Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 40Ek/3140/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121478301
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Petreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121478301.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX A., zastúpeného: ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom
Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom
Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42
eur, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu 1. mája

2900/111, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 211EX 1761/21, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekúcie súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1761/21 zo dňa 17.05.2024.
II. Súd upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora sp. zn.
211EX 1761/21 zo dňa 19.03.2024 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.09.2021 domáhal od
povinného vymoženia 42 eur na podklade exekučného titulu - upovedomenia o zastavení exekúcie sp.
zn. EX 3307/16 zo dňa 03.05.2021, ktoré bolo vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., exekútorský úrad Bratislava.

2. Exekučný súd poverením zo dňa 04.10.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Drahomíra Kriváňa, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01 Malacky, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 211EX 1761/21.

3. Dňa 17.05.2024 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov
exekúcie súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1761/21 z dôvodu, že sa pri exekúcii vedenej na majetok

povinného do 30 mesiacov od začatia exekúcie resp. od posledného zexekvovania majetku nepodarilo
zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora.

4. Dňa 22.06.2024 doručil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Oprávnený

v námietkach uviedol, že súdny exekútor mal v rozhodnom období vymôcť v prospech povinného
peňažné prostriedky, čo malo vyplynúť z emailovej komunikácie so súdnym exekútorom, ako aj z prílohy
doloženej JUDr. Ladislavom Jakubcom, súdnym exekútorom vymáhajúcim pohľadávky povinného (v
tomto exekučnom konaní) v iných exekučných konaniach. V ďalšom oprávnený poukázal, že na
základe vydaných príkazov o prikázaní inej peňažnej pohľadávky doručených JUDr, Jakubcovi mali byť
vymožené peňažné prostriedky poukázané v prospech exekúcii, ktoré boli zastavené. Vzhľadom na

vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom.5. K námietkam oprávneného sa tiež vyjadril súdny exekútor. Súdny exekútor uviedol, že povinný
je právnická osoba, ktorá nemá zriadený bankový účet v žiadnej z bánk pôsobiacich v Slovenskej
republike, nemá žiadny dopravný motorový prostriedok, nemá vo vlastníctve nehnuteľnosť ktorá by

bola zapísaná v obchodnom registri. V Sociálnej poisťovni nie je registrovaná ani nemá registrovaného
žiadneho zamestnanca. Z tohto vyplýva že povinný ani nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, a jej
existencia je v právnom slova zmysle len existencia „de iure“ (teda len ako zápis v obchodnom registri)
avšak „de facto“ neexistuje - nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. V exekučnom konaní nebol
zablokovaný žiaden majetok. Zároveň povinný nedisponuje ani takým majetkom ktorý by postačoval

aspoň na úhradu trov exekúcie. V tomto smere rovnako poukázal, že sumy, ktoré mali byť vymožení v
rámci exekúcii vykonávaných v prospech povinného vzhľadom na počet exekučných konaní vedených v
jeho neprospech sú zanedbateľné, a ako také by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie. V tomto smere
rovnako dodal, že pri posudzovaní nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti,
t.j. nemajetnosti posúdenej súdnym exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. Všetky finančné
prostriedky boli poukázané oprávnenému, avšak v skorších konaniach, ktoré boli z tohto dôvodu aj

ukončené vymožením. Zároveň súdny exekútor skonštatoval, že oprávnený účelovo podsúva súdu
skutočnosť, akoby na konania v ktorých vydal upovedomenie o zastavení exekúcie mali byť poukázané
nejaké finančné prostriedky. V lehote 30 mesiacov neboli na tieto konania poukázané žiadne finančné
prostriedky a preto je mojou zákonnou povinnosťou takéto konanie zastaviť. Všetky finančné prostriedky
od JUDr. Ladislava Jakubca boli zaevidované priradením ku konania, ktoré boli následne ukončené

vymožením.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia

exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti

takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c)

Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné
zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote
postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného

zexekvovania majetku povinného.

9. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno bez ďalšieho klásť
takpovediacnapomyslenýpiedestál,uprednostniťjehouplatneniezakaždejsituáciebezprihliadnutiana
osobitné okolnosti toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania nepochybne

má slove logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie je pohľadávku vymôcť. V každom
prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo jeho jediným účelom. Striktné
dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a faktický účel by bolo totiž
kontraproduktívne.10. V zmysle tejto úvahy exekučný súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania
pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k

absurdnému záveru (ad absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm.
c) by stačila samotná skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok
napríklad aj v prípade jeho absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania
súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné
upovedomeniesamotnébyťvydanénemalo,tedažeexistujezexekvovateľnýmajetok,t.z.,ževymoženie

pohľadávky oprávneného ešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je
stále perspektívne.

11. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,
v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy
povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či

vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)
je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky
vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa
totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2

Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému,
no aj v jeho prospech.

12. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve
a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,

kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)
nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto
exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech
povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o
posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie

v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario,
konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného
neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne
by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v
súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom

konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom
obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať
proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane
predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok
možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora)

nedôjde.

13. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je

podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.
Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy
by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému,
voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n
ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

14. Základným predpokladom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1
písm. c) Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného,
čo sa v predmetnom prípade nepreukázalo.

15. Za nemenej dôležité považuje súd podotknúť, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne)
vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti
exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie
pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61nods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu pre nemajetnosť
povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku
povinného.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach
vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti
povinnému vedú, zanedbateľné, súd uvádza, že pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých jemu dostupných informácii o

majetku povinného. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd v prejednávanom
prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na záver dáva súd do pozornosti, že je to súdny exekútor,
ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon exekúcie ako aj za stav exekučného
spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním vykonaných práve pre prípady, kedy
bude vo veci rozhodovať súd.

17. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a zrušil
upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené
vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.