Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/219/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201342
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: FERONA Slovakia, a.s., IČO: 36 401 137, so sídlom: Bytčická 12, 011 45 Žilina, právne
zastúpeného: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., advokátka, so sídlom: Landererova 6, 811 09 Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101795545/2019 zo dňa
23.07.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom

Európskej únie z a m i e t a.

II. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101795545/2019 zo dňa 23.07.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“)
vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“)
za zdaňovacie obdobie január 2013 až december 2013. Oznámenie o výkone daňovej kontroly č.
9900431/5/4426643/2014/Matk zo dňa 29.09.2014, v ktorom bol určený dátum začatia daňovej kontroly
na deň 21.10.2014, bolo žalobcovi doručené dňa 07.10.2014. Daňová kontrola začala dňa 21.10.2014,
o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900431/5/4708239/2014/Matk.

2. V priebehu daňovej kontroly došlo z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií
zo strany správcu dane k vydaniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa
17.06.2015 s tým, že kontrola bola prerušená odo dňa 23.06.2015. Oznámením č. 102405201/2017 zo
dňa 20.11.2017 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 16.11.2017 pominuli prekážky, pre ktoré bola
daňová kontrola prerušená, a následne vo výkone daňovej kontroly pokračoval.

3. V rámci daňového konania bolo uskutočnené ústne pojednávanie, z ktorého bola vypracovaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100267171/2018 zo dňa 01.02.2018 a dňa 09.03.2018 správca dane
vydal o výsledku zistení z daňovej kontroly Protokol č. 100521127/2018 (ďalej len „Protokol“), ktorýbol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený žalobcovi dňa 14.03.2018. Dňom doručenia Protokolu bola
daňová kontrola ukončená. Žalobca podal dňa 27.04.2018 k Protokolu vyjadrenie.

4. Žalovaný na základe žiadosti správcu dane listom č. 101372336/2018 zo dňa 17.07.2018 predĺžil
lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania o 5 mesiacov, o čom bol žalobca upovedomený dňa
24.07.2018. V rámci vyrubovacieho konania správca dane uskutočnil vypočutie svedkov a ústne
pojednávanie dňa 28.11.2018, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102379916/2018,
ku ktorej žalobca podal dňa 10.12.2018 písomné vyjadrenie. Dňa 12.12.2018 správca dane so

žalobcom prerokoval pripomienky k zisteniam, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
102565313/2018.

5. Dňa 13.12.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 102589186/2018 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový

poriadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 514 828,46 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 so
splatnosťou15dníodprávoplatnostirozhodnutiastým,žedaňvyrubenádaňovýmpriznanímdoručeným
dňa 25.04.2013 predstavovala sumu 683 668,50 Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom
konaní sumu 1 198 496,96 Eur.

6. Na základe odvolania žalobcu, podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný rozhodnutím
č. 101795545/2019 zo dňa 23.07.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II.
Žaloba

7. Všeobecnou správnou žalobou doručenou dňa 07.10.2019, v zákonom stanovenej lehote, na Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 5S/219/2019, sa
žalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostiazrušenianapadnutéhorozhodnutiažalovanéhospoukazom
na jeho nezákonnosť a na existenciu ukrátenia žalobcu na jeho právach. Žalobca mal za to, že žalovaný

pochybil tým, že nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly, nesprávne a nedostatočne zistil
skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, keď mu nepriznal právo na odpočítanie dane
a právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, pričom došlo podľa žalobcu aj k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

8. V bližšom odôvodnení vady spočívajúcej v nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalobca
upresnil, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, pominuli už dňa 24.10.2017, nie dňa
17.11.2017, ako uviedol správca dane. Podľa dôkazov v spise bola odpoveď na žiadosť o poskytnutie
informácií obdržaná správcom dane 24.10.2017. Správca dane uvádzal, že odpoveď obdržal až dňa
17.11.2017 a od tohto okamihu mali pominúť dôvody na prerušenie daňovej kontroly, pritom informácie

sú získané už momentom zaslania odpovede od zahraničnej daňovej správy, a iné dôkazy podľa žalobcu
predložené neboli. Podľa žalobcu moment ukončenia prerušenia daňovej kontroly nemôže byť závislý
od komunikácie medzi žalovaným a správcom dane, či iných úkonov v súvislosti s touto odpoveďou,
vykonávaných slovenskými daňovými orgánmi. Takýto výklad by pripúšťal, že aj napriek tomu, že sa
už žiadne informácie nezískavajú, čo je zároveň podmienkou prerušenia, kontrola by fakticky mohla

byť prerušená na akokoľvek dlho, pretože by stačilo, aby nedošlo ku komunikácii medzi žalovaným
a správcom dane ohľadom získanej odpovede. Uvedeným spôsobom by bolo možné prakticky umelo
predlžovať prerušenie daňovej kontroly. Zároveň žalobcovi nebol predložený žiadny dôkaz, preukazujúci
obdržanie odpovede až dňa 17.11.2017, ide teda iba o tvrdenie správcu dane. S ohľadom na nesprávne
určenieokamihupominutiadôvodovnaprerušeniedaňovejkontrolymalžalobcazato,želehotauplynula

ešte pred doručením Protokolu dňa 14.03.2018 a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným
zásahom, resp. Protokol je nezákonným dôkazom, a na jeho základe nemohlo ani začať vyrubovacie
konanie.

9. Námietku nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa § 49

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“) z dodávateľských faktúr od dodávateľa PRO METAL SYSTEM s.r.o. za tovar dodaný pre
odberateľa VAF TRADE SYSTEM Kft. – valcované plechy - žalobca odôvodnil tým, že výklad práva
Európskej únie (ďalej len „EÚ“) zo strany žalovaného je v rozpore s relevantnou judikatúrou Súdnehodvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) a v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutočností
zistených dokazovaním. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia SD EÚ, najmä vo veciach
AxelKittel,Mahageben,Optigenainé,zktorýchvyplýva,žeplnenia,ktoréniesúsaméosebepoznačené

podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani, ak
spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu,
ktorý je súčasťou rovnakého reťazca, alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorom
platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť. Žalobca zdôraznil, že obchodovaný tovar patrí k štandardným
komoditám, tovar nakúpil od svojho dodávateľa s miestom dodania v tuzemsku, žalobca tovar predal

svojmu odberateľovi, pričom prepravu obstarával žalobca. Tovar bol naložený v skladoch dodávateľa,
jeho nakládku a vykládku potvrdili všetci prepravcovia. Žalobca nemal obchodné vzťahy s ďalšími
subjektami, ktoré boli zaradené do uvedeného reťazca. Žalobca za tovar riadne zaplatil a cena tovaru
bolacenounatrhuobvyklou.Zpohľadužalobcuišloobežnúhospodárskučinnosťzaúčelomdosiahnutia
zisku. Medzi žalobcom, jeho dodávateľom a odberateľom, ani inými subjektami zistenými v reťazci,
neexistovalo žiadne personálne, majetkové ani iné prepojenie. Išlo o obchody, ktoré sú primárnou

činnosťou žalobcu, a ich realizáciou a uplatnením dane uhradenej v rámci faktúry dodávateľovi žalobca
nedosiahol a ani nemohol dosiahnuť žiadnu daňovú výhodu. Rozsah obchodov s odberateľom nebol
z pohľadu žalobcu nijako významný. Z obchodnej praxe, účtovných výkazov a skladovej evidencie
i z vykonaných výsluchov zamestnancov žalobcu vyplýva, že išlo o štandardný tovar štandardných
druhov, rozmerov a váh, preto opakovanie týchto údajov pri fakturácii je podľa žalobcu štandardné,

ničím sa neodlišujúce od bežných obchodov. Zdôraznil, že právo na odpočítanie dane tak možno
zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb
zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod. Je povinnosťou daňových orgánov predložiť
dostatočne objektívne dôkazy, či uvedené skutočnosti boli splnené. Založením systému zodpovednosti

bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.

10. S poukazom na obsah rozsudkov SD EÚ vo veciach Mahagében a iné žalobca zdôraznil princíp
proporcionality, riadnej starostlivosti a racionality. Poukázal na to, že v čase realizácie obchodných
transakcií bol jeho dodávateľ riadnym funkčným subjektom, ktorý si plnil svoje zmluvné povinnosti,

rovnako tak odberateľ. Z rozsudku SD EÚ vo veci PPUH Stehcemp pritom vyplýva, že eventuálna
nemožnosť nadviazať v rámci správnych konaní kontakt so spoločnosťou alebo jej štatutárnym
zástupcom nemôže automaticky viesť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodaní,
keďže tieto pokusy o kontakt sa uskutočnili v období nasledujúcom po nich. Existencia dodania tovaru
odberateľovi pritom v danej veci podľa žalobcu nebola spochybnená ani tým, že si tento nesplnil svoje

daňové povinnosti voči maďarským daňovým orgánom. Nadobudnutý tovar pritom žalobca použil na
svoju ekonomickú činnosť.

11. Vo vzťahu k odberateľovi VAF TRADE SYSTEM Kft. žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, na základe čoho dospeli daňové orgány k záveru, že v uzatvorenom kruhu koloval ten

istý tovar, najmä za situácie, ak bolo v daňovom konaní preukázané, že sa jednalo o štandardné druhy
a veľkosti plechov. S uvedenou námietkou sa žalovaný ani správca dane nevysporiadali, preto je podľa
žalobcu napadnuté rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné a arbitrárne. Zistenie presunu tovaru
nie je dôkazom o tom, že išlo o uzatvorený kruh, v ktorom bol dodaný ten istý tovar sedemkrát. Daňové
orgány neodôvodnili, ako dospeli k záveru, že tovar dodaný odberateľovi je ten istý, ako tovar, ktorý

spoločnosť Budafer Kft. dodala slovenskému odberateľovi SPIDERS, s.r.o. Napadnuté rozhodnutie je
teda postihnuté vadou nedostatku dôvodov. Vzhľadom k tomu, že predmetom obchodu boli štandardné
typy a rozmery tovaru, iba na základe tohto zistenia nie je možné konštatovať, že sa jednalo o ten istý
tovar.

12. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej aj „preskúmavané
rozhodnutia“) sú podľa žalobcu zmätočné aj z dôvodu, že najskôr konštatujú dodanie tovaru na
jednej strane reťazca (BH Trading s.r.o., PRO METAL SYSTEM s.r.o., žalobca, VAF TRADE SYSTEM
Kft.), následne však bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatujú, že tovar je súčasťou iného reťazca
(METALO-INVEST Kft., Budafer Kft., SPIDERS, s.r.o., VOMEX Trade, spol. s r.o., PRO METAL

SYSTEM s.r.o., žalobca., VAF TRADE SYSTEM Kft.). Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav je
nejasný, zmätočný, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, a teda nebolo možné správne vec právne
posúdiť. Zároveň neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by žalobca mal vedomosť o ktoromkoľvek článku
dodávateľského a odberateľského reťazca okrem svojich priamych obchodných partnerov. Žalobca pododaníaodberetovarustratilobjektívneakúkoľvekmožnosťďalejsledovaťnáslednýtoktovaru,rovnako
tak predchádzajúci dodávateľský reťazec. Žalobca zdôraznil, že aj vypočutí pracovníci potvrdili, že
obchodnétransakcieprebiehalištandardnýmspôsobomvsúladesvnútornýmipredpismižalobcu,ajako

tzv. traťové dodávky, pričom potvrdili aj skutočnosť, že v obchodovaných komunitách nie je neobvyklé,
že sa určité druhy, rozmery, hmotnosť tovarov opakujú, je to dané ich povahou. Vôbec preto nemožno
dospieť k záveru, že išlo o ten istý tovar, a táto skutočnosť je v priamom rozpore s tvrdením správcu
dane, že žalobca mohol vedieť, na akých obchodných transakciách sa zúčastňuje.

13. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný bez náležitého odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že správca dane poukázal na iný prístup žalobcu k preverovaným dodávkam, ako k bežným dodávkam,
čo však z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva. Takéto rozhodnutie je zároveň arbitrárne, pretože
z neho nie je zrejmé, čo správca dane považuje za bežné a čo nie. Žalobca namietal aj postup
žalovaného týkajúci sa selektívneho výberu výpovedí svedkov vo vzťahu ku komunikácii so zákazníkmi,
keďže zákazníkov boli stovky a nie je možné s každým z nich komunikovať osobne. Daňové orgány

odopreli žalobcovi právo na výsluch svedkov, najmä bývalého generálneho riaditeľa spoločnosti, ktorý
bol aj pri nadviazaní spolupráce s označenými spoločnosťami v rámci vnútornej organizačnej štruktúry,
kedy nadväzovanie kontaktov s obchodnými partnermi je oddelené. Žalobca zdôraznil, že výpovede
svedkov svedčia o tom, že obchody prebiehali štandardne, pričom u obchodníkov žalobcu išlo o odborne
zdatné osoby s dlhoročnými skúsenosťami. Žalobca dodržal všetky vnútorné pravidlá a kontrolné

mechanizmy, aj náležitú starostlivosť, ktorá bola plne v súlade s obchodnou praxou. V odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí absentuje vysvetlenie, v čom daňové orgány videli postup v rozpore
s bežnou obchodnou praxou. Takisto sa podľa žalobcu v spise nenachádza žiaden dôkaz, že by
žalobca mal vedomosť o tom, že jeho dodávka je súčasťou karuselovej schémy. Vzhľadom na možnosti
a bežnú obchodnú prax žalobca nemal ako túto skutočnosť zistiť, keďže s ostatnými subjektami nemal

obchodný vzťah. Žalobca uzavrel, že vecné a formálne podmienky práva na odpočet boli u neho splnené
a napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

14. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH z dodávateľských
faktúr od dodávateľa PRO METAL SYSTEM s.r.o. za tovar dodaný pre odberateľa Sabov Projekt Group

Kft. – valcované plechy - žalobca argumentoval takmer totožne, ako pri odberateľovi VAF TRADE
SYSTEM Kft. (body 9. až 13. rozsudku). Osobitne k tomuto odberateľovi doplnil, že z piatich zistených
zákazníkov boli overovaní len dvaja, preto nie je zrejmé, na základe čoho daňové orgány dospeli
k záveru, že v reťazci koloval ten istý tovar, najmä za situácie, že bolo preukázané, že išlo o štandardné
odbery. Podľa žalobcu sa s týmito skutočnosťami daňové orgány nevysporiadali.

15. Vo vzťahu k odberateľovi SOLIDFIN PRO s.r.o žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového
stavu, keď skutkové závery správcu dane podľa žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čím
následne došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k porušeniu zásady voľného hodnotenia
dôkazov vo vzťahu k záverom o nepohyblivej dodávke tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Poukázal

na judikatúru SD EÚ, napr. vo veciach Euro Tyre, Herst a iné, pričom zdôraznil, že treba vykonať
celkové posúdenie všetkých osobitných okolností vo veci samej, najmä je potrebné určiť, v ktorom
momente bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu.
Za predpokladu, že sa druhé dodanie uskutočnilo skôr ako preprava, nemožno o takejto preprave
hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa. Podľa žalobcu

je zrejmé, že prevzatie nákladov na prepravu nie je možné považovať za kritérium pre posúdenie
konania na vlastný účet. Podstatné je, kto pri cezhraničnej preprave tovaru znáša nebezpečenstvo jeho
náhodného zániku. Žalobca zdôraznil, že v CMR liste bol ako odberateľ uvedený SOLIDFIN PRO s.r.o.
Tieto doklady však správca dane nevyhodnotil. Čo sa týka dokladov CMR predložených prepravcom,
podľa žalobcu nie je objektívne možné zamedziť tomu, aby si na svojej kópii dokladu prepravca nechal

potvrdiť prijatie tovaru spoločnosťou ARDOR Sp. z o.o., ktorá prepravu objednala. Z uvedeného vyplýva
jedine to, že až v mieste vykládky nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa žalobcu
samotná objednávka a úhrada prepravy spoločnosťou ARDOR Sp. z o.o. nie je dôkazom, na základe
ktorého možno tvrdiť, že dodávka medzi žalobcom a jeho odberateľom bola statická. Z objednávky nie
je podľa žalobcu zrejmé, že spoločnosť objednala prepravu vlastného tovaru a znášala nebezpečenstvo

náhodného zániku prepravovaného tovaru. Takisto záver žalovaného, že je zjavné, že preprava tovaru
bola predmetom iného zmluvného vzťahu medzi ARDOR Sp. z o.o. a jej obchodnými partnermi,
nemá podľa žalobcu oporu v žiadnom z dôkazov. Žalobca zhrnul, že vykonané dôkazy preukazujú, že
pohyblivou dodávkou bola dodávka medzi žalobcom a jeho odberateľom. Z dôkazov nie je zrejmé, žeprávo nakladať s tovarom ako vlastník a nebezpečenstvo jeho náhodného zániku znášala spoločnosť
ARDOR Sp. z o.o., preto v zmysle judikatúry SD EÚ musí byť dodávka priznaná zmluvnému vzťahu
medzi žalobcom a jeho odberateľom. Zdôraznil, že prepravu mal zabezpečiť odberateľ, ktorý ho síce

v objednávke informoval, že tovar bude prepravený do Poľska, avšak žiadna informácia o tom, že by
tovar predal alebo previedol právo nakladať s tovarom na inú osobu pred začiatkom prepravy, žalobcovi
poskytnutá nebola. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že zákonné podmienky pre oslobodenie od dane
splnil. Žalobca zároveň navrhol, aby súd inicioval konanie o prejudiciálnej otázke, ktorého predmetom
bude posúdenie, či sa má článok 138 ods. 1 smernice Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom

systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) vykladať v tom zmysle, že zistenia daňových
orgánov o tom, že prepravu objednal a uhradil druhý odberateľ v zistenom reťazci, sú bez posúdenia
ďalších okolností dôkazom, na základe ktorého možno druhú z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok
toho istého tovaru posúdiť ako dodávku v rámci Spoločenstva.

16. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX

s.r.o., MUSK s.r.o., Iron Moravia spol. s r.o. – betonárska oceľ - podľa § 49 zákona o DPH žalobca
poukázal na to, že daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach konštatovali existenciu reťazca:
FERONA, a.s. (CZ), SI - JA, spol. s r.o., MUSK s.r.o., VOMEX Trade, spol. s r.o., TRADE INDEX
s.r.o., žalobca, Iron Moravia spol. s r.o., pričom sa opierali o dôkazy získané vo vzťahu k dodávkam
od dodávateľa FERONA, a.s. (CZ) voči SI - JA, spol. s r.o. Následne však pri vyhodnocovaní námietok

žalobcu uviedli iného dodávateľa, a to spoločnosť Arcelor Mittal Distribution Czech Republic, s.r.o.
Preskúmavané rozhodnutia sú tak zmätočné a vnútorne rozporné, pričom žalovaný sa s konkrétnymi
dôkazmi vôbec nevysporiadal. Na základe zmätočne zisteného skutkového stavu tak nemôže dôjsť
k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie zisteného
skutkového stavu, ktoré podľa neho nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení zákona o DPH ani

Smernice, ani v relevantnej judikatúre SD EÚ. Daňové orgány pri vyhodnotení vykonaných dôkazov
porušili zásadu zákonnosti a voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca namietal aj nesprávne vyhodnotenie
miestneho zisťovania, ktorým bolo overované skladovacie miesto, kde mal byť tovar po privezení
do prevádzky žalobcu vyložený, kde je navodzovaný stav, že na tomto mieste ani neboli vytvorené
podmienky na vykládku tovaru. Žalobca preto súdu v prílohe žaloby predložil fotodokumentáciu skladu

a jeho nákres, z ktorých podľa neho jednoznačne vyplýva, že neobstojí také vyhodnotenie, že išlo len
o časť príjazdovej cesty v sklade, a na základe toho nemožno potom dospieť k záveru, že tovar v sklade
nebol vyložený. Rovnako právne posúdenie týkajúce sa vyhodnotenia charakteru prepravy a okamihu
nadobudnutia tovaru je podľa žalobcu nesprávne.

17. Žalobca ďalej poukázal na to, že v spise nie je žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval akúkoľvek
vedomosťdaňovéhosubjektuosubdodávateľskomreťazci,ktorýpredchádzaldodávkemedzinímajeho
dodávateľmi. Daňové orgány podľa neho neodôvodnili, na základe akého konkrétneho ustanovenia
zákona dve samostatne objednané a vykonané prepravy, na základe objednávok na prepravu zadaných
dvoma samostatnými nezávislými subjektami, ktoré objektívne ani nemôžu mať o sebe navzájom

vedomosť, v dvoch absolútne nezávislých obchodných vzťahoch, tvoria jednu jedinú pohyblivú dodávku.
Preskúmavané rozhodnutia sú preto aj v tejto časti nepreskúmateľné a arbitrárne. Takýto výklad je
absurdný, odporujúci princípu právnej istoty, pretože by staval zdaniteľné osoby do pozície, v ktorej
pri realizácii obchodnej transakcie so svojím obchodným partnerom vôbec nevedia posúdiť svoje
daňové povinnosti. Žalobca objektívne nemohol mať žiadnu vedomosť o predchádzajúcich obchodných

vzťahoch, zároveň nemal žiaden dôvod vyzrádzať svojmu dodávateľovi informáciu, ako s tovarom
bude nakladať a v obchodných vzťahoch to nie je ani bežné, ani obvyklé. Je neprípustné, aby
žalovaný posudzoval obchodné transakcie a miesto dodania tovaru na základe informácií, ktoré
môžu získať na základe svojich zákonných právomocí výlučne daňové orgány a ktoré sú v bežnom
obchodnom styku objektívne zdaniteľnou osobou nezistiteľné. Ak je konštatovaná určitá nezákonnosť

u konkrétneho subjektu v reťazci, je nutné z pohľadu konania v dobrej viere a dodržania náležitej
starostlivosti posudzovať, či žalobca o tejto nezákonnosti mohol čo i len vedieť. Poukázal na
to, že pracovníci zabezpečujúci jednotlivé dodávky vypovedali, že obchodné transakcie prebiehali
štandardným spôsobom v súlade s vnútornými predpismi žalobcu. Všetci svedkovia potvrdili, že
predmetné obchody prebiehali štandardne, t. j. nevymykali sa z obvyklého rámca, nebolo na nich nič,

čo by akokoľvek indikovalo, že obchod neprebieha tak, ako bolo s obchodným partnerom dohodnuté.
Partneri pritom boli preverovaní aj vo verejne dostupných zdrojoch. Nepriznanie práva na odpočítanie
dane je preto podľa žalobcu nezákonné, keďže žalobca ako daňový subjekt splnil a preukázal všetky
zákonom stanovené podmienky.18. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutia sú
arbitrárne a absentuje v nich dostatok dôvodov, keďže daňové orgány sa nevysporiadali s relevantnou

argumentáciou žalobcu, s predloženými dôkazmi, nedodržanie náležitej starostlivosti konštatovali len
všeobecne, bez možnosti overenia. Daňové orgány odmietli vykonať aj výsluchy navrhovaných svedkov,
konkrétne osôb A. B., C. a D., pričom toto odmietnutie nemá oporu v zákone a je v rozpore s právom
na spravodlivý proces. Obmedzenie práva predkladať dôkazy je podľa žalobcu zvlášť citlivé najmä za
situácie, ak ťarcha unesenia dôkazného bremena je prenesená na daňový subjekt. Daňové orgány

nemali žiaden dôvod pre odmietnutie vykonania navrhovaných dôkazov a mali zohľadniť skutočnosť, že
išlo v podstate o uloženie sankcie žalobcovi.

19. Žalobca zhrnul, že daňové orgány vydali rozhodnutia, ktorú sú nepreskúmateľné, nesprávne
zistili skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, došlo k porušeniu ustanovení
o konaní (Daňového poriadku), ktoré majú vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a došlo aj

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm.
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)].
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie pri plnom priznaní náhrady trov konania.
III.

Vyjadrenie žalovaného

20. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému
súdu dňa 15.11.2019, v ktorom uviedol, že žalobné námietky považuje za nedôvodné a má za to, že
preskúmavané rozhodnutia sú zákonné a prijaté závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového

stavu veci, pričom sú v súlade s právnymi predpismi.

21. K nedodržaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že táto námietka nemá žiadne
opodstatnenie a považoval ju za nedôvodnú a účelovú, pričom poukázal na to, že táto nebola žalobcom
vznesená ani v priebehu celého daňového konania. Žalovaný zdôraznil, že dôvody, pre ktoré sa daňová

kontrola prerušila, pominuli dňa 16.11.2017, v súlade s obsahom Oznámenia č. 102405201/2017 zo
dňa 20.11.2017, ktorým táto skutočnosť bola oznámená žalobcovi. Dňa 16.11.2017 bola správcovi dane
e-mailom doručená odpoveď vo veci dožiadania pod č. 35717/15/MAZ od oddelenia CLO, ktoré je
u žalovaného zriadené ako koordinátor pre medzinárodnú výmenu informácií. Dodal, že v konečnej
odpovedi je síce uvedený dátum zaslania odpovede 24.10.2017, avšak dátum doručenia žalovanému,

odd. CLO, tam nie je. Tvrdenie žalobcu, že dokument bol doručený dňa 24.10.2017, je zavádzajúce.
Zdôraznil, že za relevantný dátum je možné považovať len ten dátum, kedy správca dane prijme
odpoveď, nie kedy bola doručená oddeleniu CLO, ktorého úkony nemožno považovať za úkony správcu
dane v zmysle Daňového poriadku. Oddelenie CLO musí prijatú odpoveď spracovať, vykonať jej preklad
a až následne ju zaslať správcovi dane za účelom jeho ďalšieho konania. Vzhľadom na uvedené bola

podľa žalovaného lehota na vykonanie daňovej kontroly dodržaná.

22. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočne zistenému skutkovému stavu
žalovaný uviedol, že námietky žalobcu sú v tejto časti nedôvodné a sú zhodné s odvolacími námietkami,
s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal. Správca dane podľa neho dostatočne zistil skutkový stav veci,

vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie, pri preverovaní podstatných skutočností postupoval podľa
ustanovení Daňového poriadku, preskúmavané rozhodnutia sú tak vecne správne.

23. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný v podstatnom rozsahu zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú
v napadnutom rozhodnutí a uzavrel, že napadnuté rozhodnutie netrpí vytýkanými vadami a žalovaný

preskúmal prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Podľa názoru
žalovaného správca dane riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a postupoval v súlade
s Daňovým poriadkom, pričom hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a dodržal zásadu zákonnosti.
Nesúhlasil s návrhom žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodnutia, navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

IV.
Replika žalobcu24. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 19.12.2019.
Uviedol, že žalovaný len opakuje svoju argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí a nevyvracia
žalobné dôvody a dôkazy, o ktoré žalobca opiera svoju žalobu. Zotrval na podanej žalobe v celom

rozsahu, ako i na svojej žalobnej argumentácii, ktorú sčasti zopakoval.

25. Duplika zo strany žalovaného nebola podaná.

V.

Relevantná právna úprava

26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

28. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny
súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

30. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
31. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,

prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.35. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

37.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

38. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b druhostupňový
orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť

najviac o 12 mesiacov.

39. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane

písomne oznámi účastníkom konania.

41. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

42. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1 neustanovuje inak.

43. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

44. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu

požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo

odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom45. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal

Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/219/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-5S/219/2019.

46. Žalobca súd požiadal o nariadenie pojednávania v danej veci v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP,

správny súd preto vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 06.02.2025, v neprítomnosti žalovaného, ktorý
sa riadne ospravedlnil a súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti.

47. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo,
v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté
rozhodnutie je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Správny súd sa ako prvé vysporiadal so žalobcom podaným návrhom na začatie prejudiciálneho
konania pred SD EÚ zo dňa 07.10.2019, podaným ako súčasť správnej žaloby, pričom konštatuje, že
nezistil dôvodnosť takéhoto návrhu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vo veci vedenej
pred Súdnym dvorom Európskej únie pod č. C-401/18 (Herst) bolo už rozhodnuté a otázky, ktoré
žalobca navrhol položením prejudiciálnej otázky zodpovedať, boli v označenej veci riešené, rovnako tak

v neskoršej judikatúre vnútroštátnych súdov i SD EÚ, ktorá bude ďalej v rozsudku aplikovaná.

49. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 5, § 74 ods. 4 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 514 828,46
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 s poukazom na to, že bolo zistené

porušenieustanovení§43,§51ods.1písm.a),§49ods.1,ods.2písm.a)zákonaoDPH.Správcadane
a následne aj žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, sa v preskúmavaných rozhodnutiach
zaoberali dodávkami rôzneho druhu tovaru odberateľom žalobcu, a to:
- VAF TRADE SYSTEM Kft. (Maďarsko) – plech valcovaný za tepla rôznych rozmerov, ktorý žalobcovi
dodávala spoločnosť PRO METAL SYSTEM s.r.o., pričom žalobca si v zdaňovacom období marec 2013

postupom podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatnil právo
na odpočítanie dane v celkovej sume 65 266 Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s.r.o.;
- Sabov Projekt Group Kft. (Maďarsko) – plech valcovaný za tepla rôznych rozmerov, ktorý žalobcovi
dodávala spoločnosť PRO METAL SYSTEM s.r.o., pričom žalobca si v zdaňovacom období marec 2013

postupom podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatnil právo na
odpočítanie dane v celkovej sume 24 459,79 Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s.r.o.;
-IronMoraviaspol.sr.o.(CZ)–betonárskaoceľrôznychrozmerov,ktorúžalobcovi dodávalaspoločnosť
TRADE INDEX s.r.o. a MUSK s.r.o., pričom žalobca si postupom podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a),

§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 66 445,46 Eur;
- SOLIDFIN PRO s.r.o. (CZ) – betonárska oceľ rôznych rozmerov, za dodanie ktorej si žalobca uplatnil
oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, pričom výška dane predstavovala sumu 115 583,34 Eur;
- RAVISTONE s.r.o. (CZ) – betonárska oceľ rôznych rozmerov, za dodanie ktorej si žalobca uplatnil
oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, pričom výška dane predstavovala sumu 243 073,86 Eur.

50. Ešte predtým, než správny súd pristúpi k vyhodnoteniu žalobných námietok, je potrebné uviesť,
že žaloba proti napadnutému rozhodnutiu bola podaná len vo vzťahu k odberateľom VAF TRADE
SYSTEM Kft., Sabov Projekt Group Kft., Iron Moravia spol. s r.o. a SOLIDFIN PRO s.r.o.Závery preskúmavaných rozhodnutí vo vzťahu k odberateľovi RAVISTONE s.r.o. tak neboli predmetom
prieskumu v tomto správnom súdnom konaní a nie sú ním ani dotknuté, hoci správny súd s ohľadom
na nedeliteľnosť výroku a k nemu prislúchajúceho odôvodnenia rozhodoval o zákonnosti napadnutého

rozhodnutia ako o jednom celku.
51. Za zásadnú správny súd považoval námietku žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, s ktorou považoval za potrebné vysporiadať sa
ako s prvou, keďže nedodržanie tejto lehoty má zásadný vplyv na zákonnosť daňovej kontroly ako
celku, i na všetky následne vydané rozhodnutia a výstupy z nej vychádzajúce, vrátane protokolu

a rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ktoré by ako výsledok nezákonného procesu taktiež trpeli
vadou nezákonnosti. Žalobca túto námietku obsahovo vymedzil s poukazom na to, že správca
dane nesprávne určil okamih pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
lehota na jej vykonanie uplynula ešte pred doručením Protokolu žalobcovi, a jej pokračovanie po
tomto dátume bolo nezákonné. Správny súd túto námietku žalobcu považuje za neopodstatnenú.
Z obsahu administratívneho (daňového) spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 21.10.2014.

V priebehu daňovej kontroly došlo z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo
strany správcu dane k vydaniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa
17.06.2015 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku s tým, že kontrola bola prerušená odo dňa
23.06.2015.Oznámenímč.102405201/2017zodňa20.11.2017správcadanežalobcovioznámil,žedňa
16.11.2017 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, a následne vo výkone daňovej

kontroly pokračoval. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu žalobcovi dňa 14.03.2018.
S poukazom na znenie § 61 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého lehoty počas prerušenia konania
neplynú, správny súd konštatuje, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná.

52. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila v zmysle § 61 ods. 4

Daňového poriadku, pominuli už dňom 24.10.2017, nie dňom 17.11.2017 (správne malo byť 16.11.2017
– pozn. správneho súdu), ako to uviedol správca dane, toto správny súd vyhodnotil ako odporujúce
obsahu administratívneho spisu. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že požadovaná odpoveď č.
35717/15/MAZ v rámci medzinárodnej výmeny informácií bola správcovi dane doručená dňa 16.11.2017
formou e-mailovej správy, obdržanej od oddelenia CLO, ktoré bolo zriadené na Finančnom riaditeľstve

Slovenskej republiky ako osobitné oddelenie v rámci koordinácie pre medzinárodnú výmenu informácií,
teda tento dátum je zároveň dňom, kedy sa správca dane o doručení odpovede dozvedel a mal možnosť
s ňou nakladať. Skutočnosť, že dátum zaslania odpovede je v príslušnom tlačive pre medzinárodnú
výmenu informácií vyznačené na deň 24.10.2017, nie je z hľadiska preukázania momentu, kedy správca
dane získal vedomosť o obsahu odpovede, relevantná. Jednak tento dátum označuje dátum zaslania

odpovede (bez konkretizácie subjektu, ktorému bola určená), nie dátum doručenia odpovede správcovi
dane, jednak nebol vo vzťahu k doručeniu odpovede správcovi dane ničím potvrdený (ide len o údaj na
tlačive, nie o doručenku, či e-mail). Jediným overiteľným údajom z obsahu administratívneho spisu je
práve dátum 16.11.2017, kedy správca dane odpoveď obdržal e-mailom, a teda pominuli dôvody, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená. Túto skutočnosť vyhodnotil správny súd ako nespornú.

53. Správny súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že na splnenie podmienok podľa §
61 ods. 4 Daňového poriadku (pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly) sa vyžaduje splnenie
účelu, pre ktoré k prerušeniu daňovej kontroly došlo, t. j. v tomto prípade získanie konkrétnych informácií
[§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku]. O získaní informácií však možno hovoriť až vtedy, ak sú

požadované informácie v dispozičnej sfére správcu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu, ktorý ich
následne môže v súlade so zákonom a s ich určením použiť v ďalšom konaní, resp. využiť ich ako
podklad svojho následného postupu a rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Obdržanie odpovede
oddelením CLO žalovaného, ktoré je koordinátorom pre medzinárodnú výmenu informácií a jeho úlohy
sú odlišné od úloh a kompetencií správcu dane, tak nie je rozhodujúcim okamihom pre záver o pominutí

dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, ale je ním objektívna skutočnosť, a to poskytnutie odpovede
správcovi dane. K problematike ukončenia prerušenia daňovej kontroly pri medzinárodnej výmene
informáciísavyjadrilajNSSSRvosvojomrozhodnutísp.zn.1Sžfk/47/2021zodňa14.12.2022,vktorom
vyslovil, že: „Ustanovenie § 61 ods. 4 DP upravuje v nadväznosti na dôvody prerušenia daňovej kontroly
moment ukončenia tohto prerušenia. Tým je pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Z tohto

ustanovenia DP je teda zrejmé, že pokračovanie v daňovej kontrole nezávisí od úvahy správcu dane,
ale je naviazané na objektívnu skutočnosť - pominutie dôvodu prerušenia konania. S ohľadom na znenie
[§ 61 ods. 1 písm. b) DP] je takýmto momentom (pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI)
ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií podľa Nariadenia. Skutočnosťouspôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI
je v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom
správcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (napr. aj

pre nenaplnenie podmienok podľa [čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia]).“

54.Správnysúd,hocitútonámietkupovažujezaneopodstatnenú,juvyhodnotiltak,ževosvojejpodstate
ju žalobca smeroval k zabráneniu svojvôle daňových orgánov a umelému predlžovaniu lehoty na
vykonanie daňovej kontroly. Tieto je však potrebné posudzovať individuálne, podľa okolností konkrétnej

veci.Vposudzovanejvecižiadnaokolnosťnenasvedčujetomu,žebylehotamedziobdržaníminformácie
oddelením CLO (ak by hypoteticky správny súd vychádzal z toho, že týmto dňom bol práve deň
24.10.2017, hoci toto z administratívneho spisu priamo nevyplýva) a doručením odpovede správcovi
dane (deň 16.11.2017) predstavovala svojvoľné konanie dotknutých orgánov, umelé predlžovanie
lehoty na vykonanie daňovej kontroly, či porušenie zásady proporcionality, najmä svojou dĺžkou,
či neodôvodneným nekonaním dotknutých orgánov. Podľa názoru správneho súdu je táto lehota,

predstavujúca menej ako jeden kalendárny mesiac, primeraná, s ohľadom na potrebu spracovania
obdržanej informácie oddelením CLO, oboznámenie sa s ňou v rozsahu, v akom je nevyhnutný
jej preklad, či iné úkony, súvisiace s plnením koordinačných úloh oddelenia CLO, smerujúcich ku
kompletizácii získanej informácie a jej poskytnutiu správcovi dane, na ktoré úkony však sám správca
dane nemá dosah.

55. Správny súd sa ďalej zameral na preskúmanie žalobných dôvodov vo vzťahu k záverom daňových
orgánov o porušení ustanovení § 43, § 51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH
žalobcom, nepriznaniu práva na odpočítanie dane, resp. uplatnenie oslobodenia od dane, a následnému
vyrubeniu DPH vo výške 514 828,46 Eur žalobcovi, a to osobitne vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom

tak, ako sú uvedení v bode 47. rozsudku, s výnimkou dodávateľa RAVISTONE s.r.o.

56. Pokiaľ ide o dodávateľov VAF TRADE SYSTEM Kft., Sabov Projekt Group Kft., Iron Moravia spol.
s r.o., správny súd sa primárne zameral na identifikáciu dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktorý je základným

východiskom pre posúdenie všetkých žalobných dôvodov a zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
teda zameral sa na rozlíšenie toho, či odpočet dane nebol žalobcovi priznaný pre absenciu splnenia
hmotnoprávnych podmienok alebo pre existenciu daňového podvodu či zneužitia práva. Správny
súd poukazuje na to, že už Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej
aj „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) opakovane v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je

potrebné rozlišovať medzi uvedenými dôvodmi pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie
dane, a že toto rozlišovanie nie je samoúčelné, keďže pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok
dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu,
v prípade preukazovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a pri zneužití
práva dôkazné bremeno zaťažuje finančné orgány (por. rozhodnutia NSS SR sp. zn. 3Sfk/139/2022,

3Sfk/27/2021, 3Sfk/146/2022, etc.). Kasačný súd tiež zdôraznil, že správny súd je vymedzeným
dôvodom nepriznania viazaný a nie je oprávnený ho meniť (napr. rozhodnutie NSS SR sp. zn.
4Sžfk/36/2021 a iné). Z uvedeného teda vyplýva, že ak daňové orgány nesprávne alebo nejasne ustálili
existenciu konkrétneho dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH, správny súd v zmysle zásady
subsidiarity správneho súdnictva nie je oprávnený prehodnocovať tieto závery na základe daňovými

orgánmi ustáleného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, rovnako nie je oprávnený ustáliť
dôvod nepriznania odpočtu dane sám, ak daňové orgány nedali jednoznačnú odpoveď na túto otázku.

57. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odberateľovi žalobcu, spoločnosti VAF TRADE
SYSTEM Kft. (Maďarsko), ktorá od žalobcu v období marec 2013 odoberala tovar - plech valcovaný

za tepla rôznych rozmerov, správny súd zistil, že daňové orgány pri odopretí práva na odpočítanie
dane žalobcovi vychádzali zo skutočnosti, že tovar, ktorý bol predmetom fakturácie na preverovaných
odberateľských faktúrach, bol súčasťou reťazca spoločností: METALO-INVEST Kft. (HU) – Budafer
Kft. (HU) – SPIDERS, s.r.o. (SK) – BH Trading s.r.o. (SK) – PRO METAL SYSTEM s.r.o. (SK) –
FERONA Slovakia, a.s. (SK) – VAF TRADE SYSTEM Kft. (HU), pričom spoločnosť SPIDERS, s.r.o.

vystupovala v reťazci ako prvý dodávateľ a vykazovala znaky tzv. zmiznutého obchodníka, ktorý prijíma
faktúry od dodávateľa z iného členského štátu EÚ, resp. od neho sa začína domáci reťazec, pričom
tento subjekt je nekontaktný. Ďalšie subjekty, BH Trading s.r.o. a PRO METAL SYSTEM s.r.o., podľa
daňovýchorgánovvykazujúvšetkyznakytzv.nárazníka,t.j.prijímajúfaktúryodnekontaktnéhosubjektu,resp. iného nárazníka, prefakturujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre
ďalšieho nárazníka. Na konci reťazca daňový subjekt vykazuje znaky tzv. brokera – dodávateľa do iného
členského štátu EÚ, t. j. prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry od zahraničného odberateľa

a vykazuje nadmerný odpočet DPH, resp. si takýmto spôsobom znižuje vlastnú daňovú povinnosť.
Správca dane uviedol, že porovnaním množstiev a typov fakturovaného tovaru bolo zistené, že na
odberateľských faktúrach sa v priebehu šiestich mesiacov opakovane vyskytujú tie isté hmotnosti
a rozmery plechov, pričom sa fakturujú opakovane, celkovo sedemkrát. Podľa správcu dane daňový
subjekt nemohol nevedieť, resp. mohol vedieť, na akých obchodných transakciách sa zúčastňuje, keďže

ten istý tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát nakúpil od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s.r.o. a predal odberateľovi VAF TRADE SYSTEM Kft., resp. aj odberateľovi Sabov Projekt
Group Kft. Podľa správcu dane zistený skutkový stav poukazuje na to, že žalobca bol súčasťou reťazca,
ktorého cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť. Doklady predložené
jednotlivými účastníkmi v rámci reťazového obchodu zastierajú skutočný stav stavom formálno-právnym
a navodzujú dojem legálne deklarovaných obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca.

Transakcie s predmetným tovarom, v rámci ktorých sa stále dodával rovnaký druh tovaru, nemali
samotný ekonomický význam, ale ich výlučným cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť
daňovú povinnosť, čo naznačuje umelý charakter zdaniteľných obchodov a umelo vytvorené obchodné
transakcie. Na základe uvedených skutočností potom správca dane uviedol, že žalobcovi nepriznal
právo na odpočítanie dane, pretože sa preukázalo, že svojou kúpou a predajom sa zúčastnil na plnení,

ktoré je súčasťou podvodu, napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú
založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Dodal, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale
bolo preukázané, že sa uskutočňovali transakcie s tovarom, v ktorom stále koloval rovnaký druh tovaru.
Správca dane uzavrel, že postupom žalobcu došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,
v nadväznosti na § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že si žalobca v zdaňovacom

období marec 2013 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 65 266 Eur
z dodávateľských faktúr č. 130100030 až č. 130100053 od dodávateľa PRO METAL SYSTEM s.r.o.
Žalovaný závery správcu dane potvrdil ako vecne správne.

58. Vo vzťahu k odberateľovi Sabov Projekt Group Kft., ktorá v období marec 2013 od žalobcu

odoberala tovar – plech valcovaný za tepla rôznych rozmerov, daňové orgány odôvodnili preskúmavané
rozhodnutia zistením, že porovnaním množstiev a typov fakturovaného tovaru sa v priebehu šiestich
mesiacov opakovane vyskytuje rovnaký druh tovaru, ktorý má tie isté hmotnosti a rozmery plechov,
pričom ide o ten istý tovar, ktorý sa niekoľkokrát fakturuje v karuselových fakturačných reťazcoch,
celkovo sedemkrát. Tovar je podľa správcu dane súčasťou reťazca spoločností: METALO-INVEST Kft.

(HU) – Budafer Kft. (HU) – SPIDERS, s.r.o. (SK) – BH Trading s.r.o. (SK) – VOMEX Trade, spol. s r.o.
(SK) – PRO METAL SYSTEM s.r.o. (SK) – FERONA Slovakia, a.s. (SK) – VAF TRADE SYSTEM Kft.
(HU), pričom spoločnosť SPIDERS, s.r.o. vystupovala v reťazci ako prvý dodávateľ a vykazovala znaky
tzv. zmiznutého obchodníka, ktorý prijíma faktúry od dodávateľa z iného členského štátu EÚ, resp.
od neho sa začína domáci reťazec, pričom tento subjekt je nekontaktný. Ďalšie subjekty, BH Trading

s.r.o., VOMEX Trade, spol. s r.o. a PRO METAL SYSTEM s.r.o., podľa daňových orgánov vykazujú
všetky znaky tzv. nárazníka, t. j. prijímajú faktúry od nekontaktného subjektu, resp. iného nárazníka,
prefakturujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre ďalšieho nárazníka. Na
konci reťazca daňový subjekt – žalobca - vykazuje znaky tzv. brokera – dodávateľa do iného členského
štátu EÚ, t. j. prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry od zahraničného odberateľa a vykazuje

nadmerný odpočet DPH, resp. si takýmto spôsobom znižuje vlastnú daňovú povinnosť. Podľa správcu
dane daňový subjekt mohol vedieť, na akých obchodných transakciách sa zúčastňuje, keďže ten istý
tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát nakúpil od dodávateľa PRO METAL SYSTEM
s.r.o.apredalodberateľoviSabovProjektGroupKft.,resp.odberateľoviVAFTRADESYSTEMKft.Podľa
správcu dane zistený skutkový stav poukazuje na to, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého cieľom

bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť. Doklady predložené jednotlivými
účastníkmi v rámci reťazového obchodu zastierajú skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzujú
dojem legálne deklarovaných obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca. Podľa správcu
dane transakcie s predmetným tovarom tvorili uzavretý kruh, v ktorom stále koloval rovnaký druh
tovaru s rovnakou hmotnosťou, pričom táto transakcia nemala samotný ekonomický význam, ale jej

výlučným cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť, čo naznačuje
umelýcharakterzdaniteľnýchobchodovaumelovytvorenéobchodnétransakcie.Nazákladeuvedených
skutočností potom správca dane uviedol, že žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože
sa preukázalo, že svojou kúpou a predajom sa zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu,napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka
tovaru a hospodárska činnosť. Dodal, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale bolo preukázané, že sa
uskutočňovali transakcie s tovarom, v ktorom stále koloval rovnaký druh tovaru. Správca dane uzavrel,

že postupom žalobcu došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v nadväznosti na § 49
ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že si žalobca v zdaňovacom období marec 2013
neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 24 459,79 Eur z dodávateľských faktúr
č. 130100016, 130100017 od dodávateľa PRO METAL SYSTEM s.r.o. Žalovaný závery správcu dane
potvrdil ako vecne správne.

59. Vo vzťahu k odberateľovi Iron Moravia spol. s r.o., ktorá v období marec 2013 od žalobcu odoberala
tovar – betonárska oceľ rôznych rozmerov, daňové orgány odôvodnili preskúmavané rozhodnutia tým,
že v danej veci bolo zistené, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými daňovými subjektami
v reťazci spoločností: FERONA, a.s. (CZ) – SI - JA, spol. s r.o. (SK) – MUSK s.r.o. – VOMEX Trade,
spol. s r.o. – TRADE INDEX s.r.o. – žalobca – Iron Moravia spol. s r.o. (CZ). Predmetné obchody

žalobca uskutočňoval v rámci reťazového obchodu, pričom ten istý tovar bol dodávaný v nezmenenom
stave medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa FERONA, a.s.
(CZ) k poslednému odberateľovi v reťazci Iron Moravia spol. s r.o. Preverením celého reťazca správca
dane dospel k záveru, že všetky dodávky betonárskej ocele, t. j. nákup z Česka na Slovensko a jeho
následný predaj do Česka, sa uskutočňovali v jeden a ten istý deň. Tovar bol dovezený a odvezený tým

istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a priemere. Predmetný tovar bol dovezený z Česka
na územie Slovenska, nebol žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a do dvoch
hodín v tej istej hmotnosti a v tom istom priemere bol vyvezený späť do Česka, kde bol fakturovaný
na nekontaktnú spoločnosť Iron Moravia spol. s r.o. Dodávateľ SI - JA, spol. s r.o., ktorý podľa správcu
dane vystupuje ako odberateľ v reťazci slovenských obchodných spoločností a vykazuje všetky znaky

tzv. zmiznutého obchodníka. Prijíma faktúry od dodávateľa z iného členského štátu EÚ, resp. od neho
sa začína domáci reťazec, je nekontaktný, nepreberá poštové zásielky, nespolupracuje. Ďalšie subjekty
v reťazci MUSK s.r.o., VOMEX Trade, spol. s r.o., TRADE INDEX s.r.o. vykazujú znaky tzv. nárazníka,
t. j. prijímajú faktúry od nekontaktného subjektu, resp. iného nárazníka, prefakturujú ten istý objem
a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre ďalšieho nárazníka. Na konci reťazca daňový subjekt

vykazuje znaky tzv. brokera – dodávateľa do iného členského štátu EÚ, t. j. prijíma faktúry od nárazníka,
vystavuje faktúry pre zahraničného odberateľa a vykazuje nadmerný odpočet DPH, resp. si takýmto
spôsobom znižuje vlastnú daňovú povinnosť. Preprava tovaru teda začala v Česku, pokračovala cez
územie Slovenska a následne išla späť do Česka, a k skončeniu prepravy nedošlo na území Slovenskej
republiky. Tovar, ktorý bol dovezený z Česka na Slovensko, nebol vyložený a tá istá hmotnosť a priemer

bola po hodine – dvoch odvezená späť do Česka, pričom miestom dodania bola Česká republika.
V danom prípade tak podľa správcu dane dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa TRADE INDEX
s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Tuzemskému
dodávateľovi TRADE INDEX s.r.o. tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods.
1 zákona o DPH na ani žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona

o DPH. Daňový subjekt potom nemohol dodať predmetný tovar odberateľovi Iron Moravia spol. s r.o.
podľa § 43 zákona o DPH. Na základe uvedených skutočností tak správca dane uzavrel, že žalobca
v zdaňovacom období marec 2013 porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať
daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Správca dane preto žalobcovi znížil odpočítanie dane o sumu 66 445,46 Eur a zároveň znížil

dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane o sumu 287 117,07 Eur. Následne správca dane
konštatoval, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými daňovými subjektami v reťazci: ArcelorMittal
Distribution Czech Republik, s.r.o. (CZ) – SI - JA, spol. s r.o. (SK) – MUSK s.r.o. – VOMEX Trade, spol.
s r.o. – TRADE INDEX s.r.o. – žalobca – Iron Moravia spol. s r.o. (CZ) alebo v reťazci: ArcelorMittal
Distribution Czech Republik, s.r.o. (CZ) – SI - JA, spol. s r.o. (SK) – MUSK s.r.o. – žalobca – Iron Moravia

spol. s r.o. (CZ), pričom predmetné obchody žalobca uskutočňoval v rámci reťazového obchodu, teda
ten istý tovar v nezmenenom stave bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi. Správca dane uzavrel,
že síce nespochybňuje existenciu tovaru, ale preukázalo sa, že sa uskutočňovali transakcie s tovarom,
a to v jeden a ten istý deň, tovar bol dovezený a odvezený tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej
hmotnosti a priemere, nebol žiadnym spôsobom spracovaný, upravovaný. Žalovaný závery správcu

dane potvrdil.

60. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie (v časti týkajúcej sa odberateľov VAF
TRADE SYSTEM Kft., Sabov Projekt Group Kft., Iron Moravia spol. s r.o.) trpí vadou nepreskúmateľnosti,konkrétne vadou nedostatku dôvodov, na ktorých je založené, keďže žalovaný, ani správca dane,
ktorého závery žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil, nedali odpovede na základné otázky
týkajúce sa dôvodov pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, resp. uplatnenie oslobodenia od

dane, a s nimi súvisiace splnenie podmienok konkrétneho aplikovaného inštitútu, jeho znakov a otázky
unesenia dôkazného bremena. Daňové orgány neposkytli základné odpovede na otázky existencie
daňovéhopodvoduauneseniadôkaznéhobremenasprávcudanevtomtosmere,pričomznapadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, čo viedlo daňové orgány k formulovaniu konkrétnych záverov, ako vyhodnotili
skutkový stav v danej veci, a nie je zrejmé, či sa zaoberali podmienkami formulovanými tzv. Axel Kittel

testom, resp. ako ho vo vzťahu k žalobcovi vyhodnotili, najmä pokiaľ ide o vedomostnú zložku konania.

61. Z formulácií záverov tak, ako boli zhrnuté v bode 56. a 57. rozsudku (odberatelia VAF TRADE
SYSTEM Kft., Sabov Projekt Group Kft.), je zrejmé, že daňové orgány vychádzali z existencie reťazca
navzájom spolupracujúcich spoločností, z ktorých každá mala svoje postavenie v ňom (zmiznutý
obchodník, nárazník, broker). Konštatovali, že žalobca sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení,

ktoré je súčasťou podvodu, teda že konanie v tomto reťazci je postihnuté daňovým podvodom. Zároveň
naznačovali existenciu umelého charakteru zdaniteľných obchodov a umelo vytvorených obchodných
transakcií, ktoré sú predovšetkým znakom zneužitia práva, avšak len okrajovo, pričom tieto skutočnosti
ďalej nerozvíjali. Správny súd preto poukazuje na to, že závery daňových orgánov obsiahnuté
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia navodzujú pochybnosti, čo bolo skutočným dôvodom pre

nepriznanie práva na odpočítanie dane.

62. Vo vzťahu k (dedukovanej) existencii daňového podvodu sa daňové orgány potom nevysporiadali
ani so všetkými podmienkami, za ktorých jedine je možné jeho existenciu konštatovať. V tento súvislosti
správny súd poukazuje na tzv. Axel Kittel test, ktorého obsah bol zhrnutý v rozhodnutí NSS SR sp. zn.

2Sfk/104/2022 zo dňa 28.06.2023 (body 34., 35.), v ktorom NSS SR vyslovil, že: „...daňový podvod
predstavuje: protiprávne konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného
alebo zamlčaním podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu
zisteniu a splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu
a obohateniu osoby páchajúcej daňový podvod (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v

oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). V súvislosti s jeho preukázaním
NSS SR odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel Kittel (C-439/04) zo
dňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv. Axel Kittel test, predstavujúci kritériá pre posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode. Pre odopretie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z titulu účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce otázky: a) vznikol

z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?, b) ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?, c) ak áno, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené?,
d) ak áno, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Dôkazné bremeno pritom zaťažuje
správcu dane.“

63. Na základe tohto testu sa v rámci ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (por. napr. rozhodnutie
NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022) sformoval určitý postup, v rámci ktorého sú daňové
orgány pri zisťovaní existencie daňového podvodu povinné vysporiadať sa v prvom rade s tým, či sú
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené (pri existencii daňového podvodu spravidla sú
splnené), pričom následne správca dane preukazuje jednak objektívne okolnosti daňového podvodu

(existenciu chýbajúcej dane), vykoná tzv. objektívny test, jednak subjektívne okolnosti (vedomostný
test konkrétneho daňového subjektu zahŕňajúci vedomosť alebo potenciálnu vedomosť – vedel alebo
mohol vedieť), t. j. vykoná subjektívny test. Je zároveň potrebné, aby daňovému subjektu boli oznámené
pochybnosti v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím dochádza k prenosu dôkazného bremena
na žalobcu a k poskytnutiu možnosti, aby sa proti tvrdeniam daňových orgánov bránil a preukázal opak.

Ako už bolo vyššie uvedené, dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu všetkých skutočností v prípade
daňového podvodu a zneužitia práva zaťažuje správcu dane. V prípade, že daňový subjekt predloží
dôkazy o tom, že o daňovom podvode nevedel alebo objektívne nemohol vedieť (spochybní vedomostný
test) a zároveň že prijal všetky opatrenia (due diligence test), ktoré možno od neho rozumne požadovať,
aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového podvodu, daňové orgány sú povinné sa týmito dôkazmi

zaoberať a relevantne ich vyhodnotiť.

64. Uvedený postup v prejednávanej veci nebol dodržaný, najmä nie vo vzťahu k vedomostnému
testu, ku ktorému sa daňové orgány nevyjadrili vôbec, keď sa obmedzili na konštatovanie, že žalobcamohol vedieť, resp. nemohol nevedieť, že sa na sporných transakciách zúčastňuje. Daňové orgány
tak jednoznačne neustálili, o aký konkrétny druh subjektívnej stránky takéhoto konania (nedbanlivosť
vedomá alebo nevedomá) malo ísť, a neuviedli, z čoho vo vzťahu k týmto záverom vychádzali, resp.

aké konkrétne dôkazy túto skutočnosť preukazujú. Vedomostnú zložku založili výlučne na skutočnosti,
že v tom istom reťazci koloval ten istý tovar, ktorý bol opakovane fakturovaný, ani tieto závery však
nemajú konkrétny dôkazný základ, ktorý by bol v napadnutom rozhodnutí špecifikovaný. Daňové orgány
sa nevyjadrili ani k podstatnej skutkovej námietke žalobcu v tomto smere, že v danom prípade išlo
o taký druh tovaru (valcované plechy), ktorého výroba a dodávka v určitých opakujúcich sa rozmeroch

a hmotnostiach je prirodzená a v obchodnej praxi bežná, čo bolo preukázané nielen výpoveďami
svedkov, ale vyplýva to i z charakteru samotných dodávok. Vysporiadanie sa s touto námietkou pritom
správny súd považuje za kľúčové nielen vo vzťahu k záverom o existencii vedomosti žalobcu o účasti na
daňovom podvode, ale i ku skutkovým a právnym otázkam danej veci, teda účasti žalobcu na daňovom
podvodeakotakom,keďžeideozásadnýargumentdaňovýchorgánov,naktoromzaložilipreskúmavané
rozhodnutia. Rovnako sa daňové orgány nevyjadrili k otázkam dôkazného bremena, t. j. neujasnili, koho

v danej veci zaťažovalo a či došlo k jeho uneseniu, teda nevenovali sa vlastnej dôkaznej povinnosti
v tomto konaní, v rámci ktorej boli povinné preukázať (konkrétnymi dôkazmi) všetky kritériá tzv. Axel
Kittel testu, a nie je zrejmé ani to, či si boli takejto povinnosti vedomé. Daňové orgány sa v danom
konaní zaoberali najmä existujúcim reťazcom spoločností, opomenuli však zvecniť, akým spôsobom
sa mal žalobca na podvode zúčastniť a akú úlohu v ňom zohrával, a to v nadväznosti na vzájomné

vzťahy v rámci reťazca a vedomosti o ňom. Opomenuli zohľadniť odstup času od uskutočnenia sporných
transakcií, ktorý by mohol mať vplyv na kontaktnosť dotknutých subjektov v reťazci, a vedomosť žalobcu
o nej, resp. ani s touto otázkou sa riadne nevysporiadali.

65. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účasť na daňovom podvode ako protiprávnom konaní

a následné odmietnutie práva na odpočítanie dane ako určitá forma sankcie za toto protiprávne
konanie, resp. účasť na ňom, si vyžaduje presnú a zrozumiteľnú identifikáciu takéhoto konania vo
vzťahu k subjektu, ktorému sa právo odníma, a tiež vymedzenie jeho konkrétnych úloh v reťazci,
t. j. prepojenie daňového subjektu s daňovým podvodom, a to na základe jednoznačných dôkazov,
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Nie je pritom postačujúce len identifikovať označenie subjektu

v reťazci (napr. označením nárazník či broker), ale takéto označenie musí prejavom vôle dotknutého
subjektu aj korešpondovať, čo v danej veci v odôvodnení rozhodnutí absentuje. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci AQUILA PART PROD COM (C-512/21), podľa ktorého
sa Smernica má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa daňový orgán v prípade, že má v
úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že táto

zdaniteľná osoba sa zúčastnila na podvode typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzil na preukázanie,
že toto plnenie je súčasťou kruhového fakturačného reťazca, uvedenému daňovému orgánu prináleží
jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce podvod a preukázať podvodné konanie a jednak preukázať,
že zdaniteľná osoba sa aktívne zúčastňovala na tomto podvode alebo že vedela či mala vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného podvodu, čo nevyhnutne neznamená

identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa zúčastnili na podvode, ako aj ich príslušných konaní. Smernica
podľa označeného rozsudku nebráni tomu, aby daňový orgán v prípade, že konštatuje aktívnu účasť
zdaniteľnejosobynapodvodevoblastidanezpridanejhodnotynaúčelyodopretiaprávanaodpočítanie,
založil toto odopretie, a to doplnkovo alebo subsidiárne, na dôkazoch preukazujúcich nie takúto účasť,
ale skutočnosť, že táto zdaniteľná osoba mohla pri vynaložení všetkej požadovanej obozretnosti vedieť,

že dotknuté plnenie bolo súčasťou takéhoto podvodu, samotná skutočnosť, že členovia dodávateľského
reťazca, ktorého súčasťou je toto plnenie, sa poznali, nepredstavuje dostatočný dôkaz na preukázanie
účasti zdaniteľnej osoby na podvode. Od zdaniteľnej osoby však nemožno vyžadovať, aby vykonala
také komplexné a hĺbkové preskúmania, aké môže vykonať daňový orgán. Správny súd v tejto súvislosti
dodáva, že daňový orgán má povinnosť nielen skonštatovať, že daňový subjekt neprijal príslušné

opatrenia, aby sa účasti na podvode vyhol, ale musí byť schopný aj konkrétne uviesť, o aké opatrenia
malo ísť, ktoré daňový subjekt mal a mohol urobiť, aby sa nestal súčasťou daňového podvodu, avšak
ich neurobil.

66. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odberateľovi Iron Moravia spol.

s r.o., správny súd zistil, že v ňom úplne absentuje odpoveď na otázku dôvodu nepriznania práva
na odpočet DPH, teda či zo strany žalobcu došlo k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok zákona
o DPH, k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva, resp. záver daňových orgánov v tomto smere
je zmätočný. Z obsahu odôvodnenia tak, ako bolo zhrnuté v bode 58. rozsudku, vyplýva, že daňovéorgány sa zaoberali existenciou reťazca spoločností, z ktorých každá plnila určitú úlohu (zmiznutý
obchodník, nárazník, broker), pričom konštatovali kolovanie toho istého tovaru medzi článkami reťazca,
teda reťazový obchod, čo naznačuje existenciu daňového podvodu. Súčasne však dospeli k záveru

o absencii dodávok tovaru v tuzemsku, v dôsledku čoho potom nemohla vzniknúť daňová povinnosť
dodávateľov žalobcu v tuzemsku, ani možnosť žalobcu odpočítať si daň, čo smeruje k nesplneniu
hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH. V tomto smere nedošlo k bližšiemu vysvetleniu
úvah žalovaného ani správcu dane, čoho výsledkom je neistota žalobcu ohľadom relevantných dôvodov
odopretia jeho práva. Žalobca sa potom nemohol relevantným spôsobom (priliehavou argumentáciou)

proti týmto záverom brániť. Správca dane ani žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach ďalej
nevysporiadali s tým, na koho pleciach tkvie dôkazné bremeno a nezaoberali sa ani ďalšími
podmienkami existencie a kritérií pre aplikáciu konkrétneho inštitútu nepriznania práva na odpočet dane
(existencia pochybností, prenos dôkazného bremena a jeho unesenie, kritéria Axel Kittel testu vrátane
vedomostného testu). Znapadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako daňové orgány vyhodnotili skutkový
stav, resp. ako na zistený skutkový stav aplikovali konkrétny inštitút.

67. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, správca dane vo vzťahu k odberateľovi Iron Moravia spol. s r.o.
vytvoril viacero alternatív existujúcich reťazcov, pričom nevysvetlil, z čoho pri ich ustálení vychádzal
a ktorého z nich sa týkajú ním formulované závery, resp. v ktorom z nich kolovali sporné dodávky,
keďže išlo spolu o tri alternatívy reťazcov. Zmätočné je najmä konštatovanie reťazcov: ArcelorMittal

Distribution Czech Republik, s.r.o. (CZ) – SI - JA, spol. s r.o. (SK) – MUSK s.r.o. – VOMEX Trade,
spol. s r.o. – TRADE INDEX s.r.o. – žalobca – Iron Moravia spol. s r.o. (CZ), a následne: ArcelorMittal
Distribution Czech Republik, s.r.o. (CZ) – SI - JA, spol. s r.o. (SK) – MUSK s.r.o. – žalobca – Iron
Moravia spol. s r.o. (CZ), vo vzťahu ku ktorým správca dane konštatoval len ich existenciu bez bližšieho
vymedzenia úlohy žalobcu v ňom, ako aj ďalších podstatných skutočností. Neušlo pozornosti správneho

súdu, že nie sú dostatočne odôvodnené ani závery týkajúce sa „kolotoča“ toho istého tovaru, ktorý
podľa správcu dane mal byť prepravovaný z Česka na Slovensko a zase späť do Česka s tým, že tovar
nebol prekladaný ani spracovaný a k otočeniu tovaru malo dôjsť po dvoch hodinách od jeho vstupu do
skladu. Z obsahu odôvodnenia nevyplývajú dôvody, ktoré daňové orgány viedli práve k takémuto záveru,
a tieto nevyplývajú ani z tabuľky č. 12, na ktorú sa správca dane odvoláva. Rovnako nie je zrejmé, ako

daňové orgány ustálili, že išlo o ten istý tovar, keď v danom prípade išlo o taký druh tovaru (betonárska
oceľ), ktorého výroba a dodávka v určitých opakujúcich sa rozmeroch a hmotnostiach je prirodzená
a v obchodnej praxi bežná. Odpoveď na tieto otázky pritom správny súd považuje za kardinálne pre
celkové posúdenie danej veci.

68. Na dôvažok správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie, hoci má veľký rozsah (222
strán), neobsahuje podstatné skutočnosti v zmysle zákonných požiadaviek podľa § 63 ods. 5
Daňového poriadku. Je založené najmä na opakovanom reprodukovaní záverov správcu dane,
obsahu odvolania, námietok vznesených v priebehu daňovej kontroly a vykonaných dôkazov, pričom
absentujú vlastné úvahy žalovaného týkajúce sa vyhodnotenia skutkového stavu a právnych otázok.

Žalovaný bez ďalšieho prebral závery správcu dane, zopakoval ich, pričom nereflektoval na nedostatky
prvostupňového rozhodnutia (nedostatok odôvodnenia skutkových a právnych záverov), ktoré bol
povinný odstrániť (§ 74 ods. 2 Daňového poriadku).

69. Ďalšími žalobnými námietkami v danej veci [žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm.

f), písm. g) SSP] pri odberateľoch VAF TRADE SYSTEM Kft., Sabov Projekt Group Kft., Iron Moravia
spol. s r.o. sa správny súd nezaoberal, keďže hodnotenie ich dôvodnosti je s ohľadom na vytýkané vady
napadnutého rozhodnutia, teda jeho nepreskúmateľnosť, v tomto konaní predčasné. Až po tom, ako si
žalovaný, resp. správca dane ujasnia, o ktorý inštitút nepriznania práva na odpočítanie DPH vo vzťahu
k žalobcovi a zdaňovaciemu obdobiu marec 2013 ide, resp. aké sú konkrétne dôvody nepriznania práva

naodpočítaniedanepodľa§49,§51zákonaoDPHvovzťahukodberateľomVAFTRADESYSTEMKft.,
Sabov Projekt Group Kft., Iron Moravia spol. s r.o., a či sú tieto vôbec dané, vrátane všetky podstatných
skutočností, ktoré s týmto ustálením súvisia, budú daňové orgány povinné nanovo sa vysporiadať aj
s úplnosťou a správnosťou skutkových zistení, ktoré následne podrobne odôvodnia. V prípade, že
daňové orgány pritom dôjdu k záveru, že dokazovanie je potrebné doplniť, prípadne zopakovať, tento

postup zrealizujú v súlade so zákonom, pri zachovaní práv žalobcu a dôslednom dodržaní ustanovení
Daňového poriadku s ohľadom na subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno. V prípade, že budú návrhy
žalobcu na vykonanie dokazovania odmietnuté, vrátane výsluchov žalobcom navrhovaných svedkov –
osôb A. B., C. a D., daňové orgány budú povinné náležite odôvodniť takéto odmietnutie.70. Pokiaľ ide o správnosť právneho posúdenia danej veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], ani touto otázkou
sa správny súd nezaoberal, nakoľko tomu vo vzťahu k otázkam nepriznania práva na odpočítanie dane

podľa § 49, § 51 zákona o DPH u odberateľov VAF TRADE SYSTEM Kft., Sabov Projekt Group Kft., Iron
Moravia spol. s r.o. bránili vytýkané vady napadnutého rozhodnutia, jeho nezrozumiteľnosť, zmätočnosť
a nedostatok dôvodov, na ktorých je založené.

71. Pokiaľ ide o odberateľa SOLIDFIN PRO s.r.o. (CZ), ktorému žalobca v zdaňovacom období marec

2013 dodával tovar – betonársku oceľ rôznych rozmerov, pričom žalobcovi nebolo priznané právo na
oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny
súd sa nestotožnil so žalobnou argumentáciou a v tejto časti námietkam žalobcu nevyhovel (hoci
napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť ako celok). Správny súd má za to, že vo vzťahu k záverom
týkajúcim sa nepriznania práva na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH sa žalovaný i správca
dane dostatočne a vecne správne vysporiadali tak so skutkovými okolnosťami danej veci, ako aj s jej

právnoustránkou,keďuzavreli,ženebolisplnenéhmotnoprávnepodmienky§43zákonaoDPH,pretože
dodávka tovaru medzi žalobcom a zahraničným odberateľom SOLIDFIN PRO s.r.o. nebola založená na
preprave, považuje sa za nepohyblivú a miestom jej dodania bolo miesto, kde sa nachádzala v čase, keď
sa jej dodanie uskutočnilo, t. j. tuzemsko. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere preto netrpí žalobou
vytýkanými nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP. Daňové

orgány vyhodnotili všetky rozhodujúce skutočnosti a posúdili ich správne.

72. Správca dane a žalovaný vychádzali jednak zo žalobcom predložených dôkazov, jednak zo
skutočností zistených v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z ktorých je nesporné, že súčasťou
dodávky nebola preprava uskutočnená predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet

tak, ako to vyžaduje § 43 zákona o DPH (oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru
alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte), keďže
prepravuzabezpečovalaspoločnosťARDORSp.zo.o.,tedatretísubjekt.Zarozhodujúcepreposúdenie
danej veci správny súd považoval skutočnosť, že tovar mal byť podľa predložených dokladov dodaný

do Českej republiky, v mieste sídla spoločnosti SOLIDFIN PRO s.r.o., teda miestom plnenia mala byť
Česká republika a prepravu mal podľa kúpnych zmlúv vykonať odberateľ. Z predložených dokladov
(najmä z tých, ktoré boli získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií) však vyplýva, že miestom
vykladania(dodania)tovaruboloPoľsko,pričomprepravutovaruobjednala,zaplatila,príkaznaprepravu
dala a tovar prevzala spoločnosť ARDOR Sp. z o.o., ktorej bola vystavená faktúra za prepravné služby

od spoločnosti B. E. F. G., H. I. (prepravcu). Tovar bol vyzdvihnutý v sklade žalobcu na území Slovenskej
republiky a bol vyložený v Poľsku na rôznych adresách rôznych poľských spoločností. V nadväznosti na
uvedené je logický a správny záver správcu dane, že tovar bol dodaný odberateľovi na území Slovenskej
republiky, v sklade žalobcu, teda odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom už v tuzemsku.
Preprava tak nebola súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a odberateľom SOLIDFIN PRO s.r.o.

a dodanie tovaru nebolo spojené s jeho prepravou tak, ako to vyžaduje § 43 zákona o DPH. Ide teda
o nepohyblivú dodávku s miestom jej dodania tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie
uskutočňuje, t. j. v sklade žalobcu v tuzemsku.

73. Správny súd v súvislosti s uvedeným závermi zdôrazňuje, že v prípade odopretia práva na

oslobodenie od dane ako dôsledku nedostatku hmotnoprávnych podmienok tak, ako to bolo aj v tomto
prípade, postačuje spochybnenie ich splnenia, pričom dôkazné bremeno preukázania opaku je na
daňovom subjekte. Inými slovami, pre aplikáciu tohto inštitútu postačuje dôvodné spochybnenie
deklarovaných skutočností a nie je potrebné dokazovať úmysel či vedomosť daňového subjektu tak,
ako je to v prípade existencie daňového podvodu či zneužitia práva, s čím sú spojené aj nižšie

nároky na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane. Správny súd má za to, že v danom prípade došlo
k relevantnému a dôkazmi podloženému spochybneniu splnenia podmienok pre oslobodenie od dane
podľa § 43 zákona o DPH, keď bolo preukázané, že miestom dodania tovaru bolo tuzemsko, nie iný
členský štát, a zároveň súčasťou dodania tovaru nebola preprava uskutočnená predávajúcim (žalobca)
ani nadobúdateľom tovaru (SOLIDFIN PRO s.r.o.) alebo na ich účet.

74. V súvislosti so žalobnými námietkami správny súd dodáva, že pre posúdenie danej veci je
rozhodujúci skutočný stav tak, ako bol zistený správcom dane, nie ten, ktorý bol žalobcom len formálne
deklarovaný v ním predložených dokladoch. Je treba poukázať na § 3 ods. 6 Daňového poriadku,podľa ktorého je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu. Správny súd v otázkach nadobudnutia
vlastníckeho práva poukazuje na rozhodnutie SD EÚ vo veci Herst (C-401/18), podľa ktorého sa
Smernica má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v

rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť
tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom
štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia,
ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie
toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho, pričom túto podmienku spoločnosť ARDOR Sp.

z o.o. splnila, keď prevzatím tovaru v sklade žalobcu ním určeným subjektom nadobudla právo s ním
nakladať ako vlastník a následne ho distribuovala ďalším odberateľom v rámci Poľska. Správny súd
poukazuje aj na judikatúru NSS SR, rozhodnutie zverejnené pod R 2/2024 (66/2024 ZNSS), v ktorom
NSS SR (vychádzajúc okrem iného z rozhodnutia SD EÚ vo veci Herst) vyslovil, že: „I. Pojem „prevod
práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty je autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý nemusí byť totožný s prevodom právneho

vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom
na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. Podstatné je, či na nadobúdateľa prechádza právo
prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. II. Pri
určovaní momentu a miesta dodania tovaru, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je
správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa

súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania
nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu, teda s obchodnou a hospodárskou
realitou. III. Pokiaľ daňový subjekt už momentom prevzatia tovaru na prepravu v inom členskom štáte
rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré
sám určil a od počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami, rozhodoval

kedy, odkiaľ, ako a kam bude tovar prepravený, pričom tovar nadobudol a prepravil do tuzemska za
účelomvýkonuvlastnejekonomickejčinnosti,faktickytakstovaromodpočiatkunakladalakovlastník...“.

75. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu, ktorý tvrdil, že daňové orgány založili svoje rozhodnutia na
tom, kto objednal a uhradil prepravu, tieto nie sú opodstatnené. Skutočnosť, že tretí subjekt objednal

a uhradil prepravu, bola len jednou zo skutočností, ktoré viedli k záverom správcu dane a žalovaného
o nesplnení podmienok podľa § 43 zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že preprava
bola od počiatku realizovaná v prospech a na účet tretieho subjektu, ktorý ovplyvňoval jeho následný
osud a ďalšiu distribúciu. Ak žalobca tvrdí, že nebolo preukázané, že by tretí subjekt objednal prepravu
vlastného tovaru, správny súd uvádza, že táto skutočnosť vyplýva zo všetkých okolností danej veci

a z vykonaného dokazovania, pričom nebol zistený opak a žalobca v priebehu daňového konania
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by túto skutočnosť vyvrátil, pričom sa nemôže odvolávať na to, že na
niektoré skutočnosti nemal dosah. Vzhľadom na uvedené správny súd považuje žalobcom uvádzané
námietky vo vzťahu k odberateľovi SOLIDFIN PRO s.r.o. za neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie
v tejto časti za vecne správne.

76.Správnysúddospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutieakocelokjepotrebnézrušiťpodľa§191ods.
1 písm. d) SSP a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Úlohou žalovaného
v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom vysloveným správnym súdom v tejto veci, bude
odstrániťvytknuténedostatky,postupovaťvsúladesozákonomavprípadevydanianovéhorozhodnutia,

toto náležite, teda zrozumiteľne a dostatočne, odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a presvedčivé
a aby dávalo odpoveď na všetky skutkové a právne otázky nastolené v danej veci.

77. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

78. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi

priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.79. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442

SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ

aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.