Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-6C/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721201739
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3721201739.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom nám. sv. Anny 25, Trenčín,
proti žalovanému C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, B. E., o odstránenie neoprávnenej
stavby a elektrickej prípojky, takto

r o z h o d o l :

Používateľ systému Windows

I. Súd konanie v časti o odstránenie stavby – tvárnicového múru zasahujúceho do parcely KN-C 1575/2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 424 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. B. E. z a s t a v u j e.

II.Žalovanýje povinný odstrániťelektrickú prípojkuumiestnenúnaparceleKN-C1579/1zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1115 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. B. E. tak, ako je to vyznačené
bodmi I a L v oprave zo dňa 29.3.2023 znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Polku č. 22/2022 zo
dňa 10.11.2022 v celkovej dĺžke 7,8 m, ktorý tvorí súčasť rozsudku, do 3 mesiacov od právoplatnosti

rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Používateľ systému Windows

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal odstránenia časti stavby – múru zasahujúceho do
parcely KN-C 1579/1 vo výmere 1115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcely KN-C
1575/2, vo výmere: 424 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na liste vlastníctva
č. 4885, katastrálne územie B. E. a elektrickej prípojky umiestnenej na parcele KN-C 1579/1 vo výmere
1115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. 4885, katastrálne

územie B. E., a to do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Upravenou žalobou zo dňa
13.9.2024 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť časť stavby -
tvárnicového múru v rozsahu umiestnenom na pozemku vo vlastníctve žalobcu zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. E. ako parcely KN-C evidovanej na katastrálnej mape - parc. č. 1579/1- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1115 m2 tak, ako je tento rozsah vyznačený bodmi A, B, C,
D v prílohe č. 3 znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Polku č. 22/2022 zo dňa 10.11.2022 v celkovej
ploche 8 m2 a stavbu elektrickej prípojky v rozsahu umiestnenom na pozemku vo vlastníctve žalobcu

zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. E. ako parcely KN-C evidovanej na katastrálnej
mape - parc. č. 1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1115 m2 tak, ako je tento rozsah
vyznačený bodmi I a L v prílohe č. 3 znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Polku č. 22/2022 zo dňa
10.11.2022 v celkovej dĺžke 7,8 m, a to všetko v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol,
že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B. E., a to parcely KN-C č. 1579/1,

vo výmere: 1115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie parcely KN-C č. 1575/2, vo výmere:
424 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaný je vlastníkom parcely KN-C 1587/3, vo
výmere 322 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B. E., (ďalej aj ako „parcela“).
Na parcele žalovaného je postavený múr, ktorý je čiastočne postavený na nehnuteľnostiach žalobcu tak,
ako je to graficky znázornené v grafickom zameraní C. G. H. z marca 2017. Predmetný múr žalovaného
zasahuje do parcely č. 1579/1, a to v rozsahu 8 m2 a do parcely č. 1572/2 v rozsahu 2,5 m2 tak, ako

to vyplýva z uvedeného grafického znázornenia. Súčasne na nehnuteľnostiach žalobcu, konkrétne na
parcele KN-C č. 1579/1 je umiestnená elektrická prípojka žalovaného. Žalobca, ani predošlý vlastník
nehnuteľností žalobcu, nikdy nedal žalovanému súhlas s tým, aby postavil múr a elektrickú prípojku na
nehnuteľnostiach žalobcu. Žalovaný teda postavil múr a elektrickú prípojku na nehnuteľnostiach žalobcu
bez toho, aby disponoval právom na zriadenie stavby na týchto nehnuteľnostiach. Nakoľko žalovaný

nedal súhlas s geodetickým zameraním múru žalovaného na základe geometrického plánu, žalobca
takýto plán nemohol predložiť spolu so žalobou vo veci. Žalobca sa so žalovaným pokúšal mimosúdne
vec vyriešiť, no bez úspechu. Už v minulosti sa predošlý vlastník nehnuteľností žalobcu pokúšal so
žalovaným dohodnúť na riešení a vyriešení veci, avšak vzhľadom na neochotu žalovaného vec riešiť
a vyriešiť, mimosúdna dohoda z dôvodov na strane žalovaného nebola možná. Nakoľko oplotenie

nie je novou stavbou a jeho konštrukcia má známky výrazného opotrebovania, jeho odstránenie je
účelné, možné a finančne nenáročné. Rovnako tak pokiaľ ide o elektrickú prípojku. Žalovaný si môže
zriadiť elektrickú prípojku cez svoj pozemok, a preto nie je dôvod neodstrániť uvedenú elektrickú
prípojku. Uvedená situácia, kedy múr a elektrická prípojka žalovaného zasahuje do jeho nehnuteľností,
významným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Vlastnícke právo požíva ústavnú a súdnu

ochranu, a preto sa žalobca dôvodne domáha jeho ochrany v podobe nariadenia povinnosti žalovanému
odstrániť časť stavby múru žalovaného, ktorá zasahuje, resp., ktorá je postavená na nehnuteľnostiach
žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil: geodetické zameranie vyhotovené C. G. H.
z marca roku 2017, fotodokumentáciu, list vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. E. a list vlastníctva č. XXXX,
k. ú. B. E..

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a pre prípad, že súd vyhodnotí stavbu múru ako neoprávnenú
v zmysle § 135c ods. 3 OZ, navrhol zriadiť vecné bremeno in rem, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k drobnej stavbe oplotenia. Mal za to, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu, pretože
na elektrickú káblovú prípojku NN bolo vydané Mestským národným výborom v Považskej Bystrici,

odborom územného plánu a architektúry stavebné povolenie dňa 14.8.1990 pod číslom 98/00504-
FX9/A-10-Z1. Okresný úrad Považská Bystrica - Odbor životného prostredia povolil zmenu stavby
pred jej dokončením rozhodnutím zo dňa 2.7.1999 pod číslom ŽP99/00843-FX9/A-10-Z1 a kolaudačné
rozhodnutie, vydal pod číslom ŽP2002/00428- FX11/A-10, právoplatné a vykonateľné dňa 19.4.2002
v Považskej Bystrici 22.4.2002. Elektrická káblová prípojka NN bola vyhotovená podľa projektovej

dokumentácie, ktorú vyhotovil C. F.. Podľa § 53, 54 zák. č. 71/1967 Zb. sa proti kolaudačnému
rozhodnutiu žiaden z účastníkov konania neodvolal a kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 19.4.2002. Dňa 17.06.2021 bol na základe žalobcu vykonaný štátny stavebný
dohľad vo veci prešetrenia NN prípojky, kde taktiež uviedol, že NN prípojka bola vyhotovená a
zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a na ktorú bolo

vydané kolaudačné rozhodnutie. V závere uviedol, že do kolaudačného rozhodnutia do NN prípojky
nebolo zasahované. Dňa 17.06.2021 bol na základe žalobcu vykonaný štátny stavebný dohľad vo veci
prešetrenia výstavby betónového múru, kde ozrejmil, že sa jedná o oplotenie vyhotovené z heraklitových
tvárnic „Durisol“ hrúbky 150 mm, vyplnené betónom. Pôvodné oplotenie bolo vyhotovené z oceľových
stĺpikov, na ktorých bolo upevnené oceľové pletivo výšky 1,80 m. Výmena oplotenia bola zrealizovaná

cca v roku 2003 a bola zrealizovaná na základe hlučnosti vtedy medzinárodnej cesty a cesty I. triedy
1/61. Trasa oplotenia bola dodržaná v trase pôvodného oplotenia a išlo o výmenu existujúceho oplotenia
za nové. Pôvodný vlastník, v zastúpení pánom E. bol upovedomený s realizáciou a s touto súhlasil.
Pôvodné oplotenie pozemku číslo KN-C 1587 vyhotovil jeho prastarý otec v roku cca 1928 a od tej dobybolo asi tri krát vymenené. Geodetické zameranie vyhotovené C. G. H. z marca 2017 nepovažoval za
dôkaz. Do dnešného dňa ho nikto nepožiadal o geodetické zameranie, ani o mimosúdne vyriešenie
veci. Nebol predložený žiaden dôkaz, skôr naopak, stavby boli riadne skolaudované bez pripomienok

účastníkov konania. K vyjadreniu priložil: nákres uloženia kábla v zemi.

3. Žalobca v replike nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Namietol tvrdenia žalovaného o tom, že
na realizáciu stavby elektrickej prípojky bolo vydané stavebné povolenie a následne i kolaudačné
rozhodnutie. Žalobca o žiadnych takýchto listinách nemá vedomosť, a to ani od predošlých vlastníkov

pozemku,naktoromjeelektrickáprípojkaumiestnená.Žalovanýnepredložilsúdužiadnyznímtvrdených
dokumentov, t. z. stavebné povolenie ako i kolaudačné rozhodnutie, a teda ním tvrdené skutočnosti
o tom, že ide o povolenú stavbu sú nepreukázané. Od predošlého vlastníka pozemku, na ktorom je
elektrická prípojka má informáciu, že nikdy nedal písomný súhlas s umiestnením elektrickej prípojky na
pozemku. Nevyhnutnou podmienkou vydania stavebného povolenie je, že stavebník bude mať právo
umiestniť stavbu na konkrétnom pozemku. Toto právo sa v stavebnom konaní preukazuje najmä listom

vlastníctva, ak stavebník je vlastníkom pozemku. Ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, pre účely
stavebného konania sa vyžaduje najmä zmluva o zriadení vecného bremena, prípadne iná listina, z
ktorej takéto právo stavebníkovi vyplýva. Žalovaný žiadnu takúto listinu súdu nepredložil. S ohľadom
na uvedené preto žalobca namietal tvrdenia žalovaného o tom, že bolo vydané stavebné a kolaudačné
rozhodnutie ako nepreukázané. Pokiaľ ide o stavbu múru, ktorý zasahuje do parcely KN-C 1579/1 a

1575/2, žalobca namietol tvrdenia žalovaného o tom, že aktuálny plot je vlastne výsledkom prerábky
pôvodného plota s oceľovým pletivom v pôvodnej trase s tým, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz
o tom, že by na danom mieste bol pôvodný plot s oceľovým pletivom a že trasa údajného pôvodného
múru by bola rovnaká ako trasa terajšieho múru. Žalobca považoval takéto tvrdenia žalovaného za
nepodložené, nepreukázané. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný doklad preukazujúci súhlas s

umiestnením plota na vyššie uvedených parcelách. Žalobca namietol tvrdenia o tom, že predošlý
vlastník, p. E. by udelila súhlas s umiestnením plota na vyššie uvedených parcelách. Žalovaný žiadny
takýto súhlas nepredložil. Vychádzajúc z e-mailu pôvodnej vlastníčky pozemku, i ona riešila stavbu
múru, ktorý bol postavený na jej pozemkoch žalovaným, avšak bezúspešne. S ohľadom na uvedené,
múr žalovaného umiestnený na pozemkoch žalobcu bol umiestnený bez súhlasu vlastníka pozemkov

- parcely KN-C 1579/1 a 1575/2 a takýto múr by mal byť odstránený. S ohľadom na rozmery múru, na
realizáciu takéhoto múru je nutné stavebné povolenie, resp. minimálne ohlásenie stavebnému úradu.
Takéto dokumenty žalovaný nepredložil. Žalobca taktiež namietal tvrdenia žalovaného o tom, že údajné
pôvodné oplotenie na pozemku, parcele č. 1587 mal vyhotoviť jeho prastarý otec v roku 1928 s tým, že
takéto tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal. K vyjadreniu pripojil: e-mail pani E..

4. Žalovaný v reakcii na stanovisko žalobcu uviedol, že štátny stavebný dohľad sa uskutočnil dňa
17.06.2021, kde predložil všetky potrebné doklady, projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie
a právoplatné kolaudačné rozhodnutie. K uvedenej prípojke bolo vydané súhlasné vyjadrenie
Stredoslovenskými energetickými závodmi š.p. Žilina, osvedčenie o vykonaní kusovej skúšky

rozvádzača, správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia. Elektrická
prípojka zodpovedá právnym predpisom a technickým normám, bez ktorých by uvedená prípojka
nebola spustená do prevádzky. NN prípojka je vyhotovená v zmysle stavebného povolenia, účastníkmi
konania nebola vznesená žiadna pripomienka a na základe týchto skutočností bolo vydané právoplatné
kolaudačné rozhodnutie. Zmluvný právny vzťah má uzatvorený na základe obchodnej zmluvy so

Stredoslovenskou energetikou a.s. Žilina, ktorá je jeho dodávateľom elektrickej energie, meranie
spotreby je merané určeným meradlom a jeho partnerom v uvedenej problematike je Stredoslovenská
energetika a.s. Žilina. Taktiež vo veci prešetrenia výstavby betónového múru dal žalobca podnet dňa
23.11.2020 na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Štátny stavebný dohľad sa uskutočnil dňa
17.06.2021, kde uviedol skutočnosti o výstavbe oplotenia. Po výstavbe objektu bolo nutné pristúpiť

k bežným udržiavacím prácam na oplotení, a to k oprave oplotenia a výmene jeho častí z dôvodu
poškodenia, hrdzavenia oceľového pletiva, oceľových stĺpikov ako aj znehodnotených betónových
základov, pri ktorej sa nemenila jeho trasa. Blízkosť cesty prvej triedy číslo 61 a súčasne medzinárodnej
cesty, ktorá bola vtedy zaťažená aj tranzitnou medzinárodnou dopravou a denne ňou prešlo cca 24 000
vozidiel, pre oplotenie bol zvolený porézny materiál z heraklitových tvárnic Durisol, pretože stavbu bolo

nutné chrániť pred okolitými vplyvmi ako je hluk, prach a emisie. V zmysle stavebného zákona išlo o
udržiavacie práce, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie ani súhlas vlastníka susedného pozemku.
O oprave oplotenia upovedomil pána E., otca pani E., aj z toho dôvodu, že na pozemok sa z časti
vstupovalo a on s tým súhlasil. V tej dobe nikdy s pani E. nejednal a ani sa nemôže k jej e-mailu vyjadriť,pretože nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nie je uvedené o aký pozemok ide, nie je uvedený dokument,
na základe ktorého zistila, že ide o neoprávnený stav. Oplotenie bolo opravené v roku 2003 a ona zistila
neoprávnený stav okolo roku 2009 a snažila sa to v priebehu rokov riešiť. Nikdy ho neoslovila, nikdy mu

nič nenapísala. Nevie, ako sa mohla snažiť túto záležitosť riešiť kompenzačným spôsobom, výmenou
iného pozemku, keď do dnešnej doby nepredložila podklad, na základe ktorého to zistila. Geodetické
zameranie vyhotovené C. G. H. z roku 2017 nepovažuje za dôkaz, ale napriek tomu uviedol, že žalobca
si asi zámerne nevšimol, že v spodnej časti jeho pozemku parcelné číslo KN-C 1587/3, je umiestnený
železobetónový

„oporný múr“, na ktorý už dvaja statici C. F. B. a C. F. E. vyslovili námietky a neplatnosť statických
posudkov, pretože boli žalobcom uvedení do omylu a informácie zo strany žalobcu boli zavádzajúce
a účelové a nie sú v súlade so skutočným vyhotoveným stavom oporného múra. Do dnešného dňa je
prerušené konanie o dodatočnom povolení stavby na oporný múr. Vzhľadom na vyššie uvedené uviedol,
že so žalobou na odstránenie stavieb v plnej miere nesúhlasí, pretože stavby sú zákonné.

5. Žalobca v duplike poukázal na to, že žalovaný ohľadom elektrickej prípojky produkuje tvrdenia, avšak
bez ich riadneho preukázania. Zároveň žalovaný ničím nepreukázal, že na mieste terajšieho múru bolo
kedysi obyčajné oplotenie s pletivom, že toto údajne postavil jeho prastarý otec v roku 1928. Žalobca
poprel tvrdenia žalovaného o tom, že na mieste terajšieho múru stálo oplotenie z pletiva, že by bola
potreba jeho prestavby z dôvodu poškodenia a hrdzavenia a zároveň, že by údajná prestavba oplotenia

predstavovala udržiavacie práce v zmysle stavebného zákona. Takéto tvrdenia žalovaného považoval
žalobca za účelové, ktoré žalovaný uviedol jedine a výlučne z dôvodu, že na realizáciu oporného múru
nemá stavebné povolenie a rovnako tak, ako jeho stavbu neohlásil na príslušnom stavebnom úrade. Ak
by aj došlo údajne k prestavbe pletivového oplotenia na múr z heraklitových tvárnic z Durisol, podotkol,
že je nutné uviesť, že takáto stavebná úprava nemôže zodpovedať udržiavacím prácam v zmysle § 139b

ods. 16 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), v zmysle ktorého pokiaľ ide o oplotenie, udržiavacími
prácami sa rozumie „oprava oplotenia a výmena jeho častí“. Uvedenej zákonnej formulácii nepochybne
všaknezodpovedáodstránenieceléhooploteniazpletivaajehonahradenieúplneinýmtypommateriálu,
v dôsledku čoho dôjde fakticky k vzniku úplne inej stavby. Takéto konanie by jednoznačne mohlo byť
posudzovanéakoobchádzaniezákona.Naviacpodľa§55ods.2písm.d)stavebnéhozákona:ohlásenie

stavebnému úradu postačí pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu
bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe,
ktorá je kultúrnou pamiatkou. Aj s ohľadom na vyššie uvedené ustanovenie zákona, práce, ktoré údajne
vykonal žalovaný na múre mali nepochybne za následok zmenu vzhľadu stavby, mohli ovplyvniť stabilitu
stavby, a teda nepochybne bolo povinnosťou žalovaného ohlásiť tieto práce na príslušný stavebný

úrad (výlučne za predpokladu, že tieto boli skutočne i zrealizované), čo však žalobca poprel. Údajná,
žalovaným tvrdená prestavba z obyčajného pletiva na pevný, nepriepustný oporný múr z Durisolu,
ak by sa aj v konaní preukázala jej realizácia, je podľa názoru žalobcu vybudovaním novej stavby. Z
prehlásenia I. E., ktorý bol predošlým vlastníkom pozemku, ktorý v súčasnosti vlastní žalobca a na
ktorom je postavený múr žalovaného, vyplýva, že nikdy nedal súhlas žalovanému s výstavbou oporného

múru. Súčasne z prehlásenia vyplýva, že upozorňoval žalovaného, aby nestaval oplotenie na jeho
pozemku, že zavolal geodeta C. H., ktorý uviedol, že oporný múr žalovaný buduje na cudzom pozemku,
resp. pozemku vtedajšieho vlastníka p. E.. K vyjadreniu pripojil: prehlásenie I. E. zo dňa 6.10.2021.

6. Na pojednávaní žalobca uviedol, že prípojka sa nachádza v zemi, ale prekáža mu preto, že v mieste,

kde sa nachádza, chcel vystavať výklenok, chcel na tom mieste vybrať zeminu, avšak kvôli prípojke to
nemôže zrealizovať. Tiež tam chcel vystavať parkovisko, časť vybetónovať, avšak z dôvodu prípojky
sa to nedá zrealizovať. Čo sa týka vystavaného múra, tento ho obmedzuje v tom zmysle, že nemôže
nič robiť na svojom pozemku, tento zasahuje do jeho pozemku, ktorý by mohol lepšie využiť. Chcel
tam tiež vystavať prístrešok, kde by si zložil materiál - propán-butánové fľaše, keďže v tomto objekte

podniká v súvislosti s kúrením, plynom a vodou. Uviedol, že k pozemku nadobudol vlastníctvo v r. 2018.
V tom čase nebolo na LV žiadne vecné bremeno, nebol pozemok žiadnym spôsobom zaťažený. Keď
pozemokkupoval,užtammúrajelektrickáprípojkastáli.Predmetnépozemkykupovalodspol.KBKReal
s.r.o., kde konateľom bol p. E.. V čase kúpy o tomto probléme nevedel. Nevedel, že múr žalovaného
zasahuje na tento pozemok a že je tam zriadená elektrická prípojka žalovaného. Dozvedel sa to asi

mesiac od kúpy, kedy mu to oznámil p. E.. Povedal mu, že on žalovanému žiaden súhlas na výstavbu
múru a elektrickej prípojky nedal, že sa s ním aj viackrát skúšal dohodnúť, avšak so žalovaným sa
nedalo. Potom o tom povedal žalovanému, dovtedy bol na neho milý, avšak od tohto okamihu začali
problémy. Geometrický nákres C. G. H. vyhotovil v r. 2017 na žiadosť p. E. a v r. 2018 išiel osobne za p.H., ktorý mu povedal, že na nákrese trvá, že je zbytočné robiť druhý. Žalovaný mu uviedol, že nemá
záujem o nadobudnutie múra a elektrickej prípojky do svojho vlastníctva a ani nesúhlasí so zriadením
vecného bremena. P. Baník dal preto čestné prehlásenie zo dňa 6. 10. 2021, nakoľko v čase, keď

žalovaný vykonával stavbu múru a elektrickej prípojky, vlastníkom pozemku bola firma (pražská) Banco
for Trading. B. E. (konateľ) a p. E. boli manželia a p. E. bol otcom p. E. E. a tento všetko spravoval.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetný pozemok kúpil jeho prastarý otec Ing. Ladislav
Zachar pred rokom 1928. To znamená, že doteraz je to minimálne 95 rokov kontinuálneho vlastníctva

pozemku KN-C 1587/3 jeho právnymi predchodcami a jeho osobou. On oplotenie staval v r. 2003
od začiatku v dobrej viere na trase pôvodného oplotenia. Jednalo sa len o rekonštrukciu pôvodného
oplotenia vybudovaného na hranici pozemkov KN-C 1587/3 a KN-C 1579/1 a KN-C 1575/2 ešte
právnymi predchodcami vlastníkov predmetných pozemkov (J. E. a F. E.) v rokoch 1970, jednalo sa
o pletivový plot s betónovým základom a múrikom, ktorý nahradil straší drevený plot, a to z dôvodu
poškodenia, hrdzavenia oceľového pletiva, oceľových stĺpikov ako aj znehodnotených betónových

základov pôvodného oplotenia, bol úplne zničený, zhrdzavený, ležal na zemi. Pre rekonštrukciu
oplotenia bol zvolený porézny materiál z heraklitových tvárnic Durisol. V zmysle stavebného zákona
išlo o udržiavacie práce, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie ani súhlas vlastníka susedného
pozemku. Bol nútený postaviť nový múr, nakoľko v tom čase ešte nebola diaľnica, cesta bola hlavná,
bol tam neskutočný hluk, prach. Nikto mu nič nehovoril, nenamietal. Pozemok, ktorý teraz vlastní

žalobca, v tom čase nebol využívaný, bol dlho prázdny, mal vôbec problém zistiť, kto je vlastník. Od
roku 2005, keď pozemok kúpila spol. KBK Real, začal byť pozemok prenajímaný, bolo tam asi 10
nájomcov. Vychádzajúc aj zo znaleckého posudku Ing. Polku uviedol, že je zrejmé, že počiatočný bod
bol stanovený, odchýlka plota od hranice pozemku sú 4 stupne. Pred 100 rokmi sa nemeralo, len sa
krokovalo, je tam len minimálna odchýlka voči dnešnému presnému meraniu. Keď sa informoval na

geodézii, bolo mu povedané, že asi 99 % plotov je vyhotovených nepresne. Čestné prehlásenie p. E.
považoval za nepreskúmateľné. Síce už správne uviedol, že bol vlastník od r. 2005, nakoľko predtým
tvrdil, že ho upozorňoval napriek tomu, že nebol vlastník, jemu však p. E. nikdy nič nehovoril, uviedol,
že to nie pravdivé tvrdenie, nechápal ako mohol toto čestné prehlásenie napísať. Za 13 rokov mu
mohol napísať list alebo inak kontaktovať, má stále totožné trvalé bydlisko, telefónne číslo, preberá

listiny, prípadne vec mohol riešiť aj úradnou formou. B. E. nikdy nevidel. Jedine raz, pred dvoma rokmi,
keď predávala nákupné centrum Banco a jej mailové prehlásenie považoval za absolútne irelevantné,
neuviedla, o aký pozemok sa jedná, ani žiadne dôležité skutočnosti. Taktiež poprel tvrdenia, že by
niekoho nechcel pustiť na pozemok. Problémy začali až vtedy, keď v r. 2018 kúpil susedný pozemok
p. žalobca a keď ho i jeho syna začal upozorňovať, že robia svojvoľné, protizákonné zásahy, (všetko

bez povolenia, zbúral bez povolenia stromy a 3 rodinné domy), žalobca mu síce pritakal, ale aj tak
si robil po svojom, preto sa obrátil na stavebný úrad a začalo prebiehať konanie týkajúce sa čiernej
stavby oporného múru, ktorý vystaval žalobca a tiež aj ohľadom násypu. Poprel tvrdenie p. E., že ho
upozorňoval už pri budovaní základov. Podľa jeho názoru ani nemal odkiaľ vedieť o stavbe. Poukázal
na ustanovenie v kúpnej zmluve, ktorou žalobca nadobudol pozemok, a to konkrétne bod 6 čl. 3 zmluvy,

kde sa strany sporu dohodli na zľave z kúpnej ceny 1.000 Eur z dôvodu, že predmet prevodu trpí
právnou vadou, že v katastrálnom operáte nie je vysporiadná časť nehnuteľnosti vo výmere cca l m od
rohu nehnuteľnosti. Prečo teda si nedali do zmluvy aj ďalšiu právnu vadu, ktorú tvrdí žalobca a ktorá
je predmetom tohto sporu, keď o nej p. E. vedel od r. 2017!? E., resp. firma, ktorej boli konatelia,
kupovali pozemok, v r. 2005. K., v ktorej boli Baníkovci konatelia v čase, keď vykonával rekonštrukciu,

neboli vlastníkmi pozemku. Ich výpovede preto nie sú relevantné. Odstránenie tohto múru a následné
vybudovanie by predstavovalo náklady okolo 10.000 Eur. Žalovaný si nepamätal, akým spôsobom
nadobudol pozemok od starých rodičov. Mal však vedomosť, že starí rodičia tam mali postavený dom od
r. 1922, bol to celistvý pozemok bez cesty, v r. 1944 keď Nemci išli na ruský front, tak preťali pozemok
cestou, následne komunisti zobrali starým rodičom časť dvora, nakoľko to bola úzka cesta, okolo r.

1976, zobrali aj z dvora aj zo záhrady a tým rozšírili cestu na štvorprúdovú a v r. 1989 im bol zbúraný
dom a jemu tak zostala len záhrada. Prípojka sa realizovala cca v r. 1999 až 2000 na jeho žiadosť.
VtedajšívlastníkpozemkuKN-C1579/1bolprivyhotoveníelektrickejprípojkyinformovanýasúhlasilsjej
vyhotovením. Bola odsúhlasená telefonicky s vtedajším vlastníkom pozemku, resp. konateľkou pražskej
firmy. Elektrická sieť je v správe SE. Na vyhotovenie prípojky bolo vydané stavebné povolenie. On

požiadal elektrárne o určenie prípojného bodu a oni ho určili. Vždy hľadajú najkratšie prepojenie. Kábel
je uložený v zemi, vzduchom sa nerobí. Elektrická prípojka bola zrealizovaná podľa projektu a stavebné
povolenie bolo vydané dňa 2. 7. 1999 a bolo to aj následne skolaudované. Táto prípojka je v hĺbke 80 cm
a šírke 35 cm a korešponduje so vzdušným vedením NN (nízkeho napätia). Na prípojky tohto druhu jestanovené ochranné pásmo od osi vedenia na každú stranu 1 meter. Zákon stanovuje, akým spôsobom
môže žalobca užívať pozemok v tomto ochrannom pásme. Nemôže tam byť trvalá stavba. Rovnako aj
pod vzdušným vedením. Pokiaľ poukazoval na stavebné povolenie zo dňa 14. 8 1990 a kolaudačné

rozhodnutie zo dňa 15. 3. 2002, tieto sa týkali domu a ich súčasťou sú aj prípojky. Mal za to, že nákres C.
H. je irelevantný. Elektrická prípojka bola vykonaná so súhlasom vlastníka pozemku. Poveril týmto firmu
a určite musela mať súhlas aj stavebné povolenie. Táto firma realizovala prípojku od stĺpa po pozemku
a časť, ktorá sa nachádza na stĺpe realizujú elektrárne. Ak by na žalobcovom pozemku aj prípojka nebola
umiestnená, existuje tam napriek tomu vzdušné ochranné pásmo elektrickej verejnej siete, takže tiež by

bol obmedzený v užívaní pozemku.

8. Žalobca namietal, že terajší múr bol vyhotovený v pôvodnej trase oplotenia, ktoré malo údajne
byť vyhotovené na hranici pozemkov – parcely č. 1587/3, 1579/1 a 1575/2 právnymi predchodcami
žalovaného, a to pletivový plot s betónovým základom, stĺpikmi a múrikom, ktorý údajne nahradil
starší drevený plot z dôvodu poškodenia, hrdzavenia oceľového oplotenia. Tieto tvrdenia žalovaného,

žalovaný absolútne nepreukázal. Namietal tvrdenia žalovaného o tom, že pozemky, ktorých je teraz
vlastníkom,malúdajnekúpiťjehoprastarýotecIng.LadislavZacharpredrokom1928ateda,žeuvedené
pozemky mal žalovaný a jeho právni predchodcovia vlastniť kontinuálne 95 rokov. Z hľadiska oprávnenia
žalovaného umiestniť elektrickú prípojku na parcele č. 1579/1 nemajú absolútne žiadnu relevanciu
vyjadrenia Stredoslovenských energetických závodov š. p. Žilina, prípadne iné vyjadrenia, rovnako

tak ani uzatvorená zmluva o dodávke elektrickej energie so Stredoslovenskou energetikou Žilina. O
vybudovaní elektrickej prípojky ako i tvárnicového múru nebol vôbec upovedomený vtedajší vlastník
parcely č. 1579/1, 1579/2. Žalobca namietal tvrdenia žalovaného o tom, že údajne konateľka obchodnej
spoločnosti so sídlom v Prahe mala udeliť žalovanému telefonicky súhlas so vstupom na pozemok
za účelom vybudovania prípojky žalovaným. Z oznámenia Okresného úradu Považská Bystrica zo

dňa 12.04.2023 vyplýva, že od roku 1992 do 2005 bola vlastníkom pozemku spoločnosť BANCO for
trading Praha spol. s r.o.. Žalovaný je ten, kto znáša dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
súhlasu vtedajšieho vlastníka pozemku s umiestnením elektrickej prípojky, čo žalovaný do dnešného
dňa vôbec nepreukázal. Z úplného výpisu obchodného registra vyššie uvedenej spoločnosti vyplýva, že
táto spoločnosť mala počas svojej existencie iba jednu ženu ako konateľku spoločnosti, pani D. F., ktorej

však vznikla funkcia konateľa až 23.07.2004, teda v čase, kedy podľa tvrdení žalovaného už dávno mala
byť elektrická prípojka vybudovaná. Teda je zjavné, že žalovaný nemohol v rozhodnom čase telefonovať
so žiadnou konateľkou uvedenej spoločnosti, nakoľko v rozhodnom čase žiadnu konateľku uvedená
spoločnosť nemala. Žalovaný teda nielenže doteraz nepreukázal súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku
s umiestnením elektrickej prípojky, ale uviedol zjavné nepravdy. Znalec jednoznačne konštatoval, že múr

žalovaného zasahuje do pozemkov žalobcu. Otázka nákladov na odstránenie múru a tiež spôsobu jeho
odstránenia, je otázkou odbornou, ku ktorej sa vyžaduje vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, ktorou
podľa názoru žalobcu nie je žalovaný. Preto tieto úvahy žalovaného nie sú relevantné. Pri výstavbe
múru si mal žalovaný v prvom rade vyžiadať súhlas vlastníka parcely susediacej s múrom a preveriť
si, či nestavia na cudzom pozemku, čo zjavne neurobil. Bývalý vlastník pozemku nebol upovedomený

o realizácii múru ani elektrickej prípojky, žalovaný uvedené absolútne nepreukázal, naopak žalobca
preukázal vyššie, že žalovaný uvádza nepravdy ohľadom údajného súhlasu vtedajšieho vlastníka
pozemku. Žalobca netušil a nevedel, že elektrická prípojka je na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy, tobôž nie, že je tam neoprávnene umiestnená, to isté platí aj pokiaľ ide o tvárnicový múr
žalovaného. Žalovaný si účelovo, vo svoj prospech, interpretuje ustanovenia kúpnej zmluvy, ktorej ani

nebol účastníkom. Je ťažko predstaviteľné, aby osoba kupujúceho pri bežnej ohliadke nehnuteľností
zistila, že susediaci múr zasahuje do kupovaného pozemku a rovnako tak, že na pozemku je elektrická
prípojka a že táto tam je bez súhlasu a neoprávnene. Tvrdenia žalovaného o premlčaní nároku žalobcu
nie sú právne správne. Vlastnícke právo a samozrejme z neho plynúce oprávnenia vrátane jeho ochrany
sa nepremlčujú. Žalobca namietol tvrdenia žalovaného o určení hraníc pozemkov žalobcu a žalovaného

od roku 1928. Toto žalovaný nemá odkiaľ vedieť, nakoľko v tom čase nežil, neuviedol kedy, kto, s kým
sa údajne takto dohodol, kadiaľ presne hranice išli, nepreukázal kúpu pozemkov, teraz vo vlastníctve
žalovaného, Ing. Ladislavom Zacharom, dobromyseľné užívanie pozemkov, existenciu dreveného
oplotenia a následne pletivového oplotenia, a preto žalobca jednoznačne namietal i tvrdenia žalovaného
o údajnom vydržaní pozemku v rozsahu podľa ich dlhodobého užívania. Uviedol, že je absurdné tvrdiť,

že žalovaný vydržal časť pozemku, na ktorom postavil neoprávnene tvárnicový múr. Tento bol postavený
zo strany žalovaného svojvoľne, bez toho, aby žalovaný zistil hranicu svojho, resp. susediaceho
pozemku, žalovaný absolútne nepreukázal existenciu údajného pletivového oplotenia, nepreukázal
trasu tohto oplotenia. Žalovaným účelovo uvádzaná argumentácia o údajných udržiavacích prácach vzmysle stavebného zákona (§ 139b ods. 16 zákona) nemôže obstáť s ohľadom na charakter stavby
tvárnicového múru. Žalovaný nepreukázal, že by upovedomil vtedajšieho vlastníka susedného pozemku
- parcely č. 1579/1 a 1575/2 ohľadom stavebného konania. Rovnako ani konajúcim stavebným úradom

nebol vtedajší vlastník upovedomený o stavebnom konaní ani kolaudačnom konaní. Podľa názoru
žalobcu preto nemožno vôbec hovoriť o dobromyseľnosti žalovaného v súvislosti s užívaním pozemku
žalobcu, na ktorom je postavený tvárnicový múr žalovaného. Uviedol, že pokiaľ ide o alternatívny návrh
žalovaného na rozhodnutie vo veci samej, žalobca má za to, že takto vyjadrený návrh nemôže obstáť, a
to nielen z dôvodov hmotnoprávnych ale i procesných dôvodov. Žalovaný nezdôvodnil, prečo by mal súd

rozhodnúť ním navrhnutým spôsobom, najmä s ohľadom na okolnosti veci, kedy je zjavné, že tvárnicový
múr bol postavený bez povolenia, bez ohlásenia, bez súhlasu a vedomia vlastníka susediaceho
pozemku, svojvoľne žalovaným, na trase, ktorú si žalovaný svojvoľne určil. Samotná obrana žalovaného
nemôže obstáť. Ak by súd vydal rozhodnutie spôsobom ako navrhol žalovaný, rozhodnutie by
bolo nevykonateľné z dôvodu jeho neurčitosti. K otázke možného vydržania spornej časti pozemku
žalovaným, žalobca uviedol, že je úplne vylúčené, aby vzhľadom na doposiaľ prednesené skutkové

tvrdenia zo strany žalovaného k otázke vydržania a vzhľadom na výsledky doposiaľ vykonaného
dokazovania, mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k takejto časti pozemku žalobcu titulom
vydržania zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o doposiaľ prednesené skutkové tvrdenia k otázke vydržania
zo strany žalovaného, tak tieto sú obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 5.4.2023, kde žalovaný k tejto
otázke uviedol, že hranice medzi pozemkami v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu a žalovaného boli

stanovenévdávnejminulostiprávnymipredchodcamivovlastníctvedotknutýchpozemkovminimálneod
roku1928,kedyprastarýotecžalovanéhoC. L.M.pozemkyvsúčasnostivovlastníctvežalovanéhokúpil
a od tej doby sa predmetné pozemky dlhodobo užívali, pričom hranice medzi susednými pozemkami boli
stanovené dohodou dotknutých vlastníkov, ich reálnym dlhodobým dobromyseľným užívaním a reálnym
vybudovaním oplotení (dreveného oplotenia a od roku 1970 oplotenia s pletivom), a preto sa domnieva,

že touto právnou skutočnosťou (dlhodobým dobromyseľným užívaním pozemku ako vlastného) došlo
k vydržaniu vlastníctva predmetných pozemkov v rozsahu ich dlhodobého dobromyseľného užívania
vlastníkmi podľa hraníc stanovených oploteniami vybudovanými v dávnej minulosti a že na základe
uvedeného možno konštatovať, že žalobca nie je vlastníkom časti pozemku parc. č. 1579/1, ktorý
je dotknutý umiestnením drobnej stavby oplotenia vo vlastníctve žalovaného. Žalobca vo vyjadrení z

21.4.2024 (k vyjadreniu žalovaného z 5.4.2024) takéto tvrdenia žalovaného o možnosti vydržania poprel
a uviedol, že sú nepravdivé a nepreukázané. Okrem uvedeného tvrdenia žalovaného, na preukázanie
ktorého žalovaný neoznačil ani žiaden dôkaz, nebolo zo strany žalovaného k otázke vydržania
predostreté žiadne ďalšie tvrdenie a žalovaný ani nepristúpil k podaniu žaloby (určovacej), na základe
ktorej by bolo možné posúdiť takéto jeho tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k príslušnej časti

pozemku vo vlastníctve žalobcu právnym titulom vydržania vo veci samej. V tomto smere je potrebné
poukázať na ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z. z. v platnom znení, v zmysle ktorých
údaje katastra vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam a vlastníkovi nehnuteľnosti sú hodnoverné a
záväzné, ak sa nepreukáže opak. Pokiaľ teda predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok na
odstránenie časti oplotenia vo vlastníctve žalovaného ako neoprávnenej stavby zriadenej na pozemku

žalobcu, tak pre posúdenie vlastníctva pozemku je potrebné vychádzať z údajov katastra nehnuteľností,
v zmysle ktorých je žalobca výlučným vlastníkom celého pozemku parc. č. 1579/1, a teda aj časti, na
ktorej je zriadená neoprávnená stavba vo vlastníctve žalovaného. Ak žalovaný za takéhoto stavu veci len
tvrdí, že mohol vlastnícke právo k takejto časti pozemku vo vlastníctve žalobcu dotknutej umiestnením
stavby oplotenia nadobudnúť právnym titulom vydržania, tak takéto tvrdenie žalovaného nie je a ani

nemôžebyťdôkazomopakuúdajovkatastraoprávnomvzťahu(vlastníckompráve)kposudzovanejčasti
pozemku, podľa ktorých je výlučným vlastníkom celého pozemku (vrátane časti, na ktorej je umiestnená
stavba oplotenia žalovaného) žalobca. Preukázaním opaku takýchto údajov katastra by mohlo byť len
právoplatné určovacie rozhodnutie súdu, ktorým by bolo k príslušnej časti pozemku (po jej odčlenení
ako samostatného pozemku geometrickým plánom) určené vlastnícke právo žalovaného. Keďže k

takémuto rozhodnutiu doposiaľ nedošlo a žalobca ani nemal vedomosť o prípadnom uplatnení takéhoto
určovacieho nároku zo strany žalovaného, tak už z tohto dôvodu je podľa žalobcu vylúčená aplikácia
ustanovení § 130 ods. 1 a 2 Obč. zák. upravujúcich vydržanie vlastníckeho práva v tomto konaní,
predmetom ktorého je usporiadanie nárokov z neoprávnenej stavby na cudzom pozemku v zmysle §
135c Obč. zák. Na preukázanie opaku údajov katastra o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti vrátane

vlastníckeho práva nemôže podľa žalobcu postačovať ani vyriešenie takejto otázky o nadobudnutí
vlastníckeho práva inou osobou titulom vydržania len v rámci riešenia prejudiciálnej otázky v konaní
o takejto žalobe o usporiadanie nárokov z neoprávnenej stavby, nehovoriac už o tom, že takýmto
postupom súdu by sa vytvoril nežiadúci stav nesúladu medzi údajmi katastra nehnuteľností a skutočnýmprávnym stavom, kedy by žalobca bol naďalej podľa údajov katastra nehnuteľností vlastníkom pozemku
parc. č. 1579/1 v celej výmere, vrátane výmery pod stavbou oplotenia žalovaného, avšak žalovaný
by mal mať možnosť oplotenie na pozemku žalobcu mať umiestnené len z dôvodu prejudiciálneho

právneho záveru súdu o splnení podmienok vydržania vlastníckeho práva k príslušnej časti pozemku
žalovaným. Bez ohľadu na uvedené uviedol, že je celkom zrejmé, že zo samotných skutkových tvrdení
žalovaného o možnosti vydržania, bez ich preukázania, nie je možné ani pri aplikácii ustanovenia §
130 ods. 2 Obč. zák. dospieť k záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného k príslušnej časti
pozemku žalobcu takýmto právnym titulom. Teoreticky by možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva

k spornej časti pozemku žalobcu titulom vydržania žalovaným prichádzala do úvahy aj vtedy, ak by
mohol žalovaný svoju dobromyseľnosť v držbe a oprávnenosť držby takejto časti pozemku odvodzovať
od tej skutočnosti, že po realizácii stavby oplotenia, v rámci ktorej došlo k zastavaniu časti pozemku
žalobcu, nebol pri následnom užívaní pozemku nikým rušený a tento užíval v dobrej viere, že stavbu
oplotenia realizoval na svojom pozemku, a teda nemohol vedieť (z ospravedlniteľného dôvodu), že časť
stavby realizoval aj na cudzom (susednom pozemku). Základnou podmienkou vydržania vlastníckeho

práva odvodzovaného od takejto skutočnosti by však bola dobromyseľnosť žalovaného, že stavbou
oplotenia nezasahuje do susedného pozemku už v čase realizácie stavby a následná nerušená držba
pozemku minimálne po zákonom stanovenú 10 ročnú vydržaciu dobu. Pokiaľ ide o prvú podmienku
týkajúcu sa dobromyseľnosti žalovaného v držbe susedného pozemku v čase vstupu do držby, tak jej
splnenie by predpokladalo, že žalovaný by ešte pred stavebnými úpravami oplotenia, ktoré mal podľa

jeho tvrdení realizovať v roku 2002 a ktorými došlo k zásahu do susedného pozemku, bol vykonal všetko
potrebné, čo možno od neho spravodlivo požadovať na to, aby prípadnému zásahu do susedného
pozemku predišiel. V tejto súvislosti poukázal na to, že je úplne bežné a obvyklé v prípade stavby
oplotenia, ale aj rekonštrukcie jestvujúceho oplotenia (ktorou dochádza k rozšíreniu stavby oplotenia)
takého charakteru, že táto stavba je trvalou stavbou (murované oplotenie s betónovým základom), že

stavebník si dá pred realizáciou stavby zamerať pozemok geodetom a v rámci toho aj vytýčiť v teréne
hranicu pozemku tak, aby mal istotu, že oplotenie buduje na hranici pozemkov tak, že týmto nezasahuje
do susedného pozemku. Ak by žalovaný takto postupoval, bol by zistil, že realizáciou stavby oplotenia
tak, ako túto uskutočnil, zasiahne do susedného pozemku a bol by tak vzniku takéhoto protiprávneho
stavu predišiel. Žalovaný však takto vôbec nepostupoval a jeho ľahkovážne konanie pri realizácii stavby

oplotenia,ktorýmzasiaholdopozemkužalobcu,úplnevylučujejehodobromyseľnosťprináslednejdržbe
časti pozemku žalobcu, do ktorej takouto stavebnou činnosťou zasiahol. Takýto ľahkovážny postup
žalovaného by preto zakladal neospravedlniteľný omyl vylučujúci od začiatku jeho dobromyseľnosť
pri držbe časti pozemku vo vlastníctve žalobcu dotknutého realizáciou stavby oplotenia žalovaného.
Teda už pre absenciu tohto prvého základného predpokladu vydržania, ktorým je dobromyseľnosť

držiteľa a s ňou súvisiaca oprávnenosť držby, bolo vylúčené, aby žalovaný mohol vlastnícke právo k
pozemku žalobcu dotknutému stavbou oplotenia nadobudnúť vydržaním. Rovnako bolo vylúčené aj
pre absenciu ďalšieho základného predpokladu vydržania, ktorým je nerušenosť držby po zákonom
stanovenú vydržaciu dobu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti, ktoré úplne
vylučujú, aby žalovaný bol oprávneným a nerušeným držiteľom spornej časti pozemku žalobcu po

zákonom stanovenú vydržaciu dobu. V tomto smere žalobca poukázal predovšetkým na prehlásenie I.
E. zo dňa 6.10.2021 a jeho následnú svedeckú výpoveď na dožiadanom Okresnom súde Čadca zo dňa
16.5.2023. Podľa uvedeného prehlásenia I. E. mal už pri budovaní základov upozorňovať žalovaného,
aby nestaval oplotenie na jeho pozemku, dokonca mal zavolať aj geodeta C. H., ktorý mal povedať,
že oplotenie sa buduje na jeho pozemku a žalovaný mal toto ignorovať a mal pokračovať v budovaní

oplotenia ďalej. Z následnej výpovede Karola Baníka ako svedka vyplynuli ďalšie skutočnosti, podľa
ktorých sa snažil skontaktovať so žalovaným, zazvonil na jeho dome, kde ho pustila nejaká pani, ktorej
sa predstavil a povedal jej, že by rád hovoril so žalovaným ohľadom pozemku a prípojky, ale žalovaný
tam nebol a že keď potom videl žalovaného a na neho zakričal, tak žalovaný si ho nevšímal, hoci ho
určite počul. Tiež uviedol, že si dal urobiť zameranie geodetom C. H. a bolo skutočne dokázané, že

múr je sčasti na jeho pozemku. Takéto vyjadrenia I. E. korešpondujú s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca
predložil. Ide o geodetické zameranie vykonané C. G. H. z februára 2005, na ktorom je zakreslený
priebeh hraníc pozemkov žalobcu a žalovaného v časti dotknutej stavbou oplotenia žalovaného a
priebeh tohto oplotenia a tiež o záznam podrobného merania zmien tohto geodeta zo dňa 18.10.2006,
z ktorého je zrejmé, že tento geodet v uvedenom čase zameranie na daných pozemkoch realizoval.

Podporne skutočnosti vylučujúce nerušenosť držby žalovaného vo vzťahu k spornej časti pozemku
žalobcu vyplývajú aj z odpovedí E. E. zo dňa 27.4.2023 na zaslané otázky, v zmysle ktorých so
žalovaným riešili v rámci spoločnosti (KBK Reál, s.r.o.) susedsko-právne vzťahy ohľadom pozemku,
ktorý bol v tej dobe v ich vlastníctve, pričom žalovaný o riešenie situácie nemal nikdy záujem, žalovanéhokontaktovali aj k vyriešeniu situácie elektrickej prípojky a po zameraní geodetom sa so žalovaným
snažili spojiť, kontaktovali ho, avšak neúspešne a žalovaný svojou nereakciou situáciu odďaľoval a
pozemok nechali zamerať geodetom, keď múr zmenil pôdorys ich pozemku (myslí sa múr oplotenia).

Tiež uviedol, že žalovaný nereagoval ani na ich výzvy ani osobné návštevy. Už zo súhrnu týchto
skutočností, ktoré z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynuli, je podľa žalobcu úplne vylúčené,
aby bolo možné držbu spornej časti pozemku žalobcu zo strany žalovaného považovať za nerušenú,
keď z uvedených skutočností vyplýva opak, a to, že žalovaný bol už zo strany zástupcov spoločnosti
KBK Reál, s.r.o. upozorňovaný na neoprávnený zásah do pozemku teraz patriaceho žalobcovi, a to

tak v súvislosti s realizáciou múru oplotenia, ako aj v súvislosti s realizáciou elektrickej prípojky. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť KBK Reál, s.r.o. nadobudla predmetné nehnuteľnosti,
teraz patriace žalobcovi, na základe kúpnej zmluvy v roku 2005 a teda, ak by aj boli pravdivé tvrdenia
žalovaného o čase realizácie stavby oplotenia do jeho súčasného stavu v roku 2002, tak je zrejmé,
že k narušeniu jeho držby by došlo najneskôr v priebehu roku 2005, a to aj s poukazom na uvedené
geodetické zamerania vykonané C. G. H. v rokoch 2005 a 2006. Potom by bolo vylúčené, aby nerušená

držba žalovaného k spornej časti pozemku žalobcu mohla trvať po zákonom stanovenú vydržaciu dobu.
Podľa žalobcu od zabratia spornej časti pozemku žalovaným realizáciou stavby oplotenia aj na pozemku
žalobcu, išlo od začiatku o neoprávnenú držbu (okupáciu), a teda neoprávnené užívanie cudzej veci bez
akéhokoľvek právneho titulu. Z týchto dôvodov je podľa žalobcu aplikácia ustanovení § 130 ods. 1 a 2
Obč. zák. v konaní o uplatnenom nároku žalobcu v časti nároku na odstránenie oplotenia žalovaného

umiestneného na pozemku žalobcu ako neoprávnenej stavby, úplne vylúčená. Vo vzťahu k časti nároku
uplatneného žalobcom na odstránenie stavby oplotenia žalovaného z pozemku žalobcu pare. č. 1579/1
v rozsahu 8 m2 v zmysle záverov znaleckého dokazovania žalobca uviedol, že vzhľadom na charakter
konania o takomto nároku na úpravu právnych vzťahov z neoprávnenej stavby, kedy určitý spôsob
vyporiadania vyplýva z právneho predpisu, nie je možné po zistení existencie neoprávnenej stavby

žalobu zamietnuť a je potrebné uskutočniť úpravu právnych vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej
stavby a vlastníkom pozemku niektorým zo spôsobov vyplývajúcich z ustanovenia § 135c Obč. zák.
Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že stavba oplotenia žalovaného do jeho dnešnej podoby,
ktorou došlo k zásahu do pozemku žalobcu, je neoprávnenou stavbou, keďže žalovaný nepreukázal
žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval takúto stavbu na pozemku žalobcu realizovať. Za takéhoto

stavu je potom potrebné posúdiť, či žalobcom požadované usporiadanie odstránením časti stavby
zasahujúcej do pozemku žalobcu je spravodlivým usporiadaním a či je odstránenie časti stavby účelné.
Pri riešení tejto veci je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný nebol dobromyseľným stavebníkom vo
vzťahu k ochrane vlastníckeho práva k susednému pozemku, keď pred realizáciou stavby nezabezpečil
zameranie pozemku a vytýčenie hranice, čím mohol neoprávnenému zásahu do susedného pozemku

predísť. Ďalej uviedol, že je potrebné prihliadnuť na to, aký pomer je medzi ochranou vlastníckeho práva
žalobcu k pozemku na jednej strane a vlastníckeho práva žalovaného k stavbe (neoprávnenej) na druhej
strane a v rámci toho vyriešiť aj otázku účelnosti odstránenia časti stavby. V tomto smere je zrejmé,
že umiestnením časti stavby na pozemku žalobcu dochádza vzhľadom na charakter stavby k úplnému
vylúčeniu žalobcu z akéhokoľvek využitia jeho pozemku, a to na značne dlhú dobu s ohľadom na

predpokladanú životnosť takého oplotenia, ako žalovaný na pozemku žalobcu realizoval. To znamená,
že takýto zásah prakticky natrvalo a úplne vylučuje žalobcu z akéhokoľvek využitia dotknutej časti jeho
pozemku. Na druhej strane z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil na preukázanie výšky nákladov
na odstránenie časti oplotenia žalovaného umiestnenej na pozemku žalobcu, vyplýva, že ide o náklady
na úrovni 3.000 Eur až 3.150 Eur, čo predstavuje nepochybne takú sumu, ktorej vynaloženie možno od

žalovaného spravodlivo požadovať vzhľadom na všetky už uvedené okolnosti veci. Zároveň je z toho
zrejmé, že trvalé a úplné obmedzenie žalobcu vo využití časti jeho pozemku v porovnaní s vynaložením
nákladov zo strany žalovaného na úrovni 3.000 Eur až 3.150 Eur, predstavuje podstatne závažnejší
zásah do vlastníckeho práva žalobcu a z týchto dôvodov je potom požiadavka žalobcu na spôsob
usporiadania právnych vzťahov z neoprávnenej stavby, jej odstránením v časti, v ktorej do pozemku

žalobcu zasahuje, plne opodstatnená a zákonná. Pokiaľ žalovaný v tomto smere namietal, že náklady na
odstránenie časti jeho oplotenia na pozemku žalobcu by boli väčšie, a to na úrovni 10.000 Eur, tak takéto
svoje tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal, a teda toto nepredstavuje účinné popretie tvrdení žalobcu o
výške takýchto nákladov, podložené už uvedenými listinnými dôkazmi (cenovými ponukami spoločností
BMC s.r.o. a MI AQUATERMOGAS s.r.o.). Zároveň uviedol, že prikázanie neoprávnenej stavby do

vlastníctva žalobcu je vylúčené vzhľadom na skutočnosť, že časť stavby plota nie je spôsobilým
predmetom samostatného právneho vzťahu, a teda takéto usporiadanie do úvahy neprichádza.9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s geodetickým zameraním vyhotoveným C. G. H. z
februára 2005 a z marca 2017, záznamom podrobného merania zmien C. G. H. č. 1527 zo dňa
18.10.2006, fotodokumentáciou, listom vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. E., listom vlastníctva č. XXXX, k.

ú. B. E., nákresom uloženia kábla v zemi, e-mailom E. E., prehlásením I. E. zo dňa 6.10.2021, kúpnou
zmluvou zo dňa 15.2.2018 a jej originálom, znaleckým posudkom Ing. Jozefa Polku č. 22/2022 zo
dňa 10.11.2022 v spojení s opravou zo dňa 29.3.2023, situačným plánom z roku 1928, rozhodnutím
Okresného úradu Považská Bystrica č. X 31/1998 zo dňa 2.9.1998, listom J. J. zo dňa 13.4.2023,
vyjadrením Okresného úradu Považská Bystrica zo dňa 12.4.2023, úplným výpisom z Obchodného

registra Mestského súdu v Prahe spoločnosti BANCO for trading Praha, spol. s r.o., odborným
vyjadrením C. J. B. č. 4/2023 zo dňa 25.7.2023, cenovou ponukou BMC, s.r.o, zo dňa 8.8.2024, cenovou
ponukou MI AQUATERMOGAS, s.r.o. zo dňa 9.8.2024, nákresom C. N. G. z 2/99, spismi č. 98/00504-
FX9/A-10-Zl Mesta PB – SÚ, č.: OÚ Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie a č.
ŽP 2002/00428-FX1 1/A-10, čestným prehlásením I. E. zo dňa 3.10.2024, písomnými odpoveďami
svedkyne E. E., výsluchom svedka J. F., výsluchom svedka I. E. prostredníctvom dožiadaného súdu a

zistil nasledovný skutkový stav veci:

10.ŽalobcajevlastníkomparcelyKN-C1579/1zastavanéplochyanádvoriaovýmere 1115m2aparcely
KN-C 1575/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 424 m2, tak ako je to zapísané na LV č. XXXX, k.ú.
B. E., ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2018 od spoločnosti KBK Real, s.r.o., v

zastúpení konateľa Karola Baníka.

11. Žalovaný je vlastníkom parcely KN-C 1587/3 záhrada o výmere 322 m2, tak ako je to zapísané na
LV č. XXXX, k.ú. B. E..

12. Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku č. 22/2022 zo dňa 10.11.2022 v spojení s opravou zo
dňa 29.3.2023 vyplýva, že múr žalovaného v rozsahu bodov A, B, C, D zasahuje do parcely KN-C
1579/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1115 m2, pričom plocha, ktorú zaberá múr z parcely KN-
C 1579/1 predstavuje výmeru 8 m2. V rozsahu bodov A, B je plot v rámci kritérií presnosti (uxy ? 0,24
m) postavený na hranici. Tvárnicový múr v rozsahu bodov H – E – F je postavený v rámci presnosti

mapy (kritérium uxy ? 0,24 m) na hranici medzi spornými pozemkami (parcelami KN-C 1575/2 a KN-
C 1587/3), pričom zasahuje do parcely žalobcu KN-C 1575/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
424 m2 a zaberá plochu o výmere 2 m2. Elektrická prípojka sa nachádza na pozemku žalobcu medzi
bodmi I a L, pričom bod I predstavuje elektrický stĺp, z ktorého je zvedená elektrická prípojka do zeme
a prechádza na pozemok žalovaného v bode L, ktorý je situovaný na spornom oplotení. V zmysle §

43 ods. 7 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení je ochranné pásmo podzemného vedenia 1 m na každej strane. Elektrická prípojka
nachádzajúca sa na pozemku žalobcu medzi bodmi I a L má dĺžku 7,8 m a plocha ochranného pásma
elektrickej prípojky má výmeru 16 m2, v náčrte označená ako plocha „B“.

13. Strany sporu nemali námietky k znaleckému posudku. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť,
že je to minimálne 95 rokov kontinuálneho vlastníctva pozemku KN-C 1587/3 jeho právnymi
predchodcami a jeho osobou, pričom metódy a meracia technika sa v priebehu uvedeného času výrazne
zmenili. Preto boli pre výpočet znalcom správne použité krajné odchýlky výmer mapového podkladu
katastra nehnuteľností pre danú lokalitu, kde na základe vyššie uvedeného v znaleckom posudku platí

nasledovný záver: - parcela KN-C 1575/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 424 m2 má povolenú
krajnú odchýlku ?P = 16,49 m2, parcela KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115
m2 má povolenú krajnú odchýlku ?P = 27,24 m2, parcela KN-C 1587/3 záhrada o výmere 322 m2
má povolenú krajnú odchýlku ?P = 14,51 m2, parcela KN-C 1587/3 záhrada o výmere 322 m2 má
plochu vypočítanú zo súradníc 322,15 m2, pričom plocha ohradená tvárnicovým plotom predstavuje

výmeru 330,27 m2, krajná povolená odchýlka ?P = 14,51 m2, plocha parcely môže byť podľa mapového
podkladu katastra nehnuteľností pre danú lokalitu v rozpätí: 307 m2 ? P (1587/3) ? 337 m2. Parcela KN-
C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115 m 2 má plochu vypočítanú zo súradníc 1115,39
m2, pričom plocha ohradená tvárnicovým plotom predstavuje výmeru 1107,68 m2, krajná povolená
odchýlka ?P = 27,24 m2, plocha parcely môže byť podľa mapového podkladu katastra nehnuteľností

pre danú lokalitu v rozpätí: 1088 m2 P(1579/1) ? 11142 m2. Parcela KN-C 1575/2 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 424 m2 má plochu vypočítanú zo súradníc 433,79 m2, pričom plocha ohradená
tvárnicovým plotom predstavuje výmeru 433,01 m2; krajná povolená odchýlka ?P = 14,51 m2, plocha
parcely môže byť podľa výmer mapového podkladu katastra nehnuteľností pre danú lokalitu v rozpätí:407 m2 ?P (1587/3 ) ? 440 m2. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že
výmera plochy, ktorú ohraničuje tvárnicový múr v zmysle vyhlášky 461/2009 Z.z. zodpovedá výmere
parciel KN-C 1587/3, KN-C 1579/1 a KN-C 1575/2 evidovaných v katastri nehnuteľností v súlade

s mapovým podkladom katastra nehnuteľností pre danú lokalitu. V znaleckom náčrte plocha „B“ –
plocha, ktorú zaberá tvárnicový múr postavený na pozemku žalobcu KN-C č. 1579/1 má veľkosť 8
m2. V znaleckom náčrte plocha „C“ – plocha, ktorú zaberá tvárnicový múr postavený na pozemku
žalobcu KN-C 1575/2 má veľkosť 2 m2. V znaleckom náčrte plocha medzi bodmi H,D,15-5 – plocha,
ktorú má možnosť využívať žalobca má veľkosť 0,20 m2 a plocha medzi bodmi G,F,15-3 – plocha,

ktorú má možnosť využívať žalobca má veľkosť 0,77 m2. Znalec záverom konštatuje, že vzhľadom
na technológiu vyhotovenia katastrálnej mapy, ktorá vychádza z mapovania z roku 1939, v prípade,
ak by na mieste samom bol zistený a vlastníkmi odsúhlasený pôvodný priebeh hranice, t.j. hranice,
ktorá bola určená a stabilizovaná v roku 1939, v katastri nehnuteľností by boli príslušné súradnice
lomových bodov preurčené tak, aby zodpovedali pôvodne určenému priebehu hranice (z roku 1939).
Dodal, že hranice boli určené ešte pred rokom 1939 a to pred rokom 1928, kde znalec neuviedol

žiadne dostupné mapové podklady, ktoré by presnejšie určili hranice medzi pozemkami. Jedná sa o
hranicu medzi pozemkami s lomovými bodmi, kde stačí vytýčiť priamku pod malým uhlom a na dĺžkovej
vzdialenosti vznikne odchýlka. Pri vytyčovaní hraníc medzi pozemkami pred rokom 1928 nemali tak
presné prístroje a techniku ako bola použitá pri vyhotovení znaleckého posudku. Ako je vidieť z nákresu,
pozemok začínal od Moyzesovej ulici až po rybníky. Postupne bolo z pozemkov ukrajované a od roku

1939 boli pozemky „preťaté“ novovytvorenou cestou Bratislava - Žilina. V roku 1976 bola pôvodná cesta
rozšírená a znova boli zabraté pozemky bez náhrady. Nakoniec v roku 1988 bol zbúraný rodinný dom
a pozemky odkúpené. Že sa to dialo chaoticky, svedčí aj rozhodnutie zo dňa 2.9.1998 z Okresného
úradu Považská Bystrica - katastrálny odbor, kde mu oznámili, že opravujú výmeru dielu 1 p. KN-C 1587
záhrada o výmere 631 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území B. E. na správnu

výmeru 603 m2, C diel 2 ostáva bez zmeny. Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že šetrením sa zistilo, že
nebola odpočítaná výmera 28 m2, ktorú zabrali pri rozširovaní cesty. V spodnej časti jeho pozemku
parcelné číslo KN-C 1587/3, je umiestnený železobetónový „oporný múr“, žalobcu (vybudovaný priamo
žalobcom). V prípade, že žalobca bude naďalej trvať na odstránení oplotenia v zmysle žaloby, bude
nútený sa obrátiť s protižalobou na odstránenie neoprávnenej stavby „oporného múru“ s oplotením, ktoré

vybudoval žalobca bez stavebného povolenia a do dnešného dňa je prerušené konanie o dodatočnom
povolení stavby na oporný múr.

14. Zo správy Okresného úradu Považská Bystrica zo dňa 12.4.2023 vyplýva, že vlastníkmi parcely
KN-C 1579 a stavby č.s. 775 postavenej na parcele č. 1579 – sklad nábytku boli: od roku 1971

Československý štát – Obchod s nábytkom Žilina a od roku 1992 do roku 2005 BANCO for trading
Praha spol. s.r.o., IČO: 14888874. Parcela KN-C 1579 sa rozdelila zápisom geometrického plánu č.
39/2020 geodeta C. B. L. na parcely KN-C 1579/1 a 1579/2.

15. Z úplného výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe vyplýva, že konateľom

spoločnostiBANCOfortradingPraha,spol.sr.o.vobdobíod7.3.1995do10.11.2004bolO.E.avobdobí
od 10.11.2004 do 13. februára 2004 bola D. F..
16. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Podľa § 135c) Občianskeho zákonníka (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.(3)

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

18. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená. (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.19. Predmetom konania bol nárok žalobcu na odstránenie stavby – tvárnicového múra zasahujúceho
do parcely KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115 m2, tiež do parcely KN-C 1575/2
zastavaná plocha a nádvorie o výmere: 424 m2 zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. E. a elektrickej

prípojky umiestnenej na parcele KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 115 m2 zapísanej
na LV č. XXXX, k.ú. B. E..

20. V priebehu konania žalobca ďalej netrval na odstránení stavby – tvárnicového múra z parcely KN-
C 1575/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere: 424 m2 (písomné podanie zo dňa 13.9.2024), čo súd

vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil, a preto súd v tejto
časti konanie v zmysle § 144 ods.2 C.s.p. v spojení s § 146 ods.1,2 C.s.p. zastavil (výrok I. rozsudku).

21. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania zo dňa
13.9.2024, súd toto podanie podľa obsahu vyhodnotil (okrem vyššie uvedeného čiastočného späťvzatia
žaloby) ako bližšiu špecifikáciu petitu po vykonanom znaleckom dokazovaní, keďže týmto podaním

žalobca nerozšíril uplatnené právo ani neuplatnil iné právo, tiež nedošlo k podstatnej zmene či doplneniu
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ako to pre zmenu žaloby predpokladá ustanovenie § 140
C.s.p. Súd preto nerozhodoval o pripustení zmeny žaloby.

22. Súd, po čiastočnom späťvzatí žaloby, ďalej konal o nároku žalobcu, ktorým žiadal zaviazať

žalovaného k odstráneniu časti stavby - tvárnicového múra v rozsahu umiestnenom na parcele KN-C
1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1115 m2 zapísanej LV č. XXXX k.ú. B. E. tak, ako je
tento rozsah vyznačený bodmi A, B, C, D v Prílohe č. 3 znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Polku č.
22/2022 zo dňa 10.11.2022 v celkovej ploche 8 m2 a elektrickej prípojky umiestnenej na parcele KN-C
1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1115 m2 zapísanej LV č. XXXX k.ú. B. E. vo vlastníctve

žalobcu tak, ako je to vyznačené bodmi I a L v oprave zo dňa 29.3.2023 znaleckého posudku znalca
Ing. Jozefa Polku č. 22/2022 zo dňa 10.11.2022 v celkovej dĺžke 7,8 m.

23. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne, čo do odstránenia elektrickej
prípojky, dôvodná.

24. V prvom rade súd konštatuje, že nebola dôvodná námietka žalovaného ohľadom premlčania nároku
žalobcu, keďže vlastnícke právo sa s poukazom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zriadil na parcele, v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu,

elektrickú prípojku a cez túto parcelu sú v zemi vedené káble elektrického vedenia, ktorými zabezpečil
dodávanie elektrickej energie pre svoje nehnuteľnosti. Sporné nebolo ani to, v ktorom mieste a v akom
rozsahu je dotknutá elektrická prípojka (vrátane káblov elektrického vedenia) umiestnená.

26. Sporným však zostalo, či elektrická prípojka bola zriadená neoprávnene, a či predstavuje

neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia §
126 Občianskeho zákonníka, vlastník sa môže domáhať ochrany len proti neoprávneným zásahom
do jeho vlastníckeho práva. Nemôže sa teda domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť vecným právom, napr. vecným bremenom,
obligačným právom, napr. nájomné, alebo môže vyplývať zo zákona. Žalovaný považoval jeho zásah

do vlastníckeho práva žalobu za oprávnený, keď tvrdil, že prípojku zriadil v súlade s projektovou
dokumentáciou, bolo na ňu vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, táto zodpovedá právnym
predpisom a technickým normám, bez ktorých by nemohla byť spustená do prevádzky. Zároveň tvrdil,
že na jej zriadenie mal súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku, avšak vo vzťahu k tomuto tvrdeniu
neuniesol dôkazné bremeno, keď na toto tvrdenie neprodukoval žiaden dôkaz, pričom treba zdôrazniť,

že žalobca jeho tvrdenie v tomto smere v celom rozsahu poprel. Bolo preto povinnosťou žalovaného
svoje tvrdenie preukázať. Je potrebné si uvedomiť, že pre úspech v súdnom konaní nestačí len tvrdiť
rozhodné skutočnosti, ale tieto súdu aj náležite preukázať a tým uniesť dôkazné bremeno v spore.
Žalovaný sa však obmedzil len na svoje tvrdenia bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Bolo nesporné,
žežalovanývybudovalelektrickúprípojkuvroku2000,pričomvlastníkomparcelyKN-C1579/1ovýmere

1115 m2 bola v tom čase spoločnosť BANCO for trading Praha spol. s.r.o., IČO: 14888874. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že mal telefonický súhlas konateľky tejto spoločnosti D. F., uvedené jednak nepreukázal
a napokon, takýto súhlas by bol neúčinný, keďže v čase vybudovania prípojky (r. 2000) D. F. nebola
konateľkou menovanej spoločnosti, ale konateľom bol O. E., čo vyplýva z úplného výpisu z Obchodnéhoregistra Mestského súdu v Prahe spoločnosti BANCO for trading Praha, spol.s r.o.. Súd zvažoval
okolnosti na strane žalobcu, pre ktoré sa domáha ochrany práva a tiež okolnosti na strane žalovaného
a dospel k záveru, že vlastnícke právo žalobcu je existenciou umiestnenia elektrickej prípojky do

značnej miery obmedzené, keďže elektrická prípojka nachádzajúca sa na pozemku žalobcu má dĺžku
7,8 m a plocha ochranného pásma elektrickej prípojky má výmeru 16 m2, čo znamená, že nemôže
svoju nehnuteľnosť v tomto okruhu využiť na stavebné účely. Žalobca podniká v súvislosti s kúrením,
plynom a vodou. Na mieste, kde sa nachádza prípojka plánoval postaviť prístrešok, vybrať zeminu,
časť vybetónovať a vystavať parkovisko, čo kvôli prípojke nemôže zrealizovať. Možnosť žalobcu plne

realizovať svoje vlastnícke právo na predmetnej parcele, zriadiť tam stavbu je tak značne obmedzené.
Bolo by nespravodlivé do takejto miery žalobcovi obmedziť možnosť užívania svojej nehnuteľnosti, na
úkor výhody žalovaného plynúcej mu z umiestnenej elektrickej prípojky, ktorá navyše bola vybudovaná
neoprávnene. Za situácie, keď žalovaný nedisponuje právnym titulom, na základe ktorého by mohol
umiestniť elektrickú prípojku na parcelu vo vlastníctve žalobcu, sú pre toto konanie irelevantné tvrdenia
žalovaného, že elektrická prípojka je zriadená v súlade s projektovou dokumentáciou, že bolo na ňu

vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, že táto zodpovedá právnym predpisom a technickým
normám. Aj keby sa hypoteticky jednalo o povolenú stavbu v zmysle stavebných predpisov, nevylučuje
to jej neoprávnenosť v zmysle občianskoprávnych predpisov. Na občianskoprávnej neoprávnenosti
stavebníka nemôže nič meniť nielen nedopatrenie, či pochybením príslušného úradu vydané stavebné
povolenie alebo dokonca ani subjektívne presvedčenie neoprávneného stavebníka, že si nepočína

nedovolene.Odstránenímelektrickejprípojkypritomnebudepoškodenýžiadenzvlášťvýznamnýzáujem
žalovaného. S poukazom na uvedené, za zistenia, že žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho
práva žalobcu zriadením elektrickej prípojky, čím obmedzil žalobcu na výkone jeho vlastníckeho práva,
rozhodol súd tak, že žalovanému uložil povinnosť odstrániť dotknutú elektrickú prípojku z pozemku vo
vlastníctve žalobcov, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

27. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232
ods. 3 CSP, a to najmä s poukazom na charakter uloženej povinnosti, pričom stanovenú lehotu považuje
za primeranú v pomere k uloženej povinnosti.

28. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal v zmysle § 135 c) ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka odstránenia
časti stavby - tvárnicového múru umiestneného na parcele KN-C 1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 1115 m2 zapísanej LV č. XXXX k.ú. B. E. v celkovej ploche 8 m2, súd nárok žalobcu
vyhodnotil ako nedôvodný. V zmysle § 135c) ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadil stavbu
na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že

stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú
stavbu je najprísnejšou občiansko-právnou sankciou, postihujúcou neoprávneného stavebníka za
jeho protiprávne konanie. Použitie tejto sankcie je odôvodnené v takom prípade, ak stavebník pri
zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Vhodnosť
a primeranosť rozhodnutia súdu by mala závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní

otázky neoprávnenosti stavby je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako
veci v právnom slova zmysle. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku
bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú
stavbu ide vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá iný relevantný právny
titul. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej stačí, ak je na cudzom pozemku zriadená iba

sčasti; v takom prípade sa možno domáhať odstránenia časti stavby alebo zriadenia vecného
bremena v prospech stavebníka. Zriadenie neoprávnenej stavby nemožno riešiť vlastníckou žalobou,
alev§135cObčianskyzákonníkupravujevyporiadanievzájomnýchvzťahovvlastníkastavbyavlastníka
pozemku. Z občianskoprávneho hľadiska nie je pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej významné, či
stavebník mal stavebné povolenie, rovnako nie je rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku o

stavbe. Ak stavebník staval v dobrej viere, že má právo stavať, bude rozhodujúce, či je oprávneným
držiteľom práva, na základe ktorého stavia. Oprávnený držiteľ veci má rovnaké práva ako vlastník (§
130 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Oprávnený držiteľ práva preto môže v rozsahu držaného práva
zriadiť na pozemku stavbu. Ak teda oprávnený držiteľ pozemku (vlastníckeho práva k pozemku) na
pozemku zriadi stavbu, nepôjde o neoprávnenú stavbu. Ak stavebník nie je oprávneným držiteľom (to

však nevylučuje, že subjektívne stavia v dobrej viere, táto dobrá viera však nie je daná „so zreteľom
na všetky okolnosti“, ako to vyžaduje § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pôjde aj v prípade, že
staval na základe neplatného alebo domnelého právneho titulu k stavbe, o neoprávnenú stavbu v zmysle
§ 135c Občianskeho zákonníka. Pri voľbe spôsobov vyporiadania treba vychádzať z poradia, v akomzákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby. Preto treba vždy v prvom rade
uvažovať o odstránení stavby. Treba však zvažovať i účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby. Pri
rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej

straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj k tomu, či
vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Znenie § 135c Občianskeho zákonníka nevylučuje
iné usporiadanie pomerov, než ktoré zákon výslovne vymenováva. Ak ide skutočne o neoprávnenú
stavbu, nemožno žalobu na jej vyporiadanie zamietnuť.“

29. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané a nesporné, že stavba - tvárnicový múr
žalovaného je umiestnený na parcele žalobcu KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115
m2vcelkovejploche8m2.Žalobcatvrdil,žežalovanývystavalstavbu–tvárnicovýmúrnajehopozemku
neoprávnene, bez súhlasu vtedajšieho vlastníka. Žalovaný tvrdil, že v roku 2002/2003 realizoval výmenu
starého oplotenia, pričom bola dodržaná trasa pôvodného oplotenia. Pôvodné oplotenie vystaval
ešte v roku 1928 jeho prastarý otec, odvtedy bolo asi 3x menené, v roku 1970 bolo vybudované

oplotenie s pletivom. Hranice medzi dotknutými pozemkami boli stanovené v dávnej minulosti právnymi
predchodcami vo vlastníctve dotknutých pozemkov, minimálne od roku 1928, kedy prastarý otec Ing.
Ladislav Zachar pozemky v súčasnosti v jeho vlastníctve kúpil a od tejto doby sa predmetné pozemky
dlhodobo užívali, pričom hranice medzi súdenými pozemkami boli stanovené dohodou dotknutých
vlastníkov, ich reálnym dlhodobým dobromyseľným užívaním a reálnym vybudovaním oplotení, pričom

touto právnou skutočnosťou došlo k vydržaniu predmetných pozemkov. Tvrdil, že žalobca tak nie je
vlastníkom pozemku KN-C 1579/1 v časti, v ktorej je umiestnená stavba.

30.Vzhľadomnaobranužalovanéhotvrdiac,žečasťparcely,naktorejjeumiestnenástavba–tvárnicový
múr vydržal, súd skúmal, či stavebník predmetnej stavby bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo

vlastníctve žalobcu, na ktorú stavba v rozsahu 8 m2 zasahuje, teda či bol so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že celú stavbu stavia na pozemku vo svojom vlastníctve. Ak stavebník oprávneným
držiteľom bol, v rozsahu držaného práva mohol na pozemku žalobcu zriadiť predmetnú stavbu, ktorá by
v takomto prípade nebola neoprávnená. Vyplýva to z § 130 ods. 2 Obč. zákona, podľa ktorého oprávnený
držiteľ má rovnaké práva ako vlastník.

31. Pre posúdenie, či ide o neoprávnenú stavbu z občianskoprávneho hľadiska je rozhodujúce,
či - najmä vzhľadom na rozsah, v akom stavba zasahuje do pozemku žalobcu - bol
stavebník oprávnenýmdržiteľompráva,nazákladektoréhostaval(§130ods.2Obč.zák.).Oprávneným
držiteľom tej časti pozemku, na ktorý predmetná stavba zasahuje, by bol stavebník - právny

predchodca žalovaného za predpokladu, že bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom,
že je vlastníkom i tej časti pozemku žalobcu, na ktorý predmetná stavba zasahuje. Ak bol stavebník
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, mohol v rozsahu držaného práva zriadiť stavbu i na
časti pozemku žalobcu. V takom prípade by sa nejednalo o neoprávnenú stavbu. Ak predmetná stavba
zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu pôjde o neoprávnenú stavbu s jedinou výnimkou, a to že

stavebníkboloprávnenýmdržiteľomtejčastipozemku,naktorýpredmetnástavbazasahuje.Základnými
predpokladmi vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania sú
oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.

32. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho

poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený
aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,
boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná

novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k

pozemku vydržaním.

33. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktorésvedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo

subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom
nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná

so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je
potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. apríla 2006 sp. zn. 22Cdo/984/2006). Nie je vylúčené,
aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či

neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na

okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a
z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.

34. Súd je toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že stavebník – žalovaný, resp. jeho právny

predchodca bol v dobrej viere, že predmetnú stavbu – tvárnicový múr (pôvodné oplotenie) stavia v
celom rozsahu na pozemku vo svojom vlastníctve. Parcelu v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, na
ktorej sa predmetná stavba nachádza, kúpil ešte v roku 1928 prastarý otec žalovaného, Ing. Ladislav
Zachar, ktorý tam vybudoval drevené oplotenie, následne tam právni predchodcovia žalovaného J. E.
a F. E. v rokoch 1970 vybudovali oplotenie s pletivom. Aj svedkyňa p. E. potvrdila, že na mieste, kde

sa nachádza terajší tvárnicový múr sa pôvodne nachádzalo klasické drátové oplotenie (čl. 155 spisu –
odpoveď na otázku pod písm. n)), rovnako to uviedol aj svedok Baník (čl. 165 pv. spisu – odpoveď na
otázku pod bodom 10, ktorý však neskôr na rovnakú otázku odpovedal, že si to už nepamätá). Hranice
medzi spornými pozemkami tak boli určené minimálne v roku 1928 vtedajšími vlastníkmi pozemkov
a takto boli aj dlhodobo, dobromyseľne a nerušene užívané. Opak v konaní preukázaný ani tvrdený

nebol. Samotné popretie tejto skutočnosti žalobcom bez ďalšieho súd nepovažoval za účinné popretie
skutkových tvrdení žalovaného. Žalovaný následne v rokoch 2002/2023 vybudoval nové oplotenie –
predmetný tvárnicový múr, pričom tento vystaval na trase pôvodného oplotenia, ktoré vybudovali právni
predchodcovia žalovaného. Pokiaľ žalobca spochybnil skutočnosť, že múr je postavený na pôvodnej
trase, opätovne sa jednalo o ničím nepodložené (neúčinné) tvrdenie, pričom v tomto smere žalobca

neprodukoval žiadne relevantné skutkové tvrdenia a nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie, že
nové oplotenie vedie inou trasou, než to pôvodné. Naopak, svedok navrhnutý žalovaným, J. F., ktorý
vypomáhal žalovanému pri stavbe nového oplotenia (tvárnicového múru) jednoznačne potvrdil, že múr
sa staval na tej istej línii ako pôvodné oplotenie, na pôvodný betónový základ prišalovali tvárnice, trasa
sa nemenila a nikto nemal voči stavbe námietky (čl. 202 spisu).

35.VychádzajúczoznaleckéhoposudkuIng.JozefaPolkuč. 22/2022hranicamedzispornýmiparcelami
vychádza z pôvodnej mapy z roku 1939. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
akékoľvek mapovania, resp. všeobecne prenosy skutočného stavu do mapy a naopak, vykazovali a
vykazujú istý rozdiel vo vzťahu ku skutočnému stavu. Tento jav je vlastný prenosu skutočného stavu do

mapy a aj keď je súčasnou technikou významne eliminovaný, spätne do minulosti s ním treba viac a viac
počítať. S rozdielmi skutočného stavu v desiatkach centimetrov oproti starším mapovým podkladom sa
prax stretáva často. Je všeobecne známe, že v minulosti (v danom prípade v roku 1939) boli používané
jednoduché metódy merania, presnosť merania závisela predovšetkým od kvality a skúsenosti geodeta,
pričom väčšie odchýlky v meraní sa prejavovali, najmä v svahovitom teréne, čo je nepochybne aj daný

prípad(viďfotografiečl.133-135spisu).Skutočnévlastníckepomeryvšaktentoposunspravidlanemajú.
Na rozdiel od vytýčenia hraníc na základe mapy, ktoré je možné vykonávať opakovane, sa skutočnosti
rozhodujúce pre skutočné vlastnícke pomery preukazujú postupom času čoraz obtiažnejšie. Napriek
tomu by mali skutočné vlastnícke pomery mať prednosť pred otrockým prispôsobovaním reálnehoživota na mieste samom neživému mapovému podkladu. Súd je toho názoru, že v tomto duchu je
potom potrebné posudzovať aj prípady, ako tento a uvedené východisko použiť aj za základ hodnotenia
dôkazov. Pri hodnotení skutočnosti, či bolo sporné oplotenie vybudované pred mnohými rokmi v mieste

pôvodného oplotenia, je málokedy možné vychádzať z pozorovaní v teréne alebo z výpovedí. Možno
však oprávnene vychádzať z predpokladu, že pokiaľ nebolo zhotovenie nového oplotenia mimo trasu
pôvodného namietané v čase realizácie, ich umiestnenia boli totožné a užívacie pomery sa nenarušili.
Svojho pozemkového vlastníctva boli totiž ľudia spravidla veľmi dbalí.

36. Z vykonaného dokazovania tak nemožno prijať záver, že v čase budovania sporného oplotenia tu
existovalo nesúhlasné stanovisko vlastníka pozemku, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, teda
nezhoda o hranici medzi parcelou KN-C 1579/1 a parcelou KN-C 1587/3. V danom prípade nebolo
preukázané, že by v čase budovania oplotenia na spornej hranici (drevené oplotenie budované v roku
1928, resp. oplotenie s pletivom vybudované v roku 1970 namietali právni predchodcovia žalobcu, či ich
právni predchodcovia (vtedajší vlastníci pozemku). Napokon nebolo ani preukázané, že by títo namietali

rekonštrukciu oplotenia (v roku 2002/2003) vykonávanú samotným žalovaným. Naopak, z vyjadrenia
žalobcu je zrejmé, že na rozdiel prišiel p. E., resp. samotný žalobca až po uskutočnenom meraní
(geodetom Ing. Haníncom) a nie samotným pozorovaním reality. Dobrú vieru stavebníka (právnych
predchodcov žalovaného ako aj samotného žalovaného) možno vyvodiť najmä z faktu, že do pozemku
vo vlastníctve žalobcu predmetná stavba zasahuje iba v neparnej výmere 8 m2, takže je dôvodné

predpokladať, že stavebník - právni predchodcovia žalovaného a ani žalovaný si tejto skutočnosti neboli
vedomí (rovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/128/2021 zo dňa
25.4.2023), a tiež z toho, že nikto nespochybňoval, že stavba - oplotenie je postavené na pozemku vo
vlastníctve stavebníka a že stavebník – právni predchodcovia žalovaného a po ňom žalovaný predmetnú
stavbu pokojne a nerušene užívali po dobu viac ako 10 rokov (ako už bolo uvedené, pôvodné drevené

oplotenie bolo vybudované v roku 1928, neskôr v roku 1970 bolo vybudované oplotenie s pletivom a
následne žalovaný vykonal rekonštrukciu oplotenia v roku 2002/2003, pričom žaloba bola na súd podaná
až v roku 2021). Situácia sa preukázateľne zmenila a zhoršila až po tom, ako žalobca kúpil pozemok KN-
C 1579, a to kúpnou zmluvou v r. 2018, čím sa stal susedom spornej stavby, v tom čase už minimálne 48
rokov užívanej stavby – oplotenia (počítajúc od vybudovania dreveného oplotenia až 90 rokov), resp.

po jeho rekonštrukcii žalovaným v roku 2002/2003, 15 rokov užívanej stavby. Tento stav bol dlhodobo
akceptovaný a stavebník (právni predchodcovia žalovaného a ani žalovaný) nebol rušený vo výkone
svojho vlastníckeho práva, túto užíval s vedomím, že stavba je v celosti na pozemku v jeho vlastníctve
až do roku 2018, kedy sa stal susedom, teda vlastníkom susedného pozemku – parcely KN-C 1579
žalobca, ktorý podal žalobu proti žalovanému na odstránenie stavby, zjavne ako reakciu na žalovaným

iniciované stavebné konanie ohľadom „čiernej stavby“, ktoré mal vystavať žalobca a ohľadom násypu,
ako aj na žalovaným podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia proti žalobcovi, ktoré konanie
sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. PB-13C/8/2021. O uvedenom svedčí aj fakt, že podľa tvrdenia
žalobcu sa o skutočnosti, že sa stavba žalovaného nachádza na jeho pozemku dozvedel mesiac po
podpísaní kúpnej zmluvy (zmluva podpísaná vo februári 2018), pričom žaloba bola podaná až v júni

2021, teda po viac ako 3 rokoch odkedy sa dozvedel o „zásahu“.

37. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani žalobcom predložený dôkaz – mail p. E. (čl. 25 spisu).
Uvedený dôkaz žalovaný spochybnil, pričom uviedol, že s p. E. sa nikdy nestretol, nikdy ju nevidel,
len raz, asi pred dvoma rokmi, keď predávala nákupné centrum Banco. Z tohto dôkazu vyplýva, že

neoprávnený stav mali zistiť v roku 2009 a snažili sa vec v priebehu rokov riešiť. Súd upozorňuje,
že pre posúdenie neoprávnenosti stavby je dôležitá dobromyseľnosť stavebníka v čase výstavby t.j. v
rokoch 2002/2003. V tom čase p. E. nebola vlastníkom parcely KN-C 1579/1, do ktorej stavba zasahuje
a ani konateľkou firmy, ktorá predmetnú parcelu v tom čase vlastnila. Pri výsluchu sa vyjadrila, že si
ani približne nepamätá, kedy bol múr postavený a kto ho staval (čl. 155 spisu, odpoveď na otázku

pod písm. j). Z rovnakých dôvodov tak tento dôkaz nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by vyvrátil
existenciu vydržania na strane žalovaného. Ak by p. E. aj konala v mene vtedajšieho vlastníka na
základe poverenia (čo žalovaný spochybnil a čo nebolo preukázané), súd poukazuje na skutočnosť, že
k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetnej parcele došlo dávno pred rokom 2009. Do vydržacej doby
žalovaného sa totiž započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho právni predchodcovia

(§ 134 ods.3 Občianskeho zákonníka). Ak teda právni predchodcovia žalovaného v dobrej viere postavili
plot na spornej parcele v r. 1928, resp. oplotenie s pletivom v roku 1970, na ktorých základoch a trase
vykonal žalovaný rekonštrukciu pôvodného oplotenia (v r. 2002/2003) a takto ju nerušene aj užívali,
10 ročná nerušená vydržacia doba nepochybne uplynula už pred žalobcom tvrdeným rokom 2005, čirokom 2009, kedy mal byť žalovaný upozornený zo strany p. E., resp. p. E., že sa stavba nachádza na
cudzom pozemku. Rovnako tak na uvedenom závere nič nemení ani prehlásenie p. E. zo dňa 6.10.2021
(čl. 33), ktorý uviedol, že osobne pri budovaní základov oplotenia mal žalovaného upozorňovať, aby

nestaval na jeho pozemku. Tento dôkaz žalovaný tiež spochybnil, poprel, že by ho p. E. upozornil, že
nestavia na svojom pozemku. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že p. E. jednak nebol vlastníkom
pozemku pri budovaní oplotenia žalovaným (v roku 2002/2003), vlastníkom bola firma BANCO for
trading Praha spol. s.r.o., IČO: 14888874 a opätovne súd udáva, že v tom čase už došlo k vydržaniu
parcely žalovaným, resp. jeho právnymi predchodcami. Zároveň nie je zrejmé, prečo p. E., ktorý sa stal

neskôr vlastníkom predmetnej parcely, resp. konateľom firmy, ktorá vlastnila parcelu, KBK Real, s.r.o.,
ak mal vedomosť o tom, že žalovaný nie je vlastníkom časti parcely, na ktorej sa stavba nachádza,
uvedené neriešil príslušnými právnymi krokmi za účelom usporiadania vzťahov a prečo žalobcu pri
predaji parcely neupozornil na túto právnu vadu a neuviedol ju v kúpnej zmluve zo dňa 15.2.2018, ktorou
túto prevádzal na žalobcu, keď je zrejmé, že iné právne vady tam uviedol viď čl. III bod.6 zmluvy).
Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie p. E. pri výsluchu, keď uviedol, že najskôr žalovaný múr postavil

a až následne p. E. zistil, že „sa to celé posunulo“ a ďalej to neriešil (čl. 166 spisu). Je teda zrejmé, že
v čase výstavby ho nemohol upozorňovať, že stavia na cudzom pozemku. Pri výsluchu uviedol, že si
nepamätá ani približne, kedy bol múr postavený a kto ho staval (čl. 165 spisu – odpoveď č. 11). V tomto
smere sú vyjadrenia p. E. rozporné s jeho čestným prehlásením zo dňa 6.10.2021, kde uviedol, že
žalovanéhoupozorňovalužvčasebudovaniazákladov.Výpoveďp.E.skôrkorešpondujesjehočestným

prehlásením zo dňa 3.10.2024 (čl. 235 spisu), z ktorého vyplýva, že spoločnosť KBK Real, s.r.o., ktorej
bol p. E. konateľom, nadobudla parcelu v roku 2005, následne dal vyhotoviť nákres od geodeta p. H. a
až vtedy zistil, že žalovaný svojou stavbou zasiahol do parcely KN-C 1579/1. Žalovaný však toto čestné
prehlásenie spochybnil. Faktom je, že z nákresu geodeta H. z roku 2005 žiadnym spôsobom nevyplýva
zásah stavby žalovaného do parcely KN-C 1579/1. Žalobca potvrdil, že toto zameranie nedával p. E.

vypracovať za účelom zamerania stavby - tvárnicového múra žalovaného. Súd má za to, že uvedený
dôkaz skutočne nepreukazuje vedomosť p. E. o zásahu stavby do parcely KN-C 1579/1 už v roku 2005.
Vychádzajúc z čestného prehlásenia p. E. zo dňa 3.10.2024 je však zjavné, že nemohol žalovaného
upozorňovať už v čase výstavby základov múru (r.2002/2003), že stavia na cudzom pozemku, keď tvrdí,
že o tomto sa dozvedel po zameraní geodetom p. H. v roku 2005. Zásah múru do pozemku žalobcu,

v tom čase jeho právneho predchodcu pritom vyplýva až zo zákresu Ing. Hanínca z roku 2017, s ktorým
nákresom už bol oboznámený aj žalovaný (zákres z roku 2005 mu nebol známy). Výpovede p. E. a p.
E. o tom, že upozorňovali žalovaného na neoprávnenú stavbu už v roku 2005 (p. Baník), resp. v roku
2009 (p. E.) vyznievajú nedôveryhodne, a to jednak v kontexte toho, že vzájomne nekorešpondujú a tiež
z dôvodu, že sú rozpory v tvrdeniach samotného p. Baníka /najskôr tvrdil, že upozorňoval žalovaného

v čase budovania základov stavby (pozn. súdu - ktoré bolo realizované v rokoch 2002/2003), neskôr
uvádzal, že ho upozorňoval po zameraní geodetom v roku 2005, z ktorého zamerania však umiestnenie
múru nevyplýva, tiež v odpovedi na otázku č. 10 popisoval tvar pôvodného a nového múra , pričom
v odpovedi na rovnakú otázku č. 15 už uviedol, že si nepamätá ako vyzerala pôvodná stavba, čl. 165 pv.
–166 spisu/. Z predložených dôkazov sa súdu javí najpravdepodobnejšie, že p. E. zistil zásah až v roku

2017, po zakreslení parciel a múru geodetom Ing. Haníncom (čím by k vydržaniu došlo u žalovaného
aj bez započítania vydržacej doby jeho právnych predchodcov). Uvedené teda potvrdzuje, že v čase
výstavby bol žalovaný dobromyseľný, že stavia na svojom pozemku. Zároveň tento dôkaz (čestné
prehlásenie zo dňa 3.10.2024) nič nemení na závere súdu, že žalovaný ani jeho právni predchodcovia
neboli rušení v pokojnej držbe časti pozemku, na ktorej sa stavba nachádza. Ak by totiž aj bolo pravdivé

tvrdenie, že p. E. sa dozvedel už v roku 2005 o tom, že múr sa nachádza na parcele KN-C 1579/1, v tom
čase už žalovaný (s pričítaním vydržacej doby jeho právnych predchodcov) pozemok resp. jeho časť na
ktorej sa nachádza stavba, nepochybne vydržal.

38. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že dobromyseľnosť žalovaného vylučuje jeho ľahkovážne

konanie, keď pred realizáciou oplotenia nezabezpečil zameranie pozemku a vytýčenie hranice,
čím mohol predísť neoprávnenému zásahu. Súd má za to, že práve vyššie popísané okolnosti
dlhodobého, nerušenéhoužívaniaparcelysoplotenímpostavenýmprávnymipredchodcamižalovaného
nenasvedčovalitomu,žepôvodnéoplotenie(atedaajzrekonštruovanéoploteniežalovaným)bysamalo
nachádzať na parcele žalobcu, čím by mohli vzniknúť u žalovaného pochybnosti o priebehu vlastníckej

hranice sporných parciel a že by bolo nutné hranice geodeticky premerať. Nebolo preukázané, že
včaserekonštrukcieoploteniažalovanýmbyexistovalaingerencianejakejosoby,ktorábybolaspôsobilá
vyvolať u žalovaného - oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci (resp. jej časti).
Žalovaný konal v ospravedlniteľnom omyle, že ide o časť pozemku, ktorý nadobudol od svojich právnychpredchodcov. Práve naopak, podľa názoru súdu, právny predchodca žalobcu konal ľahkovážne, keď
predal parcelu žalobcovi s vedomím, že sa na nej nachádza stavba žalovaného (v roku 2017 túto
vedomosť nepochybne mal) a na túto „právnu vadu“ žalobcu neupozornil, resp. upozornil až po predaji

pozemku (v roku 2018).

39. Možno uzavrieť, že v konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné
vyvodiť, že stavebník nebol v dobrej viere, že predmetnú stavbu (oplotenie) stavia sčasti na cudzom
pozemku. Stavebník bol teda oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú

predmetná stavba zasahuje, resp. stavebník bol oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého staval
(§ 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Treba teda vychádzať z toho, že stavebník ako oprávnený držiteľ
vlastníckeho práva k tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na žalobca a v dôsledku toho nemožno
považovať predmetnú stavbu za neoprávnenú v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Keďže súd
zaujal stanovisko, že predmetná stavba nie je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka, súd žalobu v tejto časti zamietol.

40. Za neopodstatnenú súd považoval námietku žalobcu, že otázku vlastníckeho práva - vydržania (§
130 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka) nie je možné riešiť v tomto konaní o odstránenie neoprávnenej
stavby (podľa § 135c) Občianskeho zákonníka) a že žalovaný mal podať určovaciu žalobu. V tomto
smere súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou súdu je odstraňovať všetky sporné otázky, ktoré

žalovaný nárok kladie. Povinnosťou súdu je prejudiciálne preskúmať vlastnícke právo žalobcu v rámci
ustálenia jeho aktívnej legitimácie. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/214/2022
zo dňa 29.4.2024 v závislosti od konkrétnej skutkovej situácie a tvrdení protistrán môže súd vychádzať z
evidencie katastra nehnuteľností, avšak ak je táto relevantným spôsobom spochybnená, napr. tvrdením
o vydržaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/3251/2006), je potrebné sa s

touto podstatnou okolnosťou (vlastnícke právo k ploche, na ktorej stojí predmetná vec) zaoberať a
prejudiciálne sa s ňou vysporiadať. V danom prípade žalovaný vlastnícke právo spochybnil relevantne
s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie predmetnej plochy žalovaným, resp. jeho právnymi
predchodcami, ktorá okolnosť bola v konečnom dôsledku dôvodom pre konštatovanie jeho vlastníckeho
práva a zamietnutia žaloby.

41. Vzhľadom na uvedené závery súdu, súd nepovažoval na potrebné a hospodárne vykonať žalobcom
navrhovanú obhliadku na mieste samom, keďže otázku, či a v akom rozsahu stavba zasahuje na
pozemok žalobcu, bolo nutné riešiť formou znaleckého dokazovania, ktoré súd aj vykonal.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 C.s.p. v spojení s § 256 ods.1 C.s.p.
Predmetom konania boli dva nároky žalobcu: odstránenie elektrickej prípojky a odstránenie stavby
z dvoch parciel. Čo do nároku o odstránenie prípojky, bol úspešný žalobca, keďže súd jeho návrhu
vyhovel. V časti, v ktorej žiadal odstrániť stavbu z parcely KN-C 1579/2 žalobca vzal žalobu späť bez
uvedenia dôvodu, čo súd vyhodnotil ako jeho procesný neúspech. Vo zvyšnej časti, čo do odstránenia

stavby z parcely KN-C 1579/1 súd žalobu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu. Pomer úspechu
a neúspechu strán sporu je tak rovnaký. Súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené
ostatným účastníkom.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.