Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121207393.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D. E. F., zastúpená: Mgr. Ján Páchnik, Advokátska kancelária
KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/X, C., zastúpený: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka so sídlom Kysucká cesta
3, Žilina, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

21P/167/2021-1600 zo dňa 14. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/167/2021-1600 zo dňa 14. júna 2024 potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Otec je
povinný prispievať na výživu maloletého A. vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, s účinnosťou od 08.04.2022 a v sume 300 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2023.

II.NedoplatoknavýživnomnamaloletéhoA.zaobdobieod08.04.2022do30.06.2024vovýške3.138,33

eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 150 eur mesačne k rukám matky maloletého, spolu
s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2022 a vo výške 300 eur s účinnosťou od
01.01.2023.

IV. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. za obdobie od 01.09.2022 do 30.06.2024 vo výške 2.900
eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 150 eur mesačne k rukám matky maloletého, spolu
s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

V. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamieta.

VI. Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/226/2018-378

z 08.07.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. l. 7CoP/10/2021-471 zo 17.03.2021, v
časti úpravy výživného na maloleté deti.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“2. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/226/2018-378 z 08. 07. 2020 súd maloleté deti zveril do
osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. a maloletého A.
sumou 150 Eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Upravil styk

otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod, v nedeľu od 14,00
hod do 18,00 hod za prítomnosti matky, po uplynutí tohto obdobia je otec oprávnený sa s deťmi stretávať
každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod do 18,00 hod a v nedeľu od 10,00 hod 18,00 hod. Zároveň bol
upravenýstykotcasmaloletýmideťmipočasvianočnýchsviatkovkaždýnepárnyrokdňa24.12.od10,00

hod do 19,00 hod a každý párny rok 25.12. od 10,00 hod do 19,00 hod a počas veľkonočných sviatkov
každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok od 10,00 hod do 18,00 hod. Rodičom maloletých detí bolo
uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť 10-krát sa podrobiť odbornému poradenstvu a konzultáciám
nareferáteporadensko-psychologickýchslužiebÚradupráce,sociálnychvecíarodinyŽilina.Matkebola
uložená povinnosť písomne alebo formou sms správ informovať otca vždy k poslednému dňu každého
kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých detí, vrátane absolvovaných

vyšetrení, ich výsledkoch a mimoškolských aktivitách maloletých detí. Rozsudkom Krajského súdu v
Žiline č.k. 7CoP/10/2021-471 zo 17.03.2021 bol rozsudok súdu I. inštancie potvrdený.
3. S poukazom najmä na § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1
Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie
okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

4. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného - zvýšenie výživného na maloleté
deti, a preto v zmysle § 157 CMP okresný súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,

ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
5. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa

alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie, či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov. Konkrétna
výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na
strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob a rozsah jeho
prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie
všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy posudzujú

s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, voči
ktorýmmajúvyživovaciupovinnosť,jetiežpotrebnézohľadniťstarostlivosťodieťaajehodomácnosť.Na
strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,

odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je
potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
6. Okresný súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal zo skutočnosti, že
naposledy okresný súd o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2020. Vzhľadom na uvedené
posúdil pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako

vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane maloletých detí. Maloleté deti v čase posledného rozhodnutia
súdu navštevovali materskú školu. Matka s deťmi žila v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve
(podiel 1/3) s bratom a sestrou. V spoločnej domácnosti žila aj so svojím manželom. Na výdavkoch sa
podieľali spoločne. Matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke. Ako svoje výdavky matka uviedla
energie v rodinnom dome 200 Eur mesačne, hypotéku 150 Eur. Otec žil u svojich rodičov. Pracoval ako

živnostník v zahraničí, v Holandsku s priemerným mesačným príjmom cca 600 Eur mesačne. Ako svoje
výdavky uviedol: príspevok na domácnosť 200 Eur, telefón 50 Eur, auto, strava, ošatenie a hygiena cca
200 Eur a náklady súvisiace s pobytom v zahraničí. Mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej
dcére H. I. vo výške 100 Eur mesačne. Výživné na maloleté deti mal určené vo výške 150 Eur mesačnena každé z detí. Obe maloleté deti navštevovali materskú školu, kde sa platil poplatok 16 Eur mesačne
na každé z detí, strava - A. 29 Eur, A. 36 Eur, ZRPŠ 43 Eur na celý rok a na dieťa, ďalej mali bežné
výdavky na stravu a oblečenie.

7. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku v období od 01.05.2019 do 30.04.2022, pre rok
2021 v sume 378,10 Eur, pre rok 2022 v sume 383,80 Eur. Matka je zároveň poberateľkou rodinných
prídavkov pre rok 2021 v sume 51 Eur, pre rok 2022 v sume 51,76 Eur, od roku 2023 aj aktuálne vo výške
60 Eur na jedno dieťa. Od mája 2022 bola bez príjmu, žila v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý
zabezpečoval finančne všetky jej potreby, ako aj výdavky spojené so spoločnou domácnosťou. V marci

2023 matka založila s.r.o., odkiaľ pochádza aj jej príjem. S manželom nežije v spoločnej domácnosti,
rozviedli sa.
8. Matka ako svoj príjem uviedla zo zisku s.r.o., zo zamestnaneckého pomeru v s.r.o. cca 300 Eur,
podiely v urbáre 100 - 150 Eur, rodinné prídavky 120 Eur mesačne. Matka má od 03/2023 príjem zo
zamestnaneckého pomeru vo svojej spoločnosti - ADAF, s.r.o., jej priemerný čistý mesačný príjem podľa
predloženého potvrdenia bol v období 03/2023 - 12/2023 54,03 Eur. Podľa čestného prehlásenia z

12.03.2024 jej hrubý ročný zdaniteľný príjem za rok 2023 je 5.000 Eur. Podľa okresného súdu matka v
rámci zamestnaneckého pomeru nedosahuje náležitý príjem, ktorý by mal byť vzhľadom na jej vek či
vzdelanie minimálne na úrovni minimálnej mzdy. Okresný súd je zároveň toho názoru, že vzhľadom na
výdavky matky jej príjem musí byť minimálne vo výške 607,22 Eur (kedy by pokrýval výdavky na bývanie,
poistenie, hypotéku a osobné výdavky matky), pričom na strane matky existujú ďalšie výdavky, a to

výdavky na deti, ktoré podľa matky prevyšujú otcom platené výživné a ktoré musí znášať matka vo výške
cca 550 Eur na každé dieťa, čo v konečnom dôsledku znamená potrebu príjmu minimálne na úrovni
1.700 Eur. „Matka svoje výdavky na informatívnom stretnutí uviedla: strava 150 eur, oblečenie, obuv,
hygiena 60-80 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur/ročne, lieky a vitamíny 40 eur, mobil 20 eur, výdavky
spojené s bývaním - energie a poistky 245 eur a hypotéku 150 eur hradí jej manžel. Ako svoje výdavky

matka na pojednávaní uviedla: inkaso (elektrina, plyn) 115,05 eur, voda 24 eur, hypotéka 173,30 eur,
životné poistenie 18,87 eur, poistka - rodinný dom 84 eur ročne. K výdavkom matka predložila doklady,
preukazujúce ich úhradu. Matka vlastní rodinný dom spolu so svojimi súrodencami, ktorí sa podieľajú
spoločne na nákladoch ako sú energie ( na polovicu so sestrou), hypotéka, poistky (všetci traja). Matka
v rodinnom dome býva s maloletými deťmi a svojou sestrou, každá má samostatnú bytovú jednotku,

náklady znášajú spoločne.“
9. Otec pracuje ako SZČO, dlhodobo ako lešenár, prácu vykonáva od marca 2022 v zahraničí. Otec
ako svoje výdavky na informatívnom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 22.06.2022, uviedol: strava 200 -
250 Eur, mobil 39 Eur, výživné na tri maloleté deti 450 Eur. Čistý mesačný príjem uviedol cca 880
Eur. Podľa daňového priznania za rok 2021 príjmy mal 6.047,44 Eur, výdavky v sume 4.745,41 Eur.

Podľa daňového priznania za rok 2022 príjmy mal 28.657,62 Eur, výdavky v sume 23.836,40 Eur.
Podľa daňového priznania za rok 2023 príjmy mal 45.749,75 Eur, výdavky v sume 40.546,83 Eur. Podľa
predložených výpisov z účtu okresný súd zistil, že otec od 03/2022 pracuje v zahraničí na živnosť a od
07/2022 pre spoločnosť GENERAL SCAFFOLDING ako lešenár. Otec v súvislosti s jeho príjmom tvrdil
v roku 2022 pokles príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu, no návrh na zníženie výživného podal až

potom, čo matka podala návrh na zvýšenie výživného. Naviac návrh podával v čase, keď už pracoval
niekoľko mesiacov v zahraničí, kedy zároveň jeho príjem v jednotlivých mesiacoch roka 2022 bol od
700 do 4.500 Eur mesačne, v priemere za obdobie roka 2022 1.822,01 Eur a nie 880 Eur, ako uvádzal
na informatívnom stretnutí, ktoré sa konalo v júni 2022. Od 07/2022 pracuje pre spoločnosť GENERAL
SCAFFOLDING. Za rok 2023 jeho priemerný príjem bol 3.564,58 Eur a v roku 2024 bol 3.362,50 Eur.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávaní jeho výdavky upravila
a doplnila právna zástupkyňa: príspevok na bývanie a stravu u rodičov počas pobytu na Slovensku okolo
100 Eur a ďalších 100 Eur na stravu minie sám, v rámci nákupov, výdavky na stravu v Nemecku cca 400 -
500 Eur mesačne, oblečenie a drogéria 80 Eur, mobil 60 Eur. V súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej
činnosti mu vznikajú výdavky za povinné platby v prospech sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne

300-320Eurmesačne,nákuppracovnýchpomôcokaoblečenia50Eurmesačne,ročneplatíúčtovníčke
za vedenie účtovníctva 500 Eur. Ako mimoriadne výdavky uviedla zubára 2.000 Eur, oprava auta cca
3.000 Eur, ročne platí cestnú daň 115 Eur. Firma mu zabezpečuje bývanie aj cestovné, no v prípade,
ak zmení turnus a nejde v čase, kedy je zabezpečená doprava, náklady na cestu predstavujú 300 Eur
- letenky. Ďalšie jeho výdavky sú výživné na maloletú H. vo výške 150 Eur a výživné na synov 300

Eur mesačne. K svojim výdavkom - príspevok na bývanie a stravu v domácnosti u rodičov, náklady na
stravovanie v Nemecku, platby - sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa, nákup pracovných pomôcok
a oblečenia, účtovníctvo, cestná daň, či náklady na letenku, doklady nepredložil.11. Okresný súd uviedol, že zmena pomerov u maloletých detí nastala od 09/2021, odkedy navštevuje
maloletý A. základnú školu, aktuálne je v III. ročníku. Maloletý A. začal navštevovať základnú školu od
09/2022, aktuálne je v II. ročníku. Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby maloletých detí a s tým

súvisiace výdavky od poslednej úpravy výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78
ods. 3 Zákona o rodine), a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené
výdavky súvisia jednoznačne s ich fyzickým vekom, ako aj so zmenou školského zariadenia, obaja
už navštevujú základnú školu, t.j. medzičasom pribudli výdavky, ktoré v čase posledného rozhodnutia
neexistovali, a to výdavky spojené s návštevou školy (poplatky, zakupovanie pomôcok). Otec nad

rámec výživného neprispieva. Obe deti majú naďalej bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním,
obliekaním, pričom je možné konštatovať, že tieto výdavky sú bežnými výdavkami, ktoré nie je nijako
zvláštne potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosti všeobecne známe (§ 186 ods.1 CSP). Matka
vo svojom podaní zo dňa 08.04.2022, v pripojenej tabuľke podľa dokladov o zakúpených veciach za
obdobie od mája 2021 do januára 2022 ako výdavky maloletého A. uviedla: šport 29,42 Eur, detská izba
6,40 Eur, hračky 45,90 Eur, strava, spotreba, drogéria 203,46 Eur, obuv a odev 42,33 Eur, strava škôlka/

škola 13,93 Eur, auto 38,14 Eur, bývanie 94,37 Eur, TV a telefón 8,61 Eur, školské potreby 36,20 Eur,
komunálny odpad 1,80 Eur, lieky 4,42 Eur, kaderník 1,50 Eur, zubná starostlivosť 3,99 Eur, spotrebné
veci 3,11 Eur, školské poplatky 3,11 Eur, študovňa 14,29 Eur, priemerné mesačné výdavky 566,81 Eur.
Ako výdavky maloletého A. uviedla šport 28,58 Eur, detská izba 11,91 Eur, hračky 40,39 Eur, strava,
spotreba, drogéria 203,46 Eur, obuv a odev 35,24 Eur, strava škôlka/škola 13,36 Eur, auto 38,14 Eur,

bývanie 94,37 Eur, TV a telefón 8,61 Eur, školské potreby 4,66 Eur, komunálny odpad 1,80 Eur, lieky
3,99 Eur, kaderník 1,50 Eur, zubná starostlivosť 12,86 Eur, spotrebné veci 4,20 Eur, školské poplatky
5,33 Eur, študovňa 14,29 Eur, priemerné mesačné výdavky 523,38 Eur.
12. Vo svojom doplnenom podaní zo dňa 25.03.2024, v pripojenej tabuľke podľa dokladov o zakúpených
veciach za obdobie od septembra 2023 do februára 2024 ako výdavky maloletého A. matka uviedla:

„šport 37 eur, plavecký kurz 8 eur, hračky 47 eur, strava, spotreba, drogéria, réžia 384 eur, obuv a odev
31 eur, strava škola 4 eurá, bývanie 105 eur, strihanie 4 eurá, TV a telefón 17 eur, PHM 46 eur, školské
potreby 5 eur, komunálny odpad 2 eurá, lieky 17 eur, zubná starostlivosť 10 eur, školské poplatky 5 eur,
priemerné mesačné výdavky 724 eur.A ako výdavky maloletého A.: šport 37 eur, hračky 47 eur, strava,
spotreba, drogéria, réžia 383 eur, obuv a odev 29 eur, strava škola 4 eurá, bývanie 105 eur, strihanie

4 eurá, TV a telefón 17 eur, PHM 46 eur, školské potreby 5 eur, komunálny odpad 2 eurá, lieky 17 eur,
neurologické vyšetrenie 2 eurá, zubná starostlivosť 21 eur, školské poplatky 5 eur, priemerné mesačné
výdavky 725 eur. Súd za preukázané a odôvodnené výdavky považoval na každé dieťa: strava 180 eur,
oblečenie, obuv 40 eur, hygiena 20 eur, kaderník 4 eurá, školské potreby 5 eur, poplatok za ŠKD 10
eur, strava v škole 2 eurá, PHM 20 eur, zdravotná starostlivosť, lieky a vitamíny 20 eur, mobil 17 eur,

voľný čas, hračky, športové aktivity 30 eur, vreckové 20 eur, krúžky - karate, poplatok 24 eur a zakúpenie
športových potrieb ( kimono, chrániče...) 6 eur, podiel nákladov na bývanie - inkaso 38,33 eur, voda 8
eur, komunálny odpad 1,78 eur.“
13. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je dôvodný, súčasná suma výživného je nedostatočná pre pokrytie zvýšených výdavkov

maloletých detí. Na strane detí došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, čo súvisí s vyšším vekom a
s nástupom do základnej školy. S nástupom na základnú školu na strane maloletých vznikli výdavky,
ktoré tu predtým neboli - zakúpenie školských pomôcok, najmä v súvislosti so začiatkom školského
roka, tzv. výbava školáka, školské poplatky, stravné v škole, príprava desiaty a zabezpečenie pitného
režimu, ktorá už nie je súčasťou stravného programu, ako to bolo v materskej škole, návšteva školského

klubu, ďalšie výdavky súvisia s rôznymi akciami, či výletmi v rámci školy. Okresný súd sa nestotožnil s
výškou výdavkov na stravu v sume 290 Eur na každé dieťa, primeraný výdavok na dieťa v tomto veku
považoval sumu 180 Eur, nestotožnil sa ďalej s výdavkami na cestovné, nakoľko obe deti navštevujú
rovnakú školu, naviac v mieste bydliska a zároveň v rovnakom čase a na rovnakom mieste absolvujú
mimoškolské aktivity, a preto pokiaľ matka uviedla rovnaké náklady v každom mesiaci na PHM u oboch

detí, tak okresný súd tento výdavok považoval za oprávnený v rozsahu 1. Čo sa týka nákladov na
trávenie voľného času, športy, či hračky, súd považoval za primeranú sumu 30 Eur. Za výdavky, ktoré
súvisia s bývaním, okresný súd považoval výdavky na energie - elektrina, voda a smeti, nie náklady
na hypotéku.
14. Okresný súd ustálil odôvodnené potreby detí na základe návrhu matky a z jej vyjadrenia k výdavkom,

ako aj listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa
dajú exaktne preukázať - napr. oblečenie, strava), po ich úprave v porovnaní s bežnými výdavkami detí
v tom istom veku, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických aživotných skúseností a zohľadnení nákladov, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným
rastom a vývinom a ktoré sa za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu čiastočne menili.
15. Okresný súd konštatoval zmenu pomerov u otca aj matky, v súvislosti s ich príjmami. Príjmy oboch

rodičov sú vyššie ako v čase posledného rozhodnutia. Súd ich podrobnejšie uviedol v časti, kde uvádzal
zmenu pomerov. Príjem otca je vyšší ako príjem matky. U matky zároveň konštatoval zmenu pri bytových
pomeroch, kedy náklady na bývanie znáša sama, keďže už nežije v spoločnej domácnosti s manželom.
16. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podiel rodiča na výžive, či nákladoch
dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené

do osobnej starostlivosti. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a
uspokojovaním bytových potrieb. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka, otec s deťmi
nie je v žiadnom kontakte, a tak výživné je aktuálne jediný spôsob, ako sa na výchove a zabezpečovaní
potrieb detí podieľa. Otec sa nad rámec výživného na výdavkoch detí nepodieľa. Matka si plní svoju
vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb.
17. Vyššie uvedené okolnosti posúdil a vyhodnotil ako dôvodné kritériá pre zvýšenie výživného - na

strane maloletých detí skutočné, odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav detí, fyzickú
a duševnú vyspelosť, štúdium na I. stupni základnej školy a na strane otca vyšší príjem. Výživné pritom
nemá slúžiť len na uspokojovanie najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv),
ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Ďalej prihliadal na zákonnú mieru povinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na
strane povinného rodiča prihliadal na okruh osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť (otec má aj
ďalšiu vyživovaciu povinnosť, podľa vlastného vyjadrenia vo výške 150 Eur mesačne) a tiež zohľadnil
starostlivosť o deti a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča prihliadol na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti. Okresný súd mal za to, že aktuálne príjmové pomery otca dovoľujú

hradiť okresným súdom určené výživné.
18. Okresný súd ustálil výšku zvýšeného výživného na maloletého A. vo výške 200 Eur mesačne
s účinnosťou od 08.04.2022 (od podania návrhu, kedy zároveň už maloletý navštevoval základnú
školu) a v sume 300 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2023 (kedy považoval za preukázané a
zároveň ustálené zvýšenie príjmu otca) a na maloletého A. vo výške 200 Eur mesačne s účinnosťou

od 01.09.2022 (od nástupu na základnú školu) a vo výške 300 Eur s účinnosťou od 01.01.2023 (kedy
považoval za preukázané a ustálené zvýšenie príjmu otca). Vo zvyšnej časti, kde návrh na zvýšenie
výživného prevyšoval priznané výživné a kde u maloletého A. matka žiadala zvýšenie výživného od
rovnakého dátumu ako u maloletého A., okresný súd návrh zamietol s poukazom na vyššie uvedené
odôvodnenie k jednotlivým výdavkom na strane detí a rozdielne posúdenie momentu, kedy došlo k

zmene pomerov u maloletých detí.
19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná

suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb
ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby
súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce
povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom

stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené
v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej
činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda
ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné
len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Je

povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších
potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s § 62 Zákona o rodine.
Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Okresný súd priznal zameškané výživné na maloletého A. od 08.04.2022 (od podania návrhu) a
na maloletého A. od 01.09.2022 (od nástupu na základnú školu) Pri určení nedoplatku na výživnom za
obdobie od 08.04.2022, resp. od 01.09.2022 do 30.06.2024, okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že
otec si výživné plnil pravidelne vo výške 150 Eur a určil nedoplatok vo výške 3.138,33 Eur u maloletéhoA. (pomerná časť za mesiac apríl 2022 50/30 x 23 dní, 8 mesiacov po 50 Eur a 18 mesiacov po 150
Eur) a 2.900 Eur u maloletého A. (4 mesiace po 50 Eur a 18 mesiacov po 150 Eur) ako rozdiel medzi
plateným výživným a zvýšeným výživným. Okresný súd povolil otcovi splácať dlžné výživné po 150

Eur mesačne spolu s bežným výživným. Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť,
stratí výhodu splátok dlžného výživného. Okresný súd povolenie splátok odôvodnil úpravou výživného,
výškou nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávnených,
ktorých výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
„Keďže sa zmenili pomery, tak ako súd uviedol vyššie, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.

30P/226/2018-378 z 08.07.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/10/2021-471
zo 17.03.2021, v časti úpravy výživného.“ Výrok o trovách konania sa opiera o § 52 CMP.
21. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne. Súd prvej
inštancie dospel podľa odvolateľa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania „nesprávne ustálil životnú úroveň otca a rovnako aj jeho možnosti a schopnosti platiť

výživné vo výške 300 Eur mesačne na každé z maloletých detí počnúc dňom 1.1.2023.“ Zároveň súd
prvej inštancie nesprávne ustálil výšku výdavkov na maloleté deti vzhľadom na potreby maloletých detí
vo veku 9 a 8 rokov.
22. Súd prvej inštancie síce konštatoval zmenu pomerov na strane matky, avšak z odôvodnenia
napadnutého rozsudku pod ods. 18. nie je zrejmé, v akom smere došlo k zmene pomerov na strane

matky, keďže táto potom, ako prestala poberať rodičovský príspevok v apríli 2022, mala byť bez príjmu,
odkázaná na príjem svojho manžela a až o rok mala založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, z ktorej
deklaruje príjem 250 Eur mesačne. Z údajov uvádzaných aj v odôvodnení napadnutého rozsudku nie
je zrejmé, či na strane matky došlo k takej zmene pomerov, ktorá by zakladala dôvodnosť zvýšenia
výživného na maloleté deti, nakoľko matka počas celého obdobia starostlivosti o maloleté deti vykazuje

tak nízky príjem, z ktorého je zrejmé, že ním nemôže pokryť všetky potreby tak na svoju osobu,
domácnosť, ako aj na maloleté deti. Nakoľko matka v konaní pred súdom prvej inštancie predložila
doklady o výdavkoch, ktoré platí a tieto sú neporovnateľne vyššie ako je matkin príjem, je vylúčené,
aby celé roky matku finančne podporovali jej blízki (najskôr manžel, v súčasnosti súrodenci). Otec
má vedomosť, že matka so svojím súčasným partnerom vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá im

zabezpečuje podstatne vyšší príjem, avšak tento evidentne matka nedeklaruje ako príjem oficiálny. Tejto
skutočnosti svedčí aj výška matkou deklarovaných výdavkov na domácnosť, svoju osobu, ako aj na
maloleté deti, ktoré matka dokáže pravidelne bez problémov uhrádzať.
23. V odvolaní otec uviedol, že súd prvej inštancie pri určovaní výživného na maloleté deti posudzoval
príjmy otca na základe výpisov z účtu predložených otcom, ustálil príjem otca za rok 2023 vo výške

3.564,58 Eur a za rok 2024 vo výške 3.362,50 Eur. Z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že v tejto
výške boli zo strany obchodného partnera otca uhrádzané otcom fakturované sumy, resp. preddavky
na budúce faktúry vystavené otcom, avšak tieto sumy nie sú zo strany súdu prvej inštancie ponížené o
otcove výdavky. Zo samotných výpisov z účtu je zrejmé, aké výdavky má otec v zahraničí v súvislosti
s nákupom potravín a vecí osobnej potreby (hygiena, drogéria a pod.), ktoré však podstatne znižujú

otcove príjmy, z ktorých môže platiť výživné. Otec si zároveň v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách uplatňuje zákonný nárok na poskytovanie náhrad pri práci v zahraničí, keďže je v spoločnosti
GENERAL SCAFFOLDING aj zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, ktorú rovnako predložil v
konaní pred súdom prvej inštancie. Tento zákonný nárok otca na náhrady, ktoré otec v plnej výške
počas pobytu v zahraničí aj spotrebuje, súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil pri stanovení možností a

„schopností otca platiť výživné v určenej výške po 300 EUR na každé z maloletých detí.“
24. Otec v odvolaní uviedol, že i napriek tomu, že súd prvej inštancie konštatuje v odôvodnení
napadnutého rozsudku, že pri určení výšky zvýšeného výživného prihliadal na otcovu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť na maloletú dcéru H., vzhľadom na výroky napadnutého rozsudku, ktorými otcovi v súčasnosti
vznikla povinnosť platiť zvýšené výživné spolu so zameškaným výživným celkom v sume 900 Eur

mesačne, je zrejmé, že pri takto stanovenom výživnom otec už nemá možnosť prispievať na výživu
maloletej H. bez toho, aby sa nedostal do finančných ťažkostí, pričom maloletá H. žije len so svojou
matkou, ktorá je samoživiteľka a samotná H. je vo veku podstatne vyššom ako maloletí A. a A..
25. Súd prvej inštancie ustálil mesačné výdavky na každé z maloletých detí v sume 446 Eur. Otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživné každému z maloletých detí od 01.01.2023 v sume 300 Eur aj

s prihliadnutím na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Súd prvej
inštancie nezohľadnil skutočnosť, že otec nemá možnosť stretávať sa s maloletými deťmi už dlhodobo,
keďže matka mu v tom bráni. V období, keď otec ešte mal dosť síl absolvovať pokusy o stretnutia s
maloletými deťmi, matka spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi tieto marila už pri pokuse otca prevziaťmaloleté deti na stretnutie. V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Žilina konanie o nariadenie výkonu
rozhodnutia vedené pod sp. zn. 30Em/9/2021, čo svedčí o tom, že už od roku 2021 sa otec márne
pokúša o stretnutie s maloletými deťmi. Aj z tohto dôvodu otec v súčasnosti vykonáva prácu v zahraničí

v tak dlhých turnusoch, keďže na Slovensku nemá možnosť byť so svojimi deťmi. Pokiaľ by otec mal
možnosť stretávať sa s chlapcami minimálne tak, ako je to dané poslednou súdnou úpravou styku, prácu
v zahraničí by podstatne obmedzil.
26. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ aj súd prvej inštancie zohľadnil pri určení zvýšeného výživného osobnú
starostlivosť matky o maloleté deti, suma 300 Eur na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa, ktoré

sú vrátane voľnočasových aktivít v sume 446 Eur, je neprimerane vysoká pre povinného rodiča, ktorý
ani nemá možnosť stretávať sa s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie uložil napadnutým rozsudkom
výrokmi II. a IV. povinnosť platiť nedoplatok na výživnom na každé z maloletých detí vo výške 150
Eur mesačne k rukám matky popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok. Týmto rozhodnutím
zaviazal súd prvej inštancie otca k plateniu sumy popri bežnom výživnom spolu vo výške 300 Eur
mesačne, čo je výška neprimeraná schopnostiam otca, ktorá ho významne finančne zaťažila. Určenie

tejto povinnosti v takej výške okresný súd odôvodnil platobnou schopnosťou otca, čo však nezodpovedá
skutočnostiam zisteným v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň súd prvej inštancie poukázal
na pomery oprávnených, ktorých výživa by týmto spôsobom splácania nedoplatku na výživnom nebola
ohrozená. Vzhľadom k tomu, že výška výdavkov na maloleté deti bola práve súdom prvej inštancie
ustálená na sumu 446 Eur, je tento spôsob splácania nedoplatku na výživnom popri súdom stanovenej

výške výživného spôsobom, akým otec bude pokrývať všetky výdavky na maloleté deti, čo samozrejme
matka požadovala už pri podaní návrhu na zvýšenie výživného. „Výška mesačnej splátky nedoplatku na
výživnom v sume 150 EUR je neprimerane vysoká bez ohľadu na výšku nedoplatku na výživnom, ktorý
by v prípade úspechu otca v odvolacom konaní mohol byť podstatne nižší. Máme zato, že vzhľadom
na skutočnosť, že sa jedná o dve maloleté detí, by otcovi malo byť umožnené splácať nedoplatok na

výživnom v nižšej sume ako v sume 150 EUR mesačne tak, ako je bežnou súdnou praxou a to aj
s prihliadnutím už súdom prvej inštancie konštatovanou skutočnosťou, že dĺžku tohto konania otec v
žiadnom prípade nezavinil.“ Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
„I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. vo výške 175 eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 08.04.2022 a v sume 230 eur mesačne s účinnosťou

od 01.01.2023.

II. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. za obdobie od 08.04.2022 do rozhodnutia odvolacieho
súdu súd povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne k rukám matky maloletého, spolu
s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. vo výške 175 eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2022 a vo výške 230 eur s účinnosťou od
01.01.2023.
IV. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. za obdobie od 01.09.2022 do rozhodnutia odvolacieho

súdu súd povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne k rukám matky maloletého, spolu
$ bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.“
27. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
28. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého

stupňa za správny, tak po právnej, ako aj vecnej stránke. Okresný súd dostatočne odôvodnil určenie
výdavkov a potrieb maloletých, ako aj ostatné faktory potrebné pre správne určenie výživného. Z ods.
18. odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva zmena pomerov na mojej strane (napr.
už nemá manžela, ktorý by jej finančne vypomáhal), pričom je odkázaná pri uhrádzaní výdavkov
na pomoc súrodencov, tak ako to uviedla. V priebehu konania otec nespolupracoval pri snahe súdu

dopátrať sa výšky jeho príjmov. Otec ani do termínu druhého pojednávania nedoručil okresnému súdu
doklady o jeho majetkových pomeroch, čím sabotoval činnosť súdu. Otec síce pracuje ako živnostník
(SZČO), avšak je verejným tajomstvom, že v prípade lešenárov pracujúcich v zahraničí, čo je aj jeho
prípad, ide o typický príklad tzv. schwartzarbeitu, čiže zastieranie závislej činnosti, ktorá by mala byť
vykonávaná v pracovnom pomere. Spoločnosti, ktoré ponúkajú takúto prácu v zahraničí (aj GENERAL

SCAFFOLDING), poskytujú svojim „zamestnancom” ubytovanie aj dopravu. Keďže otec pracuje výlučne
pre spoločnosti ako GENERAL SCAFFOLDING, je vylúčené, aby mal náklady ním deklarované v rámci
konania. Postoj otca charakterizuje aj to, že sa nedostavil na prvé pojednávanie, pretože podľa jeho
vyjadrenia sa musel zúčastniť voľby prezidenta a následne v termíne pojednávania mu zamestnávateľneumožnil vycestovať. Otec sa nedostavil ani na druhé pojednávanie, o ktorom bol informovaný
dostatočne vopred, radšej išiel na dovolenku. Otec bol pasívny vo vzťahu k pojednávaniam aj napriek
tomu,ževtomčasemalibyťprejednávanéjehonávrhy(zníženievýživného,zmenaúpravystyku),čoboli

konaniaspojenéstýmtokonaním.Vzhľadomnasprávaniesaotcapočaskonaniaohľadomzahmlievania
jeho skutočných príjmov, žiadala súd o určenie výživného na základe novej metodiky platnej od roku
2024, ako aj princípu potencionality príjmu. Okresný súd ustálil výživné vo výške nižšej, ako by bola
určená na základe novej metodiky, čo som prijala. Nerozumie, preto výhradám otca. Otec neustále
uvádza, že mu bráni v styku s deťmi a že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Žilina konanie

o nariadenie výkonu rozhodnutia vedené pod sp. zn. 30Em/9/2021. Dňa 22.05.2023 sa malo v tejto
veci konať pojednávanie, ktoré otec maloletých na poslednú chvíľu zmaril, pretože opätovne, napriek
tomu, že o termíne pojednávania vedel v dostatočnom predstihu, v deň pojednávania svoju neúčasť
ospravedlnil. Na informatívnom stretnutí dňa 22.06.2022 otec uviedol, že nepracuje. Na pojednávaní dňa
23.04.2024 bolo zistené, že otec zavádzal, pretože lustráciou bolo zistené, že už v tom čase pracoval
v zahraničí. Rovnako na pojednávaní bolo zistené, že otec sa o deti nezaujíma. Táto informácia bola

potvrdená aj stanoviskom ZŠ C. J., ktorú maloleté deti navštevujú.
29. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez

potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
30. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie

rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
31. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
32. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne

nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné

dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
33. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
34. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).35. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
36. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

37. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.
38. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na

rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z

hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové

pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako

určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

39. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.40. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri

rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

41. Otec v odvolaní vyčítal okresnému súdu, že tento neposudzoval výdavky matky v kontexte jej príjmu,
že matka so svojím súčasným partnerom vykonáva podnikateľskú činnosť, ktoré tvrdenie zostalo bez
bližšej konkretizácie. Matka ako svoj príjem uviedla zo zisku s.r.o., zo zamestnaneckého pomeru v s.r.o.
cca 300 Eur, podiely v urbáre 100 - 150 Eur, rodinné prídavky 120 Eur mesačne. Matka má od 03/2023
príjem zo zamestnaneckého pomeru vo svojej spoločnosti - ADAF, s.r.o., jej priemerný čistý mesačný
príjem podľa predloženého potvrdenia bol v období 03/2023 - 12/2023 54,03 Eur. Podľa čestného

prehlásenia z 12.03.2024 jej hrubý ročný zdaniteľný príjem za rok 2023 je 5.000 Eur. Ako svoje výdavky
matka na pojednávaní uviedla: inkaso (elektrina, plyn) 115,05 Eur, voda 24 Eur, hypotéka 173,30 Eur,
životné poistenie 18,87 Eur, poistka - rodinný dom 84 Eur ročne. K výdavkom matka predložila doklady,
preukazujúce ich úhradu. Matka vlastní rodinný dom spolu so svojimi súrodencami, ktorí sa podieľajú
spoločne na nákladoch ako sú energie (na polovicu so sestrou), hypotéka, poistky (všetci traja). Matka

v rodinnom dome býva s maloletými deťmi a svojou sestrou, každá má samostatnú bytovú jednotku,
náklady znášajú spoločne. Oproti týmto zisteniam stoja pomery otca v rovine, ktorých otec pracuje ako
SZČO, dlhodobo ako lešenár, prácu vykonáva od marca 2022 v zahraničí. Otec ako svoje výdavky
na informatívnom stretnutí , ktoré sa konalo dňa 22.06.2022 uviedol: strava 200 - 250 Eur, mobil 39
Eur, výživné na tri maloleté deti 450 Eur. Čistý mesačný príjem uviedol cca 880 Eur. Podľa daňového

priznania za rok 2021 príjmy mal 6.047,44 Eur, výdavky v sume 4.745,41 Eur. Podľa daňového priznania
za rok 2022 príjmy mal 28.657,62 Eur, výdavky v sume 23.836,40 Eur. Podľa daňového priznania za rok
2023 príjmy mal 45.749,75 Eur, výdavky v sume 40.546,83 Eur. Vo vyvolanom odvolacom konaní nebolo
spochybnené,žeotecod03/2022pracujevzahraničínaživnosťaod07/2022prespoločnosťGENERAL
SCAFFOLDING ako lešenár. Otec v súvislosti s jeho príjmom tvrdil v roku 2022 pokles príjmu oproti

predchádzajúcemu obdobiu, no návrh na zníženie výživného podal až potom, čo matka podala návrh na
zvýšenie výživného. Naviac návrh podával v čase, keď už pracoval niekoľko mesiacov v zahraničí, kedy
zároveňjehopríjemvjednotlivýchmesiacochroka2022bolod700do4.500Eurmesačne,vpriemereza
obdobie roka 2022 1.822,01 Eur a nie 880 Eur, ako uvádzal na informatívnom stretnutí, ktoré sa konalo
v júni 2022. Od 07/2022 pracuje pre spoločnosť GENERAL SCAFFOLDING. Ak bol okresným súdom

ustálený príjem otca, za rok 2023 jeho priemerný príjem bol 3.564,58 Eur a v roku 2024 bol 3.362,50 Eur,
tak vo vyvolanom odvolacom konaní tento záver okresného súdu nebol relevantne spochybnený. Po
zistení odvolacieho súdu závery okresného súdu vychádzajú z dokazovania v prvoinštančnom konaní.
Pokiaľ ide o náklady otca, tak na pojednávaní jeho výdavky upravila a doplnila právna zástupkyňa:
príspevok na bývanie a stravu u rodičov počas pobytu na Slovensku okolo 100 Eur a ďalších 100 Eur na

stravu minie sám, v rámci nákupov, výdavky na stravu v Nemecku cca 400 - 500 Eur mesačne, oblečenie
a drogéria 80 Eur, mobil 60 Eur. V súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti mu vznikajú výdavky
za povinné platby v prospech sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne 300 - 320 Eur mesačne, nákup
pracovných pomôcok a oblečenia 50 Eur mesačne, ročne platí účtovníčke za vedenie účtovníctva 500
Eur. Ako mimoriadne výdavky uviedol zubára 2.000 Eur, oprava auta cca 3.000 Eur, ročne platí cestnú

daň 115 Eur. Firma mu zabezpečuje bývanie aj cestovné, no v prípade, ak zmení turnus a nejde v čase,
kedy je zabezpečená doprava, náklady na cestu predstavujú 300 Eur - letenky. Ďalšie jeho výdavky sú
výživnénamaloletúH.vovýške150Euravýživnénasynov300Eurmesačne.Vovyvolanomodvolacom
konaní odvolateľ k svojim výdavkom - príspevok na bývanie a stravu v domácnosti u rodičov, náklady na
stravovanie v Nemecku, platby - sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa, nákup pracovných pomôcok

a oblečenia, účtovníctvo, cestná daň, či náklady na letenku, žiadne doklady nepredložil. Vzhľadom na
výsledky odvolacieho konania, keď závery okresného súdu korešpondujú obsahu spisového materiálu,
potom podľa krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre
posúdenie prejednávanej veci, a preto pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva na
spravodlivé súdne konanie, čím nebolo možné vyvodiť ani nedostatočne zistený skutkový stav veci.

42. Otec v podanom odvolaní namietal, že „ pri určení zvýšeného výživného osobnú starostlivosť
matky o maloleté deti, suma 300 EUR na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú vrátane
voľnočasových aktivít v sume 446 EUR, je neprimerane vysoká pre povinného rodiča, ktorý ani
nemá možnosť stretávať sa s maloletými deťmi.“ Okresný súd za preukázané a odôvodnené výdavkypovažoval na každé dieťa: strava 180 Eur, oblečenie, obuv 40 Eur, hygiena 20 Eur, kaderník 4 Eurá,
školské potreby 5 Eur, poplatok za ŠKD 10 Eur, strava v škole 2 Eurá, PHM 20 Eur, zdravotná
starostlivosť, lieky a vitamíny 20 Eur, mobil 17 Eur, voľný čas, hračky, športové aktivity 30 Eur, vreckové

20Eur,krúžky-karate,poplatok24Eurazakúpeniešportovýchpotrieb(kimono,chrániče...)6Eur,podiel
nákladov na bývanie - inkaso 38,33 Eur, voda 8 Eur, komunálny odpad 1,78 Eur. Nielen okresný súd,
ale i odvolací súd mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože predchádzajúca
suma výživného bola nedostatočná pre pokrytie zvýšených výdavkov maloletých detí. Na strane detí
došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, čo súvisí s vyšším vekom, a s nástupom do základnej školy. S

nástupom na základnú školu na strane maloletých vznikli výdavky, ktoré tu predtým neboli - zakúpenie
školských pomôcok, najmä v súvislosti so začiatkom školského roka tzv. výbava školáka, školské
poplatky, stravné v škole, príprava desiaty a zabezpečenie pitného režimu, ktorá už nie je súčasťou
stravného programu, ako to bolo v materskej škole, návšteva školského klubu, ďalšie výdavky súvisia
s rôznymi akciami, či výletmi v rámci školy. Súhlasí s rozhodnutím okresného súdu i odvolací súd, a to
s posúdením výšky výdavkov na stravu v sume 290 Eur na každé dieťa, že primeraný výdavok na dieťa

v tomto veku je cca 180 Eur, nestotožnil sa ďalej s výdavkami na cestovné, nakoľko obe deti navštevujú
rovnakú školu, naviac v mieste bydliska a zároveň v rovnakom čase a na rovnakom mieste absolvujú
mimoškolské aktivity, a preto pokiaľ matka uviedla rovnaké náklady v každom mesiaci na PHM u oboch
detí, tak správne okresný súd tento výdavok považoval za oprávnený v rozsahu 1. Odvolací súd napriek
námietkam otca k nákladom na trávenie voľného času, športy, či hračky, tak ako i okresný súd, považoval

za primeranú sumu 30 Eur a za výdavky, ktoré súvisia s bývaním, boli považované výdavky na energie
- elektrina, voda a smeti, ale nie náklady na hypotéku, pričom pri tomto posúdení nebola rozhodujúca
argumentácia otca odôvodňujúca neprimeranosť výšky výživného s možnosťou styku otca s maloletými.
43. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť

opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
44. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá
začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a

súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú
časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej
odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína

lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa
ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy,
prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je
povoleniepredmetnejvýhodyvhodnésozreteľomnapomerytoho,ktorémusapovinnosťplneniaukladá,

na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu.
45. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných
prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude
posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo

výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva
splatným celý dlh. Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách a možnom plnení
zameškaného výživného v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť, či by mohlo byť
reálne ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj výška prípadnej
otcovi povolenej splátky musí byť stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov (čo

je súdnou praxou akceptovateľné). Ide však o postup v prípade výživného výnimočný, predpokladajúci
nepriaznivý sociálny aspekt na strane povinného rodiča. Keďže v posudzovanej veci, jednak súd prvej
inštancie okolnosti veci s ohľadom na tieto aspekty dostačujúco vyhodnotil a doterajšie skutkové zistenia
dávajú dostatočný podklad preto, aby sa odvolací súd mohol stotožniť s okresným súdom i s dôvodmi
rozhodnutia v tejto časti s odkazom na dostatočné odôvodnenie v ods. 23. napadnutého rozsudku

okresného súdu, na ktoré sa v tejto odkazuje cez úpravu v § 387 ods.1, 2 CSP.

46. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
48. Vychádzajúc z prezentovaných úvah, sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru

odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
49. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
50. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP, zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže

nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
51. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

52. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).