Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39T/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724010018
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724010018.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom v trestnej veci obžalovaného J. E., stíhaného

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2024 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: J. E., Q.. XX. Y. XXXX T. X., W. U. Y. S. XXXX/XX, T.,

uznáva sa za vinného, že

napriektomu,žemuvyživovacie povinnosti vyplývajú zustanovenia§62anasl.zákonač.36/2005Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež z rozsudku
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. 09.2019, ktorý v časti výroku o určení
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 21.03. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/2/2020 zo dňa
23.02.2021 a vykonateľnosť dňa 30.11.2019, na základe ktorého bol obvinený zaviazaný prispievať na
výživu maloletej dcéry Y.. E.., Q.. XX. XX.XXXX sumou 200,-eur mesačne a na výživu maloletého syna
J.. E.., Q.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc

právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, si od mesiaca september 2020 až doposiaľ
(mesiac november 2024 vrátane), tieto svoje vyživovacie povinnosti neplnil riadne a včas v mieste
svojho trvalého bydliska a všade tam kde sa zdržiaval, čím mu za toto obdobie, s výnimkou obdobia:
- od 22.02.2023 do 05.01.2024, počas ktorého boli maloletá Y.. E.., Q.. XX. XX.XXXX a maloletý J.. E..,
Q.. XX.XX.XXXX dočasne zverení do náhradnej osobnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny Malacky,
na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37PPOm/1/2023 zo dňa 22. februára 2023;
- od 13.06.2024 doposiaľ (mesiac november 2024 vrátane), počas ktorého sú maloletá Y.. E.., Q..
XX. XX.XXXX a maloletý J.. E.., Q.. XX.XX.XXXX dočasne zverení do náhradnej osobnej starostlivosti

Centra pre deti a rodiny Malacky, na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok 5PPOm/2/2024 zo
dňa 13. júna 2024;
vznikol voči matke maloletých detí G. E., Q.. X. K. XXXX T. U., dlh na výživnom na obe deti spolu
vo výške 12.182,67 eur,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.Za to mu súd ukladá

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa výkon trestu
odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá a obžalovanému sa ukladá probačný dohľad

nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e/, k/ Trestného zákona, sa ako súčasť probačného dohľadu
obžalovanému ukladajú povinnosti spočívajúce v príkaze:

- zaplatiť v skúšobnej dobe G. E., Q.. X. K. XXXX T. U., W. U. I. R. Č. T. Č.. XX, Y., zameškané výživné
vo výške 12.182,67 eur;
- zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Naproti tomu sa

obžalovaný: J. E., Q.. XX. Y. XXXX T. X., W. U. Y. S. XXXX/XX, T.,

podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Pezinok číslo 1 Pv 145/23/1107-9 zo dňa 11. januára 2024 pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3

písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

ž e

si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu vyplýva z ustanovenia § 62 a nasl.

Zákona o rodine č. 36/2005 Zb., a taktiež mu vyživovacia povinnosť vyplýva z

3. Rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11CoP/280/2018, zo dňa 18.06.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.08.2019, na základe ktorého bol obvinený zaviazaný prispievať
na výživné na manželku G. E., Q.. XX.XX.XXXX, vždy k 15-dňu v mesiaci sumou 255,- EUR, toho

ktorého mesiaca vopred k rukám manželky a to od mesiaca august roku 2020 až do súčasnosti (mesiac
december 2023 vrátane), čím svojim konaním spôsobil dlh na výživnom na manželku G. E. vo výške
10.710,- EUR, pričom túto svoju povinnosť si neplnil riadne a včas v mieste svojho trvalého bydliska a
všade tam kde sa zdržiaval,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného J. E. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom
súde dňa 11. januára 2024 obžalobu číslo 1 Pv 145/23/1107-9 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok
uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

3 písm. b/ Tr. zák. Podľa obžaloby sa obžalovaný mal trestnej činnosti dopustiť na tom skutkovom
základe, že: „si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu vyplýva z ustanovenia
§ 62 a nasl. Zákona o rodine č. 36/2005 Zb., a taktiež mu vyživovacia povinnosť vyplýva z
1. Rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/479/2014, zo dňa 28.04.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.06.2015, na základe ktorého bol obvinený zaviazaný prispievať

na výživné na maloletú dcéru S. G., nar. 30.09.2012, vždy k 15-dňu v mesiaci sumou 180,-EUR, tohoktorého mesiaca vopred k rukám matky G. E., pričom na základe Rozsudku Krajského súdu Bratislava,
sp.zn.11CoP/2/2020,zodňa23.02.2021,právoplatnéhodňom23.02.2021uložilobvinenémupovinnosť
prispievaťnavýživumal.dcérysumou200,-EURmesačnevždyk15.dňukrukámmatky,atoodmesiaca

august 2020 až do súčasnosti (december 2023 vrátane), čím svojim konaním pôsobil dlh na výživnom
na maloletú dcéru S. G. vo výške 8.240,- EUR,
2. Rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 37P/256/2018, zo dňa 18.07.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.08.2019, na základe ktorého bol obvinený zaviazaný prispievať
na výživné na maloletého syna M. G., nar. 20.08.2015, vždy k 15-dňu v mesiaci sumou 150,- EUR, toho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky G. E. a to od mesiaca august 2020 až do súčasnosti (mesiac
december 2023 vrátane), čím svojim konaním spôsobil dlh na výživnom na maloletého syna M.G. vo
výške 6.450,- EUR,
3. Rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11CoP/280/2018, zo dňa 18.06.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.08.2019, na základe ktorého bol obvinený zaviazaný prispievať
na výživné na manželku G. E., Q.. XX.XX.XXXX, vždy k 15-dňu v mesiaci sumou 255,- EUR, toho

ktorého mesiaca vopred k rukám manželky a to od mesiaca august roku 2020 až do súčasnosti (mesiac
december 2023 vrátane), čím svojim konaním spôsobil dlh na výživnom na manželku G. E. vo výške
10.710,- EUR, pričom túto svoju povinnosť si neplnil riadne a včas v mieste svojho trvalého bydliska a
všade tam kde sa zdržiaval, čím mu za obdobie od mesiaca august 2020 až doposiaľ /mesiac december
2023 vrátane/ vznikol dlh na výživnom na obe deti a manželku vo výške 25.400,- EUR.“.

2 Súd vo veci vydal dňa 12. januára 2024 trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný včas odpor. V
odôvodnení svojho odporu obžalovaný uviedol, že poslednú platbu výživného na obe deti uskutočnil v
auguste 2020 a to bola platba za september 2020, rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
37PPOm/1/2023 zo dňa 22. februára 2023 boli deti G. E. odobrané a rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. 09.2019 bolo jeho manželstvo s G. E. rozvedené, čím mu
zanikla povinnosť platiť výživné na manželku.

K vykonanému dokazovaniu

3 Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkyne G. E. a prečítaním listinných dôkazov: č.l.29-35 Rozsudok OS
Bratislava III sp.zn. 38P/479/2014; č.l. 36-39 - Rozsudok OS Bratislava III sp. zn.37P/256/2018; č.l.
40-43 - Rozsudok KS Bratislava sp.zn. 11CoP/280/2018; č.l. 44 - 51 Rozsudok KS Bratislava sp.zn.
11CoP/2/2020; č.l. 52 - rodný list Y. E.; č.l. 53 - rozhodnutie ZŠ Mlynská Senec; č.l. 54 - rodný list mal.

J. E.; č.l. 55 - Vklad v hotovosti., potvrdenie pre príjemcu J. E.; č.l. 95 - odpis z RT obžalovaného;
č.l. 97 - Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR; č.l. 99 - Odpoveď z ÚPSVaR Pezinok; č.l.
101 - Potvrdenie ÚPSVaR Nitra; č.l. 107 - Správa ÚPSVaR Nitra; č.l. 114 - Zoznam zamestnávateľov
obžalovaného; č.l. 154 - Uznesenie o začatí exekúcie; č.l. 155-156 - Odvolanie matky proti Rozsudku
OS Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. 09. 2019; č.l. 170-171 - Uznesenie OS BA III sp. zn.

37PPoM/1/12023 zo dňa 22. 02. 2023; č.l. 176 - 199 - Výpisy z bankového účtu obžalovaného vedeného
v Tatra banke za obdobie od 31. 05. 2019 do 29. 02. 2020; č.l. 214 - Odpoveď súdneho exekútora na
výzvu súdu; č.l. 235 - Odpoveď súdneho exekútora na výzvu súdu; spis Okresného súdu Pezinok sp. zn.
5PPOm/2/2024; spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5P/100/2023; spis Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 53P/31/2024. Súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedka J.. Y. R., súdneho exekútora,

nakoľko dospel k záveru, že okolnosti ktoré mali byť z jeho výsluchu zistené, vyplývajú z listinných
dôkazov zaslaných súdu týmto súdnym exekútorom.

4 Súd vykonal výsluch obžalovaného v zmysle ustanovení § 258 Tr. por., pričom obžalovaný
na hlavnom pojednávaní vypovedal nasledovne: „Podľa mňa je celá obžaloba postavená na lži a ja

to viem aj dokázať. Pokiaľ ide o tých 255,- €, ako výživné na manželku, na to G. E. nemá právo,
pretože došlo k rozvodu. Pokiaľ ide o vyživovacie povinnosti, uvedené v bode 1/ a 2/ obžaloby, tak
isto viem zdokladovať, že G. E. nemá právo na výživné, pretože deti jej boli odobraté. Pokiaľ ide o
rozvod, toto viem preukázať predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019,
kde je uvedený dátum 17. 9. 2019 a ktorý je aj opatrený pečiatkou právoplatnosti. Ďalej z odvolania

advokátky voči tomuto rozsudku vyplýva, že vyživovacia povinnosť vo výške 255,- € na manželku,
zanikne zánikom manželstva. G. E. vedela, že na výživné na manželku nemá nárok, napriek tomu si
to podala a teda vedome klamala. Toto uvádzam k vyživovacej povinnosti v bode 3/ obžaloby a ktorá
podľa mňa trvala len jeden mesiac. K bodu 1/ a 2/ môžem uviesť, že sa mi dostali do rúk dokumenty ato najmä uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37PPom/1/2023 zo dňa 22. 2. 2023, ktorým
bolo vydané neodkladné opatrenie a maloleté deti Y. G. J., boli dočasne zverené do starostlivosti Centra
pre deti a rodiny Malacky, Hviezdoslavova 73, Malacky. Ďalej ÚPSVaR Pezinok, sa návrhom zo dňa

31. 7. 2023, adresovaným Okresnému súdu Pezinok, domáha nariadenia ústavnej starostlivosti nad
uvedenými maloletými deťmi, v ktorom sa okrem iného aj udáva, že matka, pani G. E., je psychiatrický
pacient. Okrem toho z tohto návrhu vyplýva, že deti boli umiestnené v CDR Pezinok od 12. 6. 2022 do
10. 7. 2022 a od 11. 7. 2022 do 10. 8. 2022, teda tieto deti sú doslova viac inde, ako u matky. Ďalej z
tohto návrhu vyplýva, že aj v iných dátumoch boli deti inde, ako u matky. Nevieme z tohto dokumentu

však zistiť, presne odkedy, dokedy sú deti umiestnené v Centre pre deti a rodiny Malacky, avšak nevidel
som žiadne ďalšie rozhodnutie, ktoré by uvedené neodkladné opatrenie rušilo. Ďalej pani G. E., sa
obrátila s výživným na exekútora, takže výživné, ktoré jej dlžím, ja vlastne dlžím exekútorovi. Poslednú
platbu výživného v čase, keď boli deti u matky, som ja spravil v auguste 2020, čo predstavovalo výživné
na mesiac september, pretože to sa má podľa rozsudku plniť vopred. Ďalšie platby som ukončil preto,
lebo ma exekútor upozornil, že pokiaľ by som výživné platil aj matke, platil by som ich vlastne dva krát,

aj exekútorovi, aj matke a potom by som musel platby od matky vymáhať. Ja však neviem, aký návrh
podávala matka exekútorovi, podľa mňa sa bála, že príde o tých 255,- €. Ja však mám ten problém, že
exekútor sa so mnou nebaví, nechce mi povedať nič konkrétne. Ide o exekútora, ktorý sa volá Y. R. a má
sídlo v Nitre. G. E. si podala návrh na exekúciu, na výživné na maloleté deti, ktoré som však ja platil. Ďalej
návrh na exekúciu na výživné na manželku, na ktoré už vtedy nemala nárok. Potom však prišiel Covid a

s tým spojené problémy, nepodarilo sa mi spojiť s exekútorom. Ja mám aj potvrdenia o tom, že som platil
výživné a to konkrétne bankové výpisy, ktoré viem predložiť. Ja som výživné platil riadne, na účet matky
a to až do augusta 2020, kedy mi exekútor povedal, že odo mňa už výživné vymáha exekučnou cestou
a nemám ho platiť, lebo by som ho vlastne platil dva krát. Ďalej môžem uviesť, že pokiaľ na mňa G. E.
ešte nebola naštvaná, tak som si vyživovaciu povinnosť na deti plnil aj inak a to tak, že som im kupoval

ošatenie, avšak zistil som, že toto ošatenie buď skončilo na druhý deň v obchode, kam ho G. E. vrátila,
alebo ho predala v bazáre. Ďalej som deťom platil všetky výdavky, spojené so školou. Upovedomenie o
začatí exekúcie je datované v januári 2020, prvý kontakt s exekútorom som mal niekedy apríl - máj 2020.
Následne mi bol v exekúcií odobratý vodičský preukaz a keďže moja práca je taká, že k nej potrebujem
vodičský preukaz, zostal som bez prostriedkov. Následné výživné, som až do augusta 2020 (výživné na

mesiac september 2020) plnil zo svojich úspor, potom som však zostal úplne bez prostriedkov, aj dnes
som si musel požičať peniaze na to, aby som sa dostavil na súd. Exekútor mi ďalej ihneď zablokoval účet
a zobral mi aj vodičák a keď som mu vravel, že vodičák potrebujem, že mám uzatvoriť pracovnú zmluvu,
ku ktorej potrebujem vodičské oprávnenie, povedal mi, že jeho to nezaujíma. Z rozvodového spisu G. E.
zistila, kde pracujem, zavolala do tej firmy Photoneo s. r. o. so sídlom v Bratislave, z ktorej ma na ďalší

mesiac prepustili. Ja som síce softvérový inžinier, avšak softvér robím pre stroje, avšak musím fyzicky
prichádzať k týmto strojom, čo sú veľké mašiny. Problém bol teda v tom, že som sa nemal ako dostať za
prácou, keďže som bol bez vodičského preukazu. Tam kde žijem, nie je v blízkosti pre mňa dostupná iná
práca. Ďalej som sa ja nešiel zaevidovať na úrade práce, pretože som vedel, že mi chýba jeden mesiac
k tomu, aby som mal nárok na podporu v nezamestnanosti a vedel som, že mi ponúknu iba prácu za

minimálnu mzdu, pretože už predtým v minulosti som bol pár krát nezamestnaný. Od marca 2019, kedy
som bol naposledy zamestnaný, som ja žil zo svojich úspor. Ja neviem presne povedať, koľko peňazí
som zaplatil exekútorovi. Viem, že exekútor môj účet v Tatra banke dostal do nepovoleného debetu,
následne som môj účet musel zrušiť, pretože to nemalo význam. Po tom, čo som mal začiatkom roka
2020 už zrušený účet v banke, som výživné platil vkladom v hotovosti na účet pani G. E.. Platil som

jej vždy minimálne sumu 330,- €, ktorú som mal platiť na obe deti, ďalej som aj platil niečo na dlžné
výživné. G. E. má účet vedený v Slovenskej sporiteľni. Všetky svoje úspory, ktoré som dovtedy mal,
som však minul na výživné na deti, účet v banke som už nemal. Naposledy som teda výživné platil v
auguste 2020. Ja by som vzniknutú situáciu chcel vyriešiť aj tak, že by som si požiadal zveriť deti do
mojej osobnej starostlivosti, avšak momentálne som bez práce, túto si nedokážem nájsť kvôli tomu,

že nemám vodičský preukaz. Po tom, čo mi exekútor poslal prvý papier, som ho telefonicky žiadal o
stretnutie, povedal mi, že ide na dovolenku. Po tom, čo prešla nejaká doba, znova som mu telefonoval a
žiadal o stretnutie, chcel som vedieť, čo odo mňa vôbec vymáha, o aké platby ide, exekútor povedal, že
sa so mnou nestretne, lebo je Covid. Povedal mi, že on má len papier zo súdu a len vymáha to, čo je tam
napísané. Ešte bol pokus o stretnutie, ktoré inicioval exekútor, avšak na toto sa exekútor nedostavil.“

5 Súd vykonal výsluch svedkyne G. E. v zmysle ustanovení § 261 Tr. por., pričom svedkyňa na
hlavnom pojednávaní vypovedala nasledovne: „ Ja by som mohla uviesť, že obžalovaný si roky neplní
vyživovaciu povinnosť na deti. V tejto súvislosti som podala trestné oznámenie a ďalej som sa obrátilaaj na exekútora J.. Y. R., pričom som vymáhala dlžné výživné na mal. syna J., aj výživné na manželku a
taktiež aj bežné výživné, o tom som si však nie celom istá, či som exekuovala aj bežné výživné. Exekútor
spravil, čo mohol, odobral mu vodičský preukaz, zablokoval účty, avšak dokopy na výživnom vymohol

iba okolo 100-200,- €, inak nič. Ja som si ďalej musela podať žiadosť o náhradné výživné, ktoré poberám
od štátu doteraz. Môžem uviesť, že obžalovaný ešte počas rozvodového konania dobre zarábal, jeho
posledný príjem bol asi 2.600,- €, pracoval v oblasti IT. Neviem, z čoho žije, chcela by som to vedieť,
podľa mňa však pracuje na čierno. Ešte počas rozvodového konania si kúpil drahé auto Subaru, ktoré
napísal na inú osobu, čo svedčí o jeho morálnom profile. O deti sa nijako nezaujíma, tu podotýkam,

že syn J. je zdravotne postihnutý, je to autista. Deti roky obžalovaný nevidel, dlhodobo na nich výživné
neplatí. Obžalovaný mi dobrovoľne nič nezaplatil na základe súdnych rozhodnutí. Jedine tých 100,- €
alebo 200,- €, čo vymohol exekútor. Deti sa momentálne nachádzajú už doma, žijeme v Zálesí. Minulý
rok nastala taká situácia, že maloletý syn uverejnil na internete na Tiktoku video, v ktorom bol len v
tričku, následkom čoho začala vec prešetrovať polícia, deti mi boli odobraté. Potom sa po policajnom
vyšetrení všetko vyšetrilo, ukázalo sa, aká je pravda, že tam nebol žiadny zásah dospelej osoby, išlo

o synove video a sudkyňa tunajšieho súdu, preto rozhodla o návrate detí späť do rodiny, PPL tohto
rozhodnutia bola dňa 5. 1. 2024. Deti mi boli odobraté dňa 22. 2. 2023, bola to nepríjemná situácia.
Ja mám účet vedený v banke SLSP a tak isto mám účet vedený aj v banke Raiffeisen, avšak účet
v Raiffeisen som si založila až koncom minulého roka, takže výživné mi obžalovaný mohol platiť len
na účet v SLSP. Výživné v hotovosti do rúk, mi obžalovaný nikdy neplatil. Ja som návrh na exekúciu

podala kvôli spätnému výživnému na J. a kvôli tomu, že bol vydaný druhostupňový rozsudok na KS BA,
v ktorom bolo uvedené, že mi má spätne vyplatiť výživné na manželku, ktoré mi nevyplatil. Je pravdou,
že ja som psychiatrická pacienta, pravidelne navštevujem psychiatrickú ambulanciu, cítim sa zdravotne
v poriadku.“.

6 Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/280/2018 zo dňa 18.06.2019, súd zistil, že
týmto rozsudkom bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživné na manželku G. E., Q.. XX.XX.XXXX,
vždy do 15 dňa v mesiaci sumou 255,- eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2017. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.08.2019.

7 Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17.09.2019, súd zistil, že týmto
rozsudkom došlo k rozvodu manželstva obžalovaného s G. E. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletej dcéry S. G., nar. 20. XX.XXXX sumou 200,-eur mesačne a na výživu maloletého
syna M. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky,
počnúcprávoplatnosťouvýrokurozsudkuorozvodemanželstva.Výrokurozsudkuorozvodemanželstva

nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2019. Výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/2/2020 zo dňa 23.02.2021 a vykonateľnosť
dňa 30.11.2019.

8 Z rodných listov súd zistil, že obžalovaný je otcom mal. Y. E. Q. D. XX. H. XXXX v Bratislave z
matky G. E., a tiež je otcom mal. J. E., Q.É. D. XX. G. XXXX T. U. z matky G. E..

9 Z potvrdenia o vklade hotovosti súd zistil, že obžalovaný dňa 13. augusta 2020 vložil na bankový účet
G. E. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu vo výške 1.240,- € V popise transakcie je poznámka

pre príjemcu: „J. E., 3 x 330+250“.

10 Z odpovedí súdneho exekútora na výzvu súdu súd zistil, že súdny exekútor J.. Y. R. v exekučnom
konaní vedenom od 23. januára 2020 vymohol z bankového účtu obžalovaného dňa 6. mája 2020
sumu vo výške 285,- € , z ktorej dňa 11. mája 2020 zaslal na bankový účet G. E. sumu vo výške 216,60

€. Následne súdny exekútor vymohol z bankového účtu obžalovaného dňa 2. decembra 2020 sumu
vo výške 150,- € , z ktorej dňa 17. decembra 2020 zaslal na bankový účet G. E. sumu vo výške 114,-€.

11 Z potvrdení a správ ÚPSVaR Nitra súd zistil, že obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 1. apríla 2019 do 2. septembra 2019, kedy z nej bol vyradený z dôvodu

nedostavenia sa na úrad.

12 Zo spisov Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5PPOm/2/2024, sp. zn. 5P/100/2023 a sp. zn.
53P/31/2024 súd zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37PPOm/1/2023zo dňa 22. februára 2023 boli maloletá S. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletý M. G., nar. XX.XX.XXXX
dočasne zverení do náhradnej osobnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny Malacky v dobe od 22.
februára 2023 do 5. januára 2024. Na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok 5PPOm/2/2024 zo

dňa 13. júna 2024 sú od 13. júna 2024 až doposiaľ maloletá S. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletý M. G.,
nar.XX.XX.XXXX dočasnezverenídonáhradnejosobnejstarostlivostiCentrapredetiarodinyMalacky.

13 Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný v ňom nemá žiaden záznam.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácií

14 Trestný zákon v znení účinnom od 1. januára 2020 v ustanovení § 207 uvádza nasledovné:
„Zanedbanie povinnej výživy
(1) Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Kto sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“.

15 Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace /ktoré nemusia

nasledovať bezprostredne, neprerušovane po sebe/ počas dvoch rokoch zavinene, čo aj z nedbanlivosti,
neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu je zákonnou povinnosťou,
ktorá vzniká reálne objektívnou skutočnosťou narodením dieťaťa a trvá až do času, kým dieťa nie je
schopné živiť sa samo. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v minimálnom rozsahu, vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

16 Zavinenie, ako obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu, t.j. ako predpoklad pre
vyvodenie subjektívnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin, sa chápe ako vnútorný, psychický vzťah

páchateľa podstatným zložkám trestného činu, t.j. k porušeniu alebo k ohrozeniu záujmu chráneného
trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v trestnom zákone. Zavinenie obsahuje dve
zložky - intelektuálnu a vôľovú, ktorá pri zavinení z nedbanlivosti absentuje. Zavinenie musí pokrývať
všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu a musí byť dané v dobe činu.
Z hľadiska zavinenia, trestný čin zanedbania povinnej výživy musí byť spáchaný prinajmenšom z

nevedomej nedbanlivosti. Pri zavinení z nedbanlivosti sa vychádza z možnosti znalosti o
spôsobení následku predpokladaného trestným činom konaním páchateľa, ktorá sa skúma na
základe objektívnych okolností spojených so skutkom a na základe subjektívnych dispozícii konkrétneho
páchateľa. Objektívne hľadisko pri skúmaní miery zavinenia z nedbanlivosti je potrebné posudzovať
podľa toho, ako sa situácia javila páchateľovi, ako i vzhľadom k vonkajším okolnostiam prípadu. O

zavinenie z nevedomej nedbalosti ide iba vtedy, keď povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom sú dané súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek
znamená, že čin je nezavinený. Skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy obsahuje
normatívny znak „zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného“, ktorý musí byť tiež pokrytý
zavinením; na naplnenie zavinenia stačí, že páchateľovi je známe, že je otcom maloletého dieťaťa, ktoré

nie je schopné živiť sa samo a ničím na jeho výchovu a výživu neprispieva a má aspoň laickou predstavu
o tom, že je tu z jeho strany povinnosť vyživovať takéto dieťa.

17 O trestný čin zanedbania povinnej výživy môže ísť len pri zavinenom neplnení zákonnej
vyživovacej povinnosti alebo vyhýbaniu sa takejto povinnosti, ktoré je sústavné a trvá po dlhšiu dobu.

18 Objektom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je nárok na výživu a tento je
založený na príslušných ustanoveniach zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Toto ustanovenie sa totižvzťahuje iba na taký druh vyživovacej povinnosti, ktorá plynie priamo zo zákona o rodine. Z uvedeného
ďalej vyplýva, že sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu.
V prípade, že by civilný súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti a o jej rozsahu, orgány činné v

trestnom konaní, resp. súd by v rámci posúdenia predbežnej otázky určil existenciu a rozsah vyživovacej
povinnosti sám a samostatne.

19 Pre prečinoch je potrebné okrem formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu skúmať i
materiálne hľadisko vymedzené v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák.

20 Vyživovací vzťah medzi určitými členmi rodiny alebo medzi inými blízkymi zákonom stanovenými
osobami vzniká priamo zo zákona. K vzniku vyživovacej povinnosti stačí, aby existovali podmienky,
ktoré ustanovuje zákon o rodine, bez tohto, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie
právne skutočnosti ako napr. dohoda účastníkov, rozhodnutie štátneho orgánu, resp. určitá udalosť
a pod. Ktorýkoľvek druh vyživovacej povinnosti treba plniť vždy, pokiaľ sú dané zákonné podmienky,

a v rozsahu, ktorý určujú ustanovenia zákona o rodine. Základnou podmienkou na vznik vyživovacej
povinnosti je osobný status určitého rodinnoprávneho vzťahu, prípadne bývalého rodinnoprávneho
vzťahu, od ktorého sa vyživovacia povinnosť odvodzuje. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu sa
odvíja od rodičovského vzťahu a vzniká objektívnou právnou skutočnosťou-narodením dieťaťa /prípadne
osvojením dieťaťa/. Ďalšou skutočnosťou podmieňujúcou trvanie vyživovacej povinnosti rodičov je

odkázanosť dieťaťa na výživu rodiča a neschopnosť dieťaťa živiť sa samo. Keďže v zákone o rodine
je explicitne vyjadrený vznik vyživovacej povinnosti. ktorá vzniká priamo zo zákona a viaže sa na jedinú
relevantnú skutočnosť - narodenie dieťaťa. má súdne rozhodnutie o výžinom len deklaratórny charakter.
Vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomtvorítiežsúčasťzákonnýchrodičovskýchpovinnostívočidieťaťu,
ktoré sú príkladom vymedzené v ustanovení § 29 zákona o rodine a ktorých súčasťou je starostlivosť

rodiča o výživu dieťaťa. I z uvedeného možno vyvodiť, že táto povinnosť, tvoriaca súbor zákonnom
stanovených povinností, vzniká priamo zo zákona. Povinnosť plniť výživné majú pritom obaja rodičia.
Keďže vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo na základe zákona je potrebné za
začiatok páchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. rodiča voči dieťaťu
treba považovať deň, od ktorého prestal rodič zavinene plniť svoju vyživovaciu povinnosť bez ohľadu

na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške rozhodol už predtým súd v občianskoprávnom
konaní. Ak takéto rozhodnutie nebolo dosiaľ vydané, súd v trestnom konaní rozhodne o výživnom ako
o predbežnej otázke podľa § 7 ods. 1 Tr. por. Pretože ide o otázku viny, súd v trestnom konaní nie
je viazaný rozhodnutím súdu v občianskoprávnom konaní ani vtedy, keď tento súd už rozhodol, ale
posudzuje túto otázku samostatne (§ 7 ods. 1 Tr. por.). Rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní

však súd v trestnom konaní zhodnotí ako dôkaz podľa § 2 ods. 12 Tr. por.

21 Súd sa na podklade vykonaného dokazovania zaoberal predbežnou otázkou, v akom rozsahu bol
obžalovanývrozhodnomobdobíschopnýplniťsvojuzákonnúvyživovaciupovinnosť,pričomposudzoval
i dôvody, pre ktoré obžalovaný túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Súd zistil, že obžalovaný

sa už apríli 2019, počas vedenia občianskoprávneho sporu o rozvod manželstva, dobrovoľne
vzdal svojho výhodného zamestnania , v ktorom u posledného zamestnávateľa dosahoval príjem vo
výške 1832,- € mesačne v čistom. Všetko nasvedčuje tomu, že obžalovaný takto postupoval z toho
dôvodu, aby Okresný súd Bratislava II, rozhodujúci následne v septembri 2019 i o určení vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, musel vychádzať z toho, že

obžalovaný je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, ako uchádzač o zamestnanie. Pokiaľ
obžalovaný Okresnému súdu Bratislava II uvádzal, že bude musieť, ako v tom čase evidovaný
nezamestnaný, prijať úradom práce ponúkané zamestnanie skladníka, či podobné a bude mať mzdu
len cca 600,- € mesačne, nutno uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo i to, že obžalovaný
takéto zamestnanie neprijal a v septembri roku 2019 bol vyradený z evidencie uchádzačov o

zamestnanie pre nespoluprácu s úradom práce. Okresný súd Bratislava II sa v rozsudku sp.
zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. septembra 2019 pri určovaní vyživovacej povinnosti obžalovaného
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podrobne zaoberal odôvodnenými potrebami
maloletých detí i možnosťami a schopnosťami obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť, pričom
(aj po zohľadnení jeho nezamestnanosti) obžalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletej

dcéry sumou 200,-eur mesačne a na výživu maloletého syna sumou 150,- eur mesačne,
počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Takto určené vyživovacie povinnosti
obžalovaného následne preskúmaval i Krajský súd v Bratislave, ktorý v rozsudku sp. zn. 11CoP/2/2020
zo dňa 23. februára 2021 zamietol odvolanie matky proti výroku o určení vyživovacej povinnostiobžalovaného k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, čím de facto potvrdil správnosť
stanovenia výšky oboch vyživovacích povinností súdom prvého stupňa. Schopnosť obžalovaného
plniť obe vyživovacie povinnosti vo výške stanovenej súdnym rozhodnutím sa od tej doby nijako

výrazne nezmenila. Obžalovaný, ktorý ma dosiahnuté stredoškolské vzdelanie, je aj naďalej dobrovoľne
nezamestnaný, žije u svojej matky, a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by u neho došlo k
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku choroby, či úrazu. Okresný súd Pezinok
tedapriposudzovanípredbežnejotázkydospelkzáveru, obžalovanýbol vrozhodnomobdobíschopný
plniť svoje zákonné vyživovacie povinnosti na maloletú dcéru v sume 200,-eur mesačne a na

maloletého syna v sume 150,- eur mesačne a aj naďalej je schopný takto stanovené vyživovacie
povinnosti plniť. Na riadne plnenie oboch vyživovacích povinností v úhrnnej výške 350,- eur mesačne
pritom obžalovanému postačí nájsť si zamestnanie, v ktorom bude dosahovať aspoň minimálnu
mesačnú mzdu stanovenú zákonom, nakoľko nemá žiadne výdavky spojené s bývaním. Súd teda
uzatvára, že obžalovaný si v rozhodnom období svoje zákonné vyživovacie povinnosti na svoje
maloleté deti neplnil preto, že ich plniť nechcel, a nie preto, že by ich plniť nemohol.

22Pokiaľišloostanovenie začiatkupáchaniatrestnéhočinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§ 207Tr.
zák., súd z vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaný naposledy zaplatil matke svojich maloletých
detí výživné na obe deti v mesiaci august 2020. Obžalovaný tvrdil, že platbou v auguste 2020 uhradil i
výživné na deti za mesiac september 2020, pretože podľa rozsudku sa má výživné na deti platiť vopred.

Nakoľko svedkyňa G.. E. pri podávaní trestného oznámenia dňa 15.júla 2020 uvádzala, že zo strany
obžalovanéhoneevidujeuhradenievýživnéhozamesiacjúnajúlroku2020apodľarozsudkuOkresného
súdu Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. 09.2019, bol obžalovaný počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí vždy k 15. dňu
v mesiaci k rukám matky, súd dospel k záveru, že platbou v mesiaci august 2020 uhradil obžalovaný

výživné za mesiace jún, júl a august roku 2020. Od septembra 2020 teda obžalovaný prestal zavinene
plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pričom si ju neplní doposiaľ a nakoľko už nastala splatnosť výživného
i za mesiac november 2024, obžalovaný si ku dňu vyhlásenia rozsudku neplní vyživovaciu povinnosť
po dobu 51 mesiacov.

23 Pokiaľ išlo o výšku dlhu na výživnom, ktorý obžalovanému za obdobie 51 mesiacov vznikol voči
matke maloletých detí, treba uviesť, že za normálnych okolností by tento predstavoval sumu 17.736,-
€ (51 x 350 -114), nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zo obdobie od septembra 2020
doposiaľ obžalovaný matke maloletých detí na výživnom nič neuhradil a súdny exekútor v tomto období
zaslal na účet matky dňa 17. decembra 2020 sumu vo výške 114,-€. V posudzovanej veci však z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletých detí nezabezpečovala od septembra 2020
doposiaľ starostlivosť o maloleté deti nepretržite po dobu 51 mesiacov, ale maloleté deti boli od 22.
februára 2023 do 5. januára 2024 dočasne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Centra pre deti
a od 13. júna 2024 doposiaľ sú maloleté deti dočasne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
Centra pre deti a rodiny Malacky. Súd je toho názoru, že by bolo nespravodlivé zarátať obžalovanému

do dlhu na výživnom voči matke maloletých detí i uvedené obdobia, počas ktorých maloleté deti boli/sú
dočasne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny Malacky. Preto, pokiaľ
sa ku dňu vyhlásenia rozsudku maloleté deti celkovo po dobu 15 mesiacov a 26 dní nenachádzali v
starostlivosti matky, dospel súd jednoduchou matematickou operáciou (51 x 350 - 114 - 15x 350 -
350/30 x 26 ) k záveru, že obžalovanému vznikol voči matke maloletých detí dlh na výživnom vo

výške 12.182,67 €.

24 Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v § 2 odsek 12
Trestného poriadku, pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je

v posudzovanej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky
trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona ažetentoskutokspáchal práveobžalovaný. Skutkovúvetuobžaloby,ktoráobsahovalaviaceré
zrejmé nesprávnosti ( napr. chybný dátum narodenia maloletej S.G., chybné označenie súdneho
rozhodnutia z ktorého obžalovanému vyplývala vyživovacia povinnosť na maloleté deti v obžalobou

vymedzenom období) i terminologické omyly („Zb.“ namiesto „Z. z.“ ), však bol súd nútený upraviť a
doplniť o podstatné okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania (napr. aj o obdobia v ktorých
boli/sú maloleté deti dočasne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti), tak aby skutková veta
rozsudku zodpovedala skutkovému stavu zistenému na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ v zmysle § 44zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platí, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné
doručením, nevedno prečo prokurátor, viniaci obžalovaného z neplnenia si vyživovacej povinnosti od
augusta 2020, do skutkovej vety obžaloby nezahrnul vyživovacie povinnosti obžalovaného vyplývajúce

mu z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. septembra 2019, ktorý
v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
nadobudol vykonateľnosť dňa 30. novembra 2019. Totožnosť skutku obžalovaného pritom zostala
zachovaná konaním obžalovaného.

25 Pokiaľ išlo o subjektívnu stránku trestného činu, mal súd z hľadiska zavinenia za preukázané, že
konanie obžalovaného je pokryté priamym úmyslom v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona,
nakoľkosohľadomnaspôsobjeho konaniajezjavné,žechcelspôsobomuvedenýmvTrestnom zákone
porušiť záujem chránený týmto zákonom.

26 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny

znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom
vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť
vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor
druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe

dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda
stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku
popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a
miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký
stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi (obžalovanému) trestnú

zodpovednosť.

K výroku o treste

27 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný

k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje

záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

28 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a

ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

29 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.30 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel
k záveru, že u obžalovaného najlepšie splní účel trestu uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom, v rámci ktorého mu budú uložené povinnosti zaplatiť v skúšobnej

dobe zameškané výživné a zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o
zamestnanie, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na
výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd mal pritom na zreteli
to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr.zák., čo je účelom a cieľom trestu, ako aj to, že pri

uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno páchateľovi trestného činu zanedbania
povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Inými slovami povedané, pre
spoločnosť je vždy lepšie, ak si páchateľ zanedbanie svojej vyživovacej povinnosti len tzv. „neodsedí“
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody , ale keď je pri uložení iného druhu trestu
donútený svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť riadne splniť dodatočne a taktiež je počas výkonu
iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody nútený riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v sume určenej mu súdnym rozhodnutím.

31 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere

trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

32 Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život ( § 36 písm. j/ Tr.zák.), priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. S ohľadom na trestnú

sadzbu ustanovenú v § 207 ods. 3 Tr. zák. súd zistil, že obžalovanému je možné ukladať trest odňatia
slobody v rozpätí od jedného roka až do piatich rokov. Za toho stavu súd uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v dolnej polovici takto určeného rozpätia v trvaní 18 mesiacov, nakoľko mal za to, že
takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna.

33 Súd nedospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody, práve naopak, sú u neho splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 písm. / Trestného
zákona a preto obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
zároveňpodľa§51ods.1Trestnéhozákona obžalovanému uložil probačnýdohľadnadjehosprávaním
v skúšobnej dobe.

34 Následne sa súd zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom určiť, pričom
vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v § 51 ods. 2 Trestného zákona na 1 rok až 5 rokov, bude
potrebné obžalovanému skúšobnú určiť v polovici takto daného rozpätia, t.j. v trvaní 3 roky, nakoľko mal

za to, že takáto skúšobná doba bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne
individuálne preventívna.

35 Uložený trest na v dolnej polovici modifikovanej trestnej sadzby, podmienečne odložený s probačným
dohľadom na skúšobnú dobu určenú v polovici zákonom stanoveného rozpätia považuje súd vzhľadom

na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu za trest primeraný, spravodlivý, dostatočne zodpovedajúci
represívnej funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie, ktorý bude dostatočným
prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

36 Na podklade znenia § 51 ods. 2 Trestného zákona súd pri určení probačného dohľadu zároveň

uložil obžalovanému povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Podľa § 51 ods. 4 písm. e/,
k/ Trestného zákona tak obžalovanému uložil povinnosti spočívajúce v príkaze zaplatiť v skúšobnej
dobe G. E. zameškané výživné vo výške 12.182,67 eur a zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie

K oslobodzujúcemu výroku

37 Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že obžalovaný si v období vymedzenom v obžalobe skutočne
neplnil vyživovaciu povinnosť na svoju manželku G. E., deklarovanú mu rozsudkom Krajského súdu vBratislave sp. zn. 11CoP/280/2018 zo dňa 18.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 06.08.2019, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky G. E., Q..
XX.XX.XXXX výživným vo výške 255,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky,

počnúc dňom 01.02.2017.

38 Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že manželstvo obžalovaného s G. E. bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. 09.2019, ktorý v časti výroku
o rozvode manželstva (výrok I.) nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2019, keďže G. E. v odvolaní

podanom proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/16/2019 zo dňa 17. 09.2019
nenapadla výrok o rozvode manželstva, ale len výrok o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva (výrok IV.)

39 V dobe vymedzenej v obžalobe (od augusta 2020 až doposiaľ) teda obžalovaný už nemal zákonom
stanovenú vyživovaciu povinnosť na manželku G. E., táto mu zanikla dňa 30. novembra 2019, preto

jeho skutok vymedzený v obžalobe nemôže byť trestným činom. Za toho stavu súd obžalovaného spod
obžaloby v tejto časti oslobodil podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku.

40 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresnom súde Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Včas podané
odvolanie má odkladný účinok.