Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200342
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD.

a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/X, XXX XX D., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, právne zastúpený
advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 6637: JUDr. Martina Gecáková, so sídlom A. C. XX, XXX
XX D., pracovisko E. C. XX, XXX XX D., IČO: 42344051, proti žalovanej 1. F. G., H. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená advokátkou zapísanou v zozname SAK pod
č. 7455: JUDr. Jana Šepeľová, so sídlom Námestie slobody č. 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50495721
a žalovanej 2. I. H. J., H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. C. XXXX/XXX, XXX XX I., v konaní

o určenie, že závetný dedič je dedičom po poručiteľke, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č.k. 13C/5/2023-140 zo dňa 11.12.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I.

II. P r i z n á v a žalovaným 1. a 2. nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 13C/5/2023-140 zo dňa 11.12.2023 tak, že:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Z uznesenia Okresného súdu Humenné č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022 vyplýva, že v
dedičskom konaní po poručiteľke D. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol zanechaný závet

poručiteľky, spísaný dňa 18.12.2018 na Notárskom úrade L. M. M., do notárskej zápisnice pod č. N., N.,
N.,podľaktoréhoustanovilazasvojhozávetnéhodedičasvojhovnuka,žalobcu,A.A.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorému odkázala nehnuteľnosť - byt č. X na prvom poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na B. J.,
vchod č. X, ktorý je postavený na parcelách reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
319 m2, a č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, podiel B6 v 1/1, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku v XX/
XXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D., obec Humenné, okres Humenné (ďalej aj ako

„byt“, „nehnuteľnosť“); a zároveň týmto závetom zriadila vecné bremeno - právo doživotného bývania
a užívania predmetnej nehnuteľnosti pre jej dcéru, O. A., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Na pojednávaní o
dedičstve dňa 07.02.2022 boli oboznámené právoplatné odsúdenia závetného dediča, A. A., za skutky
ktorých sa dopustil na poručiteľke. Dcéry poručiteľky F. G. a I. H. J., ako dedičky zo zákona v prvejdedičskejskupine,nesúhlasilistým,abyzávetnýdedičA.A.dedilzdôvodujehodedičskejnespôsobilosti
podľa ust. § 469 ods. 1 Občianskeho zákonníka a popierali jeho dedičské právo. Právny zástupca A. A.
žiadal, aby po poručiteľke dedil závetný dedič A. A. s odôvodnením, že podľa nich, závetnému dedičovi

poručiteľka odpustila tieto činy a predložil záruku dôveryhodnej osoby zo dňa 30.08.2019 v konaní
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3Tp/43/2019 a záznam z výsluchu poručiteľky vo veci Okresného
súdu Humenné sp. zn. 1Tp/27/2021 zo dňa 21.07.2021. Na základe toho, že dedičské právo závisí
od riešenia sporu, nakoľko dcéry poručiteľky F. G. a I. H. J. tvrdia, že obsah uvedený v predložených
listinách nemožno považovať za odpustenie poručiteľky závetnému dedičovi za jednotlivé prečiny, čo

popiera A. A. a jeho právny zástupca a O. A., dcéra poručiteľky a vnuk poručiteľky, notárka rozhodla
o prerušení konania o dedičstve a odkázala žalobcu na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po
poručiteľke v lehote 30 dní. Proti rozhodnutiu notárky sa závetný dedič - žalobca v tomto konaní odvolal.
Z uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoD/3/2022-100 zo dňa 10.11.2022 vyplýva, že krajský
súd ako súd odvolací uznesenie o prerušení konania o dedičstve č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022
potvrdil,pretožepodľanázoruodvolaciehosúdunotárkasprávneodkázalazávetnéhodedičanapodanie

žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke. V tomto konaní nepochybne existujú sporné skutkové
otázky, keďže závetný dedič tvrdí, že záruka poručiteľky poskytnutá ako náhrada väzby je zároveň
odpustením jeho trestných činov voči nej. Na druhej strane, ale zákonné dedičky tvrdia, že táto listina,
ale aj ďalšia listina predložená v odvolacom konaní (zápisnica o výsluchu poručiteľky) neobsahujú ani
zmienku o odpustení trestných činov voči poručiteľke. Je teda nepochybné, že v danom prípade sa

jedná o zistenie sporných skutočností s poukazom na ust. § 194 CMP, pričom v sporovom konaní bude
potrebné posúdiť sporné skutočnosti, teda jednak listiny, ktoré svedčia o úmyselných trestných činoch
voči poručiteľke a hlavne listinu, ktorú závetný dedič považuje za odpustenie jeho trestných činov voči
poručiteľke. Z obsahu záruky vyplýva, že táto bola poskytnutá vo vzťahu k väzbe obvineného A. A. a
nie ako odpustenie úmyselných trestných činov vo vzťahu k závetu. Súd prvej inštancie teda správne

vyhodnotil, že predmetné dedičské konanie závisí od zistenia sporných skutkových otázok a konanie
správne prerušil. Preto odvolací súd toto rozhodnutie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

4. Z odpovede na žiadosť od Mesta Humenné zo dňa 02.05.2023 na čl. 49 vyplýva, že evidujú jeden

záznam o bitke na Laboreckej ulici č. XXXX/X v Humennom dňa 22.06.2019, prípad ostal v riešení OO
PZ Humenné. Dňa 21.12.2012 bola p. M. z Laboreckej ulice č. X v Humennom privolaná hliadka OOPZ
Humenné, pretože žalobca rozbíjal zariadenie v predmetnom byte a poranil aj babku, žalobcu zadržali a
prípad ostal v riešení OOPZ Humenné. Mestská polícia Humenné neeviduje žiadne oznámenie na svoju
linku od nebohej starej matky D. D. od 01/2011 do 10/2021.

5. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 10.10.2019 vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 2T/101/2019 na čl. 103 a nasl. okrem iného vyplýva, že dňa 29.07.2019 v predmetnom byte na
Laboreckej ulici č. X žalobca prišiel do kúpeľne k svojej starej mame, buchol po umakartovom jadre a
opýtal sa jej, či už všetko povedala polícii so slovami „ty babo skurvená, ja ti takú dám, že spadneš a sa

už nepostavíš, už nikdy“, čím mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona.

6. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Humenné č.k. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 na čl. 102
vyplýva, že žalobca bol odsúdený za skutok zo dňa 29.07.2019 v zmysle podanej obžaloby, teda za

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

7. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 18.02.2022 vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 1T/19/2022 na čl. 59 a nasl. okrem iného vyplýva skutok zo dňa 22.05.2021, kedy vulgárne nadával
svojej starej mame a následne ju fyzicky napadol v obývačke v úmysle spôsobiť je ťažkú ujmu na zdraví,
tým že ju 1-krát udrel päsťou do chrbta a opakovane ju udieral po tvári a do čelovospánkovej oblasti
hlavy, nosa, vlasatej časti hlavy, v čom mu zabránila jeho matka O. A., a následne starú matku opätovne

napadol na chodbe predmetného bytu a nadával jej „ty stará kurvo“, opakovane ju kopal do nôh a stehien
so slovami „tu máš ty stará pičo“, oblial ju vodou, čím jej spôsobil viaceré poranenia s dobou liečenia v
trvaní 21 dní, v dôsledku čoho došlo u D. D. k poraneniu životne dôležitých orgánov, čím mal spáchaťzločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona.

8.ZrozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.1T/19/2022-901zodňa06.09.2023načl.114anasl.okrem
iného vyplýva, že žalobca bol v bode 1/ zatiaľ neprávoplatne odsúdený za skutok zo dňa 22.05.2021
v zmysle podanej obžaloby, kedy vulgárne nadával a fyzicky napadol a spôsobil ublíženie na zdraví
svojej starej mame D. D., čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c), e), f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

9. Z písomnej záruky dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zo dňa
30.08.2019 v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn 3Tp/43/2019 na čl. 32 pripojeného trestného
spisu, vyplýva že nebohá D. D. žiadala, aby bola väzba jej vnuka - žalobcu nahradená jej zárukou

dôveryhodnej osoby za jeho správanie. Navrhla prebrať záruku za jeho správanie, zabezpečenie, že sa
bude dostavovať na všetky nariadené úkony OČTK, a že bude sa zdržiavať na adrese, kde býva ona s
dcérou O. A., pričom každú jeho zmenu pobytu vopred oznámi. V závere uviedla, že vie, že jej vnuk to
tak nemyslel, nikdy by jej neublížil a ľutujú ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši.

10.Zozápisniceovýsluchuobvinenéhozodňa21.07.2021načl.125anasl.vovecivedenejnatunajšom
súde pod sp. zn. 1Tp/27/2021 vyplýva, že nebohá D. D. bola vypočutá pred sudcom pre prípravné
konanie ako osoba ponúkajúca záruku za obvineného - žalobcu, pri ktorom uviedla, že si myslí, že jej
vnuk A. je dobrý chlapec, trebalo by ho však dať preliečiť. Niekedy sa nedokáže ovládať kvôli alkoholu
a drogám. Dlho s ňou býval, bol ku nej dobrý, staral sa o ňu a zrazu sa stalo to, čo sa stalo. Pripisuje

to len alkoholu a drogám.

11. Na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 3
Občianskeho zákonníka, § 460, § 461 ods. 1, 2, § 469, § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
165 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, § 192, § 194 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku, § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

12. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že v dedičskej veci po nebohej poručiteľke, D. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, starej matke žalobcu, bol poručiteľkou dňa 18.12.2018 spísaný závet
na Notárskom úrade L. M. M., a to do notárskej zápisnice pod č. N., N., N., ktorým ustanovila za svojho

závetného dediča svojho vnuka, žalobcu, A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorému odkázala nehnuteľnosť - byt
č. X na prvom poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na B. J., vchod č. X, ktorý je postavený na
parcelách reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2, a č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 370 m2, podiel B6 v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku v XX/XXXX, ktoré sú zapísané

na LV č. XXXX pre k. ú. D., obec Humenné, okres Humenné (ďalej aj ako „byt“, „nehnuteľnosť“); a
zároveň týmto závetom zriadila vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania predmetnej
nehnuteľnosti pre jej dcéru, O. A., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Dedičské právo žalobcu bolo spochybnené
podľa § 469 OZ dedičkami zo zákona - dvomi z troch dcér poručiteľky - žalovanými 1/ a 2/ F. G.,
H. D., nar. XX.XX.XXXX, a I. H. J., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca v konaní o dedičstve vedenej

na Okresnom súde Humenné, pod sp. zn. 17D/754/2019, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
argumentoval, že na žalobcu sa ust. § 469 Občianskeho zákonníka nevzťahuje, lebo poručiteľka - stará
matka žalobcu, D. D., žalobcovi odpustila a predložil o tom listinné dôkazy, ktoré súd už uviedol vyššie.
Poverený súdny komisár mal zato, že konanie o dedičstve závisí od vyriešenia sporu, nakoľko dcéry
poručiteľky F. G. a I. H. J. tvrdia, že obsah uvedený v predložených listinách nemožno považovať za

odpustenieporučiteľkyzávetnémudedičovizajednotlivétrestnéčinyspáchanézaživotaporučiteľkyvoči
nej ako poškodenej v trestnom konaní, čo žalobca i dcéra poručiteľky O. A. popreli, a následne notárka
rozhodlaoprerušeníkonaniaodedičstveaodkázalažalobcunapodaniežalobyourčenie,žejededičom
po poručiteľke v lehote 30 dní a konanie prerušila. Uznesenie Okresného súdu Humenné v konaní
o dedičstve č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022 bolo po odvolaní žalobcu potvrdené uznesením

Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoD/3/2022-100 zo dňa 10.11.2022. Dedičská nespôsobilosť v zmysle
ust. § 469 Občianskeho zákonníka nastáva pri splnení stanovených podmienok, t. j. zo zákona. Z
hľadiska aplikácie ust. § 469 Občianskeho zákonníka postačuje spáchanie akéhokoľvek úmyselného
trestnéhočinuvočiosobámuvedenýmvtomtozákonnomustanovení,avprípade,žeboldedičzatrestnýčin aj odsúdený, súd je takýmto rozhodnutím viazaný v zmysle ust. § 193 CSP. Súd mal z Trestného
rozkazu Okresného súdu Humenné č.k. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 za preukázané, že žalobca
bolodsúdenýzaskutokzodňa29.07.2019vzmyslepodanejobžaloby,ktoréhosadopustilnaporučiteľke

ako poškodenej, a teda bol právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona.
Zároveň z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901 zo dňa 06.09.2023 okrem iného
súdu vyplýva, že žalobca bol v bode 1/ zatiaľ neprávoplatne odsúdený aj za skutok zo dňa 22.05.2021
v zmysle podanej obžaloby, ktorého sa opäť dopustil na poručiteľke ako poškodenej, kedy jej vulgárne

nadával a fyzicky napadol a spôsobil ublíženie na zdraví svojej starej mame D. D., a teda bol odsúdený
za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1, písm. c), e), f) Trestného zákona. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Osoba, ktorej
svedčí niektorý z dedičských titulov, t.j. kto by bol povolaný k dedeniu buď zo zákona alebo zo závetu,
je za určitých okolností nezávisle na svojej vôli z dedenia vylúčená pre dedičskú nespôsobilosť, ktorá je
v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka nespôsobilosťou relatívnou. Dôvody relatívnej nespôsobilosti

sú uvedené v § 469 Občianskeho zákonníka taxatívne, čo znamená, že žiadny iný dôvod než ten,
ktorý je uvedený v tomto zákonnom ustanovení, nezakladá dedičskú nespôsobilosť. Zo zákonnej úpravy
vyplýva, že jedným z dôvodov dedičskej nespôsobilosti je to, že sa osoba dopustí úmyselného trestného
činu proti poručiteľovi. K tomu, aby bol dedič vylúčený z nadobudnutia dedičstva pre tento konkrétny
dôvod, je nevyhnutné, aby sa dopustil trestného činu. Ktorý čin je činom trestným upravuje Trestný

zákon, pričom pre dedičskú nespôsobilosť v zmysle ustanovenia § 469 Občianskeho zákonníka sa
nevyhnutne vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný úmyselne. Dedičská nespôsobilosť nie je pritom
závislánatom,čiboldedičpretrestnýčinodsúdený,podstatnéje,čitakýtrestnýčinspáchal.Platípritom,
že v prípade, že k odsúdeniu nedošlo, súd sám posúdi, či bol trestný čin spáchaný, a to ako predbežnú
otázku (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/46/2022 zo dňa 24.11.2022). Súd v

zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca sa dopustil proti poručiteľke dvoch úmyselných
trestných činov po spísaní závetu dňa 18.12.2018, a preto sa stal v zmysle ust. § 469 Občianskeho
zákonníka nespôsobilým dedičom po poručiteľke D. D.. Podľa § 469 Občianskeho zákonníka nededí ten,
kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo
zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Nespôsobilosť existujúca v dobe

smrti poručiteľa vylučuje dediča z dedenia. Ak táto nespôsobilosť existovala počas života poručiteľky,
avšak pred jej smrťou podľa tvrdení žalobcu zanikla odpustením - odstránením prekážky dedičskej
nespôsobilosti,dedičskánespôsobilosťbytakzanikla,pretosúdvtomtokonanískúmalnajmäexistenciu
odpustenia poručiteľky. Rozhodným ohľadne dedičskej spôsobilosti je v zmysle vyššie uvedeného stav
v dobe smrti poručiteľky.

13. Žalobca mal za to, že je spôsobilým dedičom, pretože mu poručiteľka za života odpustila, čo
preukazoval dvoma listinnými dôkazmi, a to písomnou zárukou dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku zo dňa 30.08.2019 v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn 3Tp/43/2019,
a zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 21.07.2021 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

1Tp/27/2021, v rámci ktorej bola poručiteľka D. D. vypočutá pred sudcom pre prípravné konanie ako
osoba ponúkajúca záruku za obvineného. Súd po vyhodnotení týchto žalobcom predložených dôkazov
však dospel k záveru, že nie je možné ich považovať za odpustenie konania žalobcu, ktorého sa dopustil
na poručiteľke, a ktoré je kvalifikované ako úmyselné trestné činy. Aj keď sú tieto písomnosti datované
po spáchaní skutkov zo dňa 29.07.2019 a dňa 22.05.2021, po ich posúdení v zmysle interpretačných

pravidiel ust. § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné ich vyhodnotiť ako prejavenú vôľu
poručiteľky,akourčitýazrozumiteľnýprejavjejodpusteniažalobcovi,správnyminásledkamiodpustenia,
ako vyplývajú z ust. § 469 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 35 Občianskeho zákonníka možno
prejav vôle urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý robí vôľu konajúceho poznateľnou pre iné
osoby. Výslovne urobené úkony poručiteľky však nie je dôvodné vykladať v zmysle výkladových pravidiel

v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a toto nie je možné vyhodnotiť ani z iného konania poručiteľky,
keďžeposkutkuzodňa22.05.2021bolžalobcavzatýdoväzbyaporučiteľkanáslednedňaXX.XX.XXXX
zomrela, čiže k žiadnemu ďalšiemu osobnému kontaktu medzi nimi nedošlo, žalobca sa z dôvodu
väzobného stíhania nezúčastnil ani pohrebu poručiteľky. K námietke žalobcu, že prejav odpustenia je
možné interpretovať aj z toho, že poručiteľka nezrušila závet zo dňa 18.12.2018 súd uvádza, že hoci

zákon pre odpustenie konania nespôsobilého dediča nepredpisuje žiadnu právnu formu a poručiteľ tak
môže urobiť písomne, ústne alebo mlčky (konkludentne), nie je možné iba z nečinnosti poručiteľky bez
ďalšiehovyvodiťodpustenie.Pričompoposlednomútokuzostranyžalobcuvmáji2021,bolaporučiteľka
už v zlom psychickom i fyzickom stave, ako vyplýva z vykonaného dokazovania a výsluchu svedkovi strán sporu, a teda je otázne, či si v takej situácii vôbec uvedomovala samotnú existenciu závetu s
poukazom na naliehavejšie životné okolnosti týkajúceho sa zdravotného stavu, ktoré v tom čase musela
riešiť.

14. K existencii údajnej nahrávky o odpustení poručiteľky žalobcovi súd uvádza, že žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom súd mu poskytol dostatočnú lehotu na jej doloženie ako
dôkazu v konaní. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť

a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil potrebné dôkazy alebo

uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností
leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia
strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho
neprospech. Zároveň neexistuje žiadny ďalší svedok, ktorý by počul odpustenie zo strany poručiteľky,

pričom súd na svedeckú výpoveď O. A., ktorá na pojednávaní dňa 04.10.2023 uviedla, že takéto
odpustenie počula, neprihliadal vzhľadom na to, že ide o blízku osobu žalobcu - jeho matku, ktorá má
rovnako záujem na určení žalobcu ako závetného dediča, keďže sporným závetom bolo zriadené vecné
bremeno doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti v jej prospech. Zároveň výpoveď
tejto svedkyne bola rozporná vo viacerých bodoch (najprv uviedla, že medzi nimi - synom a starou

mamou - prebiehali len bežné rozhovory, následne uviedla že počula aj odpustenie, pričom rozpor
vysvetliť nevedela).

15. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odpustenie jeho konania poručiteľkou v
zmysle § 469 Občianskeho zákonníka, súdu nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu a

rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalobca, a to proti jeho I. výroku, týkajúcemu
sa zamietnutia žaloby. V podanom odvolaní uvádzal, že má za to, že súd I. inštancie s poukazom
na vykonané dokazovanie nesprávne ustálil skutkový a právny záver ohľadom určenia dedičskej

nespôsobilosti závetného dediča. Keďže odpustenie konania nespôsobilého dediča, ktoré ako prejav
vôle spĺňa všetky podmienky platného právneho úkonu, a ktoré má za následok zánik dedičskej
nespôsobilosti, máme naďalej za to, že žalobca je spôsobilý dediť po poručiteľke. Poukazuje aj na
skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, aby bol závet spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa
18. 12. 2018 vyhotovený proti vôli poručiteľky. Má za to, že v konaní preukázali, že poručiteľka za

svojho života odpustila závetnému dedičovi skutok zakladajúci jeho dedičskú nespôsobilosť podľa §
469 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 469 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nededí,
kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom
alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu
poručiteľ tento čin odpustil. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12Co/198/2018 zo dňa 08. 10.

2019 cituje bod 16. Poručiteľ môže odvrátiť účinky dedičskej nespôsobilosti tým, že dedičovi, ktorý
sa vyššie uvedenými spôsobmi previnil, jeho konanie odpustil. Odpustením dedičská nespôsobilosť
zaniká, a to bez ohľadu na dôvod, ktorý ju vyvolal. Odpustenie môže nastať písomne, ústne alebo mlčky
(konkludentne). Za konkludentné odpustenie možno považovať to, že poručiteľ, ktorý vedel o trestnom
čine nespôsobilého dediča, zriadil závet, v ktorom jeho páchateľa ustanovil za dediča alebo vedome

zničil listinu o vydedení, ktorá sa týkala tohto dediča. III. Poručiteľka svojmu vnukovi ako závetnému
dedičovi preukázateľne odpustila skutok kvalifikovaný ako trestný čin nebezpečného vyhrážania, za
ktorý bol A. A. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/101/2019 zo dňa
23.10.2019, a dokonca na jeho obranu ešte aj uviedla: „môj vnuk to tak nemyslel, nikdy by mi neublížil“a ľutujú ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši. (Záruka dôveryhodnej osoby, t.j.
poručiteľky D. D., dňa 30.08.2019.)

17. Žalobca uviedol, že rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 3T/109/2014 zo dňa 03.12.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2015, nezakladá dedičskú nespôsobilosť,
keďže závet bol do notárskej zápisnice spísaný až dňa 18.12.2018, pričom skutok sa mal stať dňa
19.06.2014. Teda je zrejmé, že za konkludentné odpustenie aj tohto konania, možno považovať
skutočnosť, že poručiteľka, ktorá vedela o tomto trestnom čine, zriadila závet, v ktorom (jeho páchateľa)

svojho vnuka ustanovila za dediča. Proti rozsudku Okresného súdu 1T/19/2022 zo dňa 06.09.2023 bolo
v zákonnej lehote podané odvolanie. Ďalej uviedol, že zákon pre odpustenie konania nespôsobilého
dediča nepredpisuje žiadnu právnu formu. Poručiteľ tak môže urobiť písomne, ústne alebo mlčky
(konkludentne). Z opísaného konania poručiteľky k jej vnukovi po tom, ako bol stíhaný za úmyselné
trestné činy proti poručiteľke, je dôvodné aj v zmysle výkladových pravidiel podľa § 35 OZ prijať záver,
že uvedeným konaním bola prejavená vôľa poručiteľky odpustiť svojmu vnukovi - žalobcovi, skutky,

pre ktoré bol aj právoplatne odsúdený, prihliadajúc aj na tú skutočnosť, že naďalej žili v spoločnej
domácnosti. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím. Vyššie
opísané konanie poručiteľky, preukazuje odpustenie uvedených úmyselných trestných činov, pre ktorý
sa stal žalobca nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ. Tento prejav vôle poručiteľky bol prejavený
takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že poručiteľka svojmu vnukovi odpustila.

Nesporne poručiteľka prejavila vôľu sama, ako to vyplýva zo zápisnice dňa 21.07.2021, nepriamo
potvrdila, aby sa jej vnuk radšej vrátil domov a nepriamo súhlasila, aby spolu ďalej bývali v jednom
byte, aby naopak nebol vzatý do väzby. Podľa názoru žalobcu, tieto úkony, ktoré vykonala poručiteľka
vo vzťahu k svojmu vnukovi, je dôvodné vyhodnotiť ako navonok prejavenú vôľu poručiteľa (§ 34 OZ)
smerujúcu k odpusteniu, v zmysle interpretačných pravidiel ust. § 35 ods. 1 a 2 OZ je dôvodné vyhodnotiť

takto prejavenú vôľu ako určitý a zrozumiteľný prejav odpustenia poručiteľky žalobcovi, s právnymi
následkami odpustenia, ako vyplývajú z ust. § 469 OZ. Poručiteľka teda pred svojou smrťou odvrátila
právne následky ust. § 469 OZ v dôsledku tr. činu žalobcu a žalobca sa opäť stal spôsobilým dedičom.
Ak už raz došlo k odpusteniu, toto odpustenie nie je odvolateľné. (Môj vnuk to tak nemyslel, nikdy
by mi neublížil a ľutujú ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši, ako aj ponúknutá

záruka dôveryhodnej osoby (teda poručiteľky) zo dňa 30.08.2018 a výpoveď zo dňa 21.07.2021 vo
veci sp. zn. 1Tp/27/2021 taktiež ako osoby ponúkajúcej záruku za obvineného.) Žalobca má za to, že
poručiteľka žalobcovi preukázateľne odpustila, keďže naďalej žili v spoločnej domácnosti, poručiteľka,
babka žalobcu, odpustila svojmu vnukovi činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený, o čom svedčia aj
doložené listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že poručiteľka žalobcovi odpustila. Konfliktné obdobie

bolo len kvôli alkoholu, pričom následne si všetko vyriešili a vzťahy si udobrili. Výslovne urobené úkony
poručiteľa je dôvodné vykladať v zmysle výkladových pravidiel v ust. § 35 ods. 2 OZ, pretože ak
poručiteľka sama chcela, aby žalobca s ňou žil v spoločnej domácnosti, sama prejavila vôľu, aby nebol
vzatý do väzby, bolo dôvodné prihliadnuť na túto vôľu poručiteľky prejavenú opísanými úkonmi, a teda
aj logické usudzovať na úmysel poručiteľky o odpustení žalobcovi jeho činu, za ktorý bol právoplatne

odsúdený, preto je vo vzťahu k týmto úkonom poručiteľky opodstatnený aj záver o určitosti právneho
úkonu v zmysle § 37 OZ. V neposlednom rade poukazujeme aj na skutočnosť, že vzťahy žalovaných s
ich nebohou matkou neboli dobré, žalované ju ani nenavštevovali, preto niektoré ich tvrdenia vyznievajú
účelovo.

18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, preto žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Prešove
konajúc ako súd odvolací, rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal, odvolaniu
vyhovel, a v zmysle ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.
13C/5/2023, zo dňa 11. 12. 2023 zmenil tak, že určí, že dedičom po poručiteľke D. D., H. C., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., B. XXXX/X, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, so zanechaním závetu,

je A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX D., resp. vrátil vec súdu I. inštancie.

19. K podanému odvolaniu vyjadrila sa žalovaná v 1. rade listom zo dňa 23.02.2024, kde uviedla, že
podľa jej názoru je napádaný rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby správny, a preto ho navrhuje ako
vecne správne potvrdiť.

20. Opakuje, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca sa voči poručiteľke, jej mame,
dopustilúmyselnéhotrestnéhočinunielenrazaleopakovane,niekoľkokrát.Tak,akosprávnekonštatoval
prvostupňový súd, po spísaní závetu ich nebohou matkou D. D., a to 18.12.2018, došlo zo strany žalobcuk spáchaniu dvoch úmyselných trestných činov voči nej. Za skutok, ktorý spáchal voči poručiteľke
dňa 29.07.2019 bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č.k.
2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
a to za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona. Za skutok, ktorého sa žalobca voči ich
mame dopustil dňa 22.05.2021, bol rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901 zo dňa
06.09.2023, v bode 1/,zatiaľ neprávoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) f) Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. To, že toto trestné konanie nie je ešte zatiaľ
právoplatné, je na rozhodnutie v tejto veci irelevantné, pretože, ako už bolo v tomto konaní konštatované,
zákon nepodmieňuje uplatnenie tejto dedičskej nespôsobilosti tým, že páchateľ bol za taký trestný čin
aj odsúdený alebo bolo aspoň proti nemu začaté trestné konanie. To, že žalobca sa dopustil násilného

trestného činu voči ich mame v tomto prípade, a to ublíženia na zdraví, svedčí aj výpoveď suseda p.
M., ktorý keď prišiel do bytu, odtiahol žalobcu od ich mamy a staršia sestra Vlasta bola vtedy v kúpeľni,
pretože sa svojho syna, žalobcu, bála. Keby vtedy sused Kislan nezakročil, ktovie ako by to s ich mamou
dopadlo. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná v 1. rade mala sestru Vlastu nahovoriť k výpovedi, že videla
žalobcu ako ich mamu kopol 14 až 17-krát uviedla len toľko, že to nie je pravda, ona sa so staršou

sestrou vôbec nerozprávala, ani sa nerozpráva, ony spolu nekomunikujú, pretože žalovaná v 1. rade jej
nikdy neschvaľovala jej správanie k ich mame, jej spôsob života a hlavne to, v akých podmienkach ich
mama strávila posledné dni svojho života. Taktiež nie je pravdivé tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní,
že žalovaná v 1. rade a jej sestra, žalovaná v 2. rade I. H. J., nemali dobré vzťahy s ich nebohou mamou.
Ony mali s ich mamou veľmi dobrý vzťah, len spolu s mladšou sestrou neschvaľovali to, ako ich matka

pomáhala staršej sestre a žalobcovi, ako jej vnukovi. Ich mama bola veľmi dobrá žena, do svojich 87
rokov bola sebestačná, nepotrebovala, aby sa o ňu žalobca staral, práve naopak, ich mama sa celý život
starala o neho a jeho matku, ich staršiu sestru Vlastu, pričom si ani jeden z nich nezaslúžil to, čo pre
nich urobila, vzhľadom k tomu, ako sa k nej správali. Mladšia sestra, žalovaná v 2. rade I. H. J., mame
pomáhala viacej, čo sa týka financií, ako žalovaná v 1. rade, avšak aj ona sa s mamou stretávala, hoci

len sporadicky a väčšinou v meste, pretože sa nemohla pozerať, keď predtým prišla do bytu, v akých
podmienkach jej mama žije a ako sa k nej staršia dcéra a jej vnuk správajú. Keď sa žalovaná v 1. rade
stalaonkologickoupacientkou,nemohlasavystavovaťstresu,nemohlaužtietoveciriešiť,avšakmladšia
sestra s mamou stále komunikovala telefonicky a osobne ju aj navštevovala. Teda tvrdenie žalobcu, že
nemali dobré vzťahy žalovanú v 1. rade uráža a je to len účelové tvrdenie zo strany žalobcu.

21. Záverom žalovaná v 1. rade opätovne trvá na tom, že argumentácia žalobcu, že mu poručiteľka jeho
dlhodobé a opakované protiprávne konanie voči nej odpustila, je len jeho účelová obrana. Stotožňuje
sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že písomnú záruku dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku zo dňa 30.08.2019 v trestnom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn.:

3Tp/43/2019 a zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 21.07.2021 vo veci vedenej na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn.: 1Tp/27/2021, v rámci ktorej bola poručiteľka D. D. vypočutá pred sudcom pre
prípravné konanie ako osoba ponúkajúca záruku za obvineného, nemožno považovať za odpustenie
konania žalobcu, ktoré sa na ich mame dopustil a to opakovane. Vzhľadom na uvedené navrhuje
rozsudok Okresného súdu Humenné č.k.: 13C/5/2023-140 zo dňa 11.12.2023 ako vecne správny

potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

22. K podanému odvolaniu sa vyjadrila tiež žalovaná v 2. rade listom zo dňa 22.02.2024. Žalovaná v 2.
rade uviedla, rovnako v zhode so žalovanou v 1. rade, že považuje napádaný výrok rozsudku súdu I.
inštancie za zákonný a správny a žiadala rozsudok súdu I. inštancie potvrdiť.

23. Dôvody, ktoré v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Humenné, sp.zn.: 13C/5/2023, zo dňa
11.12.2023 uvádza žalobca vníma žalovaná v 2. rade len ako účelovú obranu bez racionálneho
odôvodnenia. Žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti v tomto odvolaní. S argumentmi žalobcu sa
už v predošlých konania vysporiadal Okresný súd a to tým, že tvrdenie žalobcu neprijal. K samotnému

skutkovému základu odvolania, resp. odvolacích dôvodov, poukazuje na uznesenie Okresného súdu
Humennézodňa31.01.2023,sp.zn.13C/5/2023.Žalobcavosvojejžalobevčlánkuli.,4odsekpoukazuje
na ustanovenie § 469 Občianskeho zákonníka - nededí, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu
proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania protiprejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Z predošlých
vyjadrení poručiteľky nikdy a nikde nevyplynulo, že by mu poručiteľka odpustila. Táto skutočnosť nijakým
spôsobom nevyplýva ani z prípravného konania, a ani z trestného konania, na ktoré poukazuje žalobca.

Zo samotnej zápisnice vo veci vedenej pod sp.zn. 1Tp/27/2021,zo dňa 21.07.2021 vo veci výpovede
poručiteľky nijako nevyplýva, že by práve žalobcovi odpustila. Už v predošlom vyjadrení (článok III.,
odstavec 1 žaloby) je uvedené, že žalobca sa nedopustil len jedného trestného činu proti poručiteľke ale
viacerých trestných činov. V žalobe žalobca uvádza, citujem „ Pokiaľ ide o spáchanie skutkov stíhaných
v rámci trestného konania, vedeného Okresnou prokuratúrou Humenné, pod sp.zn.: P. (zločin vydierania

a prečin krádeže), bolo argumentované, že poručiteľka, D. D., ani nevystupovala ako poškodená.“ V
tomto konaní bola poškodená poručiteľka, avšak to, že si neuplatňovala škodu ešte neznamená, že na
jej osobe sa žalobca nedopustil trestného činu, za čo bol aj právoplatne v trestnom konaní odsúdený.
Zároveň súdu dáva žalovaná v 2. rade do pozornosti, že žalovaný sa dopustil niekoľkých trestných
činov na poručiteľke v čase, keď' poručiteľka už bola v kategórii chránenej osoby. V článku III., odstavec
2,3,4 žaloby je zrejmé, že žalobca sa dopustil niekoľkých trestných činov voči osobe poručiteľky, za čo

bol právoplatne odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp.zn.: 2T/101/2019, zo dňa
23.10.2019 (právoplatný a vykonateľný dňa 20.11.2019), ako aj Rozsudkom Okresného súdu Humenné,
sp.zn.: 3T/109/2014, zo dňa 03.12.2014 ( právoplatný a vykonateľný dňa 29.01.2015). V závere článku
III., posledný odstavec žaloby - žalobca poukazuje na konkludentné odpustenie aj tohto konania, za
ktorý bol žalobca právoplatne odsúdený. Z pohľadu právnej istoty nie je možné konkludentné odpustenie

zo strany poručiteľa. Odpustenie spáchaného skutku je možné uskutočniť len písomnou formou, a to
presnýmuvedenímokolnostístýmtočinomsúvisiacich.Takýtoúkonporučiteľkaneuskutočnilaatvrdenie
žalobcu o odpustení sú len účelovo vyprodukované tvrdenia zo strany žalobcu s cieľom získať majetok
po poručiteľke. Paradoxne po poručiteľke, ktorej v posledných rokoch robil zo života peklo a teraz sa
domáha dedičstva po poručiteľke.

24. Žalovaná v 2. rade uviedla, že žalobca, v ďalšej časti odvolania sa odvoláva. na odpustenie
konkludentným spôsobom, avšak toto odpustenie musí mať jasnú, ničím nezameniteľnú a hlavne
konkrétnu formuláciu, ktorá nemôže vyvolávať dohady, čo v tomto prípade nie je. V závere by chcela
uviesť, že samotná spoločenská záruka, ktorou tu argumentuje žalobca, nemôže navádzať dojem, že

žalobcovi bolo odpustené. Spoločenská záruka má zo zákona jasne stanovené pravidlá a musí mať
písomnú formu. Prekrývať tieto dva právne inštitúty (odpustenie zo strany poškodeného a spoločenská
záruka) by vyvolávalo právnu neistotu, a to aj s poukazom na formálne stránky jednotlivých právnych
úkonov (napr. spoločenská záruka sa konkludentne uskutočniť nedá a konkludentné odpustenie. resp.
opomenutie, tak ako argumentuje žalobca je z právneho hľadiska pri odpustení neprijateľné, nakoľko je z

právneho hľadiska nejasné). S dôvodmi uvedenými v odvolaní pána A. A.. nar. XX.XX.XXXX, nesúhlasí
a vníma to len ako účelovú obranu, bez reálneho základu s cieľom získať' majetok po poručiteľke.
Žalobca dlhodobo užíva majetok (byt a zariadenie bytu) poručiteľky, v ktorom býva, respektíve jeho
matka O. A., avšak neplatí za užívanie tohto bytu, čím vytvára nedoplatky spojené s týmto bytom, čo v
konečnom dôsledku bude na ťarchu všetkých dedičov. Žalovaná v 2. rade dáva súdu do pozornosti, že

v predošlom období žalobca sa poručiteľke vyhrážal, dopúšťal sa násilnej trestnej činnosti vo vzťahu k
poručiteľke, okrádal ju o finančné prostriedky, ktoré následne míňal na svoje vlastné potreby. Namiesto
toho, aby sa za jej starostlivosť o neho, príkladne o poručiteľku staral a nebral všetko, čo preňho urobila
za samozrejmosť. Ona s poručiteľkou (D. D.) bola stále v kontakte (hlavne telefonicky každú nedeľu), 2
krát ročne ju navštevovala a finančne podporovala (podľa potreby vyplatila podlžnosti za ňu). Uhradila

aj pohreb a všetko s tým spojené z jej vlastných prostriedkov. Žalovaná v 2. rade navrhuje konajúcemu
Krajskému súdu v Prešove, ako odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu zamietol, ako nedôvodné a
rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 13C/5/2023 zo dňa 11.12.2023 potvrdil. Zároveň žiada, aby
jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil v napádanom výroku I. ako vecne správny.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po
preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodilz nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a
takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právny noriem vzťahujúcich sa na
danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného

nároku žalobcu.

27. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne
podrobné a presvedčivé, ale je jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými

relevantnými otázkami a aspektami, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220
ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj
príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súduprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušil
právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť, alebo okolnosť, tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd

ich správnym spôsobom posúdil a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.
Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo
a zákonne.

28. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006 sp.zn. I ÚS 188/06).

29. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa zániku

dedičskej nespôsobilosti odvolací súd uvádza následovné:

30. Podľa § 469 Občianskeho zákonníka nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti
poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu
poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustí.

31. Podľa ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.
Táto zásada však neplatí absolútne. Na to, aby dedič mohol dediť, musia byť splnené a preukázané
nasledovné skutočnosti - musí existovať dedičský titul a musí existovať dedičská spôsobilosť. Dedičskú
spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že

na nadobudnutie dedičstva sa u fyzickej osoby nevyžaduje jej spôsobilosť na právne úkony, pretože k
prechodu majetku na dedičov dochádza zo zákona. 16. To znamená, že dedičom môže byť aj maloleté
dieťa,osobasobmedzenouspôsobilosťounaprávneúkonyaleboosobazbavenáspôsobilostinaprávne
úkony. V dedičskom konaní za takúto osobu koná jej zákonný zástupca alebo opatrovník stanovený
súdom.

32. Na to, aby došlo k dedeniu sa vyžaduje okrem smrti fyzickej osoby, existencie majetkových práv,
ktoré smrťou nezanikajú ani neprechádzajú na iné právne subjekty inak než dedením a dedičského titulu
aj spôsobilý subjekt dedičského práva.

33. Zo všeobecného pravidla, ohľadom toho, že každý subjekt má dedičskú spôsobilosť, Občiansky
zákonník pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v
deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva.
Každý, kto má právny záujem na tom, aby bol takýto nespôsobilý dedič z dedičského okruhu vylúčený,
môže v dedičskom konaní uplatniť predmetné zákonné výnimky. Pre dedičskú nespôsobilosť môže byť

z dedičstva vylúčený tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu.

34. Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne fyzická osoba.
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo
rodičom alebo sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.

35. Dedičská spôsobilosť nastáva zo zákona a prihliada sa k nej z úradnej povinnosti. Nespôsobilý dedič
nededí, hľadí sa na neho, ako by sa smrti poručiteľa nedožil.36. Dedičskú nespôsobilosť zakladá úmyselný trestný čin. Trestným činom je podľa § 9 TZ prečin a
zločin. Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon
v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou

päť rokov (§ 10 TZ). Pre dedičskú nespôsobilosť je právne relevantný iba prečin, ktorý je úmyselným
trestným činom. Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (§ 11 TZ). Dedičská
nespôsobilosť vzniká, ak dedič spácha úmyselný prečin alebo zločin ako organizátor, návodca,
pomocník a objednávateľ (§ 21 TZ). Dedičská nespôsobilosť nastáva aj v prípade, že trestný čin

nebol dokonaný, ak napĺňa konanie páchateľa znaky prípravy alebo pokusu trestného činu. Dedičskú
nespôsobilosť naproti tomu nezakladá konanie napĺňajúce znaky trestného činu (uvedeného v § 469),
ak ho spácha osoba pre svoj vek trestne nezodpovedná (t. j. mladšia ako štrnásť rokov – § 22 TZ);
osoba, ktorá pre duševnú poruchu v dobe spáchania činu nemohla rozpoznať jeho protiprávnosť alebo
ovládať svoje konanie (t. j. osoba nepríčetná – § 23 TZ); osoba, ktorá konala v nutnej obrane (§ 25 TZ)
alebo v krajnej núdzi (§ 24 TZ).

37. Úmyselný trestný čin spáchaný proti poručiteľovi, rovnako ako úmyselný trestný čin spáchaný proti
ďalším osobám uvedeným v § 469, má za následok dedičskú nespôsobilosť páchateľa iba v prípade, ak
k spáchaniu tohto trestného činu došlo ešte za života poručiteľa.

38. Zákon poručiteľovi umožňuje, aby zabránil právnym účinkom dedičskej nespôsobilosti. Dedič,
ktorého by inak postihli účinky dedičskej nespôsobilosti, môže dediť, ak mu poručiteľ odpustil.

39. K odpusteniu ako jednostrannému právnemu úkonu môže dôjsť akýmkoľvek zákonom
dovoleným spôsobom, predovšetkým takým, ktorým poručiteľ nepochybne (výslovne alebo mlčky,

konkludentne) prejavuje vôľu nevyvodzovať zo spáchaného úmyselného prečinu alebo zločinu alebo
zavrhnutiahodného konania voči prejavu jeho poslednej vôle žiadne účinky pri nadobúdaní dedičstva.
Odpustenie poručiteľa musí spĺňať podmienky platného právneho úkonu, predovšetkým poručiteľ musí
byť schopný prejaviť svoju vôľu v súlade s § 38 ods. 2 OZ.

40. Z prejavu vôle poručiteľa musí byť však zjavné, že si bol vedomý toho, že odpúšťa a čo
odpúšťa. Poručiteľ musí vedieť o všetkých rozhodujúcich okolnostiach, ktoré sú významné na posúdene
závažnosti konania dediča. Nie je vylúčené priznať relevanciu aj takému prejavu poručiteľa, ktorým
odpúšťa dedičovi všetko, čoho sa dopustil. Pôjde však o celkom výnimočný prípad a jeho posúdenie
bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Vylúčené je však, aby poručiteľ odpustil dedičovi aj

skutky, ktorých sa dopustí v budúcnosti.

41. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR publikovanej pod R 99/2011: Podľa ustanovenia § 469
OZ nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo
rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť,

ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

42. Základnými predpokladmi dedenia sú smrť poručiteľa, existencia majetku tvoriaceho dedičstvo
po poručiteľovi, dôvod dedenia patriaci určitej osobe (t. j. dedičský titul), skutočnosť, že táto osoba
poručiteľa prežila, že má záujem byť poručiteľovým dedičom (t. j. dedičstvo neodmietla), že nie je

dedičsky nespôsobilá v zmysle § 469 OZ a že ani nebola poručiteľom platne vydedená podľa § 469a OZ.

43. Dedičská nespôsobilosť nastáva zo zákona (ex lege). Súd (súdny komisár) na ňu prihliada z
úradnej povinnosti. Je vylúčené, aby sa dedičia „dohodli“, že dedičská nespôsobilosť u niektorého z nich
nenastala. Nespôsobilý dedič nededí, hľadí sa na neho, ako by sa smrti poručiteľa nedožil.

44. Pre záver o dedičskej nespôsobilosti nie je rozhodujúce, či páchateľ bol za úmyselný trestný čin proti
poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom odsúdený alebo nie, prípadne, či zanikla možnosť
trestného postihu v dôsledku smrti páchateľa, premlčania, amnestie, udelenia milosti. Právoplatným
rozsudkom trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto tento čin spáchal je súd v konaní

o dedičstve viazaný (§ 135 OSP).

45. V zmysle rozsudku Najvyšší súd ČR, sp. zn. 35Co 949/2005: Pre posúdenie dedičskej nespôsobilosti
podľa § 469 OZ nie je rozhodujúce, či dotyčná osoba bola za trestný čin proti poručiteľovi alebo osobámuvedeným v tomto zákonnom ustanovení právoplatne odsúdená. Ak bolo trestné konanie ukončené
odložením veci podľa § 172 ods. 2 písm. a) TP [na Slovensku zastavenie trestného stíhania podľa § 215
ods. 2 písm. a) TP - pozn. autora] posúdi dôvod dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 OZ sám súd činný

v konaní o dedičstve a rozhodne o tom podľa § 175k ods. 1 OSP.

46. V prejednávanej veci po zriadení závetu 18.12.2018 sa žalobca dopustil voči žalovanej
trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č.
2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019. Týmto odsúdením je súd v zmysle ust. § 193 Civilného sporového

poriadku viazaný. O ďalšom neprávoplatnom odsúdení páchateľa, ktoré vyplýva z rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, si súd I. inštancie urobil
vlastný úsudok v podobe tej, že je pravdepodobné, že došlo k ďalšiemu násilnému konaniu žalobcu voči
poručiteľke po spísaní závetu.

47. Pokiaľ žalobca preukazoval odpustenie zo strany nebohej starej matky tým, že za neho prevzala

spoločenskú záruku pri rozhodovaní o jeho väzbe v trestnom konaní, odvolací súd uvádza, že túto
skutočnosť nie je možné hodnotiť ako odpustenie vnukovi s poukazom na odlišný cieľ aj účel poskytnutej
záruky. Cieľom poskytnutej záruky dôveryhodnej osoby v trestnom konaní je osobe trestne stíhanej
uľahčiť procesnú situáciu a umožniť, aby súd pri rozhodovaní o väzbe nahradil väzbu (za súčasného
skonštatovania existencie väzobných dôvodov) poskytnutou zárukou dôveryhodnej osoby a aby sa

úkony trestného konania voči nej realizovali na slobode, bez jej väzobného stíhania v Ústave na výkon
väzby. Účel poskytnutej záruky nemá nijaký vplyv na hodnotenie viny resp. neviny trestne stíhanej osoby
a nijako ani neovplyvňuje výpoveď svedka- poškodeného, ktorý by prípadne takúto záruku poskytol, ako
tomu bolo v tomto prípade. Navyše je potrebné poukázať na zaužívanú prax, keď samotný text záruky
„predformulujú“ pre dôveryhodnú osobu samotní obhajcovia trestne stíhanej osoby, otázne preto je, či

a v akom rozsahu osoba staršieho veku chápala význam poskytnutej záruky. Ak takú záruku nebohá
stará matka v prospech vnuka poskytla, je to možné hodnotiť ako veľkorysé gesto starej matky pre účely
trestného stíhania jej vnuka, nijakým spôsobom však z toho nemožno vyvodiť podľa názoru odvolacieho
súdu, žeby sa s takouto zárukou spájal aj akt „ odpustenia“.

48. Ako bolo už vyššie konštatované, odpustenie nemusí byť výslovné, mohlo k nemu dôjsť aj
konkludentným spôsobom , nepriamo. Postačovalo napríklad, žeby sa nebohá stará matka vyjadrila
ústne pred príbuznými, že žalobcovi odpustila, už sa na neho nehnevá a pod. Túto skutočnosť však
mal žalobca v konaní preukázať, jemu svedčilo dôkazné bremeno a žiaden takýto dôkaz produkovaný
v konaní nebol.

49. Povinnosťou žalobcu pre úspech podanej žaloby bolo uniesť dôkazné bremeno na aplikáciu § 469
alinea druhá Občianskeho zákonníka, že mu poručiteľka úmyselnú trestnú činnosť proti jej osobe neskôr
odpustila. Toto dôkazné bremeno však žalobca v konaní neuniesol.

50. Na základe uvedeného možno konštatoval a právne uzavrieť, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť ohľadne preukázania zániku dedičskej nespôsobilosti, ním uplatneného nároku uvedením
relevantných skutočností v podanej žalobe doložených príslušnými listinnými dokladmi, ktoré tvrdenia
v kontexte s listinnými dokladmi predloženými zo strany žalovaných nedokázal relevantným spôsobom
vyvrátiť resp. predložiť sám dôkazy nevyhnutné na to, aby bol v konaní úspešný.

51. V tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať dôkaz nahrávkou, ktorý však nezabezpečil na
pojednávanie; vykonanie dôkazu aj bez návrhu zo strany súdu v prejednávanom prípade je pritom
vylúčené podľa ustanovenia § 185 CSP, na základe čoho súd prvej inštancie o predmetnej žalobe
rozhodol v kontexte s ustanovením § 215 ods. 1 a ods. 2 CSP, teda na základe procesným postupom

zisteného skutkového stavu tak, že nárok žalobcu posúdil ako neodôvodnený v celom rozsahu.

52. Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

53. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

54. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanýprávnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

55. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu.

56. Z vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie vo výroku I. vecne správne, a preto
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

57. Žalované boli v odvolacom konaní úspešné a z tohto dôvodu im patrí proti žalobcovi náhrada trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Odvolací súd
preto priznal žalovaným nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O jej výške
rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).