Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209305
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8717209305.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká
525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanej D. E. E., F. E. E. G. XX, XXX XX G., H.:
XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom
Bajkalská 13, 521 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní
žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/49/2017-702 zo dňa 29.05.2024
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 25.09.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, I. X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na J.

C. s podielom 6812/429447-in na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom
kpozemkunaparceleK.D.L.XXXX/XXXovýmere689m2,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria,
zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ako zabezpečenie zaplatenia
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX F. XXXXXXX X XX M. XX.XX.XXXX uzavretej medzi
žalovanou a žalobkyňou. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, I. X. poschodí vo

vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na J. C. s podielom 6812/429448-in na spoločných častiach,
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku na parcele K. D. L. XXXX/XXX o výmere
689 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou dňa
XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok ako zabezpečenie
zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX F. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie sumy 80.563,50 eur. Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. D. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX bytu č. XX, I. X. poschodí, vo vchode

č. X bytového domu súp. č. XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu pozemku parcela B. D. L. XXXX/XXX s podielom 6812/429448 o výmere 684 m2. Žalovaná
neoprávnene zosplatnila úver v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka. Oprávnenie veriteľa žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky platí do splatnosti najbližšej nasledujúcejsplátky po vzniku omeškania. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti veriteľ neuviedol, so
splatnosťou ktorej splátky bol dlžník v omeškaní, ani do splatnosti ktorej splátky si svoje právo uplatnil,
uviesť tieto informácie je esenciálnou povinnosťou veriteľa.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom identifikovanom v záhlaví tohto
rozhodnutia rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III.Zrušuje nariadenéneodkladnéopatrenieuznesenímOkresnéhosúduPopradsp.zn.17C/49/2017
z 02.10.2017.“

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, § 7
ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, § 1 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 51b ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka
a podľa článku 10 bodu 10.1 zmluvy o úvere L. XXXXXXX - X - XX.

4. Súd prvej inštancie vec skutkovo odôvodnil tak, že podaním doručeným súdu 14.03.2018 žalobkyňa
žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že by predmetom bol aj žalobný petit o určenie, že
zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok ako zabezpečenie splatenia pohľadávky
a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX F.
XXXXXXXXXX J. N. XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná. Uznesením z 15.05.2018

súd pripustil zmenu žaloby v časti žalobný petit v zmysle návrhu žalobkyne. Žalovaná vo vyjadrení
k žalobnému návrhu potvrdila, že dňa 07.11.2014 s dlžníkom A. G. uzatvorila zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 49.100,- eur. V zmysle čl.
VI tejto zmluvy o úvere jedna zo zábezpek zmluvy o úvere je zmluva o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok. Žalovaná uzatvorila na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere so žalobkyňou

A. B. a dlžníkom A. G. zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 07.11.2014,
predmetom ktorej je záloh byt č. XX, I. X. poschodí, vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX v k.
ú. D., spolu s prislúchajúcim podielom 6812/429448 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a pozemku. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby
súd uložil žalovanej, aby sa zdržala výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX I. X.
poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na J. C. s podielom 6812/429448 na spoločných
častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku na parcele K. D. L. XXXX/XXX o
výmere 689 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Súd vo veci uznesením z 02.10.2017 uložil žalovanej,
aby sa zdržala výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v okrese D., obci D. katastrálne územie D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX I. X.
poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na J. C. s podielom priestoru 6812/429448
na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku na parcele K.
D. L. XXXX/XXX o výmere 689 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria odo dňa doručenia
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Krajský súd v Prešove uznesením z 09.01.2018 potvrdil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa sa v replike nevyjadrila. Žalovaná sa v duplike nevyjadrila. Na pojednávaní právny zástupca
žalobkyne na podanej žalobe trval. Uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti má svoje limity určené
v § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že sa môže využiť iba do splatnosti najbližšej splátky. Nie
je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky pristúpila žalovaná k vyhláseniu splatnosti. Zmluva o úvere

neobsahuje údaj o dobe trvania konečnej splatnosti úveru. Uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje
údaje o dobe trvania konečnej splatnosti, celkových nákladov, ktoré je povinný dlžník žalovanej zaplatiť.
Zmluva o úvere je minimálne neplatná v časti, v ktorej sa žiada plnenie, ktoré tam uvedené nie je.
Nadväzne na zmluvu o úvere považuje za neplatnú zmluvu o zriadení záložného práva. Poukázal na
dôvod neplatnosti zmluvy o úvere, neurčitosť zmluvy a v tejto súvislosti na rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie C 26/2013. V čase podpisu zmluvy dlžník nemohol vedieť aký ekonomický dopad bude
mať podpísanie zmluvy. Reálne splácanie úveru malo byť do roku 2044. Zmluva o úvere je kombináciou
medziúveru, stavebného úveru, pričom táto vzájomná previazanosť je veľmi ťažko pochopiteľná z textu
zmluvy. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala, súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu.K zmluve o úvere uviedla, že spočiatku s dlžníkom plnili záväzky titulom zmluvy o úvere. Následne v
dôsledku finančných problémov prestali úver splácať. Zástupca žalovanej na pojednávaní so žalobou
nesúhlasil,žiadalžalobuzamietnuť.Zmluvuoúverepovažovalzaplatnú,tátoobsahujevšetkynáležitosti

v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V zmluve nie je uvedená celková doba
splatnosti, nakoľko sa na ňu nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Dlžník A. G. nesplnil úhradu
splátky za mesiac jún 2016 aj napriek nasledujúcim dvom upomienkam. Po prvej upomienke žalobkyňa
vykonala splátku, ale iba čiastočne vo výške 24,55 eur. Žalobkyňa meškala s úhradou minimálne jednej
splátky viac ako tri mesiace, čiže boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

Záložná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti: určenie zmluvných strán, vymedzenie zálohu,
konkretizáciu zabezpečenia pohľadávky, najväčšiu hodnotu istiny, v ktorej sa pohľadávka zabezpečuje
do výšky 49.100,- eur. Súd prvej inštancie vo veci rozsudkom takto rozhodol: „Žalobu zamieta. Zrušuje
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/49/2017 z 10.04.2018.
Priznáva žalovanej voči žalobkyni právo náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ Proti rozsudku v zákonnej lehote podala

odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd uznesením zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Pojednávania vo veci sa nezúčastnili žalobkyňa a žalovaná, u ktorých súd mal
riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Žalobkyňa neúčasť ospravedlnila, nežiadala
pojednávanie odročiť. Žalovaná neúčasť ospravedlnila, žiadala pojednávať v jej neprítomnosti. V zmysle
§ 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej. Právny

zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu poukázal
na skutočnosť, že je dôvodné skúmanie obsahu samotnej úverovej zmluvy. Poukázal na rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorý sa vyjadril, že neprijateľné zmluvné dojednanie predstavuje dojednanie o
spôsobe určenia dlžného úroku s tým, že zmluva dovoľuje duplicitné úročenie tej istej istiny. Žalobkyňa v
predmetnom byte býva, má iba predmetné obydlie, nemá možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Má zrejme

vedené exekučné konanie proti nej ako povinnej titulom záväzku vo vzťahu k žalovanej. Žalobkyňa
pracuje v O. F. I. O. D., A. E. P.. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 28.10.2019 uviedla, že zmluva o
úvere č. XXXXXXXXXX je platným právnym úkonom, obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere
v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Prípadná klauzula o nároku žalovanej na úrok po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko uplatnený

nárok veriteľa na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho
vrátenia vyplýva priamo z Obchodného zákonníka. Zosplatnenie úveru zároveň nepredstavuje sankčný
mechanizmus. Zosplatnenie je výslovným právom na ochranu veriteľa v prípade, ak si dlžníci neplnia
povinnosti riadne a včas a je zjavné, že veriteľ sa nemôže domôcť svojho plnenia. Splatnosťou
úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len

podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Od mimoriadneho zosplatnenia úveru
od 13.02.2017 k dnešnému dňu žalobkyňa poukázala celkovo v prospech pohľadávky zo zmluvy o úvere
úhrady v celkovej výške 500,-- eur. Celková výška pohľadávky pritom k dnešnému dňu 28.10.2019
predstavuje 63.483,50 eur. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom z 30.10.2019 takto: „I. Žalovaná j
e p o v i n n á zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.10.2014 uzavretou na zabezpečenie zmluvy o úvere
č. XXXXXXX X XX F. XXXXXXX X XX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. zapísaným na
LV č. XXXX na Q. C. Q. B. D. a to: bytu L. XX I. X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp.
č. XXXX na J. C. so spoluvlastníckym podielom 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku - parcela B. D. L. XXXX/XXX o výmere 689 m2 -

zastavané plochy a nádvoria. II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ Proti rozsudku
žalovaná podala odvolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala
žalovaná dovolanie. Dovolací súd rozhodol: „Rozsudok Krajskéhéo súdu v Prešove z 28. januára 2020
sp. zn. 3Co/166/2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.“ Odvolací súd uznesením

z 19.01.2023 rozhodol:„Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.“ Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie,
môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť
konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Po opätovnom rozhodnutí odvolacieho súdu podaním zo dňa 17.03.2023 žalobkyňa vzniesla námietku

premlčania z dôvodu, že uplynula doba viac ako troch rokov. Poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/28/2022 zo dňa 19.01.2023. V podaní zo dňa 12.02.2024 žalobkyňa
uviedla, že nespochybňuje ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade však dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to právana uspokojenie pohľadávky a práva na obydlie. Nevyhnutné z tohto dôvodu je posúdenie primeranosti
a proporcionality výkonu záložného práva, ktoré musí byť ako každý iný výkon práv v súlade so
zásadou dobrých mravov. Poukázala na skutočnosti, že doposiaľ nedošlo k platnému zosplatneniu

úveru, t.j. v čase rozhodovania súdu v tomto konaní sa stále jedná o tzv. živý úver. Samotný výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby má predstavovať prostriedok ultima ratio aj vo vzťahu k
sume omeškaných splátok. Žalovaná doposiaľ neuviedla, či a v akom rozsahu je dlžník z úveru A. G.
v omeškaní. Primeranosť výkonu záložného práva je nutné posudzovať s prihliadnutím na to, či v tom-
ktorom prípade nie je možné domôcť sa vymoženia pohľadávky aj iným, menej inváznym spôsobom,

a to priamo vo vzťahu k dlžníkovi. Je potrebné vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok.
Poukazovala na skutočnosť, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa,
ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácia. Je legitímne považovať za
neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne
transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. Touto podmienkou je práve s poukazom na
závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-598/21 klauzula o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a o

spôsobe výkonu záložného práva článku IX. omeškanie, bod 9.3. a článku X. Mimoriadna splatnosť, bod
10.1. zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj v článku IV. Výkon záložného práva
Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.10.2014. S poukazom na závery
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/117/2020 zo dňa 24.08.2022 navrhla
pripustiť rozšírenie žaloby o alternatívny petit:

„Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou na zabezpečenie
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX F. XXXXXXXXXX na základe Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zo dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. zapísaným na LV č. XXXX
na Q. C. Q. D., a to: bytu č. XX I. X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX

na J. C. so spoluvlastníckym podielom 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach domu a
spoluvlastníckym podielom k pozemku - parcela B. D. L. XXXX/XXX o výmere 689 m2 - zastavané
plochy a nádvoria.“
Uznesením na pojednávaní dňa 15.03.2024 súd pripustil alternatívny žalobný petit v znení:
„Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou na zabezpečenie zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX F. L. XXXXXXXXXX na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva
zo dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. na LV č. XXXX na Q. C. Q. B. D. a
to bytu č. XX, I. X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, I. J. C. so spoluvlastníckym
podielom 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k

pozemku - parcela B. D. L. XXXX/XXX o výmere 689 m2 - zastavané plochy a nádvoria.“
Podaním zo dňa 29.02.2024 žalovaná uviedla, že v konaní pod sp. zn. 11Csp/93/2019, v ktorom
žalovaná ako žalobca žaluje dlžníka z úverovej zmluvy A. G., žaloba bola zamietnutá z dôvodu,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu bolo neurčité, čo spôsobilo jeho neplatnosť.
Žalovanávtomtosmerepoukázalanaskutočnosť,žesineuplatňujevýkonzáložnéhoprávadobrovoľnou

dražbou na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX. Túto skutočnosť,
že žalovaná vykonáva záložné právo na základe oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. V konaní sp. zn. 11Csp/93/2019, bol súd povinný ex offo
skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Súd prvej inštancie v danom konaní
neprijateľnosťzmluvnýchpodmienokskúmalanedospelkzáveru,žebysavúverovejzmluvenachádzali

neprijateľnézmluvnépodmienky.Danékonaniejeprávoplatneukončenéasúdnakontrolaneprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmluve o úvere už bola vykonaná. Žalovaná má za to, že je nezmyselné
skúmanie zmluvných podmienok zo zmluvy o úvere, v ktorej žalobkyňa ani nebola zmluvnou stranou,
pričom zmluvnými stranami úverovej zmluvy bola žalovaná a A. G.. Žiadny výkon záložného práva
zo strany žalovanej nie je realizovaný. Žalovaná tak považuje alternatívny petit za nevykonateľný a

zbytočný. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/117/2020 zo dňa 24.08.2022
je celkom zrejmé, že pôvodná žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zákazu výkonu záložného práva
neobmedzene do budúcna, je za súčasného skutkového a právneho stavu právne neudržateľná, a zo
stanoviska žalobcu zo dňa 12.02.2024 vôbec nevyplývajú žiadne nové argumenty a dôkazy, ktoré by
boli spôsobilé tento právny stav zmeniť. Čo sa týka zohľadňovania úrovne bonity žalobkyne ako dlžníka

pred uzavretím zmluvy, žalovaná zdôraznila, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi žalovanou a
dlžníkom G., nie žalobkyňou. Teda žalobkyňa nebola dlžníkom tak, ako to nesprávne uvádza odvolací
súd, ale bola záložcom, ktorý ručil dlžníkovi svojou nehnuteľnosťou. Žiaden právny predpis neurčuje
banke povinnosť skúmania bonity záložcu. Žalobkyňa sa so žalovanou nedohodla na využití právaupraveného v § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedené nebolo upravené v záložnej zmluve ale v zmluve
o úvere, ktorej žalobkyňa nebola účastníkom, teda súd nemá čo v danom prípade posudzovať danú
podmienku. Bez ohľadu na to, čo sa týka využitia práva upraveného v § 565 Občianskeho zákonníka

v úverovej zmluve, súd v konaní sp. zn. 11Csp/93/2019 uviedol, že nepopiera, že podľa ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka žalobkyňa nemohla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, nakoľko to bolo
dohodnuté vo všeobecných zmluvných podmienkach, však musia byť splnené zákonné podmienky. Po
rozhodnutí dovolacieho súdu sa pojednávania vo veci nezúčastnila žalobkyňa a žalovaná, u ktorých
súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť ospravedlnili, nežiadali

pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti
žalobkyne a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal
na alternatívny žalobný petit, taktiež na doterajšie vyjadrenia a na aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho
dvora Európskej únie v oblasti spotrebiteľského práva. Vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku vo
veci C 598/21 považoval zmluvné podmienky, na základe ktorých veriteľ pristúpil k výkonu záložného
práva, za neprijateľné. Nereflektujú princíp primeranosti, proporcionality a subsidiarity vo vzťahu k

výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Je nesporné, že záložným právom zaťažené
nehnuteľnosti sú obydlím žalobkyne, pričom doposiaľ zo strany žalovanej nebola špecifikovaná výška
dlhu, pre ktorý pristúpila k výkonu záložného práva, ako ani zostatok úveru. Úver je stále živý, nie je
možné za súčasného stavu nehnuteľnosti vydražiť formou dobrovoľnej dražby. Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX je nezákonné. Ak súd vzhliadne na rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie C598/21 posúdi zmluvné ustanovenia, či už o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
ako aj o možnosti výkonu dobrovoľnej dražby za neprijateľné, je možné meritórne rozhodnúť o celkovom
zdržaní sa výkonu záložného práva. Pokiaľ žalovaná poukazovala na upustenie od dražby, uviedol,
že došlo k tomuto iba zo strany dražobnej spoločnosti. Predmetné oznámenie, ktoré je zapísané
v poznámke na liste vlastníctva je úkonom priamo zo strany žalovanej, pričom na základe daného

oznámenia môže kedykoľvek akákoľvek dražobná spoločnosť realizovať priamo úkon dražby. Hoci zo
strany žalovanej dochádza k popieraniu vlastného konania vo vzťahu k realizácii dobrovoľnej dražby,
samotný zápis na liste vlastníctva tomu nenasvedčuje, preto nárok je dôvodný. Z listín predložených
žalovanou vyplýva, že záložný veriteľ navrhovateľ dražby upustil od dražby z dôvodu, pre ktoré to bol
povinný urobiť v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý mu prikazuje

upustiť od dražby v prípade, ak má za to, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 13 a § 17 citovaného
zákona. K upusteniu od dražby došlo pred samotným vydaním neodkladného opatrenia, napriek tomu
neodkladné opatrenie bolo vydané. Zo samotného listu vlastníctva vyplýva poznámka, že žalovaná
naďalej má úmysel viesť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobný petit vychádza
výhradne zo skutočností, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva, nesmeruje teda k neobmedzenému

zdržaniu sa výkonu záložného práva, avšak vo vzťahu ku konkrétnemu výkonu záložného práva,
ktoré žalovaná strana iniciovala oznámením zo dňa XX.XX.XXXX. Zmluvné klauzuly či už o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru alebo o začatí výkonu záložného práva vzhľadom na formulácie a obsah,
predstavujúneprijateľnézmluvnépodmienky.Navrholexoffopreskúmaťzmluvnéklauzulyšpecifikované
v písomnom podaní, pričom súd vzhliadne neprijateľnosť a potom odpadá akákoľvek možnosť či už

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní poukazovala na doterajšie vyjadrenia, žiadala žalobu
zamietnuť. Čo sa týka zosplatnenie úveru, k tomuto došlo preto, že dlžník nesplácal riadne úver. Nakoľko
zosplatnenie nemalo všetky náležitosti, súd v konaní sp. zn. 11Csp/93/2019 dospel k záveru, že nedošlo
k riadnemu zosplatneniu úveru, teda dlžník mal úver riadne splácať. K námietke právneho zástupcu

žalobkyne uviedla, že poznámka uvedená na príslušnom liste vlastníctva nie je dôkazom o tom, že
žalovaná vykonáva záložné právo. Žalovaná prostredníctvom dražobnej spoločnosti od dražby upustila.
Poukázala na listinný dôkaz o upustení od dražby zo dňa 16.08.2017. Zo strany žalovanej neboli a
nie sú vykonávané žiadne právne úkony smerujúce k realizácii záložného práva a to aj s poukazom
na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn.11Csp/93/2019. Oznámenie o upustení od vykonania dražby je

skutočnosť verejne známa z Notárskeho registra, z Obchodného vestníka, z úradnej tabule obce, bolo
to oznámené dlžníkovi aj vlastníkovi. Výkon záložného práva reálne nie je možné vykonať, lebo na
základe predmetného oznámenia už bolo upustené od výkonu dražby. Pokiaľ by malo dôjsť k novej
dražbe, muselo by sa predložiť nové oznámenie o výkone dražby na základe toho oznámenia by sa
mohla vykonávať dražba. Petit žaloby je absolútne nevykonateľný, lebo k výkonu záložného práva zo

strany žalovanej nedochádza. Nebol preukázaný úmysel žalovanej pokračovať vo výkone záložného
práva. Aj na základe toho, že poznámka na liste vlastníctva má informatívny charakter, návrh na výmaz
môže podať aj samotná žalobkyňa. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku
a prostriedkami procesnej obrany, a to: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, právnehozástupcu žalovanej, listinnými dôkazmi: zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, dodatkom č. X k zmluve o
úvere, zmluvou o zriadení záložného práva z XX.XX.XXXX, listom vlastníctva č. XXXX, oznámením o
vyhlásením mimoriadnej splatnosti, výpisom z účtu zosplatneného medziúveru, všeobecnými poistnými

podmienkami pre životné poistenie, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/93/2019 z
29.11.2021, oznámením o dražbe z 14.09.2017, oznámením o upustení od dražby z 16.08.2017, listom
vlastníctva č. XXXX, výpisom z účtu úveru dlžník A. G., výpisom z Notárskeho centrálneho registra
dražieb, výpisom z Obchodného vestníka a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu,
z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav: Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Q. C. Q. B.

D. súd zistil, že výlučný vlastník nehnuteľnosti pozemku parcela reg. K. D. L. XXXX/XXX o výmere
689 m2 v spoluvlastníckom podiele 6812/429448 a bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo
vchode č. X je v podiele 2/3-tiny žalobkyňa a v podiele X/X-XXX A. G., nar. XX.XX.XXXX. Taktiež
sú podieloví spoluvlastníci podielu priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckom podiele k pozemku vo výške 6812/429448. Dňa XX.XX.XXXX A. G. a žalovaná
uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý dlžníkovi medziúver vo

výške 49.100,- eur s tým, že po splnení všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez
osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na
stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 29.034,55 eur. Úroková sadzba medziúveru bola
dohodnutá vo výške 3,99 % p. a., výška mesačnej splátky úroku z medziúveru 163,26 eur. Počet
mesačných splátok, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy je 223.

V čl. X bod 10.1 zmluvy je dohodnuté, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku
úveru s príslušenstvom pre dohodnutú lehotu splatnosti, t. j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie
celého zostatku úveru a príslušenstva a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť.
Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok. Ako
záložný veriteľ vystupuje žalovaná a záložcovia A. G., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa. Predmetom

zmluvy o zriadení záložného práva je nehnuteľnosť a to byt č. XX I. X. poschodí vo vchode č. X v G. N.
G. R. I. J. C. P. D. s podielom priestoru 6812/429448. Výška úveru poskytnutého veriteľom predstavuje
sumu 49.100,- eur a táto istá suma je súčasne zmluvnými stranami považovaná za najvyššiu hodnotu
istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje. V konaní žalovaná predložila prehľad
splátok úveru zo strany dlžníka. Podľa tvrdenia žalovanej dlžník bol v omeškaní s plnením splátky za

mesiac jún 2016. Následne listom z 13.02.2017 žalovaná oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru a žiadala dlžníka o vrátenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva, spolu vo výške 50.675,72 eur.
Oznámenie prevzal dlžník A. G. 17.02.2017 a žalobkyňa 22.02.2017.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby v časti

alternatívny petit domáhala, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese D., obci D. katastrálne územie D.,
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, I. X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp.
č. XXXX na J. C. s podielom priestoru 6812/429447 na spoločných častiach, zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele K. D. L. XXXX/XXX o výmere 689 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok,
ako zabezpečenie zaplatenia pohľadávky so zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX F. XXXXXXX X XX
z XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou. Alternatívne o uložení povinnosti žalovanej
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou na zabezpečenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX

F. L. XXXXXXXXXX na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. na LV č. XXXX na Q. C. Q. B. D. a to bytu č. XX,
I. X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. L. XXXX, I. J. C. so spoluvlastníckym podielom
6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku -
parcela B. D. L. XXXX/XXX o výmere 689 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Vykonaným dokazovaním

prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany v súlade s právnym názorom
odvolacieho a dovolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti, na ktoré strany sporu poukázali po
rozhodnutí odvolacieho a dovolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Nebolo
sporné, že dňa XX.XX.XXXX A. G. a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol poskytnutý dlžníkovi medziúver vo výške 49.100,- eur s tým, že po splnení všetkých zmluvných

podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného
sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 29.034,55 eur.
Úroková sadzba medziúveru bola dohodnutá vo výške 3,99 % p. a., výška mesačnej splátky úroku z
medziúveru 163,26 eur. Počet mesačných splátok, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienkypridelenia cieľovej sumy je 223. V čl. X bod 10.1 zmluvy je dohodnuté, že veriteľ má právo vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťceléhozostatkuúveruspríslušenstvompredohodnutúlehotusplatnosti,t.j.veriteľ
má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru a príslušenstva a dlžník je povinný celý zostatok

úveru s príslušenstvom zaplatiť. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok. Ako záložný veriteľ vystupuje žalovaná a záložcovia A. G., nar. XX.XX.XXXX
a žalobkyňa. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva je nehnuteľnosť a to byt č. XX I. X.
poschodí vo vchode č. X v G. N. G. R. I. J. C. P. D. s podielom priestoru 6812/429448. Výška úveru
poskytnutého veriteľom predstavuje sumu 49.100,- eur a táto istá suma je súčasne zmluvnými stranami

považovaná za najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje. V
konaní žalovaná predložila prehľad splátok úveru zo strany dlžníka. Podľa tvrdenia žalovanej dlžník bol
v omeškaní s plnením splátky za mesiac jún 2016. Následne listom z 13.02.2017 žalovaná oznámila
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žiadala dlžníka o vrátenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva,
spolu vo výške 50.675,72 eur. Oznámenie prevzal dlžník A. G. 17.02.2017 a žalobkyňa 22.02.2017.
Pri posudzovaní charakteru zmluvy o mimoriadnom medziúvere stavebnom úvere súd dospel k názoru,

že zmluva má spotrebiteľský charakter. Je nepochybné, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu.
Základnou črtou takejto zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a
prílohou sú zvyčajne všeobecné obchodné podmienky. Tieto dokumenty žalobkyňa nemohla ovplyvniť.
Z toho dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi

dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od úpravy
v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa teda nie je možné
dohodnúť podmienky vyplývajúce z ustanovení Obchodného zákonníka, ak ustanovenia Občianskeho
zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Úverový vzťah je preto potrebné posúdiť vo svetle cieľov

smernice Rady 93/13 EHS. Nejedná sa pritom o spotrebiteľský úver podľa zákona čl. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím k ust. § 1 uvedeného zákona. To však nič nemení na tom,
že pre posúdenie daného vzťahu je potrebné prihliadnuť k ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Jedná sa o ustanovenie lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov.
V danom prípade žalovaná dňa 13.02.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Za daných okolností v

prípade typizovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, je potrebné ustanovenia zmluvy
v rozpore so záujmom spotrebiteľa odvodzovať za neprijateľné, v rozpore so záujmom spotrebiteľa a
teda neprijateľné zmluvné dojednanie. Možno jednoznačne konštatovať (na uvedené poukázal súd v
rozsudku z 24.08.2018), že z obsahu zmluvy nevyplýva doba platnosti úveru a celková odplata úveru.
Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, obsah zmluvy nemôže byť v rozpore so záujmami spotrebiteľa.

Typickým prostriedkom právnej ochrany proti neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve
je žaloba o zdržanie sa neprijateľnej zmluvnej podmienky prípadne žaloba o neplatnosť neprijateľnej
podmienky. Pri vykonávaní súdnej kontroly zmluvných podmienok, a teda aj podmienky o možnosti
vykonať dobrovoľnú dražbu, sa majú zohľadniť okrem iného aj ďalšie zmluvné podmienky (čl.4 ods.1
smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,cit.,, Článok 4 1. Bez

toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí“. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. nevyplýva taká povinnosť
záložnémuveriteľovi,abyjejsplnenímmohlobyťgarantované,ženevymôže(tvz.mimosúdne)ajplnenie

z neprijateľnej podmienky. Napríklad niet povinnosti veriteľa špecifikovať pohľadávku, a tak dostatočne
transparentne garantovať, že sa dražba „nedotkne“ plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vo
veci stavebnej sporiteľne už súdy v minulosti právoplatne rozhodli, že: Dohodnuté úroky ako cena
úverovej služby sú opodstatnené len počas trvania úverovej služby a po splatnosti vzniká nárok na
úroky z omeškania a že klauzula o ich platení v rozpore s týmto pravidlom je absolútne neplatná. Ak

niet právnej istoty a riziko vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky nebolo odstránené,
potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom, ktorý takéto plnenie
umožní vykonať a urobia to podnikatelia bez súdneho procesu. Niet povinnosti špecifikovať pohľadávku
v zmluve s dražobnou spoločnosťou a tá nie je oprávnená ani preskúmavať zložky pohľadávky
alebo jej opodstatnenie a tak niet ani žiadneho obligatórneho mechanizmu na zabránenie vymoženia

plnenia z nečestnej klauzuly. Dražobník napríklad nemá žiadnu povinnosť vyžadovať špecifikáciu
pohľadávky, ktorej vymoženie sleduje uskutočnením dobrovoľnej dražby. Tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo netransparentného výkonu záložného práva. Výpisy z účtov odstúpených medziúverov
vyčísľujúce dlžnú sumu aj po odstúpení od zmluvy pri započítaní tak dohodnutých úrokov, ako ajúrokov z omeškania nijako nenasvedčuje tomu, že by stavebná sporiteľňa vytvorila právny stav, ktorý
by dával istotu, že plnenie zo zakázanej klauzuly nevymôže voči žalobcom a to práve z predaja
založených bytov bez súdnej kontroly. Ochranným mechanizmom pred vymožením nečestného plnenia

je žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a toto trvá, až kým podnikateľ nevytvorí stav istoty,
že nevymôže plnenie z nečestnej zmluvnej podmienky napr. vzdaním sa práva z nečestnej klauzuly.
Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení,
ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A
tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci in

abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok E./XX). Preto, ak veriteľ neodstránil
stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom
je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie
takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku. Za daného stavu by byty na dobrovoľnej
dražbe boli predané aj na uspokojenie zakázaného plnenia. Takýto výsledok nesledoval ani Súdny
dvor vo veci Kušionová C- 34/12 ani Ústavný súd vo veci Pl ÚS 23/2014. Kým pri spôsobe výkonu

záložného práva podľa a/ ide o súdne konanie, v ktorom je povinná ex offo súdna kontrola zmluvných
podmienok, tak pri spôsobe pod b/ takejto kontroly niet a ide o proces bez obligatórnej preventívnej
kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení
podnikateľov.Súdnekonaniepredvykonanímdobrovoľnejdražby(exante)jepretoakýmsifakultatívnym
filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní

podľa písmena a/. Za osobitne dôležité pritom treba uviesť a čo sa v aplikačnej praxi nie ojedinelé
podceňuje, že unijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma
vznikne. Preto súd možnosť výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe v zmluvách o zriadení
záložného práva posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky a v tejto časti zmluvu o zriadení záložného
práva určil za neplatnú. Je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. PL ÚS 23/13 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-34/13, ktoré zosumarizovali princípy, na
ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok na vykonanie mimosúdnej dražby a to princíp
proporcionality, primeranosti a iné. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu je otázka intenzity
porušovania práv spotrebiteľa ako preventívne opatrenie súdu pred vykonaním dobrovoľnej dražby.
Nemožno súhlasiť s názorom, že na vydraženie akejkoľvek nehnuteľnosti postačuje dlh v akejkoľvek

výške a bez ohľadu na povahu draženej veci. Ochranným mechanizmom pred vymožením prípadného
nečestného plnenia je žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a toto trvá až do času kým
podnikateľnevytvorístavistoty,ženevymôžeplnenieznečestnejzmluvnejpodmienky.Pretojelegitímne
považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá
za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. Tou podmienkou je práve

klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva. Preto, ak veriteľ neodstránil stav
neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom
je vo svetle čl. 4 Smernice neprijateľnou aj zmluvná podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie
takéhoto neželateľného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci
sp. zn. 11Csp/93/2019, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu D. E. E., F. proti žalovanému A. G. o

zaplatenie 51.657,93 eur s prísl. titulom predmetného úveru dôvodiac, že právny úkon - zosplatnenie
celého dlhu je absolútne neplatný právny úkon. Skutočnosti vyššie uvedené nie sú sporné. Tunajší
súd viazaný právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu bral zreteľ na skutočnosti, na ktoré
poukazoval odvolací a dovolací súd, a to, že dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov
výkonu záložného práva a že má na jej vykonanie právo. Niet žiadnych pochybností ani v tom, že

žalobkyňa porušila zmluvné povinnosti v časti splácania úverov. Odvolací súd sa však nestotožňuje s
názorom, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné
právo, akým nepochybne záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov
súkromného práva. V tomto smere možno závery Ústavného súdu, v spojení s rozsudkom Súdneho
dvora (PL. ÚS 23/2014, C-34/12), označiť za akýsi manuál výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou v sporoch so slabšou zmluvnou stranou. Okolnosti, akými sú najmä (i) chránený záloh (obydlie),
(ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu,
(ip) možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v
prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), (ir) dobrovoľná dražba ako prostriedok
ultima ratio pri existencii iných možností výkonu záložného práva, (is) možnosti reštartu v splácaní

úveru, (it) hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, (iu) oslabenie
práva premlčaním, (iv) nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov
dôležitej na splácanie úveru predstavujú okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa
výkonu záložného práva v procese dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutiesúdneho príkazu na zdržanie sa dobrovoľnej dražby závisí od intenzity vyššie uvedených okolností.
Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie
obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä, ak záložné právo rozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi

plynú úroky z omeškania. V rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C75/2015 Tarcau
proti Banka Comerciala Intesa San Paolo Romania z 19.11.2015, Súdny dvor dospel k záveru, že
Smernica Rady 93/2013 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa môže použiť na zmluvu o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvu o ručení uzavretú
medzi fyzickou osobou a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa

zaviazala obchodná spoločnosť voči tejto inštitúcií v úverovej zmluve ak táto fyzická osoba konala s
cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním a k uvedenej spoločnosti nemá
žiadny funkčný vzťah. Sama o sebe zmluvná podmienka o dobrovoľnej dražbe nemôže byť nekalá.
Jedná sa o zákonný prostriedok výkonu záložného práva. Problém nastáva vtedy, ak sa má inak
legálnym prostriedkom vymôcť nečestné plnenie. Vtedy už je možné zmluvnú klauzulu, ktorá inak
má oporu v zákonom regulovanom pravidle, posúdiť ako nekalú. Pri realizácii dobrovoľnej dražby

chýba kontrola neprijateľných zmluvných podmienok, lebo ju vykonáva súkromná osoba na podnet
veriteľa, tiež súkromnej osoby. Môže sa preto realizovať na pohľadávku, ktorej výšku a ďalšie zmluvné
podmienky spotrebiteľ - dlžník namieta. Uvedený stav je riešený aj v prejednávanej veci. Je preto
možné ustáliť, že pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorú iniciuje žalovaný, by
mohlo byť vymožené plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže by tieto neboli podrobené

súdnej kontrole. Aby bolo možné zabezpečiť súdnu ochranu tohto ústavného práva, je nevyhnutná
súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok právneho vzťahu účastníkov konania. Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukázal na skutočnosť, že „Podstatou pre posúdenie dôvodnosti žalobného
návrhu je posúdenie, či zdržanie výkonu záložného práva neobmedzene do budúcna je adekvátnym
prostriedkom ochrany práv žalobkyne“. Najvyšší súd poukázal na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax,

ktorá dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo
spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva
Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany
práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Konštatoval,
že právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii ústavou

garantovaných práv, a to práva žalobkyne na ochranu obydlia zaručeného v čl. 21 Ústavy, či čl. 8
Dohovoru a na druhej strane práva žalovanej na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy a
čl. 1 Dodatkového protokolu je potrebné vykonať test proporcionality „stricto sensu“ za účelom zistenia,
či obmedzenie ustanovené zákonom, resp. na základe zákona zodpovedá legitímnemu cieľu a je
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu, napr. I. ÚS 4/02, I.

ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť
zachovať. Strata obydlia, resp. právo na obydlie nie je absolútne nedotknuteľné a pokiaľ je tento
proces podrobený súdnej kontrole, nie je to ani v rozpore s právom Európskej únie. Pokiaľ by však
pri zhodnotení podľa testu proporcionality akým spôsobom prispela k vzniknutej situácii žalobkyňa a
žalovaná, pričom žalovaná by zapríčinila túto situáciu svojim neodborným konaním ohľadne posúdenia

bonity v rozpore s princípmi podnikateľského rizika a uspokojila sa s jej podpisom na záložnej zmluve,
došlo by k neprimeranému zásahu do práv žalobkyne. Z obsahu spisu bolo preukázané, že v uvedenom
byte má trvalý pobyt a bydlisko žalobkyňa, čo je tiež potrebné zohľadniť. Vzhľadom na tieto závery
pri kolízii ústavou garantovaných práv, a to práva žalobkyne na ochranu obydlia zaručeného čl.
21 Ústavy Slovenskej republiky, či čl. 8 Dohovoru a na druhej strane práva žalovanej banky na

ochranu majetku pri vykonaní testu proporcionality môže prichádzať do úvahy aj rozhodnutie o časovo
neobmedzenom uložení zdržania sa výkonu záložného práva do budúcna ako legitímne v demokratickej
spoločnostisledujúcekonkrétny/legitímnycieľ.Tunajšísúdvtomtoštádiukonaniasavenovaldôvodnosti
uplatneného nároku v prejednávanej veci. Teda či zdržanie sa výkonu záložného práva neobmedzene
do budúcna je adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobkyne. Nielen zo samotného rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/117/2020, ale aj z predchádzajúcich rozhodnutiach, je
možné vyvodiť, že žiadané zdržanie sa žalovanou výkonu záložného práva neobmedzene do budúcna
je tohto času považované Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo všeobecnosti za neadekvátny
prostriedok ochrany práv žalobkyne. Ak s ohľadom na konkrétne zistené okolnosti prípadu súdomprvej inštancie by posudzované zdržanie sa žalovanou výkonu záložného práva nebolo možné posúdiť
neobmedzene do budúcna, je pre súd prvej inštancie rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Cdo/147/2017 v rámci vykonania testu proporcionality naznačený aj moment, do

ktorého je teoreticky možné odvíjať žiadané zdržanie sa výkonu záložného práva obmedzene do
budúcna „zdržanie sa výkonu záložného práva až do právoplatného rozhodnutia o platnosti záložnej
zmluvy v časti výkonu záložného práva“. Avšak v konaní bola preukázaná podstatná skutočnosť,
ktorou je upustenie od výkonu dobrovoľnej dražby na základe oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zo dňa XX.XXX.XXXX. Uvedené oznámenie o upustení od dražby je zaznamenané v Notárskom

centrálnom registri dražieb, v Obchodnom vestníku, bolo doručené A. C. D. a vyvesené od 22.08.2017
do 06.09.2017 na úradnej tabuli obce, bolo doručené Q. C. Q. B. D., dlžníkovi A. G. i žalobkyni dňa
22.08.2017.Jepravdou,ženalistevlastníctvač.XXXXvedenomnaQ.C.Q.B.D.jeuvedenápoznámka
o oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.05.2017 formou dobrovoľnej dražby. Poznámka
na liste vlastníctva má však iba informatívny charakter. Podstatné je, že žalovaná upustila od výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe oznámenia z XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené

nemožno realizovať dobrovoľnú dražbu na základe oznámenia z XX.XX.XXXX, preto žalobný návrh na
uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe oznámenia o začatí výkonu záložného
práva z XX.XX.XXXX je nedôvodný, keď žalovanej nesvedčí ani možnosť začať výkon záložného
práva, keď upustila od výkonu dobrovoľnej dražby na základe predmetného oznámenia o začatí výkonu
záložného práva. Za daného skutkového stavu nemožno žalobe vyhovieť a uložiť žalovanej povinnosť

zdržať sa konania, od ktorého žalovaná upustila a ani do budúcna nemôže uskutočniť výkon záložného
práva na základe oznámenia z XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedený stav vychádzajúc z § 217 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
žalobu súd zamietol ako nedôvodnú.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku, pričom uviedol že o trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku,
z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa súd považuje osobitnú procesnú situáciu, keď síce žalovaná je úspešnou
stranou sporu, ale žalobkyňa je spotrebiteľka a žaloba bola zamietnutá vzhľadom na upustenie od

výkonu záložného práva na základe oznámenia z 07.03.2017. Súd je názoru, že vzhľadom na právne
postavenie žalobkyne - slabšia strana sporu a predmet podnikania žalovanej, nepriznaním náhrady
trov konania žalovanej nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do finančnej sféry žalovanej. Podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 113/2019, aplikácia § 257
Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,

keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v
konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná

tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania
je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia
nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor,
aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.

7. Súd prvej inštancie taktiež zrušil neodkladné opatrenie, pričom tento výrok odôvodnil tým, že podľa
§ 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo
veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. V zmysle citovanej právnej úpravy súd zrušil nariadené
neodkladné opatrenie uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 17C/49/2017 z 02.10.2017, keď žaloba vo

veci bola zamietnutá.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to voči výroku I., II. a III. podala odvolanie žalobkyňa, ktorá
uviedla, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/

CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365ods.1písm.f/CSP),rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Predmetná vec bola posudzovaná na úrovni odvolacieho a dovolacieho
súdu. S poukazom na závery uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/117/2020 zo dňa 24.08.2022(odsek 22. odôvodnenia) žalobkyňa podaním zo dňa 12.02.2024 navrhla súdu pripustiť rozšírenie žaloby
o alternatívny petit: „Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou na

zabezpečenie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX F. XXXXXXXXXX na základe Oznámenia o začatí
výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. zapísaným
na LV č. XXXX na Q. C. Q. B. D., a to: bytu č. XX I. X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č.
XXXX na J. C. so spoluvlastníckym podielom 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach domu
a spoluvlastníckym podielom k pozemku – parcela B. D. L. XXXX/XXX o výmere 689 m2 - zastavané

plochy a nádvoria.“
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujeme za nesprávny a zmätočný. K tomuto je potrebné
uviesť, že Krajský súd v Prešove vzhiadol dôvodnosť podanej žaloby dokonca aj v pôvodnom znení
petitu, avšak Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/166/2019 zo
dňa 28.01.2020 iba z dôvodu nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku odvolacieho
súdu, teda nie pre vecnú nesprávnosť odvolacieho rozsudku, ale pre presvedčivejšie doplnenie

odôvodnenia. Súd prvej inštancie však iba pre zrušujúci výrok rozhodnutia dovolacieho súdu prijal
záver, že žaloba na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou je
v celku neprípustná. Je však potrebné k tomuto generalizujúcemu záveru prvoinštančného uviesť, že
právna teória a prax tzv. zdržovacie žaloby pozná a pripúšťa (v spotrebiteľskom práve napr. žaloba
na zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy). V danej veci a type sporu nič iné v podstate

hmotné právo ani neponúka a preto ak v čase rozhodovania súdu (§ 217 CSP) pretrváva hrozba
porušenia práv a právom chránených záujmov, je práve predmetná žaloba adekvátnym prostriedkom
ochrany. Ak pominie dôvod ochrany, pri zmene skutkových okolností rozsudok nepredstavuje prekážku
rozsúdenej veci. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať
v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v spore, pričom samotný alternatívny petit zohľadnil jednak závery

uznesenia Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo/117/2020 zo dňa 24.08.2022, ako aj závery konania vedeného
na Súdnom dvore EÚ sp. zn. C-598/21, pričom uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nebolo mienené na neobmedzený čas, keďže petit zohľadňoval skutočnosť –
konkrétne začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Oznámenia o začatí
výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené je posúdenie už len samotného

žalobného nároku a petitu zo strany súdu nesprávne, keďže súd posúdil žalobný návrh tak, že žalobkyňa
sa domáha iba neobmedzeného zdržania sa výkonu záložného práva (čo je v rozpore so znením
alternatívneho petitu žaloby). Napadnutý rozsudok je zjavne zmätočný. Napriek týmto jasným úvahám
prvoinštnačného súdu vo vyššie citovaných odsekoch odôvodnenia rozsudku, súd prekvapivo žalobe v
celom rozsahu nevyhovel, resp. znenie samotného žalobného petitu vyložil nesprávnym spôsobom. Súd

v odôvodnení síce vyslovene priznáva, že v danom prípade prichádza do úvahy uloženie povinnosti o
zdržanie sa výkonu záložného práva do budúcna a to aj časovo neobmedzene, ale samotným I. výrokom
rozsudku súd žalobu zmieta. Výrok rozsudku teda absolútne nekorešponduje s jeho odôvodnením a
úvahamisúdu.Pokiaľjezmluvnéustanovenieopráveveriteľainiciovaťdobrovoľnúdražbuneplatné(viď.
odsek 49. odôvodnenia rozsudku), je neudržateľné, aby bolo možné dobrovoľnú dražbu akokoľvek a

kedykoľvek do budúcna vykonať. Nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, t.j. v čase rozhodovania súdu
v tomto konaní sa jedná stále o tzv. „živý úver“, vo vzťahu ku ktorému nie je možné uplatniť záložné právo
dobrovoľnou dražbou na základe Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX,
v čase rozhodovania súdu nie je úver zosplatnený. Je preto nesprávne skutkové tvrdenie súdu prvej
inštancie v odseku 63. odôvodnenia rozsudku, že na základe Oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná

upustila od výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Na základe Oznámenia zo dňa 07.03.2017
práve naopak, žalovaná začala výkon záložného práva, ktorého účinky trvajú doposiaľ. Aj z listu
vlastníctva vyplýva poznámka o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, teda že žalovaná
naďalej má úmysel viesť výkon záložného práva a to formou dobrovoľnej dražby, avšak vzhľadom na
nariadené neodkladné opatrenie, ktoré je právoplatné a účinné v tomto konaní, nemôže k tomuto zatiaľ

pristúpiť. Žalobný petit vychádza výhradne zo skutočností, ktoré sú uvedené na LV. Nesmeruje teda k
neobmedzenému zdržaniu sa výkonu záložného práva, avšak vo vzťahu ku konkrétnu výkonu záložného
práva, ktoré žalovaná strana iniciovala oznámením zo dňa XX.XX.XXXX. Poukazujeme aj na existujúcu
poznámku v LV, ktorú sa žalovaná strana zdráha vymazať, čím by odpadli aj účinky daného oznámenia.
Pokiaľ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nenastalo, resp. je neplatné, potom nie je možné

ani realizovať výkon dobrovoľnej dražby. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe
Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX neprimeraný a predčasný. Právo na
obydlie predstavuje základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť
pri vykonávaní Smernice 93/13. Čo sa týka primeranej povahy sankcie, Súdny dvor EÚ zdôrazňuje,že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť
určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné
právo zaručené Chartou základných práv EÚ, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní

smernice 93/13. V zmysle uvedeného navrhujeme, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Poprad č.k. 17C/49/2017-702 zo dňa 29.05.2024 zmenila žalobe vyhovel, alternatívne zrušila vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie taktiež podala odvolanie žalovaná, a to voči výroku II.

rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom svoje odvolanie odôvodnila tým, že predmetný rozsudok
napáda iba vo výroku II. rozsudku. Žalovaná je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k vydaniu
napadnutého uznesenia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam,čímjedanýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f)CSP.Žalovaná
je toho názoru, že výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorým nepriznal náhradu trov

konania žiadnej zo strán je nesprávny, a to z nasledovných dôvodov: Žalovaná poukazuje na skutočnosť,
že žiaden právny predpis neuvádza, žeby spotrebitelia nemali uhrádzať trovy konania z dôvodu, že sú
spotrebiteľmi. Žalobkyňa je síce spotrebiteľkou, ale počas celého konania až do vyhlásenia rozsudku
súdu prvej inštancie žalobkyňa nežiadala, aby ju súd, v prípade neúspechu v danom konaní, nezaviazal
na náhradu trov konania. Žalovaná je toho názoru, že pri posudzovaní existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP by mal súd posudzovať viaceré relevantné okolnosti,
napr. majetkové pomery strany sporu (v danom prípade žalobkyne), jej súčasný príjem a pod., čo
v danom konaní nebolo žiadnym spôsobom skúmané ani preukázané. Žalobkyňa v konaní žiadnym
spôsobom netvrdila a ani nepreukázala, žeby mala nejakú zlú finančnú situáciu a ani o tom nepredložila
žiadne dôkazy. Žalovaná je tak toho názoru, že súd prvej inštancie v danom prípade nemal dôvod

na aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko žalobkyňa nežiadala nepriznať náhradu trov konania žiadnej
zo strán ani netvrdila a ani nepreukázala, žeby mala zlú finančnú situáciu a žiaden dôkaz ani tým
pádom nepredložila. Z tohto dôvodu je aplikácia § 257 CSP zo strany súdu prekvapivá, a žalovaná sa
nemohla k jej použitiu vyjadriť a navrhnúť dôkazy na preukázanie, že tu nie sú žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Taktiež by mal súd zohľadniť aj okolnosť,

že žalobkyňa bola počas celého konania zastúpená advokátom. V zmysle ust. § 24 ods. 1 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu. Z vyššie uvedeného je
teda jednoznačné, že žalobkyňa v danom spore nevystupuje ako nesolventný spotrebiteľ, ktorého by
bezplatne zastupovalo nejaké občianske združenie na ochranu spotrebiteľov, ale od začiatku bola v
konaní zastúpená advokátom, ktorý poskytuje svoje služby za odplatu v zmysle zákona o advokácii:

Čiže na jednej strane žalobkyňa platí svojmu advokátovi za poskytnutie právnych služieb v danom
spore, ale v prípade neúspechu v konaní nemusí uhrádzať náhradu trov konania úspešnej protistrane,
čo je prirodzene nesprávne a nespravodlivé. Žalovaná si ďalej dovoľuje poukázať aj na skutočnosť,
že súd nesprávne právne posúdil nárok na náhradu trov konania nepriznaním trov konania žiadnej zo
strán, kedy uviedol, že „za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval osobitnú procesnú situáciu,

keď síce žalovaná je úspešnou stranou sporu, ale žalobkyňa je spotrebiteľka a žaloba bola zamietnutá
vzhľadom na upustenie od výkonu záložného práva na základe oznámenia z XX.XX.XXXX“, nakoľko k
upusteniu od dražby došlo ešte pred podaním žaloby na súd zo strany žalobkyne, o čom žalobkyňa mala
vedomosť - túto skutočnosť žalovaná v konaní preukázala čo potvrdil aj súd v bode 63 svojho rozsudku.
Oznámenie od upustenia od dražby bolo žalobkyni oznámené dňa 22.08.2017, pričom žaloba zo dňa

21.09.2017 bola súdu doručená dňa 25.09.2017, teda mesiac po oznámení žalobkyne od upustenia
od dražby. Teda žalobkyňa napriek vedomosti o upustení od dražby podala predmetnú žalobu na súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaná presvedčená, že v danom prípade tu nie sú
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal aplikovať ust. § 257 CSP. Práve naopak,
skutočnosť, že je žalobkyňa v konaní spotrebiteľom neznamená, že nie je povinná uhradiť náhradu trov

konania úspešnej protistrane. Keby sme sa prichýlili k takémuto názoru, tak by každý jeden neúspešný
spotrebiteľ nemal v sporoch povinnosť uhrádzať trovy konania, čo je nezmysel. Argument súdu prvej
inštancie, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanej nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do
finančnej sféry žalovanej, vzhľadom na právne postavenie žalobkyne - slabšia strana sporu a predmet
podnikania žalovanej, považuje žalovaná za nedostatočný preto aby súd mohol aplikovať ust. 257

CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V tomto smere súd vec nesprávne právne posúdil. Súd
v napadnutom uznesení vôbec neodôvodnil výnimočnosť aplikácie § 257 CSP v danom konkrétnom
prípade. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvejinštancie zmenil a to tak, aby súd priznal žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu,
vrátane trov odvolacieho konania.

10. Následne vo veci podala vyjadrenie žalovaná, ktorá k odvolaniu žalobkyne uviedla, že má za to, že
súdprvejinštancierozhodolsprávespoukazomnaodôvodnenierozhodnutiadovolaciehoaodvolacieho
súdu, ktorým je sú prvej inštancie viazaný. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobca
v konaní ani vo svojim písomných vyjadreniach, ani na pojednávaniach nešpecifikoval rozsah zdržania
sa výkonu záložného práva. Teda súd vychádzal pri svojom odôvodnení týkajúceho sa záložného práva

na neobmedzený čas správne a v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v spore. Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že v bode 59. a 62. rozsudku, súd opisoval realizáciu dobrovoľnej dražby, poukazoval
všeobecne na možnú kolíziu ústavou garantovaných práv žalobkyne a žalovanej pri vykonaní testu
proporcionalityapodľanázorusúdunaprípadnúmožnosťrozhodnutiaočasovoneobmedzenomuložení
zdržania sa výkonu záložného práva do budúcna. Teda vo vyššie uvedených bodoch súd uvádzal len
svoje úvahy pričom v nasledujúcom bode 63. súd jednoznačne uviedol, že s ohľadom na konkrétne

zistené okolnosti prípadu súdom prvej inštancie by posudzované zdržanie sa žalovanou výkonu
záložného práva nebolo možné posúdiť neobmedzene do budúcna, a to aj vzhľadom na rozhodnutia
NSSR. Taktiež súd jednoznačne uviedol, že v konaní bola preukázaná podstatná skutočnosť, ktorou
je upustenie od výkonu dobrovoľnej dražby na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva
zo dňa XX.XX.XXXX, pričom za daného skutkového stavu nemožno žalobe vyhovieť a uložiť žalovanej

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, od ktorého žalovaná upustila a ani do budúcna nemôže
uskutočniť výkon záložného práva na základe oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný si k vyššie
uvedenému dovoľuje opätovne uviesť, že dražbu žalovaný nevykonáva. Dražbu môže vykonávať len
dražobník, t. j., podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o dobrovoľných dražbách, osoba, ktorá organizuje
dražbu a spĺňa podmienky ustanovené zákonom, a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej

živnosti. Teda žalovaný nemal ako upustiť od dražby, nakoľko nie je osobou, ktorá samotnú dražbu
môže vykonávať. Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za absolútne nesprávne, pričom
poznámka, ktorá je uvedená na liste vlastníctva má len informatívny charakter a môže ju zrušiť aj sám
žalobca.Žalobcamáamalvedomosťodupusteniaoddražby,čožalovanýpreukázalviacerýmilistinnými
dôkazmi predloženými v danom konaní, teda mal a má možnosť požiadať o výmaz poznámky z katastra

nehnuteľností. Taktiež žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že na základe daného oznámenia
zo dňa XX.XX.XXXX nemôže dôjsť k opätovnému výkonu dražby, nakoľko od tejto už bolo upustené
Aj z uvedeného dôvodu súd správne žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené
žalovaný navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a zároveň aby priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Žalobkyňa na základe výzvy súdu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu zo dňa 10.09.2024 podala
písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalovaná sa vôbec nevyjadruje k ťažiskovej argumentácii
žalobkyne a úplne ignoruje závery najmä recentného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21
zo dňa 09.11.2023. Nad rámec odvolania poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023, z ktorého vyberáme právnu vetu: „Ak má súd poskytnúť záložcovi
ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez
toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom. Vzhľadom
na akcesorický charakter záložného práva sú súdy povinné ex offo preskúmať aj zmluvu o úvere.“
Za nesprávne tvrdenie je možné označiť argument žalovanej, že žalobkyňa si môže sama vymazať

poznámku na liste vlastníctva. Žalobkyňa nemá žiadnu možnosť (okrem podanej žaloby) docieliť, aby
bola predmetná poznámka vymazaná. Stále nerozumieme postupu žalovanej, ktorá na jednej strane
tvrdí, že k dražbe nemožno pristúpiť, ale na strane druhej odmieta vykonať jednoduchý krok a podať
žiadosť o výmaz poznámky z LV na kataster. Je tým zjavne logický zámer žalovanej, že v prípade
právoplatného zamietnutia žaloby nebude jej nič brániť, aby ďalej postupovala vo výkone záložného

práva, keďže nariadené neodkladné opatrenie týmto bude zrušené a môže opätovne s akýmkoľvek
iným subjektom ako dražobníkom uzatvoriť zmluvu o výkone dobrovoľnej dražby, hoci doposiaľ živý
úver platne nezosplatnila, čo vyplýva z právoplatne skončeného iného súdneho konania vedeného na
tunajšom súde (sp.zn. 11Csp/93/2019). V zmysle uvedeného navrhujeme, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 17C/49/2017-702 zo dňa 29.05.2024 zmenil a žalobe vyhovel,

alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenouosobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne
voči výroku I., II. a III. a ani odvolanie žalovanej voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je

dôvodné.

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods.
2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené

odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

17. Z podaných odvolaní oboch sporových strán a ich obsahu je teda možné vyvodiť, že obe sporové
strany v zásade namietali odvolacie dôvody normované ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), písm. f)
a písm. h) Civilné prvého poriadku.

18. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový

stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré

je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsahopravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu

uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými
stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť

dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

19. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd

za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v

rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

20.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne

požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia

súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne

uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

21. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislýa nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz

ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,

že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené
v kontexte celého konania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a

zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie

spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.

Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa
strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada

zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces
je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia NSSR

5Cdo/57/2019,2Cdo/100/2018,4Cdo/3/2019,4Cdo/125/2019,4Cdo/120/2019,1Obdo/7/2018aÚSSR
III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020). Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže
po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie
žiadnehočiastkovéhoprocesnéhoprávaodvolateľa,ktorébyodôvodňovalozáverotom,žecelékonanie
sa javí ako nespravodlivé.

22. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods.

2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č. 20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené
odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

23. K odvolaniu žalobkyne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že sa jedná o tzv.
živýúversprávnesúdprvejinštancieprijalsvojeprávnezávery.Vkonanípredsúdomprvejinštanciebolo
správne konštatované, že došlo k preukázaniu podstatnej skutočnosti, ktorou je upustenie od výkonu
dobrovoľnej dražby na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.03.2017.
Uvedené oznámenie o upustení od dražby je zaznamenané aj v Notárskom centrálnom registri dražieb,

taktiež aj v Obchodnom vestníku a bolo doručované A. C. D., pričom vyvesené bolo od 22.08.2017
do 06.09.2017 na úradnej tabuli. Taktiež možno konštatovať, že došlo k preukázaniu tej skutočnosti,
že bolo aj doručené Q. C. Q. B. D. ako aj dlžníkovi A. G. ako aj žalobkyni dňa 22.08.2017. Zároveň
dáva odvolací súd súdu prvej inštancie za pravdu v tej skutočnosti, že poznámka na liste vlastníctvamá iba informatívny charakter. Podstatná je tá skutočnosť, že žalovaná upustila od výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou na základe oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na túto skutočnosť
nemožno realizovať dobrovoľnú dražbu na základe predmetného oznámenia, preto žalobný návrh

na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe oznámenia o začatí výkonu
záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX je bez akýchkoľvek pochybností nedôvodný, keď žalovanej
nesvedčí ani možnosť začať výkon záložného práva, keď upustila od výkonu dobrovoľnej dražby
na základe predmetného oznámenia o začatí výkonu záložného práva.

24. K odvolaniu žalovanej voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie pojednávajúcom o náhrade
trov súdneho konania odvolací súd uvádza, že správne súd prvej inštancie aplikoval pre trovy súdneho
konania ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. V prvom rade pre aplikáciu tohto ustanovenia
je podstatná skutočnosť, že neúspešnosť žaloby spočívala aj v konaní protistrany, a to žalovanej, ktorá
upustila od výkonu záložného práva na základe oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX. Pri dôvodoch hodných
osobitného zreteľa sa zohľadňuje aj konanie jednotlivých strán sporu, ktoré viedlo alebo neviedlo

k vyvolaniu či „živeniu existencie“ sporu pred súdmi Slovenskej republiky. Aj keď k podaniu žaloby došlo
až25.09.2017aupusteniuodvýkonuzáložnéhoprávadošlonazákladeoznámeniazodňaXX.XX.XXXX
doručenom žalobkyni dňa 22.08.2017, tu odvolací súd poukazuje aj na stále existujúcu poznámku
na príslušnom liste vlastníctva, ktorú žalovaná strana nevymazala, pričom jej včasným výmazom by
z pohľadu právnej istoty u žalobkyne mohli odpadnúť aj účinky daného oznámenia a zabránilo sa

vzniku samotného súdneho sporu. Je tak zrejmé, že samotné konanie žalovanej ohľadne začatia
výkonu záložného práva ako aj následného upustenia od výkonu tohto záložného práva bez výmazu
poznámky na LV spôsobilo vznik a čiastočne aj dĺžku tohto súdneho konania. Zároveň je potrebné
v danej veci zohľadniť aj právnu zložitosť posudzovanej otázky v tejto veci a zmenu jej posudzovania
nadriadenými súdmi ako sú súdy odvolacie či Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorých rozhodovacia

činnosť sa v priebehu jednotlivých rokov počnúc rokom 2017 až do súčasnosti ohľadne posudzovania
otázky zdržania sa výkonu záložného práva postupne menila, čo viedlo samotnú žalobkyňu aj k zmene
úpravy petitu samotnej žaloby, pričom v tejto zmene už následne z objektívnych dôvodov nemohla byť
nakoniec úspešná (došlo k upusteniu od výkonu dobrovoľnej dražby na základe oznámenia žalovanej).
Tieto skutočnosti boli markantné pri posúdení príčin vzniku samotných trov a nebolo by spravodlivé,

aby z týchto vyššie uvedených náhľadov, ktoré uvádza tak súd prvej inštancie a ktoré aj dopĺňa odvolací
súd bola samotná žalobkyňa zaviazaná na trovy konania až do záverečného rozhodnutia súdu prvej
inštancie ktoré podliehalo tomuto odvolaciemu prieskumu.

25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne ako aj žalovanej za nedôvodné,

a preto napadnutý rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil
postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

27. O trovách tohto odvolacieho konania však odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej

žalovanej čo do samotného predmetu konania, teda čo do zamietnutia žaloby o zdržanie sa výkonu
záložného práva priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom
rozsahu (neúspešné odvolanie voči výroku I., II. a III.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).Odvolacísúdnazákladenižšieuvedenéhozároveňnevidel
dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k trovám odvolacieho konania.
Samotná žalobkyňa napriek riadnemu, rozsiahlemu a zrozumiteľnému odôvodneniu rozhodnutia súdu

prvej inštancie ohľadne zamietnutia žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva naďalej zotrvávala
bezdôvodne na svojich právnych záveroch a to aj napriek rozsiahlej aplikácii citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V čase podania odvolania sa už rozhodovacia činnosť
nadriadených súdov ohľadne posudzovania otázky zdržania sa výkonu záložného práva ustálila. Z tohto
ohľadu odvolací súd vyhodnotil tú skutočnosť, že pokiaľ sa rozhodla žalobkyňa zotrvávať na svojich

právnych názoroch a predlžovať súdne konanie napriek jasnému, rozsiahlemu a zrozumiteľnému
odôvodneniusúduprvejinštancie,akoajustáleniurozhodovacejčinnostisúdovSRvtejtoprávnejotázke
a rozhodla sa podať odvolanie, musí následne znášať aj následky neúspešnosti v odvolacom konaní, a
teda je povinná žalovanej uhradiť nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).