Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 14, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201926
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724201926.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanému Slovenská republika –
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, v spore o náhradu škody
vo výške 1.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne od 24.11.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný
povinnosťouzaplatiťžalobcovisumu1.000,-eurspríslušenstvomvoformeúrokuzomeškannia.Podanú
žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad zo dňa 8.6.2018,
ČVS: ORP-385/1-VYS-PP-2018, bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V uvedenej trestnej veci dňa 7.3.2019 prokurátor
Okresnej prokuratúry Poprad podal voči žalobcovi obžalobu. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa

3.11.2021, č.k. 6T/18/2019-510, postúpil vec Okresnému úradu Poprad, pretože nešlo o trestný čin, ale
skutok by mal byť prejednaný ako priestupok. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.4.2022,
sp. zn. 4To/11/2022, bola sťažnosť prokurátora proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Poprad
zamietnutá. Okresný úrad Poprad dňa 1.7.2022 vec postúpenú z Okresného súdu Poprad odložil.
Využijúc svoje ústavné právo si žalobca zvolil na obhajobu svojich práv v trestnom konaní advokáta.
V súvislosti s obhajobou mu vznikla škoda v podobe trov obhajoby za úkony právnej služby, náhrady
cestovných nákladov a náhrady za stratu času.

Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody vo výške 3.570,48 eur vzniknutej z titulu zaplatených trov obhajoby na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky - žalovaného, ako na orgán príslušný na prerokovanie jeho nároku,
ktorej bola predmetná žiadosť doručená dňa 23.5.2023. Dňa 13.10.2023 bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené vyrozumenie žalovaného zo dňa 27.9.2023, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi,
že jeho nárok v rozsahu 1.725,88 eur uznáva, vo zvyšnej časti nárok neuznáva. Žalovaný neuznal
uplatnenétrovyprávnehozastúpeniavsume1.020,16eur,ktorémalibyťuhradenéprávnemuzástupcovi

žalobcu E. E. F., a to z dôvodu, že príjmový pokladničný doklad z 18.6.2018, ktorým žalobca preukazoval
úhradu trov právneho zastúpenia, nespĺňal zákonné náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, keďže nemá poradové číselné označenie účtovného dokladu
a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Na vyjadrenie žalovaného reagovalžalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 8.11.2023, ku ktorému predložil doklad
preukazujúci zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 1.020,16 eur E. E. F., ktorý mu na jeho žiadosť
zaslal E. E. F.. Žalovaný listom zo dňa 22.11.2023 oznámil žalobcovi, že ani tento doklad nie je možné

uznať, nakoľko prvý príjmový pokladničný doklad z 18.6.2018, ktorý predložil k žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nespĺňal zákonné náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a z druhého predloženého príjmového pokladničného dokladu
z 1.7.2021 priloženého k vyjadreniu z 8.11.2023 nie je zrejmé, akej právnej veci sa týkal. Navyše ide o
dva rôzne príjmové pokladničné doklady na sumu 1.000,- eur, ktoré majú preukazovať zaplatenie trov

konania vo výške 1.020,16 eur vydané s odstupom 3 rokov. Po liste žalovaného sa žalobca opätovne
obrátil na E. E. F. so žiadosťou o vystavenie pokladničného dokladu. Pokladničný doklad vystavený E.
E. F. na základe opakovej žiadosti žalobcu, žalobca zaslal žalovanému dňa 19.1.2024. Na doloženie
pokladničného dokladu reagoval žalovaný upovedomením zo dňa 29.1.2024, v ktorom uviedol, že s
poukazom na oznámenie o čiastočnom uznaní nároku z 8.11.2023 a upovedomenia z 22.11.2023
sa považuje konanie o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 22.5.2023 na

prokuratúre za skončené.
Vzhľadomktomu,ževzákonomstanovenejšesťmesačnejlehotenedošlokuspokojeniunárokužalobcu
na náhradu škody vo výške 1.000,- eur, vzniklo žalobcovi právo domáhať sa uspokojenia uplatneného
nároku súdnou cestou. Dôvody odmietania uznania škody vniknutej žalobcovi vo výške 1.000,- eur
údajnými nedostatkami pokladničného dokladu považuje žalobca za irelevantné, resp. za príslušný

formalizmus pri uznávaní nároku žalobcu. Skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 1.000,- eur
vyplýva už z vyúčtovania trov vyhotoveného E. F., z ktorého je zrejmé, že žalobca zaplatil E. F. za
obhajobu v predmetnej trestnej veci zálohu 1.000,- eur. Žalobca má za to, že nemôže zodpovedať za to,
že mu tretia osoba - E. E. F., vystavil pokladničný doklad, ktorý podľa žalovaného neobsahoval všetky
zákonné náležitosti. Údajné nedostatky pokladničných dokladov nemôžu mať vplyv na podstatu veci a

to, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vznikla škoda.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že žalobu nemožno akceptovať vecne,
pretože je nedôvodná. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v
rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd

rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

uplatnil právny zástupca žalobcu dňa 22.5.2023 nárok na náhradu škody spôsobenú zákonným trestným
stíhaním skutočnú škodu vo výške 3.570,48 eur vzniknutú účelne vynaloženými nákladmi na obhajobu
v trestnom konaní a sumu 5.000,- eur ako nemajetkovú ujmu. Po preskúmaní podanej žiadosti a celej
predmetnej veci písomne oznámil žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu pod č. k. VI/4 Gc61/23/1000-9
zo dňa 27.9.2023, že nárok poškodeného žalobcu bude uznaný a uspokojený čiastočne, a to v časti

nároku spočívajúceho v náhrade skutočnej škody, vzniknutej zaplatením účelne vynaložených trov
právneho zastúpenia v pôvodnom trestnom konaní. Trovy právneho zastúpenia uplatnené v žiadosti
vo výške 1.020,16 eur (príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu 1.000,- eur), mali byť vyplatené
právnemu zástupcovi E. E. F. a preukazované pokladničným dokladom datovaným dňom 18.6.2018,
neboli po preskúmaní žiadosti uznané, nakoľko doklad nespĺňal zákonné náležitosti daňového dokladu

podľa zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v tom čase platného a účinného.
S poukazom na dôkazy, ktoré žalobca predložil súdu, a to ďalší príjmový pokladničný doklad, ktorý má
preukazovať reálne zaplatenie trov obhajoby v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP385/1-
VYS-PP-2018 - E. E. F., je len potvrdením o zaplatení ceny určitej služby v právnom vzťahu a ako
účtovný doklad by mohol slúžiť ako dôkaz len dovtedy, kým by jeho vierohodnosť a pravosť nebola

vyvrátená iným dôkazom, a to už skôr, k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
predloženým príjmovým dokladom zo dňa 18.6.2018, pri ktorom už na prvý pohľad bolo zrejmé, že
tento doklad nespĺňal zákonné náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 Zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve, nakoľko nebol ani len číslovaný a nebolo zrejmé, akej právnej veci sa týkal. Rovnako z
druhého predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.7.2021 nie je zrejmé, akej právnej

veci sa týkal, nakoľko škoda musí vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Navyše
ide o tri (dva zo dňa 18.6.2018 a jeden zo dňa 1.7.2021) rôzne príjmové pokladničné doklady na
sumu 1.000,- eur, ktoré majú preukazovať zaplatenie trov právneho zastúpenia vydané s odstupom 3
rokov, resp. vystavené žalobcovi dodatočne, čo odôvodňuje pochybnosti o reálnej úhrade za právneslužby. Uviedol, že ak aj dodatočne predložený pokladničný doklad má požadované náležitosti, to ešte
neznamená, že údaje v ňom uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie
a túto skutočnosť žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že E. E. F. ho obhajoval v trestnej veci, spoločne absolvovali výsluchy.

Uhradil mu zálohu 2.000,- eur, pričom následne mu advokát 1.000,- eur vrátil.

5. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície zo dňa 8.6.2018, ČVS: ORP-385/1-
VYS-PP-2018, súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie a žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre zločin
vydierania podľa ust. § 189 ods. 1), ods. 2) písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods.
1), písm. h) Trestného zákona.

6. Z uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 6T/18/2019-510 zo dňa 3.11.2021 súd zistil, že vec žalobcu,
v ktorej bol trestne stíhaný pre zločin vydierania podľa ust. § 189 ods. 1), ods. 2) písm. b) Trestného
zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1), písm. h) Trestného zákona, súd postúpil Okresnému úradu
Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin a skutok mal byť prejednaný

ako priestupok.

7. Z uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 12.4.2022, č.k. 4To/11/2022-532, súd zistil, že sťažnosť
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 6T/18/2019-510 zo dňa 3.11.2021 bola súdom
druhého stupňa zamietnutá.

8. Zo záznamu Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 1.7.2022, č. OU-
PP-OVVS-2022/015208-3, súd zistil, že priestupková vec vedená proti žalobcovi bola odložená, nakoľko
oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci.

9.Zožiadostiopredbežnéprerokovanienárokusúdzistil,žežalobcažalovanéhovyzvalnaprerokovanie
a priznanie nároku na náhradu škody

10. Z vyúčtovania obhajoby zo dňa 17.1.2020 súd zistil, že advokátska kancelária Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o. vyúčtovala žalobcovi trovy obhajoby v konaní vedenom pod ČVS:

ORP-385/1-VYS-PP-2018, za 9 úkonov obhajoby v celkovej výške 1.050,91 eur. Vyúčtovania uvádza,
že bola poskytnutá záloha vo výške 1.000,- eur.

11.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa18.6.2018(č.l.17)súdzistil,žeE.E.F.žalobcovivystavil
doklad na sumu 1.000,- eur z titulu trov obhajoby. Doklad neobsahuje číslo ani podpis príjemcu či osoby,

ktorá ho účtovala.

12. Z príjmového pokladničného dokladu č. P P-0033 zo dňa 1.7.2021 (č.l. 23 a 25) súd zistil, že Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o. na meno žalobcu vystavila doklad na sumu 1.000,- eur, pričom
ako účel je uvedená: Úhrada dokladu č. 2021576.

13. Z príjmového pokladničného dokladu č. 2018-030 zo dňa 18.6.2018 (č.l. 29) súd zistil, že E. E. F.,
A. žalobcovi vystavil doklad na sumu 1.000,- eur z titulu trov obhajoby vo veci ČVS: ORP-385/1-VYS-
PP-2018. Doklad obsahuje číslo i podpis príjemcu, rovnako výpočet DPH.

14. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku súd zistil, že v nej žalobca uviedol, že uznesením
Okresného riaditeľstva PZ Poprad zo dňa 08.06.2018, ČVS: ORP-385/1-VYS-PP-2018 mu bolo
vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
V uvedenej veci dňa 7.3.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal voči žalobcovi obžalobu a
Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 3.11.2021, č. k. 6T/18/2019-510, postúpil vec Okresnému úradu

Poprad, pretože nešlo o trestný čin, ale skutok by mal byť prejednávaný ako priestupok. Uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.4.2022 sp. zn. 4To/11/2022 bola sťažnosť prokurátora proti
uvedenému uzneseniu Okresného súdu Poprad zamietnutá a následne Okresný úrad dňa 01.07.2022
vec postúpenú z Okresného súdu Poprad odložil.Využijúc svoje ústavné právo si zvolil na obhajobu svojich práv v trestnom stíhaní advokáta a v súvislosti
s obhajobou mu vznikla škoda v podobe trov obhajoby za úkony právnej služby, náhradu cestovných
nákladov a náhrady za stratu času:

advokát E. E. F., A..
1. Prevzatie a príprava obhajoby dňa 18.6.2018 sumu 104,40 eur + 9,21 eur
2. Výsluchy dňa 3.7.2018 v trvaní 3 hod 15 min. sumu 2 x 104,40 eur + 9,21 eur
3. Výsluch obvineného dňa 17.9.2018 sumu 104,40 eur + 9,21 eur
4. Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 17.9.2018 sumu 104,40 eur + 9,21 eur

5. Výsluch svedka dňa 31.10.2018 sumu 104,40 eur + 9,21 eur
6. Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 21.11.2018 sumu 104,40 eur + 9,21 eur
7. Výsluch svedka dňa 31.1.2019 sumu 107,25 eur + 9,80 eur
8. Záverečné preštudovanie spisu sumu 107,25 eur + 9,80 eur, spolu v sume 1.020,16 eur.
Súčasne žalobca vyčíslil náhradu trov druhého obhajcu, advokáta E. G. C.
1. Hlavné pojednávanie dňa 9.6.2021 viac ako 2 hodiny sumu 2 x 122,50 eur + 10,87 eur

2. Porada dňa 9.6.2021 sumu 122,50 eur + 10,87 eur
3. Písomné podanie na súd 14.6.2021 sumu 122,50 eur + 10,87 eur
4. Písomné podanie na súd 19.7.2021 sumu 122,50 eur + 10,87 eur
5. Hlavné pojednávanie dňa 20.9.2021 viac ako 2 hodiny sumu 2 x 122,50 eur + 10,87 eur
6. Písomné podanie na súd dňa 22.09.2021 sumu 122,50 eur + 10,87 eur

7. Nahliadnutie do spisu dňa 26.10.2021 sumu 122,50 eur + 10,87 eur
8. Hlavné pojednávanie dňa 3.11.2021 viac ako 2 hodiny sumu 2 x 122,50 eur + 10,87 eur
9. Porada dňa 3.11.2021 sumu 122,50 eur + 10,87 eur
10. Nahliadnutie do spisu dňa 19.1.2022 sumu 132,75 eur + 11,63 eur
11. Písomné podanie na súd dňa 18.3.2022 sumu 132,75 eur + 11,63 eur a ďalej cestovné náklady a

náhrada za stratu času spolu s 20 % DPH v sume 2.550,32 eur.
Uviedol, že v súvislosti so začatým trestným stíhaním bola obmedzená jeho osobná sloboda a dňa
8.6.2018 o 10.55 hod. bol zadržaný na verejnosti pred mestským úradom s použitím pút. Prepustený
na slobodu bol dňa 10.6.2018 o 20.00 hod. Po jeho zadržaní bola dňa 9.6.2018 v jeho dome vykonaná
domová prehliadka, pričom domov prehliadkou nebolo potvrdené, že by obvinený vlastnil alebo mal

prístup k strelným zbraniam, súčastiam strelných zbraní a ich komponentov, streliva alebo iným veciam
pochádzajúcim z trestnej činnosti a veciam potrebným k spáchaniu trestného činu. Sudca pre prípravné
konanie príkazom zo dňa 2.7.2018 nariadil vyšetrenie duševného stavu žalobcu. Nezákonným trestným
stíhaním, ktoré bolo voči žalobcovi vedené, jeho zadržaním na verejnosti, obmedzením osobnej slobody,
vykonaním domovej prehliadky, ako aj ponižujúcim nariadením duševného vyšetrenia bola žalobcovi

spôsobená nemajetková ujma v podobe zásahu do jeho osobnej slobody, poškodenia jeho dobrého
mena a dobrej povesti v rodine, medzu susedmi a v obci. Žalobca bol počas celého konania vystavený
permanentnému stresu a psychickému tlaku, ktorý pociťoval počas celého trestného stíhania. Počas
trestného konania pociťoval spoločenské osamotenie, ľudia z okolia ho vylučovali, pociťoval, že nie je
medzi susedmi akceptovaný. Celá vec negatívne vplývala na jeho zdravotný stav, čo sa prejavovalo v

podobenespavosti,stavochúzkosti,psychickéhonapätia.Celárodinaveľmiintenzívneprežívalatrestné
stíhanie,ktorébolovočiichčlenovivedenéanajmänajbližšípríbuzníbolivystavenípsychickémunapätiu
a stresu, z obavy pred negatívnym výsledkom trestného stíhania. Vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola
spôsobená trestným stíhaním požadoval okrem náhrady skutočnej škody v podobe trov obhajoby vo
výške 3.570,48 eur , aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur.

15. Z oznámenia žalovaného o čiastočnom uznaní nároku zo dňa 27.9.2023 súd zistil, že žalovaný uznal
časť nároku spočívajúceho v náhrade skutočnej škody, ktorá vznikla zaplatením účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. Uviedol, že žalobca si uplatnil za poskytnutie právnych
služieb advokátom E. E. F. sumu 1.020,16 eur a za poskytnutie právnych služieb advokátom E. G. C.

tarifnú odmenu vo výške 2.550,32 eur. Pokiaľ ide o skutočnú škodu spočívajúcu v účelne vynaložených
trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní, žalovaný uznal ako účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia v trestnom konaní za úkony právnej služby spolu s režijným paušálom s daňou z pridanej
hodnoty sumu 1.505,42 eur a za stratu času sumu 220,46 eur, teda spolu sumu 1.725,88 eur. Rozdiel
medzi žalobcom uplatňovanou sumou trov konania a sumou, ktorá bola priznaná vznikol rozdielom

výpočtového základu za rok 2021, ktorý si uplatnil vo výške 122,50 eur, pričom má byť 115,13 eur a
za rok 2022, ktorý si uplatnil vo výške 132,75 eur, pričom má byť 122,50 eur (§ 1 ods. 4 vyhlášky).
Odmenu za úkon porada s klientom zo dňa 9.6.2021 nebola uznaná, nakoľko tento úkon žalobca ničím
nepreukázal. Za úkon písomné podanie na súd zo 14.6.2021 si účtoval základnú tarifnú odmenu v plnejvýške, pričom v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky za tento úkon patrí iba odmena vo výške jednej
polovice základnej tarifnej odmeny. Za úkon písomné podanie na súd z 19.7.2021 si rovnako účtovali
základnú tarifnú odmenu v plnej výške, pričom v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods.

8 vyhlášky za tento úkon patrí iba odmena vo výške jednej polovice základnej tarifnej odmeny. Úkon
písomné podanie na súd z 22.9.2021 nebol uznaný, nakoľko ide podľa obsahu o duplicitné podanie
s návrhom na vykonanie dôkazu zo 14.6.2021, podané dva dni po uskutočnení hlavného pojednávania,
na ktorom bol tento návrh prezentovaný, čiže nejde o účelne vynaložené trovy obhajoby. Náhrada za
spotrebované pohonné hmoty a za použitie motorového vozidla Vám nebola priznaná, nakoľko neboli

splnené podmienky v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky s poukazom na zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách. Čo sa týka trov obhajoby E. E. F. v sume 1.020,16 eur, žalovaný uviedol, že príjmový
pokladničný doklad zo dňa 18.6.2018 nespĺňa zákonné náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (platného a účinného v rozhodnom čase), keďže nemá poradové
číselné označenie účtovného dokladu a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie.
Uplatnený nárok na úhradu nemajetkovú ujmu v sume 5.000,- eur rovnako žalovaný neuznal. Uspokojil

nárok žalobcu do výšky 1.725,88 eur.

16. Z upovedomenia žalovaného zo dňa 22.11.2023 súd zistil, že napriek doloženému dokladu nárok
žalobcu považuje za vybavený. Predložený ďalší doklad, ktorý má preukazovať zaplatenie trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní ČVS:ORP-385/1-VYS-PP-2018 E. E. F. nie je možné uznať. Prvý príjmový

pokladničný doklad z 18.6.2018 predložený k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nespĺňal
zákonné náležitosti účtovného dokladu a z druhého predloženého príjmového pokladničného dokladu
z1.7.2021niejezrejmé,akejprávnejvecisatýkal.Navyšeideodvarôznepríjmovépokladničnédoklady
na sumu 1.000 eur, ktoré majú preukazovať zaplatenie trov konania vo výške 1.020,16 eur vydané
s odstupom 3 rokov.

17. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

22. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

23. Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti
podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatkyžiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona
uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

24. Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

26. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

27. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy

konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokácia pomáha uplatňovať ústavné
právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb
(ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii výkon advokácie je zastupovanie klientov
v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní,
poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov,

správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva
sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

30. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 o správe daní daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

31. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 431/2002 o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo
správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

32. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 431/2002 o účtovníctve účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak
účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.

33. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 431/2002 o účtovníctve účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak

umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných
prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy ( § 4 ods. 2) a obsah účtovných
záznamov v nadväznosti na použité podoby účtovných záznamov ( § 31 ods. 2).

34. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 o účtovníctve účtovný doklad je preukázateľný účtovný

záznam, ktorý musí obsahovať
a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, ak overenie účtovného

prípadu nie je zabezpečené podľa § 32 ods. 3 písm. b) alebo písm. c).

35. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 431/2002 o účtovníctve účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný
doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno
určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

36. Podľa § 38 ods. 8 zákona č. 431/2002 o účtovníctve daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu
dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej
vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový
poriadok. Pokutu za správny delikt uloží daňový úrad, ktorý vykonal kontrolu dodržiavania ustanovení
tohto zákona.

37. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

38. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

39. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

40. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

41. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia

ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde

svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.

V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

42. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Dopráva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

43. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prejednávanej veci treba hľadať nielen
v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl.
1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát

skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich
orgánov,ktorýmpriamozasiahlidozákladnýchprávjednotlivca.Nemožnototižprehliadnuť,žeštátnemá
slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii.
Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť,
na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže
akomylný,zasahujúcidozákladnýchpráv.Vtakejtosituáciiniejerozhodné,akoorgányčinnévtrestnom

konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

44. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Súdna judikatúra dôvodila,
že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma

spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená.
Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného
stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.
februára 1990 sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk,
ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93
publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší

výsledok trestného konania. Tieto závery sú stále použiteľné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009). Základnou podmienkou pre priznanie nároku je však preukázanie
splnenia podmienok.

45. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo uznesením zo dňa 8.6.2018

vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa ust. § 189 ods. 1), ods. 2) písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ust. § 139 ods. 1), písm. h) Trestného zákona. Rovnako mal súd za preukázané, že
uznesením Okresného súdu Poprad, v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov bola vec postúpená
Okresnému úradu Poprad na prejednanie priestupku, nakoľko nešlo o trestný čin. Okresný úrad Poprad
následne vec odložil. Rovnako v konaní neboli pochybnosti o tom, že v trestnom konaní obhajoval

žalobcu advokát E. E. F.. Uvedené skutočnosti neboli sporné. Žalovaný čiastočne plnil nároky žalobcu
v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, žalovaný nárok,
spočívajúci v trovách obhajoby, však žalovaný odmietol plniť z dôvodu, že doklad nespĺňal zákonné
náležitosti daňového dokladu podľa zákona o účtovníctve. Sporným teda bol nárok žalobcu na náhradu
trov obhajoby E. E. F..

46. Účtovný doklad patrí k základným prvkom účtovníctva. Podľa § 6 zákona o účtovníctve je účtovná
jednotka povinná doložiť všetky účtovné prípady účtovnými dokladmi a účtovný doklad preukázateľný
účtovný záznam, ktorý musí obsahovať prepísané náležitosti. Zákon o účtovníctve ale považuje za
rovnocenný účtovný záznam v písomnej alebo v technickej forme. Nevyžaduje sa teda aby bol účtovný

doklad „originálna písomnosť“, je potrebné, aby bol preukázateľný účtovný záznam. Posúdenie, či má
účtovný doklad všetky zákonom požadované náležitosti je na daňovom úrade.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o účtovníctve či zákona o správe daní nemožno vyvodiť oprávnenie
žalovaného, kontrolovať správnosť vypĺňania účtovného dokladu, naopak, ust. § 16 zákona č. 514/2003
Z.z. orgán, ktorému bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dáva

povinnému orgánu jedine možnosť posudzovať náležitosti žiadosti. Náležitosťami žiadosti pritom sú:
údaj o tom, kto náhradu škody žiada, údaj o tom, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa žiadateľ nároku
na náhradu škody domáha, údaj o tom, akým spôsobom škoda vznikla, údaj o tom, čoho sa poškodený
domáha, požadovanú výšku náhrady škody a označenie orgánu verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.(Komentár zákona č. 514/2003 Z.z. – www.aspi.sk) V prípade nejasností je teda posúdenie nedostatkov
účtovného dokladu na príslušnom daňovom úrade.

47. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, advokácia je podnikateľská činnosť na základe iného ako
živnostenského oprávnenia, jej účelom je o.i. tvorenie zisku, teda je to odplatná činnosť. Pre posúdenie
veci nie je rozhodujúce, či advokát vykonáva advokáciu sám, alebo prostredníctvom obchodnej
spoločnosti. Rovnako nie je rozhodujúce, či vedie riadne účtovníctvo a vypĺňa riadne účtovné doklady,
nakoľko riešenie tejto otázky nespadá do právomoci tohto súdu.

48. Ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne
právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten,
kto si obvinenie zavinil sám, a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné
stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená

milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom
konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby,
smerujúce k odstráneniu nežiadúcich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá
za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., a to bez ohľadu na
skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám (§ 38 ods.

1 TP). Treba však skúmať, či trovy nutnej obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/93)

49. Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo

na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá iba ten, kto si
obvinenie zavinil sám.
Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že žalobca si obvinenie zavinil sám, a teda ak si
obvinenie nezavinil sám, potom má zásadné právo na náhradu škody. Žalobca považoval za nezákonné
rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia, s uvedeným názorom sa žalovaný stotožnil a reagoval

čiastočným plnením nároku žalobcu.

50. Z vykonaného dokazovania teda mal súd za preukázané, že voči žalobcovi bolo vedené trestné
stíhanie a v trestnom konaní E. E. F. žalobcu obhajoval. Toto trestné konanie bolo právoplatne skončené
inak ako uznaním viny a uložením trestu, pričom súd konštatoval, že skutok, pre ktorý bolo voči

žalobcovi vedené trestné stíhanie nie je trestným činom. Prvý atribút pre priznanie nároku, t.j. existencia
nezákonného rozhodnutia, teda bol preukázaný.

51. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
štátu je okrem existencie nezákonného rozhodnutia, aj preukázanie existencie škody ako majetkovej

ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím.

52. V konaní žalobca predložil vyčíslenie trov obhajoby E. E. F., ako aj príjmový pokladničný doklad,
ktorý zrejme obsahuje nedostatočné či nesprávne údaje, avšak napriek tomu má súd za to, že žalobca

preukázal úhradu preddavku na trovy obhajoby v sume 1.000,- eur. Uvedený nárok možno považovať za
preukázaný a je tu tiež splnená podmienka príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, vyúčtovania
priamo odkazuje na ČVS: ORP-385/1-VYS-PP-2018. Logickým záverom je, že bez vznesenia obvinenia
by žalobca nepotreboval obhajcu a nebol by tak povinný vynaložiť trovy na obhajobu. Nárok žalobcu
teda možno považovať v celom rozsahu za preukázaný.

53. Čo sa týka úrokov z omeškania, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že úroky z
omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, ktorá vyplýva z už existujúceho záväzkového právneho
vzťahu. Povinnosť zaplatiť náhradu majetkovej či nemajetkovej ujmy nie je daná žiadnym existujúcim
záväzkovým vzťahom, ale vzniká na základe konštitutívneho súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená

výška i doba plnenia, a až uplynutím takto určenej lehoty na plnenie sa dlžník môže dostať do
omeškania. Pokiaľ žalobca v rámci predbežného prerokovania poskytol podklady pre posúdenie nároku,
mal žalovaný možnosť ich riadne plniť dobrovoľne, v zmysle zaužívanej praxe a existujúcej právnejúpravy. K tomu však nedošlo a nepriznanie úroku z omeškania by za týchto okolností bolo v rozpore
so zásadou spravodlivosti.

54. S ohľadom na citovanú právnu úpravu, vykonané dokazovanie a konštatované závery súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách konania bude rozhodnuté v zmysle

§ 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.