Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120348067
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120348067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
adresa D. XXXX/XX, E., zastúpenej advokátskou kanceláriou: CHATL – advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Pod Párovcami 93, Piešťany, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, adresa H. XX/
XX, C., zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, Banská
Bystrica, IČO: 52 915 816, o zaplatenie 63.300,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti
zamietajúcemu výroku II. a výroku III. o náhrade trov konania rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
10C/58/2020-375 zo dňa 4.7.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 23.232,- Eur zastavuje.
II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
III.Žalovanýmávočižalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavovýške100%,oktorýchbuderozhodnuté

osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca na pojednávaní
dňa27.03.2023zobralžalobuvčastiozaplatenie23.232,-Eurspäťavtejtočastižiadalkonaniezastaviť.
Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku konanie v časti o zaplatenie 23.232,- Eur zastavil (výrok I.).

3. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z dokazovaním zisteného skutkového stavu, keď
skonštatoval, že žalobkyňa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2018 nadobudla od predávajúceho
F. I. nehnuteľnosti v kat. úz. J. C., a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 996/3, pozemok parc. č. 996/3
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2. Na základe kúpnej zmluvy z 10.08.2018 žalobkyňa
nadobudla od predávajúcej C. K. nehnuteľnosti v kat. úz. J. C., a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. č.
996/7 a 996/8, pozemky parc. č. 996/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, parc. č. 996/7 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2, parc. č. 996/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

35 m2. Pri obidvoch kúpnych zmluvách kúpna cena bola vo výške 50.000,- Eur.

4. Žalobkyňa dňa 19.12.2018 podala na Obecný úrad v Dolnej Strede žiadosť o odstránenie stavieb
číslo XXX a XXX nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. 996/7, 996/8, 996/3 v katastrálnom územíJ. C.. Dôvodom odstránenia stavieb bol nevyhovujúci stav nehnuteľností. Čo sa týka začatia búracích
prác, žalovaným bolo do žiadosti dopísané „ihneď“. Na predmetnej listine - žiadosť o odstránenie stavby
sa nachádza vlastnoručný podpis žalobkyne. Na čísle listu 134 spisového materiálu je potvrdenka č.

3821035 zo dňa 19.12.2018, ktorá bola vystavená na meno B. C., z ktorej vyplýva, že za žiadosť o
odstránenie stavby bol zaplatený správny poplatok 20,- Eur.

5. Pod číslom konania 332-1/2019 a 332-2/2019 bolo vydané oznámenie o zrušení súpisného a
orientačného čísla na stavby číslo XXX a XXX nachádzajúce sa v Dolnej Strede. V tomto oznámení sa

uvádza, že stavba bola zbúraná na základe rozhodnutia o odstránení stavby, ktoré vydala Obec Dolná
Streda pod. č. 1329/ÚPaSP 1413/2018 dňa 10.01.2019. Na č.l. 29 spisového materiálu je potvrdenka č.
4252901 datovaná dňom 25.03.2019, z ktorej vyplýva, že od F. G. bola prijatá suma 14,- Eur za zrušenie
súpisného čísla.

6. Obec Dolná Streda dňa 10.01.2019 vydala rozhodnutie o prerušení konania s výzvou na doplnenie

žiadosti o povolenie odstránenia stavieb č. XXX a XXX. Konanie bolo prerušené na dobu 60 dní s tým,
že vlastníčka stavieb bola vyzvaná na doplnenie dokladov. Ako to vyplýva zo spisu Obecného úradu
Dolná Streda v spise je doručenka od žalobkyne datovaná dňom 21.01.2019. Na predmetnom spisovom
obale je záznam datovaný dňom 21.01.2019, kde je uvedené, že na stavebný úrad sa dostavila B. C. a
týmto dňom svoju žiadosť o odstránenie stavby berie späť.

7. Zo spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru Galanta sp. zn. ORP-358/2-VYS-GA-2020
súd zistil, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, ktoré bolo adresované Okresnej
prokuratúre v Galante. Prokuratúra vec odstúpila Okresnému riaditeľstvu PZ Galanta. Trestné
oznámenie žalobkyne voči žalovanému bolo pre podozrenie zo spáchania zločinu poškodzovania cudzej

veci. Na základe uznesenia OR PZ Galanta zo dňa 20.08.2020 bolo odmietnuté trestné oznámenie,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného
poriadku. Voči uzneseniu OR PZ Galanta zo dňa 20.08.2020 bola oznamovateľkou B. C. podaná
sťažnosť. Okresná prokuratúra Galanta vydala dňa 26.10.2020 rozhodnutie, ktorým zrušila uznesenie
vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Galanta č. kon. ORP-358/2-VYS-

GA-2020 a bolo uložené vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Po vykonaní úkonov v
trestnom konaní OR PZ Galanta v predmetnej veci zo dňa 30.06.2021 vydalo uznesenie, na základe
ktorého bolo zastavené trestné konanie, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci. Voči uzneseniu vyšetrovateľa bola oznamovateľkou dňa 12.08.2021 podaná sťažnosť,
ktorá bola Okresnou prokuratúrou Galanta dňa 10.11.2021 č. kon. 3Pv 527/20/2202-17 zamietnutá.

8. Z výsluchu žalobkyne prvoinštančný súd zistil, že v roku 2018 bola uzavretá dohoda medzi ňou
a spoločnosťou SAJVA, kde konateľmi sú A. L. a žalovaný ohľadne developerského projektu, kde
úlohou žalobkyne bola kúpa dvoch rodinných domov. Ohľadne tejto kúpy všetko zariaďoval žalovaný.
Medzi žalobkyňou a spoločnosťou SAJVA bola uzavretá dohoda, na základe ktorej tieto rodinné domy

mali byť prevedené na spoločnosť SAJVA v nezmenenom stave. V roku 2019 prišiel za žalobkyňou
žalovaný s predvyplnenou žiadosťou o odstránenie stavby s tým, aby žalobkyňa túto žiadosť podpísala,
čo následne aj učinila. Potom malo byť vybavené búracie povolenie. Konanie bolo prerušené, nakoľko
žiadosť bola neúplná. Žalobkyňa bola v domnení, že neexistuje žiadne búracie povolenie. Až v roku
2020 zistila, že domy boli zbúrané. Dostavila sa na obecný úrad a zistila, že údajne sa dňa 21.01.2019

dostavila na obecný úrad, a že svoju žiadosť na odstránenie stavby zobrala späť. Podľa žalobkyne
toto nie je pravdivé, pretože svoju žiadosť nikdy nezobrala späť. Na základe zistení podala trestné
oznámenie. Žalobkyňa uviedla, že žiadosť o zrušenie trvalého pobytu a čestné prehlásenie nikdy
nepodpisovala. Nikdy nedala súhlas žalovanému, aby tieto záležitosti za ňu vybavoval. Čo sa týka
finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, tak žalobkyňa mala na svojom účte vlastných 25.000,-

Eur a 75.000,- Eur boli peniaze A. M. L.. Suma 75.000,- Eur od L. bola požičaná, a táto suma
vrátená nebola. Žalobkyňa k spisovému materiálu predložila fotodokumentáciu rodinných domov, z
ktorých je zrejmé, že sa nejedná o ruiny. Žalovaná ďalej uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasila
so zbúraním nehnuteľností bez rozhodnutia stavebného úradu o zbúraní týchto rodinných domov.
Taktiež nesúhlasila so zbúraním stavieb pred prevodom na spoločnosť SAJVA za rovnakú cenu. Nikdy

nepoverila žalovaného, aby odstránil stavby. Žalobkyňa poprela, že by 21.01.2019 telefonicky hovorila
s pracovníčkou stavebného úradu vo veci žiadosti o vydanie búracieho povolenia. Do spoločnosti
STAVBYT chodila žalobkyňa v roku 2016. Po roku 2016 prišla do STAVBYTU až v roku 2020. Žalobkyňa
potvrdila, že uvedené dva rodinné domy vidieť aj z hlavnej cesty. Tiež potvrdila, že finančné záležitostideveloprojektu mal na starosti A. L. a ostatné záležitosti vybavoval žalovaný. Pred uzavretím kúpnych
zmlúv žalobkyňa v nehnuteľnostiach nebola, len zvonka si ich pozrela. Kúpnu cenu nehnuteľností
dohodol žalovaný. Dohoda o tom, že spoločnosť SAJVA odkúpi nehnuteľnosti nebola v písomnej forme.

Podľa žalobkyne spoločnosť SAJVA doposiaľ nehnuteľnosti nekúpila z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov.

9. Na pojednávaní dňa 14.02.2022 žalovaný uviedol, že mal splnomocnenie od žalobkyne na podanie
búracieho povolenia, na vykonanie búracích prác. Žalovaný sa so žalobkyňou dohodol, že ona býva v E.

a žalovaný v C., tak všetky záležitosti ohľadne búracích prác vybaví on. Žalobkyňa robí vo firme SAJVA,
kde žalovaný štatutárny zástupca, účtovníčku. Avšak v určitom okamihu došlo medzi nimi k rozporom,
a táto skutočnosť vyvolala súdne spory a trestné oznámenia. Žalobkyňa voči žalovanému neodvolala
splnomocnenie. Žalobkyňa, ako účtovníčka, chodí po celom areáli firmy a veľmi dobre vedela, že stavby
boli odstránené. Až po dvoch rokoch od zbúrania začala tvrdiť skutočnosti uvedené v žalobe. Žalovaný
mal informovať žalobkyňu o úkonoch, ktoré vykonáva. Žalobkyňa mala žalovanému udeliť poverenie na

odstránenie rodinných domov a tieto žalovaný odstránil v januári 2019. Žalovaný listom z 05.04.2021
ponúkol žalobkyni, že odkúpi nehnuteľnosti aj bez stavieb za sumu 100.000,- Eur. Žalovaný nemal
vedomosť, ako štatutárny orgán spoločnosti SAJVA s.r.o., o tom, že žalobkyňa prevedie stavby na
spoločnosť SAJVA s.r.o.. O žiadnej takejto dohode nevedel.

10. Svedok B. N. O. L. - starosta Obce Dolná Streda na pojednávaní uviedol, že asi v roku 2016
prišiel za ním žalovaný so zámerom vybudovania obytnej zóny v lokalite, kde sa nachádzajú aj sporné
nehnuteľnosti. Prvé stanovisko starostu obce bolo také, že sa jedná o megalománsky projekt, ktorý
v žiadnom prípade neprejde cez obecné zastupiteľstvo. V predmetnej lokalite sa nachádzali aj dva
cigánske domy súp. č. XXX a XXX, ktoré sú predmetom sporu. Svedok ďalej uviedol, že dom súp č.

XXX mu bol ponúknutý v roku 2009 za sumu 20.000,- Eur. Túto ponuku starosta neprijal a požiadal
predávajúceho, aby zabezpečil nehnuteľnosť, ktorá mala zjavne porušenú statiku v časti pristavanej
kuchyne, adomzačalbyťobývanýbezdomovcami.Druhánehnuteľnosťasiodroku2016malaporušenú
strešnú krytinu. To, že stavby sú odstránené, zistil svedok bežným pohľadom, nakoľko okolo nich
prechádza domov. V súčasnej dobe na mieste domov je nelegálna skládka stavebného a komunálneho

odpadu. V staršom dome so súpisným číslom XXX býval G., ktorý zomrel v dome v 90.-tych rokoch, a
podľa cigánskeho práva nemôže už nikto v dome bývať, a preto tento dom zostal opustený, neobývaný.
Občania obce boli proti podnikateľskému zámeru žalovaného, z ktorého zišlo. Vo veci sa nič nedialo
až do roku 2023, kedy A. L. predkladal žiadosti na zmenu územného plánu v danej lokalite, pričom
obecné zastupiteľstvo jeho žiadosti neodsúhlasilo. V súčasnej dobe je na danú lokalitu vydané územné

rozhodnutie na výstavbu štyroch bytových domov pre firmu DOMANO, s.r.o.. Svedok ďalej uviedol, že
ObecDolnáStredavykonávaprenesenývýkonštátnejsprávynaúsekustavebnéhozákonavspoločnom
stavebnom úrade so sídlom v Seredi. Všetky podklady, ktoré pracovníci spoločného stavebného úradu
nachystajú, podpisuje svedok ako štatutár. Svedok pripustil, že mohlo dôjsť k pochybeniu zo strany
stavebného úradu, zrejme sa jednalo o nevedomosť a nedbanlivosť. Svedok sa nevedel vyjadriť k

tomu, kedy domy č. XXX a č. XXX boli odstránené a kým boli odstránené. Svedok poznal žalovaného
ako stránku, ktorú vídaval na obecnom úrade. A. L. spoznal v decembri 2023, keď prišiel na obecné
zastupiteľstvo, nakoľko mal záujem zmeniť lokalitu a pozemky firmy SAJVA, spol. s r.o. využiť na
výstavbu bytových domov. Žalobkyňu stretával, keď chodila okolo predmetných cigánskych domov.
Pozemky spoločnosti SAJVA susedili s cigánskymi domami. Svedok nikdy neupozorňoval žalobkyňu na

stav rodinných domov, vychádzal z toho, že každý má povinnosť starať sa o svoj majetok. Čo sa týka
toho, či pán L., žalobkyňa alebo žalovaný chodili okolo domov č. XXX a č. XXX svedok uviedol, že do
firmy SAJVA sa nedá ísť bez toho, aby sa neišlo okolo týchto domov. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu,
prečo na žiadosti o odstránenie stavby nie je uvedený podpis pracovníka. Na žiadosti o odstránenie
stavby je pečiatka Mestského úradu Sereď zo dňa 20.12.2018. Svedok sa taktiež nevedel vyjadriť k

tomu, kto spisoval dňa 21.01.2019 listinu uvedenú na spisovom obale, ktorou žalobkyňa svoju žiadosť
o odstránenie stavby vzala späť. Svedok nevedel o tom, že bolo vydané búracie povolenie na dom č.
XXX a č. XXX. Svedok na záver svojej svedeckej výpovede uviedol, že tento súdny spor vníma veľmi
negatívne ako štatutár obce a to z toho dôvodu, že pán A. L., žalobkyňa a žalovaný majú medzi sebou
spor, do ktorého vtiahli Obec Dolná Streda len preto, že dve „barabizne“ sú predmetom ich sporu a

hľadajú vinníkov.

11. Svedkyňa P. L. je referentkou spoločného stavebného úradu v Seredi. Na pojednávaní uviedla, že v
roku 2018 bola daná žiadosť na Obecný úrad Dolná Streda o odstránenie dvoch rodinných domov, ktorésa nachádzajú pri hrádzi v Dolnej Strede. V januári 2019 bolo konanie o odstránenie stavieb prerušené,
nakoľko žiadosť nespĺňala náležitosti. Svedkyňa vypracovávala rozhodnutie o prerušení konania. Pri
výjazde v januári 2019 zistila, že stavby už nestoja. Na Mestskom úrade v Seredi pán G. za prítomnosti

svedkyne vytočil telefónne číslo žalobkyne. Pri telefonickom rozhovore svedkyne a žalobkyne svedkyňa
ozrejmilapaniC.,žestavbynestojaaaknepredložídoklady,konaniebudezastavené,lebostavbyužboli
odstránené. Svedkyňa A. C. povedala, že najjednoduchšie by bolo zobrať žiadosť späť. A. C. súhlasila
s tým, aby sa konanie zastavilo. Na základe toho svedkyňa na spisový obal napísala, že sa dostavila
B. C., a že dnešným dňom svoju žiadosť o odstránenie stavieb berie späť. Tento záznam podpísal

žalovaný. Svedkyňa nevydala rozhodnutie o zastavení konania s odôvodnením, že bola inštruovaná, že
pri späťvzatí netreba konanie zastavovať. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla, že
nikoho neupozorňovala na zlý stav rodinných domov, nevyzývala žalobcu ani žalovaného na odstránenie
rodinných domov. Čo sa týka technického stavu k tomu uviedla, že jeden dom bol bez okien a obidva
domy boli neobývané. Svedkyňa tiež uviedla, že v spise sa nenachádza plnomocenstvo, ktoré by udelila
žalobkyňa žalovanému. Stavby boli odstránené pred vydaním búracieho povolenia. Búracie povolenie

ani vydané nebolo.

12. Svedkyňa O. B. vykonáva na Obecnom úrade v Dolnej Strede funkciu administratívnej pracovníčky.
Vedie agendu obyvateľstva, domov, bytov, overuje podpisy a listiny. Žiadosť o odstránenie stavby bola
zaevidovaná na podateľni Obecného úradu Dolná Streda a zaevidovala to pracovníčka podateľne pani

A.. Svedkyňa vybavovala v danej veci len zrušenie trvalého pobytu pre tých rómskych občanov, ktorí tam
mali hlásený pobyt. Taktiež robila oznámenie o zrušení súpisného a orientačného čísla. Svedkyňa cez
podateľňu dostala žiadosť o zrušenie trvalého pobytu a súčasťou žiadosti bolo aj čestné prehlásenie. Na
základetohozrušilasúpisnéčíslo.Svedkyňauviedla,ženemádoručenkuotom,žeoznámenieozrušení
súpisného a orientačného čísla bolo doručené žalobkyni. Svedkyňa si nepamätala, akým spôsobom sa

doručovalo. Žalobkyňa k tomu uviedla, že nežiadala o zrušenie trvalého pobytu, nepodpisovala čestné
prehlásenie. Svedkyňa priznala, že na listinu o oznámení o zrušení súpisného a orientačného čísla
nemala dať, že stavba bola zbúraná na základe rozhodnutia o odstránení stavby zo dňa 10.01.2019.
Búracie povolenie bolo napísané, ale nebolo podpísané. Pani C. nebola podaná žiadosť o zrušenie
súpisných čísel.

13. Svedok A. M. L. na pojednávaní uviedol, že obchodná spoločnosť SAJVA mala develeoperský
záujem o scelenie pozemkov, ktorého súčasťou boli aj rodinné domy súp. č. XXX a č. XXX v Dolnej
Strede. Vzhľadom na to, že spoločnosť SAJVA v tom období nemala žiadne finančné prostriedky, tak
predmetné pozemky a rodinné domy kupovala žalobkyňa. Pokiaľ sa spoločnosti SAJVA podarí vybaviť

úver, tak žalobkyňa prevedie nehnuteľnosti na spoločnosť SAJVA. Táto dohoda bola uzavretá medzi
svedkom A. L., žalobkyňou a žalovaným. Podľa svedka použitie rodinných domov mohlo slúžiť ako
zariadenie staveniska a búracie konanie bolo vybavované v prípade, ak by investor rýchlo potreboval
tieto nehnuteľnosti zbúrať. Išlo o to, aby investor videl, že pozemky sú pripravené. Čo sa týka stavu
rodinných domov, ktoré boli postavené pred cca 50.-timi rokmi, tieto mohli byť zrekonštruované, mohli

byť obývateľné alebo inak využiteľné. Jeden z týchto domov bol v horšom stave. O tom, že stavby
sú zbúrané sa dozvedel svedok na prelome roku 2020, keď išiel spolu so žalobkyňou do STAVBYTU
niečo služobne riešiť. Na základe tohto poznania svedok išiel so žalobkyňou na obecný úrad, kde sa
dožadovali písomností, z ktorých zistili, že sú sfalšované podpisy pani C. na rôznych dokumentoch. Keď
sa pýtali pracovníčky obecného úradu ohľadne žiadosti o zbúranie rodinných domov, vtedy sa dozvedeli

o nejakom späťvzatí, ako aj rozhodnutí o zrušení súpisného čísla. Podľa svedka všetky dokumenty
boli podpísané nie žalobkyňou, ale niekým iným, teda boli sfalšované. Úlohou žalovaného bolo jedine
odniesť žiadosť o zbúranie na stavebný úrad. Svedok to odôvodňoval tým, že žalovaný býva v C. a
on, ako aj žalobkyňa, bývajú v E.. Svedok potvrdil, že všetky veci ohľadne developerského projektu
vybavoval žalovaný. Financie na developerský projekt mal na starosti svedok a žalovaný mal na starosti

výkon tohto projektu. Na kúpu rodinných domov č. XXX a č. XXX požičal finančné prostriedky žalobkyni
svedok A. L.. Odôvodnil to tým, že jeho peniaze boli na účte žalobkyne, a preto to takto riešil.

14. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 724, § 725, § 726, § 727, § 728,
§ 729 ods. 1 a 2, § 730 ods. 1 a 2, § 731 a § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.

– ďalej aj len OZ).

15. Skonštatoval, že základom vzťahu je príkazná zmluva, na základe ktorej je príkazník povinný v
prospech príkazcu obstarať vec alebo inú činnosť. Zákon pre uzavretie príkaznej zmluvy neukladá jejuzavretie v písomnej forme. Od uzavretia príkaznej zmluvy, aj v inej ako písomnej forme, je však treba
odlišovať povinnosti príkazníka vydať písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy. Nesplnenie tejto povinnosti
nemá za následok neplatnosť samotnej zmluvy. Z príkaznej zmluvy musí byť zrejmé, akú vec alebo

činnosť má príkazník obstarať, či pri obstaraní vystupuje príkazník ako priamy alebo nepriamy zástupca,
či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu.

16. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola vlastníčkou stavieb č. XXX a XXX v
Dolnej Strede. Taktiež nebolo sporné, že tieto stavby odstránil žalovaný. Sporné v danej veci bolo, či

žalobkyňa poverila žalovaného na odstránenie týchto stavieb. Sama žalobkyňa však podala žiadosť
na odstránenie stavieb. Zrušenie súpisného čísla, ktoré bolo vykonané až po odstránení stavby nemá
vplyv na príkaznú zmluvu uzatvorenú v ústnej forme medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej
žalobkyňa poverila žalovaného odstrániť stavby.

17. Žalovaný bol ochotný v priebehu konania odkúpiť pozemky vo vlastníctve žalobkyne, na ktorých stáli

stavby, za sumu 100.000,- Eur, čiže za tú istú sumu, za ktorú žalobkyňa stavby a pozemky nadobudla.
Žalovaná však zmarila túto možnú dohodu, keď od žalovaného si uplatňovala ďalšiu sumu 27.000,- Eur
pre A. M. L..

18. Čo sa týka ceny stavieb a pozemkov, za ktoré žalobkyňa zaplatila spolu 100.000,- Eur, tak v kúpnych

zmluvách nebola určená zvlášť cena za pozemky a zvlášť za stavby. Znalec v znaleckom posudku
nezisťoval cenu stavieb dostupnou dokumentáciou na Obecnom úrade v Dolnej Strede. Pri stavbách č.
XXX a XXX sa jednalo o staticky narušené stavby, ktoré boli dlhodobo neudržiavané a neobývané. Určitú
dobu v nich bývali bezdomovci. Cenu stavieb nie je možné určiť tak, že od kúpnej ceny sa odpočíta
znalcom určená cena pozemkov.

19. Keď žalobkyňa tvrdila, že o odstránení stavieb sa dozvedela začiatkom roka 2020, tak by podala
daňové priznanie po nadobudnutí vlastníctva. V spore nebolo preukázané, že by žalobkyňa podala
daňové priznanie zo stavieb. Aj z toho možno usudzovať, že žalobkyňa poverila žalovaného na
odstránenie stavieb, a že o odstránení stavieb vedela.

20. Žalobkyňa tvrdila, že so spoločnosťou SAJVA spol. s.r.o. bolo dohodnuté, že prevedie na túto
spoločnosť pozemky, ako aj stavby. O tom, že sa majú previesť stavby, žalovaný nič nevedel napriek
tomu, že bol štatutárnym zástupcom spoločnosti SAJVA spol. s r.o.

21. V danom prípade nebola zmluva o budúcej zmluve - dohoda medzi žalobkyňou a spoločnosťou
SAJVA uzavretá v písomnej forme a teda jedná sa o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

22. S poukazom na § 34 Občianskeho zákonníka podľa prvoinštančného súdu zo žiadosti o búracie

povolenie jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa prejavila vôľu zbúrať stavby č. XXX as XXX a za tým
účelompoverilažalovanéhokrealizáciitejtočinnosti.Odporujelogikeveci,ženajednejstranežalobkyňa
žiadala o zbúranie stavieb, a na druhej strane, ako tvrdila, hodlala previesť stavby do vlastníctva
spoločnosti SAJVA spol. s r.o.

23. S poukazom na § 17 ods. 1 a 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, prvoinštančný súd uviedol,
že žalovaný nebol zástupcom žalobkyne v predmetnom správnom konaní. Žalobkyňa neudelila žiadne
písomné plnomocenstvo žalovanému na zastupovanie v správnom konaní.

24. Žalobkyňa vedela o odstránení stavieb. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 24.11.2020 (č.l. 46

trestného spisu) uviedla: „prvýkrát stavby videla v mesiaci apríl 2018 a aj následne, lebo som chodila
do areálu firmy STAVBYT s.r.o., ktorú odkúpila spoločnosť SAJVA, spol. s r.o., pretože ja som robila
účtovníctvo a bola som tam prevziať účtovníctvo a aj niekoľkokrát nahliadať do účtovníctva.“ Okrem
toho súd poukazuje na č.l. 100 trestného spisu, kde je fotografia teraz už zbúraných domov, ako aj
spoločnosti STAVBYT, z čoho vyplýva, že do STAVBYTU žalobkyňa musela prejsť okolo stavieb č.

XXX a XXX. Okrem toho, predmetné stavby vidieť aj z hlavnej cesty. Z uvedených skutočností mal súd
preukázané, napriek opačnému tvrdeniu žalobkyne, že mala vedomosť o búraní domov č. XXX a XXX.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj vizualizácia projektu spoločnosti SAJVA spol. s r.o., ktorý mala úmyselrealizovať na miestach stavieb č. XXX a XXX. Z vizualizácie vyplýva, že už pri počiatkoch realizácie tohto
projektu museli byť odstránené stavby rodinných domov (vizualizácia č.l. 106, 107 trestného spisu).

25. Skutočným zámerom bolo predmetné stavby zbúrať a pozemky pod nimi rozparcelovať a predať
potencionálnemu záujemcovi, resp. postaviť nové domy v danej lokalite. Z tohto zámeru je možné
jednoznačne odvodiť, že vlastníčka stavieb - žalobkyňa dala žalovanému príkaznou zmluvou poverenie
na odstránenie stavieb. Je proti logike domnievať sa, že niekto svojvoľne vynaloží prácu a finančné
prostriedky na to, aby inému bezdôvodne odstránil stavby. Aj svedok M. L. pri výsluchu v trestnom konaní

potvrdil, že navštevoval areál spoločnosti STAVBYT s.r.o. a tak potvrdil skutočnosť, že vedel o tom, že
suť zo zbúraných domov sa nachádza v areáli tejto spoločnosti, ktorá suť tam bola dočasne uskladnená.
Je vysoko pravdepodobné, že predmetný spor je výsledkom nezhôd z podnikateľskej činnosti A. L.,
jeho družky A. C. a žalovaného. Ich nezhody vyústili do podávania vzájomných trestných oznámení a
vzájomných žalôb.

26. Súd prvej inštancie hodnotil svedecké výpovede L., L., B. ako pravdivé, v ktorých opisovali pravdivo
udalosti, ktoré sa udiali. Právni zástupcovia sporových strán na pojednávaní dňa 18.04.2024 uviedli, že
nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie, a aj z tohto dôvodu súd nepripustil podanie právneho zástupcu
žalobcu - vyhlásenie F. F..

27. S poukazom na § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na to, že žalovaný mal v spore
plný úspech, prvoinštančný súd mu priznal 100% náhrady trov konania.

28. Proti tomuto rozsudku, s označením veci „o zaplatenie 63.300,- Eur“, podala prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobkyňa, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365

ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil,
žalobe vyhovel v celom rozsahu, alternatívne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie. Podľa odvolateľky rozhodnutie je prekvapivé, jeho odôvodnenie zmätočné
a nedostatočne odôvodnené (arbitrárne).

29. V prvej časti odvolania sa odvolateľka venuje nevykonaniu dôkazov, rozpornosti tvrdení a inému.
Namieta, že súd prvej inštancie neumožnil žalobkyni vykonať riadne navrhnutý dôkaz – výsluch
žalovaného, o ktorý bolo požiadané na pojednávaní 6.6.2024, pričom nebolo nutné súdne pojednávanie
odročovať. Napokon súd na danom pojednávaní ani nepristúpil k vyhláseniu rozsudku, tzn. že
hospodárnosť a rýchlosť konania nebola dotknutá. Súd nevykonanie dôkazu ani neodôvodnil v rozpore

s § 220 ods. 2 CSP, nevysporiadal sa s tým ani v odôvodnení rozsudku. Súd napriek prítomnosti
žalovaného, napriek tomu, že predposledné pojednávanie odročil práve za účelom jeho výsluchu,
neumožnil vykonať tento dôkaz, odoprel tak právo žalobkyne dôkaz vykonať. Výsluch žalovaného bol
potrebný pre odstránenie nezrovnalostí jeho výpovede a zároveň pre konfrontáciu z obsahom výpovedí
medzičasom vypočutých svedkov, pričom základnou otázkou bolo, či disponoval žalovaný súhlasom

a plnou mocou na konanie, ktoré nastalo v celej jeho šírke. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov p. L., N. L.,
N.B.existujúažpriepastnérozdielymedzitvrdeniamižalovaného,ktorépredstavujújehoobranuvtomto
súdnom konaní a obsahom ich výpovedí. Podľa odvolateľky súd zároveň odmietol vykonať dôkaz –
prečítať, oboznámiť obsah listiny predloženej žalobkyňou na pojednávaní dňa 6.6.2024, a to vyjadrenie
vrátnika areálu STAVBYT, ktoré potvrdzovalo, že žalobkyňa nechodí do areálu denne.

30. Odvolateľka s poukazom na ust. § 181 ods. 1 a 2 pokračovala, že súd nevyslovil, že považuje
vzťah medzi stranami za záväzok zo zmluvy príkaznej. Poukázala na to, že žalovaný pri svojom prvom
výsluchu vypovedal, že plná moc by mala byť v spise (teda musela by byť písomná) i keď na inú
otázku odpovedal, že bola ústna. Svedkovia svojimi výpoveďami uvedené nielenže nepotvrdili, ale

vlastne vyvrátili. Súd však napriek tomu považoval za preukázané, že žalovaný konal na základe
príkaznej zmluvy uzatvorenej v ústnej forme. Obrana žalovaného od počiatku bola založená na tom, že
žalovaný mal plnú moc a bol oprávnený stavby rodinných domov odstrániť, čo ale žiadnym spôsobom
nepreukázal – neuniesol dôkazné bremeno. Žalobkyňa od začiatku tvrdila, že podpísala len a výlučne
žiadosť o vydanie búracieho povolenia a iné od žalovaného nežiadala. Existujú tak podstatné rozpory

medzi tvrdeniami žalovaného a skutočnosťou, z ktorých vyplýva, že žalovaný nedisponoval žiadnou
plnou mocou a už vôbec nie v písomnej forme, žalovaný voči tretím osobám predstieral, že disponuje
oprávnením zastupovať žalobkyňu, žalovaný predstieral priamo na úradoch, že v tom čase komunikuje
telefonicky so žalobkyňou a koná podľa jej pokynov, žalovaný obhajoval odstránenie (zrejme stavieb)aj tým, že ho vyzval a upozorňoval na dané starosta obce či iné úradné osoby, čo sa preukázalo
ako nepravdivé, pričom žalobkyňa od počiatku dané popierala, nakoľko od žalovaného žiadala iba
odovzdanie žiadosti o vydanie búracích povolení a nechcela a nežiadala vykonať žiadne iné úkony a už

vôbec nie odstrániť stavby domov. Súd sa pritom prekvapivo priklonil k verzii žalovaného o tom, že
mal súhlas a poverenie na odstránenie stavieb, že konal podľa pokynov žalobkyne a teda, že prišlo
k uzatvoreniu príkaznej zmluvy.

31. V ďalšej časti odvolania sa odvolateľka vyjadrila k dôkaznému bremenu tak, že žalovaný v konaní

nijako nepreukázal svoje tvrdenia a svoju obranu. Tvrdil, že mal plnú moc – poverenie – oprávnenie
ako na vybavenie búracích povolení, tiež na odstránenie stavieb. Preukázalo sa, že žiadnu plnú moc
nemal. Súd však konštatuje, že žalobkyňa dala príkaznú zmluvu na poverenie na odstránenie stavieb,
pretože skutočným zámerom bolo predmetné stavby zbúrať. Žalobkyňa neudelila žiadnu plnú moc a už
vôbec nie v písomnej forme, ktorá bola nevyhnutná pre vykonanie všetkých úkonov, na ktoré podľa
verzie žalovaného bol poverený a teda aj oprávnený vykonať a zabezpečiť. Je proti logike sa domnievať,

že by žalobkyňa chcela od žalovaného vykonať všetko čo tvrdil a on sám by nežiadal od počiatku aj
písomnú plnú moc.

32. Pokiaľ súd prijal záver, že bola uzatvorená príkazná zmluva, žalobkyňa to popiera, pričom žalovaný,
na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, to nepreukázal. Zo žiadnej časti odôvodnenia nevyplýva ako

mal súd za preukázané vznik záväzku a ktoré konkrétne okolnosti preukazujú, že sa tak skutočne stalo,
pričom žalovaný ani netvrdil a nebolo ani preukázané, že by bola dohodnutá odmena, alebo že by ju
žiadal, že by podal správu, či vyúčtovanie, že by žiadal preddavok, a teda ako mal súd za preukázané,
že prišlo k vzniku záväzku, nevedno. Vôľa žalobkyne smerovala len k tomu, aby žalovaný zabezpečil
vydanie búracích povolení. Súd mal riadne odôvodniť, z akých konkrétnych nesporných skutočností

prijal záver o vzniku záväzku, teda o tom, že boli splnené všetky podstatné predpoklady a náležitosti
vzniku zmluvy. Odvolateľka sa pýta, čo bolo obsahom príkaznej zmluvy – predmetu plnenia, ak súd
mal za to, že bola uzatvorená a aké boli vzájomné práva a povinnosti, čo bolo ich presným obsahom.
Žalovaný nemal plnú moc, súd povedal, že nebol zástupcom žalobkyne v správnom konaní, ale akú
teda mala motiváciu žalobkyňa, aby poverila žalovaného len tým a oným, keď nemal zabezpečiť všetko

– žiadnu. Pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j.
pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje, keďže na nikom
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/81/2010). Žalobkyňa preto v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemá preukazovať,
že žalovaný nemal poverenie, že nemal súhlas, že nemal plnú moc, naopak, bol to žalovaný, ktorého

v tomto prípade zaťažovalo dôkazné bremeno. Jedinou požiadavkou žalobkyne bolo odovzdať žiadosť
o búracie povolenie. Podľa odvolateľky súd nedostatočne rozlišuje medzi príkaznou zmluvou a zmluvou
o obstaraní veci. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že esenciálnym pojmovým znakom a cieľom príkaznej
zmluvy nie je výsledok činnosti ako taký, ale záväzok, že príkazník určitú činnosť vykonaná. Žalobkyňa
tvrdila a nesporuje, že žiadala o prípravu a odovzdanie jej žiadosti o vydanie búracieho povolenia. Ak súd

uzavrel, že žalobkyňa príkaznou zmluvou dala poverenie na odstránenie stavieb, nešlo by už o príkaznú
zmluvu, ale zmluvu o dielo. Súd nesprávne vyvodil, že ak chcela žalobkyňa jedného dňa, ktorý môže
a nemusí nastať, zbúrať stavby, je v poriadku, ak tretia osoba predbehne tento zámer. SAJVA spol.
s r.o. do dnešného dňa nerealizuje projekt a zámer a do dnešného dňa mohli stavby prinášať žalobkyni
prospech a úžitok. Predmetu jej vlastníctva ju zbavil žalovaný v rozpore s jej záujmami. Je absurdné

tvrdiť,žeakobchodnáspoločnosťmalazámer,takjevporiadku,akzbúramrodinnédomy,pretožezámer
sa nemusí podariť a teda dôjde ku korekciám a zmenám. Súd podľa názoru žalobkyne nepostrehol tak
dôležitý prvok, že žalovaný konal bez príkazu, súhlasu a privolenia žalobkyne.

33. Odvolateľka pokračovala, že Občiansky zákonník obsahuje jej osobitnú úpravu konania bez príkazu

v ust. § 742 až § 746, ktoré vychádzajú zo základnej myšlienky, že zasahovať do cudzích záležitostí je
možné iba vtedy, ak ide o odvracanie škody (§ 742 OZ), by išlo o dosiahnutie takého prospechu, o ktorý
mal pán veci záujem (§ 743 OZ). Tu žiadnu škodu nebolo potrebné odvracať a zároveň sa nedosiahol
prospech žalobkyne. Nie je na prospech žalobkyne, že stavby rodinných domov už neexistujú. Stavby
neboli ruinami, neboli súce iba k demolácii a žalobkyňa nechcela hneď tieto stavby odstrániť. Je zjavné,

že len preto, že žalovaný „nemal čo robiť“, resp. „jeho ľudia“, tak sa rozhodol bez búracieho povolenia
stavby odstrániť, konal teda nezákonným spôsobom. V zmysle § 743 ods. 1 OZ platí, že ak nejde
o odvrátenie hroziacej škody musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného upovedomiť ho o tom a vyčkať
na jeho súhlas. Žalovaný porušil aj danú povinnosť. Následne je potrebné vzhliadnuť k § 744 ods. 1Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby šlo o odvrátenie
hroziacej škody zodpovedá za vzniknutú škodu... To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iného
proti jeho prejavenej vôli. V žiadnom smere nie je možné to, že osoba žiadala o vydanie búracieho

povolenia spájať s vôľou okamžite tieto stavby odstrániť. Žalobkyňa nechcela a nežiadala od žalovaného
stavby rodinných domov odstrániť. Vedomosť, či nevedomosť o odstránení daných stavieb nemá žiadnu
spojitosť a súvislosť s tým, že ich žalovaný odstránil bez súhlasu. Ako súvisí otázka daňovej povinnosti
s poverením na odstránenie stavieb (ods. 31 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku) nevedno. Chýba
rátió pre tento záver a tiež odôvodnenie tejto úvahy a záveru súdu.

34. V ďalšej časti odvolania sa odvolateľka venovala arbitrárnosti rozhodnutia s tým, že súd svoj právny
záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzali do úvahy, pričom odôvodenie je
veľmi povrchné. Opätovne zdôraznil, že žalovaný tvrdil, že mu bola udelená plná moc, mal súhlas od
žalobkyne a konal v jej záujme, žalobkyňa poprela, že žiadala od žalovaného aj iné ako vybavenie
búracích povolení a žalovaný nevysvetlil, prečo sú jeho tvrdenia a ochrana v úplnom a príkrom rozpore

s výpoveďami svedkov. Súd prvej inštancie opomenul a žiadnym spôsobom nereflektoval v odôvodnení
na množstvo argumentov vrátane listinných dôkazov (tu bližšie odvolateľkou neoznačených), ktoré
preukazovali dôvodnosť nároku.

35. Súd vlastne zúžil tvrdenia žalovaného, ktoré neboli spornými – teda požiadavka na odovzdanie

a zabezpečenie búracieho povolania – a zároveň ich rozširujúco aplikoval na záver, že príkaznou
zmluvou dala žalobkyňa poverenie aj na samotné zbúranie stavieb, teda prišiel k záveru, že bol daný aj
súhlas a požiadavka žalobkyne voči žalovanému na zbúranie stavieb. Ak žalovaný v konaní nepreukáže
svoju základnú obranu, že konal na základe plnej moci, tak je absolútne nepresvedčivé rozhodnutie
súdu o tom, že bola uzatvorená príkazná zmluva v ústnej forme. Žalobca to považuje za absolútne

neprijateľné. Svedok A. L. vypovedal, že okrem podania žiadosti nebol daný žalovanému žiaden pokyn,
iná požiadavka. Súd nevzal (do úvahy) a nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, že svedkovia
potvrdili tvrdenia žalobkyne a naopak žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi. Žalovaný
nekonal na základe príkaznej zmluvy, pretože konal bez príkazu žalobkyne, išlo ak tak o konanie bez
príkazu a aj tu žalovaný porušil svoje elementárne povinnosti. Žalovaný vôbec nepreukázal súhlas

žalobkyne, konal protiprávne, príkazná zmluva a teda požiadavky žalobkyne smerovali len k obstaraniu
búracieho povolenia.

36. V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že počas konania došlo ku zmene sudcu, pričom bolo
zasiahnuté do práva na zákonného sudcu žalobkyne. Súd len oznámil, že z dôvodu odchodu do

dôchodku sudkyne prišlo ku zmene sudcu bez preukázania dodržania zákonného postupu. Zároveň
po zmene sudcu neprišlo k vykonaniu dokazovania zákonným spôsobom, teda k jeho zopakovaniu, nový
sudca neoboznámil strany po zmene sudcu s doposiaľ vykonaným dokazovaním. Došlo tým k porušeniu
práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, k odňatiu možnosti konať pred súdom.

37. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne predložil prostredníctvom svojho
právnehozastúpeniapísomnévyjadrenie,ktorýmžiadalodvolanieakonedôvodnézamietnuťarozsudok
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania.

38. Žalovaný prioritne poukázal na to, že žalobca v odvolaní napadol aj výrok I. čiastočne zastavujúci

konanie, hoci uvedeným výrokom súd v celom rozsahu vyhovel podanému návrhu žalobcu zo dňa
27.3.2023, čo ani v odvolaní žiadnym spôsobom neodôvodnil.

39. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný venoval odvolaniu voči zamietajúcemu výroku II., pričom
poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, ktorých sa pridržiava v celom rozsahu, ako i na obsah

záverečnej reči.

40. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov – nevypočutiu žalovaného poukázal na nehospodárnosť
konania žalobcu v priebehu celého konania, keď celkom zjavne účelne a neopodstatnene predlžoval
súdne konanie, pričom žalovaný je naďalej toho názoru, že súd mal 23.9.2021 rozhodnúť o veci samej

rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Žalovaný v súdnom konaní vypovedal dňa 14.2.2022 aj 6.6.2024.
Ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 6.6.2024 na dopyt súdu, aby žalobca špecifikoval
čo má byť predmetom výsluchu žalovaného, žalobca uviedol: „aby sa žalovaný vyjadril ku skutočnosti,
či bol splnomocnený žalobkyňou na odstránenie nehnuteľností a či konal s jej súhlasom a vedomím“,čo vyplýva aj z podaného odvolania. Tieto žalobcom požadované skutočnosti jednoznačne vyplývajú
tak z písomných vyjadrení žalovaného, z jeho výsluchu na pojednávaní 14.2.2022 a 6.6.2024, ako aj zo
zápisnice z výsluchu žalovaného ako svedka zo dňa 18.12.2020 (str. 49-53 priloženého trestného spisu),

pričom ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 6.6.2024, výsluch žalovaného bol
ukončený až po viacnásobných upozorneniach žalobcu súdom, aby viedol výsluch v súlade so zákonom
a k meritu veci. Žalovaný opätovne uvádza, že zotrváva na svojom vyjadrení, že konal po celý čas už od
sprostredkovania kúpy predmetných nehnuteľností vždy na základe a v súlade s výslovným poverením
žalobkyne.

41. K nevykonaniu navrhovaného dôkazu oboznámeniu listiny zo dňa 4.6.2024, ktorý bol predložený na
pojednávaní 6.6.2024, sa žalovaný stotožňuje s postupom súdu, keď odmietol vykonať takýto dôkaz,
nakoľko bol predložený potom, čo žalobca vyhlásil., že nežiada vykonať ďalšie dôkazy viď zápisnica
zpojednávaniazodňa18.4.2024.Žalovanýzároveňnamietalpredloženietakéhotodôkazubezmožnosti
vypočutia osoby, ktorá vyhlásenie vykonala aj preto, že nie je možné overiť, či toto vyhlásenie urobila

práve spomínaná osoba. Takéto dokazovanie sa javí ako účelové a najmä oneskorene navrhnuté.

42. K rozpornosti tvrdení žalovaného v bode 2 odvolania žalovaný uviedol, že súd postupoval v súlade
s § 181 ods. 2 CSP. K tvrdeniu žalobcu, že splnomocnenie sa nachádza v spise a teda ide o písomné
splnomocnenie, považoval žalovaný za potrebné uviesť, že žalobca prekrúca tvrdenia žalovaného,

nakoľko žalovaný sa vyjadril, že listina sa nachádza v spise, t.j. nie splnomocnenie, ale žiadosť
o odstránenie stavby a zároveň výslovne na hneď nadväzujúcu otázku žalovaný uviedol, že plná moc
bola ústna. Vo vzťahu k výzve zo strany stavebného úradu nemožno zamieňať vyjadrenie zamestnanca,
že on sám výzvu na odstránenie stavby nevykonal s nemožnosťou uvedenia „medzi rečou“, že stavby sú
v dezolátnom stave a bolo by dobré ich zbúrať. Existenciu uvedeného rozporu žalovaný nespochybňuje,

avšak ho pripisuje, vzhľadom na plynutie času, k možnému pozabudnutiu, pričom žalovaný nikdy
netvrdil, že on bol písomne vyzvaný na odstránenie stavieb. V súdnom konaní ako aj v dokazovaní
v trestnom konaní bolo preukázané, že žalovaná poverila žalovaného, nielen podaním žiadosti o búracie
povolenie, ale už aj sprostredkovaním samotnej kúpy a že skutočným zámerom žalobkyne bolo
nehnuteľnosti zbúrať.

43. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že od počiatku tvrdí, že konal v súlade a na základe
pokynov žalobkyne. K tomuto záveru na základe vykonaného dokazovania dospel ako súd v tomto
konaní, tak aj orgán činný v trestnom konaní. Od určitého okamihu boli v minulosti boli vzťahy medzi
žalobcom, žalovaným a A. L. na priateľskej resp. kolegiálnej úrovni a teda mnoho žiadostí, poverení,

príkazov bolo vykonaných len v ústnej forme. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, aký záujem
by mal žalovaný na tom, aby sám zabezpečil odstránenie stavieb a aký osoh by mu to malo priniesť.
Uvedená žaloba aj s poukazom na ostatné súdne trestné konania je zo strany žalovaného vnímaná len
ako pomsta resp. ako výsledok vzniknutých nezhôd medzi žalovaným A. L. a žalobkyňou. Vo vzťahu
k písomnej forme plnej moci žalovaný uviedol, ako od počiatku tvrdil, že táto mu bola udelená v ústnej

forme, čo je podporené už tým, že zabezpečil samotnú prípravu kúpnych zmlúv a vyhotovenie žiadosti
o búracie povolenie, ktoré žalobkyňa sama podpísala. Z vykonaného dokazovania je tiež jednoznačné,
že cieľom žalobkyne bolo zbúranie stavieb z dôvodu nevyhovujúceho stavu (viď žiadosť o búracie
povolenie). Aj svedkovia vo výpovediach potvrdili, že išlo o ruiny resp. o staticky narušené stavby,
bez časti strechy, kde dlhodobo nikto nebýval a následne boli obývané bezdomovcami. Ak žalobkyňa

deklaruje, že chcela stavby využívať, prečo sa teda o svoje nehnuteľnosti riadnym spôsobom nestarala
a nekontrolovala ich. Odpoveď je, že stavby boli bezcenné ruiny.

44. K odvolateľkou namietanej arbitrárnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že súd náležite vyhodnotil
skutkový aj právny stav, z rozsiahleho dokazovania jednoznačne dospel k totožnému záveru ako orgán

činný v trestnom konaní, že žalovaný konal v súlade na základe pokynov žalobcu a to už od počiatku.

45. K zmene sudcu namietanej odvolateľkou žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala možnosť namietať
zmenu sudcu od okamihu, ako sa o tom dozvedela, čo vykonala až v podanom odvolaní. Podľa
žalovaného ide o účelové nepodložené a najmä oneskorené vznesenie námietky nemajúce oporu

v zákone a neodôvodňujúce podanie opravného prostriedku.46. Žalobkyňa v doručenej replike navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku II. zmenil
a žalobe vyhovel v celom rozsahu, alternatívne, aby výrok II. a na ňom závislý výrok III. zrušil a vec
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

47. V úvode podania žalobkyňa uviedla, že nakoľko vzala žalobu v časti o zaplatenie 23.232,- Eur
späť, predmetom konania zostalo už len zaplatenie zvyšku sumy 63.300,- Eur. Už v úvode odvolania
žalobkyňa uviedla, že ide o vec o zaplatenie 63.300,- Eur a teda jeho obsah nie je možné vykladať
v inom zmysle. Žalobkyňa nebola oprávnená k podaniu opravného prostriedku voči výroku I. Niet tak

pochybností, a pre jej vylúčenie žalobkyňa uvádza, že odvolanie podala voči tej časti rozsudku, ktorou
bola zamietnutá žaloba, teda o zaplatenie sumy 63.300,- eur s príslušenstvom.

48. K výsluchu strán sporu žalobkyňa zotrváva na odvolaní v tom smere, že za účelom výsluchu
žalovaného bolo nariadené súdne pojednávanie dňa 6.6.2024, súd teda vyhovel návrhu podľa § 195
ods.1 CSP. Ak by súd daný návrh nemal za súladný so zásadou rýchlosti či hospodárnosti, nevyhovel

by mu. Cieľom a účelom výsluchu žalovaného bolo odstrániť zjavné rozpory medzi jeho tvrdeniami,
konfrontáciou s obsahom výpovede svedkov s cieľom preukázať, že tvrdenia žalovaného nie sú ani
pravdivé a naopak, sú pravdivé tvrdenia žalobkyne. Ak súd nariadil a začal súdne pojednávanie,
nebránilo nič tomu, aby výsluch žalovaného pokračoval a nemusel trvať ani ďalšiu hodinu, ani sa
nemuselo za týmto účelom odročiť súdne pojednávanie.

49. K vyhláseniu svedka F. F. žalobkyňa uviedla, že práve v záujme hospodárnosti bolo v súlade s §
187 ods. 1 CSP predložené jeho čestné vyhlásenie. Žalobkyňa okrem iného tvrdila, že o skutočnom
odstránení stavieb nemohla mať vedomosť, pretože sa v danej oblasti nenachádzala ani pravidelne
ani často, ale výnimočne. Žalovaná v konaní tvrdila pravdu a mala za cieľ poprieť a vyvrátiť tvrdenie

žalovaného, že žalobkyňa o odstránení stavieb rodinných domov musela vedieť, pretože chodila
pravidelneokolo,pričomdanálistinauvedenépopiera,vyvracia.Zdôraznila,žetvrdila,tvrdíabudetvrdiť,
že žalovaný nekonal v súlade, ani na základe jej pokynov v tom smere, že mal fyzicky stavby odstrániť.
Na základe podpísania žiadosti o vydanie búracieho povolenia nie je možné stavbu odstrániť, ide len
o úkon smerujúci k začatiu príslušného stavebného konania.

50. V ďalšej časti repliky sa žalobkyňa venovala dôkaznému bremenu. Uviedla, že žalovaný tvrdí,
že zbúral rodinné domy na základe súhlasu a pokynu žalobkyne. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný bol
oprávnený k jedinému úkonu a to odovzdaniu ňou podpísanej žiadosti o vydanie búracieho povolenia.
Bol to žalovaný, kto bol povinný preukázať ním tvrdenú skutočnosť, že disponoval súhlasom, či

pokynom žalobkyne k tomu, čo sám tvrdí. Žalobkyňa popierala, že by súhlas k fyzickému odstráneniu
stavieb žalovanému udelila v akejkoľvek forme, bol to žalovaný, ktorý tvrdil, že takýmto súhlasom
disponuje. Keďže platí tzv. negatívna dôkazná teória, teda že žalobkyňa nemôže preukazovať, že niečo
neexistuje, presúva sa tým dôkazné bremeno na žalovaného. V konaní vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by žalobkyňa dala súhlas k odstráneniu stavieb. Nesporným bolo, že žalovaný

predmetné stavby rodinných domov odstránil. Podľa žalobkyne z judikatúry vyplýva, že od strany
nemožno požadovať, aby tvrdené skutočnosti preukázala s absolútnou istotou a bez akýchkoľvek
pochybností. Nie je možné s absolútnou istotou preukázať, že žiaden súhlas k odstráneniu stavieb
neudelila, ak žalobkyňa popiera, že by takýto súhlas udelila. Je pre žalobkyňu zarážajúce, že z úkonu
podaniažiadostiovydaniebúraciehopovoleniasaodvodzuje,žemalavúmyslestavbyrodinnýchdomov

bezprostredne aj fyzicky odstrániť. Sudca môže byť vnútorne presvedčený o priebehu určitého deja
aj v prípade, ak existujú určité pochybnosti, ale musí byť z odôvodnenia jeho rozhodnutia jasné, aké
pochybnosti ne/mal a teda musí vysvetliť, ako sa mu vec javí. Podľa žalobkyne je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že v konaní nebol preukázaný jej súhlas a privolenie k odstráneniu stavieb.

51. Žalovaný cez svoje dobré vzťahy nezákonne aj proti vôli žalobkyne odstránil stavby bez príslušného
povolenia. Žalobkyňa sa pýta, prečo stavebný úrad nezačal konanie pre spáchanie priestupku.
Z pohľadu žalobkyne to nasvedčuje predovšetkým tomu, že žalovaný vždy postupoval tak, ako sa mu
to hodilo, vo svoj prospech, využívajúc svoje osobné vzťahy a kontakty. Tu však konal v rozpore so
záujmami žalobkyne, proti jej vôli, nezákonne.

52. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že disponoval plnou mocou v ústnej forme,
pričom toto tvrdenie spája s úkonmi, zabezpečenie podpísania kúpnych zmlúv a úkony s tým spojené,
zabezpečenie podpísania a odovzdania žiadosti o búracie povolenie, žalobkyňa poukazuje na to, ževýpoveďami strán a svedkov bolo preukázané, že žalovaný pôvodne obstarával nehnuteľnosti pre
SAJVU, ktorej je spoločníkom a konateľom, žalobkyňa obstarala nehnuteľnosti dočasne z dôvodu,
že SAJVA nemala peniaze na kúpu; žalovaný sa rozhodol sám, svojvoľne ako bude ďalej nakladať

s nehnuteľnosťami, pretože boli súčasťou developerského projektu SAJVY. Žalobkyňa obstarala
nehnuteľnosti z dôvodu, že ich následne mala previesť na spoločnosť SAJVA. Kúpu iba sprostredkoval
žalovaný. Tieto skutočnosti žalobkyne potvrdil vo výpovedi aj žalovaný, že nehnuteľnosti pôvodne
obstarával pre SAJVU, ale SAJVA nemala peniaze, a preto ich dočasne fiktívne obstarala žalobkyňa.
Následne žalobkyňa poukázala na zápisnicu o výsluchu svedka – žalovaného zo dňa 18.12.2020 (strana

49 až 53 vyšetrovacieho spisu), z ktorého okrem iného z jeho výpovede zdôraznila, že spoločnosť
SAJVA nemala peniaze na kúpu týchto nehnuteľností. Vtedy A. L. uviedol, že on požičia peniaze
A. C. a na ňu sa tieto nehnuteľnosti napíšu. Toto tvrdenie žalobkyne potvrdil aj svedok A. L., ako
vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 31.7.2023, keď uviedol, že v danom období spoločnosť SAJVA
nemala žiadne finančné prostriedky, dohoda bola uzavretá medzi ním, žalovaným a žalobkyňou, že
pokiaľ sa podarí spoločnosti SAJVA vybaviť úver, resp. leasing, žalobkyňa prevedie nehnuteľnosti

v takom istom stave na spoločnosť SAJVA. Na základe označených výpovedí sa podľa žalobkyne
dá skonštatovať, že spoločnosť SAJVA nemala peniaze na nehnuteľnosti, nehnuteľnosti obstarala
žalobkyňa, žalovaný pokračoval v developerskom projekte SAJVY a rozhodnutia robil sám, pretože
nehnuteľnosti len „fiktívne“ obstarala žalobkyňa. Žalovaný klamal keď tvrdil, že nehnuteľnosti odstránil
na základe právoplatného rozhodnutia o odstránení stavieb, ktoré neexistuje, nehnuteľnosti odstránil

bez súhlasu žalobkyne a načierno. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdil, že k odstráneniu
stavieb došlo v súlade s právoplatným rozhodnutím Obce Dolná Streda, podľa jeho výpovede na
pojednávaní dňa 14.2.2022, hneď v januári. Žalovaný vtedy tiež uviedol, že začiatkom roka nikdy
nie je veľa roboty, tak začal pripravovať búracie práce a pomaly robiť na odstránení stavieb. Podľa
žalovanej je podstatné, že žalovaný menil svoje výpovede a tvrdenia, keď najskôr tvrdil, že búral až po

vydaní právoplatného búracieho povolenia, potom zase, že začal búrať hneď na základe výzvy ohľadne
zbúrania stavieb, pričom nečakal na búracie povolenie.

53. V ďalšej časti repliky žalobkyňa uviedla, že žalovaný klamal, keď tvrdil, že na odstránenie
nehnuteľností ešte pred vydaním právoplatného búracieho povolenia ho vyzval Obecný úrad Dolná

Streda, pričom poukázala na jeho jednotlivé výpovede v zápisniciach o pojednávaní dňa 14.2.2022,
6.6.2024 a 18.4.2024. Zopakovala, že žalobkyňa poverila žalovaného doručením žiadosti o odstránenie
stavieb a mala teda v úmysle vybaviť búracie povolenie, ale čo robil žalovaný následne, je jeho svojvoľné
konanie.

54. Žalobkyňa pokračovala, že žalovaný nepreukázal, že ho žalobkyňa ústne splnomocnila k búraniu,
pričom poukázala na jeho výpoveď na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 6.6.2024. Žalobkyňa
preukázala, že žalovaného nesplnomocnila k búraniu listinným dôkazom. Preukázala, že požiadala
ozačatievybavovaniabúraciehopovolenia,ktorékonaniestavebnýúradprerušil.Žalobkyňapreukázala,
že žiadosť nedoplnila, ani ju nevzala späť a nevykonala žiaden procesný úkon. Žalobkyňa podpísala

žiadosť o odstránenie stavieb ako bola vyhotovená – vyplnená na počítači bez námietok, pretože na
základe tejto žiadosti nikoho ničím nepoverila. Rukou dopísané slovo („ihneď“) do žiadosti vykonal
svojvoľne žalovaný až následne, čo potvrdil vo výpovedi na pojednávaní dňa 6.6.2024. Ak by žalobkyňa
mala záujem o zbúranie domu ihneď, tak mala možnosť prejaviť túto svoju vôľu priamo v žiadosti,
ale neurobila tak a žalovaný tak urobil svojvoľne bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa nikdy nevyzvala

žalovaného k odstráneniu stavieb a už vôbec nie k odstráneniu stavieb načierno. Žalovaný to síce ani
netvrdí, že ho vyzvala žalobkyňa, nakoľko tvrdí, že ho vyzval hocikto iný, len nie žalobkyňa.

55. V ďalšej časti repliky žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný sfalšoval jej podpis na späťvzatí na
spisovom obale. V konaní pritom bolo preukázané hrubé porušenie Správneho poriadku. Nadväzne

poukázala na výpoveď žalovaného ako svedka obsiahnutú v zápisnici z 18.12.2020 (strana 49 až
53 vyšetrovacieho spisu), kde uviedol, že je pravda, že v mene žalobkyne podpisoval na obecnom
úrade doklady a to späťvzatie žiadosti na spisový obal, čestné prehlásenie a žiadosť o zrušenie trvalých
pobytov. Na tieto podpisy mu dala žalobkyňa osobne súhlas cez telefón, za prítomnosti pracovníčky
obecného úradu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.2.2022 vyplýva, že žalovaný uviedol, že

podpísaná je pani L., zamestnankyňa obecného úradu a že v živote by si nedovolil podpísať niečo za
žalobkyňu. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 6.6.2024 žalovaný uviedol, že na spisovom obale podpísal,
že pani C. berie návrh späť po telefonáte s ňou, za prítomnosti pani L.. Zo zápisnice o výsluchu svedka
pani L. zo dňa 17.6.2021 vyplýva, že telefonát bol na hlasitý odposluch, nevedela potvrdiť, či sa jednaloo pani C., späťvzatie žiadosti bolo vyznačené na spisovom obale, kde text písala ona a podpísal ho pán
G.. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.4.2024 pani L. tiež vypovedala, že v spise sa nenachádza
plnomocenstvo, ktoré by udelila A. C. pánovi G.. Žalovaný tvrdí, že späťvzatie podpísala žalobkyňa,

následne že podpísaná je pani L., v jednom tvrdení teda klame. Splnomocnenie či už ústne alebo
telefonické na podpísanie späťvzatia nevie žalovaný nijako preukázať a ani ho nepreukázal a zároveň
žalovaný aj zamestnankyňa úradu konali protiprávne, na takýto úkon je potrebná písomná plná moc.

56. Podľa žalobkyne žalovaný sfalšoval jej podpis na čestnom prehlásení a žiadosti o zrušenie

trvalého pobytu, pričom sa obhajoval klamstvom. Obecný úrad a stavebný úrad nevedia vysvetliť,
kto doručil žiadosť o zrušenie trvalého pobytu, nevedia potvrdiť, či bola vyhotovená, podpísaná
a podaná oprávnenou osobou. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného zo dňa 18.12.2020 (strana 49
až 53 vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že je pravdou, že v mene žalobkyne podpisoval na obecnom
úrade doklady, a to späťvzatie žiadosti na spisový obal, čestné prehlásenie a žiadosť o zrušenie
trvalých pobytov, pričom na tieto podpisy mu dala žalobkyňa osobne súhlas cez telefón za prítomnosti

pracovníčky obecného úradu. Svedkyňa pani L. dňa 14.6.2021 vypovedala, že iné doklady jej neboli
predložené a nič iné pred ňou žalovaný nepodpisoval. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne pani B.
zo dňa 17.6.2021 vyplýva, že nevie uviesť, kto tieto doklady podpísal, pretože už boli podpísané
v čase, keď jej boli dané na vybavenie. Splnomocnenie či už ústne alebo telefonické na podpísanie
čestného prehlásenia a tiež žiadosti o zrušenie trvalého pobytu nevie žalovaný nijako preukázať, ani ho

nepreukázal a zároveň žalovaný aj zamestnankyňa konali protiprávne, keďže na takýto úkon je potrebná
písomná plná moc. Žalovaný síce tvrdí, že dané nemá spojitosť s odstránením stavieb, ale to dotvára
spôsob konania a myslenia žalovaného, teda také okolnosti, ktoré musí súd pri hodnotení dôkazov brať
do úvahy. Žalobkyňa trvá na vyjadrení, že žalobca podpisoval, falšoval jej podpisy na spisovom obale
na čestnom prehlásení a žiadosti o zrušenie trvalého pobytu, čo bolo preukázané.

57. Podľa žalobkyne žalovaný klamal, keď tvrdil, že žalobkyňa chodí do areálu STAVMAT – vrátnik
to vyvrátil. Žalovaný klamal keď tvrdil, že disponuje a predloží odborné posudky a fotodokumentáciu
rodinných domov, pretože ich v konaní nepredložil a nevie kto ich vyhotovil. Žalobkyňa bola v areáli za
celé obdobie 3 – 4x , keď si preberala účtovníctvo spoločnosti STAVBYT Sereď v roku 2018. Do obce

Dolná Streda nechodila, nemala na to dôvod, účtovníctvo od roku 2018 sa vedie a nachádza v Trnave.
Žalovaný má nezrovnalosti aj vo výsluchu, výpovedi a odpore vo veci posudkov a fotodokumentácie
k rodinným domom, pretože raz tvrdí, že neboli vyhotovené posudky, potom že boli vypracované
odborné posudky a fotodokumentácia a potom že boli vyhotovené dronom a nevie uviesť, kto to
bol. V tejto súvislosti poukázala na zápisnicu o výsluchu svedka F. G. z 18.12.2020 (strana 49 – 53

vyšetrovaciehospisu),odporprotiplatobnémurozkazuavýpoveďžalovanéhovzápisnicizpojednávania
zo dňa 6.6.2024.

58. V závere repliky žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie rezignoval a odignoroval množstvo
okolností,ktorévkonaníbolipotvrdené,preukázanéaktorésvedčiavdôvodnosťžaloby.Naopak,súdsa

priklonilkverziiprezentovanejžalovaným,hocineuniesolsvojedôkaznébremenoajediné,čopreukázal,
čo napokon žalobkyňa ani nerozporovala, bolo tvrdenie, že samotná žalobkyňa podpísala pripravenú
žiadosť o vydanie búracieho povolenia a že bol požiadaný, aby ju zaniesol na príslušný úrad.

59. K doručenej replike žalovaný predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia dupliku, v ktorej

uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení, žalobu považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú, žalovaný nárok za nepreukázaný a preto žiada odvolací súd, aby rozsudok prvoinštančného
súdu v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

60. V prvom rade poukázal na to, že žalobca v konaní nepostupoval v zmysle zásady rýchlosti

a hospodárnosti ani v prípade odvolacieho konania, keď mal možnosť vyjadriť sa v lehote do 31.10.2024
a jeho podanie bolo doručené 26.11.2024. Žiadal preto, aby na podanie žalobcu nebolo prihliadané.

61. Ako to vyplýva z celého súdneho konania aj z výsledkov šetrenia v rámci trestného konania, žalovaný
od počiatku tvrdí, že má ústne splnomocnenie, resp. poverenie, resp. príkaz, na základe ktorého bol

oprávnený konať a v zmysle ktorého aj celú dobu konal, o čom aj priebežne informoval žalobkyňu. Nie
je teda možné ani predpokladať, že by ďalší výsluch žalovaného viedol k inému záveru, resp. k inej
výpovedi ako sa snaží nastoliť žalobkyňa. Výsluch žalovaného bol vykonaný opakovane a žalobkyňa
mala viacero možností vypočuť stranu sporu ku všetkým okolnostiam. Žalobkyňa nešpecifikovalakonkrétne rozdiely, ktoré majú byť predmetom výsluchu žalovaného a tým si nesplnila svoje zákonné
povinnosti v zmysle príslušných ustanovení CSP. K vyhláseniu svedka žalovaný uviedol, že žalobkyňa
opätovne nerešpektovala zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, keď až na poslednom pojednávaní

predložila listinu – čestné prehlásenie a to v rozpore so zásadou bezprostrednosti a ústnosti. Vzhľadom
na uvedené nemožno na takýto dôkaz, hoc aj v písomnej forme, prihliadať.

62. K tvrdeniam žalobkyne ohľadom ne/udelenia súhlasu s odstránením stavieb je potrebné vyhodnotiť
celkové konanie žalobkyne už od počiatku, t.j. ešte pred nadobudnutím vlastníctva predmetných

nehnuteľností žalobkyňa poverila žalovaného dojednaním a prípravou celého procesu nadobudnutia
vlastníckeho práva k tomuto nehnuteľnému majetku. Následne bol žalovaný splnomocnený aspoň
v rozsahu podania žiadosti. Dôležitou skutočnosťou je aj okamih podania žaloby, kedy tento zjavne
nadväzuje na podanie mnohých ďalších žalôb a trestných oznámení druhom žalobkyne A. L. a to
s podstatným odstupom odo dňa zbúrania stavieb. Taktiež je potrebné vyhodnotiť celkové správanie
žalobkyne v rámci súdneho konania, z ktorého sa možno dôvodne domnievať, že jej účelom, resp.

cieľom nie je odstránenie sporu, ale právne vedenie súdneho konania samotného. Uvedené možno
odôvodniť aj tým, že aj napriek mimosúdnej ponuke o odkúpenie predmetného nehnuteľného majetku zo
strany žalovaného, žalobkyňa si bez akéhokoľvek odôvodnenia uplatnila voči žalovanému nárok tretej
osoby (A. L.) a týmto podmienila uzavretie mimosúdneho urovnania, pričom tento nárok (údajná pôžička
27.000,- Eur) nie je opodstatnený. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyňa sa ani len neprišla pozrieť,

skontrolovať či nevynaložila náklady na opravu a zveľadenie daného majetku, čo taktiež potvrdzuje, že
jej zámerom bolo jednoznačné zbúranie stavieb samotných a nie ich prestavba, resp. rekonštrukcia,
o čom svedčí aj podpísanie žiadosti o zbúranie stavieb.

63. K rozličnostiam medzi citovanými časťami výpovedí žalovaného uviedol, že tieto žalobkyňa účelne

vykladá bez kontextu a bez súvislosti v rámci konania. Všetky udalosti sa konali v priebehu rokov
2018/2019 a teda žalovaný si ich nemusí pamätať úplne presne. Žalovaný sa dôvodne domnieval,
že búracie práce boli vykonané na základe predmetného rozhodnutia. Uvedené je však opätovne bez
relevantnosti k súdnemu konaniu, keď žalovaný nespochybňoval a od začiatku tvrdil, že predmetné
stavby zbúral. Spornou skutočnosťou naďalej ostáva, či konal alebo nekonal na základe pokynov a so

súhlasom žalobkyne. K tvrdeniam svedkov ohľadom výzvy na odstránenie stavieb žalovaný opätovne
uviedol, že to bolo len medzi rečou, teda nie oficiálne, kedy bol informovaný o fyzickom stave týchto
nehnuteľnosti a i vhodnosti na zbúranie/odstránenie.

64. Vo vzťahu k preukázaniu či žalovaný disponoval plnou mocou žalobkyne tvrdil a tvrdí, že

disponoval plnou mocou, poverením, príkazom od žalobkyne v ústnej forme. Je pritom otázne, prečo
sa žalobkyňa spoľahne na žalovaného v celom rozsahu už pri procese nadobúdania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a vo vyplnení žiadosti o búracie povolenie, ale už na búranie samotné
by žalobkyňa žalovaného nepoverila? Uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania v trestnom
konaní, kde orgán činný v trestnom konaní dospel k záveru, že žalovaný konal na základe a v súlade

s vôľou žalobkyne. Podľa žalovaného žalobkyňa účelne prekrúca tvrdenia svedkov. Vo vzťahu k ďalším
tvrdeniam žalobkyne v replike sa žalovaný vyjadril už v predchádzajúcich podaniach.

65. V závere podania žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa počas konania nepreukázala základné atribúty
na riadne uplatnenie náhrady škody voči žalovanému, teda nepreukázala, že by žalovaný konal

v rozpore so zákonom, že by konal bez súhlasu, resp. pokynov žalobkyne, nepreukázala výšku škody
na nehnuteľnostiach, nepreukázala príčinnú súvislosť a nakoľko ani v rámci konania nenavrhla vykonať
ďalšie dôkazy, ktoré by toto mohli nejakým spôsobom preukázať, žiada žalovaný súd, aby rozsudok
ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

66. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

67. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutímex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), pričom žalobca, resp.
jeho právny zástupca bol na základe jeho žiadosti v danej lehote informovaný o mieste a čase VVR aj
elektronickými prostriedkami (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo vyhovujúcom výroku II. aj v závislom výroku III. o náhrade trov
prvoinštančného konania je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 CSP).

68.Predmetomkonaniapodľažalobyjenárokžalobkynevočižalovanémunazaplateniežalovanejsumy,
po čiastočnom späťvzatí a nadväznom zastavení konania v časti 23.232,- Eur v sume 63.300,- Eur

s príslušenstvom, z titulu náhrady škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobkyni tým, že s jej súhlasom
zbúral nehnuteľnosti v k.ú. J. C. rodinný dom súp. č. XXX a XXX.

69. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak
i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou

v intenciách podaného odvolania popísaného vyššie so zameraním na zodpovedanie základnej spornej
otázky, či žalovaný pri zbúraní predmetných dvoch stavieb konal na základe pokynu, poverenia či so
súhlasomžalobkyne.Vosvojejreplikežalobkyňaspresnilasvojevovzťahukrozsahunejasnéodvolanie,
keď uviedla, že odvolanie smeruje len voči zamietajúcemu výroku II., včítane závislého výroku III.
a odvolaním nenapáda konanie čiastočne zastavujúci výrok I. (čo by s poukazom na ust. § 359 CSP

ani nebolo možné). Výrok o čiastočnom zastavení konania preto nadobudol právoplatnosť a nepodliehal
odvolaciemu prieskumu.

70. Prioritne bolo potrebné vysporiadať sa s námietkou odvolateľky, že bolo zasiahnuté do jej práva na
zákonného sudcu bez preukázania dodržania zákonného postupu.

71. V nadväznosti na odvolateľkou namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu (čl.
48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny) je potrebné zdôrazniť, že základné právo na zákonného sudcu
predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania
súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho

veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré
sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby
bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody
a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04). Rozhodovanie veci zákonným
sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu

(IV. ÚS 345/09). Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami,
ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto
kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, a následne obsadenie
príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po

rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada
prideľovanievecíjednotlivýmsudcomalebosenátomvsúladespravidlamiobsiahnutýmivrozvrhupráce
a spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a
miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy
a čl. 38 ods. 1 listiny (nález ÚS SR II. ÚS 577/2015).

72. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.73. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu začatia konania, ak tento
zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú
jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť
ovplyvňovania pridelenia vecí. Podľa ods. 10, súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a
pridelení veci. Evidencia prideľovania veci na prejednanie musí zabezpečiť takú možnosť kontroly, aby
si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok
preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

74. Podľa § 139 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z. z. v znení účinnom v čase začatia konania, podávateľovi
žaloby alebo návrhu na začatie konania zamestnanec podateľne vydá potvrdenie o prijatí podania, ktoré
obsahuje a) označenie súdu a účastníkov konania, b) predmet konania, c) označenie sudcu, senátu
alebo súdneho úradníka, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, d) spisovú značku
pridelenú aplikáciou, e) údaj o počte rovnopisov a príloh podania, f) dátum a čas prijatia podania (hodina

a minúta, ak je to potrebné aj menšia časová jednotka), g) údaj o zaplatení súdneho poplatku, h) podpis
zamestnanca podateľne, ktorý písomné podanie prijal. Podľa ods. 2 ak bolo súdu doručené podanie
podľa odseku 1 poštou alebo v rámci hromadného podania, potvrdenie o prijatí podania sa podávateľovi
odovzdá pri prvom úkone súdu voči nemu.

75. V zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2023, bodu 3.2 pravidlá určenia zákonného
sudcu - bodu 3.2.1. určenie zákonného sudcu - bod 1 zákonný sudca je v zmysle § 3 ods. 3
zák. č. 757/2004 sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade so
zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o pojednávanej veci. Následne sú v tomto
bode rozvrhu citované ust. § 51 zák. č. 757/2004. V bode 3.2.3 rozvrhu sú vymenované výnimky

z prideľovania veci podľa predtým uvedených zásad. Podľa výnimky č. 9 pokiaľ zákonný sudca, ktorý
pôvodne vec vybavoval na súde, už nepôsobí, vec sa pridelí náhodným výberom inému sudcovi
pomocou technických prostriedkov schválených MS SR podľa rozvrhu práce. Podľa bodu 4 výnimiek
z náhodného výberu a pridelenia daného rozvrhu zmenu zákonného sudcu možno vykonať, ak sa
zmení personálne obsadenie súdu, vylúčia sa sudcovia alebo ďalší zamestnanci súdu podľa osobitného

predpisu uvedeného v rozvrhu práce. Táto zmena sa vykoná dodatkom k rozvrhu práce podľa § 52 zák.
č. 757/204 Z.z., resp. osobitným predsedníckym opatrením.

76. Z obsahu spisu vyplýva, že potom, ako bola vec postúpená z upomínacieho súdu Banská Bystrica
na Okresný súd v Galante podľa potvrdenia založeného na č.l. 162, bola náhodným výberom pomocou

programových a technických prostriedkov pridelená dňa 4.11.2020 na rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve
Foltánovej. Na č.l. 336 sa nachádza ďalšie potvrdenie o pridelení veci, z ktorého vyplýva, že vec bola
dňa 8.1.2024 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Galanta JUDr. Máriovi
Karaffovi s poznámkou „Spr.:13/2023-C veci od JUDr. Foltánovej (Dodatok č. 1 bod 3)“. Z predmetného
Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2024 pod Spr.:13/2023 zo dňa

14.12.2023 z bodu 3 vyplýva, že dňom 1. januára 2024 sa nevybavené a neskončené spisy ako aj
spisy zo živej spisovne z oddelenia 10C JUDr. Evy Foltánovej prerozdelia popísaným spôsobom okrem
iného z oddelenia 10C, okrem iných sudcov aj JUDr. Máriovi Karaffovi v pomere 1. Z odôvodnenia
predmetného dodatku vyplýva, že z dôvodu odchodu sudkyne JUDr. Evy Foltánovej do starobného
dôchodku bolo potrebné prerozdeliť nevybavené a nerozhodnuté veci z jej oddelenia tak, ako je uvedené

v bode 3 dodatku.

77. Z poukázaného vyplýva, že po tom, ako dňom 31.12.2023 došlo k ukončeniu pôsobenia pôvodne
zákonnej sudkyne JUDr. Evy Foltánovej na Okresnom súde Galanta, a tým k zmene personálneho
obsadenia súdu, boli veci pridelené tejto sudkyni a k uvedenému dátumu neskončené v súlade

s citovanými ustanoveniami zákona a Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2023, Dodatkom
č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2024, náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pridelené určeným spôsobom určeným
sudcom, pričom predmetná vec bola takto náhodným výberom pridelená sudcovi Okresného súdu
Galanta JUDr. Máriovi Karaffovi (o čom svedčí potvrdenie na č.l. 336).

78. Zo žiadneho ustanovenia CSP (na rozdiel od § 277a Trestného poriadku) nie je možné vyvodiť
povinnosť súdu pri zmene sudcu zopakovať dokazovanie, resp. z tohto dôvodu oboznámiť strany sporus doposiaľ vykonaným dokazovaním, ako to tvrdí odvolateľka. Preto ak tak prvoinštančný súd v danom
prípade neurobil, nedopustil sa nesprávneho procesného postupu.

79. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že k zmene zákonného sudcu v danej veci došlo
zo zákonných dôvodov a pri zmene bol dodržaný zákonný postup, pričom súd bol správne obsadený,
v dôsledku čoho nebol naplnený odvolateľkou uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ani výslovne neuplatnený avšak

z obsahu odvolania vyplývajúci (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP) odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.
1 písm. c) CSP, že rozhodoval nesprávne obsadený súd.

80. Odvolateľka tiež namietala, že prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného na
pojednávaní dňa 6.6.2024 a žalobkyňou dňa 6.6.2024 súdu predloženou listinou – čestným prehlásením
vrátnika areálu Stavbyt pána F..

81. Nevykonanie dôkazu predmetným listinným dôkazom prvoinštančný súd odôvodnil v ods. 42
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, kde poukázal na to, že právny zástupcovia sporových strán
na pojednávaní 18.4.2024 uviedli, že nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie.

82.Vzmysle§153CSPstranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
(ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo

vykonávanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

83. V zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

84. Civilné sporové konanie sa v zmysle cit. ust. spravuje zásadou koncentrácie konania, v zmysle
ktorej strany nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale
iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii, nie je vykonaný
včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky, v dôsledku čoho sa na procesný úkon neprihliada. Včasnosť

predloženia prostriedkov procesného útoku a obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd,
pričom je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či
prijme procesnú sankciu spočívajúcu v tom, že súd na daný procesný úkon neprihliadne.

85. Zo zápisnice o pojednávaní prvoinštančného súdu zo dňa 18.4.2024 (č.l. 362 a nasl. spisu) vyplýva,

že v závere pojednávania právni zástupcovia sporových strán a sporové strany zhodne uviedli, že
nežiadajú vykonať ďalšie dokazovanie, právny zástupca žalobcu však žiadal dopočuť žalovaného na
odstránenie rozporov. Za účelom vypočutia žalovaného bolo potom predmetné pojednávanie odročené
na deň 6.6.2024. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 6.6.2024 (č.l. 370 a nasl.) vyplýva, že po ukončení
výsluchu žalovaného právny zástupca žalobkyne predložil čestné vyhlásenie pracovníka spoločnosti

STAVBYT, k čomu sudca uviedol, že čestné prehlásenie inštitútom Správneho práva a pre súdne
konanie nemá význam. Zo zápisnice tiež vyplýva, že bol vykonaný obsiahly výsluch žalovaného, ktorý
odpovedal na otázky kladené právnym zástupcom žalobkyne, napríklad: či žalovaný bol splnomocnený
žalobkyňou na odstránenie nehnuteľností, či vie konkretizovať plnú moc udelenú mu žalobkyňou,
k splnomocneniu majúcemu sa nachádzať v spise, k dopísaniu textu do žiadosť o búracie povolenie,

k podpisu na spisovom obale k späťvzatiu návrhu, stavu dotknutých nehnuteľností, k návštevám
žalobkyne v STAVBYTE. Následne prvoinštančný súd uznesením ukončil výsluch žalovaného napriek
námietke právneho zástupcu žalobkyne a udelil slovo k záverečným rečiam.

86. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na pojednávaní dňa 4.2.2022 (č.l. 205 a nasl.) bol žalovaný

tiež vypočutý, kde odpovedal na otázky svojho právneho zástupcu napríklad, či mal splnomocnenie
od žalobkyne ohľadne búracích prác, či bolo odvolané a či bola žalobkyňa počas búracích prác
informovaná. Žalovaný tiež odpovedal na otázky právneho zástupcu žalobkyne napríklad v ktorom
dátumemužalobkyňaudelilaplnomocenstvo,čiplnámocbolavpísomnejforme,kedyakýmbolvyzvanýna odstránenie stavby, kedy bol stavby odstránené, kto vykonal úkon späťvzatia žiadosti o vydanie
búracieho povolenia, z akého dôvodu boli stavby odstránené pred vydaním búracieho povolenia, či
žalovaný popiera, že medzi spoločnosťou SAJVA a žalobkyňou existuje zmluva, že žalobkyňa prevedie

nehnuteľnosti na spoločnosť.

87. Vychádzajúc z popísaných okolností prípadu opierajúc sa o vyššie citované procesné ustanovenia
odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k názoru, že predloženie listinného dôkazu (čestného
vyhlásenia vrátnika F. F.) o vzhliadnutí žalobkyne v areáli STAVBYTU (č.l. 369), potom ako strany

na pojednávaní dňa 18.4.2024 vyhlásili, že nežiadajú vykonať ďalšie dokazovanie, na poslednom
pojednávaní dňa 6.6.2024, ktoré sa uskutočnilo výlučne za účelom opätovného výsluchu žalovaného,
po cca štyroch rokoch vedenia súdneho sporu, bolo navrhnuté v rozpore s princípom koncentrácie
konania. Žalobkyňa mala možnosť a aj povinnosť predložiť predmetný listinný dôkaz ako prostriedok
procesného útoku včas. Žalobkyňa pritom nezdôvodnila, prečo predmetný listinný dôkaz nepredložila už
podstatne skôr, pričom ani neuviedla okolnosti, ktoré by jej v tom mohli brániť. Žalobkyňa teda nekonala

starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Boli preto splnené podmienky, aby súd
prvej inštancie na tento prostriedok procesného útoku v súlade s ust. cit. § 153 ods. 2 CSP neprihliadol.
Vzhľadom na dĺžku vedenia sporu a predchádzajúce prehlásenie právneho zástupcu žalobkyne, že
nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, odvolací súd považoval za nerozhodné, že by si
vykonanie tohto dôkazu podľa žalobkyne nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, prípadne

ďalších úkonov súdu. Právny zástupca žalovaného pritom namietal autenticitu a pôvod predmetného
čestného vyhlásenia, takže vykonanie tohto dôkazu by si následne zrejme vyžadovalo ďalšie doplnenie
dokazovania.

88. Pokiaľ ide o podľa odvolateľky nevykonanie dôkazu výsluchom žalovaného, je potrebné uviesť, že

výsluchžalovanéhobolsúdomakodôkazvykonanýatodvakrát,ibavýsluchžalovanéhonapojednávaní
dňa 6.6.2024 bol súdom ukončený. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že právny zástupca
žalobkyne mal dostatočný priestor na kladenie otázok žalovanému, pričom mu položil všetky pre vec
relevantné otázky. K väčšine týchto otázok sa pritom žalovaný v priebehu konania, či už pri výsluchoch
alebo vo svojich písomných vyjadreniach už predtým vyjadril. Podľa žalobkyne, aj v podanom odvolaní,

základnouotázkounažalovanéhobolo,čidisponovalsúhlasomaplnoumocounakonaniektorénastalo,
kčomusažalovanývpriebehusúdnehokonaniaopakovanepredtýmvyjadril.Pokiaľjevprávomocisúdu
rozhodnúťktorézvykonanýchdôkazovvykoná(§185ods.1CSP),musíbyťvjehoprávomocirozhodnúť
aj o rozsahu vykonávaného dôkazu (argumentum a maiore ad minus). Preto pokiaľ mal súd za to, že
vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného na pojednávaní 6.6.2024, v spojení s jeho predchádzajúcou

výpoveďou a písomnými vyjadreniami, bolo dostatočné a pokračovanie vo výsluchu by bolo nadbytočné
(s čím sa odvolací súd stotožňuje), nie je možné tvrdiť, že prvoinštančný súd nevykonal žalobkyňou
navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného, keďže tento bol vykonaný dvakrát, iba druhý z výsluchov bol
prvoinštančnýmsúdomukončenýnapriektomu,žeprávnyzástupcažalobkynevňomhodlalpokračovať.
Keďže prvoinštančný súd predmetný dôkaz výsluchom žalovaného vykonal, i keď nie v rozsahu v akom

sa toho domáhala žalobkyňa, nebolo potom dôvodným, aby s poukazom na ust. § 220 ods. 2 veta druhá
CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvádzal, prečo tento dôkaz podľa odvolateľa nevykonal.

89. S poukazom na vyššie uvedené k tejto časti odvolania žalobkyne odvolací súd uzatvára, že
nevykonaním navrhovaných dôkazov – neoboznámením listiny zo dňa 4.6.2024 a nepokračovaním

vo výsluchu žalovaného dňa 6.6.2024, nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu prvoinštančného
súdu, ktorým by bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v tejto súvislosti nebol naplnený uplatnený
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

90. Odvolateľka v podanom odvolaní s poukazom na § 181 ods. 2 CSP tiež namietala, že súd nevyslovil,
že považuje vzťah medzi stranami za záväzok zo zmluvy príkaznej.

91. V zmysle § 181 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah
žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže

odkázať na svoje písomné podanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia po úkonoch podľa ods. 1 súd určí,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež vedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To
neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.92. Z cit. ust. § 181 ods. 2 CSP vyplýva povinnosť súdu na pojednávaní (zvyčajne na prvom) určiť,
resp. oboznámiť osoby prítomné na pojednávaní s tým, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné a ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a zároveň
uviesť tiež svoje predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého je povinný subsumovať významné
skutkové okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia a prezentovať relevantný právny
záver. Oboznámenie strán s uvedenými skutočnosťami má zásadný význam pre ďalší procesný
postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Predbežne právne posúdenie veci má umožniť

objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie
vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, pričom plní
zároveň funkciu prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

93. Z obsahu spisu, zo zápisníc z pojednávaní prvoinštančného súdu pritom vyplýva, že na žiadnom
zo siedmich pojednávaní (uskutočnených 23.9.2021, 14.2.2022, 27.3.2023, 31.7.2023, 18.4.2024

a 6.6.2024) prvoinštančný súd nedodržal postup podľa cit. § 181 ods. 2 CSP, keď na pojednávaní
neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
nevykoná a neuviedol ani predbežné právne posúdenie veci.

94. Následkami opomenutia predmetného postupu súdom sa zaoberal NS SR v uznesení z 28.12.2020

sp. zn. 2Obdo/56/2020 (publikované pod R 60/2021). V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd uzavrel, že
ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia
strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda
žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaniu dôkazov, v práve na záver pojednávania zhrnúť

svoje návrhy a podobne. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu možno
hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania.

95. Predmetnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I.ÚS 643/2022
zo dňa 24.11.2022. V tomto rozhodnutí ústavný súd skonštatoval, že sťažovateľ v dovolaní namietal,

že v dôsledku opomenutia postupu súdu podľa § 181 ods. 2 CSP nemal možnosť uplatniť v spore
prostriedky procesného útoku. Ústavný súd uviedol, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí sa
osobitne zaoberal aj spomínaným § 181 ods. 2 CSP, keď s poukazom na svoju aktuálnu rozhodovaciu
činnosť (sp. zn. 7Cdo 111/2020, 1Obdo 92/2018, 2Obdo 56/2020) zdôraznil, že cieľom tohto ustanovenia
je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť

strany sporu už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho
cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje
za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu
sporu pre realizáciu jej procesných práv. Najvyšší súd v dôvodoch napadnutého rozsudku neopomenul

ani doterajšiu judikatúru ústavného súdu napríklad uznesenie vo veci sp. zn. IV.ÚS 16/2012, II.ÚS
366/2018, v ktorom prešiel testom ústavnosti názor odvolacieho súdu, že opomenutie aplikácie § 181
ods. 2 CSP sa konvaliduje vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd svoje názory oznámil a tým
zhojiltentoprocesnýnedostatokaprípadnéodňatieprávanaspravodlivýprocesstranámsporu.Ústavný
súd pokračoval, že ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na

možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva. Porušenie § 181 ods.
2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania,
robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom v práve zhrnúť svoje návrhy
na záver pojednávania a podobne. To, že okresný súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie
veci, nezbavilo sťažovateľa povinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti

ním uplatneného nároku a nemalo žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia sťažovateľa ako strany
sporu z jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva.

96. S odkazom na uvedené, po stotožnení sa s poukázanými, po publikácii R 20/2021 súdnou praxou
akceptovanými právnymi názormi obsiahnutými v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych

autorít, odvolací súd uzatvára, že hoci prvoinštančný súd v danom prípade nezachoval postup podľa §
181 ods. 2 CSP, nedošlo k takej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a ani tým súd neznemožnil strane, resp. žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím nebol naplnený odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a ani d) CSP.

97. Ako ďalšie odvolateľka namietala, že žalovaný v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď
nepreukázal, že bol poverený žalobkyňou na odstránenie stavieb.

98. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať.

99. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom konaní je
ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto

právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že
neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno

spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

100. Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť.
Nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať
či sa ne/stala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú skutočnosť

pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Nepriamy dôkaz
sám osebe spravidla nevedie (vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je
predmetom dokazovania) k jej preukázaniu, výsledkom jeho hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi
dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou aj s dokazovanou
skutočnosťou, však takýto záver byť môže.

101. Skutočnosti rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku je možné preukazovať aj
súhrnom nepriamych dôkazov, ktorý ale musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti prípadu, ale
súčasne vylučuje možnosť iného záveru. Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno

považovať za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez
rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že
je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti - jej pravdepodobnosť (rozsudok
NS ČR sp. zn. 21Cdo 2682/2013 zo dňa 26.6.2014).

102. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa teda zásada voľného
hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo
všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich
vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých

dôkazov.

103. Napriek tomu, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného náhrady škody,
prvoinštančný súd explicitne neaplikoval žiadne tomu zodpovedajúce hmotnoprávne ustanovenie.Súdom prvej inštancie na danú vec správne aplikované ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka
o príkaznej zmluve pritom neobsahujú osobitné ustanovenia o škode, ktorá by pri vykonávaní príkazu
vznikla na strane príkazcu.

104. V zmysle § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v texte aj len OZ) každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

105. Citované ustanovenie zakotvuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorej porušenie vedie

k zodpovednosti podľa § 420 OZ.

106. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 2 škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods.

3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

107. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 OZ sú protiprávny úkon (právny
delikt), ktorý spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, škoda, teda
ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, príčinná súvislosť

(vzťah príčiny a následku) medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a napokon zavinenie
(psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a škode), pričom je daná prezumpcia zavinenia.

108. Keďže odvolací súd bol názoru, že prvoinštančný opomenul rozhodujúce ustanovenia o náhrade
škody, v zmysle § 382 CSP vyzval strany aby sa k možnému použitiu daných ustanovení vyjadrili.

109. Právny zástupca žalovaného na predmetnú výzvu odvolacieho súdu doručil odpoveď, v ktorej
uviedol, že žalovaný v zmysle § 382 CSP súhlasí s aplikáciou ust. § 415 a § 420 OZ, nakoľko
je názoru, že aj aplikáciou týchto ustanovení nie je možné dospieť k inému záveru vo veci, ako
len k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

preukázania všetkých nevyhnutných atribútov na priznanie nároku na náhradu škody, ako vznik škody,
výška škody, protiprávnosť konania, ako ani kauzálny nexus. Žalovaný v celom rozsahu odkázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenia.

110. Právny zástupca žalobkyne na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že žalobkyňa súhlasí s aplikovaním

§ 415 a § 420 OZ.

111. V prejednávanej veci mala zásadne žalobkyňa dôkazné bremeno preukázať, že žalovaný jej
protiprávnym úkonom bez jej pokynu – poverenia - splnomocnenia spôsobil škodu v žalovanej výške,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného. Žalobkyňa pritom tvrdila, že

žalovaného nijako nepoverila na odstránenie daných stavieb. Žalovaný naopak tvrdil, že ho žalobkyňa
ústne splnomocnila na ich odstránenie. Keďže, ako bolo uvedené vyššie, v zmysle negatívnej dôkaznej
teórie na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti, došlo k presunu dôkazného bremena na žalovaného, na ktorom potom spočívalo dôkazné
bremeno preukázať existenciu poverenia od žalobkyne. Keďže poverenie malo byť podľa žalovaného

ústne a o jeho existencii nebol žiaden priamy dôkaz, mohlo k preukázaniu dôjsť len súhrnom navzájom
sa doplňujúcich nepriamych dôkazov.

112. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom vyplýva, ani nebolo sporné, že žalobkyňa
osobne podpísala žiadosť o búracie povolenie a žalovaného poverila jeho vybavením na príslušnom

úrade. Z toho priamo vyplýva úmysel žalobkyne predmetné stavby (skôr či neskôr) zbúrať. Zámerom
bolo predmetné pozemky rozparcelovať a predať potencionálnemu záujemcovi, prípadne postaviť nové
budovy. Uvedený zámer si teda vyžadoval zbúranie pôvodných stavieb dvoch rodinných domov, podľa
preukázaného vo veľmi zlom technickom stave, ako to vyplýva aj z textu samotnej žiadosti o búracie
povolenie podpísanej žalobkyňou, kde je uvedené „nevyhovujúci stav nehnuteľnosti“. Z vizualizácie

projektu na dotknutých pozemkoch vyplýva, že projekt s danými stavbami dvoch rodinných domov
nepočíta a zrejme už pri počiatkoch realizácie by museli byť odstránené. Nepriamym dôkazom
podporujúcim tvrdenie žalovaného je tiež skutočnosť, že hoci žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti
nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2018 a tvrdila, že ich nechcela zbúrať, pričom tvrdila,že o zbúraní stavieb sa dozvedela až začiatkom roku 2020, v medziobdobí nepodala obligatórne daňové
priznanie z daných stavieb. V spojení s tým, že stavby nikdy nenavštívila, tento postup nesvedčí
o jej úmysle stavby užívať či opraviť. Aj keby súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že v uvedenom období

sa v daných miestach nenaskytla (hoci vykonávala účtovníctvo pre vedľa stojacu firmu STAVBYT),
o odstránení stavieb sa musela skôr dozvedieť minimálne od svedka v konaní M. L., jej partnera, ktorý
pri výsluchu v trestnom konaní potvrdil, že navštevoval areál spoločnosti STAVBYT, s.r.o. a vedel, že suť
zo zbúraných domov sa nachádza v tomto areáli. O poverení žalovaného žalobkyňou na zabezpečenie
celého procesu od získania nehnuteľností až po odstránenie stavieb nepriamo svedčí aj to, že žalovaný

pre žalobkyňu v čase, keď spolupracovali vo svojej podnikateľskej činnosti zabezpečoval už samotnú
prípravu a podpísanie kúpnych zmlúv a nadväzne i žiadosť o búracie povolenie. V nie poslednom rade
významným nepriamym dôkazom podporujúcim tvrdenie žalovaného, že k zbúraniu daných stavieb
mal poverenie od žalobkyne je i skutočnosť, že žalovaný nemohol mať žiadnu osobnú motiváciu, aby
svojvoľne vynaložil finančné prostriedky a prácu na to, aby žalobkyni bezdôvodne odstránil dané stavby.
Žalovaný by z toho nemal žiaden prospech, naopak, iba stratu, nemalo by to pre neho osobne žiaden

význam, čo by nedávalo zmysel. Ako správne uviedol prvoinštančný súd, je veľmi pravdepodobné, že
predmetný spor je výsledkom nezhôd z podnikateľskej činnosti žalobkyne, jej druha A. L. a žalovaného,
ktoré vyústili do podávania vzájomných trestných oznámení a vzájomných žalôb.

113. S poukazom na vyššie uvedené, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že poukázaným súhrnom nepriamych dôkazov
tvoriacimlogickúanenarušenúsústavunavzájomsadoplňujúcichdôkazovvichcelku,bolopreukázané,
že žalobkyňa ústne udelila žalovanému poverenie na zbúranie predmetných stavieb v danom období,
pričom výsledky vykonaného dokazovania zároveň vylučujú možnosť opačného záveru. Na základe

uvedenej série poukázaných nepriamych dôkazov podľa odvolacieho súdu (zhodne s prvoinštančným)
možno nadobudnúť presvedčenie o tom, že žalobkyňa udelila žalovanému ústne poverenie na
odstráneniedanýchstaviebvdanomčase.Vykonanýmdokazovanímbolotedapreukázané,žežalovaný
pri odstránení predmetných stavieb ako príkazník obstaral vec (zbúranie stavieb) pre žalobkyňu ako
príkazcu, v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.

114. Napokon k rovnakému záveru podľa pripojeného spisu OR PZ v Galante sp. zn. ORP-358/2-
VYS-GA-2020 dospel aj orgán činný v trestnom konaní, keď uznesením sp. zn. ČVS:ORP-358/2-VYS-
GA-2020 zo dňa 30.6.2021 trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1, 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa

§ 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tým, že páchateľ v presne nezistenom
čase od 10.8.2018 do 19.12.2019 bez súhlasu majiteľky A. B. C. zbúral rodinné domy súp. č. XXX a XXX
v obci Dolná Streda, pričom vystupoval bez príslušného splnomocnenia a vedomia v mene A. B. C.
pred Obcou Dolná Streda ako príslušným stavebným úradom, kde predložil čestné prehlásenie o zrútení
predmetných stavieb a žiadosť o zrušenie trvalého pobytu pre osoby, ktoré tam boli úradne evidované,

čím A. B. C. mal spôsobiť škodu vo výške 86.000,- Eur, zastavil, lebo skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci. V predmetnom uznesení orgán činný v trestnom konaní okrem iného
uviedol, že bolo zistené, že skutočným zámerom bolo predmetné nehnuteľnosti zbúrať a pozemky pod
nimi rozparcelovať a predať potencionálnemu záujemcovi, resp. postaviť nové domy, čím nie je možné
preukázaťúmyselnézavinenieF.G.spočívajúcevzničenípredmetnýchrodinnýchdomov,ichpoškodení

alebo urobení neupotrebiteľnými a tak spôsobiť škodu A. B. C.. Ak aj nebol daný A. B. C. priamy súhlas
F. G. na vybavenie agendy na Obecnom úrade v Dolnej Strede, tak mu bol daný minimálne konkludentný
súhlas s takým konaním a preto nebol preukázaný úmysel F. G. spôsobiť vážnu ujmu na právach A.
B. C.. OR PZ v Galante v predmetnom uznesení v závere skonštatovalo, že neboli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu poškodzovania cudzej veci a ani prečinu poškodzovania cudzích práv,

je dostatočne preukázané, že tento skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci
a preto trestné stíhanie zastavil. Voči uzneseniu vyšetrovateľa bola oznamovateľkou dňa 12.08.2021
podanásťažnosť,ktorábolaOkresnouprokuratúrouGalantadňa10.11.2021č.kon.3Pv527/20/2202-17
zamietnutá.

115. S poukazom na uvedené potom v konaní nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu a to jeho protiprávny úkon. Keďže predtým
uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, pri nesplnení jednéhoz nich bolo potom už nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporu zaoberať sa
ne/existenciou ďalších predpokladov.

116. Vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu, ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd
považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.
I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/
stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na
princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

117. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. zamietajúcom žalobu v ostatnej časti, včítane závislého a vzhľadom na spôsob
rozhodnutia prvoinštančného súdu vecne správneho výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania,

ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil (výrok I.).

118. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania o ktorom v zmysle § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím

sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Odvolací súd preto vo výroku II. rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

119. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).