Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208109
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2215208109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Slovenská republika konajúca
prostredníctvom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNEHO PODNIKU, IČO 00 156 752, so
sídlom P.O.BOX 45, Karloveská 2, Bratislava, zastúpený: Podhorský & Partners, s. r. o., IČO 46 962
000, so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, C. B., zastúpený: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská
Streda, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 6C/245/2015-592 zo dňa 20. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/245/2015-146 zo dňa 14. septembra 2017 výrokom I. žalobu
zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/50/2018-205 zo dňa 19. septembra
2018 v dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C/245/2015-146
zo dňa 14. septembra 2017 podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného

princípu voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť
z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6C/245/2015-592 zo dňa 20. novembra 2024 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“) tak, že výrokom I. určil, že Slovenská republika je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálnym odborom pre katastrálne územie D., obec D., okres Dunajská Streda, ako pozemok parcely
registra „C“, parcelné číslo 5725, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.507 m2,
výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 73, § 135 ods. 1
Civilného sporového poriadku, § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom

do 1.7.1998, § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 123, § 124, § 128 ods. 2, § 132 ods. 1, §
133 ods. 2, § 588, § 39 Občianskeho zákonníka, § 108 ods. 1, ods. 2 písm. a) a k), ods. 3, § 109 ods. 1.
ods. 2, § 110 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 111 ods. 3, § 112 ods. 1, § 114 ods. 1, § 115 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.8.1997, § 205, §
262 ods. 1, 2, § 396 ods. 3, § 251, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že z rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej
Strede, odboru životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku č. 96/51 288-DS zo dňa 3.2.1997,
právoplatného dňa 25.2.1997, vyplynulo, že stavebný úrad rozhodol o vyvlastnení sporného pozemku
pre Slovenskú republiku v zastúpení VODOHOSPODÁRSKOU VÝSTAVBOU, š.p., ktorá sa určila
ako subjekt oprávnený vykonávať právo hospodárenia so štátnym majetkom. Ako vlastník sporného

pozemku v k. ú. D. parc. č. 5725 vo výmere 3.507 m2, evidovaný na LV č. XXXX, je zapísaný
žalovaný,t.j.právnynástupcapopôvodnomžalovanom,ktorýakokupujúciuzatvorilsObcouGabčíkovo
ako predávajúcou dňa 29.7.2005 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho
práva na právneho predchodcu žalovaného aj k spornému pozemku. Na základe predmetnej kúpnej
zmluvy (ktorej neoddeliteľnou súčasťou bol aj geometrický plán č. 33 472 602-134/05 vyhotovený

E. E. F. dňa 26.7.2005) vtedajšia Správa katastra v Dunajskej Strede povolila dňa 7.2.2006 pod č.
V-497 06 vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech právneho predchodcu žalovaného.
Rozhodnutímvydanýmdňa3.2.1997(t.j.8rokovpreduzavretímkúpnejzmluvymedziObcouGabčíkovo
a právnym predchodcom žalovaného) došlo k vyvlastneniu sporného pozemku pre Slovenskú republiku
za účelom výstavby stavby SVD G - M - Vodný zdroj Gabčíkovo. V pripojenom spise 8C/34/2007 sa

nachádza overená fotokópia tohto rozhodnutia. V spise 8C/34/2006 sa nachádza prípis Okresného
úradu Dunajská Streda, odboru organizačného a ekonomického, ktorým úrad oznamuje, že nevie
vyhovieť žiadosti tunajšieho súdu, keďže spis č. 96/51288 sa v ich archíve nenachádza (t. j. ku dňu
27.8.2009). Predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím (okrem žalobcu) disponoval aj Okresný úrad
Dunajská Streda, katastrálny odbor, ktorá skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi (viď napr.

č. l. 41-42 spisu, v ktorom katastrálny odbor uvádza, že mu vyvlastňovacie rozhodnutie doručené
bolo, ako aj č. l. 47 spisu 8C/34/2007 - zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam). Okresný úrad
Dunajská Streda, katastrálny odbor zaslal súdu prvej inštancie aj predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie
na základe žiadosti súdu o súčinnosť. Predmetom vyvlastnenia bola z pozemkov označených v
geometrických plánoch (špecifikovaných v rozhodnutí) o. i. aj výmera 3.524 m2 z pozemkov zapísaných

v pozemkovoknižnej vložke X parc. č. 3483 v k. ú. D. vo vlastníctve obce D.. Neoddeliteľnou súčasťou
vyvlastňovacieho rozhodnutia sú dva geometrické plány (GP č. 1-710-1992 vyhotovený dňa 23.9.1992
E. C. G., overený dňa 4.8.1992 Správou geodézie a kartografie Bratislava, Strediskom geodézie
Dunajská Streda; GP č. 2-710-1993 vyhotovený dňa 12.3.1993 E. C. G., overený dňa 22.3.1993
Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Dunajská Streda). Na základe geometrického plánu

č. 2-710-1993 vznikli z pôvodnej parcely č. 3483 o pôvodnej výmere 41 ha 1.457 m2 dve nové parcely,
a to parcela č. 5725 o výmere 3.524 m2 a parcela č. 3483 o výmere 40 ha 7.933 m2. Z oznámenia
Správy katastra Dunajská Streda je zrejmé, že vyvlastňovacie rozhodnutie spolu aj s geometrickým
plánom č. 2-710-1993 nebolo zaevidované na zápis (teda ani parcela č. 5725). Na základe žiadosti
Obce Gabčíkovo z roku 1998 pod č. Z-2048/98 však došlo k zápisu spornej parcely č. 5725 ako tzv.

združený pozemok na LV č. XXXX do vlastníctva obce, avšak v menšej výmere, t. j. výmere 3.507
m2. Súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 29.7.2005 uzavretej Obcou Gabčíkovo a právnym predchodcom
žalovaného bol aj geometrický plán č. 33 472 602-134/05, podľa ktorého odpredanej časti zodpovedala
parc. č. 5725 o výmere 3.507 m2. Obec Gabčíkovo mala vedomosť o vyvlastnení sporného pozemku,
pričom jej bola zo strany žalobcu riadne zaplatená aj náhrada za vyvlastnený pozemok, a to vo výške

určenejvovyvlastňovacomrozhodnutí.Žalovanýspornýpozemokneužíval,naprotitomužalobcasporný
pozemok (tak ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede E. A. H. a z listinných dôkazov) užíval, udržiaval
ho (spolu so stavbami), zabezpečoval kosenie a minimálne od roku 2008 realizoval odber vzoriek vody
a vykonával prehliadky elektrických zariadení.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že Slovenská republika, ktorá tvrdí, že je
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti odlišnou od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, je aktívne
vecne legitimovaná v spore a žalovaný, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, je pasívne vecne legitimovaný v spore. Zo samotnéhovyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva správcovstvo VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p., keďže
výkladom ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. je možné dospieť k záveru, že režim
správy majetku sa vzťahuje aj na sporný majetok, a preto Slovenská republika koná v tomto spore

prostredníctvom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.p. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení k nehnuteľnosti, pretože by bez tohoto určenia bolo právne postavenie
žalobcu neisté, rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu
a môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie
nemal pochybnosti o samotnej existencii predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia predloženého do

konania žalobcom, predmetná listina je verejnou listinou, vydaná Okresným úradom Dunajská Streda,
teda orgánom verejnej moci, a to v medziach jeho právomoci v čase vydania tejto listiny, a preto
takáto listina potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný
opak (k čomu v súdnej vec nedošlo). Podľa názoru súdu prvej inštancie predmet vyvlastnenia bol v
ňom identifikovaný a vymedzený dostatočne určito. Hoci parcelné číslo novovytvorenej parcely nie je
priamo uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí (je uvedený pôvodný stav a odkaz na geometrické

plány), avšak vyplýva priamo z geometrického plánu č. 2-710-1993, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Nedošlo tak k vyvlastneniu celej parcely č. 3483, ale iba jej časti o
výmere 3.524 m2, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela č. 5725. Po preskúmaní predmetného
vyvlastňovacieho rozhodnutia považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že na prvej strane rozhodnutia
sú geometrické plány jasne vymedzené číslom a dátumom ich overenia príslušným katastrálnym

úradom, na druhej strane rozhodnutia sú v zamenenom poradí uvedené dátumy vyhotovenia a overenia
geometrických plánov, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť vyvlastňovacieho
rozhodnutia. Kresba parcely č. 5725 o výmere 3.507 m2 v Geometrickom pláne č. 33 472 602-134/05
zodpovedá kresbe novovytvorenej parcely č. 5725 vo výmere 3.524 m2 podľa predchádzajúceho
Geometrického plánu č. 2-710/1993, ktorý nebol prevedený do katastra. Vzhľadom na zistenú totožnosť

parcely menšia výmera spornej parcely (3.507 m2) bola plne zahrnutá do vyvlastnenia, a preto námietka
žalovaného o nesúlade vo výmere sporného pozemku vo vyvlastňovacom rozhodnutí a v predmetnej
kúpnej zmluve nie je opodstatnená, keďže ide o totožnú parcelu z obidvoch geometrických plánov (GP
č. 2-710-1993 a GP č. 33 472 602-134/05). Žalobca sa právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia
dňa 25.2.1997 stal vlastníkom sporného pozemku. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 29.7.2005 s

právnympredchodcomžalovanéhoobecnebolavlastníčkouspornejnehnuteľnosti,keďžejejvlastníčkou
bol žalobca na základe uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Právny predchodca žalovaného tak
s nevlastníkom uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu, ktorá je tak s poukazom na ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, ak na jeho podklade

bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má („nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet“), nemohol potom platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu
ten, kto bol na základe absolútne neplatného právneho úkon uvedený v katastri nehnuteľností ako
vlastník nehnuteľností. Opierajúc sa o aktuálnu judikatúru súd prvej inštancie vyjadril právny názor,

že v predmetnej veci prípadná dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného nemala vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti od nevlastníka, keďže tu nejde o niektorý z
taxatívne vymedzených prípadov nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru, ktorý
by zákon výslovne upravoval. Súd prvej inštancie pri hodnotení dobromyseľnosti žalovaného, resp.
jeho právneho predchodcu, dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti žalovaného. Vychádzajúc

zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a určil, že
výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je Slovenská republika.

7. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. K odvolaniu pripojil Rozhodnutie ministra životného
prostredia Slovenskej republiky z 15. októbra 2004 č. 54/2004-1. 9. V odvolaní uviedol, že je otázna
existencia, pravosť a autentickosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, nakoľko existenciu tejto listiny sa

nepodarilo preveriť z iného zdroja, keďže Okresný úrad Dunajská Streda, teda autor tejto listiny ju
nemá, z okresného úradu nebolo možné ju zadovážiť. V chápaní súdu prvej inštancie nepredloženie
spisu 96/51288 zo strany okresného úradu ako autora príslušného vyvlastňovacieho rozhodnutia pre
nenájdenie spisu v archíve okresného úradu automaticky ide na ťarchu žalovaného. Žalovaný mápodľa chápania súdu prvej inštancie predložiť dôkaz o tom, že odkazované vyvlastňovacie rozhodnutie
neexistuje, i keď samotný autor svoje vlastné rozhodnutie nedokáže predložiť a sám nevie, kde sa
nachádza spis. Žalovaný má za to, že aplikácia štandardného typu dôkazného sylogizmu (affirmanti

incumbit probatio) je v takýchto prípadoch nepostačujúca, ak narúša spravodlivú rovnováhu medzi
dotknutými stranami tým, že nezohľadňuje typicky v týchto sporoch sa vyskytujúcu dôkaznú núdzu
na strane žalovaného danú objektívnymi limitmi vyplývajúcimi z jeho postavenia, v dôsledku čoho
dochádza k porušeniu aj jedného z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho
strán. Katastrálny orgán tiež nenašiel predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie vo svojich evidenciách.

Javí sa, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo ani v roku 1997 zápisu schopnou listinou
a ňou nie je ani v roku 2024. Nebolo preukázané, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo
stavebným úradom skutočne zaslané Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor. Úkony
žalobcu, ktorými sa v podstate márne snažil presadiť pred katastrálnym orgánom svoje vlastnícke
právo sa datujú do roku 1997 (1 úkon), do roku 2006 (2 úkony) a do roku 2008 (2 úkony). Súd
prvej inštancie vykonal výsluch svedka E. A. H., ktorého svedka považoval za dôveryhodného, napriek

tomu, že tento svedok je v osobitnom vzťahu so žalobcom (je zamestnancom VODOHOSPODÁRSKEJ
VÝSTAVBY, ŠTÁTNY PODNIK), a preto má záujem na určitom obsahu svojej výpovede a tento
svedok s najväčšou pravdepodobnosťou nebol orientovaný ohľadom nehnuteľného majetku, ktorý je
predmetom konania, na čo sa dá usudzovať z toho, že sa protichodne vyjadril o existencii oplotenia
na pozemku. Vyvlastňovacie rozhodnutie je zmätočné, z predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia

nevyplýva, čo sa ide vyvlastňovať, teda čo je predmetom vyvlastnenia. Expressis verbis tu nie je
uvedenýnovovytvorenýpozemok,ktorýmábyťpredmetomvyvlastnenia.Navyšedátumygeometrických
plánov sú rozdielne a navzájom nekorešpondujú. V predmetnom vyvlastňovacom rozhodnutí, ani na
inom mieste nie je uvedené, čo je predmetom vyvlastnenia. Geometrické plány majú byť súčasťou
vyvlastňovacieho rozhodnutia, avšak ani žalobca tieto geometrické plány nedoložil k svojej žalobe.

Pozemok, ktorý je predmetom konania, oplotený nie je, čo svedčí o tom, že žalobca napriek svojim
ústnym deklaráciám nepristupuje k tomuto pozemku so starostlivosťou riadneho hospodára. V teréne
existuje parcela č. 5725 vo výmere 3507 m2, ale vyvlastnená má byť výmera 3524 m2, rozdiel je 17
m2. Predmetom žaloby je pozemok s výmerou 3507 m2 a nie pozemok s výmerou, ktorá mala byť
vyvlastnená 3524 m2. Súd prvej inštancie potom túto diskrepanciu vyriešil zľahčene tak, že menšia

výmera spornej parcely (3.507 m2) bola plne zahrnutá do vyvlastnenia. Súd prvej inštancie pracuje s
tézou, že katastrálny úrad viedol predmetný pozemok, ktorý je predmetom konania v osobitnej evidencii.
Táto téza nebola predmetom dokazovania, ohľadom toho nikto nenavrhol vykonať dokazovanie, táto
téza sa objavuje v posledných písomných podaniach žalobcu, napriek tomu si súd prvej inštancie túto
tézu osvojil. Súd prvej inštancie pochybil v otázke oprávnenia správcu (konkrétneho správcu v osobe

VODOHOSPODÁRSKEJVÝSTVABY,ŠTÁTNEHOPODNIKU)konaťzažalobcuvtejtoveci.Úvahysúdu
prvej inštancie nedávajú žiadnu odpoveď na oprávnenie konkrétneho správcu vystupujúceho v tomto
konaní ohľadom správcovstva konkrétneho majetku, o ktorý v tomto konaní ide. Žalovaný si vyžiadal
rozhodnutie ministra životného prostredia SR z 15.10.2004 č. 54/2004-1.9 o vydaní úplného znenia
zakladateľskej listiny VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNEHO PODNIKU, z ktorej vyplýva, že

imanie štátneho podniku sa určuje k 1. januáru 1989 vo výške, ktorá bude určená v zmysle uznesenia
vládyČSSRč.40/1988auzneseniavládySSRč.47/1988.Anirozhodnutieministraživotnéhoprostredia
SR, ani zakladateľská listina štátneho podniku, ale ani uznesenia vlády nie sú publikované v Zbierke
zákonov, nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše odkazované uznesenia vlády nie sú
ani všeobecne prístupné. Z týchto listín nevyplýva žiadna informácia, ktorá by dokázala viesť k záveru,

že práve tento konkrétny správca má byť správcom tohto konkrétneho majetku štátu. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovaného je
neprehľadnéanejednoznačné,nakoľkoprevažnáčasťodvolaniajetvorenásubjektívnouargumentáciou

žalovaného z jeho záverečnej reči. Žalovaný v konaní žiadny dôkaz o údajnej neexistencii predmetného
rozhodnutia o vyvlastnení nepredložil, nakoľko takýto dôkaz ani objektívne nemôže existovať, keďže
žalobca v konaní predložil opačný dôkaz – rozhodnutie o vyvlastnení. Súd prvej inštancie sa dôsledne
zaoberal nielen absenciou administratívneho spisu, ale aj listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
komunikáciou s príslušnými orgánmi verejnej moci, ako aj ďalšími súvisiacimi okolnosťami, ktoré

vyplynuli z priebehu konania, tiež prihliadol na dôkazy o doručení vyvlastňovacieho rozhodnutia
katastrálnemu odboru Okresného úradu Dunajská Streda a na skutočnosti uvedené v správnych
spisoch, ako aj na stanoviská Okresnej prokuratúry Dunajská Streda. Súd prvej inštancie v súlade
so zákonom posudzoval dôveryhodnosť a pravdivosť verejnej listiny, ktorá bola v súdnom konanípredloženým dôkazom. Neunesenie dôkazného bremena žalovaným teda nemôže byť vyčítané
súdu prvej inštancie, pretože ten v tomto prípade vystupoval ako nestranný arbiter, ktorý hodnotil
dôkazy predložené stranami konania v súlade so zákonom. V súdnom konaní predložené predmetné

vyvlastňovacie rozhodnutie je verejnou listinou, ktorú vydal Okresný úrad Dunajská Streda v rámci jeho
právomoci a z obsahu ktorej vyplýva, že v prospech žalobcu bol v súlade so zákonom vyvlastnený
spornýpozemok.Žalovanýnepredložilvkonanížiadnydôkaz,ktorýbypopieralpravdivosťalebopravosť
predmetného rozhodnutia o vyvlastnení, keďže ani takýto dôkaz neexistuje. Žalovaný nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by mohli spochybniť pravosť vyvlastňovacieho rozhodnutia – verejnej listiny,

vydanej orgánom verejnej moci v rámci jeho právomoci, ktorá požíva prezumpciu správnosti a
pravdivosti,pričomdôkaznébremenovyvráteniatejtoprezumpcienesieten,ktopravosťalebosprávnosť
listiny spochybňuje. Súd prvej inštancie sa s námietkou žalovaného ohľadom nesúladu vo výmere
pozemku správne a detailne vysporiadal, keď podrobne preskúmal všetky relevantné dôkazy, vrátane
vyvlastňovacieho rozhodnutia, geometrických plánov, znaleckého posudku a oznámení Správy katastra
Dunajská Streda. Súd prvej inštancie teda z predložených dôkazov a posúdením relevantnej právnej

úpravy dospel k správnemu záveru, že právo hospodárenia a správy s dotknutému pozemku, ktorý je
predmetnom tohto súdneho konania prislúcha štátnemu podniku - VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA,
ŠTÁTNY PODNIK, a preto je štátny podnik ako príslušný správca dotknutého štátneho majetku,
oprávnený konať v mene Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní. Ani žalovaným predložené Úplne
znenie Zakladateľskej listiny nijakým spôsobom nespochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie

o práve štátneho podniku konať v mene Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní. Štátny podnik
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK bol založený 1.1.1989, dotknutý pozemok bol
rozhodnutím o vyvlastnení zverený štátnemu podniku do správy až 3.2.1997, teda o 8 rokov neskôr,
a preto tento pozemok ani nemohol byť evidovaný v Zakladateľskej listine štátneho podniku, nakoľko v
časezaloženiaštátnehopodnikunebolštátnemupodnikuešteanizverenýdosprávy.Súdprvejinštancie

pri svojom rozhodovaní bral do úvahy aj predchádzajúce súdne rozhodnutia, pričom z nich vychádzal iba
v tej miere, ktorá bola potrebná a relevantná pre dosiahnutie spravodlivého a zákonného rozhodnutia v
tejto veci aj s prihliadnutím na aktuálnu právne záväznú judikatúru Ústavného súdu SR. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra
„C“ číslo 5725, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 3.507 m2 (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“). Súd
prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca sa stal vlastníkom
spornej nehnuteľnosti právoplatnosťou Rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej Strede Zn.: 96/51

288-DS o vyvlastnení zo dňa 3.2.1997 (ďalej aj „rozhodnutie o vyvlastnení“) a Kúpna zmluva zo
dňa 29.7.2005, ktorou Obec Gabčíkovo previedla spornú nehnuteľnosť na právneho predchodcu
žalovaného, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je úlohouodvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnenej požiadavky, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci
samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchtozáverovsúduprvejinštancieodchýliť,apretonemôžedaťzapravdužalovanému.Nazdôraznenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo namietanie, že napadnutý rozsudok trpí
skutkovými vadami, nakoľko súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov a v dôsledku vád v skutkových zisteniach vec aj nesprávne právne posúdil.

16. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

20. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri

hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tietoskutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

21. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku

hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd má
povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok

úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
súdu prvej inštancie.

22. S poukazom na dôvody súdu prvej inštancie pre vyhovenie žaloby a na uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalovaného, spornými a odvolaním nastolenými otázkami boli predovšetkým

existencia, pravosť a autentickosť rozhodnutia o vyvlastnení, zmätočnosť rozhodnutia o vyvlastnení
a dôveryhodnosť výpovede svedka E. A. H..

23. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne existencie, pravosti a autentickosti rozhodnutia o vyvlastnení, odvolací súd uvádza, že závery

súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena
žalobcom, založenom na ním navrhnutých dôkazov, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo
dodať. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej
inštancie, že žalobca preukázal existenciu, pravosť a autentickosť rozhodnutia o vyvlastnení a odvolací
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch

25., 28., 29., 76., pričom predloženie overenej fotokópie rozhodnutia o vyvlastnení v nadväznosti na
Žiadosť Vodohospodárskej výstavby, š. p. č. j. 1536-4500-1997 zo dňa 2.4.1997 (doručenej Okresnému
úradu Dunajská Streda, Katastrálnemu odboru dňa 4.4.1997) na zápis vlastníckeho práva na základe
(mimo iných) Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 96/51 288-DS zo dňa 3.2.1997, List Správy katastra
Dunajská Streda č. 5500/230/2006 zo dňa 4.9.2006, Vyrozumenie Okresnej prokuratúry Dunajská

Streda zo dňa 11.5.2007 o vybavení podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu správnych orgánov,
napokon predloženie i ďalšej kópie rozhodnutia o vyvlastnení zo Zbierky listín Správy katastra Dunajská
Streda dňa 23.4.2010 súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod spisovou značkou 8C/34/2007, sú
dostatočnými dôkazmi o tom, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané. Odvolací súd zdôrazňuje, že
v konaní pred súdom prvej inštancie bol vykonaný dôkaz oboznámením overenej kópie rozhodnutia

o vyvlastnení (ods. 29. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom overená kópia znamená, že kópia
dokumentu sa doslova zhoduje s predloženým originálom dokumentu a odvolací súd nemal dôvod
pochybovať o pravosti rozhodnutia o vyvlastnení vo forme overenej kópie len s ohľadom na zistenie,
že sa v archíve Obvodného úradu Dunajská Streda po uplynutí 12 rokov od vydania rozhodnutia
o vyvlastnení (Odpoveď zo dňa 27.8.2009) nenachádza samotný spis. Pravosť verejnej listiny, čo

nepochybne rozhodnutie o vyvlastnení je, môže byť predmetom dokazovania v civilnom sporovom
konaní. Preto, ak nie je dokázaný opak, má sa za to, že rozhodnutie o vyvlastnení vo forme overenej
kópie, existuje, je pravé a autentické. Rozhodnutie o vyvlastnení v súdenom spore je verejnou listinou,
tedalistinou,ktorásaodsúkromnýchlistínlíšisvojoudôkaznousilou;potvrdzujepokiaľniejepreukázaný
opak, pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje. Dôsledkom toho, že rozhodnutie o vyvlastnení ako verejná

listina potvrdzuje pravdivosť v ňom osvedčených údajoch, je potom prenos dôkazného bremena. Ak
tvrdí strana, že údaje vo verejnej listine sú nepravdivé, je na nej, aby na preukázanie svojho tvrdenia
navrhla vykonať dôkazy, prostredníctvom ktorých svoje tvrdenia o opaku preukáže. Nie je pravdou,
že Správa katastra Dunajská Streda nedisponuje rozhodnutím o vyvlastnení, nakoľko predmetné
rozhodnutie o vyvlastnení na žiadosť Okresného súdu Dunajská Streda predložila dňa 23.4.2010 do

spisu sp. zn. 8C/34/2007, na čo poukázal tiež súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (ods. 76.
rozsudku súdu prvej inštancie). Pokiaľ žalovaný spochybňoval pravosť rozhodnutia o vyvlastnení, je
na ňom, aby preukázal opak. Správne súd prvej inštancie pri hodnotení rozhodnutia o vyvlastnení
ako dôkazného prostriedku postupoval v zmysle ustanovenia § 205 Civilného sporového poriadku,a preto je neopodstatnená argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie na neho kládol neprimerané
dôkazné bremeno a porušil rovnosť strán, keď mal predložiť dôkaz o tom, že odkazované rozhodnutie
o vyvlastnení neexistuje.

24. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie žalovaný ďalej namietal, že z rozhodnutia
o vyvlastnení nevyplýva, čo sa ide vyvlastňovať, navzájom nekorešpondujú dátumy ohľadom
odkazovaných geometrických plánov, a preto rozhodnutie o vyvlastnení považoval za zmätočné. Súd
prvej inštancie sa vysporiadal s uvedenou námietkou v ods. 78. napadnutého rozsudku a odvolací súd

sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého súdu prvej inštancie, že vyvlastňované nehnuteľnosti sú
identifikované odkazom na geometrické plány tvoriace neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o vyvlastnení,
pričom z Geometrického plánu číslo zákazky 2-710/1993 overeného Katastrálnym úradom v Bratislave
dňa 22.3.1993 jednoznačne vyplýva, že sporná nehnuteľnosť vznikla odčlenením od pôvodnej parcely
číslo 3483 zapísanej v Pozemkovoknižnej vložke číslo X, katastrálne územie D.. Rozhodnutie
o vyvlastnení bolo a je verejnou listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, ktorého

prílohami boli geometrické plány vyhotovené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nakoľko boli autorizačne a úradne overené. Geometrický plán je totiž technickým podkladom pre právne
úkony, verejné a iné listiny, ktoré podľa zákona potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam.
Opis vyvlastnených nehnuteľností s odkazom na geometrické plány (tvoriace súčasť rozhodnutia
o vyvlastnení) je v rozhodnutí o vyvlastnení zrozumiteľný, teda určitý. Nie je preto namieste

spochybňovať predmet vyvlastnenia uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení (ods. 25. rozsudku súdu prvej
inštancie).Aninámietkažalovaného,ževrozhodnutíovyvlastnenívoznačenýchgeometrickýchplánoch
nekorešpondujú dátumy, nie je náležitá. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v rámci
procesu tvorby geometrického plánu sa rozoznávajú tri fázy, a to vyhotovenie geometrického plánu,
jeho autorizačné overenie a úradné overenie, pričom v označení geometrického plánu (v tabuľke)

sa uvádza číslo geometrického plánu a uvádzajú sa všetky tri dátumy vo vzťahu ku každej fáze
tvorby geometrického plánu, čo je aj prejednávaný prípad. Z rozhodnutia o vyvlastnení je zjavné, že
geometrické plány v ňom označené majú uvedené číslo (1-710-1992, 2-710/1993) a dátum, ktorým
je dátum finálnej fázy ich tvorby, teda dátum úradného overenia Katastrálnym úradom v Bratislave
(22.3.1993, 4.8.1992) a sú označené aj dátumom ich vyhotovenia E. C. G. (23.7.1992, 12.3.1993)

a úradného overenia E. C. G. (23.7.1992, 16.3.1993). Súd prvej inštancie správne v ods. 78. rozsudku
uviedol, že geometrické plány sú jasne vymedzené ich číslom a dátumom overenia. Na tomto závere
nič nemení ani tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobca tieto geometrické plány nedoložil k žalobe,
keďže ich priložil k Vyjadreniu zo dňa 16.10.2024 ešte pred vyhlásením dokazovania za skončené
v prejednávanej veci.

25. Tiež žalovaný nesúhlasil so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že sporná nehnuteľnosť
vo výmere 3507 m2 je totožná s vyvlastnenou nehnuteľnosťou vo výmere 3524 m2 uvedenou
v rozhodnutí o vyvlastnení majúc za to, že súd prvej inštancie rozdiel vo výmere 17 m2 vyriešil
zľahčene zahrnutím menšej výmery do vyvlastnenia. Súd prvej inštancie sa rozdielnosťou výmery

parcely označenej v rozhodnutí o vyvlastnení a parcely aktuálne zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX
pre katastrálne územie D., teda spornej nehnuteľnosti, vysporiadal dostatočne a presvedčivo v ods.
79. rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Ani odvolací súd
nemal pochybnosti, že sa jedná o totožnú nehnuteľnosť, keďže z listinných dôkazov vymenovaných
súdom prvej inštancie (bez potreby ich opakovať) jasne vyplýva, že sa v skutočnosti jedná o zhodnú

nehnuteľnosť. Odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že Geometrický plán číslo 2-710/1993 (ods. 26.
rozsudku súdu prvej inštancie), na základe ktorého došlo k vytvoreniu spornej nehnuteľnosti parcely
č. 5725, bol vyhotovený v roku 1993, následne bol v roku 2005 vyhotovený Geometrický plán číslo
33 472 602-134/05 na riešenie právneho stavu parcely č. 5725 (ods. 79. rozsudku súdu prvej inštancie),
teda s odstupom 12 rokov, pričom presnosť určenia výmery sa odvíja od momentu, kedy bol pozemok v

teréne vymedzený (meraný), parcela bola zakreslená do mapy a výmera zaznamenaná do evidencie. Zo
zistenísúduprvejinštancievyplynulo,žerozhodnutieovyvlastnení,ktoréhosúčasťoubolajGeometrický
plán číslo 2-710/1993, neboli zapísané do katastra nehnuteľností, naopak Kúpna zmluva zo dňa
29.7.2005 uzatvorená medzi Obcou Gabčíkovo a právnym predchodcom žalovaného, ktorej súčasťou
bol aj Geometrický plán číslo 33 472 602-134/05, boli do katastra nehnuteľností zapísané. Kataster

nehnuteľností sa tvoril niekoľko desaťročí, nadviazal na predchádzajúce evidencie a po dobu jeho
tvorby boli príslušnými právnymi predpismi (spravidla sa jednalo vykonávací predpis ku katastrálnemu
zákonu) dovolené odchýlky vzhľadom na dobové možnosti technológií výslednej presnosti stanovenia
výmery. Pokiaľ je rozdiel grafických a písomných výmer parciel v dovolených odchýlkach, výmerymôžu byť odlišné. Práve na zosúladenie právneho stavu bol vyhotovený uvedený Geometrický plán
číslo 33 472 602-134/05, ktorý bol ako súčasť Kúpnej zmluvy zo dňa 29.7.2005 uzatvorenej medzi
Obcou Gabčíkovo a právnym predchodcom žalovaného zapísaný do katastra nehnuteľností, nakoľko

medzi právnym stavom evidovaným v katastri a skutočným stavom zjavne existoval rozpor. Za účelom
odstránenia rozdielu písomnej výmery a grafickej výmery inicioval Vodohospodárska výstavba š. p.
Bratislava konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte vedené pod číslo X 83/2006, pričom
rozhodnutie o prerušení tohto konania bolo vykonané ako dôkaz v prejednávanej veci (ods. 23.
rozsudku súdu prvej inštancie). Totožnosť spornej nehnuteľnosti už zapísanej v Liste vlastníctva číslo

XXXX pre katastrálne územie D. a nehnuteľnosti uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení a vytvorenej
Geometrickým plánom číslo 2-710/1993 potvrdzuje aj Identifikácia parciel zo dňa 22.3.2010 vyhotovená
pre účely konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 8C/34/2007, ktorá bola
i v tomto konaní vykonaná ako dôkaz (ods. 29. rozsudku súdu prvej inštancie). Ani odvolacia námietka
žalovaného, že nebola preukázaná totožnosť pozemku, ktorého sa má podľa chcenia žalobcu týkať
predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie, nie je opodstatnená.

26. Ďalej žalovaný namietal, že výpoveď svedka E. A. H. nie je dôveryhodná, nakoľko ako
zamestnanec VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNY PODNIK mal záujem na určitom obsahu
svojej výpovede a nebol orientovaný ohľadom nehnuteľného majetku, ktorý je predmetom konania,
keďže sa protichodne vyjadril o existencii oplotenia pozemku. V súvislosti s hodnotením svedeckej

výpovede, ktorú považuje žalovaný za nedôveryhodnú, odvolací súd poukazuje na to, že svedok
vypovedá v civilnom sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach tvoriacich
predmetvýsluchu,tedačobezprostrednevnímal.Pridôkazevýpovedesvedkasúdhodnotívierohodnosť
výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci,
aká je jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností,

o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu
(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom
získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s
inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade, či sa vzájomne doplňujú. Odvolací súd v zmysle odvolacích
dôvodov žalovaného nevidel postup pre záver o nevierohodnosti výpovede svedka E. A. H., keď sama

okolnosť, že svedok je zamestnancom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNY PODNIK, a
priori nevylučuje vierohodnosť jeho výpovede. Svedok sa vyjadroval určito, presne, podrobne popisoval
udržovanie spornej nehnuteľnosti, čo sa na spornej nehnuteľnosti nachádza a k čomu slúži, obsah
jeho výpovede bol presvedčivý. Odvolací súd konštatuje, že hodnotenie tejto svedeckej výpovede
vykonané súdom prvej inštancie bolo primerané a samotná skutočnosť, že ide o osobu, ktorá je

zamestnancom VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNY PODNIK, nemôže mať za následok
hodnoteniejehovýpovedeakonevierohodnej.Určitánepresnosťvovýpovedisvedkaohľadneexistencie
oplotenia, ktorú po konfrontácii s výpoveďou žalovaného na pojednávaní dňa 26.9.2019 opravil, neviedla
ani odvolací súd k spochybneniu ostatného obsahu jeho výpovede (ods. 11.1. rozsudku súdu prvej
inštancie), navyše za situácie, že riešenie otázky, kto spornú nehnuteľnosť obhospodaroval, nemá

podstatný vplyv na zodpovedanie otázky, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a to vzhľadom na
ustálenie rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ako dôkladne objasnil súd prvej inštancie
v ods. 81., 82. napadnutého rozsudku. Ohľadne námietok žalovaného o tom, že žalobca nepristupoval
k spornej nehnuteľnosti so starostlivosťou riadneho hospodára a právny predchodca žalovaného bol
dobromyseľným nadobúdateľom spornej nehnuteľnosti, odvolací súd opäť odkazuje na dostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 84. - 90., ktoré závery nie je potrebné opakovať. Je potrebné
odvolacím súdom konštatovať, že súd prvej inštancie pri hodnotení tejto svedeckej výpovede kládol
dôraz na okolnosť, ako bol svedok osobne zúčastnený skutočností, o ktorých vypovedal vo väzbe na
vzájomnú súvislosť udalostí, na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov, teda do akej
miery je táto výpoveď svedka súladná s inými dôkazmi, či im odporujú, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú

a až po celkovom posúdení vyslovil záver o jej pravdivosti vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam,
pričom súd prvej inštancie svedeckú výpoveď nevyhodnocoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými dôkazmi vykonanými v prejednávanej sporovej veci (ods. 89. rozsudku súdu prvej inštancie).
Odvolací súd neprihliadol k námietke žalovaného o nevierohodnosti svedeckej výpovede E. A. H.. Tu
sa žiada uviesť, že žalovaný síce uvádzal, že spornú nehnuteľnosť užíva a stará sa o ňu, avšak na

preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy.

27. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku v ods. 80., 91. pracuje s tézou, že katastrálny úrad nezaradil verejné listiny do zbierky listín, aleich viedol v osobitnej evidencii katastrálneho operátu, pričom táto téza nebola predmetom dokazovania
a objavuje sa v posledných podaniach žalobcu, napriek tomu si ju súd prvej inštancie osvojil, odvolací
súd uvádza, že znova nie je opodstatnená. Skutočnosť, že rozhodnutie o vyvlastnení a Geometrický

plán číslo 2-710/1993 boli (mimo iného) doručené Okresnému úradu, Katastrálnemu odboru, Dunajská
Streda dňa 4.4.1997 na zápis vlastníckeho práva, bola v konaní preukázaná, ako je konštatované
vyššie (rovnako aj ods. 76. rozsudku súdu prvej inštancie). Bezpredmetným je vzhľadom na toto zistenie
a predmet sporu zaoberať sa, v akej evidencii bola Žiadosť VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, š.
p. zo dňa 2.4.1997 s označením „Zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v k. ú. D. potrebné pre

stavbu Vodný zdroj Gabčíkovo“ na Okresnom úrade v Dunajskej Strede, Katastrálnom odbore vedená.
Pokiaľ aj žalobca tvrdil vo svojich podaniach, že to bolo v osobitnej evidencii a žalovaný toto tvrdenie
výslovne nepoprel v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je správne, ak
súd prvej inštancie považoval toto tvrdenie za nesporné a takto objasnený skutkový stav podriadil pod
ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu vyvlastnenia, resp. ku dňu

doručenia žiadosti o zápis vlastníckych práv.

28. Žalovaný v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v ods.
45. napadnutého rozsudku, že VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK je oprávnený
v súdenom spore konať za Slovenskú republiku. Žalovaný k odvolaniu priložil Rozhodnutie ministra

životného prostredia Slovenskej republiky z 15. októbra 2004 č. 54/2004-1. 9. (ďalej aj „rozhodnutie
ministra životného prostredia“), ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil a podľa ktorého
sa určuje imanie štátneho podniku k 1.1.1989 vo výške, ktorá bude určená v zmysle uznesenia
vlády ČSSR č. 40/1998 a uznesenia vlády SSR č. 47/1988, pričom dôvodil tým, že ani rozhodnutie
ministra životného prostredia SR, ani zakladateľská listina štátneho podniku a ani uznesenia vlády nie

sú všeobecne prístupné a nevyplýva z nich informácia o tom, že práve konkrétny správca má byť
správcom konkrétneho majetku štátu. Bez pochybností je rozhodnutie ministra životného prostredia
novým prostriedkom procesnej obrany, avšak novoty v odvolacom konaní sú prípustné len za splnenia
zákonom taxatívne stanovených podmienok. Predložením rozhodnutia ministra životného prostredia
chcel žalovaný spochybniť závery súdu prvej inštancie v otázke oprávnenia VODOHOSPODÁRSKEJ

VÝSTAVBY, ŠTÁTNEHO PODNIKU konať v mene štátu v tomto súdnom konaní, teda namietal
nesplnenie procesnej podmienky na strane žalobcu. Keďže sa jedná o novotu týkajúcu sa splnenia
procesnej podmienky, je tento dôkazný prostriedok prípustný v zmysle ustanovenia § 366 písm.
a) Civilného sporového poriadku. Predmetné rozhodnutie ministra životného prostredia nemá však
v súdenom spore výpovednú hodnotu, keďže sporná nehnuteľnosť bola vyvlastnená v roku 1993, teda

nejednalo sa o vec, ktorá bola štátnemu podniku zverená pri jeho založení v zmysle ustanovenia § 6 ods.
1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom ku dňu založenia štátneho podniku. Vo
vzťahu ku kladnému zodpovedaniu otázky, či je VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK
oprávnený konať v mene štátu v tomto súdnom konaní v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona
č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších právnych predpisov, odvolací súd odkazuje

na precízne odôvodnenie v ods. 45. rozsudku súdu prvej inštancie a k týmto záverom súdu prvej
inštancie nemá viac, čo dodať. Súd prvej inštancie správne poukázal na obsah samotného rozhodnutia
o vyvlastnení, podľa ktorého pre Slovenskú republiku bude vykonávať právo hospodárenia so štátnym
majetkomVodohospodárskavýstavba,š.p.Bratislavaaspoužitímhistorickéhovýkladusprávnezvolenú
právnu normu správne interpretoval, keď uzavrel, že VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY

PODNIK je oprávnený konať v mene štátu v tomto spore.

29. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli ku konštatovaniu, že Kúpna
zmluva zo dňa 29.7.2005 uzavretá medzi Obcou Gabčíkovo a právnym predchodcom žalovaného,

predmetom ktorej bol prevod spornej nehnuteľnosti, je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom a vlastníkom spornej nehnuteľnosti je štát, ktorý
ju nadobudol rozhodnutím štátneho orgánu o vyvlastnení v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov
pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre

konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie týkajúce
sa určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať
za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu
súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sav rozhodujúcej časti stotožniť. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil žiadne právne
vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

30. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS
4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je

záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie
bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III.
ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd
prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku
žalobcu. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne nesprávnych skutkových zistení a právnych záverov

konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

33. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom

správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv.
zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti), nie je jeho odvolanie dôvodné.

34.Zuvedenéhovyplýva,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmsúdprvejinštanciežalobe

v celom rozsahu vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

35. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).