Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/174/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224203673
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4224203673.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov:
matky – C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. XX, H., v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Ľuba
Blažeková, so sídlom Pohraničná 4, Komárno, a otca – I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXXX,
o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu matky zo dňa 23.12.2024 z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa sa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne domáhala nahradenia súhlasu otca s trvalým vycestovaním maloletého dieťaťa do
zahraničia. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 12P/52/2023

zo dňa 18.05.2023 súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky. Styk maloletého dieťaťa s otcom bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým každý týždeň v utorok a v piatok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň
od piatka od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Matka uviedla, že otec nikdy nechodí za synom, ona
vezie syna k otcovi, pričom ide o vzdialenosť približne 180 km. Keď je maloletý u otca, otec sa mu
nevenuje. Maloletý navštevuje škôlku. Hovorí plynule po maďarsky, nakoľko doma sa rozprávajú výlučne

po maďarsky. S otcom maloletého dieťaťa nie sú spolu približne od 1.3.2023. Súhlas s vycestovaním
maloletého do zahraničia nepodpísal z trucu, lebo matka si našla nového priateľa. Predtým podpísal
súhlas na dobu jedného roka. Matka zároveň k návrhu priložila potvrdenie o prijatí maloletého do škôlky
v H. a úradné osvedčenie partnera matky o hodnovernom potvrdení rozmeru bytu.

2. Matka maloletého dieťaťa na výzvu súdu predložila potvrdenie o udelení súhlasu otca

s odsťahovaním maloletého do obce E. C. H.. Rodičia sa dohodli, že otec súhlasí s dočasným
odsťahovaním na určitú dobu, t. j. do 31.12.2024. Po uplynutí tejto doby môžu rodičia dohodu predĺžiť.
Súd poznamenáva, že listina bola podpísaná dňa 15.05.2024 a je opatrená úradne overeným podpisom
otca maloletého dieťaťa.

3. Matka maloletého dieťaťa predložila súdu súhlas otca maloletého s udelením

maďarského štátneho občianstva pre maloletého. Zároveň predložila vyhlásenie o prijatí do bytu,
z ktorého je zrejmé, že maloletý býva spolu s matkou na adrese E., F. G. J. XX u partnera matky K.
L., nar. XX.XX.XXXX.

4. Zo správy M. C. N. zo dňa 31.01.2025 bolo zistené, že maloletý patrí do
ambulancie M. C. N. od 22.11.2024.

5. Zo správy H. O. A. H. P. Q. C. E. zo dňa 08.01.2025bolo zistené, že maloletý navštevuje materskú školu od 04.11.2024 bez prerušenia.

6. Zo správy H. O. A. H. P. Q. C. E. zo dňa 04.02.2025

vyplýva, že maloletý je kľudný, vyrovnaný, usmievavý a slušný chlapček. Voči svojim spolužiakom
a dospelému personálu je otvorený. Akceptoval pravidlá a návyky skupiny a dodržiava ich. Jeho
každodenný vzhľad je pestovaný, upravený. Fyzická zdatnosť dieťaťa je dobrá, výška a hmotnosť sú
veku primerané. Málokedy je chorý. Je čistotný. Jeho rečový prejav je zrozumiteľný, slovná zásoba
a vyjadrovacia schopnosť je veku primeraná. Zapája sa do aktivít, rád napodobňuje básničky, ktoré sa

v skupine naučil. Hračky a nástroje používa v súlade s ich určením, dbá o ne. Rád sa podujíma na rôzne
úlohy a vykonáva ich presne. Je veľmi samostatný. Sám sa stravuje, oblieka a navštevuje toaletu. Do
škôlky prichádza s matkou. Dieťa je obklopené láskou.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/20155 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento

zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú
ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“), a konanie podľa tohto zákona,
ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví.

12. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je
miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou
rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

13. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Rady EÚ č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a
o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Brusel IIb), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

14. Zákonné ustanovenie § 161 CSP má povahu generálneho procesného ustanovenia
týkajúceho sa skúmania procesných podmienok konania. V zásade platí, že súd danosť alebo nedanosť
procesných podmienok skúma z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Procesná teória
i súdna prax všeobecne rozlišujú ako osobitný druh procesných podmienok tzv. negatívne procesné

podmienky, ktorých osobitosť spočíva v tom, že nesmú nastať, aby súd mohol o veci konať a vec
rozhodnúť. CSP dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých
dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú
procesné podmienky konania. Takouto procesnou podmienkou je aj právomoc súdu, ktorej nedostatok
nemožno odstrániť. Súd je vždy povinný právomoc skúmať ex offo. Právomocou súdu rozumieme

vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené
procesné podmienky, napríklad tým, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo
veci, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto sa nemôže uskutočniť a je potrebné ho zastaviť.

15. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné

súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

16. Podľa článku 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie

majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

17. Súd poukazuje na ustanovenie § 112 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konanie vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia

konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Bydlisko maloletého je
v súčasnosti obec E. C. H.. V zmysle predmetného ustanovenia, nie je založená právomoc slovenského
súdu.

18. Súd zároveň poznamenáva, že podľa nariadenia Brusel IIb vo veciach rodičovských
práv a povinností je základným kritériom na určenie právomoci obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Pojem

obvyklý pobyt je považovaný nie za pojem právny, ale skutkový, faktický, ktorý nie je vnímaný, ani
interpretovaný jednotne. Pojem obvyklého pobytu nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej
republikyajednoznačneanivmedzinárodnýchpredpisochadohovoroch,ktorýmijeSlovenskárepublika
viazaná. Podľa ustálenej súdnej praxe obvyklým pobytom osoby je žitie na území predmetného štátu
a žitie viac, či menej trvalého charakteru. Ako štát obvyklého pobytu sa ustálil štát, v ktorom dieťa

dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, navštevuje tam predškolské alebo školské
zariadenie, záujmové krúžky, je tam zdravotne poistené, má tam svojho lekára a pod. Súd poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/43/2019, na základe ktorého je obvyklý pobyt
dieťaťa určovaný na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu.
Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že

táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru
začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť,
podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť
dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa,
úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je

napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie
určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú
sa oň. Matka maloletého dieťaťa priložila potvrdenie o návšteve škôlky v H., potvrdenie od pediatra
maloletého, ako aj potvrdenie o užívaní bytu, kde žije so svojím partnerom a maloletým dieťaťom.
Zároveň predložila súhlas otca maloletého so zmenou štátneho občianstva maloletého na maďarské

štátneobčianstvoataktiežpredložilasúhlasotcanaodsťahovaniesamaloletéhodoH.F.do31.12.2024.
Z listinných dôkazov predložených matkou nepochybne vyplýva, že matka maloletého dieťaťa spolu
s maloletým dieťaťom má perspektívu zotrvať na území H., kde má spolu s maloletým dieťaťom
vybudované zázemie. Toto rozhodnutie matky je podporené aj podpisom otca na odsťahovanie sa i keď
len dočasného charakteru. Skutočnosť, že súhlas je ohraničený konkrétnym dátum, však vzhľadom

na súhlas so zmenou štátneho občianstva sa javí súdu ako súhlas trvalý. Tento priestor, ktorý otec
maloletého dieťaťa vytvoril, zabezpečil matke čas na vytvorenie podmienok pre starostlivosť o maloleté
dieťa na území H.. V dôsledku uvedeného sa zmenil obvyklý pobyt dieťaťa, ktorým sa stala H. F.. Od
udelenia súhlasu s odsťahovaním sa uplynul už takmer rok, čo je dostatočný priestor na to, aby si dieťa
zvyklo v novom prostredí medzi novými kamarátmi, spolužiakmi a začlenilo sa do novej komunity, ktorá

je už v súčasnej dobe pre neho prirodzená. Ak aj otec maloletého dieťaťa zmenil názor, to nemá vplyv na
zmenu obvyklého pobytu dieťaťa. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a skutočnosti,
súd pre nedostatok procesnej podmienky – právomoci slovenského súdu, konanie zastavil.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.