Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Silvia Tisová

Legislation area – Rodinné právoRozvod

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/185/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824200488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824200488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, o návrhu
manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX,
zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Herichová, advokátka so sídlom R. Jašíka
158/8, 958 01 Partizánske, IČO: 52 772 560,
proti manželovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX,
o rozvod manželstva,
na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 22Pc/5/2024 - 38 zo dňa

30.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 22Pc/5/2024 - 38 zo dňa 30.05.2024 Okresný súd Prievidza (ďalej aj
„súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. manželstvo manželov rozviedol a vo výroku
II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že návrh na rozvod manželstva je

dôvodný, pretože v manželstve účastníkov nastal rozvrat. Mal za to, že manželstvo účastníkov je hlboko,
trvalo a vážne rozvrátené a dlhodobo si už neplní svoje spoločenské poslanie. Vzhľadom na preukázané
skutočnosti a negatívne stanovisko navrhovateľky k možnosti obnovenia spolužitia nepredpokladal,
že v budúcnosti by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Prvostupňový súd príčinu rozvratu
manželstva videl vo vzájomnom a trvalom odcudzení sa manželov, a to v oblasti partnerskej, osobnej aj
finančnej do tej miery, že pre navrhovateľku je možnosť obnovy manželského spolužitia neprípustná.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len „CMP“), a to z dôvodu, že nárok na náhradu trov konania si účastníci neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel, ktorý sa s napadnutým
rozsudkom nestotožnil v celom rozsahu. Namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých
mámanželtrvalýpobytnaadresenavrhovateľky,naadresetrvaléhopobytusanezdržiavaakoaj,žejeho
neuváženým konaní bolo na prístavbu rodinného domu patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zriadené exekučné záložné právo, v dôsledku čoho priviedol rodinu do existenčných

problémov. Podľa názoru manžela navrhovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa zavádzajú súd, pretože
navrhovateľka sa podaným návrhom snaží získať majetok patriaci manželovi bez ohľadu na jeho
zdravotný stav. Správanie navrhovateľky, jej právnej zástupkyne a konajúcej sudkyne považoval za
rozporné s dobrými mravmi. Mal za to, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky nakonanie pojednávania bez jeho prítomnosti, pretože neudelil na to súhlas, ako ani pre rozvod manželstva
podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákonorodine“),nakoľkonesúhlasilisrozvodomobajamanželia,pričommanželstvoúčastníkovoznačil

ako bezkonfliktné s tým, že dokážu komunikovať. Uviedol aj, že pre prípad svojej smrti mal zabezpečený
celý majetok, pričom predložil kúpnu a darovaciu zmluvu, ktoré mal údajne odkonzultované vopred so
všetkými dcérami. Záverom odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie,
keď rozhodol len na základe jednostranných tvrdení navrhovateľky, podľa ktorých sa snaží chrániť
majetok pre deti. Manžel odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh

zamietol, resp. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka tak, že je práve na manželovi, aby vyvrátil
tvrdenia navrhovateľky, týkajúce sa jeho trvalého pobytu ako aj, či sa zdržiava resp. nezdržiava na danej
adrese; ak tieto tvrdenia považoval za nesprávne, bolo na ňom predložiť dôkaz o opaku. Navyše tieto
tvrdenia navrhovateľka považovala za irelevantné pre rozvod manželstva, ktoré nefunguje už niekoľko

desiatok rokov. Poukázala na to, že manžel si ako korešpondenčnú adresu uviedol adresu E. XXX.
Podľa manželky sa manžel v odvolaní odklonil od podstaty, snažiac sa zakryť svoju pasivitu v konaní.
Navrhovateľka považovala za absurdné tvrdenia manžela, ktorý bagatelizuje existenčné problémy, a to
najmä skutočnosť, že nehnuteľnosť, v ktorej manželka na rozdiel od neho aj fakticky býva, je predmetom
exekúcie.

Považovala za povinnosť manžela ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, najmä ak v čase, kedy
mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, vedel o plánovanej operácii, s tým, že mal právo
požiadať o odročenie pojednávania, čo neučinil. Procesné podmienky na konanie pojednávania bez
jeho prítomnosti boli podľa manželky teda riadne splnené tak, ako predpokladá Civilný sporový poriadok
(zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“).

Manželka tvrdila, že návrh na rozvod manželstva podala z dôvodu trvalého rozvratu manželstva
a hlbokého a vážneho narušenia vzťahov, čo manžel kvalifikovane nepoprel, nepoprel ani
mimomanželský pomer, neuviedol vlastné tvrdenia, hoci mal na to dostatok času, a zostal v konaní
pasívny. Podľa nej manžel doloženými listinami nepreukázal, že bol dňa 21.03.2024 a 30.05.2024
na operačnom lôžku, ani že jeho život bol bezprostredne ohrozený. Navrhovateľka tvrdila, že ak

manžel minimálne od 15.04.2024 vedel, že ho čaká neinvazívna kardiovaskulárna starostlivosť, mal to
dostatočne včas oznámiť súdu prvej inštancie a žiadať o odročenie pojednávania na taký termín, ktorého
by sa mohol zúčastniť a argumentovať, aby mohlo dôjsť k dokazovaniu, o ktorom tvrdí, že sa nevykonalo.
Podľanavrhovateľkymanželnepochopilsamotnédokazovanievcivilnomprocese.Manželkapoprela,že
by manželstvo bolo bezkonfliktné či udržateľné, tvrdila tiež, že manžel neposkytol súčinnosť jej právnej

zástupkynipriplánovanejdražbenehnuteľnosti,neponúkolžiadnupomocpririešeníexekúcienarodinný
dom. Manželom predložené a nepodpísané scudzovacie zmluvy týkajúce sa nehnuteľností podľa jej
názoru nič nepreukazujú a sú irelevantné pre podstatu tohto konania.
Podľa manželky manžel porušil takmer všetky povinnosti stanovené § 18 a 19 Zákona o rodine, mal
viacero partneriek aj mimomanželské dieťa, ale o rodinu založenú manželstvom sa nestaral.

Navrhovateľka vo vyjadrení požiadala o overenie, či odvolanie nebolo podané po lehote a v prípade jeho
včasného podania navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4. Na vyjadrenie navrhovateľky reagoval manžel odvolacou replikou, v ktorej zotrval na predchádzajúcej
argumentácii. Nad rámec odvolania uviedol, že exekúcie, ktoré sa proti nemu vedú, považuje za

nezákonné, pričom požiadal súd, aby nekonal až do rozhodnutia o zastavení exekúcií. Ďalej uviedol, že
majetok,naktorýpoukazujenavrhovateľka,jespoločným,nakoľkoajmanželinvestovalnemaléfinančné
prostriedky do nehnuteľností, v ktorej majú obaja spoločné trvalé bydlisko. Nestotožnil sa ani s tvrdením
navrhovateľky týkajúcej sa vedomosti o prekážkach, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania,
a ďalej argumentoval svojím nepriaznivým zdravotným stavom, o ktorom podľa neho navrhovateľka

rovnako ako aj tri dcéry vedia a následkom toho sa nemôže zúčastňovať stresujúcich súdnych konaní,
pretože mu to nie je zo strany lekárov v jeho stave odporúčané.

5. Navrhovateľka v odvolacej duplike uviedla, že manžel 25 rokov nežije s navrhovateľkou v spoločnej
domácnosti, nehospodária spolu ani intímne nežijú, tento mal viacero mimomanželských pomerov, ba

dokonca aj mimomanželské dieťa. Uviedla, že hoci manžel podal návrh na zastavenie exekúcie, táto
podľa jej informácii od exekútora bude pokračovať a prikročí sa k dražbe. Podľa manželky je dôležitá
jej vôľa sa rozviesť, a nie, či by sa rozviesť potrebovala. Mala za to, že manžel ani lekárskou správouzo dňa 14.08.2024 nepreukázal také závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu, pre ktoré sa nemohol
zúčastniť nariadených pojednávaní.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec
v intenciách ust. § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že návrhom zo dňa 25.01.2024 sa

navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva poukazujúc na skutočnosť, že s manželom už viac ako 25
rokov nežije v spoločnej domácnosti, tento má mimomanželskú dcéru a svojim neuváženým konaním
spôsobil, že na nehnuteľnosť, v ktorej majú manželia trvalé bydlisko, je vedené exekučné záložné
právo. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, nakoľko on nevidí v spolužití žiadny problém a podľa
jeho názoru manželke ide iba o jeho majetok. Ďalej z vykonaného dokazovania boli preukázané ďalšie
skutočnosti tak, ako sú opísané v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a princípov uvedených v Zákone o rodine pre rozvod
manželstva, postupoval súd prvej inštancie správne, s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje.

9. Podľa ust. § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 23 ods. l až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou pre rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a
kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Intenzita vážneho
narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu

manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva. Ku kvalifikovanému
rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva musí pristúpiť skutočnosť,
že neexistuje ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t. j. nemožnosť obnovenia
vzájomných väzieb.

11. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne
narušené a manželstvo účastníkov neplní spoločenský účel, manželia spolu nežijú v spoločnej
domácnosti už dlhodobo - 25 rokov, komunikujú spolu minimálne a nie sú si blízki, odcudzili sa, pričom
manželka voči manželovi stratila dôveru po každej stránke. Manžel počas manželstva nadviazal aj
mimomanželské pomery (túto skutočnosť nerozporoval), z ktorých má ďalšie deti. Manžel v dôsledku

svojhoneuváženéhokonaniarodinuuviedoldofinančnýchproblémov,čovyvrcholiloexekučnoudražbou
na nehnuteľnosť, v ktorej v súčasnosti býva navrhovateľka a obaja manželia majú trvalý pobyt.

12. Odvolací súd nevylučuje, že vyššie uvedená okolnosť mohla byť motívom pre podanie návrhu na
rozvod manželstva zo strany manželky. Samotná exekúcia (resp. jej zákonnosť) nie je podstatná pre

konanie o rozvod manželstva, v prejednávanej veci vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo
nefunkčnosť tohto už len formálneho zväzku, a to už dlhé obdobie pre podaním návrhu. Odvolací
súd musel brať na zreteľ aj nemenné stanovisko navrhovateľky, ktorá odmieta manželské spolužitie s
manželom obnoviť.13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske sp. zn. 3C/113/2023, v rámci
ktorého konania sa manželka domáhala výživného od manžela, taktiež vyplynulo, že manželka sa

ocitla v existenčných problémoch, nakoľko manžel neprispieval na domácnosť v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve. Odvolací súd podotýka, že samotné vyporiadanie majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve nie je predmetom tohto konania a pre záver o existencii kvalifikovaného rozpadu
manželstva nie je relevantný. Podstatná je len skutočnosť, či je naplnený účel manželstva, čo nebol
daný prípad.

14. Je treba uviesť, že manželstvo účastníkov nenapĺňa základné atribúty harmonického, trvalého a
dobrovoľného zväzku manželov, ktorí sa rozhodli spolu žiť, vzájomne si pomáhať, byť si verní, mať
úctu jeden k druhému a vytvárať zdravé rodinné prostredie a v ňom vychovávať spoločné deti. Inštitút
manželstva predstavuje vytvorenie spoločenstva muža a ženy. Za daných okolností nemožno manželku
nútiť zotrvať v manželstve, ak to sama nechce. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje

správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď manželstvo účastníkov konania ako trvalo rozvrátené
rozviedol.

15. Nad rámec uvedeného odvolací súd k odvolacím námietkam manžela uvádza, že účastníci sú
povinní nielen tvrdiť okolnosti podstatné pre konanie, ale ich aj preukázať, pričom platí, že ak má

niekto preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti, musí dôjsť k presunu dôkazného bremena na
druhého účastníka. Je totiž nespravodlivé požadovať na niekom, aby preukázal neexistenciu niektorých
skutočností. Preto nebolo na navrhovateľke preukazovať, že sa manžel nezdržiava ich v spoločnej
domácnosti, resp. tu nemá trvalý pobyt (tzv. negatívna dôkazná teória); opak mal preukázať manžel.

16. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepochybil ani po
procesnej stránke. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 21.03.2024. Manžel napriek tomu,
že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 22.02.02024, až v deň pojednávania kontaktoval
prvostupňový súd so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu, že je aktuálne hospitalizovaný
a termín ukončenia hospitalizácie mu nie je známy. Súd prvej inštancie jeho žiadosti vyhovel a nový

termín pojednávania nariadil na deň 30.05.2024, pričom v predvolaní bol manžel poučený, že sa môže
dať v konaní zastúpiť. Predvolanie na pojednávanie si manžel prevzal dňa 28.03.2024, avšak na
vytýčené pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd prvej inštancie mal riadne
preukázané doručenie predvolania manželovi, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, a preto mal splnené
procesné podmienky na konanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Práva odvolateľa teda porušené

neboli.

17. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa a s jeho závermi sa plne stotožňuje, a preto
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.