ústnych vyjadrení s poukazom aj na aktuálnu judikatúru v danej
veci a všetkých predložených dôkazov. Mala za to, že nárok žalobcu je dôvodný a riadne preukázaný.
Žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22.2. Na pojednávaní dňa 21.10.2024 právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči sa

pridržiaval písomného záverečného vyjadrenia. Ďalej uviedol, že žalobca sa odvolával na zásadu
koncentrácie konania, hoci toto konanie bolo začaté za účinnosti OSP, pričom s poukazom na §
470 ods. 2 CSP nie je možné aplikovať ustanovenia CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ak
by to bolo na neprospech strany. Navyše sám žalobca predkladá súdu ďalšie listinné dôkazy. Teda
okrem toho, že prezentovaná požiadavka žalobcu o koncentrácii konania nie je právne správna,

sám žalobca koná v rozpore s tým, čoho sa domáha. Zrejme má záujem na selektívnom uplatnení
zásady koncentrácie konania. Naďalej zotrval na argumentácii, že existenciu, pravosť, správnosť
a autentickosť vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo možné preveriť, keďže ním nedisponuje ani
domnelý autor tohto rozhodnutia, teda okresný úrad. Jedine žalobca disponuje rozhodnutím, ktoré
predložil, pričom existenciu tohto rozhodnutia sa nepodarilo preveriť z iného zdroja, mimo sféry žalobcu.

Do konania originál tejto listiny predložený nebol a nebola predložená ani overená fotokópia tohto
dokumentu. Najlepšie o absencii vlastnosti zápisuschopnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia vypovedá
skutočnosť, že žalobcovi resp. správcovi sa nepodarilo za posledných 27 rokov dosiahnuť zápis tohto
vyvlastňovacieho rozhodnutia do katastra nehnuteľností napriek tomu, že nejakú snahu v tomto smerevynaložil. Argumentácia žalobcu o verejných listinách sa týka iba listín, ktoré reálne existujú a o ktorých
existencii nie sú pochybnosti. Žalobca sa špekulatívne snaží navodiť dojem, že stačí do konania
predložiť listinu, ktorá navonok sa javí byť verejnou listinou a orgán aplikácie práva sa má s takouto

listinou nekriticky stotožniť. Katastrálny orgán k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu uviedol, že túto listinu
nenašiel zaevidovanú v roku 1997 na zápis. Prípadné administratívne pochybenie katastrálneho orgánu
však v tomto konaní preukázané nebolo a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi doposiaľ
nepreukázaným administratívnym pochybením a nevykonaním zápisu vyvlastňovacieho rozhodnutia
do katastra nehnuteľností. Teda slovami žalobcu ide o argumentáciu špekulatívnu, zavádzajúcu,

právne neexistujúcu a konšpiračnú či nepravdivú. Dodatočný výklad žalobcu, ktorým sa snažil vysvetliť
a dodatočne vniesť jasno do nekorešpondujúcich dátumov odkazovaných geometrických plánov nemení
nič na podstate veci, a to na zmätočnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Ide tu len o jeden z viacerých
aspektov vyvolávajúcich pochybnosti ohľadom vyvlastňovacieho rozhodnutia. Sám žalobca priznáva
chybu v dátumoch geometrických plánov, avšak sa priklonil k zľahčovaniu a hovorí o administratívnej
chybe. Zotrval na názore, že administratívne rozhodnutia, ktorými sa žalobca snaží zlepšiť svoju pozíciu,

neobsahujú označenie parcely, o ktorú v tomto konaní ide. Zároveň poukázal na rozpor žalobcu s
vlastnou skoršou argumentáciou (bod 17. a 25. vyjadrenia k záverečnému vyjadreniu žalovaného),
týkajúcou sa dôvodu, pre ktorý rozhodnutie o vyvlastnení nebolo zapísané do katastra nehnuteľností.
Naďalej navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že na predloženie vyúčtovania trov žiadal poskytnúť dlhší časový priestor vzhľadom na zmenu právneho

zástupcu na strane žalovaného v priebehu konania.

23. Súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, vykonal a doplnil dokazovanie v odvolacím súdom
naznačenom smere, a to konkrétne vykonal dokazovanie výsluchom právneho predchodcu žalovaného,
výsluchomsvedka,listinnýmidôkazmi,atorozhodnutímKrajskéhoúraduvBratislaveč.ŽP/Vod.58/817/

H-22/1992 zo dňa 07.11.1996 (č.l. 7-8), rozhodnutím Okresného úradu v Dunajskej Strede č. 96/51 288-
DS zo dňa 03.02.1997 právoplatným dňa 25.03.1997 (č.l. 9-14), znaleckým posudkom č. 4/96 E. K.
L. znalca v odbore stavebníctvo oceňovanie nehnuteľností (č.l. 15-19), žiadosťou Vodohospodárskej
výstavby, š.p. zo dňa 16.05.2006 s ftc. doručenky (č.l. 35-36), žiadosťou Vodohospodárskej výstavby,
š.p. zo dňa 28.01.2008 (č.l. 37), rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda č. X 83/2006-1 zo dňa

11.12.2008 (č.l. 38), listom Vodohospodárskej výstavby, š.p. zo dňa 02.03.2009 (č.l. 39), oznámením
Správy katastra Dunajská Streda zo dňa 07.04.2009 (č.l. 40), upovedomením Správy katastra Dunajská
Streda zo dňa 04.09.2006 (č.l. 41-42), listom Vodohospodárskej výstavby, š.p. zo dňa 02.04.1997 (č.l.
43), znaleckým posudkom č. 3/2006 znalca Ing. Jozefa Čanádyho (č.l. 74-116), rozhodnutím Obvodného
úradu Dunajská Streda, samostatného reg. rozvoja č. 1744/94 zo dňa 12.02.1993 (č.l. 130-133),

správami o periodickej odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického vyhradeného technického
zariadenia (č.l. 233-244), Pozvánkou na kolaudáciu vodného zdroja zo dňa 05.01.1993 doručenou
obci Gabčíkovo (č.l. 263, 268-269), Rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia Bratislava
– vidiek zo dňa 30.03.1993 (č.l. 264-266), Rozhodnutím o prerušení kolaudačného konania zo dňa
30.03.1993 (č.l. 267), Doplnením podania ku kolaudačnému konaniu zo dňa 10.07.1996 (č.l. 270-272),

návrhom právneho predchodcu žalovaného na uzavretie zmluvy o nájme (č.l. 319), protokolmi o skúške
vzorky vody (č.l. 320-328), Návrhom kúpnej zmluvy na pozemok parc. č. 3484 zo dňa 26.08.1996 (č.l.
329), podaním obce Gabčíkovo zo dňa 07.10.1996 (č.l. 330), dotazom Vodohospodárskej výstavby,
š.p. zo dňa 17.03.1997 (č.l. 331), Oznámením č. účtu obcou Gabčíkovo zo dňa 18.03.1997 (č.l. 332),
výpisom z účtu žalobcu (č.l. 333), Kúpnou zmluvou zo dňa 29.07.2005 spolu s geometrickým plánom

č. 33 472 602-134/05 zo dňa 26.07.2005 vyhotoveným E. E. L. (č.l. 362-369), dedičským uznesením
OkresnéhosúduDunajskáStredač.k.8D/78/2022-159,Dnot137/2022zodňa20.02.2024právoplatným
dňa 20.02.2024, snímkami z družicového záznamu (č.l. 565-568), geometrickým plánom č. 1-710-1992
vyhotoveným dňa 23.07.1992 Ing. Zednikovičovou (č.l. 606), geometrickým plánom č. 2-710/1993
vyhotoveným dňa 12.03.1993 Ing. Zednikovičovou (č.l. 607), dôkladne sa oboznámil s celým obsahom

súdneho spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 8C/34/2007 a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

24. Predmetom konania je návrh žalobcu na určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. D., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ číslo 5725, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3.507 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“). Žalobca,
t.j. Slovenská republika, konajúca prostredníctvom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. tvrdí, že
je vlastníkom nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej Strede, odboru
životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku č. 96/51 288-DS zo dňa 03.02.1997 právoplatnéhodňa 25.02.1997, ktorým bol o.i. vyvlastnený aj sporný pozemok, pôvodne vo vlastníctve obce D.,
v dôležitom záujme spoločnosti (t.j. výstavba stavby, vodného diela). Predmetné rozhodnutie bolo
(tak stavebným úradom, ako aj žalobcom) zaslané Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu

odboru, avšak nedošlo k jeho zaevidovaniu do katastra nehnuteľností. Obec D. ako predávajúca
následne dňa 29.07.2005 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj o.i. aj sporného pozemku. Uvedená kúpna zmluva bola predmetom
katastrálneho konania, pričom bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v prospech právneho predchodcu žalovaného. Žalovaný je dedičom po nebohom pôvodnom žalovanom,

ktorý sa v zmysle dedičského uznesenia tunajšieho súdu č.k. 8D/78/2022-159, Dnot 137/2022 zo dňa
20.02.2024 mal stať výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

25. Z rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej Strede, odboru životného prostredia, oddelenia
stavebného poriadku č. 96/51 288-DS zo dňa 03.02.1997 právoplatného dňa 25.02.1997 (viď. overenú
fotokópiu v pripojenom spise sp. zn. 8C/34/2007 na č.l. 40-42) vyplýva, že na základe návrhu

VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. pre účel výstavby stavby SVD G – N – vodný zdroj
Gabčíkovo stavebný úrad rozhodol, že pre Slovenskú republiku v zastúpení VODOHOSPODÁRSKOU
VÝSTAVBOU, š.p., ktorá bude vykonávať právo hospodárenia so štátnym majetkom, vyvlastňuje
podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona z pozemkov označených v geometrických plánoch
čís. 2-710/1993 z 22.03.1993 a čís. 1-710-1992 z 04.08.1992 na kat. úz. D. vyhotovených E. I.

C. vypracovaných dňa 23.07.1992 a 12.03.1993, overených dňa 23.07.1992 a 16.03.1993, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tohoto rozhodnutia, nasledovné výmery z pozemkov zapísaných v poz. kniž.
vložkách o.i. 9, parc. č. 3483, vlastník obec D., výmera 3.524 m2, náhrada 172.676,- Sk. Prechodom
vyvlastňovacieho práva zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastňovaným pozemkom. Za vyvlastňované
pozemky prislúcha doterajším vlastníkom náhrada.

26. Z geometrického plánu č. 2-710/1993 z 22.03.1993 na majetkovoprávne vysporiadanie parc. č. 5725
overeného Správou katastra Dunajská Streda pod č. 198/93 vyplýva, že novovytvorená parc. č. 5724
vedenej v pozemnoknižnej vložke č. X, podľa stavu EN bola o výmere 3.507 m2.

27. Z kúpnej zmluvy uzavretej obcou Gabčíkovo ako predávajúcim a právnym predchodcom žalovaného
ako kupujúcim dňa 29.07.2005 vyplýva o.i., že predávajúci predáva v podiele 1/1 nehnuteľnosť v kat.
úz. D. pozemok parc. č. 5725 zastavaná plocha vo výmere 3.507 m2 a kupujúci ju kupuje v podiele 1/1
do svojho výlučného vlastníctva. Kúpna cena bola dojednaná sumou 673.040,- Sk.

28. Z upovedomenia Správy katastra Dunajská Streda zo dňa 04.09.2006 o.i. vyplýva, že rozhodnutie
č. 96/51 288-DS zo dňa 03.02.1997 bolo doručené aj Okresnému úradu Dunajská Streda, odbor
katastrálny, ale Správa katastra túto listinu nenašla zaevidovanú v roku 1997 na zápis. Následne
nebol vykonaný zápis parcely v súbore „C“ č. 5725 do vlastníctva VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY,
š.p. ... V roku 2005 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou obec Gabčíkovo odpredala časť združeného

pozemku parc. č. 3483 do vlastníctva A. B. na základe geometrického plánu č. 33 472 602-134 05. Podľa
geometrického plánu tejto odpredanej časti zodpovedala parcela v súbore „C“ č. 5725 vo výmere 3.524
m2 podľa predchádzajúceho geometrického plánu č. 2-710/1993, ktorý nebol prevedený do katastra,
t.j. vykúpenej časti.

29. Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 8C/34/2007, v ktorom sa žalobca
(VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p.) domáhal (aj) určenia vlastníckeho práva štátu k pozemku
totožnému ako v tomto konaní. Ako žalovaný vystupoval právny predchodca žalovaného. Žalobu súd
rozsudkom č.k. 8C/34/2007-298 zo dňa 09.04.2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 10Co/179/2013-324 zo dňa 12.11.2014 zamietol o.i. z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie

a naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v predmetnom súdnom spise, a to najmä
- zápisnicou Obecného úradu Gabčíkovo zo 4. zasadnutia obecného zastupiteľstva (č.l. 18-29);
- uznesením zo 4. zasadnutia obecného zastupiteľstva (č.l. 30-31);
- overenou fotokópiou rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej Strede č. 96/51 288-DS, odboru

životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku zo dňa 03.02.1997 právoplatného dňa 25.03.1997
(č.l. 40-42);
- listom Vodohospodárskej výstavby, š.p. zo dňa 02.04.1997 adresovaným Okresnému úradu Dunajská
Streda, katastrálnemu odboru vo veci zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v k.ú. D. pre stavbuVodný zdroj Gabčíkovo s tým, že pre potrebu výstavby boli pozemky majetkovoprávne usporiadané
podľa geometrických plánov č. 2-710/1993 a č. 1-710-1992. Zasielalo sa o.i. aj vyvlastňovacie
rozhodnutie č. 96/51 288-DS zo dňa 03.02.1997 (č.l. 47);

- čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 127-128);
- výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 129-130);
- výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 131-145);
- vyrozumením prokurátorky okresnej prokuratúry zo dňa 11.05.2007 v súvislosti s podnetom na
preskúmanie zákonnosti správnych orgánov, v ktorom sa konštatuje, že boli zadovážené príslušné

administratívne spisy, pričom sa zistilo, že boli dodržané všetky zákonné podmienky rozhodnutia
o vyvlastnení vo verejnom záujme. Pokiaľ sa týka nehnuteľností, ktorá bola tiež predmetom kúpy
na základe kúpnej zmluvy vedenej ako parc. registra „C“ č. 5725 vo výmere 3.507 m2 pre k.ú. D.
bolo zistené, že táto parcela bola predmetom vyvlastnenia na základe rozhodnutia Okresného úradu
Dunajská Streda č. 96/51-288-DS zo dňa 03.02.1997. Zo spisového materiálu správy katastra však
vyplýva, že správa katastra túto listinu nezaevidovala na zápis a v dôsledku toho nebol vykonaný zápis

predmetnej parcely do katastra. ... zakreslenie tejto parcely nepochybne zodpovedá zakreslenej parc.
č. 5725 v súbore „C“ vo výmere 3.524 m2 podľa predchádzajúceho geometrického plánu č. 2-710/1993,
ktorý nebol prevedený do katastra spolu so zápisom vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 96/51-288-DS zo
dňa 03.02.1997 (č.l. 147-148);
- oznámením Obvodného úradu Dunajská Streda, Odbor organizačný a ekonomický zo dňa 27.08.2009,

z ktorého vyplýva, že zapožičanie spisu č. 96/51288 nie je možné, keďže sa v ich archíve žiadaný spis
nenachádza, rovnako ani na meno stavebníka A. B. sa ďalší spis v rokoch 1996 a 1997 nie je uložený
(č.l. 181);
- identifikáciou parciel (č.l. 191);
- listom vlastníctva – výpisom z pozemnoknižnej zložky č. 9 pre k.ú. D., z ktorého vyplýva, že pod por.č.

A8 je zapísaná parc. č. 3483 ako pasienok v hone Magla o výmere 71 kj 8000 jach, pod bodom B1 ako
vlastníčka je zapísaná obec Gabčíkovo (č.l. 192-193);
- rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia Bratislava vidiek č. Vod. 525/A17/1992-K zo dňa
17.08.1992 (č.l. 207-211);
- rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, odboru životného prostredia č. ŽP/Vod. 236/H-25/1998-K1

zo dňa 16.11.1998 (č.l. 213-216);
- rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/34/2007-223 zo dňa 29.06.2010 (č.l. 223-227);
- uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/376/2010-242 zo dňa 31.01.2012 (č.l. 242-252).

30. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

31. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

32. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

33. Súd preskúmal procesné podmienky, pričom nezistil žiadne prekážky, ktoré by bránili konaniu
a rozhodnutiu veci. Súd osobitne považuje za potrebné zdôrazniť, že tu niet prekážky právoplatne
rozhodnutej veci. Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 8C/34/2007, v ktorom ako
sporové strany vystupovali VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p. a právny predchodca žalovaného.

Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti. Konanie o
žalobe právneho predchodcu žalovaného o určenie vlastníckeho práva bolo právoplatne zastavené
pre nezaplatenie súdneho poplatku. O vzájomnej žalobe VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p.
bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C/34/2007-298 zo dňa 09.04.2019, potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/179/2013-324 zo dňa 12.11.2014, a to tak, že došlo

k jej zamietnutiu o.i. z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení s tým, že súd vytkol najmä nesprávne označenie žalobcu. Uvedené konanie
je právoplatne skončené a žaloba bolo zamietnutá pre formálne nedostatky, preto vyššie citované
rozhodnutia tunajšieho a odvolacieho súdu nevytvorili prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalobav tejto veci bola následne podaná po právoplatnom skončení konania sp. zn. 8C/34/2007, a preto tu nie
je ani prekážka listispendencie.

34. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

35. Podľa § 73 CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

36. Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

37.Podľa§6ods.1zákonač.111/1990Zb.oštátnompodnikuvzneníúčinnomdo01.07.1998(t.j.kudňu
vydaniavyvlastňovaciehorozhodnutia)podnikhospodárisvecamiamajetkovýmiprávamizverenýmimu
pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania.

Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve.

38. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

39. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

40. Súd vzhľadom aj na námietku žalovaného považoval za potrebné osobitne sa vysporiadať s otázkou
vecnej legitimácie, oprávnenosťou VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. konať v mene štátu

a prípustnosťou podanej žaloby s prihliadnutím na jej určovací charakter.

41. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo
strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie

(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie
tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v
prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

42. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, sú po procesnej
stránke dve skutočnosti. Prvou, že strany majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý
právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide (porovnaj napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/23/2008 zo dňa 28.05.2009).

43. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sú nositeľmi práv a povinností, o
ktorých v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti odlišným od osoby zapísanej v
katastri nehnuteľností, a ten, kto je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností.

Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu či právu v
prítomnosti, teda v čase vyhlásenia rozsudku. V prípade zápisu duplicity vlastníctva je v katastri
nehnuteľností k rovnakej nehnuteľnosti evidované vlastnícke právo rôznych vlastníkov a v dôsledku
zápisu duplicitného vlastníctva je hodnovernosť údaju o zapísanom vlastníckom práve spochybnená. V
takomto prípade svedčí vecná legitimácia tým subjektom, ktorých zápis vlastníckeho práva je v katastri

nehnuteľností spochybnený poznámkou o duplicite vlastníctva. Aktívne legitimovaným na podanie
žaloby na odstránenie duplicitného vlastníctva je potom ktorýchkoľvek z dotknutých (duplicitných)
vlastníkov (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/168/2019 zo dňa
31.03.2020).44. V súdenej veci z listinných dôkazov, primárne z rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej
Strede, odboru životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku č. 96/51 288-DS zo dňa

03.02.1997, právoplatným dňa 25.02.1997 (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“) vyplýva, že
stavebný úrad rozhodol o vyvlastnení aj sporného pozemku pre Slovenskú republiku v zastúpení
VODOHOSPODÁRSKOU VÝSTAVBOU, š.p., ktorá sa určila ako subjekt oprávnený vykonávať právo
hospodárenia so štátnym majetkom. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Slovenská republika,
ktorá tvrdí, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti odlišnou od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností

je aktívne vecne legitimovaná v spore (v tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Trnave č.k. 10Co/179/2013-324 zo dňa 12.11.2014). Žalovaný, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaný v spore.

45. Osobitne, čo sa týka subjektu, konajúceho v mene štátu súd uvádza, že VODOHOSPODÁRSKA
VÝSTAVBA, š.p. je štátny podnik, ktorý má právnu subjektivitu a je oprávnený konať jednak vo

svojom mene, ako aj za štát. Postavenie štátneho podniku vo vzťahu k ním spravovanému majetku
upravuje § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Toto ustanovenie od účinnosti vyhláseného
znenia citovaného zákona bolo zmenené najmä novelou uskutočnenou zákonom č. 306/2013 Z.z.,
ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.11.2013. Touto novelou došlo k odstráneniu pôvodnej terminológie
označujúcej vzťah štátneho podniku k veciam, ktoré mu boli zverené pri jeho založení, ako aj k veciam

získaným výkonom jeho podnikateľskej činnosti, ako právo hospodárenia a začal sa používať termín
správa majetku. Od 01.11.2013 tak má štátny podnik postavenie správcu majetku, a to tak k majetku,
ktorý mu bol zverený (pri jeho založení alebo neskôr), ako aj k majetku, ktorý bol nadobudnutý výkonom
jeho vlastnej podnikateľskej činnosti. V súčasnosti v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990
Zb. o štátnom podniku, všetky veci a majetkové práva, ktoré štátny podnik (VODOHOSPODÁRSKU

VÝSTAVBU, š.p. nevynímajúc) spravuje, sú majetkom štátu v správe štátneho podniku, pričom takýto
režim správy majetku sa vzťahuje aj na veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ku ktorým pred
01.11.2013 štátny podnik nadobudol právo hospodárenia. Zákonom č. 306/2013 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku bolo do zákona o štátnom podniku vložené ustanovenie
§ 6 ods. 2, podľa ktorého štátny podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa § 6 ods.

1 v konaniach pred súdom a orgánmi verejnej správy, pričom obdobne je oprávnený konať v mene
štátu aj v konaniach, kde je vlastnícke právo štátu sporné. V dôvodovej správe k uvedenému zákonu
č. 306/2013 Z.z. sa uvádza: „Návrhom sa jednoznačne upravuje otázka postavenia štátneho podniku
v súdnych sporoch ktorých predmetom je otázka vlastníctva štátu v správe štátneho podniku a to tak,
aby bolo jednoznačné, že štátny podnik koná a zastupuje štát ako vlastníka v majetkových veciach pred

súdmi a orgánmi verejnej správy. Obdobne sa navrhuje upraviť túto otázku v prípadoch v ktorých je
vlastníctvo štátu spochybnené. Zároveň došlo k nahradeniu pojmu 'hospodárenia' pojmom 'správa'“. Vo
vyvlastňovacom rozhodnutí stavebný úrad určil VODOHOSPODÁRSKU VÝSTAVBU, š.p. ako subjekt
oprávnený vykonávať právo hospodárenia so štátnym majetkom (konkrétne aj so sporným pozemkom).
Teda zo samotného vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva správcovstvo VODOHOSPODÁRSKEJ

VÝSTAVBY, š.p., keďže výkladom (najmä historickým) ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. je
možné dospieť k záveru, že režim správy majetku sa vzťahuje aj na sporný majetok, a preto Slovenská
republika koná v tomto spore prostredníctvom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p.

46. V ustanovení § 137 CSP sú demonštratívne uvedené jednotlivé druhy žalôb, a to žaloba o splnenie

povinnosti, žaloba o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, žaloba na
určenie právnej skutočnosti, keď prichádza do úvahy aj iná žaloba v § 137 nepomenovaná, ktorá je
prípustná za predpokladu, že petit žaloby vyplýva z hmotného práva. Pri určovacej žalobe podľa § 137
písm. c) CSP, znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu

právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, treba
vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav. Všeobecným predpokladom, aby
súd žalobe vyhovel, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení práva žalobcom. Žalobca
má v zásade naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho
právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým,

že bude existovať rozhodnutie o existencii, resp. neexistencii predmetného práva. Ak tvrdené právo už
nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, v zásade absentuje naliehavý právny záujem, pretože žalobca
má možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom nazamietnutie žaloby. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení existencie
resp. neexistencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu.

47. Keďže žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom v žalobe vymedzenej žaloby, teda
sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP (v čase podania žaloby podľa § 80 OSP), súd
skúmal aj to, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

48. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení všeobecne tkvie v tom, že práve takéto

určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu, vytvorí tak i pevný právny základ pre
ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde
aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí efektívnu
istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude podmienka naliehavého právneho záujmu naplnená.
Všeobecne platí, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak právna otázka, o ktorej
má byť rozhodnuté na základe určovacej žaloby, má povahu otázky len predbežnej vo vzťahu k

posúdeniu,čituje(nieje)právnyvzťahaleboprávo.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom v merite žaloby rozhodnúť. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným nepopieraná existencia (neexistencia) práva,

či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný
(existencia aktuálneho stavu, objektívnej právnej neistoty medzi stranami), jestvuje ohrozenie práva
či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak, len
rozhodnutímsúdu.Rešpektujúczásaduhospodárnostikonaniasasúdmusízaoberaťotázkouexistencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny

záujemnapožadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladaná
uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou
nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistota v právnom vzťahu a ak zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno

dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Tieto
funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno
vkonkrétnomprípadeočakávať,žeichurčovaciažalobabudeplniť,nebudeaninaliehavýprávnyzáujem
na takomto určení.

49. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Cdo/251/2021 zo dňa 30.06.2022, v ktorom sa konštatuje, že „podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 29. novembra 2021 sp. zn. 9 Cdo 216/2021 naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v
zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami
tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v

prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je
evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje. 17.12. Spory o určenie vlastníckeho
práva v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, s formuláciou
pozitívneho a nie negatívneho určovacieho petitu, boli opakovane predmetom dovolacieho prieskumu

(por. 8Cdo/94/2020, 3Cdo/40/2019, 6Cdo 198/2018, 7Cdo/159/2013), pričom ani v jednom z týchto
konaní nebola konštatovaná neprípustnosť pozitívneho určovacieho petitu. Rovnaký záver je obsiahnutý
aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2009. 18. K otázke určovacích žalôb sa
opakovane vyjadril aj Ústavný súd SR. V tejto súvislosti možno poukázať na aktuálne rozhodnutia
sp. zn. III. ÚS 588/2021, sp. zn. III. ÚS 622/2021, v ktorých ústavný súd skonštatoval, že určovacia

žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam, kde na jej základe je možné dosiahnuť právnu istotu
v dotknutom právnom vzťahu, a zároveň na jej základe možno dosiahnuť úpravu vzájomných vzťahov a
predísť budúcim sporom. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i

iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti
práv(právnychvzťahov)knehnuteľnostiamevidovanýmvkatastrinehnuteľností,akrozsudokvyhovujúci
žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok najvyššieho súdu 4 Cdo
105/2013). V zmysle ustálenej judikatúry pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva knehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce
právo bude podkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne
zosúladenie zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností (najvyšší súd 2 Cdo

163/2005, 1 Cdo 56/2003, R 24/2009).“

50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd bol toho názoru, že žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení k nehnuteľnosti (tento bol daný aj v čase začatia konania podľa §
80 Občianskeho súdneho poriadku), pretože by bez tohoto určenia bolo právne postavenie žalobcu

neisté, rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu a môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

51. K otázke vecnej legitimácie, oprávnenosti VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. a naliehavému
právnemuzáujmusúdpovažujezapotrebnépoznamenať,ženapriektomu,žeodvolacísúdsaexplicitne
nevyjadril k uvedeným otázkam vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, bez pochýb však uvedené skúmal,

a to aj bez odvolacej námietky, keďže nedostatok vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu
ako aj nesprávne označenie žalobcu vedie k zamietnutiu žaloby bez potreby ďalšieho dokazovania,
pričom odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť doplniť dokazovanie o.i. k otázke dobromyseľnosti
právneho predchodcu žalovaného. Z toho teda je možné vyvodiť, že aj podľa odvolacieho súdu bola
otázka vecnej legitimácie, danosti naliehavého právneho záujmu a označenia žalobcu vyhodnotená

tunajším súdom v skoršom (hoci aj zrušenom) rozhodnutí správne.

52. Podľa čl. 20 ods. 1 až 5 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje (ods. 1). Zákon ustanoví, ktorý ďalší

majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb
spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu,
môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb.
Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických
osôb so sídlom v Slovenskej republike (ods. 2). Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu

práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom (ods. 3). Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu
(ods. 4). Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý

nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Podmienky ustanoví zákon (ods. 5).

53. Podľa § 123 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník je

v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním.

54. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

55. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

56. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

57. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.58. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom aj ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
29.07.2005) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

59. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

60. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej

len „stavebný zákon“) účinnom do 31.08.1997 (t.j. ku dňu vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia)
pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme,
uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno
obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

61. Podľa § 108 ods. 2 písm. a) a k) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme

pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, výstavbu alebo
prevádzkovanie vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov.

62. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku
2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby

určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj
a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie (stavby pre zneškodňovanie odpadov, pre zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových
vôd a ich čistenie, pre verejnú dopravu, pre verejné školstvo, pre verejnú správu a pod.).

63. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne
obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

64. Podľa § 109 ods. 2 stavebného zákona vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza

vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom
a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové
priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká.

65. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno

dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

66. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje spravidla územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje,
nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania

priamo vo vyvlastňovacom konaní.

67. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.
Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k

pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada.

68. Podľa § 111 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa
poskytuje v peniazoch, pokiaľ osobitný zákon nepripúšťa iný spôsob náhrady.

69. Podľa § 112 ods. 1 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.

70. Podľa § 114 ods. 1 stavebného zákona na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá
stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.71. Podľa § 115 ods. 1 a 2 stavebného zákona vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na účely,
na ktoré boli vyvlastnené. S užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí
začať najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky.

72. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

73. Medzi stranami nebolo sporné, že ako vlastník sporného pozemku v k.ú. D. parc. č. 5725 vo
výmere 3.507 m2, evidovaný na LV č. XXXX, je zapísaný žalovaný, t.j. právny nástupca po pôvodnom
žalovanom, ktorý ako kupujúci uzatvoril s obcou Gabčíkovo ako predávajúcou dňa 29.07.2005 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalovaného
aj k spornému pozemku. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy (ktorej neoddeliteľnou súčasťou bol
aj geometrický plán č. 33 472 602-134/05 vyhotovený E. E. L. dňa 26.07.2005) vtedajšia Správa

katastra v Dunajskej Strede povolila dňa 07.02.2006 pod č. V-497 06 vklad vlastníckeho práva k tejto
nehnuteľnosti v prospech právneho predchodcu žalovaného.

74. V predmetnom konaní bolo kľúčové zodpovedanie otázky (bez pochýb otázky spornej medzi
stranami sporu), či obec D. bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 29.07.2005 s právnym

predchodcom žalovaného vlastníčkou sporného pozemku.

75. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že rozhodnutím vydaným dňa 03.02.1997 (t.j.
8 rokov pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi obcou D. a právnym predchodcom žalovaného) došlo
k vyvlastneniu sporného pozemku pre Slovenskú republiku za účelom výstavby stavby SVD G – M –

Vodný zdroj Gabčíkovo.

76. Súd na rozdiel od žalovaného nemal pochybnosti o samotnej existencii predmetného
vyvlastňovacieho rozhodnutia predloženého do konania žalobcom. Súd pre úplnosť v tejto súvislosti
poukazuje na to, že v pripojenom spise 8C/34/2007 (č.l. 40-42) sa nachádza overená fotokópia tohto

rozhodnutia, preto nie je pravdivé tvrdenie, že súd disponuje len jeho neoverenou fotokópiou. Nemenej
dôležitou je aj skutočnosť, že doposiaľ vo veci konajúce súdy (prvoinštančný aj odvolací súd) prijali
jednoznačný záver o existencii tohto rozhodnutia a učinil tak aj konajúci súd (príkladmo súd poukazuje
aj na str. 5 uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/376/2010-247 zo dňa 31.01.2012). Predmetná
listina je verejnou listinou, vydaná Okresným úradom Dunajská Streda, teda orgánom verejnej moci, a

to v medziach jeho právomoci v čase vydania tejto listiny, a preto s odkazom na § 205 CSP takáto listina
potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak (k čomu
v súdnej vec nedošlo). Čo sa týka námietky žalovaného, že s uvedeným vyvlastňovacím rozhodnutím
okrem VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. nedisponujú orgány verejnej moci - dokonca ani
samotný Okresný úrad Dunajská Streda, ktorý ho vydal -, súd túto námietku žalovaného nepovažoval

za podloženú a správnu. Súdu nie je známy žiadny listinný (či iný) dôkaz, ktorý by potvrdzoval správnosť
tvrdenia žalovaného v tomto smere. Je nutné poznamenať, že v spise 8C/34/2006 (č.l. 181) sa
nachádza prípis Okresného úradu Dunajská Streda, odboru organizačného a ekonomického, ktorým
úrad oznamuje, že nevie vyhovieť žiadosti tunajšieho súdu, keďže spis č. 96/51288 sa v ich archíve
nenachádza (t.j. ku dňu 27.08.2009). Z tohto oznámenia však nevyplýva neexistencia vyvlastňovacieho

rozhodnutia, ktorú skutočnosť ani samotný Okresný úrad Dunajská Streda, odbor organizačný a
ekonomický netvrdil. Môže existovať viacero dôvodov, prečo v čase tohto oznámenia Okresný úrad
Dunajská Streda, odbor organizačný a ekonomický administratívny spis nenašiel, zodpovedanie tejto
otázky však nie je podstatné pre rozhodnutie v tejto veci. Strata administratívneho spisu nie je dôkazom
neexistencie vyvlastňovacieho rozhodnutia, a to najmä v kontexte aj ďalších skutočností zistených

v priebehu tohto konania. Súd ďalej dáva do pozornosti žalovaného, že s predmetným vyvlastňovacím
rozhodnutím (okrem žalobcu) disponoval aj Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, ktorá
skutočnosť je preukázaná listinnými dôkazmi (viď. napr. č.l. 41-42 tohto spisu, v ktorom katastrálny
odbor uvádza, že mu vyvlastňovacie rozhodnutie doručené bolo, ako aj č.l. 47 spisu 8C/34/2007 – zápis
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam). Navyše aj samotný Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny

odbor zaslal súdu aj predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie na základe žiadosti súdu o súčinnosť (viď.
č.l. 194-200 spisu 8C/34/2007), z čoho súdu vyplýva, že predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím
disponuje. O vyvlastňovacom rozhodnutí ďalej mala vedomosť aj Okresná prokuratúra Dunajská
Streda, ktorá na základe zadovážených administratívnych spisov vyhodnocovala podnet právnehopredchodcu žalovaného na preskúmanie zákonnosti postupov správnych orgánov (viď. č.l. 147-148
spisu 8C/34/2007). Prihliadajúc na uvedené námietka žalovaného o neexistencii vyvlastňovacieho
rozhodnutia neobstojí.

77. Vo vzťahu k samotnému obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia, súd uvádza, že podľa názoru
súdu predmet vyvlastnenia bol v ňom identifikovaný a vymedzený dostatočne určito. Teda predmetom
vyvlastnenia bola z pozemkov označených v geometrických plánoch (špecifikovaných v rozhodnutí)
o.i. aj výmera 3.524 m2 z pozemkov zapísaných v pozemkovoknižnej vložke X parc. 3483 v k.ú.

D. vo vlastníctve obce Gabčíkovo. Neoddeliteľnou súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia sú dva
geometrické plány (GP č. 1-710-1992 vyhotovený dňa 23.09.1992 E. C. I., overený dňa 04.08.1992
Správou geodézie a kartografie Bratislava, Strediskom geodézie Dunajská Streda – viď. aj č.l. 606;
GP č. 2-710-1993 vyhotovený dňa 12.03.1993 E. C. I., overený dňa 22.03.1993 Katastrálnym úradom
v Bratislave, Správou katastra Dunajská Streda – viď. aj č.l. 607 a overenú fotokópiu na č.l. 38
spisu 8C/34/2007). Na základe geometrického plánu č. 2-710-1993 vznikli z pôvodnej parcely č.

3483 o pôvodnej výmere 41 ha 1.457 m2 dve nové parcely, a to parcela č. 5725 o výmere 3.524
m2 a parcela č. 3483 o výmere 40 ha 7.933 m2. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že
konkrétna parcela, ktorá bola predmetom vyvlastnenia, je vo vyvlastňovacom rozhodnutí určená vo
forme výmery z pôvodnej parcely označenej parcelným číslom a jej zápisom v pozemkovoknižnej vložke.
Hoci parcelné číslo novovytvorenej parcely nie je priamo uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí (je

uvedený pôvodný stav a odkaz na geometrické plány), avšak vyplýva priamo z geometrického plánu č.
2-710-1993, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia. Nedošlo tak k vyvlastneniu
celej parcely č. 3483, ale iba jej časti o výmere 3.524 m2, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela
č. 5725. Uvedený záver súdu je podporený listinnými dôkazmi (najmä samotným vyvlastňovacím
rozhodnutím a vyššie uvedenými geometrickými plánmi, ako aj znaleckým posudkom č. 4/96 na základe

ktorého bola určená náhrada aj v prospech obce za vyvlastnenú parcelu č. 5725, oznámením Správy
katastra Dunajská Streda zo dňa 04.09.2006), z ktorých vyplýva záver, že predmetom vyvlastnenia bola
novovytvorená parcela č. 5725 o výmere 3.524 m2. Pre úplnosť súd poznamenáva, že konajúci súd nie
je viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí (v poradí prvom a zrušujúcom) Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10Co/376/2010 zo dňa 31.01.2012, pričom v tomto (aktuálne prebiehajúcom) konaní

odvolací súd rovnaký záver (doposiaľ) nevyslovil, ba naopak bol toho názoru, že sa súd prvej inštancie
správnevysporiadalsotázkouprevoduspornejnehnuteľnostiobcouGabčíkovoprávnemupredchodcovi
žalovaného zo dňa 29.07.2005, pričom súd prvej inštancie v skoršom zrušenom rozsudku k tomuto
uviedol, že je nepochybné, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy obec Gabčíkovo nebola vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia žalobca. Súd

mal za to, že v tomto štádiu konania súdu už nie je sporné, že pozemok (posudzovaný v tomto spore)
bol predmetom vyvlastnenia.

78. Žalovaný ďalej namietal nesprávnu a zmätočnú identifikáciu geometrických plánov vo
vyvlastňovacom rozhodnutí. Po preskúmaní predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé, že

na prvej strane rozhodnutia sú geometrické plány jasne vymedzené číslom a dátumom ich overenia
príslušným katastrálnym úradom (t.j. GP č. 2-710-1993 zo dňa 22.03.1993 a GP č. 1-710-1992
zo dňa 04.08.1992). Na druhej strane rozhodnutia však sú v zamenenom poradí uvedené dátumy
vyhotovenia a overenia geometrických plánov. Súd uvedené vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť
vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorá s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetné geometrické plány

tvorili neoddeliteľnú súčasť vyvlastňovacieho rozhodnutia nespôsobujú takú vadu tohto rozhodnutia,
ktorá by viedla k pochybnostiam o jeho obsahu, resp. k pochybnostiam, na ktoré geometrické plány
vyvlastňovacie rozhodnutie odkazuje. Skutočnosť, že geometrické plány následne boli resp. mohli byť
prepracované (napr. geometrický plán č. 1-710-1992 prepracovaný pod č. 35735325-203/2008 zo dňa
02.03.2009) nemajú na právoplatnosť, určitosť či zrozumiteľnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia žiaden

vplyv, a preto námietka žalovaného v tomto smere je irelevantná.

79. Súd sa následne venoval námietke žalovaného, týkajúcej sa nesúladu vo výmere sporného pozemku
s prihliadnutím na to, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí ide o výmeru 3.524 m2 a predmetom kúpnej
zmluvy (ako aj predmetom konania) bol (je) pozemok vo výmere 3.507 m2. Z oznámenia Správy

katastra Dunajská Streda (č.l. 41-42) je zrejmé, že vyvlastňovacie rozhodnutie spolu aj s geometrickým
plánom č. 2-710-1993 nebol zaevidovaný na zápis (teda ani parcela č. 5725). Na základe žiadosti
obce D. z roku 1998 pod č. Z-2048/98 však došlo k zápisu spornej parcely č. 5725 ako tzv. združený
pozemok na LV č. XXXX do vlastníctva obce, avšak v menšej výmere, t.j. výmere 3.507 m2. Súčasťoukúpnej zmluvy zo dňa 29.07.2005 uzavretej obcou D. a právnym predchodcom žalovaného bol aj
geometrický plán č. 33 472 602-134/05, podľa ktorého odpredanej časti zodpovedala parc. č. 5725
ovýmere3.507m2.Kresbatejtoparcelyvšakzodpovedákresbenovovytvorenejparc.č.5725vovýmere

3.524 m2 podľa predchádzajúceho geometrického plánu č. 2-710/1993, ktorý nebol prevedený do
katastra.Kobdobnémuzáveruototožnostiparcelyč.5725dospelaajprokurátorkaOkresnejprokuratúry
Dunajská Streda (viď. č.l. 147-148 spisu 8C/34/2007). Uvedený stav teda bol spôsobený tým, že Správa
katastra Dunajská Streda nevykonala zápis vyvlastňovacieho rozhodnutia a geometrického plánu č.
2-710-1993 do katastra nehnuteľností v čase zaslania uvedených listín stavebným úradom a žalobcom,

avšak vyhovela časovo neskorším návrhom obce D. a právneho predchodcu žalovaného. Vzhľadom na
zistenú totožnosť parcely menšia výmera spornej parcely (3.507 m2) bola plne zahrnutá do vyvlastnenia,
a preto podľa názoru súdu námietka žalovaného ani v tomto smere nie je opodstatnená, keďže ide
o totožnú parcelu z obidvoch geometrických plánov (GP č. 2-710-1993 a GP č. 33 472 602-134/05).

80. Žalobca sa právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia dňa 25.02.1997 stal vlastníkom sporného

pozemku. Tak ako už súd uviedol aj vyššie, predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie sa doručovalo aj
Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru (viď. č.l. 43, 41), ktorú skutočnosť potvrdzuje
aj samotný katastrálny odbor, keď uvádza, že predmetné rozhodnutie mu doručené bolo, avšak túto
listinu nenašla zaevidovanú v roku 1997 na zápis a následne nebol vykonaný zápis. Za uvedený postup
však nenesie zodpovednosť ani stavebný úrad, ani VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p. konajúca

vmeneštátu.Vtejtosúvislostijenutnépoznamenať,žezápisvlastníckehoprávanazákladerozhodnutia
štátneho orgánu (t.j. aj vyvlastňovacieho rozhodnutia stavebného úradu) sa v zmysle § 34 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam zapisuje
záznamom do katastra nehnuteľností, pričom takýto zápis má len deklaratórne účinky. Podľa názoru
súdu žalobca správne poukázal aj na § 45 zákona č. 162/1995 Z.z. (platný a účinný ku dňu vyvlastnenia),

v zmysle ktorého sa zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 41 k dielom nevykonal,
ak sa neuskutočnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým dielom, ktoré utvoria podľa
geometrického plánu novú parcelu. Katastrálny úrad pritom do prevodu alebo prechodu vlastníckeho
práva k všetkým dielom nezaradil verejné listiny ani iné listiny do zbierky listín katastrálneho operátu,
ale ich viedol v osobitnej evidencii katastrálneho operátu, pričom rovnaký postup sa vzťahoval aj na

zápis prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom bola postavená líniová stavba
alebo iná verejnoprospešná stavba. Vzhľadom na povahu nehnuteľnosti žalobca mohol byť v dobrej
viere, že vyvlastňovacie je vedené v osobitnej evidencii katastra nehnuteľností. To, že sa vyvlastňovacie
rozhodnutie nenašlo zaevidované v roku 1997 na zápis, sa žalobca dozvedel až podstatne neskôr
zoznámeniabývalejSprávykatastraDunajskáStreda.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebnédodať,

že zisťovanie správnosti postupu Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru nie je (a
nemôže byť) predmetom tohto civilného konania.

81. Súd z listinných dôkazov (najmä č.l. 329-333) mal za to, že obec D. mala vedomosť o vyvlastnení
sporného pozemku, pričom jej bola zo strany žalobcu riadne zaplatená aj náhrada za vyvlastnený

pozemok (o úhrade svedčí aj výpis z účtu), a to vo výške určenej vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Z tohto
dôvodu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 29.07.2005 s právnym predchodcom žalovaného obec
nebola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, keďže jej vlastníčkou bol žalobca na základe uvedeného
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Právny predchodca žalovaného tak s nevlastníkom uzatvoril predmetnú
kúpnu zmluvu, ktorá je tak s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym

úkonom. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nebolo možné nadobudnúť vlastnícke
právo, a to ani v prípade, ak na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac
práv, ako sám má („nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“), nemohol potom
platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto bol na základe absolútne

neplatného právneho úkon uvedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera
nadobúdateľa,žehnuteľnúalebonehnuteľnúvecnadobúdaodvlastníka,bymalavplyvnanadobudnutie
vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho
práva s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa výslovne upravoval. V iných prípadoch právna úprava
de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa

neumožňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo
dňa 27.04.2021 konštatuje, že „Aj z uvedeného bolo podľa veľkého senátu obchodnoprávneho
kolégia zrejmé, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri
nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačovala pre záver súdu o tom, že moholnadobudnúťvlastníckeprávo(apreposkytnutieochranytomutoprávu),aksapreukáže,žetátozapísaná
osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti,
napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavovala absolútne

neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce“ vlastnícke právo previesť na
ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere“. Je potrebné zotrvať na právnom závere, že absolútne
neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, odkazujúc na citované uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

82. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Cdo/269/2022 zo dňa 29.04.2024, v ktorom sa konštatuje: „Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že až donedávna existovali dve skupiny rozhodnutí najvyššieho súdu posudzujúce predmetnú
právnu otázku, keď do prvej skupiny bolo možné zaradiť rozhodnutia zotrvávajúce na zásade nemo plus

iuris a do druhej skupiny rozhodnutia, ktoré umožňovali prelomenie predmetnej zásady, vychádzajúc zo
záverovnálezuústavnéhosúduzodňa20.apríla2016,sp.zn.I.ÚS239/2016.26.Doskupinyrozhodnutí
zotrvávajúcich na zásade nemo plus iuris patrili napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
1Cdo/146/2012, 2MCdo/20/2011, 3Cdo/144/2010, 3Cdo/223/2016, 5MCdo/12/2011 a 7Cdo/139/2019.
27. Dovolací súd považuje za podstatné, že v otázke prelomenia zásady „nemo plus iuris“ a s tým

súvisiaceho nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa,
došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu prostredníctvom uznesenia veľkého senátu
obchodnoprávneho kolégia (ďalej len „veľký senát“) z 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020, na ktoré
rozhodnutie sa v podstatnom odvolávajú aj rozhodnutia súdov nižších inštancií. 28. Zjednocovanie
judikatúry všeobecných súdov je podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm.

b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zverené najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď
mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov (I. ÚS 17/01, III. ÚS 346/05). Od 1. júla 2016 je zabezpečenie
jednoty rozhodovania a jednoty judikatúry predovšetkým úlohou veľkého senátu najvyššieho súdu
(§ 48 Civilného sporového poriadku) [II. ÚS 252/2019]. 29. K retrospektívnym účinkom zmenenej

judikatúry dovolací súd vyjadruje vo svojich rozhodnutiach (sp. zn. 8MCdo/4/2014, 3Cdo/223/2016,
3Cdo/198/2017, 9Cdo/67/2020, 7Cdo/20/2021) priebežne stabilný názor, že pokiaľ dôjde k zmene
judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu a iba je
nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do
budúcnosti, ale nový právny názor je potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Vychádza

sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. 30. V predmetnom rozhodnutí
veľký senát vo vzťahu k nastolenej právnej otázke uzatvoril, že: (i) Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol
uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; (ii) S poukazom na právnu zásadu,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre

potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten,
kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností; (iii) Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V

inýchprípadochprávnaúpravadelegelatanadobudnutievlastníckehoprávaodnevlastníkaspoukazom
na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje; (iv) Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré
upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia
vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že

je vlastník. 31. Na rozhodnutie veľké senátu už medzičasom nadviazal najvyšší súd rozhodnutiami
sp. zn. 8Cdo/278/2019, 7Cdo/174/2020, 7Cdo/52/2023, 9Cdo/205/2022, 1Cdo/260/2021 v spojitosti s
uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2023 o odmietnutí ústavnej sťažnosti, ktorú líniu
sleduje najvyšší súd i v preskúmavanej veci, preto pokiaľ odvolací súd založil svoje rozhodnutie v
dovolateľom nastolenej právnej otázke na zhodnom právnom názore, podľa ktorého ochrana žalobkyne

ako vlastníčky sporných nehnuteľností je zaručovaná zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než
má sám“, bez možnosti jej prelomenia ochranou dobrej viery žalovaného ako nadobúdateľa sporných
nehnuteľností (za situácie, keď nešlo ani o jeden z taxatívne vymedzených prípadov, ktoré zákon v
súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovneupravuje), treba mať za to, že jeho rozhodnutie spočíva v správnom právnom posúdení veci. Nič na
tom nemôže zmeniť ani subjektívne presvedčenie dovolateľa, že v prejednávanom spore mala byť
táto právna otázka posúdená odlišne. Posúdenie otázky, či dovolateľ bol alebo nebol pri nadobudnutí

vlastníckehoprávakdotknutýmnehnuteľnostiamdobromyseľný,bolopretoztohtohľadiskairelevantné“.

83. Opierajúc sa o aktuálnu judikatúru (plne si uvedomujúc právny názor odvolacieho súdu v jeho
zrušujúcom uznesení), súd prvej inštancie si dovoľuje vyjadriť právny názor, že v predmetnej
veci prípadná dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného nemala vplyv na nadobudnutie

vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti od nevlastníka, keďže tu nejde o niektorý z taxatívne
vymedzených prípadov nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru, ktorý by zákon
výslovne upravoval.

84. Nad rámec uvedeného sa však súd viazaný názorom odvolacieho súdu zaoberal možnosťou
prelomenia zásady „nemo plus iuris“. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v skorších rozhodnutiach ku

skúmaniu dobrej viery nadobúdateľa pristupoval veľmi prísne a možnosť prelomiť zásadu nemo plus
iuris pripúšťal len celkom výnimočne, keď v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011 zo dňa 27.02.2013 uviedol,
že „ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“
možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj

nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí
byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa
s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie
tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať
v oprávnenej držbe.“ Citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít pripúšťali možnosť prelomenia

zásady „nemo plus iuris“ za splnenia podmienky existencie výnimočných okolností, ktoré založia
dobromyseľnosť nadobúdateľa. Otázku dobromyseľnosti je potrebné hodnotiť objektívne, nie iba zo
subjektívneho hľadiska. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska v tom zmysle,
či žalovaný resp. jeho právny predchodca pri zachovaní náležitej opatrnosti mal alebo mohol mať
pochybnosti za daných okolností, či predávajúci mal vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. K

tomuto Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011 zo dňa 27.02.2013 uviedol:
„O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z
hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,
ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí“.

85. Potrebnú (bežnú) opatrnosť kupujúceho a tým požiadavku investigatívnej aktivity kupujúceho
formuloval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení zo dňa 28.10.2020 pod sp. zn.
6Cdo/169/2020 a to nasledovne: „Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je
nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria

priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že spoločnosť (…) v čase predaja disponovala platným
nadobúdacím vlastníckym titulom.“ Ak existujú objektívne okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o súlade
medzi zapísaným a skutočným stavom, potom bežná (obvyklá) opatrnosť kupujúceho zahŕňa aj
povinnosť učiniť aktívne kroky, teda šetrenie smerujúc k tomu, aby sa zmluvná strana uistila, že zapísaný
stav je v súlade so skutočným stavom. Kupujúci sa potom okrem dôkladnej kontroly evidovaného

stavu musí zamerať rovnako dôsledne aj na skutočný stav týkajúci sa predávanej nehnuteľnosti
a úkony prevencie zamerať najmä na prevodcu, na nadobúdací titul prevodcu, časové súvislosti
a pod. Aktivita kupujúceho smerujúca voči osobe prevodcu by mala byť zameraná na posúdenie
dôveryhodnosti prevodcu a správaniu sa prevodcu. Šetrenie kupujúceho by malo zahrnúť aj faktickú
kontrolu, t.j. obhliadku nehnuteľnosti. V prípade prevodcu, ktorý nehnuteľnosti skutočne neužíva, je

potrebná zvýšená opatrnosť (porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/2/2024 zo
dňa 14.08.2024).

86. V súdenej veci žalovaný resp. jeho právny predchodca síce tvrdil, že bol dobromyseľným
nadobúdateľom sporného pozemku, avšak svoje tvrdenie v tomto smere dostatočne nepreukázal, hoci

dôkazné bremeno zaťažovalo jeho. Žalovaný predkladal iba vlastné tvrdenia a snímky z družicového
záznamu (podľa jeho vyjadrenia vyhotovené deň pred pojednávaním dňa 10.07.2024), ktoré súd
nepovažoval za postačujúce v kontexte tvrdení a predkladaných dôkazov zo strany žalobcu. Súd z
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného náležitú opatrnosť v časeuzatvárania kúpnej zmluvy nezachoval, keďže tak ako sám uviedol, faktickú obhliadku nehnuteľnosti
pred uzavretím kúpnej zmluvy nevykonal. Navyše tvrdil, že mu ako obyvateľovi obce Gabčíkovo
a bývalému zamestnancovi vodného diela boli miestne pomery známe. Vychádzajúc z uvedeného tak

bez pochýb musel mať vedomosť o vodohospodárskej stavbe stojacej na spornom pozemku, patriacej
žalobcovi a udržiavanej žalobcom, ako aj o ďalších objektoch a oplotení (ktorého existencia vyplýva zo
znaleckého posudku č. 3/2006 vyhotoveného tesne po uzavretí kúpnej zmluvy – č.l. 74-116). V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že súčasný stav a (ne)existencia oplotenia na spornom pozemku ku dňu
vyhlásenia rozsudku je bez právnej relevancie, a preto žalovaným predložené snímky nepreukazujú

stav, ktorý tam bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy právnym predchodcom žalobcu a obcou.

87. Pre úplnosť súd poznamenáva, že sa súdu javili ako rozporuplné aj tvrdenia právneho predchodcu
žalovaného ohľadne samotnej vodohospodárskej stavby a ďalších objektov stojacich na pozemku, keď
na jednej strane tvrdil, že vodohospodársku stavbu považoval za čiernu stavbu, ktorú nikto neudržiava,
a preto pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebolo potrebné riešiť komu stavba patrila, na strane druhej

tvrdil, že komunikoval s bývalým riaditeľom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p., ktorý mu mal
uviesť, že túto stavbu nepotrebujú. Žalovaný v tomto smere na objasnenie uvedených skutočností
žiadne dôkazy neprodukoval, naproti tomu žalobca listinným dôkazom preukázal, že právny predchodca
žalovaného adresoval VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBE, š.p. návrh na uzavretie nájomnej zmluvy
(č.l. 319), v ktorom o.i. uviedol, že na pozemku sa nachádza studňa a neevidovaná stavba vo vlastníctve

VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p.

88. Rovnako mal súd pochybnosti o pravdivosti tvrdení právneho predchodcu žalovaného, že nemal
vedomosť o tom, že nehnuteľnosť slúži ako zdroj pitnej vody, ak na spornom pozemku vykonal vrty so
zámerom ťažiť pitnú vodu, pričom za týmto účelom požiadal aj o licenciu (č.l. 71).

89. Žalovaný sporný pozemok neužíval, naproti tomu žalobca sporný pozemok (tak ako to vyplýva zo
svedeckej výpovede E. A. F. a z listinných dôkazov napr. č.l. 233-244) užíval, udržiaval ho (spolu so
stavbami), zabezpečoval kosenie a minimálne od roku 2008 (zo skoršieho obdobia listinné dôkazy neboli
predložené) realizoval odber vzoriek vody a vykonával prehliadky elektrických zariadení. Osobitne čo

sa týka výpovede svedka Ing. Miloša Bellu súd poznamenáva, že výpoveď tohto svedka považoval za
dôveryhodnú (a to napriek tomu, že sa svedok mýlil v otázke existencie oplotenia v čase jeho výsluchu),
keďže opak žalovaný nepreukázal.

90. Opierajúc sa o uvedené zistenia súd pri hodnotení dobromyseľnosti žalovaného resp. jeho právneho

predchodcu dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti žalovaného. Súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že dobromyseľnosť žalovaného hodnotil z objektívneho a nie subjektívneho hľadiska, výlučne
na základe vykonaných dôkazov.

91. Tak ako súd uviedol aj vyššie žalobca nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku

právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia dňa 25.02.1997, vyplatil obci Gabčíkovo dňa 18.05.1997
náhradu za vyvlastnený pozemok, pričom tento pozemok preukázateľne užíval a udržiaval. Keďže
vyvlastňovacie rozhodnutie Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru osobitne
doručoval aj žalobca listom zo dňa 02.04.1997, žalobca sa domnieval, že vyvlastňovacie rozhodnutie
je vedené v osobitnej evidencii katastra nehnuteľností s prihliadnutím na v tom čase platný a účinný

§ 45 katastrálneho zákona. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu (a pripojeného spisu), žalobca sa
o nesúlade faktického a právneho stavu dozvedel najneskôr v roku 2006 (žiadosťou zo dňa 16.05.2006
žiadal vtedajšiu Správu katastra Dunajská Streda o prešetrenie zápisu, zabezpečil znalecký posudok
č. 3/2006 znalca Ing. Jozefa Čanádyho zo dňa 31.05.2006, v ktorom sa konštatuje, že vlastníkom
spornej parcely je obec). Dôležité je poznamenať, že súdne konanie o určenie vlastníckeho práva bolo

na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/34/2007 začaté 28.02.2007 na základe žaloby právneho predchodcu
žalovaného, pričom VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p. nárok na určenie vlastníckeho práva
v prospech Slovenskej republiky uplatnila vzájomnou žalobou, doručenou súdu dňa 05.04.2007.
Predmetné konanie sa právoplatne skončilo dňa 19.01.2015. Následne bola podaná žaloba v tejto veci
dňa 29.04.2015 Žalobca tak vykonáva úsilie na ochranu svojich vlastníckych práv.

92. K námietke žalovaného o nedostatkoch žalobcom doložených listín napr. ŽP/Vod.58/817/H-22/1992
zo dňa 07.11.1996 alebo č. 1744/94 zo dňa 12.02.1996, súd uvádza, že sa jedná o listinné dôkazy,
ktoré súd hodnotil v kontexte s ďalšími listinnými dôkazmi. Napríklad Rozhodnutím Krajského úradu vBratislave č. ŽP/Vod.58/817/H-22/1992 zo dňa 07.11.1996 (č.l. 7) bolo udelené povolenie na užívanie
stavieb, ktoré sú presne špecifikované číslom (ako napr. 1-45.190, atď.). Zo znaleckého posudku č.
3/2006 znalca Ing. Jozefa Čanádyho je potom zrejmé, ktoré stavby sa na spornom pozemku nachádzajú

(napr. aj č. 1-45.190). Rozhodnutím Obvodného úradu č. 1744/94 zo dňa 12.02.1996 (č.l. 130-132)
sa preukazuje súhlas so zmenou ornej pôdy parc. č. 5730 na zastavanú plochu. Tento listinný dôkaz
treba vnímať v kontexte s geometrickým plánom č. 1-710-1992, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Oba žalovaným namietané listinné dôkazy majú podporný charakter,
ktoré slúžia k objasneniu širších súvislostí a pomerov týkajúcich sa stavby SVD – G – N.

93. K námietke žalovaného, že zo znaleckého posudku č. 3/2006 znalca E. G. H. zo dňa 31.05.2006
vyplýva zámer žalobcu prenajať vodný zdroj na tomto pozemku podnikateľovi, že táto námietka nie je
vtomtosporeourčenievlastníckehoprávaprávnerelevantnásodkazomnavyššieuvedenéskutočnosti.

94. Prípadné ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby

sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

95. Súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle § 215 ods. 1 CSP súd vo veci rozhoduje na základe
zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna
realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide

do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní
sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho
vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania
dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o
poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite

sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces
vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak
môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou
sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda
rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza

k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností
svedčiacich v prospech strany sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať do
skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie.

96. Súd z dôkazov navrhnutých žalobcom nevykonal iba tie, na ktorých strany sporu výslovne netrvali.

Zároveň súd poznamenáva, že v predmetnej veci neaplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania, a to s odkazom na § 470 ods. 2 CSP, keďže predmetné konanie sa začalo za účinnosti OSP
a uplatnenie tejto zásady by bolo v neprospech oboch strán. Naviac súd strany sporu na prípadnú
možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácii konania ani neupozornil, neurčil im lehotu a nepoučil
o následkoch jej uplatnenia.

97. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd považoval žalobu žalobcu a dôvodnú
a určil, že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti (t.j. v podiele 1/1 vzhľadom k celku) je Slovenská
republika. (výrok I.).

98. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

99. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

100. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.101. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

102. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

103. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti strán v
konaní. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3

CSP). Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom
samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného
úspechu strán v konaní. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému. Dôvody hodné osobitného zreteľa
pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane žalovaného nevzhliadol a ich existencia ani
nebola žalovaným tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník

samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.