Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 41P/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125201320
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125201320.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti o maloletých: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar.
X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny
Košice, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Staničné námestie 9, Košice, deti rodičov: matka A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E.,
zastúpená JUDr. Petrom Kuzmom, so sídlom vo F., G. X a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.

XX, XXX XX E., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá otcovi povinnosť prispievať na výživu A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne a A. B., nar. X.X.XXXX sumou 100 eur mesačne, a to vždy do
15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia a to
do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností vedeného na Mestskom súde Košice

pod sp. zn. 41P/9/2025.

.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletých detí, návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 28.1.2025 žiadala,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zaviazal otca prispievať na obe maloleté deti sumou

150 eur na každé mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Navrhovateľka zároveň žiadala
o rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo veci samej.

2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sa zoznámili v decembri
2013 cez sociálne siete, pričom sa nikdy nezosobášili. Spolu s deťmi žijú v spoločnej domácnosti
v byte, za ktorý splácajú úver. Ich spolužitie je iba formálne. Otec maloletých detí sa nepodieľa na

úhrade spoločných výdavkov domácnosti ani na úhrade výdavkov na maloleté deti, neprispieva na
výživu maloletých detí, nezaujíma sa o ne. Otec maloletých je zamestnaný ako policajt, matka je
zamestnanávhoteliakočašníčka.Matkabolaajeopakovanienútenápožičiavaťsipeniazeodrodinných
príslušníkov, uhradila aj dlh na nájomnom, ktorý mali, nakoľko otec opakoval, že nemá peniaze, že
mu to nevychádza. Matka bola nútená nájsť si brigádu už keď mal maloletý syn pol roka, situácia sa
však nezlepšila, otec si naďalej požičiava, robí dlhy a na potreby detí a rodiny prispieva iba minimálne.

Otec uhrádza svoje výdavky, úver, platby za TV a menšie nákupy, matka hradí nájomné, škôlku, školu,
výdavky na deti a na stravu, veľké nákupy a všetky potreby do domácnosti, tiež platí odpad za seba
a deti. Rodičovský príspevok a daňový bonus na deti poberá matka. Matka i otec si každý hradia telefón
a poistky, daň za byt platia na polovicu.

Súd okrem skutočností už uvedených v návrhu zistil nasledovné:

3. Maloletí A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. X.X.XXXX pochádzajú z nemanželského zväzku A. C.,
nar. X.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX.4. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni prostredníctvom elektronického súdneho registra súd zistil,
že navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Hotel Slávia s.r.o. od 17.5.2021 doposiaľ, pričom

vymeriavací základ za obdobie od 01/2024 do 12/2024 je v priemere 900 eur.

5. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni prostredníctvom elektronického súdneho registra súd nezistil, kde je
otec zamestnaný ani výšku jeho príjmu.

6.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“),nakonaniapodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
15. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.
16. Podľa § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd môže
aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody,
pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, za akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné

opatrenie, pričom zo samotného názvu vyplýva, že takéto opatrenie súdu je nevyhnutné nariadiť, ak jeho
nariadenie neznesie odklad, a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom.
Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorým súd dočasným opatrením poskytuje
ochranu ohrozeným, či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým svojím meritórnym
rozhodnutím neposkytne definitívnu ochranu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný

záujem dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Posúdenie, či a kedy je takáto
potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky,
ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

20. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala určenia výživného na maloleté
deti, nakoľko otec na nich neprispieva vôbec, resp. len sporadicky a nedostatočne. V danom prípade súd
vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na
výživu maloletých detí je sčasti dôvodný. Matka a obe maloleté deti žijú s otcom v spoločnej domácnosti.
Matka má príjem zo zamestnania v sume cca 700 eur mesačne netto. Výdavky matky predstavujú

výdavky na energie v sume 340 eur mesačne, stravu v sume cca 300 eur mesačne, daň za byt v sume
15 eur mesačne, odpad v sume 19 eur mesačne, ošatenie v sume 5 eur mesačne a školné v sume
56 eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je zamestnaný, zamestnávateľa
ani vymeriavací základ uvedený v odpovedi na lustráciu nie je. Hoci súd doposiaľ nemá preukázanýskutočný čistý mesačný príjem otca, vychádzal súd pri určení výživného zo schopností a možností otca,
ktorý pracuje ako policajt (vychádzajúc z tvrdení matky), ako aj zo štruktúry miezd Štatistického úradu
SR za rok 2023, podľa ktorej priemerná čistá mesačná mzda príslušníkov polície bola 1.326 eur.

21. Dočasný charakter neodkladného opatrenia umožňuje, že pred jeho nariadením nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej. Súd mal v danom prípade za osvedčené základné skutočnosti dôležité pre prijatie záveru
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a tiež nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy. Právne vzťahy v danom prípade vyžadujú dočasnú úpravu, keď otec
neprispieva, resp. prispieva iba podľa vlastnej úvahy ako na maloleté deti, tak na výdavky domácnosti,
pričom aj osobná starostlivosť o maloleté deti a starostlivosť o domácnosť je ponechaná na matku.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine),
pričom rodičovské práva a povinnosti voči maloletým deťom v danom prípade súdom upravené doposiaľ
neboli. Nazákladeuvedenéhosúdmázato,žejetudôvodzaviazaťhonaplnenievyživovacejpovinnosti

voči maloletým deťom neodkladným opatrením.

22. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ust. § 366
CMP možno uložiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Rozsah vyživovacej povinnosti
pri rozhodovaní neodkladným opatrením nie je totiž daný kritériami určenými v § 62 Zákona o rodine,

ale iba rozsahom v nevyhnutnej miere, nota bene nariadeným neodkladným opatrením je povinná
osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných
nevyhnutných životných nákladov (potrieb). Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca
na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym
rozhodnutímupravená,platiťvýživnévtakejmiere,abyvýživadieťaťanebolaohrozená,pričomuvedené

ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Celkové pomery, ktoré
determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča,
predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 366 CMP
zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 100 eur mesačne na každé dieťa, nakoľko v
zmysle cit. ustanovenia súd môže nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Súd pritom vychádzal

zo skutočnosti, že otec je zamestnaný, a teda je v jeho možnostiach prispievať na maloleté deti sumou
200 eur mesačne a tiež z odôvodnených potrieb maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, nakoľko obe
detisúškolopovinné.Uvedenésúdpovažujezanevyhnutnéscieľomzaistiťpremaloletédetidobudúcna
hmotné zabezpečenie ich každodenných potrieb v nevyhnutnej miere. Súd prihliadal aj na výdavky
domácnosti, ako aj na osobnú starostlivosť matky o deti a tiež o domácnosť. Vyživovacia povinnosť

rodiča voči maloletému dieťaťu je vyživovacou povinnosťou prednostnou a prvoradou, preto si otec musí
svoje náklady rozvrhnúť tak, aby mohol uhrádzať výživné na maloleté deti.

23. Súd záverom dodáva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné

a neprejudikuje výsledok konania pred súdom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajší
súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.