Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200416
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8320200416.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: BUSINESS OK s.r.o., sídlo Kozia
26,81103Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:45330603,zastúpeného:Advokátskakancelária
JUDr. Martin Palaj, s.r.o., so sídlom Kazanská 25131/4, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské
Biskupice, IČO: 55 080 731, proti žalovaným: 1) Všeobecná úverová banka a.s.; skrátený názov VÚB,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2) Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, 3) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D.
XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku

OkresnéhosúduHumennéč.k.21Csp/16/2020-327zodňa15.03.2023vspojenísopravnýmuznesením
č.k. 21Csp/16/2020-387 zo dňa 17.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II. a III.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

III. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania žalobcovi
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom v spojení
s opravným uznesením rozhodol tak, že:
,,I.Súdurčuje,žedobrovoľnádražba,ktorejpriebehbolosvedčenýnotárskouzápisnicouN841/2019,Nz
41432/2019,NCRIs42312/2019zodňa14.11.2019vyhotovenánotáromB.B.E.,notárskymkandidátom
povereným F. G. H., I., vykonaná dňa 14.11.2019 o 14:45 hod. v J. XXX, na X. poschodí, K. L., M. N.

X, XXX XX I., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedené Okresným úradom
Snina, katastrálny odbor, okres J., obec J., katastrálne územie J., ako byt č. XX, X. poschodie, vchod č.
X, ul. I., v bytovom dome so súpisným č. XXXX, postavenom na parc. Registra „C.“ č. XXXX/X, o veľkosti
podielu 1/1 k celku, podiel bytu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
zastavanému pozemku - parc. Registra „C.“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 676 m2, o veľkosti podielu 55/4684 k celku, je neplatná.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,

pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Žalobcovisúdpriznávavočižalovanémuv2.radenároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelom
rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovi súd voči žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade je predmetom
sporu právny stret dvoch záložných práv na tú istú nehnuteľnosť a to byt číslo XX. Súd prvej inštancie

nepovažoval za sporné, že žalobca nadobudol uvedenú nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe konanej
na základe návrhu navrhovateľa - záložného veriteľa Spoločenstva vlastníkov bytov k bytovému domu
na ul. I. v J. a to na základe zákonného záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1992 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaná v 3. rade nadobudla vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti na základe inej - druhej dobrovoľnej dražbe navrhovateľa - záložného veriteľa VÚB a.s.

zo záložnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že vykonaním prvej dobrovoľnej dražby, na základe ktorej nadobudol
vlastnícke právo uvedenej nehnuteľnosti došlo k zániku záložného práva žalovaného v 1. rade, a to z
dôvodu, že sa realizovalo prednostné záložné právo. Zákon takúto situáciu výslovne nerieši. Nakoľko
súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vychádzal preto zo záveru, že v
konkurencii záložných práv má zákonné záložné právo vždy prednostné postavenia, a to bez ohľadu na
jeho zápis v katastri nehnuteľnosti, nakoľko tento má v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 zák. č. 162/1995

Z.z. len deklaratórny charakter. Toto záložné právo totiž vzniká priamo zo zákona. Ak došlo k výkonu
zákonného záložného práva na základe reálne existujúcej pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, išlo o výkon záložného veriteľa a záloh sa v súlade s ustanovením § 151ma
ods. 3 Občianskeho zákonníka previedol nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov
zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.

1Cdo/147/2018 zo dňa 29.06.2020 vzal do úvahy jeho právny názor, a to, že zákonné záložné právo sa
zriaďuje a vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a k nebytovému priestoru v bytovom dome.
Súd prvej inštancie konštatoval, že prednostné zákonné záložné právo vzniká priamo zo zákona, má
prednosť pred inými záložnými právami, jeho vykonaním dochádza k zániku bežného záložného práva
a teda pri prvej dobrovoľnej dražbe na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k uvedenému bytu

s príslušenstvom žalobca, malo byť vymazané záložné právo žalovaného v 1. rade z bežnej záložnej
zmluvy. Z tohto dôvodu žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ druhej dražby nemohol realizovať výkon
tohto záložného práva druhou dobrovoľnou dražbou, v ktorej nadobudla vlastnícke právo k uvedenému
bytu s príslušenstvom žalovaná v 3. rade. V súlade s § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, záloh sa
prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 a § 255 zákona č. 160/2015 Z.z Civilného
sporového konania (ďalej len ,,CSP“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanýmv1.a2.rade.Žalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanejv3.radesúdnepriznal,
pretože táto nespôsobila toto konanie a žiadnym spôsobom sa neangažovala v tejto dobrovoľnej dražbe

okremtoho,ževydražilauvedenúnehnuteľnosť.Idetedaodôvodyhodnéosobitnéhozreteľavpredmete
sporu na ktorých sa žalovaná v 3. rade nepodieľala. Zároveň súd priznal v zmysle § 396 ods. 3 CSP
žalobcovivovzťahukžalovanémuv2.radenároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu,
a to z dôvodu, že žalobca v ňom bol plne úspešný.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Žalovaný
v 1. rade poukázal na záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 31. odôvodnenia, cit:. ,,Súd v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2018 zo dňa 29.06.2020 vzal do úvahy jeho právny
názor, a to, že zákonné záložné právo sa zriaďuje a vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a k
nebytovému priestoru v bytovom dome. Súd konštatuje, že prednostné zákonné záložné právo vzniká

priamo zo zákona, má prednosť pred inými záložnými právami, jeho vykonaním dochádza k zániku
bežného záložného práva a teda pri prvej dobrovoľnej dražbe na základe ktorej nadobudol vlastnícke
právo k uvedenému bytu s príslušenstvom žalobca, malo byť vymazané záložné právo žalovaného v 1.
radeVÚBa.s.zbežnejzáložnejzmluvy.Ztohtodôvodužalovanýv1.radeakonavrhovateľdruhejdražby
nemohol realizovať výkon tohto záložného práva druhou dobrovoľnou dražbou, v ktorej nadobudla

vlastnícke právo k uvedenému bytu s príslušenstvom žalovaná v 3. rade. V súlade s § 151ma ods.3 OZ,
záloh sa prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.“ Podľa žalovaného v 1.
rade uvedené platí len na základe novely Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonaná
zákonom č.63/2019 Z.z účinnej od 1. apríla 2019.
Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na bod 19. odôvodnenia uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.

20CoCsp/46/2021-43 zo dňa 28.4.2022, cit: ,,Záložnému veriteľovi zákonného záložného práva však
právna úprava poskytuje tzv. prednostné postavenie, ktoré mu nezanikne ani v prípade ak sa v poradí
neskôr zapísané záložné práva v príslušnom registri medzičasom vykonajú“. Podľa žalovaného v 1.
rade v zmysle zákazu retroaktivity a zachovania právnej istoty pre prvého v čase sa novela účinnáod 01.04.2019 nemôže i vzťahovať, nakoľko výkon záložného práva vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov prebehol dražbou dňa 13.07.2018. Prednosť medzi záložnými právami navzájom je určovaná
časovým poradím ich registrácie. Toto pravidlo sa s vzťahuje tak na registrované ako aj na posesórne

záložné práva. Posesórne záložné právo, ktoré nie je registrované, teda stratí svoju prednosť voči
neskoršiemu zaregistrovanému záložnému právu. Ak existuje k tomu istému zálohu viac ako jeden
záložný veriteľ, pri výkone záložného práva sa uplatňujú osobitné pravidlá, a to, že záložný veriteľ,
ktorého záložné právo je registrované prvé v poradí „prednostný veriteľ", ktorého pohľadávka je splatná,
môže začať výkon záložného práva.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že súd žalobu ako nedôvodnú zamietne v celom jej rozsahu a prizná
žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanie
odvolania.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. až III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný v 2. rade z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Namietal, že právne
závery súdu prvej inštancie sú nielen nejasné, neobjasnené a protirečivé ale najmä nevyplývajú zo
žiadneho zákonného ustanovenia a nemôžu ani predstavovať akýkoľvek výklad existujúcich zákonných
ustanovení. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vôbec neobjasňuje, prečo má zákonné záložné
právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov napriek všetkej argumentácii žalovaného v 2. rade a v

konaní žalovanými uplatnenej automatické prednostné postavenie pri uspokojovaní ním zabezpečených
pohľadávok. Súd prvej inštancie napr. neuvádza ktorý časový okamih treba považovať za čas
nadobudnutia poradia uspokojovania uvedeného zákonného záložného práva. Je to čas nadobudnutia
účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., čas výstavby bytového domu alebo predmetného bytu alebo to
čas vzniku subjektivity spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie síce

zrejme vôbec nevzal do úvahy otázku princípu akcesority záložného práva, ale žalovaný v 2. rade sa
pýta,činatomtomiestejemožnéakoďalšímožnýokamihvznikuprávanauspokojenieuviesťčasvzniku
zabezpečenej pohľadávky. Bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo vyriešenia vyššie uvedených otázok,
urobil súd prvej inštancie záver, že nakoľko záložné právo vlastníkov bytov vzniká zo zákona, má aj
automatické postavenie prednostného záložného práva a to zrejme za každých okolností.

Žalovaný v 2. rade má za to, že žalovaný v 1. rade mal prednostné záložné právo viaznuce na
predmete dražby v čase uskutočnenia predmetnej dražby a že v rámci dobrovoľnej dražbe vykonanej
dňa13.07.2018nedošlokzánikuzáložnéhoprávažalovanéhov1.rade,nakoľkodražbadňa13.07.2018
predstavovala výkon záložného práva záložným veriteľom ktorý nemal postavenie prednostného
záložného veriteľa v súlade s § 151ma odsek 6 Občianskeho zákonníka. V tom prípade platí uvedené

ustanovenie § 151ma odsek 6 Občianskeho zákonníka a záloh ako predmet dražby sa prevádza
zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa. Záložné právo žalovaného v 1. rade
bolo zapísané na základe vkladu H./XX zo dňa 17.01.2008. V súlade s príslušnou právnou úpravou
zákonného záložného práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 citovaného zákona
účinného v čase vykonania dražby a do 01.04.2019, nezabezpečovalo zákonné záložné práva budúce

pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zároveň platí, že podľa § 151k Občianskeho
zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich
registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich
registrácie v osobitnom registri.
Nakoľko je nesporné, že záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo zaregistrované

neskôr ako záložné právo žalovaného v 1. rade, jednalo sa podľa žalovaného v 2. rade o výkon
záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemal postavenie prednostného záložného veriteľa podľa
§ 151ma odsek 6 Občianskeho zákonníka a teda predmet dražby na dražbe prešiel na vydražiteľa
zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa. O tom svedčí napokon aj list vlastníctva č.
XXXX,k.ú.J.zodňa14.11.2019(predpredmetnoudražbou),naktoromjezáložnéprávožalovanéhov1.

rade zapísané, pričom ak by príslušný okresný úrad v záznamovom konaní o zápis výsledku dražby na
ktorej žalobca nadobudol predmetný byt mal za to, že sa jednalo o výkon záložného práva prednostným
záložným veriteľom, vykonal by výmaz uvedeného záložného práva banky.
Ako uvádza aj judikatúra súdov Slovenskej republiky, záložné právo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov do 31.03.2019, čo aj zapísané na liste vlastníctva, bolo podmienené aj vznikom pohľadávky

a poradie zákonného záložného práva sa spravuje okamihom vzniku zabezpečenej pohľadávky, ak je
záložné právo zaregistrované.
Podľa žalovaného v 2. rade žiadny zákon neustanovuje automatickú prednosť zákonného záložného
práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak ako je to výslovne ustanovené napr. pri zákonnomzáložnom práve podľa § 23 odsek 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel uprednostniť pri súbehu záložných práv
zákonného záložného veriteľa, bol by takúto skutočnosť explicitne zakotvil v zákone. Takéto záložné

právo by však beztak muselo byť zapísané na liste vlastníctva ako to vyžaduje § 15 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov k predmetnému bytu. Stanovisko žalovaného v 2. rade
vychádza z platnej právnej úpravy, súdnych rozhodnutí (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo/8/2010)
a zverejnených i nezverejnených stanovísk (napr. bulletinu Úradu geodézie, kartografie a katastra č.
2/2012, 1/2015).

Skutočnosť, že zákon neustanovuje automatickú prednosť zákonného záložného práva tiež konštatovali
súdy a vyplýva zo samotného textu § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., kde sa táto norma nenachádza
a ešte zjavnejšie je vyjadrená faktom, že zákonom č. 252/1999 (novela zákona o bankách), boli
slová ..po uspokojení pohľadávok daní a poplatkov pred ostatnými pohľadávkami" zo zákona vypustená
s účinnosťou od 11.10.1999.
Záveru, že pre opodstatnenosť argumentácie súdu prvej inštancie je potrebné, aby predmetná právna

norma bola súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, t.j. aby bola súčasťou zákona, svedči
aj skutočnosť, že v iných zákonoch upravujúcich uspokojovanie zabezpečených pohľadávok po predaji
veci v rámci výkonu rozhodnutí je prednostné poradie uspokojovania pohľadávok výslovne ustanovené.
O čo viac je potrebná výslovná úprava tejto otázky v rámci civilného výkonu záložného práva o ktorý
v prejednávanej veci ide.

Vyššie uvedené závery potvrdzuje aj právna doktrína: „Bez ohľadu na to, či záložné právo vzniká
registráciou,alebočimáregistráciaibadeklaratórneúčinky(pozrikomentárk§151eOZ),časregistrácie
je pre učenie poradia záložných práv smerodajný.
Novela Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonaná zákonom č. 63/2019 Z.z. ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov žiadnym spôsobom neriešila otázku poradia
uspokojovania záložných práv alebo otázku prednosti záložného práva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Táto novela je účinná od 01.04.2019 a na predmetnú vec sa tak nemôže vzťahovať, nakoľko
výkon záložného práva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov prebehol dražbou dňa 13.07.2018.
Podľa žalovaného v 2. rade poradie uspokojovanie zákonného záložného práva, bez ohľadu na to,

kedy konkrétne záložné právo vzniklo, platí princíp poradia podľa jeho zápisu v súlade s § 151k
odsek 1 Občianskeho zákonníka: „Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je
rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie
alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.“ Pritom ani nie je pravdou, že by táto otázka bola
úplne bez aplikovateľnej právnej regulácie a to najmä v čase účinnosti § 15 zákona č. 182/1993 Z.z.

v jeho znení do 31.10.2018, keďže podľa § 151e odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Záložné právo k
nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný
zákon 3c) neustanovuje inak." A podľa § 151e odsek 4 Občianskeho zákonníka: „Záložné právo, ktoré sa
zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri
podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri“), nepodlieha registrácii v registri záložných

práv podľa tohto zákona.“ Pritom zákonné záložné právo vlastníkov bytov sa v čase 13.07.2018 a aj
pred týmto dňom zapisoval do katastra nehnuteľností, nakoľko to predpisoval § 15 odsek 1 zákona č.
182/1993 Z.z. účinný v danom čase.
Aj pri zohľadnení výkladu podľa ktorého § 151k Občianskeho zákonníka neupravuje otázku poradia
zákonných záložných práv, ale iba zmluvných záložných práv, ktorý prezentuje napr. komentár

Občianskeho zákonníka JUDr. Imricha Feketeho, Csc., je možné dospieť znovu k záveru, že prípadná
prednosť toho-ktorého zákonného záložného práva musí byť výslovne ustanovená zákonom.
Vzhľadom na právny názor súdu prvej inštancie v predmetnej veci, tento sa ani nezaoberal otázkou kedy
vznikla pohľadávka vlastníkov bytov a kedy teda mohlo najskôr vôbec vzniknúť záložné právo vlastníkov
bytov a či následkom toho mohlo vôbec záložné právo vlastníkov bytov nadobudnúť postavenie

prednostného záložného práva. Z informácií žalovaného v 2. rade a z dokladov založených v súdnom
spise vyplýva, že pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov vznikla po roku 2007 v ktorom
vzniklo záložné právo žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 2. rade pritom poukázal na právnu úpravu § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ktorá zaviedla zabezpečenia aj budúcich pohľadávok vlastníkov bytov

a nebytových priestorov až od 01.04.2019, pričom žiadna retroaktivita uvedeného ustanovenia nebola
zákonomč.62/2019Z.z.ktorýmsameníadopĺňazákonNárodnejradySlovenskejrepublikyč.182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zavedená. Z uvedeného
nepochybnevyplýva,žedovznikupohľadávkyvlastníkovbytov(podľalistupríslušnéhookresnéhoúraduv Snine založeného v súdnom spise bolo záložné právo vlastníkov zapísané v r. 2011 nemohlo vzniknúť
predmetné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nemohlo tak žiadnym spôsobom
vznikom alebo registráciou získať poradie pre svoje uspokojovanie. Ani judikatúra Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nezastáva konzistentne právny názor prezentovaný napadnutým rozhodnutím.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo 99/2020
zo dňa 25.01.2022.
Za inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci žalovaný
v 2. rade považoval postup v rámci ktorého sa súd prvej inštancie cítil viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu napriek skutočnosti, že tento právny názor bol vyjadrený nejasne, protirečivo a bez
akéhokoľvek riadneho odôvodnenia so zohľadnením a reakciou na vznesené protiargumenty, prakticky
svojvoľne. Nejedná sa pritom o triviálnu právnu otázku a odôvodnenie odvolacieho súdu sa nemohlo
jednoducho odvolať a stotožniť sa s odôvodnením prvého rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci,
nakoľko odôvodnenie prvého rozsudku bolo rovnako stručné, priam telegrafické a s prihliadnutím na
vyššie uvedené nevyčerpávajúce. Za týchto okolností nebolo možné, aby sa súd prvej inštancie v rámci

odborného a starostlivého prístupu výkonu súdnej moci a zabezpečenia riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, ako aj viazanosti súdu iba zákonom, vôbec mohol riadiť právnym názorom odvolacieho
súdu v tejto veci a nebol tak povinný sa ním riadiť. Následne práve tento postup súdu prvej inštancie
spôsobil nesprávne rozhodnutie vo veci.
Na základe uvedeného žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade žalovaný v 1. rade vyjadril súhlas so znením podaného
odvolania.

7. Vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade sa žalobca pridržal všetkých svojich doterajších
vyjadrení, odkázal na to, že súdy sa plnohodnotne vyporiadali s argumentmi žalovaných v 1. a 2. rade
a navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu opakovane poukázal na znenie svojich
predošlých podaných vyjadrení.

9. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade zopakoval, že sa pridržiava všetkých
svojich doterajších vyjadrení.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade nie sú
opodstatnené.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných v 1. a 2. rade bol v odvolacom konaní preskúmavaný
výrok I. napadnutého rozsudku, o vyhovení žalobe v časti určenia dobrovoľnej dražby za neplatnej, ako
aj súvisiace výroky II. a III. o trovách konania. Keďže výrok IV., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania
medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade nebol odvolaním nenapadnutý, preto nebol v odvolacom konaní
predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

13. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli

uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže,
aj keby takéto porušenia zistil.

14. Žalovaný v 2. rade uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v existencii inej vady,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP a v nesprávnom
právnom závere súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný tak výslovne neuviedol,
avšak z obsahu jeho odvolacích námietok je zrejmé, že taktiež namieta nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie.

15. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2

CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu tento odvolací dôvod naplnený nebol, keďže iba vo výnimočných
prípadoch sa princíp viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu nemusí
uplatniť. Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací
súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné aplikovať inú právnu
normu. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sa pripúšťa odchýlenie od záväzného právneho

názoru aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, z ktorej
odvolací súd vychádzal. Ďalším dôvodom, ktorým sa môže odôvodniť nerešpektovanie právneho názoru
súdu vyššej inštancie, je zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušení rozhodnutia. Odklon od
kasačného právneho názoru môže napokon byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít po rozhodnutí odvolacieho súdu. Žiadna z uvedených podmienok však

v tomto konaní nenastala. Na základe vykonaného dokazovania nedošlo k zmene skutkového stavu
v spore, z ktorého vychádzal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ani v inom konaní nedošlo
k vyriešeniu prejudiciálnej otázky, z ktorej odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal. Taktiež nedošlo
k zmene ustanovení § 151ma Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1 a 3 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov po zrušení rozhodnutia, z ktorých odvolací súd vychádzal.

Napokon nie je známa odvolaciemu súdu podstatná zmena rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít po rozhodnutí odvolacieho súdu. Pred súdom prvej inštancie tak nebola odvolacím súdom zistená
iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na
zabezpečenie pohľadávok (v znení účinnom do 31.3.2019), na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a
príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo

nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká
zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak
sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení
účinnom od 01.04.2019), na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti

z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a
príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo
zákonakbytualeboknebytovémupriestoruvdomezáložnéprávovprospechostatnýchvlastníkovbytov
a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno

ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

20. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé
(ďalej len „prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných
záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech

prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené
záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z
výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

21. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre súd prvej inštancie a vzťahuje sa rovnako na otázky
hmotného i procesného práva. Ide o tzv. inštančnú alebo kasačnú záväznosť, ktorá v žiadnom prípade

neznamená zásah do nezávislosti sudcu, definovanej v čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Výkon súdnej moci
je zverený všeobecným súdom, ktoré v rozhodovacej činnosti postupujú podľa záväzných predpisov
procesného práva. Súdny systém je jednotný a jednotlivé stupne súdov plnia v inštančnom postupe tie
úlohy, ktoré sú im týmito predpismi zverené.

23. V prejednávanom spore súd prvej inštancie svojim (v poradí prvým) rozsudkom č.k.
21Csp/16/2020-189 zo dňa 14.05.2021 rozhodol o žalobe žalobcu tak, že určil neplatnosť predmetnej
dobrovoľnej dražby.

24. Na základe podaného odvolania o spore rozhodoval (svojim prvým rozhodnutím) odvolací

súd, a to uznesením sp.zn. 20CoCsp/46/2021 z 28. apríla 2022, ktorý vyslovil právny názor, že
v konkurencii záložných práv má zákonné záložne právo vždy prednostné postavenie, a to bez ohľadu
na jeho zápis v katastri nehnuteľnosti, keďže tento zápis má len deklaratórny charakter. Z uvedeného
dôvodu ak došlo k výkonu záložného práva vzniknutého podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993, na
základe reálne existujúcej pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, išlo o výkon

záložného práva prednostného záložného práva a záloh sa v súlade s ust. § 151ma ods. 3 Občianskeho
zákonníka prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov zapísaných v katastri
nehnuteľnosti. Podľa odvolacieho súdu sa javí, že vyhovenie žaloby by mohlo obstať avšak z právnych
dôvodov, ktoré doteraz neboli použité, preto je potreba umožniť stranám sporu vyvinúť potrebnú aktivitu
v súvislosti s unesením dôkazného bremena, ktorá je nevyhnutná na naplnenie fair trial procesu. Súd

prvej inštancie nepostupoval správne, ak vo svojom rozhodnutí neuviedol referenčnú právnu normu (§
151ma Občianskeho zákonníka). Odvolací súd tak kvôli absencii právneho posúdenia veci rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie
mal zaoberať dôvodnosťou žaloby, pričom je viazaný právnym posúdením veci.

25. O tomto spore opätovne rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom, keď určil
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho záveru odvolacieho súdu
o prednostnom postavení zákonného záložného práva pred zmluvným záložným pravom v konkurencii
záložných práv dospel k záveru, že prvou dobrovoľnou dražbou, na základe ktorej žalobca nadobudol
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, malo byť vymazané záložné právo žalovaného v 1. rade

zo záložnej zmluvy, a preto tento už tento nemohol prostredníctvom žalovaného v 2. rade realizovať
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, na základe ktorej mala žalovaná v 3. rade nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd
opätovne poukazuje na svoj právny názor vyslovený už v uvedenom zrušujúcom uznesení, že pre vznik
záložnéhoprávaknehnuteľnostiampodľa§15ods.1,2zákonač.182/1993Z.z.avznikzáložnéhopráva

registráciou podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon vyžaduje zápis v katastri nehnuteľností,
okrem prípadov ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa
zápis do katastra nehnuteľností vykonáva vkladom, práva k nehnuteľnostiam, vrátane záložných práv,
vznikajú vkladom. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností však v ustanovení § 34 ods. 1 okrem
iného stanovuje, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli zo zákona sa do katastra zapisujú záznamom.

Z uvedených dôvodov je potrebné rozlišovať vznik záložného práva zo zákona podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z., a vznik záložného práva registráciou podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, teda zápis v katastri nehnuteľnosti.

27. Pokiaľ ide o záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome podľa § 15 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z. v tomto prípade vzniká priamo zo zákona a vykonanie záznamu tohto záložného

práva v katastri nehnuteľností má len deklaratórny charakter. Toto záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávok, ktoré má spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a ak sa spoločenstvo
nezriaďuje, tak ktoré majú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, voči vlastníkovi bytu
alebo nebytového priestoru. Zabezpečenie sa vzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli povinnosťou úhrad
za prevádzku, opravy a údržbu spoločných častí a zariadení domu, alebo platieb za dodávku služieb

súvisiacich s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, a náhrady škody, ktorú spôsobil vlastník bytu
alebo nebytového priestoru alebo osoby užívajúce byt alebo nebytový priestor na spoločných častiach
a zariadeniach domu.

28. Keďže zabezpečenie pohľadávok vzniká priamo zo zákona prvým prevodom bytu alebo nebytového

priestoru, na vznik záložného práva už nie je potrebný akýkoľvek ďalší právny úkon. Zmluva o prevode
vlastníctva bytu a nebytového priestoru spravidla obsahuje informáciu o vzniku tohto záložného práva, a
ak by aj túto informáciu neobsahovala, záložné právo zo zákona vznikne. Časový moment vzniku tohto
záložného práva, vzhľadom na jeho akcesorickú povahu, sa viaže k vzniku pohľadávky, pričom ide o
pohľadávky už existujúce a zároveň tie, ktoré vzniknú v budúcnosti, pričom zákonné záložné právo sa

môže realizovať len k existujúcej pohľadávke.

29. Okrem zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., na byt alebo
nebytový priestor možno zriadiť aj ďalšie záložné právo v prospech tretej osoby, na základe písomnej
zmluvy. Spravidla ide o prípady, keď vlastník byt, či nebytový priestor ,založí za účelom zabezpečenia

pohľadávky veriteľa, napr. banky z poskytnutého úveru. Pre vznik tohto práva je rozhodujúci dátum
registrácie v registri záložných práv, teda zápis do katastra nehnuteľností. Takéto záložné právo je
však vždy neskoršieho poradia ako zákonné záložné právo vzniknuté v prospech spoločenstva alebo
ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
A to aj v prípade, že v čase vzniku tohto ďalšieho záložného práva ku dňu jeho zápisu do katastra

nehnuteľností nebude mať vlastník bytu alebo nebytového priestoru žiadne dlhy voči spoločenstvu či
ostatným vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome. Skutočnosť, či existuje voči dlžníkovi
reálne splatná pohľadávka v prospech spoločenstva alebo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je rozhodujúca len v čase realizácie záložného práva.

30. Zákonná úprava záložného práva pre vznik záložného práva nekladie podmienku, aby navrhovateľ
preukázal existenciu pohľadávky ako predpoklad zápisu zákonného záložného práva do osobitného
registra, ani to, že takáto pohľadávka by musela existovať pred zápisom záložného práva iného
záložného veriteľa. Občiansky zákonník pripúšťa priamo túto formu zabezpečenia pre budúce
pohľadávky spoločenstva, resp. vlastníkov bytov a voči vlastníkovi, ktorý si neplní povinnosti a

neuhrádza plnenia do fondu prevádzky údržby a opráv, respektíve plnenia spojené s užívaním bytu. V
ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. sa zvýrazňuje právne špecifický charakter zákonného
záložného práva oproti ďalším záložným právam veriteľov, pretože inak by sa stratil zmysel tohto
inštitútu. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie pohľadávok spoločenstva a vlastníkov bytov pre
budúcnosť, pretože potom by prednosť malo vždy len uspokojenie pohľadávky z úveru zabezpečenej

záložným právom zriadeným na nehnuteľnosti v prospech ďalšieho záložného veriteľa.

31. V konkurencii záložných práv má zákonné záložné právo vždy prednostné postavenie, a to bez
ohľadu na jeho zápis v katastri nehnuteľností, keďže tento zápis má len deklaratórny charakter. Zuvedeného dôvodu ak došlo k výkonu zákonného záložného práva, vzniknutého podľa § 15 ods.
1 zákona č. 182/1993 Z.z., na základe reálne existujúcej pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, išlo o výkon záložného práva prednostného záložného veriteľa a záloh sa v

súlade s ustanovením § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka prevádza nezaťažený záložnými právami
ostatných záložných veriteľov zapísaných v katastri nehnuteľnosti

32. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní zohľadnil právny názor vyjadrený v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2018 zo dňa 29.06.2020, podľa ktorého cit.: V prípade

zákonného záložného práva platí, že na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku,
v § 15 ods. 1 zákon č. 182/1993 Z.z. zákonodarca nerozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného
práva, používa iba pojem „vznik záložného práva“, z čoho je možné usudzovať, že sa zriaďuje a vzniká
nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a k nebytovému priestoru v bytovom dome. Ako správne
uviedol aj odvolací súd nemožno však opomenúť akcesorický vzťah záložného práva (aj zákonného)
k samotnému záväzku, v dôsledku ktorého samotný vznik záložného práva je svojim spôsobom

podmienený existenciou určitej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Preto aj v prípade zákonného
záložného práva je nutné konštatovať, že jeho vznik je podmienený až vznikom samotnej pohľadávky,
pričom do tohto času má jeho evidencia v príslušnom registri (kataster nehnuteľností) predovšetkým
informačný charakter. To znamená, že ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného v katastri
nehnuteľností (na LV) ako prvého (jediného) v poradí, nie je riadne a včas splnená, môže si uplatniť svoje

práva vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení (§ 151ma Občianskeho zákonníka). Záložnému
veriteľovi zákonného záložného práva však právna úprava poskytuje tvz. prednostné postavenie, ktoré
mu nezanikne ani v prípade, ak sa v poradí neskôr zapísané záložné práva v príslušnom registri
medzičasom vykonajú.“

33. Odvolací súd taktiež poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 3Co/401/2018 z 31.10.2019, cit.: ..,,Odvolací súd konštatuje, že záložné právo nezaniká s každým
ďalším prevodom vlastníctva k bytu, ale nový vlastník k predmetnému záložnému právu len pristupuje.
Záložné právo je stále zapísané na predmetnom liste vlastníctva, a taktiež aj v každej kúpnej zmluve.
Bankové inštitúcie majú vedomosť o existencii zákonného záložného práva v čase keď kupujúci alebo

vlastníci podpisujú Zmluvu o zriadení záložného práva. Záložné právo zriadené v zmysle § 15 zák.
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zriadené v prospech a na ochranu
ostatnýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,akbyniektorývlastníksadostalvočibytovémudomu
do nedoplatku na úhradách za plnenia, preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vlastníci tak
nejdú do tohto rizika dobrovoľne ale bankové inštitúcie pri zriadení zmluvného záložného práva idú do

spomínaného rizika dobrovoľne. Vznik zákonného záložného práva nie je podmienený jeho zápisom do
katastra nehnuteľností, ktorý má len deklaratórny charakter a preto má za to, že záložný veriteľ musí
byť uzrozumený s tým, že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností ako prvé,
vzhľadom na záložné právo vzniknuté priamo zo zákona podľa §15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., má
toto zákonné záložné právo v prospech ostatných, vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prednosť.

Záložné právo existuje a je zriadené bez ohľadu na existenciu pohľadávky. Vyhlásenie správcu, že na
byte neeviduje nedoplatky na úhradách za plnenia, preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv
a príspevku na správu, sa vydáva predávajúcemu a to správca garantuje, negarantuje že kupujúci
nemá žiadne nedoplatky. Záložné právo vznikajúce v zmysle § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. prevodom bytu
nezaniká, o čom svedčia aj zápisy v kúpnych zmluvách a návrh na vklad vlastníckeho práva, kde nový

vlastník berie na vedomie existenciu tohto záložného zákonného práva a pristupuje k nemu.“

34. Aplikáciou vyššie uvedených právnych záverov na nesporný skutkový stav, že žalobca nadobudol
predmetné nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby zo dňa 13.07.2018, v ktorej sa realizovalo
záložné právo, ktoré vzniklo zo zákona podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech vlastníkov

bytov a nebytových priestorov a v čase realizácie tohto zákonného záložného práva dobrovoľnou
dražbou existovala voči dlžníkom, pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, reálne splatná
pohľadávka Spoločenstva vlastníkov bytov na ul. I. XXXX, XXX XX J., je správny záver súdu prvej
inštancie, že na žalobcu tak došlo k prevodu predmetných nehnuteľnosti bez zaťaženia záložnými
právami ostatných záložných veriteľov zapísaných v katastri nehnuteľnosti v súlade s ustanovením §

151maods.3Občianskehozákonníka,tedaajbezzmluvnéhozáložnéhoprávažalovanéhov1.rade.Na
uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že zákonné záložné právo Spoločenstva vlastníkov bytov bolo
zapísané v katastri nehnuteľností dňa 05.12.2011, teda až po zmluvnom záložnom práve žalovaného
v 1. rade, ktoré bolo 17.01.2008, keďže tento zápis má len deklaratórny charakter. Preto už žalovanýv 1. rade nemohol realizovať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou zo dňa 14.11.2019, ktorým
bola zabezpečovaná jeho pohľadávka z úverovej zmluvy zo 14.12.2007.

35. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS
241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia
musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa

21.01.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko zo dňa 29.05.1997, Higgins c.
Francúzsko zo dňa 19.02.1998).
Ďalšie odvolacie argumenty žalovaných v 1. a 2. rade odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej za právne bezvýznamné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných

súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.

ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

36. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiacich
výrokoch II. a III, ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanými bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom rozhodnutia o priznaní trov žalobcovi voči žalovanými
v 1. a 2. rade bola skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí podali odvolanie, v odvolacom konaní
neboli úspešní, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnému žalobcovi v
rozsahu 100 %, ktorý podal vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP). Dôvodom rozhodnutia o nepriznaní trov odvolacieho konania
stranám sporu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade bola skutočnosť, že žalovaná v 3. rade
nepodala odvolanie, teda žiadnym spôsobom sa neangažovala v odvolacom konaní.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).