Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201217
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724201217.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR, právne zast.: Ulianko & partners, s. r. o., IČO:
36856517 so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: B. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom G. XX, XXX XX G., t. č. vo výkone trestu ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7, 975 28
Banská Bystrica 1, občan SR, právne zast.: JUDr. Jakub Bílek, advokát, IČO: 52517284, Skuteckého
33, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 08. 03. 2024 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 10.000,– EUR. V žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tk/2/2022 zo dňa 18. 01. 2023 uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy, ktorý skutok spáchal dňa 10. 03. 2022
na svojej manželke (ďalej „poškodená“). Žalovaný aktuálne vykonáva uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Poškodená bola partnerkou žalobcu, s ktorou udržiaval blízky, partnerský, intímny

vzťah od augusta 2020 až do spáchania skutku žalovaným. Hoci šlo o mimomanželský vzťah, tento
možno de facto definovať ako vzťah partnerský v pravom zmysle slova. Nešlo len o vzťah krátkodobý
alebo milenecký, ich vzťah bol založený na hlbokých vzájomných citoch a dôvere. Po zoznámení
žalobcu s poškodenou na pracovisku sa ich vzájomný vzťah začal prehlbovať a okrem času stráveného
na pracovisku trávili voľný čas spolu aj mimo pracoviska, plánovali a organizovali spoločné výlety,
stretávali sa na dennej báze. Je pravdou, že vzhľadom na stále trvajúce manželstvo poškodenej nemohli
tráviť spolu každý deň v spoločnej domácnosti, okrem toho bola poškodená matkou maloletej dcéry.

K stretávaniu žalobcu s poškodenou dochádzalo aj u neho doma, ktorý priestor obaja považovali za
svoju domácnosť, kde vykonávali obvyklé domáce práce, poškodená tam často prenocovala, mala
tam svoje veci. Žalobca si k poškodenej vytvoril silnú citovú väzbu, navzájom sa zdôverovali o svojich
problémoch, rozprávali sa o spoločnej budúcnosti, nakoľko manželstvo poškodenej a žalovaného bolo
disharmonické a nešťastné, bez vzájomnej lásky, úcty a porozumenia, neplnilo svoj účel. Poškodená
o niektorých svojich problémoch nekomunikovala ani so svojou najbližšou rodinou, nebola psychicky
pripravená s nimi o tom hovoriť a rozvod za danej životnej situácie by bol komplikovaný. Avšak

žalobca s poškodenou plánovali spoločnú budúcnosť potom, ako by jej maloletá dcéra bola staršia
a pochopila rozvod svojich rodičov. Skutok, pri ktorom žalobca prišiel o svoju milovanú a jedinú
tak blízku osobu, mal dopad na jeho zdravotný a psychický stav. Utrpenia, ktoré poškodená zažila
počas posledných minút svojho života, prežíva ako svoje vlastné, jej vražda a následné zbavenie sajej tela, ktoré doposiaľ nebolo nájdené, bolo prevedené mimoriadne brutálnym a veľmi neľudským
spôsobom. Po informácii o zavraždení poškodenej žalobca psychicky stále trpí, pociťuje bezmocnosť,
osamelosť, hlboký zármutok, ošedivel. Ani takmer dva roky po skutku nemôže spávať, má výpadky

pamäte, v práci sa nevie sústrediť na pracovné povinnosti. Vo voľnom čase sa vyhýba miestam,
ktoré znamenajú spoločné spomienky na poškodenú, nakoľko je to pre neho stále veľmi bolestivé.
Žalobca sa aj v trestnom konaní domáhal uplatnenia svojich práv ako osoby poškodenej a v trestnom
konaní predložil množstvo dôkazov preukazujúcich existenciu fungujúceho vzťahu s poškodenou, avšak
orgány činné v trestnom konaní sa s jeho požiadavkou náležite nevysporiadali a procesné postavenie

poškodeného mu nepriznali, so svojim nárokom bol odkázaný na civilné konanie. Žalobca poukázal
na motív žalovaného, ktorý preukazuje dané skutočnosti, ako aj žalovaným nafingovaná komunikácia
v mene poškodenej so žalobcom v čase po jej smrti, či odparkovanie jej motorového vozidla pred
bydliskom žalobcu v úmysle navodiť dojem jeho zodpovednosti za skutok. Žalobca poukázal na právnu
úpravu v Ústave SR a Občianskom zákonníku týkajúcej sa nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia,
práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života. Žalobca si tak uplatnil nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v uvedenej
výške z dôvodu existencie silných citových a sociálnych väzieb medzi ním a nebohou poškodenou,
k pretrhnutiu ktorých došlo v dôsledku neočakávaného a brutálneho konania žalovaného s poukazom na
analogickú aplikáciu § 12 ods.1 Zákona o obetiach trestných činov. Žalobca považuje za preukázané, že
konaním žalovaného došlo k zásahu do jeho súkromnej a osobnostnej sféry, pričom sa jednalo o priamy,

nesprostredkovaný, nepopierateľný a bezprostredný zásah. Príčinná súvislosť medzi zásahom a jeho
neoprávnenosťou spočíva v tom, pokiaľ by sa žalovaný skutku nedopustil, nedošlo by k danému zásahu
do osobnostnej sféry žalobcu, a pokiaľ bolo žalovaného konanie súdom právoplatne kvalifikované
ako zločin vraždy, je zjavné, že sa jedná o zásah neoprávnený. Žalobca si uplatňuje priznanie
nemajetkovej ujmy vo forme peňažného zadosťučinenia, nakoľko morálne zadosťučinenie napr. aj vo

forme ospravedlnenia je nepostačujúce. Rovnako je bezpredmetné, aby sa žalobca domáhal upustenia
od ďalších neoprávnených zásahov. Následok, ktorý svojím konaním žalovaný zasiahol do osobnostnej
sféry žalobcu, spočíva v jeho vnútornom prežívaní, ktoré trvá a bude trvať do konca jeho života. Konaním
žalovaného došlo k porušeniu nedotknuteľnosti súkromia žalobcu, kde je tento konfrontovaný s pocitmi
úzkosti, strachu, obáv z budúcnosti a bezmocnosti zmeniť svoju situáciu. Žalobca bol v čase skutku

slobodný muž vo veku 38 rokov a partnerský vzťah s poškodenou sa mu javil ako perspektívny, plánovali
spoločnú budúcnosť. S ohľadom na vek maloletej dcéry poškodenej sa rozhodli počkať, kým táto bude
rozumovo vyspelá natoľko, aby pochopila rozhodnutie svojej matky. Dôsledok násilnej straty najbližšej
bytosti sú pre žalobcu výrazné aj v ostatných medziľudských vzťahoch, kedy ani jeho rodinní príslušníci
alebo kolegovia nemôžu pochopiť, čím si tento prechádza, z ktorého dôvodu sa žalobca uzatvára nielen

pred vonkajším svetom, ale aj pred ľuďmi vo svojom bezprostrednom okolí.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení na podanú žalobu uviedol, že s ňou nesúhlasí a žiadal ju zamietnuť.
Poprel, že by vzťah žalobcu a poškodenej bolo možné definovať ako vzťah partnerský. Jednalo sa
o príležitostný milenecký vzťah, čo preukazujú svedecké výpovede v trestnom konaní (H. I., J. K., H. K.).

Títo potvrdili, že sa poškodená s ním rozviesť nechcela, že chcela mať ďalšie dieťa so svojim manželom
a nie so žalobcom, tento už jedno dieťa mal a nechcel žiť s poškodenou, tento stav mu vyhovoval.
Z výpovede svedkyne I. vyplynulo, že poškodená mala viac obdobných známostí a to kolegov z práce.
Pokiaľsaajžalobcaspoškodenoustretávali,stretnutiabolitajné,kryténepriestrelnýmalibinaoklamanie
jeho, aj rodiny. Žalovaný uviedol, že nikdy nevnímal, že by jeho manželka žila v domácnosti s niekým

iným ako s ním a ich spoločnou dcérou. Poukázal aj na to, že žalobca kupoval poškodenej ako darčeky
erotické prádlo a sexuálne pomôcky, čo bolo zaistené pri domovej prehliadke. Žalobcovi nebolo priznané
postavenie poškodeného v trestnom konaní. Žalovaný poukázal na to, že si je vedomý svojho konania,
ktorým pripravil svoju manželku o život, dcéru o rodičov a seba o slobodu aj celý majetok, avšak za
posledných 12 rokov robil maximum pre svoju rodinu, bol verný a starostlivý manžel a otec dcéry. Všetko

by fungovalo, keby neboli ľudia ako je žalobca, ktorý si neudržal svoj vlastný vzťah, z ktorého zostalo
jedno dieťa a vedome a plánovane udržiaval intímny vzťah s vydatou ženou, kedy využil momentálne
rodinné problémy, a ktorého dôsledky skončili tragicky. Za danej situácie považoval za drzé a arogantné
žiadať finančné odškodnenie na základe klamstiev, výmyslov a poloprávd.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zotrval na podanej žalobe, ako aj na skutočnosti, že medzi ním
apoškodenoušloofaktickýpartnerskývzťahvpravomslovazmysle,vžiadnomprípadenešlolenoakýsi
príležitostný milenecký vzťah, založený na uspokojovaní sexuálnych potrieb, ako to podsúva žalovaný.
Vzťah s poškodenou napĺňa väčšinu znakov štandardného partnerského spolužitia s výnimkou trvaléhospolužitia v jednej domácnosti, hoci možno konštatovať, že u neho doma mal s poškodenou vytvorenú
spoločnú domácnosť, s poškodenou stretávali takmer na dennej báze. K sexuálnemu styku došlo až
po dlhšej dobe od začiatku vzťahu, pričom toto nebolo nosným pilierom ich vzťahu. Je pravdou, že šlo

o vzťah popri ešte existujúcom manželstve, avšak manželstvo poškodenej a žalovaného bolo de facto
nefunkčné, neplnilo účel a zmysel, o čom sa zmieňovala samotná poškodená nielen v komunikácii so
žalobcom, ale aj s ďalšími blízkymi osobami. Žalobca s poškodenou plánovali ďalší vývoj a prehlbovanie
vzájomného vzťahu, avšak brali ohľady na pocity a vývoj maloletej dcéry poškodenej, ako aj vzťah
poškodenej k jej rodine. Viac krát preberali tému rozvodu manželstva poškodenej, čomu však bránili

viaceré okolnosti na strane poškodenej. Táto vyrastala v silne veriacej rímsko-katolíckej rodine,
bola prísne vychovaná podľa náboženstva, čo malo vplyv na jej vnímanie manželstva, čo potvrdili
viaceré výpovede svedkov. Preto rodine navonok tvrdila, že sa rozviesť nechce, aby ich nesklamala
a nezarmútila svoju matku. Ďalším dôvodom bol vek maloletej dcéry – 5 rokov, ktorú poškodená
nadovšetko milovala a kvôli nej bola ochotná vzdať sa svojich priorít a šťastia. Žalobcovi však opakovane
tvrdila, že sa chce so žalovaným rozviesť a začať nový život so žalobcom, avšak chcela počkať na

vhodný moment dosiahnutia takého veku dcéry, aby lepšie pochopila túto situáciu. Žalobca tieto dôvody
chápal a podporoval poškodenú v jej rozhodnutí počkať s rozvodom. Postupom času sa však názor
poškodenej na túto otázku začal meniť, keďže maloletá dcéra už začínala vnímať problémy medzi jej
rodičmi. Aj žalovaný si bol vedomý nefunkčnosti ich vzťahu a musel vedieť aj o nevere manželky,
o čom sa poškodená domnievala. Nie je tiež pravdivé tvrdenie žalovaného, že by žalobca s poškodenou

nechcel žiť v spoločnej domácnosti, čo vyplýva zo vzájomnej komunikácie medzi ním a poškodenou.
Žalobca s poškodenou začali postupom času intenzívnejšie tráviť čas v domácnosti žalobcu, od začiatku
roku 2022 si upravili a zosúladili svoje pracovné smeny, aby mohli čo najdlhšie tráviť spoločný čas.
Čo sa týka poukazu na výpovede svedkov z trestného konania, svedkovia často vypovedali tak, že šlo
o ničím nepodložené dohady alebo nesprávnu interpretáciu. Hoci v predmetnom trestnom konaní nebolo

žalobcovi priznané procesné postavenie poškodeného, žalobca bol so svojím nárokom odkázaný na
civilné konanie s tvrdením „to ale neznamená, že si tento nárok nemôže žalobca uplatniť v civilnom
konaní proti žalovanému.“ Žalobca nepovažuje za rozhodujúce, že koľko a či vôbec poškodená mala
pred ním iných milencov, v danom prípade je rozhodujúce, že vzťah žalobcu a poškodenej bol najdlhší,
poškodená bola šťastná, plánovala vo vzťahu pokračovať a rozvíjať ho. Z výpovedí svedkov naopak

vyplýva, že manželský vzťah žalovaného a poškodenej bol dlhodobo nefunkčný, bez záujmu žalovaného
vykonať nejakú nápravu. Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd rozhodol
v súlade s navrhovaným petitom.

4. Žalovaný v písomnej reakcii k vyjadreniu žalobcu uviedol, že najväčším dôkazom prijatia jeho

zodpovednosti za jeho konanie bolo priznanie v trestnom konaní a akceptácia drakonického trestu,
a hlavne vedomosť zničenia životov jeho dcéry a celej jeho rodiny, s čím bude žiť až do konca života.
Naopak, je to žalobca, ktorý dlhodobo, vedome a plánovane utajoval jeho vzťah rôznymi sofistikovanými
výhovorkami a klamstvami. Poukázal, že už prokurátor v samotnej obžalobe odôvodňoval nepriznanie
jeho postavenia poškodeného. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na svoju internetovú komunikáciu

s poškodenou, žalovaný túto žiadal v trestnom konaní, pričom žalobca vydanie tejto komunikácie
úmyselne zdržiaval, počas jedného mesiaca ju vymazával a upravoval, a až na niekoľko výziev vydal iba
časť premazanej a upravenej komunikácie. Žalovaný poprel tvrdenia o nefunkčnosti jeho manželstva
a poukázal na výpovede svedkov v trestnom konaní, keď nikto o žiadnych problémoch nevedel. Žalobca
nie je osobou, ktorá by mohla hodnotiť funkčnosť jeho manželstva s poškodenou. Okrem toho poukázal

na skutočnosť potvrdenú výpoveďami svedkov z prípravného konania, že poškodená klamala svojim
kamarátkam aj kolegyniam z práce. On žil s poškodenou 12 rokov, z toho 6 rokov v zahraničí, boli
manželia, spoločne vychovávali dcéru, bývali spolu v rodinnom dome a spoločne trávili voľný čas. Je
zrejmé, že mu poškodená vo veľa veciach klamala, ako aj svojim súrodencom a jej rodine, s ktorými mala
poškodená vrúcny vzťah. Žalobcu poškodená poznala iba 1 a pol roka ako jedného z 3 – – 4 milencov,

ktorých mala za posledné 3 roky. Nie je zrejmé, z čoho pramení žalobcova istota, že iba jemu poškodená
hovorila pravdu. Poukázal na to, že žalobca bol iniciátorom nevery, bol si vedomý, že sa stýka s vydatou
ženou a práve nevera bola spúšťačom skratového konania, ktoré skončilo tragédiou a teraz žalobca
ešte žiada odškodnenie za stratu, lebo nemá s kým spávať. Jeho žalobu žalovaný považuje za výsmech
a zneužívanie spravodlivosti.

5.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomsporovýchstrán,oboznámenímlistinnýchdôkazovazistil
nasledujúci skutkový a právny stav.6. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že s nebohou poškodenou sa spoznal, keďže boli kolegovia,
v práci, ona nastúpila do firmy v marci 2018. Jedná sa o veľkú firmu, ktorá mala cez 500 zamestnancov,
neboli fyzicky na jednom pracovisku. Spočiatku ich vzťah bol len kolegiálny. Raz sa stalo, že nevedela

naštartovať auto, on jej pomáhal a vtedy si vymenili telefónne čísla. V čase Covidu časť zamestnancov
zostala doma, medzi inými aj poškodená a tým stratila kontakt s prácou. Žalobca chodil do práce každý
deň, keďže hrozilo prepúšťanie, ona nevedela, v akej situácii je a v tomto zmysle si vymieňali informácie
elektronicky. Najskôr ho kontaktovala poškodená, kedy od neho žiadala informácie z práce, neskôr sa
začali rozprávať aj o bežných veciach, o rodine a deťoch a napokon sa mu zverila, že jej manželský

vzťah je bez naplnenia, bez lásky. Mali rovnaké záujmy, chodili spolu aj na prechádzky, kde sa rozprávali
a keď potrebovali, tak sa objali. Postupom času začali tráviť spolu čoraz viac chvíľ, chodili spolu na
výlety, aj počas víkendov, aj na viac dní s prespaním. Ich vzťah prerástol do hlbšieho vzťahu, zhruba
po pol roku začali mať spolu aj intímny vzťah, avšak uvedené nebolo ich prioritou. Stretávali sa takmer
každý deň aj pred a po práci, v čase voľna chodili na spoločné nákupy, do kina, na masáže. Chodievali
k nemu do bytu, kde poškodená občas aj prespala, postupom boli v spoločnej domácnosti aj počas

týždňa, aj na viac dní. Spoločný čas s poškodenou bol obmedzený kvôli zmenovosti práce, ona mala
týždeň rannú a týždeň poobednú, preto si on prispôsobil zmeny s jej zmenami, aby boli čo najviac spolu.
Okrem toho, poškodená sa starala o maloletú dcéru a poobedia trávila s ňou. Žalobca potvrdil, že sám
má vlastné dieťa, o ktoré sa však stará, navštevuje ho nielen cez víkendy, ale podľa potreby, aj cez
prázdniny, chodieva na rodičovské združenia, zaujíma sa o školu, chodieva s ním k lekárovi, podieľa

sa na starostlivosti s jeho matkou. Žalobca potvrdil, že spočiatku bol v tomto vzťahu opatrný, pretože
mal obavy a výčitky, keďže vedel, že partnerka je vydatá. Postupom času mu však ona objasnila, aký
má manželský vzťah a spolu riešili možnosť nápravy jej manželstva. Hovorila, že v roku 2018 chcela
riešiť manželstvo cez poradňu, avšak jej manžel to odmietal, pretože videl problém len v nej. V priebehu
času nedochádzalo k žiadnemu zlepšeniu, naopak, sa to zhoršovalo. Žalobca si teda nie je vedomý,

že by on rozbil manželský vzťah poškodenej a žalovaného, naopak, vstúpil do vzťahu s poškodenou,
keď jej manželský vzťah už bol rozbitý. Až keď poškodená nadviazala vzťah so žalobcom, spoznala
vzťah, aký dovtedy nepoznala, t. j., že sa dá s partnerom fungovať aj inak. Poškodená mu uvádzala, že
starostlivosť o domácnosť a chod domácnosti zabezpečovala výlučne ona, chodila na nákupy, starala
sa o dcéru, chodila s ňou do školy, k lekárovi, bola s ňou na OČR. Žalovaný výlučne uhrádzal výdavky

na bývanie, stravu zabezpečovala poškodená, žalovaný prispieval len minimálne. V manželstve medzi
nimi nebola láska, bol to chladný vzťah, bez citov, bez prejavov ako je objatie. Poškodená chcela riešiť
situáciu so žalovaným, on to však odmietol. Ich intímny vzťah bol na bode mrazu, v dome, kde bývali 2
roky, sa iba jeden krát milovali, žalovaný o ňu ako o ženu nejavil žiaden záujem, poškodená sa pri ňom
cítila len ako spolubývajúca. Rozvodu s manželom sa však bála kvôli dcére, bála sa eskalácie situácie

a dopadu na dcéru, preto chceli počkať, kým dcéra bude staršia. Žalobca uviedol, že mimo poškodenej
on iný nemanželský vzťah nemal. Poškodená vyrastala v silne veriacej katolíckej rodine, kde sa rozvod
nepripúšťal, v manželstve sa má manžel starať o manželku a manželka o manžela. Jej matka chodila
pravidelne do kostola a poškodená sa bála, že by rozvodom zničila vzťah s matkou. Sama bola silne
veriaca, ale postupom času ju viera neovplyvňovala v rozhodnutí, resp. postoju k manželstve. Keď ju

manžel konfrontoval s tým, čo sa dozvedel, ona uviedla, že ak by manžel podal návrh o rozvod, ona
mu to podpíše, sama však chcela počkať, kým bude mať dcéra aspoň 8 rokov. Ich bežný denný režim
bol taký, že poškodená prišla z domu rovno k nemu, spolu si dali kávu, raňajky a jeho autom šli spolu
do práce. Po práci sa počkali, išli spolu na nákup alebo sa prejsť, potom šli domov, kde znovu si dali
kávu alebo niečo zjedli a rozprávali sa, okolo 16.30 h šla poškodená pre dcéru do školy a potom trávila

čas s ňou. V čase, keď mala poobednú službu, tak doobeda zaviedla dcéru do školy, prišla k nemu
domov a trávili spoločný čas, varili si obed, pozerali film, rozprávali sa a šli spolu do práce. Po práci šli
k nemu domov, ona sa autom odviezla domov, t. j. fungovali ako bežný partnerský vzťah. Z toho vyplýva,
že ani s manželom nebola poškodená tak často ako so žalobcom. Taktiež počas voľného času boli
spolu, ak bola doma, bolo to len kvôli dcére. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ sa vzájomne rozprávali,

rozoberali rôzne témy ako prácu, rodiny, plány do budúcna či už krátkodobé alebo dlhodobé, ich pocity.
Boli v dennom kontakte, písali si cez mobilný telefón. Poškodená povedala kolegyniam v práci o ich
vzťahu, však detaily a intenzitu ich vzťahu tieto kolegyne nepoznali. Mala aj bližšie kamarátky, ktoré
vedeli o jej problémoch v manželstve. Žalobca vylúčil, že by počas ich vzťahu mohla mať poškodená
iný partnerský či milenecký vzťah, pretože city, ktoré k nemu zdieľala, nezdieľala s nikým iným, ani so

svojim manželom. Pokiaľ sa rozprávali o jej rozvode, chcela, aby dcéra bola aspoň vo veku 8 rokov, aby
to pochopila, hoci už vtedy vnímala vzťah medzi otcom a matkou a niektoré veci jej musela poškodená
vysvetľovať. Plánovala sa ísť poradiť s psychologičkou, ako to riešiť vo vzťahu k dcére, bála sa, že pri
rozvode by mohla o dcéru prísť, pretože žalovaný tvrdil, že v prípade rozvodu sa bude snažiť získaťdcéru. Poukázal na to, že v priebehu času sa zmenilo správanie poškodenej, keď spočiatku nešli spolu
ani do obchodu v L., aby sa o tom jej mama nedozvedela, časom to však už neriešila, chodievali spolu
aj na verejnosť. Má vedomosť, že poškodená sa o ich vzťahu bavila so svojimi známymi, aj s niekým

z rodiny a teda chcela, aby sa ich vzťah prevalil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodená rozvod nechcela,
bolo to tak, že ona len „zatiaľ nechcela rozvod“, kvôli dcére a kvôli matke a sama nechcela urobiť
tento krok prvá. Je pravdou, že počas vzťahu s poškodenou nebol v kontakte s jej dcérou, pretože
sa báli, že by ich vyzradila, avšak sa s poškodenou často o nej rozprávali, aký má prospech v škole,
o jej zdraví, oslavy, výlety. Po tom, čo sa dozvedel o nezvestnosti partnerky, polícia dávala len nejaké

náznaky o jej úmrtí, avšak on tomu spočiatku ani neveril. Obdobie vyšetrovania ťažko prežíval, bál sa
aj o seba, keďže žalovaný vedel, kde on býva, až do času, kým nebol zadržaný. Žalovaný zaparkoval
auto poškodenej blízko pri jeho dome, musel dobre vedieť o ich vzťahu, keďže aj vedel, kde býva. Pri
vyšetrovaní chodil na výsluchy a poskytoval maximálnu súčinnosť, veľmi zle to psychicky znášal, stále
plakal doma aj v práci, cítil sa doma opustený. Aj aktuálne sa snaží vyhýbať miestam a činnostiam,
ktoré spolu robili, je to pre neho ťažké. Bol nútený vyhľadať psychologické poradenstvo, pretože sa

dostával do depresií, nič ho nebavilo, mal kopu voľného času a nevedel, čo s tým, po pár sedeniach
mu to však neprinieslo očakávané výsledky, bolo to aj finančne náročnejšie, preto ukončil poradenstvo
a skúša sa s tým vysporiadať sám. Začal mať zdravotné problémy, výpadky pamäte, fyzicky schudol,
ošedivel, má ďalšie zdravotné problémy a to výpadky zraku. Bol na neurologickom ošetrení, aj na
očných vyšetreniach, nič somatické sa nezistilo, pokračuje v kontrolách. Žalovaný doposiaľ neuviedol

pravdivo, kde je telo poškodenej, t. j. trauma žalobcu pokračuje ďalej a u žalovaného nevidí žiadnu
ľútosť. Rozhodol sa podať danú žalobu, pretože stále pociťuje traumu, nevie sa zaradiť do riadneho
života, čo má vplyv na jeho súkromie, na jeho prácu, financie aj zdravie. Tento stav si sám nevybral,
bol do neho násilím vhodený. Domnieval sa, ako mu hovorila psychologička, že sa to časom napraví,
avšak náprava neprichádza. S rodinou poškodenej nie je v žiadnom kontakte, predtým si len vymenili

informácie, nakoľko chcel poskytnúť pomoc pri vyšetrovaní.

7. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že s poškodenou bol v manželstve 12 rokov, 6 rokov žili spolu
v zahraničí, kde obaja pracovali. Manželstvo uzavreli na Slovensku, po roku sa im narodila dcéra,
s ktorou taktiež žili v zahraničí. Ich vzťah nemal žiadne vážne problémy, po pôrode dcéry bola manželka

nervóznejšia, avšak boli sami na starostlivosť o domácnosť, o dcéru, občas prišla na návštevu rodina
zo Slovenska. So širšou rodinou vychádzali spolu dobre. S rodinou sa na Slovensko vrátili v júni 2017,
keď dcéra mala nastúpiť do školy. Spočiatku bývali u manželkiných rodičov v L., cca 2 roky, počas
toho žalovaný staval rodinný dom. Ešte v zahraničí sa bavili o vlastnom bývaní, preto kúpili pozemok
a dom staval svojpomocne. Spolu boli vybrať pozemok, manželka s tým súhlasila. Stavbu financovali

z vlastných úspor, ktoré mali z práce v zahraničí. Postupne si na Slovensku našli zamestnanie. Žalovaný
zistil, že matka poškodenej vyberala z jej účtu peniaze, kde mala úspory zo zahraničia, manželka si
otvorila účet na Slovensku, kde posielala peniaze zo zahraničia a jej matka mala dispozičné právo
k účtu, keď platila poplatky, ktoré bolo potrebné uhrádzať. Keď sa prisťahovali k svokre, zistil, že
táto každý mesiac vyberá 500,– EUR a napokon manželke vybielila účet. Zistil, že svokra si hľadala

zámienky, aby sa dostala k peniazom svojej dcéry, keď jej hovorila, ako chudobne predtým žili. Kým žili
v zahraničí, každý mal svoj účet kvôli zamestnaniu, nákupy, letenky uhrádzal on, manželka financovala
nákupy týždenne 50,– EUR. Od narodenia dcéry všetky potreby uhrádzal on, manželka následne platila
materskú škôlku. Po príchode na Slovensko taktiež mal každý svoj účet, pričom on peniaze zo svojho
účtu používal na stavbu domu, a vtedy zistil, že manželka na účte nemá peniaze. Vedel o tom, že

svojej matke dávala na domácnosť 1.000,– EUR a ostatné čo bolo potrebné, kupoval on. Ak niečo bolo
potrebné, išli spolu a urobili nákup, spravidla to financoval on, najmä väčší nákup, manželka robila skôr
menšie nákupy. Vo vzťahu k spoločnému intímnemu životu žalovaný uviedol, že po pôrode, keď sa
starali o dcéru, počul ako sa manželka sťažovala nejakej kamarátke, že nemajú intímny styk. Avšak
manželka mala nejaké zdravotné problémy, preto intímny styk nemali istý čas, potom však intímny styk

mali, hoci nie častý, ale uspokojivý, manželka mu nič v tomto smere nevyčítala. Obaja s manželkou
sú veriaci, chodili spolu do kostola, žili bežný život. Na prelome roku 2019/2020 sa presťahovali do
rodinného domu a problémy s peniazmi sa dohodli, že hodia za hlavu a budú si spolu žiť sami, boli
šťastní. Postupne nadobudol tušenie, že manželka má iný vzťah. Keď sa s ňou o tom rozprával, ona
všetko poprela. V lete 2021 boli v Chorvátsku na spoločnej dovolenke s dcérou, aj so susedovcami,

nebol žiaden problém. Počas letnej dovolenky sa manželka vyjadrila tak, že nemajú spolu ďalšie dieťa,
že jej ho nemá kto spraviť. V tom čase sa však snažili o dieťa, pri styku nepoužívali ochranu. Padla
tam otázka, prečo manželku nedrží za ruku, ona však bola odutá, preto sa nedržali. O nevere manželky
mu hovoril sused z ulice na grilovačke. Keď sa s manželkou rozprával, ona hovorila, že sa nič nedeje,spytovala sa ho, či on chce rozvod, on na to povedal, že na to nemá žiaden dôvod a ona tvrdila, že
ani ona rozvod nechce. Keď jej hovoril, že počul od iných o jej vzťahoch, vždy to poprela. On nemal
dôvod jej neveriť, ďalej to nerozoberal. Stalo sa, keď boli s manželkou lyžovať, že si nechala mobilný

telefón a vtedy jej prišla SMS-ka, bola to intímna správa od žalobcu. Keď ju s tým konfrontoval, tvrdila,
že sa nejedná o žiaden vzťah ale od vtedy všetko išlo dole vodou. Od dcéry žalovaný zistil, že keď dcéra
zostáva u babky, mama ide na celý víkend preč. Nevedel si vysvetliť, prečo mala manželka iné vzťahy.
Z trestného konania z výpovede svedkyne I. sa dozvedel, že manželka mala viac milencov, kolegov
z práce, aj jemu sa stalo, keď ho nejaký cudzí pán oslovil, že ho pozná ako bývalého manžela jeho

manželky, z čoho bol prekvapený. Žalovaný poprel, že by medzi ním a manželkou boli nejaké nezhody,
o jej nevere predtým nevedel, nevedel, kde žalobca býva. Ak aj boli medzi nimi hádky, on sa to snažil
riešiť s nadhľadom, skôr manželka bola výbušnejšia. S odstupom času správanie manželky hodnotí tak,
že zrejme jej klamstvá prerástli cez hlavu a preto bola taká. Je pravdou, že manželka prišla, aby navštívili
poradňu, keďže dochádzalo k hádkam ohľadne spomínaných peňazí a pri hádkach manželka vyťahoval
aj iné drobnosti, to bolo ešte v období, keď stavali rodinný dom. Keďže sa však zmierili po presťahovaní,

nechali to tak. Čo sa týka spolužitia s manželkou, žalovaný tvrdil, že pokiaľ nebol v práci, ak bola doma,
boli spolu. On všetok svoj voľný čas venoval rodine, opustil svoje záľuby, posilňovňu. Stalo sa, keď mali
ísť navštíviť jeho matku na východ, tak v deň odchodu si manželka vymyslela výhovorku, že musí ísť
súrne ku kozmetičke a tak išiel iba on s dcérou. Chodili na spoločné dovolenky, výlety, začali lyžovať,
chodili na bicykle. Lyžovať začínali kvôli dcére, aj manželka bola rada, bavilo ju to, on sám predtým

nelyžoval. Pokiaľ sa v trestnom konaní susedia K. vyjadrili tak, že z týchto spoločných aktivít manželka
nebolanadšená,žalovanýtvrdil,žemanželkapúšťalatakétofámy,alebolatoona,čoiniciovalaspoločné
lyžovanie, bol to jej nápad. Po tom, čo ju konfrontoval o vzťahu so žalobcom, ona o tom nechcela hovoriť,
tak to neriešili. V tom čase bolo obdobie Covidu, dcéra bola doma, bolo to také hektické, on to nechcel
riešiť s inými ľuďmi, všetko si riešil sám. O vzťahu žalobcu a manželky sa dozvedel zo spomínanej SMS-

ky, zotrval na tom, že manželku nesledoval a nevedel, kde žalobca býva.

8. Na pojednávaní dňa 19. 02. 2025 právny zástupca žalovaného po prevzatí právneho zastúpenia
vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko tento nie je blízkou osobou ani v zmysle
Občianskeho zákonníka, ani v zmysle Trestného zákona, ani s poukazom na § 15 OZ, nespadá pod

okruh oprávnených osôb podľa Zákona o ochrane obetí trestných činov. Namietol uplatnený nárok za
rozporný s dobrými mravmi, nakoľko mimomanželský pomer je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže
požívať právnu ochranu, ani jeho zánik, hoc popísaným konaním žalovaného. Uplatnený nárok vo výške
10.000,– EUR je hrubo neprimeraný, nakoľko dáva na roveň vzťah rodič – dieťa, v trestnom konaní bola
takáto suma priznaná ako náhrada nemajetkovej ujmy rodičom poškodenej. Právny zástupca žalobcu

uviedol, že žalobca si neuplatňuje nároky v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka, ani podľa Zákona
o obetiach trestných činov a námietku aktívnej legitimácie žalobcu považoval za nedôvodnú.

9. Podľa správy terapeutického centra PSYCHEE Zvolen, A. L. A. – klinický psychológ z 31. 10. 2022,
žalobcavyhľadalpomocvjúli2022povážnejtragickejudalostivjehoživote,kedysadostavilsvýrazným,

psychicky zhoršeným stavom v podobe úzkostno-depresívnej symptomatiky, čo bolo pustené tragickou
stratou partnerky a náhlymi záťažovými situáciami spätými s vyšetrovaním tragédie. V závere bolo
konštatované v klinickom obraze, dominujúci reaktívne zvýraznený depresívno-úzkostný stav, osobnosť
dostatočne zrelá, t. času emočne a afektívne labilná s tendenciou k panickým prejavom, kontakt
s realitou zachovaný. Boli doporučené pravidelné terapeutické stretnutia za účelom urýchlenia procesu

spracovania traumatického zážitku tak, aby nedošlo k dekompenzácii v podobe post traumatickej
stresovej poruchy. Podľa lekárskej správy ÚVN Ružomberok, I. G. M. – neurológ, z 02. 05. 2022
(č. l. 154) bol konštatovaný po vyšetrení záver zúženého zorného poľa na ľavom oku, s tikmi na
pravom oku s doporučením bez liečby z neurologického hľadiska, doplniť vyšetrenia a kontrola podľa
výsledkov doporučených vyšetrení. V rámci osobnej anamnézy bolo uvedené, že žalobca bol odoslaný

oftalmológom pre už 2 roky trvajúce paroxyzmálne zúženie ZP na ľ. oku, vznik náhly bez jednoznačnej
príčiny, odznie vždy do 2 minút. Na ľavé oko nevidí vôbec, na pravom oku máva tiky a pocit tlaku,
šumenie v pravom uchu cca raz za 2 týždne. Znížené hodnoty TK. Niekedy zabúdanie, krátkodobá
pamäť, psychické ťažkosti. Bolesti hlavy má dlhodobo od 18-tich rokov. Žalobca k tomu dodal, že ani po
ďalších vyšetreniach neboli zistené žiadne príčiny, nemá nasadenú žiadnu liečbu.

10.Žalobcapredložilelektronickúkomunikáciu,ktorúmalspoškodenouvobdobíodkoncaaugusta2020
do februára 2022 (výňatky z tejto komunikácie č. l. 181 až 184), ktoré obsahovali vzájomné vyznania
lásky. Žalobca na pojednávaní uviedol, že týmto preukazuje intenzitu a hĺbku vzťahu s poškodenoua aj nefunkčnosť jej manželstva so žalovaným a smerovanie k rozvodu tohto manželstva. Keďže celá
komunikácia s poškodenou obsahuje viac ako 2500 správ, pre účely tohto konania predložil predmetné
výňatky. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že takto vybrané selektívne správy nemožno

hodnotiť tak, ako tvrdí žalobca a poukázal, že aj sám žalobca označil v týchto správach ich vzťah za
milenecký, čo žalobca pripustil, ale myslel to skôr ironicky.

11. Žalobca predložil doklad o nákupe potravín z 13. 12. 2021, čím preukazoval, že vykonával spolu
s poškodenou aj bežné nákupy potravín, právny zástupca žalovaného však namietol, že z takéhoto

dokladu nevyplýva žiaden súvis ani so žalobcom, ani s poškodenou.

12. Súd na základe návrhu strán sporu oboznámil listiny z trestného spisu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 5Tk/2/2022 a to:

– Obžaloba, strana 79 odsek 2: „...v záverečných fázach prípravného konania žiadal o priznanie

postavenia poškodeného aj svedok A. B., ktorý mal byť osobou, s ktorou sa nebohá po dobu asi 1
a pol roka pred svojou smrťou intímne stýkala, avšak naďalej bola vydatá a s týmto svedkom neviedla
ani spoločnú domácnosť a preto mu takéto postavenie poškodeného priznané nebolo.“ Žalovaný
poukázal na to, že v obžalobe prokurátor sám uviedol, že žalobca s poškodenou neviedli spoločnú
domácnosť. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že postoj súdu považuje skôr za alibistický,

nakoľkonepriznaniepostaveniapoškodenéhožalobcoviboloodôvodnenétým,ženiejevyčíslenýnárok,
avšak súd konštatoval, že nie je vylúčené, aby si tento nárok uplatnil v civilnom sporovom konaní,
nakoľko by bolo potrebné ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného konania.
– Výpoveď žalobcu ako svedka zo dňa 20. 04. 2022, kde vypovedal o nadviazaní vzťahu s poškodenou
v zamestnaní s tým, že sa bližšie začali kontaktovať v období Corony od marca - apríla 2020, začali si

vymieňať správy, zistili, že majú spoločné záujmy, spočiatku to bol len vzťah kamarátsky, v septembri
2020naspoločnejtúreprerástolvzťahdointímnehovzťahu,začalichodiťnaspoločnévýlety.Poškodená
sa k manželstvu vyjadrovala tak, že s manželom majú problém, už predtým to chcela riešiť v manželskej
poradni, on to však odmietol. Problém bol, že manžel bol chladný, odmietal sex aj bežné intímnosti,
čo mohlo vychádzať z jeho katolíckej výchovy. Vyjadrovala sa, že žijú spolu len ako spolubývajúci,

rozprávala, že ona financuje chod domácnosti a manžel hradí elektriku, vodu, výdavky okolo domu,
internet. Nevyjadrovala sa však, že by mala z neho strach, ani že by mali medzi sebou ostré hádky,
alebo by na ňu položil ruku. Keď sa pýtal na záchranu jej manželstva, ona uvádzala, že má záujem,
ale z druhej strany nie je záujem a ona prioritne kvôli malej sa rozvádzať nechce. Ďalej uviedol, že
vposlednomobdobísaichvzťahzintenzívnil,onbolpreňuakomanžel,bolrozhodnutý,akbypoškodená

odišla od manžela, chcel s ňou žiť, hoci jej to takto nepovedal, iba to tak cítil. Pokiaľ by aj spolu žili, on
neplánoval mať s ňou dieťa, pretože každý už mal dieťa z predchádzajúceho vzťahu a poškodená s tým
bola zmierená. Jej manžel ju prvý krát konfrontoval, či má mimomanželský vzťah v auguste 2021, keď
mu dcéra prezradila, že mama v noci nebola doma, avšak napokon to neriešili. Poškodená sa vyjadrila
tak, že ak by sa manžel chcel rozviesť, ona sa rozvedie, ale sama od seba sa s ním rozvádzať nechcela.

Potom trochu obmedzili spoločné chvíle, stretávali sa, len keď jej manžel nebol výslovne doma, aby
mala nepriestrelné alibi. O tomto vzťahu nikto z rodiny poškodenej nemal vedomosť. V ďalšom žalobca
popisoval udalosti týkajúce sa vyšetrovaného skutku. Právny zástupca žalovaného k dôkazu uviedol,
že tým sú vyvrátené tvrdenia žalobcu o tom, že by s poškodenou chceli mať spoločné dieťa, ako aj
o intenzite ich vzťahu. Žalobca poukázal na to, že výsluch bol smerovaný pre účely trestného konania

vyšetrovateľ zapisoval to, čo potreboval k trestnému stíhaniu, bližšie sa o ich vzťah nezaujímal.
–VýsluchsvedkyneI.z12.05.2022:Uviedla,žepoškodenúpozná20rokov,boliveľmidobrékamarátky,
jedna druhej sa zdôverovali, osobne sa stretávali, komunikovali cez sociálne siete a telefonicky. Ich
komunikácia sa obmedzila, keď poškodená odišla do zahraničia, kde sa zoznámila s manželom, po
návrate na Slovensku obnovili kontakty. Poškodená sa jej zverila, že v manželstve to neklape v intímnej

oblasti a v komunikácii medzi nimi. Poškodená sa jej sťažovala, že manžel nič nepovie, keď ona chce
niečo riešiť, vycítila, že vo vzťahu je táto nešťastná. Snažila sa jej poradiť napr. aby šli do poradne, avšak
jej manžel mal k tomu odmietavý postoj, časom to poškodená vzdala. Prekážalo jej to, že sa manžel voči
nej správa chladne, pri tom poškodená bola akčný človek. Svedkyňa uviedla, že keď bola s nimi osobne,
manžel sa k poškodenej správal neutrálne. Poškodená sa tiež vyjadrila, že by chcela druhé dieťa, ale

manžel pre to nič neurobil a ich manželský život bol na bode mrazu. Vedela, že si našla známosť, kolegu
z práce a bola šťastná, že jej niekto prejavuje city a dáva lásku. Vedela o tom, že poškodená mala aj
viac takýchto známostí, všetci boli kolegovia z práce. S posledným priateľom bola najdlhšie, chodievali
spolu na výlety, do kina, na nákupy. Svedkyňa uviedla, že si poškodená myslela, že jej manžel nemávedomosť o jej milencoch, avšak svedkyňa sa dozvedela, že o tom poslednom určite musel vedieť.
S poškodenou sa nebavili o tom, že by chcela odísť od rodiny, zrejme o tom v tej dobe neuvažovala.
Rovnako nehovorila, že by chcela mať s A. B. dieťa, chcela ho mať so svojim manželom. K tomu súd čítal

komunikáciu medzi poškodenou a svedkyňou I. (č. l. 640 až 644) vyšetrovacieho spisu, obsahom ktorej
bolo, že sa poškodená zverila svedkyni, že s ňou muž nemá sex, a že on to nevidí ako problém, avšak že
nechce od manžela odísť kvôli dcére. Taktiež sa poškodená svedkyni zverila, že by chcela byť aktívna,
ale manžel nie je. Právny zástupca žalovaného poukázal, že z obsahu tejto výpovede je zrejmé, že
poškodená neplánovala so žalobcom spoločný život a ďalšie dieťa chcela mať so svojim manželom, ako

aj skutočnosť, že poškodená mala viac milencov a vzťah so žalobcom nebol nijako výnimočný. Žalobca
k tomu uviedol, že spočiatku, pokiaľ sa rozprávali s poškodenou o dieťati, boli opatrní, avšak ku koncu
vzťahu to už nevylučovali. Poukázal však na to, že svedkyňa bola najbližšou priateľkou poškodenej a ako
jediná vedela o ich vzťahu, on sám s ňou v kontakte nebol. Z výpovede však vyplýva, aký vzťah bol medzi
poškodenou a jej manželom, t. j., že nebola s ním šťastná. Aj z elektronickej komunikácie medzi nebohou
poškodenou a svedkyňou vyplýva, ako poškodená vnímala manželský vzťah a ako mimomanželský.

– Svedecká výpoveď H. K. z 23. 03. 2022: Svedkyňa vypovedala, že spolu s manželom bývajú
v rodinnom dome na rovnakej ulici ako poškodená s manželom. Najskôr sa zoznámila so žalovaným
a ten ju zoznámil so svojou manželkou, s rodinou mali dobrý vzťah, často sa navštevovali, chodili na
spoločné túry, dovolenku v Chorvátsku. Majú syna, ktorý je v podobnom veku ako dcéra poškodenej
a jej manžela, spolu dobre vychádzali, stretávali sa takmer denne. Pri pozorovaní vzťahu manželov F. si

všimla, že manžel sa k manželke správa chladne, keď sa na to aj pýtala, na túto tému sa nerozprávali.
Neskôr sa jej poškodená zdôverila, že s manželom dlhšiu dobu nespávajú a ona má milenca. Uvádzala,
žesatosmanželomsnažilariešiťajcezporadňu,ontoodmietol,tvrdil,žemutotaktovyhovuje, nemyslel
si, že by mali nejaký problém. Poškodená sa na manžela nikdy nesťažovala, že by sa jej vyhrážal alebo
ju udrel, raz došlo k nejakej hádke. Uviedla, že má vzťah s kolegom z práce, avšak s manželom sa

rozvádzať nechce hlavne kvôli svojej matke, keďže sú silná katolícka rodina a aj ten priateľ jej povedal,
že by s ním nebola šťastná, lebo on má svoj život a nechce sa starať o cudzie dieťa, a že mu to tak
vyhovuje. S priateľom trávila väčšinu víkendov v týždni, parkovala auto pri ňom a chodievali spolu do
práce, komunikovali cez sociálne siete a to zrejme aj v prítomnosti manžela, to však svedkyňa len
predpokladala. V poslednom čase cca 3 mesiace sa už spolu nestretávali, obmedzili komunikáciu. Od

začiatku roka si všimla zmenu, keď manželia začali chodiť na spoločné túry, lyžovačky aj s dcérou. Ďalej
sa svedkyňa vyjadrovala k okolnostiam nezvestnosti poškodenej a následného vyšetrovania. Právny
zástupca žalovaného poukázal, že táto svedkyňa opísala vzťah žalobcu s poškodenou ako milenecký,
a že ani žalobca tento vzťah nechcel posunúť ďalej. Žalobca poukázal na to, že svedkyňa nepoznala
detaily ich vzťahu, neboli si až také blízke priateľky, avšak sa mala pred svedkyňou vyjadriť, že s ním

chcela dieťa, čo by zrejme nebolo, keby ho považovala len za milenca.
– Výpoveď svedkyne N. L. z 12. 05. 2022: Svedkyňa vypovedala, že poškodenú poznala od malička, aj
celú jej rodinu, o spolužití poškodenej a jej manžela vie len z rozprávania poškodenej, ktorá spomínala,
že sa chcela čím skôr odsťahovať na Budču, lebo teraz sú vzťahy medzi nimi napäté. S poškodenou bola
v kontakte, lebo jej poskytovala finančné poradenstvo a poškodená sa jej zdôverila, že má kamaráta,

a že sa jej teda žije trošku lepšie, lebo sa má komu vyrozprávať. Nechcela sa zdôveriť maminke, lebo je
táto pobožná a zrejme by to nepochopila. Poškodená sa však nikdy nevyjadrila, že by mala z manžela
strach, obávala sa len, že by jej zobral dcéru, keby od neho odišla.
– Prepis kamerových záznamov o sledovaní motorového vozidla ev. č. M. v období od 21. 01. do 14.
03. 2022, na čo právny zástupca žalobcu poukázal, že záznamy preukazujú ako často bol žalobca

s poškodenou a to aj cez deň, aj v noci, aj počas víkendov. Právny zástupca žalovaného poukázal na
to, že v tom období si žalobca s poškodenou zosúladili pracovné zmeny, preto došlo k intenzívnejšiemu
kontaktu, avšak sa nejednalo o nejaký dlhodobý kontakt a určite nie denný.

13.1 Podľa Čl.16 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13.2 Podľa Čl.19 ods. 2 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

13.3 Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.13.4 Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2, pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

13.5 Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Predmetom posúdenia súdom bol nárok žalobcu, ktorý sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy,
ktorú mu mal spôsobiť žalovaný svojim konaním a to zásahom do jeho osobnostných práv, a to najmä
neoprávneným zásahom do jeho súkromného a rodinného života. Žalobca tvrdil, že bol vo vzťahu

s poškodenou, ktorý vzťah bol porovnateľný s bežným partnerským vzťahom, bol hlboký a intenzívny.
Konaním žalovaného, ktorý bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
vraždy, tento pripravil o život svoju manželku a teda priateľku žalobcu. Žalovaný namietal, že žalobca
nemá vecnú legitimáciu na uplatnenie daného nároku, nakoľko vzťah medzi žalobcom a poškodenou
bol len vzťahom mileneckým, nemohlo sa jednať o riadnym partnerský vzťah, nakoľko poškodená

žila v riadnom manželstve so žalovaným a priznanie postavenia poškodeného žalobcovi by bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto v prvom rade sa zaoberal námietkou žalovaného, či žalobca je
nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore. Prípadný úspech žalobcu v konaní závisí aj od toho, či
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kde jeden účastník je subjektom práva a účastník na opačnej

procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práva používa pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy ide iba o to, či účastníkom tohto hmotno-právneho vzťahu objektívne
je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide. Povinnosť na preukázanie vecnej legitimácie v spore je na strane žalobcu. Žalobca sa
domáhal ochrany svojho práva na súkromný a rodinný život, ktoré právo je ústavným právom v zmysle
Čl.19 ods. 2 Ústavy SR. Toto právo umožňuje dotknutej fyzickej osobe, brániť sa voči neoprávneným
zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Generálna klauzula ochrany osobnosti podľa § 11

Občianskeho zákonníka je právnym základom pre domáhanie sa ochrany v súkromnej sfére, pričom
sa netýka len ochrany pred nedovoleným použitím informácií zo súkromného života, ale aj napr. pred
zásahmi do osobnostných práv zdravotníckym výkonom alebo usmrtením osoby blízkej pri dopravnej
nehode, či iným trestným činom. To znamená, že ustanovenia § 11 a nasl. OZ poskytujú právny základ
nároku na náhradu nemateriálnej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv pozostalého, čo bolo

potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/265/2009: „Ak medzi fyzickými osobami
existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného
života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie
druhej z týchto osôb.“ Aktívna legitimácia v takýchto sporoch teda svedčí tomu subjektu, ktorému
svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a bolo

nesporné, že nebohá poškodená bola v manželskom zväzku so žalovaným, s ktorým žili v spoločnej
domácnosti, mali spolu dieťa, ktoré spoločne vychovávali. Počas trvania manželstva poškodená
nadviazala mimomanželský vzťah so žalobcom, ktorý prerástol aj do intímneho vzťahu. Žalobca tvrdil, že
manželský vzťah medzi poškodenou a žalovaným bol úplne nefunkčný, neplnil žiadnu zo svojich funkcií,
naopak, on s poškodenou vytvoril funkčný partnerský vzťah, ktorý spel k tomu, že poškodená ukončí

manželský vzťah so žalovaným a začne žiť spoločný partnerský vzťah so žalobcom. Žalobca tvrdil, že
toto rozhodnutie však odkladali na neskôr z dôvodu veku maloletej dcéry poškodenej, ako aj z dôvodu
postojov rodiny poškodenej, ktorí boli silne katolícky veriaci a poškodená sa obávala ich reakcie, ak
by sa rozhodla pre rozvod manželstva, pričom so svojou rodinou mala veľmi blízky vzťah. Žalovaný
poprel, že by manželstvo s poškodenou bolo nefunkčné. Pripustil, že riešili isté problémy v manželstve,

ktoré však považoval za bežné a riešiteľné, tvrdil, že s manželkou sa spoločne starali o domácnosť,
o výchovu dcéry, spoločne zabezpečovali potreby ich rodinného života tak, že žalovaný zabezpečoval
najmä potreby bývania a s tým súvisiace náklady, žalobkyňa zasa starostlivosť o domácnosť a maloletú,
avšak aj v tom jej on bol nápomocný. Trávili spoločne celá rodina čas na výletoch, dovolenkách,s priateľmi a rodinou. Manželka nemala záujem o rozvod manželstva, nakoľko sa o tom rozprávali, keď ju
konfrontovalsinformáciami,žebymalamaťmimomanželskýpomer,tentopopierala.Základnouúpravou
zaoberajúcou sa rodinou je nepochybne zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a v zmysle základných zásad

Čl. 2 je zrejmé, že pojem rodina je chápaný širšie než len rodina založená manželstvom, nakoľko štát
každú formu rodiny chráni a podporuje. Základom pojmu rodina nie je len biologická súvislosť medzi
jej členmi, ale je založená na vzájomnej pomoci, podpore, pocitu intimity a spoločnej starostlivosti (čl. 4
Zákona o rodine). Nepochybne najžiaducejšou formou spolužitia je manželstvo, chápané ako zväzok
dvoch ľudí, ktorí sú si navzájom blízki a nezastupiteľní, avšak pozitívne úlohy plní len manželstvo, ktoré

je funkčné. Legálnu definíciu manželstva uvádza § 1 Zákona o rodine a v prvom rade treba zdôrazniť,
že z definície vyplýva monogamia manželstva, keď hovorí o zväzku muža a ženy. Práve manželstvo je
historicky stále štátom preferovaná forma spolužitia osôb, ktorých cieľom je založenie rodiny a riadna
výchova detí, pričom je poskytovaná špeciálna ochrana takémuto zväzku v rôznych ustanoveniach
najmä občianskeho práva. V zmysle zákonnej úpravy je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K tomu je však potrebné dodať, že tieto ciele

nie sú navzájom podmienené a preto manželstvo môže plniť svoj účel aj v tom prípade, ak nie sú splnené
všetky uvedené ciele manželstva. V danom prípade súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania
nebolo vyvrátené, že žalovaný spolu s nebohou poškodenou zabezpečoval riadnu výchovu ich spoločnej
dcéry, a že zabezpečovali rodinu aj po hmotnej stránke a to obaja, tak to vyplynulo z vykonaného
dokazovania, kedy náklady na bývanie a zabezpečovanie bývania finančne riešil žalovaný, starostlivosť

o domácnosť finančne aj osobne riešila nebohá poškodená, pričom žalovaný uviedol, že v tomto jej bol
nápomocný. Trávili spolu s dcérou ako rodina spoločný čas, chodili na výlety, dovolenky, s priateľmi,
na návštevy rodiny, oslavy a pod. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, aj žalovaný pripustil, že
problém bol vo vzájomnom partnerskom vzťahu medzi ním a poškodenou, ktorý mal súvis so sexuálnym
životom manželov, ktorý poškodená pociťovala ako neuspokojivý. O uvedenom sa poškodená zdôverila

aj svojim blízkym priateľkám, ako aj susede, s ktorou nadviazala kamarátsky vzťah. Z vykonaného
dokazovania taktiež vyplynul nepochybný záver, že poškodená nadviazala mimomanželský vzťah so
žalobcom, ktorý prerástol aj do intímneho vzťahu, pričom z výpovede žalobcu v tomto konaní, ako
aj v trestnom konaní, ako aj z predloženej elektronickej komunikácie vyplynuli skutočnosti, že tento
vzťah bol sýtený vzájomnými citmi, pričom práve poškodená sa aj pred svedkami vyjadrovala tak, že

v tomto vzťahu našla to, čo jej u manžela chýba. Súd však konštatuje, že z vykonaného dokazovania
nevyplynul jednoznačný postoj nebohej poškodenej k otázke ďalšieho trvania či už jej manželstva alebo
mimomanželského vzťahu. Je nepochybné, že daný mimomanželský vzťah jej v danom čase vyhovoval
a z ničoho nevyplynulo, že by ho mienila ukončiť. Avšak rovnako zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že
by chcela ukončiť svoj manželský život so žalovaným. Aké boli skutočné úmysly a postoj poškodenej,

či už vo vzťahu k žalovanému ako manželovi alebo vo vzťahu k žalobcovi, už v tomto čase nie je
možné zistiť. Z vyjadrení žalobcu, ako aj zo spôsobu jeho prednesov (pozn. sudkyne –žalobca
často pri svojich prednesoch prejavoval emócie smútku) možno konštatovať, že city žalobcu k nebohej
poškodenej mohli byť silné, založené na zaľúbenosti a láske. Z jeho výpovede však vyplynula aj
skutočnosť, že si bol plne vedomý toho, že má vzťah so ženou, ktorá je v manželstve, pričom ich vzťah

sa snažili utajovať pred kolegami, priateľmi, aj svojou rodinou. O tomto vzťahu mala vedomosť len
najbližšiapriateľkapoškodenej,blízkapriateľkazozamestnania,avšakrodinapoškodenej,sktoroumala
vytvorený veľmi intenzívny a blízky vzťah, o ňom nemala žiadnu vedomosť, pričom práve poškodená
prezentovala, že takýto mimomanželský vzťah by zrejme jej rodina nedokázala pochopiť. Rovnako
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že najmä v záujme riadnej výchovy a starostlivosti o maloletú,

poškodená neuvažovala v danom čase o rozvode manželstva, a aký by bol ďalší vývoj ich vzťahu je len
špekulácia. Z výpovede žalobcu tiež vyplynulo, že tento ich vzťah utajovali pred svojou rodinou, pred
svojimi deťmi, pred priateľmi, aj kolegami, poškodená vzťah priznala kolegyni, keď náhodne opakovane
videla poškodenú so žalobcom mimo práce. O partnerskom vzťahu žalobcu a poškodenej nemali
vedomosť ich bližšia ani širšia rodina, ich deti. Čas trávili výlučne spolu, bez svojich detí, nestretávali

sa s inými priateľmi, známymi. Intenzita ich vzťahu bola podmienená spoločným zamestnaním, keď
sa stretli pred a po práci v byte žalobcu, ev. počas niektorých víkendov na spoločnom výlete. Takýto
vzťah objektívne nemožno nazvať „ bežným partnerským vzťahom“, ako tvrdil žalobca. Je nepochybné,
že vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k náhlemu a násilnému ukončeniu tohto jeho vzťahu
s poškodenou, mohol mať vplyv na jeho psychický a s tým súvisiaci zdravotný stav, ktorý popisoval.

Avšak nemožno s istotou predpokladať, či by sa tento ich vzťah vyvinul do budúceho spolužitia a je
zrejmé, že si žalobcom popisovanú možnú budúcnosť s poškodenou tento skôr idealizuje pod vplyvom
smútku a beznádeje nad stratou poškodenej. Reálny stav však už možné zistiť nie je a z doposiaľ
vykonaných dôkazov celkom jednoznačný vývoj, taký, ako ho prezentuje žalobca, zrejmý nie je.Súd si je vedomý aj skutočnosti, na ktorú poukázal žalobca, že v aktuálnych partnerských vzťahoch
je bežným javom spolužitie partnerov ako druh a družka, nielen preferencia manželského vzťahu,
avšak určite nie je v záujme štátu podporovať mimomanželské vzťahy a tiež v rámci aktuálneho

náhľadu ani z hľadiska morálky nemožno mimomanželskému vzťahu pripísať rovnaké postavenie
ako vzťahu manželskému alebo partnerskému - družskému vzťahu. Uvedené by bolo celkom zjavne
v rozpore s všeobecne chápanou morálkou podľa § 3 Občianskeho zákonníka tak, ako na to poukázal
právny zástupca žalovaného. Žalobca nijako nepreukázal, že by s nebohou poškodenou tvoril bežný
partnerský vzťah a viedli spolu domácnosť, pričom legálna definícia pojmu domácnosť v zmysle § 115

Občianskeho zákonníka je trvalé súžitie fyzických osôb, ktorí spoločne uhrádzajú náklady na svoje
potreby. To, že žalobca hodnotil ním popísaný bežný režim spolužitia s poškodenou a považoval
ho za partnerský vzťah a vytvorenie spoločnej domácnosti je len subjektívny náhľad žalobcu, avšak
z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by tento spôsob spolužitia predstavoval trvalé spolužitie
žalobcu s poškodenou. Pokiaľ aj došlo k nejakým spoločným nákupom potravín, toto samo o sebe
nesvedčí, že by spoločne uhrádzali náklady na všetky svoje potreby. Naopak, bolo preukázané, že

poškodená sa finančne podieľala na úhrade potrieb domácnosti, ktorú tvorila so žalovaným a to na
pravidelnejbáze.Rovnakozvykonanéhodokazovaniasúdunevyplynulatrvalosťdanéhovzťahunapriek
tomu, že tento mimomanželský vzťah so žalobcom poškodená udržiavala cca 1 a pol roka. Súd preto
uzatvára, že vykonaným dokazovaním žalobca nepreukázal, že by mu svedčila existencia takého
kvalifikovaného vzťahu s nebohou poškodenou, pod ktorú by bolo možné zahrnúť právo žalobcu na

súkromný a rodinný život. Preto súd uzatvára, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na uplatnený
nárok tak, ako sa ho v tomto konaní domáha.

15. Záverom súd len uvádza, že sa nezaoberal výkladom pojmov poškodeného z trestného konania
alebo poškodeného v zmysle zákona č. 274/2017 o obetiach trestných činov, pretože do úvahy

neprichádzalo ani analogické použitie ustanovení daných právnych predpisov. Výklad pojmu poškodený
v rámci uvedených právnych predpisov sa vzťahuje na nároky z nich vyplývajúce tak, ako to uzavrel aj
ÚS SR v rozhodnutí č. k. I. ÚS 465/2020 z 1. decembra 2020: „Či osoba v rámci trestného konania má
alebo nemá mať procesné postavenie poškodeného, nezávisí od otázky, či táto je alebo nie je obeťou v
zmysle zákona o obetiach trestných činov. Pojmy poškodený (podľa Trestného poriadku) a obeť (podľa

zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) nie sú identickými pojmami, sú to samostatné od seba nezávislé (autonómne)
pojmy. Pre určenie, či osoba má alebo nemá byť subjektom trestného konania v postavení poškodeného,
sú primárnymi ustanovenia Trestného poriadku.“. Nakoľko v danom prípade súd posudzoval postavenie
žalobcu ako poškodeného v tomto civilnom konaní v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a tak,

ako uzavrel vyššie, toto postavenie mu neprináleží. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko nepreukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaný a nebol dôvod sa podrobnejšie zaoberať
hmotnoprávnym posúdením uplatneného nároku.

16. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalovanému ako úspešnej

strane sporu plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.