Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/186/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122505382
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122505382.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. – C., D. XXX/
XX, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. E. F., D., s.r.o., Košice, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774
proti žalovanému Mestu Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135 o zaplatenie 3.166,56 eura
s prísl., o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 45C/5/2023

z 25. augusta 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým čiastočným
rozsudkom vo výroku I. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 1.206,70 eura so 6,25 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 1.206,70 eura od 8.12.2022 do zaplatenia, výrokom II. určil, že o nároku na
náhradu trov konania rozhodne v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku
a výrokom III. konanie čo do sumy 1.959,86 eura s príslušenstvom prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 34C/14/2023.

2. Súd vymedzil, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia

vzniknutého na strane žalovaného a nárok na náhradu za nadužívanie veci v podielovom
spoluvlastníctve sporových strán, žalovaným, ktorý žalobkyňa uplatnila na základe vlastníckeho práva
k pozemkom v kat. úz. C., ktoré užíva žalovaný, nakoľko na nich zriadil zoologickú záhradu tvoriacu
oplotený a uzamknutý areál. Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 456, § 458 ods. 1 a §
517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nar. Vlády č. 87/1995 z.z., ktoré citoval. Keďže nárok
žalobkyňa odvodzovala od existencie jej vlastníckeho vzťahu k vymedzeným pozemkom, pričom

ohľadne pozemkov – parcely E – KN č. 215 B. G. H. XXXX a parcely E – KN č. 220 na LV č. XXXX
žalovaný začal konanie o určenie vlastníckeho práva vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn.
34C/14/2023, súd konanie v časti týkajúcej sa nárokov žalobkyne z týchto pozemkov prerušil a v ďalšom
rozhodoval o nároku žalobkyne uplatnenom na základe zvyšných pozemkov, a to parciel č. 324 (LV č.
XXX), č. 317 (LV č. XXXX), č. 217 a 320 (LV č. XXX).
Pokiaľ sa týkalo procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil, že vyvlastňovacím rozhodnutím č.

Výst./9860/2617/84-Go malo dôjsť k vyvlastneniu predmetných pozemkov a tieto mali v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ex lege prejsť do jeho vlastníctva, o čom mal svedčiť protokol č. 5
z 23.8.1993, súd na základe oboznámenia sa s vyvlastňovacím rozhodnutím zistil, že sa netýkalo
vyvlastnenia parciel č. 324 (LV č. XXX) a č. 317 (LV č. XXXX). Tieto parcely sa neuvádzajú ani
v úvodných ustanoveniach rozhodnutia, ani v ďalšej časti, kde sa nachádza podrobná identifikácia
s uvedením mien osôb, ktoré boli podielovými spoluvlastníkmi vyvlastnených parciel. Parcely č. 217

a 320 (obe LV č. XXX) boli uvedené v úvode vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom ide o pozemky,
ktoré žalobkyňa nadobudla na základe rozhodnutia – uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn.14D/286/2017 zo 17.9.2019 od poručiteľa D. I., narodeného v roku 1892 a zomrelého 15.2.1942, t.z.,
ktorý bol v čase vyvlastňovacieho rozhodnutia už mŕtvy. J. D. I. sa vo vyvlastňovacom rozhodnutí uvádza
v súvislosti s vyvlastnením parciel č. 202 a 361, resp. pri parcelách č. 217 a 320 sú uvedené osoby

odlišné od právneho predchodcu žalobkyne. Takto žalovaný hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenia
o vyvlastnení pozemkov. Obdobne, konštatoval súd, aj v prípade údajov uvedených v Protokole č.
5 z 23.8.1993 na strane 3 sa nachádza vymedzenie parciel, ktoré mali prejsť na základe zákona č.
138/1991 Zb. do vlastníctva mesta, t.j. žalovaného, pričom sa tam parcela č. 324 (LV č. XXX) ani
parcela č. 317 (LV č. XXXX) nenachádzajú. Sú tam uvedené parcely č. 217 a 320 (LV č. XXX) bez

toho, aby bolo zrejmé v akej výmere prešli do vlastníctva mesta. Súd tak nemal preukázaný prechod
vlastníctva k predmetným parcelám na žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Súd nemal za
opodstatnené ani tvrdenia žalovaného o vydržaní dotknutých pozemkov, nakoľko žalovaný nemohol
odvíjať oprávnenosť držby ani od vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1985, ani od Protokolu č. 5
z 23.8.1993, nakoľko sa tieto zjavne nevzťahovali na pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne.
Takto žalovaný nemohol tieto pozemky nadobudnúť vydržaním k 1.5.2001. Nesporne ako podielový

spoluvlastník týchto pozemkov bola zapísaná v katastri nehnuteľností práve žalobkyňa, resp. jej právni
predchodcovia a vzhľadom na uvedené preto nemohla byť na strane žalovaného splnená podmienka
oprávnenosti, resp. dobromyseľnosti držby ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľžalovanýargumentoval,žeužívapredmetnépozemkynazákladevecnéhobremena,ktorévzniklo

na základe zákona č. 66/2009 Z.z. (a to dňom jeho účinnosti) k pozemku pod stavbou vo verejnom
záujme v prospech vlastníka stavby, ktorý nie je súčasne vlastníkom pozemku pod stavbou a vlastníkovi
takého pozemku, patrila by jednorazová náhrada, nárok na uplatnenie ktorej by sa premlčal v trojročnej
premlčacejdobeodúčinnostizákonač.66/2009Z.z.,t.j.od1.7.2009,apretožalovanývzniesolnámietku
premlčania s tým, že si žalobou mohla nárok žalobkyňa uplatniť do 1.7.2012, pričom žalobu podala

na súde 15.12.2022, dospel súd v súvislosti s touto argumentáciou k záveru, že sa na posúdenie
právneho titulu užívania nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne žalovaným nebude
zákon č. 66/2009 Z.z. vzťahovať. Za dôvodnú mal argumentáciu žalobkyne, v zmysle ktorej ide v prípade
Zoologickej záhrady Košice o subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť. Poukázal na to, že žalobkyňa
predložila jednak výpis zo živnostenského podnikania, z ktorého vyplýva vykonávanie podnikateľských

činnosti zoologickou záhradou, ako aj protokol k výsledku kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným
úradom SR za rok 2013, z ktorých listín súd zistil, že Zoologická záhrada Košice nebola prioritne
zriadená ako podnikateľský subjekt, no jej činnosť smeruje aj k vykonávaniu podnikateľskej činnosti
zameranej na rôzne oblasti. Podnikateľskú činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia od
roku 2001, ktorú postupne rozširovala o ďalšie činnosti v rokoch 2008, 2009, 2011 a 2013. Poukázal

na to, že podľa Protokolu o výsledku kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania
s majetkom vo vybraných príspevkových organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti miest – Zoologická
záhrada Košice, z novembra 2014, mala zoologická záhrada vykonávanie podnikateľskej činnosti vo
vymedzenom rozsahu schválené na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 81 zo 17.5.1999.
Tieto potvrdzovala aj Zmena zriaďovacej listiny Zoologická záhrada Košice, prijatá na zasadnutí

mestského zastupiteľstva č. 1056 zo 17.6.2022, v zmysle ktorej Zoologická záhrada Košice mala
oprávnenie vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Odvolajúc sa na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka súd
uzavrel, že podnikateľom podľa tohto zákona bude aj osoba, ktorá podniká na základe živnostenského
oprávnenia, ako je tomu v prípade Zoologickej záhrady Košice. Nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 zákona č.
66/2009 Z.z. platí, že sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod

stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, dospel súd k záveru, že sa v danom prípade tento zákon
nebude uplatňovať ani na posúdenie titulu užívania pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
žalovaným. Súd dodal, že v konaní neboli produkované dôkazy preukazujúce, že Zoologická záhrada
je verejná zeleň, prípadne športovisko, či cintorín podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.
Ani pokiaľ išlo o výšku žalobkyňou uplatneného nároku, súd argumentáciu žalovaného tvrdiaceho,

že Zoologická záhrada Košice vykonáva poľnohospodársku činnosť na pozemkoch vo vlastníctve
žalobkyne, a preto na posúdenie výšky nájmu je potrebné použiť ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, resp. uplatniť výšku nájmu podľa lustrácie na webovom sídle
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre kat. úz. C., za rok 2021 vo výške 27,22 eura/
hektár, na rozdiel od sumy určenej znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou vo výške 2,169 euro/

m2, nemal za opodstatnenú. Súd mal nárok vyčíslený žalobkyňou za vyčíslený správne, nakoľko zo
žiadneho písomného dôkazu nevyplynulo, že by ZOO Košice bola zriadená ako poľnohospodársky
podnik. Keďže zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku vyplynulo, že boli hodnotené aj
parcely zapísané ako podielové spoluvlastníctvo žalobkyne (parc. č. 215 na LV č. XXXX), javilo sa akohodnoverné a dôvodné akceptovať vyčíslenie predložené žalobkyňou. Uzavrúc, že žalobkyni vznikla
majetková ujma, nakoľko pozemky v jej podielovom spoluvlastníctve boli užívané iným subjektom, a to
bez nájomnej zmluvy, resp. bez akéhokoľvek iného titulu, súd mal žalobu za dôvodne podanú a zaviazal

preto žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.260,70 eura s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemkov bez právneho dôvodu, a to parcely č. 324 (LV XXX), parc. č. 317 (LV XXXX), parc.
č. 217 a 320 (LV XXX).
O trovách konania rozhodol, že o nich bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým sa rozhodne o všetkých
procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku, keďže súd rozhodoval v danej veci

čiastočným rozsudkom.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP,
a to v časti výroku I. rozsudku.
V odvolaní namietal, citujúc § 43a zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, že súd pri posudzovaní, či
ZOO je stavbou nesprávne vyhodnotil a ustálil, že ju nemožno považovať za stavbu, na ktorú by sa

v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. mal tento zákon vzťahovať. Poukázal na to, že z § 43a ods. 3
písm. p/ Stavebného zákona vyplýva, že zoologické záhrady sú inžinierskymi stavbami. Argumentoval,
že samotné posúdenie zoologickej záhrady ako inžinierskej stavby je teda čisto právnou otázkou a nie
je potrebné na preukázanie tohto právneho stavu predkladať žiadne dôkazy, nakoľko táto skutočnosť,
resp. právny stav zoologickej záhrady ako inžinierskej stavby je daný priamo zákonom. Mal za to, že

skutočnosť, že Zoologická záhrada Košice je takouto zoologickou záhradou, nebola medzi stranami
sporná a v konečnom dôsledku z tejto skutočnosti vyplýva aj samotná podstata žalobného návrhu, že
žalovaný má užívať žalované pozemky, pretože je na nich zriadená zoologická záhrada.
Poukážuc na predbežné právne posúdenie veci súdom na pojednávaní 25.8.2023, v zmysle ktorého mal
súd za to, že zákon č. 66/2009 Z.z. nie je na posudzovanú vec možné aplikovať, nakoľko tento zákon

upravujeprávnevzťahykpozemkompodstavbami,resp.analogickypodcintorínom,športoviskomalebo
verejnou zeleňou, pričom Zoologická záhrada Košice nebude ani jedným z týchto, resp. v konaní neboli
produkované dôkazy preukazujúce niečo také, tvrdil žalovaný, že s predbežným právnym posúdením
nesúhlasil a mal za to, že zoologická záhrada má byť posudzovaná obdobne ako park, ako inžinierska
stavba podľa Stavebného zákona, pričom sa súd už následne viac nezaoberal aplikáciou zákona č.

66/2009 Z.z. a splnením podmienok na jeho aplikáciu. V rámci konania sa teda nezaoberal a neviedol
dokazovanie ani k preukazovaniu, či zoologická záhrada slúži na podnikateľský účel alebo nie, resp. či
ZOO Košice je subjektom, ktorý takúto činnosť vykonáva. Následne v písomnom vyhotovení rozsudku
pritom svoju argumentáciu postavil prevažne práve na podnikateľskom účele, a to napriek tomu, že
v rámci dokazovania v konaní sa k posudzovaniu týchto skutočností ani len nedostal, a ani k tejto

argumentácii žalobkyne nevyjadril predbežný právny názor. Žalovaný mal za to, že mu tým bola
odobratá možnosť (nebola daná) vyjadriť sa k takejto argumentácii či zdôvodneniu súdu a viesť ďalšie
dokazovanie na preukazovanie či Zoologická záhrada Košice nie je podnikateľským subjektom, keďže
sa o ňom dozvedel až z písomného vyhotovenia napádaného čiastočného rozsudku.
Navrhol, aby odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovaným
ako oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. písm. b/, d/, f/ a h/ CSP)

preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody ani na potvrdenie (§ 387 CSP) ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný/odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písmená b/, f/

a h/ CSP, t.z. namietal porušenie svojich procesných práv v dôsledku nesprávneho procesného postupu
súduprvejinštancievtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,nesprávneskutkové
zistenia súdu na základe vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie.Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie videl v tom/mal za daný tým, že súd na základe
vlastného predbežného právneho posúdenia veci neprezentoval názor, ktorým napokon odôvodnil a na
ktorom založil svoje rozhodnutie, t.z. že sa na posudzovaný prípad zákon č. 66/2009 Z.z. (aplikácie

ktorého sa žalobca v uplatnenej procesnej obrane dožadoval) v zmysle § 1 ods. 3 označeného zákona
nevzťahuje, pretože ide v prípade sporných pozemkov o pozemky pod zoologickou záhradou, ktorý
subjekt vykonáva podnikateľskú činnosť. Odvolateľ namietal, že v tomto smere súd žiadne dokazovanie
nevykonal a v dôsledku prezentovaného právneho názoru ani žalobcovi neumožnil, aby na preukázanie
otázky podnikateľskej činnosti zoologickej záhrady navrhol vykonať akékoľvek dokazovanie.

Žalobca/odvolateľ poukázal na to, že predbežne súd aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. vylúčil s tým
odôvodnením, že v prípade zoologickej záhrady nepovažoval ju (zoologickú záhradu) za stavbu a teda
sporné pozemky nepovažoval za pozemky pod stavbami vo vlastníctve obce v zmysle § 1 ods. 1 zákona
a ani za pozemky, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň vo vlastníctve
obec v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., čím mal podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z.
vylúčenú jeho aplikáciu a o vylúčení jeho aplikácie z dôvodov podľa § 1 ods. 3 ani len neuvažoval,

resp. takú svoju úvahu stranám sporu neprezentoval.
Namietol, že súd opomenul posúdiť vec podľa § 43a ods. 3 písm. p/ Stavebného zákona, podľa
ktorého inžinierskymi stavbami sú zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady, a teda
zoologická záhrada ako taká je určená priamo Stavebným zákonom za inžiniersku stavbu. Charakter
Zoologickej záhrady Košice ako zoologickej záhrady pritom v konaní sporný nebol.

8. Odvolací súd na základe preskúmania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obsahu spisu
ako aj konania predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku dospel k záveru, že k naplneniu namietaných/
uplatnených odvolacích dôvodov v danom prípade došlo.

9. Súd žalobkyni ňou uplatnený nárok proti žalovanému priznal titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Procesnú obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že k pozemkom, na ktorých je umiestnená, resp.
zriadená zoologická záhrada mu vzniklo podľa a na základe zákona č. 66/2009 Z.z. zákonné vecné
bremeno a súčasne vzniesol námietku premlčania práva žalobkyne, vyhodnotil ako neopodstatnenú.
Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že na základe vykonávania podnikateľskej činnosti zoologickou

záhradou, na preukázanie ktorej skutočnosti žalobkyňa predložila výpis zo živnostenského registra
týkajúcisaZoologickejzáhradyKošice aProtokolNKÚSRovýsledkukontrolyhospodáreniasverejnými
prostriedkami a nakladania s majetkom vo vybraných príspevkových organizáciách a v zriaďovateľskej
pôsobnosti miest ohľadne Zoologickej záhrady Košice z novembra 2014, sa podľa § 1 ods. 3 zákona č.
66/2009 Z.z. na posudzovanú vec zákon č. 66/2009 Z,z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
nevzťahuje. Dodal tiež, že v konaní nebolo preukázané, že je zoologická záhrada verejnou zeleňou,
športoviskom, prípadne cintorínom podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.
Nesporne teda, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie, keďže aplikoval na vec § 1
ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., považoval zoologickú záhradu za stavbu (bez ďalšieho odôvodnenia),

čo ani jedna zo strán sporu nespochybňovala.

10. Podľa § 1 odsek 1, 2, 3 zákona č. 66/2009 Z.z. . o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce

alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitnýchpredpisov,1/vrátanepriľahlejplochy,ktorásvojímumiestnenímavyužitímtvoríneoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou") (odsek 1). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov
vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná

zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (odsek 2). 2/ Tento zákon sa nevzťahuje
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely
(odsek 2). 3/

11. Podľa § 43a ods. 3 písm. p/ zákona č. 50/1976 Zb., inžinierske stavby sú zábavné a oddychové

parky, zoologické a botanické záhrady.

12. Z citovaného § 43a ods. 3 písm. p/ zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že zoologická záhrada je
inžinierskou stavbou. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. sa tento zákon vzťahuje na usporiadanievlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce
podľa osobitných predpisov; podľa odkazu 1/ ide o zákony č. 135/1961 Zb. Cestný zákon, č. 138/1991
Zb. o majetku obcí a č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov.

Z uvedeného vyplýva, že je dôvodenie súdu prvej inštancie v závere odseku 30. odôvodnenia rozsudku
o tom, že v konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by preukazovali že je Zoologická záhrada Košice
verejnou zeleňou, športoviskom alebo cintorínom, neopodstatnené.
Žalovaný argumentoval, že v prípade Zoologickej záhrady Košice ide o stavbu v jeho vlastníctve, ktorá
prešla do jeho vlastníctva podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Táto otázka sa nejavila , že

by bola medzi stranami sporu spornou.

13. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

14. Žalovaný tvrdil, že v prípade Zoologickej záhrady Košice, keďže ide o stavbu v jeho vlastníctve,
ktorá prešla do jeho vlastníctva podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a keďže svoje tvrdenia

o vlastníctve, resp. spoluvlastníctve sporných pozemkov, na ktorých je Zoologická záhrada zriadená
v konaní nepreukázal, že k pozemkom pod zoologickou záhradou vzniklo podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z. vo verejnom záujme dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (1. júla 2009) právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

15. Žalobkyňa voči názoru žalovaného o zriadení a existencii vecného bremena k pozemkom pod
zoologickou záhradou namietala s poukazom na § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009/ Z.z. a s tým, že
predmetná sporná parcela na ktorej sa nachádza Zoologická záhrada Košice slúži na podnikateľské
účely.

16. Súd prvej inštancie si osvojil stanovisko žalobkyne, že v prípade Zoologickej záhrady Košice
ide o subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť odôvodniac takýto svoj záver odkazom na výpis
zo živnostenského registra, z ktorého mal za vyplývajúce vykonávanie podnikateľských činností
zoologickou záhradou a na Protokol NKÚ SR z novembra 2014 o výsledku kontroly hospodárenia
v Zoologickej záhrade Košice. Pripustil síce, že Zoologická záhrada Košice nebola prioritne zriadená ako

podnikateľský subjekt, ale dôvodil, resp. uzavrel, že jej činnosť smeruje aj k vykonávaniu podnikateľskej
činnosti zameranej na rôzne oblasti.

17. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal a nevyporiadal s námietkami žalovaného na tvrdenia
žalobkyne o vykonávaní podnikateľskej činnosti Zoologickou záhradou Košice, ktoré žalovaný uviedol

v podaní z 23.2.2023. V podaní žalovaný poukázal na § 4 ods. 3 písmená a/, f/ a h/ zákona č. 369/1990
Z.z. o obecnom zriadení ohľadne plnenia úloh obcou, resp. mestom pri výkone samosprávy, na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS389/08 ako i na dôvodovú správu k návrhu zákona č. 66/2009 Z.z.

18. Taktiež je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že súd prvej inštancie rozdielne dôvodil svoj právny

názor, že sa na posudzovaný spor ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. nevzťahujú, pri oboznámení
strán sporu s predbežným právnym názorom a v odôvodnení rozsudku. Pri oboznámení svojho
predbežného právneho názoru dôvodil, že zákon č. 66/2009 Z.z. nie je možné na danú vec aplikovať,
nakoľko zákon upravuje právne vzťahy k pozemkom pod stavbami, resp. pod cintorínom, športovým
areálom alebo verejnou zeleňou pričom Zoologická záhrada Košice nie je ani stavbou ani cintorínom,

športovým areálom alebo verejnou zeleňou, aby podľa § 1 ods. 1, 2 zákona bolo možné tento zákon
na usporiadanie právnych vzťahov k sporným pozemkom použiť. Nevenoval teda žiadnu pozornosť
a nezaoberal sa otázkou (keďže zoologickú záhradu nepovažoval za stavbu) či ide o stavbu slúžiacu
na podnikateľské účely. Napriek tomu však odlišne od predbežného právneho posúdenia v odôvodnení
rozsudku dôvodil nemožnosťou aplikácie zákona na posudzovaný spor s tým, že sa na prípad

Zoologickej záhrady Košice zákon č. 66/2009 Z.z. nevzťahuje, nakoľko ide o subjekt vykonávajúci
podnikateľskúčinnosť.Výkonpodnikateľskejčinnostiodôvodnillenodkazomnavýpiszoživnostenského
registra a protokol NKÚ SR o vykonaní kontroly hospodárenia Zoologickej záhrady Košice z novembra
2014, z ktorých listín mal vykonávanie podnikateľskej činnosti zoologickou záhradou za vyplývajúce.19. Súd prvej inštancie teda založil svoje rozhodnutie vo veci ohľadne záveru o nemožnosti aplikácie
zákonač.66/2009Z.z.(atedaoneexistenciizákonnéhovecnéhobremena)nainýchprávnychzáveroch

než s akými oboznámil strany sporu pri predbežnom právnom posúdení veci pričom je očividné/zrejmé ,
že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom súdu (týkajúcim sa záveru o podnikateľskej činnosti
Zoologickej záhrady Košice), nemal žalovaný (ale ani žalobkyňa) v konaní na súde prvej inštancie
do času vyhlásenia rozhodnutia vo veci dôvod ale ani možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať,
prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska oboznámeného predbežného právneho názoru

súdu prvej inštancie sa nejavili ako významné.
20. Strany sa k uvedenému právnemu názoru súdu ohľadne vykonávania podnikateľskej činnosti
zoologickou záhradou mohli vyjadriť až v odvolacom konaní. V zmysle ustálených záverov právnej
praxe však rozsudkom súdu prvej inštancie napriek tomu, aj keď je z hľadiska dôvodov prekvapivým,
nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 365 písm. b/ CSP
nakoľko žalovaný mohol podať a aj podal proti nemu odvolanie. Platí, pokiaľ by sa prípadný zákonu

nezodpovedajúci postup súdu mal prejaviť na ujmu práva strany sporu navrhovať dôkazy (ako to aj v
odvolaní naznačil žalovaný), ide tu o jeden z prípadov použiteľnosti prostriedkov procesného útoku aj
procesnej obrany v odvolacom konaní navzdory ich neuplatneniu v konaní pred súdom prvej inštancie,
keďže sa tak stalo bez viny odvolateľa (§ 366 písm. d/ CSP).

21. Preskúmaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd je nútený konštatovať,
že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď súd prvej inštancie
odôvodnenie rozsudku založil na závere o využívaní sporných pozemkov na podnikateľské účely a to
Zoologickou záhradou Košice a to bez toho aby pre taký záver mal dostatočné podklady, aby umožnil
stranám sporu k tejto otázke argumentovať a predkladať dôkazy a aby tento svoj záver aj presvedčivo

odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v skutkových okolnostiach prípadu predčasné aj právne
závery súdu prvej inštancie. Okrem toho súd prvej inštancie na vec neaplikoval všetky príslušné zákonné
ustanovenia v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

22.Súdprvejinštancieopomenulaplikáciuustanovenízákonač.543/2002Z.z.,upravujúcichpostavenie

zoologických záhrad, nevzal do úvahy skutočnosti týkajúce sa charakteru zoologickej záhrady ako
zariadenia sledujúceho svojím zameraním ochranu prírody, ochranu živočíšnych druhov, budovanie
povedomia verejnosti o diverzite živočíšnych druhov, ich životných podmienkach, vplyve človeka, či
prírodných podmienok na ich existenciu (vymieranie), sanáciu zvierat prijatých od občanov, a pod.,
teda otázok týkajúcich sa verejného záujmu z pohľadu vytvárania rešpektujúceho vzťahu k rozličným

oblastiam prírody, živočíšnym druhom, k získavaniu informácií o predpokladoch udržania zdravého
životného prostredia, posilňovania vzťahu k prírode a k jej ochrane, ktoré zámery sú nepochybne na
prospech celej spoločnosti.
Súd prvej inštancie prijal záver o podnikateľskej činnosti Zoologickej záhrady Košice bez toho, aby
sa vôbec oboznámil so zriaďovacou listinou Zoologickej záhrady Košice, zriadenej ako príspevková

organizácia mesta Košice, bez toho aby sa zaoberal za akým účelom bola zriadená, aké úlohy plní,
ale uspokojil sa a svoje rozhodnutie založil len na neúplných skutkových zisteniach zo živnostenského
oprávneniazoologickejzáhradyaProtokoluNKÚSRznovembra2014ovýsledkukontrolyhospodárenia
v Zoologickej záhrade Košice. Bez prihliadnutia k právnej úprave postavenia zoologických záhrad je
jeho rozhodnutie predčasné a nesprávne.

23. Podľa § 4 ods. 3 písm. a/, f/ a h/ zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, obec pri výkone
samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným
majetkomobceasmajetkomvovlastníctveštátuprenechanýmobcidoužívania(písm.a/), zabezpečuje
výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného

cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových
území a pamätihodností obce (písm. f/), vára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce
obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej
starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru
a šport (písm. h/).

24. Z vyššiecitovaného vyplýva, že obec môže za účelom plnenia svojich samosprávnych úloh v záujme
zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce a vykonávať aj vlastnú investičnú a vlastnú
podnikateľskú činnosť.25. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách:
a/ podnikanie obce vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2

Obchodného zákonníka; ide o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä
na základe živnostenského oprávnenia,
b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková organizácia
obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť,
c/ podnikanie obce prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde

o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť,
d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje
formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa účasťou na podnikaní iných subjektov,
e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi,
f/ príjmy z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
prenájomnehnuteľnostíobceježivnosťou,ibaaksapopriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužby

spojené s prenájmom,
g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

26. V zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, príspevkovou
organizáciouobcejeprávnickáosoba,ktorájenarozpočetobcenapojenápríspevkom,aktorejspravidla

menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami, a platia pre ňu finančné vzťahy určené
zriaďovateľom v rámci rozpočtu. Príspevková organizácia sa zriaďuje na plnenie úloh obce, vo vlastnom
mene môže nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Zriaďovacia listina vymedzuje
predmet činnosti, formu hospodárenia, určenie doby, na ktorú sa organizácia zriaďuje. Čo sa týka
hospodárenia príspevkovej organizácie, táto uhrádza výdavky na prevádzku, úpravy a údržbu hmotného

majetku, obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku zriaďovateľa,
pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevok na prevádzku vo výške, aby
zabezpečil vyrovnaný rozpočet, neplatí to v prípade, ak ide o zdravotnícke zariadenia, ktorému patrí
úhrada podľa osobitného predpisu. Kladný hospodársky výsledok nemôže byť dosiahnutý neplnením
úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli

záväzné limity príspevkovej organizácie určené. Príspevková organizácia je tiež oprávnená vykonávať
so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec činnosti hlavnej, pre ktorú bola zriadená, ak
plní úlohy vymedzené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť sú kryté výnosmi z podnikania.
Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako
doplnkový zdroj na zabezpečenie prevádzky ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti príspevkovej

organizácie. Účelom hospodárskeho výsledku je dosiahnuť vyrovnanosť rozpočtu a vykonať opatrenia,
aby v prípade, ak bola do konca roka rozpočtovaná strata, aby táto podnikateľská činnosť, v dôsledku
ktorej strata vznikla sa nevykonávala (§ 21, § 24, § 28 zákona č. 523/2004 Z.z.).

27. V zmysle dôvodovej správy k zákona č. 66/2009 Z.z. jeho zámerom bolo usporiadať nevysporiadané
vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky
v rámci reformy verejnej správy, keď do vlastníctva obcí, vyšších územných celkov prešli stavby
stojace na pozemkoch, ku ktorým neboli vysporiadané vlastnícke vzťahy vzhľadom na predošlý režim
správy národného majetku, ktorý si nevyžadoval vysporiadanie medzi vlastníkom pozemku a stavby.

V prípadoch, ak budovy preukázateľne slúžili potrebám celej alebo obecnej spoločnosti tj verejnému
záujmu (školy, budovy sociálnych služieb, nemocnice, komunikácie a pod.) zákon definoval právny
režim (ak neexistovala iná zmluvná úprava) medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na ňom
stojacej tak, že v prospech vlastníka stavby sa zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Podľa § 43a Stavebného zákona je

zoologická záhrada definovaná ako inžinierska stavba. Bližší účel a charakter zoologickej záhrady
vymedzuje zákon č. 543/2002 Z.z., v § 44 ods. 1 ako stále zariadenie na držbu živočíchov a ich chov
v ľudskej opatere na účel ich vystavovania verejnosti najmenej sedem dní v roku, z povahy zoologickej
záhrady vylučuje cirkusy a im podobné zariadenia, obchody so živočíchmi, akváriá ako zariadenia na
chov rýb a ďalších vodných živočíchov nižších skupín, ak ich prevádzkovatelia nie sú držiteľmi súhlasu

nazriadeniezoologickejzáhradypodľatohtozákona,zariadenianadržbuživočíchovaichchovvľudskej
opatere, v ktorých sa nevystavujú na verejnosti cicavce v množstve väčšom ako 30 jedincov z 15 druhov
alebo vtáky v množstve väčšom ako 50 jedincov z 15 druhov okrem delfinárií, zariadenia na záchranu
chránených živočíchov. Postavenie zoologickej záhrady je upravené v Časti zákona č. 543/2002 Z.z.„osobitná ochrana prírody a krajiny“, v Hlave „Druhová ochrana chránených rastlín, zvierat“. Podmienkou
prevádzkovania zoologickej záhrady je súhlas orgánu ochrany krajiny, ktorého predpokladom je, že
žiadateľ sa zúčastňuje na výskume zameranom na ochranu druhov, odborných školeniach, tréningoch

venovaných rozvoju skúseností a zručností potrebných na zachovanie druhu, na výmenu informácií vo
vzťahu k chráneným druhom živočíchov, uskutočňuje výchovu verejnosti k ochrane prírody a biologickej
rozmanitosti, drží živočíchy v podmienkach uspokojujúcich ich biologické, fyziologické, etnologické
potreby, má pre držané živočíchy zabezpečený program preventívnej a liečebnej starostlivosti, živočíchy
v ňom držané sú zabezpečené pred únikom a proti vniknutiu vonkajších škodlivých organizmov, je

povinný viesť osobitnú evidenciu, a má postavenie dôveryhodnej osoby. V prípade neplnenia podmienok
orgán ochrany prírody je oprávnený uzavrieť zoologickú záhradu, resp. zrušiť rozhodnutie o jej zriadení.
Uvedená právna úprava reaguje na právo Európskej únie, konkrétne smernicu Rady 1999/22/ES z 29.
marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách, ktorej cieľom je ochrana voľne
žijúcichživočíchov,zachovaniebiologickejdiverzityprostredníctvomopatrenízabezpečujúcichlicenciua
kontrolu zoologických záhrad. Táto rovnako definuje zoologickú záhradu ako stále zariadenie s chovom

živočíchov voľne žijúcich určených na vystavovanie verejnosti počas siedmich alebo viacerých dní v
roku s výnimkou cirkusov, obchodov a zariadení, ktoré nespadajú pod pôsobnosť smernice z dôvodu, že
nevystavujú na verejnosti značný počet zvierat alebo druhov. Smernica rovnako kladie požiadavky na
to, ktoré zariadenie môže byť považované za zoologickú záhradu, medzi ne patrí, že sa také zariadenie
zúčastňuje na výskume, ktorý je prínosom pre živočíšne druhy alebo na odborných školeniach na

získanie zručností potrebných na ochranu alebo na výmene informácií vo vzťahu k ochrane druhov alebo
ak je to vhodné na chove v zajatí, obnovovaní alebo vypúšťaní druhov do voľnej prírody. Účelom je tiež
podpora výchovy verejnosti a povedomia vo vzťahu k ochrane biologickej diverzity, najmä poskytovaním
informácií o vystavených druhoch a ich prirodzených biotopoch, s podmienkou umiestnenia živočíchov
v podmienkach majúcich za cieľ uspokojenie ich biologických požiadaviek, s programom preventívnej,

liečebnej, veterinárnej starostlivosti zabránením ich úniku i vniknutiu vonkajších škodcov a nákazy.
Odborný dohľad a dozor na zoologickými záhradami vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa
za súčinnosti Komisie pre zoologické záhrady zriadenej ministrom životného prostredia SR rozhodnutím
z 20. februára 2008.

28. Pokiaľ aj Zoologická záhrada Košice má živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej
činnosti, je sporné, či jej činnosť k rozhodnému obdobiu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. naplňovala
pojem podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda aby v súvislosti s podstatou svojej
činnosti (chov, vystavovanie, rozmnožovanie, ochrana druhov, podpora výchovy verejnosti) vykonávala
túto za účelom dosiahnutia zisku, teda aby bolo možné zoologickú záhradu definovať ako inžiniersku

stavbu slúžiacu na podnikateľský účel. Za rozhodujúce pre ustálenie povahy zoologickej záhrady ako
stavby slúžiacej verejnému záujmu alebo na podnikateľské účely k účinnosti zákona č. 66/2009 Z,z.
nemožno považovať Protokol NKÚ SR z novembra 2014 o výsledku kontroly hospodárenia v zoologickej
záhrade ani samotnú okolnosť existencie živnostenského oprávnenia, ak toto by bolo nevyhnutné práve
v súvislosti so zabezpečením základného poslania zoo týkajúceho sa ochrany druhov, s budovaním

povedomia verejnosti o biodiverzite, vzdelávaním k ochrane prírody.

29. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bude posúdenie, či stavba zoologickej záhrady slúži
na podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom, v
ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli Zoologickej záhrady Košice vzniklo vecné bremeno v
zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. bude rozhodujúce, či (inžinierska) stavba nachádzajúca sa na sporných
pozemkoch slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. 1.7.2009, keďže k vzniku
vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok.

30. Nakoľko sa súd prvej inštancie vecou z hľadísk vyššie naznačených okolností dôsledne nezaoberal a
v dôsledku toho vec predčasne a nesprávne posúdil, odvolací súd rozsudok v napadnutom zaväzujúcom
výroku I. zrušil a v napadnutom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

31. V opätovnom konaní súd vezme do úvahy, že v konaní žalobkyňa preukázala v žalobe tvrdené
skutočnosti, že na pozemkoch v jej spoluvlastníctve stojí stavba vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ
sa žalovaný bráni tým, že mu nevzniká povinnosť na poskytnutie finančnej náhrady za užívanie
pozemkov žalobkyne, je povinný k uvedenému poskytnúť súdu dostatok skutkových tvrdení a podložiťtieto dôkazmi. Ak jeho obrana je založená na tvrdení, že posudzovaný vzťah sporových strán sa
riadi zákonom č. 66/2009 Z.z. musí preukázať, že v rozhodnom čase zoologická záhrada neslúžila
ako inžinierska stavba podnikateľským účelom, resp. že v nej prevádzkované činnosti, na ktoré mala

Zoologická záhrada Košice, príspevková organizácia udelené živnostenské oprávnenie existovali len
súvislosti so zabezpečením nevyhnutného zázemia pre verejnosť resp. išlo o činnosti vyžadujúce si
podnikateľské oprávnenie, ktoré sa viazali na prevádzkovú činnosť zoologickej záhrady a na plnenie jej
úloh. Pri hodnotení účelu stavby Zoologickej záhrady Košice vezme súd na zreteľ tiež právnou úpravou
definovaný účel a zákonné predpoklady zriadenia zoologických záhrad platných tak v čase jej zriadenia,

ako i podľa aktuálnej právnej úpravy. Ani v prípade zoologických záhrad nemožno vylúčiť, že primárnym
cieľom bude podnikateľský účel, ktorý prevýši nad verejne prospešným cieľom, ktorý inak musí mať v
úlohách a funkciách svojej činnosti každé také zariadenie, ktoré má postavenie zoologickej záhrady.

32 .Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3CSP).

33. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.