Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721201739
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3721201739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Denisa Vékonyho a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti
žalovanému C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, B. E., o odstránenie neoprávnenej stavby
a elektrickej prípojky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. novembra
2024, č. k. PB-6C/34/2021 - 243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o odstránenie stavby -
tvárnicového múru zasahujúceho do parcely KN-C 1575/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 424
m2 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B. E. zastavil. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť odstrániť
elektrickú prípojku umiestnenú na parcele KN-C 1579/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1115 m2
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B. E. tak, ako je to vyznačené bodmi I a L v oprave zo dňa 29.03.2023
znaleckého posudku znalca C. G. B. č. 22/2022 zo dňa 10.11.2022 v celkovej dĺžke 7,8 m, ktorý tvorí
súčasť rozsudku, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol

a výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal odstránenia časti stavby
- múru zasahujúceho do parcely KN-C 1579/1 vo výmere 1115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie a parcely KN-C 1575/2, vo výmere: 424 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. E. a elektrickej prípojky umiestnenej na
parceleKN-C1579/1vovýmere1115m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,zapísanejnaliste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. E., a to do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Upravenou žalobou zo dňa 13.09.2024 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady
odstrániť časť stavby - tvárnicového múru v rozsahu umiestnenom na pozemku vo vlastníctve žalobcu
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. E. ako parcely KN-C evidovanej na katastrálnej
mape - parc. č. 1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1115 m2 tak, ako je tento rozsah
vyznačený bodmi A, B, C, D v prílohe č. 3 znaleckého posudku znalca C. G. B. č. 22/2022 zo dňa
10.11.2022 v celkovej ploche 8 m2 a stavbu elektrickej prípojky v rozsahu umiestnenom na pozemku vo

vlastníctve žalobcu zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. E. ako parcely KN-C evidovanej
na katastrálnej mape - parc. č. 1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1115 m2 tak, ako je
tento rozsah vyznačený bodmi I a L v prílohe č. 3 znaleckého posudku znalca C. G. B. č. 22/2022 zo
dňa 10.11.2022 v celkovej dĺžke 7,8 m, a to všetko v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súdvykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca je vlastníkom parcely KN-C 1579/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1115 m2 a parcely KN-C 1575/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 424 m2, tak ako je to zapísané na LV č. XXXX, k. ú. B. E., ktoré nadobudol na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 15.02.2018 od spoločnosti KBK Real, s. r. o., v zastúpení konateľa H. E.. Žalovaný je
vlastníkom parcely KN-C 1587/3 záhrada o výmere 322 m2, tak ako je to zapísané na LV č. XXXX,
k. ú. B. E.. Zo znaleckého posudku C. G. B. č. 22/2022 zo dňa 10.11.2022 v spojení s opravou zo
dňa 29.03.2023 vyplýva, že múr žalovaného v rozsahu bodov A, B, C, D zasahuje do parcely KN-C
1579/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1115 m2, pričom plocha, ktorú zaberá múr z parcely KN-

C 1579/1 predstavuje výmeru 8 m2. V rozsahu bodov A, B je plot v rámci kritérií presnosti (uxy ? 0,24
m) postavený na hranici. Tvárnicový múr v rozsahu bodov H - E - F je postavený v rámci presnosti
mapy (kritérium uxy ? 0,24 m) na hranici medzi spornými pozemkami (parcelami KN-C 1575/2 a KN-
C 1587/3), pričom zasahuje do parcely žalobcu KN-C 1575/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
424 m2 a zaberá plochu o výmere 2 m2. Elektrická prípojka sa nachádza na pozemku žalobcu medzi
bodmi I a L, pričom bod I predstavuje elektrický stĺp, z ktorého je zvedená elektrická prípojka do zeme

a prechádza na pozemok žalovaného v bode L, ktorý je situovaný na spornom oplotení. V zmysle §
43 ods. 7 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení je ochranné pásmo podzemného vedenia 1 m na každej strane. Elektrická prípojka
nachádzajúca sa na pozemku žalobcu medzi bodmi I a L má dĺžku 7,8 m a plocha ochranného pásma
elektrickej prípojky má výmeru 16 m2, v náčrte označená ako plocha „B“. Strany sporu nemali námietky

k znaleckému posudku. Zo správy Okresného úradu Považská Bystrica zo dňa 12.04.2023 vyplýva, že
vlastníkmi parcely KN-C 1579 a stavby č. s. XXX postavenej na parcele č. 1579 - sklad nábytku boli: od
roku 1971 Československý štát - Obchod s nábytkom Žilina a od roku 1992 do roku 2005 BANCO for
trading Praha spol. s.r.o., IČO: 14888874. Parcela KN-C 1579 sa rozdelila zápisom geometrického plánu
č. 39/2020 geodeta C. B. F. na parcely KN-C 1579/1 a 1579/2. Z úplného výpisu z Obchodného registra

Mestského súdu v Prahe vyplýva, že konateľom spoločnosti BANCO for trading Praha, spol. s r.o. v
období od 7.3.1995 do 10.11.2004 bol I. E. a v období od 10.11.2004 do 13. februára 2004 bola D. J..

3. Predmetom konania bol nárok žalobcu na odstránenie stavby - tvárnicového múra zasahujúceho do
parcely KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115 m2, tiež do parcely KN-C 1575/2

zastavaná plocha a nádvorie o výmere: 424 m2 zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B. E. a elektrickej
prípojky umiestnenej na parcele KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115 m2 zapísanej
na LV č. XXXX, k. ú. B. E.. V priebehu konania žalobca ďalej netrval na odstránení stavby - tvárnicového
múra z parcely KN-C 1575/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere: 424 m2 (písomné podanie zo dňa
13.09.2024), čo súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil,

a preto súd v tejto časti konanie v zmysle § 144 ods. CSP v spojení s § 146 ods.1, 2 CSP zastavil
(výrok I. rozsudku). Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania
zo dňa 13.09.2024, súd toto podanie podľa obsahu vyhodnotil (okrem vyššie uvedeného čiastočného
späťvzatia žaloby) ako bližšiu špecifikáciu petitu po vykonanom znaleckom dokazovaní, keďže týmto
podaním žalobca nerozšíril uplatnené právo ani neuplatnil iné právo, tiež nedošlo k podstatnej zmene

či doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ako to pre zmenu žaloby predpokladá
ustanovenie § 140 CSP. Súd preto nerozhodoval o pripustení zmeny žaloby. Súd, po čiastočnom
späťvzatí žaloby, ďalej konal o nároku žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného k odstráneniu časti
stavby - tvárnicového múra v rozsahu umiestnenom na parcele KN-C 1579/1 - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 1115 m2 zapísanej LV č. XXXX k. ú. B. E. tak, ako je tento rozsah vyznačený bodmi

A, B, C, D v Prílohe č. 3 znaleckého posudku znalca C. G. B. č. 22/2022 zo dňa 10.11.2022 v celkovej
ploche 8 m2 a elektrickej prípojky umiestnenej na parcele KN-C 1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 1115 m2 zapísanej LV č. XXXX k. ú. B. E. vo vlastníctve žalobcu tak, ako je to vyznačené bodmi
I a L v oprave zo dňa 29.03.2023 znaleckého posudku znalca C. G. B. č. 22/2022 zo dňa 10.11.2022
v celkovej dĺžke 7,8 m. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne, čo do

odstránenia elektrickej prípojky, dôvodná. V prvom rade súd konštatoval, že nebola dôvodná námietka
žalovaného ohľadom premlčania nároku žalobcu, keďže vlastnícke právo sa s poukazom na § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje.

4. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zriadil na parcele, v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu,

elektrickú prípojku a cez túto parcelu sú v zemi vedené káble elektrického vedenia, ktorými zabezpečil
dodávanie elektrickej energie pre svoje nehnuteľnosti. Sporné nebolo ani to, v ktorom mieste a v akom
rozsahu je dotknutá elektrická prípojka (vrátane káblov elektrického vedenia) umiestnená. Sporným
však zostalo, či elektrická prípojka bola zriadená neoprávnene, a či predstavuje neoprávnený zásahdo vlastníckeho práva žalobcu. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka, vlastník sa môže domáhať ochrany len proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho
práva. Nemôže sa teda domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje na

základe svojho práva, ktoré môže byť vecným právom, napr. vecným bremenom, obligačným právom,
napr. nájomné, alebo môže vyplývať zo zákona. Žalovaný považoval jeho zásah do vlastníckeho práva
žalobu za oprávnený, keď tvrdil, že prípojku zriadil v súlade s projektovou dokumentáciou, bolo na
ňu vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, táto zodpovedá právnym predpisom a technickým
normám, bez ktorých by nemohla byť spustená do prevádzky. Zároveň tvrdil, že na jej zriadenie mal

súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku, avšak vo vzťahu k tomuto tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno,
keď na toto tvrdenie neprodukoval žiaden dôkaz, pričom treba zdôrazniť, že žalobca jeho tvrdenie v
tomto smere v celom rozsahu poprel. Bolo preto povinnosťou žalovaného svoje tvrdenie preukázať.
Je potrebné si uvedomiť, že pre úspech v súdnom konaní nestačí len tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale
tieto súdu aj náležite preukázať a tým uniesť dôkazné bremeno v spore. Žalovaný sa však obmedzil
len na svoje tvrdenia bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Bolo nesporné, že žalovaný vybudoval

elektrickú prípojku v roku 2000, pričom vlastníkom parcely KN-C 1579/1 o výmere 1115 m2 bola v tom
čase spoločnosť BANCO for trading Praha spol. s.r.o., IČO: 14888874. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal
telefonický súhlas konateľky tejto spoločnosti D. J., uvedené jednak nepreukázal a napokon, takýto
súhlas by bol neúčinný, keďže v čase vybudovania prípojky (r. 2000) D. J. nebola konateľkou menovanej
spoločnosti, ale konateľom bol I. E., čo vyplýva z úplného výpisu z Obchodného registra Mestského súdu

v Prahe spoločnosti BANCO for trading Praha, spol. s r. o. Súd zvažoval okolnosti na strane žalobcu, pre
ktoré sa domáha ochrany práva a tiež okolnosti na strane žalovaného a dospel k záveru, že vlastnícke
právo žalobcu je existenciou umiestnenia elektrickej prípojky do značnej miery obmedzené, keďže
elektrická prípojka nachádzajúca sa na pozemku žalobcu má dĺžku 7,8 m a plocha ochranného pásma
elektrickejprípojkymávýmeru16m2,čoznamená,ženemôžesvojunehnuteľnosťvtomtookruhuvyužiť

nastavebnéúčely.Žalobcapodnikávsúvislostiskúrením,plynom avodou.Namieste,kdesanachádza
prípojka plánoval postaviť prístrešok, vybrať zeminu, časť vybetónovať a vystavať parkovisko, čo kvôli
prípojke nemôže zrealizovať. Možnosť žalobcu plne realizovať svoje vlastnícke právo na predmetnej
parcele, zriadiť tam stavbu je tak značne obmedzené. Bolo by nespravodlivé do takejto miery žalobcovi
obmedziť možnosť užívania svojej nehnuteľnosti, na úkor výhody žalovaného plynúcej mu z umiestnenej

elektrickej prípojky, ktorá navyše bola vybudovaná neoprávnene. Za situácie, keď žalovaný nedisponuje
právnym titulom, na základe ktorého by mohol umiestniť elektrickú prípojku na parcelu vo vlastníctve
žalobcu, sú pre toto konanie irelevantné tvrdenia žalovaného, že elektrická prípojka je zriadená v
súlade s projektovou dokumentáciou, že bolo na ňu vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, že
táto zodpovedá právnym predpisom a technickým normám. Aj keby sa hypoteticky jednalo o povolenú

stavbu v zmysle stavebných predpisov, nevylučuje to jej neoprávnenosť v zmysle občianskoprávnych
predpisov. Na občianskoprávnej neoprávnenosti stavebníka nemôže nič meniť nielen nedopatrenie, či
pochybením príslušného úradu vydané stavebné povolenie alebo dokonca ani subjektívne presvedčenie
neoprávneného stavebníka, že si nepočína nedovolene. Odstránením elektrickej prípojky pritom nebude
poškodený žiaden zvlášť významný záujem žalovaného. S poukazom na uvedené, za zistenia, že

žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu zriadením elektrickej prípojky, čím
obmedzil žalobcu na výkone jeho vlastníckeho práva, rozhodol súd tak, že žalovanému uložil povinnosť
odstrániť dotknutú elektrickú prípojku z pozemku vo vlastníctve žalobcov, tak ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil
súd podľa § 232 ods. 3 CSP, a to najmä s poukazom na charakter uloženej povinnosti, pričom stanovenú

lehotu považuje za primeranú v pomere k uloženej povinnosti.

5. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal v zmysle § 135 c) ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka odstránenia
časti stavby - tvárnicového múru umiestneného na parcele KN-C 1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 1115 m2 zapísanej LV č. XXXX k. ú. B. E. v celkovej ploche 8 m2, súd nárok žalobcu

vyhodnotil ako nedôvodný. V zmysle § 135c) ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadil stavbu
na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že
stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú
stavbu je najprísnejšou občiansko-právnou sankciou, postihujúcou neoprávneného stavebníka za
jeho protiprávne konanie. Použitie tejto sankcie je odôvodnené v takom prípade, ak stavebník pri

zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Vhodnosť
a primeranosť rozhodnutia súdu by mala závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní
otázky neoprávnenosti stavby je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako
veci v právnom slova zmysle. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemkubez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú
stavbu ide vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá iný relevantný právny
titul. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej stačí, ak je na cudzom pozemku zriadená iba

sčasti; v takom prípade sa možno domáhať odstránenia časti stavby alebo zriadenia vecného
bremena v prospech stavebníka. Zriadenie neoprávnenej stavby nemožno riešiť vlastníckou žalobou,
alev§135cObčianskyzákonníkupravujevyporiadanievzájomnýchvzťahovvlastníkastavbyavlastníka
pozemku. Z občianskoprávneho hľadiska nie je pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej významné, či
stavebník mal stavebné povolenie, rovnako nie je rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku o

stavbe. Ak stavebník staval v dobrej viere, že má právo stavať, bude rozhodujúce, či je oprávneným
držiteľom práva, na základe ktorého stavia. Oprávnený držiteľ veci má rovnaké práva ako vlastník (§
130 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Oprávnený držiteľ práva preto môže v rozsahu držaného práva
zriadiť na pozemku stavbu. Ak teda oprávnený držiteľ pozemku (vlastníckeho práva k pozemku) na
pozemku zriadi stavbu, nepôjde o neoprávnenú stavbu. Ak stavebník nie je oprávneným držiteľom (to
však nevylučuje, že subjektívne stavia v dobrej viere, táto dobrá viera však nie je daná „so zreteľom

na všetky okolnosti“, ako to vyžaduje § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pôjde aj v prípade, že
staval na základe neplatného alebo domnelého právneho titulu k stavbe, o neoprávnenú stavbu v zmysle
§ 135c Občianskeho zákonníka. Pri voľbe spôsobov vyporiadania treba vychádzať z poradia, v akom
zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby. Preto treba vždy v prvom rade
uvažovať o odstránení stavby. Treba však zvažovať i účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby. Pri

rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej
straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj k tomu, či
vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Znenie § 135c Občianskeho zákonníka nevylučuje
iné usporiadanie pomerov, než ktoré zákon výslovne vymenováva. Ak ide skutočne o neoprávnenú
stavbu, nemožno žalobu na jej vyporiadanie zamietnuť.“

6. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané a nesporné, že stavba - tvárnicový múr
žalovaného je umiestnený na parcele žalobcu KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115
m2 v celkovej ploche 8 m2. Žalobca tvrdil, že žalovaný vystaval stavbu - tvárnicový múr na jeho pozemku
neoprávnene, bez súhlasu vtedajšieho vlastníka. Žalovaný tvrdil, že v roku 2002/2003 realizoval výmenu

starého oplotenia, pričom bola dodržaná trasa pôvodného oplotenia. Pôvodné oplotenie vystaval
ešte v roku 1928 jeho prastarý otec, odvtedy bolo asi 3x menené, v roku 1970 bolo vybudované
oplotenie s pletivom. Hranice medzi dotknutými pozemkami boli stanovené v dávnej minulosti právnymi
predchodcami vo vlastníctve dotknutých pozemkov, minimálne od roku 1928, kedy prastarý otec C.
F. K. pozemky v súčasnosti v jeho vlastníctve kúpil a od tejto doby sa predmetné pozemky dlhodobo

užívali, pričom hranice medzi súdenými pozemkami boli stanovené dohodou dotknutých vlastníkov, ich
reálnym dlhodobým dobromyseľným užívaním a reálnym vybudovaním oplotení, pričom touto právnou
skutočnosťou došlo k vydržaniu predmetných pozemkov. Tvrdil, že žalobca tak nie je vlastníkom
pozemku KN-C 1579/1 v časti, v ktorej je umiestnená stavba. Vzhľadom na obranu žalovaného tvrdiac,
že časť parcely, na ktorej je umiestnená stavba - tvárnicový múr vydržal, súd skúmal, či stavebník

predmetnej stavby bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú stavba
v rozsahu 8 m2 zasahuje, teda či bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že celú stavbu
stavia na pozemku vo svojom vlastníctve. Ak stavebník oprávneným držiteľom bol, v rozsahu držaného
práva mohol na pozemku žalobcu zriadiť predmetnú stavbu, ktorá by v takomto prípade nebola
neoprávnená. Vyplýva to z § 130 ods. 2 Obč. zákona, podľa ktorého oprávnený držiteľ má rovnaké

práva ako vlastník. Pre posúdenie, či ide o neoprávnenú stavbu z občianskoprávneho hľadiska
je rozhodujúce, či - najmä vzhľadom na rozsah, v akom stavba zasahuje do pozemku žalobcu
- bol stavebník oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého staval (§ 130 ods. 2 Obč. zák.).
Oprávneným držiteľom tej časti pozemku, na ktorý predmetná stavba zasahuje, by bol stavebník
- právny predchodca žalovaného za predpokladu, že bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej

viere o tom, že je vlastníkom i tej časti pozemku žalobcu, na ktorý predmetná stavba zasahuje. Ak
bol stavebník so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, mohol v rozsahu držaného práva zriadiť
stavbu i na časti pozemku žalobcu. V takom prípade by sa nejednalo o neoprávnenú stavbu. Ak
predmetná stavba zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu pôjde o neoprávnenú stavbu s jedinou
výnimkou, a to že stavebník bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku, na ktorý predmetná stavba

zasahuje. Základnými predpokladmi vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého
subjektu vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom
ustanovenej doby. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do
nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1. apríla 1983.Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako
bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä
k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.

januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku
predmetnánovelaumožnilazapočítanienepretržitejdržbyvykonávanejajpred1.januárom1992,pričom
držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku
(t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej
držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo
k pozemku vydržaním.

7. Súd je toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že stavebník - žalovaný, resp. jeho právny
predchodca bol v dobrej viere, že predmetnú stavbu - tvárnicový múr (pôvodné oplotenie) stavia v celom
rozsahu na pozemku vo svojom vlastníctve. Parcelu v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, na ktorej

sa predmetná stavba nachádza, kúpil ešte v roku 1928 prastarý otec žalovaného, C. F. K., ktorý tam
vybudoval drevené oplotenie, následne tam právni predchodcovia žalovaného G. E. a J. E. v rokoch
1970 vybudovali oplotenie s pletivom. Aj svedkyňa p. E. potvrdila, že na mieste, kde sa nachádza
terajší tvárnicový múr sa pôvodne nachádzalo klasické drátové oplotenie (č. l. 155 spisu - odpoveď
na otázku pod písm. n)), rovnako to uviedol aj svedok E. (č. l. 165 pv. spisu - odpoveď na otázku pod

bodom 10, ktorý však neskôr na rovnakú otázku odpovedal, že si to už nepamätá). Hranice medzi
spornými pozemkami tak boli určené minimálne v roku 1928 vtedajšími vlastníkmi pozemkov a takto boli
aj dlhodobo, dobromyseľne a nerušene užívané. Opak v konaní preukázaný ani tvrdený nebol. Samotné
popretietejtoskutočnostižalobcombezďalšiehosúdnepovažovalzaúčinnépopretieskutkovýchtvrdení
žalovaného. Žalovaný následne v rokoch 2002/2023 vybudoval nové oplotenie - predmetný tvárnicový

múr, pričom tento vystaval na trase pôvodného oplotenia, ktoré vybudovali právni predchodcovia
žalovaného. Pokiaľ žalobca spochybnil skutočnosť, že múr je postavený na pôvodnej trase, opätovne sa
jednalo o ničím nepodložené (neúčinné) tvrdenie, pričom v tomto smere žalobca neprodukoval žiadne
relevantné skutkové tvrdenia a nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie, že nové oplotenie vedie inou
trasou, než to pôvodné. Naopak, svedok navrhnutý žalovaným, G. J., ktorý vypomáhal žalovanému pri

stavbe nového oplotenia (tvárnicového múru) jednoznačne potvrdil, že múr sa staval na tej istej línii ako
pôvodné oplotenie, na pôvodný betónový základ prišalovali tvárnice, trasa sa nemenila a nikto nemal
voči stavbe námietky (č. l. 202 spisu). Vychádzajúc zo znaleckého posudku C. G. B. č. 22/2022 hranica
medzi spornými parcelami vychádza z pôvodnej mapy z roku 1939. V tejto súvislosti súd považoval za
potrebné zdôrazniť, že akékoľvek mapovania, resp. všeobecne prenosy skutočného stavu do mapy a

naopak, vykazovali a vykazujú istý rozdiel vo vzťahu ku skutočnému stavu. Tento jav je vlastný prenosu
skutočného stavu do mapy a aj keď je súčasnou technikou významne eliminovaný, spätne do minulosti
s ním treba viac a viac počítať. S rozdielmi skutočného stavu v desiatkach centimetrov oproti starším
mapovým podkladom sa prax stretáva často. Je všeobecne známe, že v minulosti (v danom prípade
v roku 1939) boli používané jednoduché metódy merania, presnosť merania závisela predovšetkým

od kvality a skúsenosti geodeta, pričom väčšie odchýlky v meraní sa prejavovali, najmä v svahovitom
teréne, čo je nepochybne aj daný prípad (viď fotografie č. l. 133-135 spisu). Skutočné vlastnícke
pomery však tento posun spravidla nemajú. Na rozdiel od vytýčenia hraníc na základe mapy, ktoré je
možné vykonávať opakovane, sa skutočnosti rozhodujúce pre skutočné vlastnícke pomery preukazujú
postupom času čoraz obtiažnejšie. Napriek tomu by mali skutočné vlastnícke pomery mať prednosť pred

otrockým prispôsobovaním reálneho života na mieste samom neživému mapovému podkladu. Súd je
tohonázoru,ževtomtoduchujepotompotrebnéposudzovaťajprípady,akotentoauvedenévýchodisko
použiť aj za základ hodnotenia dôkazov. Pri hodnotení skutočnosti, či bolo sporné oplotenie vybudované
predmnohýmirokmivmiestepôvodnéhooplotenia,jemálokedymožnévychádzaťzpozorovanívteréne
alebo z výpovedí. Možno však oprávnene vychádzať z predpokladu, že pokiaľ nebolo zhotovenie nového

oplotenia mimo trasu pôvodného namietané v čase realizácie, ich umiestnenia boli totožné a užívacie
pomery sa nenarušili. Svojho pozemkového vlastníctva boli totiž ľudia spravidla veľmi dbalí.

8. Z vykonaného dokazovania tak nemožno prijať záver, že v čase budovania sporného oplotenia tu
existovalo nesúhlasné stanovisko vlastníka pozemku, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, teda

nezhoda o hranici medzi parcelou KN-C 1579/1 a parcelou KN-C 1587/3. V danom prípade nebolo
preukázané, že by v čase budovania oplotenia na spornej hranici (drevené oplotenie budované v roku
1928, resp. oplotenie s pletivom vybudované v roku 1970 namietali právni predchodcovia žalobcu, či ich
právni predchodcovia (vtedajší vlastníci pozemku). Napokon nebolo ani preukázané, že by títo namietalirekonštrukciu oplotenia (v roku 2002/2003) vykonávanú samotným žalovaným. Naopak, z vyjadrenia
žalobcu je zrejmé, že na rozdiel prišiel p. E., resp. samotný žalobca až po uskutočnenom meraní
(geodetom C. L.) a nie samotným pozorovaním reality. Dobrú vieru stavebníka (právnych predchodcov

žalovaného ako aj samotného žalovaného) možno vyvodiť najmä z faktu, že do pozemku vo vlastníctve
žalobcu predmetná stavba zasahuje iba v neparnej výmere 8 m2, takže je dôvodné predpokladať, že
stavebník - právni predchodcovia žalovaného a ani žalovaný si tejto skutočnosti neboli vedomí (rovnaký
právny názor zaujal Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/128/2021 zo dňa 25.04.2023),
a tiež z toho, že nikto nespochybňoval, že stavba - oplotenie je postavené na pozemku vo vlastníctve

stavebníka a že stavebník - právni predchodcovia žalovaného a po ňom žalovaný predmetnú stavbu
pokojne a nerušene užívali po dobu viac ako 10 rokov (ako už bolo uvedené, pôvodné drevené oplotenie
bolo vybudované v roku 1928, neskôr v roku 1970 bolo vybudované oplotenie s pletivom a následne
žalovaný vykonal rekonštrukciu oplotenia v roku 2002/2003, pričom žaloba bola na súd podaná až v
roku 2021). Situácia sa preukázateľne zmenila a zhoršila až po tom, ako žalobca kúpil pozemok KN- C
1579, a to kúpnou zmluvou v r. 2018, čím sa stal susedom spornej stavby, v tom čase už minimálne

48 rokov užívanej stavby - oplotenia (počítajúc od vybudovania dreveného oplotenia až 90 rokov), resp.
po jeho rekonštrukcii žalovaným v roku 2002/2003, 15 rokov užívanej stavby. Tento stav bol dlhodobo
akceptovaný a stavebník (právni predchodcovia žalovaného a ani žalovaný) nebol rušený vo výkone
svojho vlastníckeho práva, túto užíval s vedomím, že stavba je v celosti na pozemku v jeho vlastníctve
až do roku 2018, kedy sa stal susedom, teda vlastníkom susedného pozemku - parcely KN-C 1579

žalobca, ktorý podal žalobu proti žalovanému na odstránenie stavby, zjavne ako reakciu na žalovaným
iniciované stavebné konanie ohľadom „čiernej stavby“, ktoré mal vystavať žalobca a ohľadom násypu,
ako aj na žalovaným podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia proti žalobcovi, ktoré konanie
sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. PB-13C/8/2021. O uvedenom svedčí aj fakt, že podľa tvrdenia
žalobcu sa o skutočnosti, že sa stavba žalovaného nachádza na jeho pozemku dozvedel mesiac po

podpísaní kúpnej zmluvy (zmluva podpísaná vo februári 2018), pričom žaloba bola podaná až v júni
2021, teda po viac ako 3 rokoch odkedy sa dozvedel o „zásahu“. Na uvedenom závere súdu nič nemení
ani žalobcom predložený dôkaz - mail p. E. (č. l. 25 spisu). Uvedený dôkaz žalovaný spochybnil, pričom
uviedol, že s p. E. sa nikdy nestretol, nikdy ju nevidel, len raz, asi pred dvoma rokmi, keď predávala
nákupné centrum Banco. Z tohto dôkazu vyplýva, že neoprávnený stav mali zistiť v roku 2009 a snažili

sa vec v priebehu rokov riešiť. Súd upozorňuje, že pre posúdenie neoprávnenosti stavby je dôležitá
dobromyseľnosť stavebníka v čase výstavby t. j. v rokoch 2002/2003. V tom čase p. E. nebola vlastníkom
parcely KN-C 1579/1, do ktorej stavba zasahuje a ani konateľkou firmy, ktorá predmetnú parcelu v tom
čase vlastnila. Pri výsluchu sa vyjadrila, že si ani približne nepamätá, kedy bol múr postavený a kto
ho staval (č. l. 155 spisu, odpoveď na otázku pod písm. j)). Z rovnakých dôvodov tak tento dôkaz

nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by vyvrátil existenciu vydržania na strane žalovaného. Ak by p.
E. aj konala v mene vtedajšieho vlastníka na základe poverenia (čo žalovaný spochybnil a čo nebolo
preukázané), súd poukazuje na skutočnosť, že k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetnej parcele
došlo dávno pred rokom 2009. Do vydržacej doby žalovaného sa totiž započítava aj doba, po ktorú mal
vecvoprávnenejdržbejehoprávnipredchodcovia(§134ods.3Občianskehozákonníka).Aktedaprávni

predchodcovia žalovaného v dobrej viere postavili plot na spornej parcele v r. 1928, resp. oplotenie s
pletivom v roku 1970, na ktorých základoch a trase vykonal žalovaný rekonštrukciu pôvodného oplotenia
(v r. 2002/2003) a takto ju nerušene aj užívali, 10 ročná nerušená vydržacia doba nepochybne uplynula
už pred žalobcom tvrdeným rokom 2005, či rokom 2009, kedy mal byť žalovaný upozornený zo strany
p. E., resp. p. E., že sa stavba nachádza na cudzom pozemku. Rovnako tak na uvedenom závere

nič nemení ani prehlásenie p. E. zo dňa 06.10.2021 (č. l. 33), ktorý uviedol, že osobne pri budovaní
základov oplotenia mal žalovaného upozorňovať, aby nestaval na jeho pozemku. Tento dôkaz žalovaný
tiež spochybnil, poprel, že by ho p. E. upozornil, že nestavia na svojom pozemku. K uvedenému je
potrebné zdôrazniť, že p. E. jednak nebol vlastníkom pozemku pri budovaní oplotenia žalovaným (v roku
2002/2003), vlastníkom bola firma BANCO for trading Praha spol. s. r. o., IČO: 14888874 a opätovne

súd udáva, že v tom čase už došlo k vydržaniu parcely žalovaným, resp. jeho právnymi predchodcami.
Zároveň nie je zrejmé, prečo p. E., ktorý sa stal neskôr vlastníkom predmetnej parcely, resp. konateľom
firmy, ktorá vlastnila parcelu, KBK Real, s. r. o., ak mal vedomosť o tom, že žalovaný nie je vlastníkom
časti parcely, na ktorej sa stavba nachádza, uvedené neriešil príslušnými právnymi krokmi za účelom
usporiadania vzťahov a prečo žalobcu pri predaji parcely neupozornil na túto právnu vadu a neuviedol

ju v kúpnej zmluve zo dňa 15.02.2018, ktorou túto prevádzal na žalobcu, keď je zrejmé, že iné právne
vady tam uviedol viď čl. III bod. 6 zmluvy). Zároveň súd poukázal na vyjadrenie p. E. pri výsluchu, keď
uviedol, že najskôr žalovaný múr postavil a až následne p. E. zistil, že „sa to celé posunulo“ a ďalej
to neriešil (č. l. 166 spisu). Je teda zrejmé, že v čase výstavby ho nemohol upozorňovať, že stavia nacudzom pozemku. Pri výsluchu uviedol, že si nepamätá ani približne, kedy bol múr postavený a kto ho
staval (č. l. 165 spisu - odpoveď č. 11). V tomto smere sú vyjadrenia p. E. rozporné s jeho čestným
prehlásením zo dňa 06.10.2021, kde uviedol, že žalovaného upozorňoval už v čase budovania základov.

Výpoveď p. E. skôr korešponduje s jeho čestným prehlásením zo dňa 03.10.2024 (č. l. 235 spisu), z
ktorého vyplýva, že spoločnosť KBK Real, s. r. o., ktorej bol p. E. konateľom, nadobudla parcelu v roku
2005, následne dal vyhotoviť nákres od geodeta p. L. a až vtedy zistil, že žalovaný svojou stavbou
zasiahol do parcely KN-C 1579/1. Žalovaný však toto čestné prehlásenie spochybnil. Faktom je, že z
nákresu geodeta L. z roku 2005 žiadnym spôsobom nevyplýva zásah stavby žalovaného do parcely KN-

C 1579/1. Žalobca potvrdil, že toto zameranie nedával p. E. vypracovať za účelom zamerania stavby -
tvárnicového múra žalovaného. Súd mal za to, že uvedený dôkaz skutočne nepreukazuje vedomosť p.
E. o zásahu stavby do parcely KN-C 1579/1 už v roku 2005. Vychádzajúc z čestného prehlásenia p. E.
zo dňa 03.10.2024 je však zjavné, že nemohol žalovaného upozorňovať už v čase výstavby základov
múru (r. 2002/2003), že stavia na cudzom pozemku, keď tvrdí, že o tomto sa dozvedel po zameraní
geodetom p. L. v roku 2005. Zásah múru do pozemku žalobcu, v tom čase jeho právneho predchodcu

pritom vyplýva až zo zákresu C. L. z roku 2017, s ktorým nákresom už bol oboznámený aj žalovaný
(zákres z roku 2005 mu nebol známy). Výpovede p. E. a p. E. o tom, že upozorňovali žalovaného na
neoprávnenú stavbu už v roku 2005 (p. E.), resp. v roku 2009 (p. E.) vyznievajú nedôveryhodne, a
to jednak v kontexte toho, že vzájomne nekorešpondujú a tiež z dôvodu, že sú rozpory v tvrdeniach
samotného p. E. /najskôr tvrdil, že upozorňoval žalovaného v čase budovania základov stavby (pozn.

súdu - ktoré bolo realizované v rokoch 2002/2003), neskôr uvádzal, že ho upozorňoval po zameraní
geodetom v roku 2005, z ktorého zamerania však umiestnenie múru nevyplýva, tiež v odpovedi na
otázku č. 10 popisoval tvar pôvodného a nového múra , pričom v odpovedi na rovnakú otázku č. 15
už uviedol, že si nepamätá ako vyzerala pôvodná stavba, č. l. 165 pv. -166 spisu/. Z predložených
dôkazov sa súdu javilo najpravdepodobnejšie, že p. E. zistil zásah až v roku 2017, po zakreslení parciel

a múru geodetom C. L. (čím by k vydržaniu došlo u žalovaného aj bez započítania vydržacej doby jeho
právnych predchodcov). Uvedené teda potvrdzuje, že v čase výstavby bol žalovaný dobromyseľný, že
stavia na svojom pozemku. Zároveň tento dôkaz (čestné prehlásenie zo dňa 03.10.2024) nič nemení na
závere súdu, že žalovaný ani jeho právni predchodcovia neboli rušení v pokojnej držbe časti pozemku,
na ktorej sa stavba nachádza. Ak by totiž aj bolo pravdivé tvrdenie, že p. E. sa dozvedel už v roku

2005 o tom, že múr sa nachádza na parcele KN-C 1579/1, v tom čase už žalovaný (s pričítaním
vydržacej doby jeho právnych predchodcov) pozemok resp. jeho časť na ktorej sa nachádza stavba,
nepochybne vydržal. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že dobromyseľnosť žalovaného vylučuje
jeho ľahkovážne konanie, keď pred realizáciou oplotenia nezabezpečil zameranie pozemku a vytýčenie
hranice, čím mohol predísť neoprávnenému zásahu. Súd mal za to, že práve vyššie popísané okolnosti

dlhodobého, nerušeného užívania parcely s oplotením postaveným právnymi predchodcami žalovaného
nenasvedčovalitomu,žepôvodnéoplotenie(atedaajzrekonštruovanéoploteniežalovaným)bysamalo
nachádzať na parcele žalobcu, čím by mohli vzniknúť u žalovaného pochybnosti o priebehu vlastníckej
hranice sporných parciel a že by bolo nutné hranice geodeticky premerať. Nebolo preukázané, že v
čase rekonštrukcie oplotenia žalovaným by existovala ingerencia nejakej osoby, ktorá by bola spôsobilá

vyvolať u žalovaného - oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci (resp. jej časti).
Žalovaný konal v ospravedlniteľnom omyle, že ide o časť pozemku, ktorý nadobudol od svojich právnych
predchodcov. Práve naopak, podľa názoru súdu, právny predchodca žalobcu konal ľahkovážne, keď
predal parcelu žalobcovi s vedomím, že sa na nej nachádza stavba žalovaného (v roku 2017 túto
vedomosť nepochybne mal) a na túto „právnu vadu“ žalobcu neupozornil, resp. upozornil až po predaji

pozemku (v roku 2018). Možno uzavrieť, že v konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, z
ktorej by bolo možné vyvodiť, že stavebník nebol v dobrej viere, že predmetnú stavbu (oplotenie) stavia
sčasti na cudzom pozemku. Stavebník bol teda oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve
žalobcu, na ktorú predmetná stavba zasahuje, resp. stavebník bol oprávneným držiteľom práva, na
základektoréhostaval(§130ods.2Občianskehozákonníka).Trebatedavychádzaťztoho,žestavebník

ako oprávnený držiteľ vlastníckeho práva k tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na žalobca a v
dôsledku toho nemožno považovať predmetnú stavbu za neoprávnenú v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka. Keďže súd zaujal stanovisko, že predmetná stavba nie je neoprávnenou stavbou v zmysle
§ 135c Občianskeho zákonníka, súd žalobu v tejto časti zamietol.

9. Za neopodstatnenú súd považoval námietku žalobcu, že otázku vlastníckeho práva - vydržania (§
130 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka) nie je možné riešiť v tomto konaní o odstránenie neoprávnenej
stavby (podľa § 135c) Občianskeho zákonníka) a že žalovaný mal podať určovaciu žalobu. V tomto
smere súd poukázal na skutočnosť, že úlohou súdu je odstraňovať všetky sporné otázky, ktoré žalovanýnárok kladie. Povinnosťou súdu je prejudiciálne preskúmať vlastnícke právo žalobcu v rámci ustálenia
jeho aktívnej legitimácie. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/214/2022 zo dňa
29.4.2024 v závislosti od konkrétnej skutkovej situácie a tvrdení protistrán môže súd vychádzať z

evidencie katastra nehnuteľností, avšak ak je táto relevantným spôsobom spochybnená, napr. tvrdením
o vydržaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/3251/2006), je potrebné sa s
touto podstatnou okolnosťou (vlastnícke právo k ploche, na ktorej stojí predmetná vec) zaoberať a
prejudiciálne sa s ňou vysporiadať. V danom prípade žalovaný vlastnícke právo spochybnil relevantne
s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie predmetnej plochy žalovaným, resp. jeho právnymi

predchodcami, ktorá okolnosť bola v konečnom dôsledku dôvodom pre konštatovanie jeho vlastníckeho
práva a zamietnutia žaloby. Vzhľadom na uvedené závery súdu, súd nepovažoval za potrebné a
hospodárne vykonať žalobcom navrhovanú obhliadku na mieste samom, keďže otázku, či a v akom
rozsahu stavba zasahuje na pozemok žalobcu, bolo nutné riešiť formou znaleckého dokazovania, ktoré
súd aj vykonal.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Predmetom
konania boli dva nároky žalobcu: odstránenie elektrickej prípojky a odstránenie stavby z dvoch parciel.
Čo do nároku o odstránenie prípojky, bol úspešný žalobca, keďže súd jeho návrhu vyhovel. V časti, v
ktorej žiadal odstrániť stavbu z parcely KN-C 1579/2 žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čo
súd vyhodnotil ako jeho procesný neúspech. Vo zvyšnej časti, čo do odstránenia stavby z parcely KN-

C 1579/1 súd žalobu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu. Pomer úspechu a neúspechu strán
sporu je tak rovnaký. Súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výrokom III. a IV., v ktorom uviedol, že
sa zásadne so záverom súdu prvej inštancie o vydržaní spornej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu v

rozsahu plochy 8 m2, na ktorej je umiestnená časť stavby plotu vo vlastníctve žalovaného, do vlastníctva
žalovaného ani o tom, že žalobca ako stavebník tejto stavby bol oprávneným držiteľom práva, na
základe ktorého takúto stavbu staval, nestotožňuje, pretože takýto právny záver súdu prvej inštancie
nemá žiadnu oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorými bolo naopak preukázané, že
žalovaný by pri vynaložení úplne bežnej a obvyklej starostlivosti pri realizácii predmetnej stavby plotu

bol zistil, že touto zasahuje v spornej časti do susedného pozemku vo vlastníctve žalobcu a takémuto
zásahu by pri vynaložení takejto bežnej a obvyklej starostlivosti, ktorú bolo možné od neho nepochybne
spravodlivo požadovať, mohol predísť a zabrániť tak neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu k príslušnému pozemku. Súd prvej inštancie pri tvorbe právneho záveru či už o vydržaní
vlastníckeho práva žalovaným k príslušnej časti pozemku žalobcu alebo o oprávnenej držbe práva,

na základe ktorého žalovaný stavbu plotu do jeho súčasnej podoby realizoval, vychádzal z toho, že
hranice medzi spornými pozemkami, teraz vo vlastníctve žalobcu na jednej strane a vo vlastníctve
žalovaného na druhej strane, boli určené minimálne v roku 1928 vtedajšími vlastníkmi týchto pozemkov
a takto boli aj dlhodobo, dobromyseľne a nerušene užívané a že opak v konaní preukázaný ani
tvrdenýnebolasamotnépopretietejtoskutočnostižalobcomnepovažovalzaúčinnépopretieskutkových

tvrdení žalovaného a že žalovaný následne v rokoch 2002 a 2003 (v bode 34. odôvodnenia rozsudku
nesprávne uvedené 2002/2023) vybudoval nové oplotenie – tvárnicový múr, pričom tento vystaval na
trase pôvodného oplotenia, ktoré vybudovali právni predchodcovia žalovaného a žalobca nepreukázal,
že nové oplotenie vedie inou trasou, než pôvodné a svedok navrhnutý žalovaným G. J. potvrdil, že
múr sa staval na tej istej línii ako pôvodné oplotenie, keď na pôvodný betónový základ sa prišalovali

tvárnice a trasa sa nemenila. Tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú však podľa žalobcu
nesprávne a hlavne celkom neúplné na posúdenie oprávnenosti žalovaného pri realizácii predmetnej
stavby plotu a jeho dobrej viery, že touto stavbou nezasahuje do cudzieho (susedného) pozemku.
Súd prvej inštancie sa vôbec pri riešení a posúdení týchto skutočností nezaoberal tým, že pôvodné
oplotenie na hranici sporných pozemkov pozostávalo z pletiva umiestneného na kovových stĺpikoch a

teda išlo o oplotenie čo do šírky podstatne menšieho rozsahu, a to práve aj s poukazom na výpoveď
uvedeného svedka, ktorý uviedol, že na betónový základ prišalovali tvárnice, z čoho možno nepochybne
vyvodiť, že išlo o rozšírenie a podstatnú zmenu pôvodného oplotenia. Táto skutočnosť bola zároveň
jednoznačne preukázaná aj znaleckým dokazovaním a aj fotodokumentáciou plotu, ktorý v rokoch
2002 a 2003 mal postaviť žalovaný. Je celkom zrejmé, že ak by aj pôvodný pletivový plot s kovovými

stĺpikmi bol umiestnený na hranici sporných pozemkov rešpektovanej ich vlastníkmi historicky už od
roku 1928, ktorý záver súdu prvej inštancie pritom tiež nemá žiadnu oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, ale je len nepreukázaným skutkovým tvrdením samotného žalovaného a zároveň nie je
správne tvrdenie súdu prvej inštancie o dôkaznej povinnosti žalobcu na preukázanie tejto skutočnosti(keď takáto dôkazná povinnosť bola práve na žalovanom, ktorý túto skutočnosť tvrdil), tak realizáciou
novej stavby plotu s úplne inou šírkou (oproti pôvodnému plotu) muselo nutne dôjsť k rozšíreniu
plochy pozemku zabratého takouto stavbou a teda stavebník takéhoto plotu musel nepochybne vedieť

a od začiatku byť uzrozumený s tým, že zasahuje do širšej plochy pozemku a zaberá (zastavuje)
väčšiu plochu pozemku oproti ploche zabratej (zastavanej) pôvodnou stavbou plotu. Preto, ak by
aj žalovaný ako stavebník takejto novej stavby plotu – tvárnicového múru bol dobromyseľný v tom,
že stavbu realizuje na trase pôvodného oplotenia umiestneného na hranici sporných pozemkov, tak
rozhodne nemohol byť dobromyseľný v tom, že takúto stavbu realizuje len na svojom pozemku, keď

realizácioutakejtostavbyplotudošlokrozšíreniuplochypozemkovzabratýchstavbou,atovpodstatnom
rozsahu. Že sa tak stalo, je nesporné už zo samotného stavebnotechnického stavu stavby plotu, ako
aj z výsledkov znaleckého dokazovania, ktorým bol zásah do susedného pozemku vo vlastníctve
žalobcu jednoznačne preukázaný. Za takéhoto stavu veci je potom podľa žalobcu dostatočne zrejmé,
že súd prvej inštancie záver o dobromyseľnosti žalovaného a oprávnenosti výkonu práva stavebníka
pri realizácii predmetnej stavby plotu založil na nesprávnych a celkom neúplných skutkových zisteniach

a vôbec neprihliadol na to, čo bolo nepochybne preukázané, že žalovaný si pred realizáciou takejto
stavby nedal zamerať priebeh hranice medzi spornými pozemkami, kde by bol zistil jednak to, či pôvodný
pletivový plot s kovovými stĺpikmi bol umiestnený na hranici pozemkov a jednak a hlavne to, v akom
rozsahu mohol realizovať stavbu nového plotu v podstatne širšom rozsahu oproti pôvodnému, tak,
aby nezasiahol do susedného pozemku, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ žalovaný pri

takej podstatnej zmene stavby plotu, ako realizoval a charaktere tejto stavby ako trvalej s betónovým
základom, pristúpil k jej realizácii bez takéhoto predošlého zistenia (overenia) priebehu hranice medzi
spornými pozemkami, tak je úplne vylúčené uvažovať o dobromyseľnosti žalovaného pri realizácii
stavby plotu, o tom, že túto realizuje na svojom pozemku a nezasahuje do pozemku susedného. Súd
prvej inštancie zjavne pri tvorbe záveru (nesprávneho) o takejto dobromyseľnosti žalovaného na tieto

podstatné skutočnosti vôbec neprihliadol a z toho dôvodu dospel k celkom nesprávnemu záveru o
vydržaní vlastníckeho práva žalovaným k spornej časti pozemku (8 m2) vo vlastníctve žalobcu, prípadne
o tom, že žalovaný ako stavebník bol oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého predmetný
plot sčasti aj na susednom pozemku staval. Žalobca vo vzťahu k otázke vydržania vlastníckeho práva
k spornej časti pozemku žalovaným poukazuje na ďalej uvedené podstatné skutočnosti, ktoré takýto

spôsob nadobudnutia vlastníctva žalovaným k spornej časti pozemku žalobcu a zároveň akúkoľvek
dobromyseľnosť žalovaného pri realizácii takejto stavby úplne vylučujú. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa
05.04.2023 k tejto otázke uviedol, že hranice medzi pozemkami v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu
a žalovaného boli stanovené v dávnej minulosti právnymi predchodcami vo vlastníctve dotknutých
pozemkov minimálne od roku 1928, kedy prastarý otec žalovaného C. F. K. pozemky v súčasnosti vo

vlastníctve žalovaného kúpil a od tej doby sa predmetné pozemky dlhodobo užívali, pričom hranice
medzi susednými pozemkami boli stanovené dohodou dotknutých vlastníkov, ich reálnym dlhodobým
dobromyseľným užívaním a reálnym vybudovaním oplotení (dreveného oplotenia a od roku 1970
oplotenia s pletivom), a preto sa domnieva, že touto právnou skutočnosťou (dlhodobým dobromyseľným
užívaním pozemku ako vlastného) došlo k vydržaniu vlastníctva predmetných pozemkov v rozsahu ich

dlhodobého dobromyseľného užívania vlastníkmi podľa hraníc stanovených oploteniami vybudovanými
v dávnej minulosti a že na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca nie je vlastníkom
časti pozemku parc. č. 1579/1, ktorý je dotknutý umiestnením drobnej stavby oplotenia vo vlastníctve
žalovaného. Žalobca vo vyjadrení z 21.04.2023 (k vyjadreniu žalovaného z 05.04.2023) takéto tvrdenia
žalovanéhoomožnostivydržaniapoprelauviedol,žesúnepravdivéanepreukázané.Okremuvedeného

tvrdenia žalovaného, na preukázanie ktorého žalovaný neoznačil ani žiaden dôkaz, nebolo zo strany
žalovaného k otázke vydržania predostreté žiadne ďalšie tvrdenie a žalovaný ani nepristúpil k podaniu
žaloby (určovacej), na základe ktorej by bolo možné posúdiť takéto jeho tvrdenie o nadobudnutí
vlastníckeho práva k príslušnej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu právnym titulom vydržania vo veci
samej, a to aj s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z. z. v platnom znení,

v zmysle ktorých údaje katastra vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam a vlastníkovi nehnuteľnosti
súhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Pretopodľažalobcu,pokiaľpredmetomtohtokonania
je žalobcom uplatnený nárok na odstránenie časti oplotenia vo vlastníctve žalovaného ako neoprávnenej
stavby zriadenej na pozemku žalobcu, tak pre posúdenie vlastníctva pozemku bolo potrebné vychádzať
prioritne z údajov katastra nehnuteľností, v zmysle ktorých je žalobca výlučným vlastníkom celého

pozemku parc. č. 1579/1 a teda aj jeho spornej časti, na ktorej je zriadená neoprávnená stavba plotu
vo vlastníctve žalovaného. Ak za takéhoto stavu veci žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo k takejto
časti pozemku žalobcu nadobudol vydržaním, tak samotné takéto tvrdenie žalovaného nemôže byť
dôkazom opaku údajov katastra o právnom vzťahu (vlastníckom práve) k spornej časti pozemku, podľaktorých je výlučným vlastníkom celého pozemku (vrátane časti, na ktorej je umiestnená stavba oplotenia
žalovaného) žalobca. Podľa žalobcu by preukázaním opaku takýchto údajov katastra mohlo byť len
právoplatné určovacie rozhodnutie súdu, ktorým by bolo k príslušnej časti pozemku (po jej odčlenení

ako samostatného pozemku geometrickým plánom) určené vlastnícke právo žalovaného. Zároveň je za
takéhoto stavu veci celkom nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 34. odôvodnenia
rozsudku o tom, že samotné popretie skutočností tvrdených žalovaným o existencii hranice medzi
spornými pozemkami vymedzenej oplotením minimálne od roku 1928 a od toho odvodzované tvrdenie
žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k spornej časti pozemku, zo strany žalobcu, nie je účinné

popretie skutkových tvrdení žalovaného a že opak takýchto skutkových tvrdení žalovaného v konaní
preukázaný nebol a preto bolo potrebné z nich vychádzať. Ide o zjavne nesprávne tvrdenie súdu prvej
inštancie úplne rozporné aj s podstatou už uvedeného zákonného ustanovenia upravujúceho záväznosť
a hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam (§ 70 ods.
1 a 2 zák. č. 162/1995 Z. z. v platnom znení). Podľa žalobcu na preukázanie opaku údajov katastra
o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti vrátane vlastníckeho práva nemôže postačovať ani vyriešenie

takejto otázky o nadobudnutí vlastníckeho práva inou osobou titulom vydržania len v rámci riešenia
prejudiciálnej otázky v konaní o usporiadanie nárokov z neoprávnenej stavby, kde by sa navyše takýmto
postupom súdu vytvoril nežiadúci stav nesúladu medzi údajmi katastra nehnuteľností a skutočným
právnym stavom, kedy by v tomto prípade žalobca bol naďalej podľa údajov katastra nehnuteľností
vlastníkom pozemku parc. č. 1579/1 v celej výmere, vrátane výmery pod stavbou oplotenia žalovaného,

avšak žalovaný by mal mať možnosť oplotenie na pozemku žalobcu mať umiestnené len z dôvodu
prejudiciálneho právneho záveru súdu o splnení podmienok vydržania vlastníckeho práva k príslušnej
časti pozemku žalovaným, či o oprávnenej držbe práva, na základe ktorého žalovaný staval. Z týchto
dôvodov podľa žalobcu je úplne vylúčené splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k
spornej časti pozemku žalovaným titulom vydržania, ktorými sú jednak dobromyseľnosť žalovaného

pri vstupe do držby o tom, že stavbou oplotenia nezasahuje do susedného pozemku už v čase
realizácie stavby a jednak následná nerušená držba pozemku minimálne po zákonom stanovenú 10
ročnú vydržaciu dobu. Pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa dobromyseľnosti žalovaného v držbe
susedného pozemku v čase vstupu do držby, tak jej splnenie by predpokladalo, že žalovaný by ešte
pred realizáciou stavby oplotenia, ktorú mal uskutočniť v roku 2002 a 2003 a ktorá predstavovala novú

stavbu plotu v inom (širšom) stavebnom profile oproti pôvodnému plotu, bol vykonal všetko potrebné,
čo možno od neho spravodlivo požadovať na to, aby prípadnému zásahu do susedného pozemku
predišiel a staval v istote, že stavia na svojom pozemku a nezasahuje do cudzieho pozemku. V tejto
súvislosti žalobca opätovne poukazuje na to, že je úplne bežné a obvyklé v prípade stavby oplotenia,
ale aj rekonštrukcie jestvujúceho oplotenia (ktorou dochádza k rozšíreniu stavby oplotenia) takého

charakteru, že táto stavba je trvalou stavbou (murované oplotenie s betónovým základom), že stavebník
si dá pred realizáciou stavby zamerať pozemok geodetom a v rámci toho aj vytýčiť v teréne hranicu
pozemku tak, aby mal istotu, že oplotenie buduje na hranici pozemkov a že týmto nezasahuje do
susedného pozemku. Je zrejmé, že ak by žalovaný takto postupoval, bol by zistil, že realizáciou stavby
oplotenia tak, ako túto uskutočnil, zasiahne do susedného pozemku a bol by tak vzniku takéhoto

protiprávneho stavu predišiel. Žalovaný však takto vôbec nepostupoval a jeho ľahkovážne konanie pri
realizácii stavby oplotenia, ktorým zasiahol do pozemku žalobcu, úplne vylučuje jeho dobromyseľnosť
pri následnej držbe časti pozemku žalobcu, do ktorej takouto stavebnou činnosťou zasiahol. Takýto
ľahkovážny postup žalovaného nepochybne zakladá neospravedlniteľný omyl vylučujúci od začiatku
jeho dobromyseľnosť pri držbe časti pozemku vo vlastníctve žalobcu dotknutého realizáciou stavby

oplotenia žalovaného. Teda už pre absenciu tohto prvého základného predpokladu vydržania, ktorým
je dobromyseľnosť držiteľa a s ňou súvisiaca oprávnenosť držby, je vylúčené, aby žalovaný mohol
vlastnícke právo k pozemku žalobcu dotknutému stavbou oplotenia nadobudnúť vydržaním. Rovnako
je to vylúčené aj pre absenciu ďalšieho základného predpokladu vydržania, ktorým je nerušenosť držby
po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu pri jeho správnom

vyhodnotení vyplynuli také skutočnosti, ktoré úplne vylučujú, aby žalovaný bol oprávneným a nerušeným
držiteľomspornejčastipozemkužalobcupozákonomstanovenúvydržaciudobu.Vtomtosmerežalobca
poukazuje predovšetkým na prehlásenie H. E. zo dňa 06.10.2021 a jeho následnú svedeckú výpoveď
na dožiadanom Okresnom súde Čadca zo dňa 16.05.2023, a to nielen v rozsahu písomnej zápisnice
ovýsluchutohtosvedka,aleajzvukovéhozáznamuztohtovýsluchu,akoajnaďalšiečestnéprehlásenie

tohto svedka zo dňa 03.10.2024. Z týchto dôkazov vyplýva, že H. E. mal už pri budovaní základov
upozorňovať žalovaného, aby nestaval oplotenie na jeho pozemku, dokonca mal zavolať aj geodeta C.
L., ktorý mal povedať, že oplotenie sa buduje na jeho pozemku a žalovaný mal toto ignorovať a mal
pokračovať v budovaní oplotenia ďalej. Ďalej z týchto dôkazov vyplýva, že H. E. sa snažil skontaktovaťso žalovaným, zazvonil na jeho dome, kde ho pustila nejaká pani, ktorej sa predstavil a povedal jej,
že by rád hovoril so žalovaným ohľadom pozemku a prípojky, ale žalovaný tam nebol a že keď potom
videl žalovaného a na neho zakričal, tak žalovaný si ho nevšímal, hoci ho určite počul a že si dal

urobiť aj zameranie geodetom C. L. a bolo skutočne dokázané, že múr je sčasti na jeho pozemku.
Takéto vyjadrenia H. E. korešpondujú s listinnými dôkazmi, ktoré boli stranou žalobcu predložené, a
to geodetickým zameraním vykonaným C. M. L. z februára 2005, na ktorom je zakreslený priebeh
hraníc pozemkov žalobcu a žalovaného v časti dotknutej stavbou oplotenia žalovaného a priebeh tohto
oplotenia a tiež záznamom podrobného merania zmien tohto geodeta zo dňa 18.10.2006, z ktorého

je zrejmé, že tento geodet v uvedenom čase zameranie na daných pozemkoch realizoval. Podporne
skutočnosti vylučujúce nerušenosť držby žalovaného vo vzťahu k spornej časti pozemku žalobcu
vyplynuli aj z odpovedí E. E. zo dňa 27.04.2023 na zaslané otázky, v zmysle ktorých so žalovaným
riešili v rámci spoločnosti (KBK Real, s. r. o.) susedsko-právne vzťahy ohľadom pozemku, ktorý bol v tej
dobe v ich vlastníctve, pričom žalovaný o riešenie situácie nemal nikdy záujem, žalovaného kontaktovali
aj k vyriešeniu situácie elektrickej prípojky a po zameraní geodetom sa so žalovaným snažili spojiť,

kontaktovali ho, avšak neúspešne a žalovaný svojou nereakciou situáciu odďaľoval a pozemok nechali
zamerať geodetom, keď múr zmenil pôdorys ich pozemku (myslí sa múr oplotenia). Tiež uviedla, že
žalovaný nereagoval ani na ich výzvy ani osobné návštevy. Už zo súhrnu týchto skutočností, ktoré z
vykonaného dokazovania vyplynuli, je podľa žalobcu úplne vylúčené, aby bolo možné držbu spornej
časti pozemku žalobcu zo strany žalovaného považovať za nerušenú, keď z uvedených skutočností

vyplýva opak, a to, že žalovaný bol už zo strany zástupcov spoločnosti KBK Real, s. r. o. upozorňovaný
na neoprávnený zásah do pozemku teraz patriaceho žalobcovi, a to tak v súvislosti s realizáciou stavby
plotu, ako aj v súvislosti s realizáciou elektrickej prípojky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
spoločnosť KBK Real, s. r. o. nadobudla predmetné nehnuteľnosti, teraz patriace žalobcovi, na základe
kúpnej zmluvy v roku 2005, a teda, ak by aj boli pravdivé tvrdenia žalovaného o čase realizácie stavby

plotu do jeho súčasného stavu v roku 2002 a 2003, tak je zrejmé, že k narušeniu jeho držby by došlo
najneskôr v priebehu roku 2005, a to aj s poukazom na uvedené geodetické zamerania vykonané C.
M. L. v roku 2005 a 2006. Z týchto dôvodov by potom bolo vylúčené, aby nerušená držba žalovaného
k spornej časti pozemku žalobcu mohla trvať po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Z výsledkov
vykonaného dokazovania podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že od zabratia spornej časti pozemku

žalovaným realizáciou stavby oplotenia aj na pozemku žalobcu, išlo od začiatku o neoprávnenú držbu
(okupáciu) a teda neoprávnené užívanie cudzej veci bez akéhokoľvek právneho titulu. Ak súd prvej
inštancie za takéhoto stavu veci dospel k záveru, že žalovaný spornú časť pozemku, ktorú zastaval
(neoprávnene) stavbou plotu, realizovanou v roku 2002 a 2003, vydržal do vlastníctva, prípadne takúto
stavbu plotu realizoval ako oprávnený držiteľ práva, na základe ktorého staval, tak takýto záver súdu

prvej inštancie je podľa žalobcu založený na celkom nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré vyvodil
súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a na celkom nesprávnom právnom posúdení veci v
tejto otázke (vydržania). V prípade nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o vydržaní vlastníckeho
práva k časti pozemku žalobcu zastavanom stavbou plotu, prípadne o oprávnenej držbe práva, na
základe ktorého žalovaný takýto plot staval, by jednoznačne časť takejto stavby plotu umiestnená

na pozemku žalobcu predstavovala neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Obč. zák. S poukazom na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov pri vyporiadaní nárokov z neoprávnenej stavby, nie je možné po
zistení existencie neoprávnenej stavby žalobu zamietnuť, keďže spôsob vyporiadania vzťahov medzi
vlastníkom pozemku a neoprávnenej stavby vyplýva z právneho predpisu a je nutné uskutočniť úpravu
týchto právnych vzťahov niektorým zo spôsobov vyplývajúcich z ustanovenia § 135c Obč. zák. Podľa

žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že stavba plotu žalovaného do jeho aktuálnej podoby, ktorou
došlo k zásahu do pozemku žalobcu, je neoprávnenou stavbou, keďže žalovaný nepreukázal žiaden
právny titul, ktorý by ho oprávňoval takúto stavbu na pozemku žalobcu realizovať. Za takéhoto stavu veci
je potom potrebné posúdiť, či žalobcom požadované usporiadanie odstránením časti stavby zasahujúcej
do pozemku žalobcu je spravodlivým usporiadaním a či je odstránenie časti stavby účelné. V zmysle

právnych záverov vyplývajúcich z rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcich sa takéhoto usporiadania
právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, je potrebné vychádzať
predovšetkým z porovnania spôsobu a rozsahu užívania nehnuteľností ich vlastníkmi a prihliadať na
to, kto by bol stratou či obmedzením svojho vlastníckeho práva viac dotknutý vo svojich životných
potrebách a tiež je potrebné vykonať aj porovnanie hodnoty stavby a predpokladaných nákladov na

odstránenie stavby s predpokladanou ujmou, ktorá vznikne vlastníkovi pozemku ponechaním stavby
na pozemku, a to aj s ohľadom na s tým súvisiaci rozsah obmedzení vo využití pozemku. Hodnota
stavby by mala byť pritom porovnávaná nielen s hodnotou pozemku, na ktorom stavba stojí, ale aj s
hodnotou ďalších pozemkov, ktoré zastavaný pozemok obkolesujú (za predpokladu, že aj tieto vlastnívlastník pozemku, na ktorom stojí neoprávnená stavba). Zároveň je v súvislosti s uplatneným nárokom
žalobcu na odstránenie neoprávnenej stavby v tomto konaní potrebné zdôrazniť, že pre posúdenie
neoprávnenosti stavby nie je rozhodujúci rozsah, v akom zasahuje neoprávnená stavba do cudzieho

pozemku a aj presah zasahujúci do cudzieho pozemku v rozsahu pár centimetrov spadá pod aplikačný
rozmer § 135c Obč. zák. Vychádzajúc z takýchto právnych záverov k otázke usporiadania nárokov z
neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je v tejto veci potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný nebol
dobromyseľným stavebníkom vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva k susednému pozemku, keď pred
realizáciou stavby nezabezpečil zameranie pozemku a vytýčenie hranice, čím mohol neoprávnenému

zásahu do susedného pozemku predísť a ďalej je potrebné prihliadnuť na to, aký pomer je medzi
ochranou vlastníckeho práva žalobcu k pozemku na jednej strane a vlastníckeho práva žalovaného
k stavbe (neoprávnenej) na druhej strane a na základe týchto skutočností posúdiť otázku účelnosti
odstránenia časti stavby v zmysle žalobcom navrhnutého usporiadania. Z vykonaného dokazovania v
tomto smere vyplynulo, že umiestnením časti stavby plotu žalovaného na pozemku žalobcu dochádza
vzhľadom na charakter stavby k úplnému vylúčeniu žalobcu z akéhokoľvek využitia jeho pozemku,

a to na značne dlhú dobu s ohľadom na predpokladanú životnosť takého oplotenia, ako žalovaný
na pozemku žalobcu realizoval. To znamená, že takýto zásah natrvalo a úplne vylučuje žalobcu z
akéhokoľvek využitia dotknutej časti jeho pozemku, ktorý je súčasťou celého komplexu nehnuteľností
využívaných žalobcom na podnikateľské účely. Na druhej strane z listinných dôkazov, ktoré boli stranou
žalobcu predložené na preukázanie výšky nákladov na odstránenie časti plotu žalovaného umiestnenej

na pozemku žalobcu, vyplýva, že ide o náklady na úrovni 3.000,- € až 3.150,- €, čo predstavuje
nepochybne takú sumu, ktorej vynaloženie možno od žalovaného spravodlivo požadovať vzhľadom
na všetky už uvedené okolnosti veci, vrátane ľahkovážneho konania žalovaného pri začatí realizácie
stavby, kedy žalovaný túto realizoval bez akéhokoľvek zistenia, či jej realizáciou nedôjde k zásahu do
susedného pozemku a teda vlastníckeho práva inej osoby. Z porovnania týchto skutočností je potom

zrejmé, že trvalé a úplné obmedzenie žalobcu vo využití časti jeho pozemku v porovnaní s vynaložením
nákladov zo strany žalovaného na úrovni 3.000,- € až 3.150,- €, predstavuje podstatne závažnejší zásah
do vlastníckeho práva žalobcu a z týchto dôvodov je potom požiadavka žalobcu na spôsob usporiadania
právnych vzťahov z neoprávnenej stavby, jej odstránením v časti, v ktorej do pozemku žalobcu zasahuje,
plne opodstatnená a zákonná. Námietka žalovaného, že náklady na odstránenie časti jeho oplotenia na

pozemku žalobcu by boli väčšie, a to na úrovni 10.000,- €, nemôže predstavovať preukázanie opaku
o výške týchto nákladov vyplývajúcich z listinných dôkazov predložených žalobcom (cenových ponúk
spoločností BMC s.r.o. a MI AQUATERMOGAS s.r.o.), pretože žalovaný takúto svoju námietku žiadnym
dôkazom nepodložil a ide tak len o jeho ničím nepreukázané tvrdenie. Pre úplnosť žalobca uvádza,
že vyporiadanie neoprávnenej stavby jej prikázaním do vlastníctva žalobcu je vylúčené vzhľadom na

skutočnosť, že časť stavby plota nie je spôsobilým predmetom samostatného právneho vzťahu a teda
takéto usporiadanie do úvahy už z tohto dôvodu neprichádza a pokiaľ ide o vyporiadanie neoprávnenej
stavby zriadením vecného bremena za náhradu, nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe,
tak toto tiež do úvahy neprichádza predovšetkým s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
týkajúce sa okolností, za ktorých žalovaný stavbu zriadil. Z týchto dôvodov sú podľa žalobcu splnené

podmienky na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. vo veci samej
spôsobom vyplývajúcim z petitu tohto odvolania. Keďže v prípade dôvodnosti odvolania žalobcu proti
zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej vo výroku III. a zmeny rozsudku súdu
prvej inštancie v tejto časti spôsobom navrhovaným žalobcom, by mal žalobca vo veci plný úspech, bolo
by potrebné v dôsledku toho zároveň zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku IV. o náhrade

trov konania tak, že žalobcovi by bola priznaná náhrada trov konania proti žalovanému v rozsahu 100
%. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd po preskúmaní
veci rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil v zmysle petitu tohto odvolania a zároveň
žalobcovi priznal aj právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie
nepodal, hoci vo výroku II. vo veci o odstránení elektrickej prípojky je presvedčený, že zo zákona ( ex
lege) platí, že ak stavebný úrad vydal stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.04.2002, musel mať pred tým k dispozícií súhlasné stanoviská dotknutých osôb,
pretožeinakbyrozhodnutianemoholvydať.Taktiežkuvedenejprípojkebolovydanésúhlasnévyjadrenie

Stredoslovenskými
energetickými závodmi š. p. Žilina, Osvedčenie o vykonaní kusovej skúšky rozvádzača, Správa o
odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia. Elektrická prípojka zodpovedá právnym
predpisom a technickým normám, bez ktorých by uvedená prípojka nebola spustená do prevádzky.NN prípojka je vyhotovená v zmysle stavebného povolenia, účastníkmi konania nebola vznesená
žiadna pripomienka a na základe týchto skutočností bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie.
Stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že stavbu - tvárnicového múru staval v dobrej viere a to

ako oprávnený držiteľ veci a to na mieste starého oplotenia, Skutočnosť existencie starého oplotenia
bola v konaní preukázaná a to okrem iného aj svedeckými výpoveďami, pričom takto určené hranice
medzi spornými pozemkami boli určené minimálne od roku 1928. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že múr nie je postavený na pôvodnej trase, naopak on prostredníctvom svedeckej výpovede túto
skutočnosť jednoznačne preukázal. Tiež sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v

ich prípade ide o skutočne zanedbateľný rozdiel v rozsahu cca 8 m2, pričom v minulosti boli takéto
nepatrné odchýlky z dôvodu nepresnosti meraní bežné, ako aj s tým, že výpovede pani E. a pána. E.
sú nedôveryhodné a rozporuplné. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý
v tomto namieta, že skutočnosť, že on ako žalovaný je preukázateľne oprávneným držiteľom práva,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a pri vynaložení bežnej obvyklej starostlivosti mal posunutie
múru zistiť. Do pozornosti dáva skutočnosť, že pôvodný plot bol čo do šírky menšieho rozsahu ako

tvárnicovýmúr,atedalogickymuselodôjsťkrozšíreniupozemkuzabratéhotakoutostavbou.Záversúdu
prvej inštancie o vydržaní vlastníckeho práva jeho osobou je podľa názoru žalobcu nesprávny, pričom
on ako žalovaný mal podať určovaciu žalobu na posúdenie takejto skutočnosti. Podľa názoru žalobou,
bol pri stavbe múru ľahkovážny, keďže si nedal pozemok zamerať, čo vylučuje jeho dobromyseľnosť.
V ďalšom žalobca v odvolaní poukazuje na jednotlivé aspekty vydržania a ich nepreukázanie z jeho

strany. Odvolanie žalobcu považuje za účelové a právne irelevantné. Skutočnosti, ktoré žalobca v
odvolaní uvádza, sú iba opakovaním jeho pôvodnej právnej argumentácie v konaní, pričom súd prvej
inštancie sa s takouto argumentáciou dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia. V konaní preukázal dobromyseľnosť ako aj všetky aspekty vydržania, pričom ako súd
prvej inštancie správne uviedol v bode 40. odôvodnenia svojho rozhodnutia, otázkou vydržania sa súd

môže zaoberať prejudiciálne, a to s prihliadnutím aj na citované rozhodnutia súdov. Pokiaľ žalobca
namieta dobromyseľnosť poukazuje na to, že keď zistil, že plot je posunutý, mal takúto skutočnosť
písomne oznámiť na stavebný úrad. V tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že v prípade stavby
oplotenia na mieste starého oplotenia nie je potrebné ohlásenie na stavebný úrad. Po výstavbe hlavného
objektu bolo nutné pristúpiť k bežným udržiavacím prácam na oplotení, a to k oprave oplotenia a

výmene jeho častí z dôvodu, že pôvodné oplotenie už nespĺňalo podmienky na oplotenie stanovené
vo vyhláške o všeobecných technických požiadavkách č. 532/2002 Z. z.. Rozhodne namieta svoju
povinnosť zamerania hranice pozemkov geodetom pri stavbe oplotenia, ktorá mu nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu, pretože pôvodné oplotenie malo viditeľnú svoju trasu. Záverom k odvolaniu žalobcu
opakovane uvádza, že stavbu tvárnicového múru postavil na mieste starého oplotenia a to v dobrej viere,

že ide o stavbu na hranici pozemkov, ktorá skutočnosť bola z jeho strany v konaní preukázaná viacerými
dôkazmi. Súd prvej inštancie tak v tejto časti žaloby žalobcu rozhodol správne, keď žalobu v tejto časti
zamietol. Čo sa týka odvolania žalobcu proti výroku o náhrade trov konania, považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie za právne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením súdu v bode 42.
odôvodnenia jeho rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne a právne správny.

13. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch III. a IV. ako vecne správny

potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

15. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.16. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
v časti, v ktorej sa žalobca domáhal odstránenia časti stavby - tvárnicového múru umiestneného na

parcele KN-C 1579/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1115 m2 zapísanej LV č. XXXX k. ú. B.
E. v celkovej ploche 8 m2, z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd
za preukázané a čo bolo v konaní aj nesporné, že stavba - tvárnicový múr žalovaného je umiestnený na
parcele žalobcu KN-C 1579/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1115 m2 v celkovej ploche 8 m2.
Žalobca tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní tvrdil, že žalovaný vystaval

stavbu - tvárnicový múr na jeho pozemku neoprávnene, bez súhlasu vtedajšieho vlastníka. Žalovaný
sa bránil tým, že časť parcely, na ktorej je umiestnená stavba - tvárnicový múr vydržal. Vzhľadom na
obranu žalovaného tvrdiac, že časť parcely, na ktorej je umiestnená stavba - tvárnicový múr vydržal,
súd prvej inštancie správne skúmal, či stavebník predmetnej stavby bol oprávneným držiteľom tej časti
pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú stavba v rozsahu 8 m2 zasahuje, teda či bol so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že celú stavbu stavia na pozemku vo svojom vlastníctve. Čo sa týka

námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní ako i pred súdom prvej inštancie, že otázku vlastníckeho práva
- vydržania (§ 130 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka) nie je možné riešiť v tomto konaní o odstránenie
neoprávnenej stavby (podľa § 135c) Občianskeho zákonníka) a že žalovaný mal podať určovaciu
žalobu, túto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval za opodstatnenú a súd prvej
inštanciesprávnekonštatoval,žeúlohousúdujeodstraňovaťvšetkyspornéotázky,ktoréžalovanýnárok

kladie a povinnosťou súdu je prejudiciálne preskúmať vlastnícke právo žalobcu v rámci ustálenia jeho
aktívnej legitimácie. Správne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/214/2022 zo dňa
29.04.2024, podľa ktorého, v závislosti od konkrétnej skutkovej situácie a tvrdení protistrán môže súd
vychádzať z evidencie katastra nehnuteľností, avšak ak je táto relevantným spôsobom spochybnená,
napr. tvrdením o vydržaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/3251/2006), je

potrebné sa s touto podstatnou okolnosťou (vlastnícke právo k ploche, na ktorej stojí predmetná vec)
zaoberať a prejudiciálne sa s ňou vysporiadať. V danom prípade žalovaný vlastnícke právo spochybnil
relevantne s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie predmetnej plochy žalovaným, resp. jeho
právnymi predchodcami, ktorá okolnosť bola v konečnom dôsledku dôvodom pre konštatovanie jeho
vlastníckeho práva a zamietnutia žaloby.

17. Súd prvej inštancie teda správne skúmal, či žalovaný bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku
vo vlastníctve žalobcu, na ktorú stavba v rozsahu 8 m2 zasahuje, teda či bol so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že celú stavbu stavia na pozemku vo svojom vlastníctve a správne dospel
k záveru, že žalovaný bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú

predmetná stavba zasahuje, resp. bol oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého staval (§ 130
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj podľa odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním pred súdom
prvej inštancie preukázané, že stavebník - žalovaný, resp. jeho právny predchodca bol v dobrej viere,
že predmetnú stavbu - tvárnicový múr (pôvodné oplotenie) stavia v celom rozsahu na pozemku vo
svojom vlastníctve. Parcelu v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, na ktorej sa predmetná stavba

nachádza, podľa tvrdenia žalovaného kúpil ešte v roku 1928 prastarý otec žalovaného, C. F. K., ktorý
tam vybudoval drevené oplotenie, následne tam právni predchodcovia žalovaného G. E. a J. E. v rokoch
1970 vybudovali oplotenie s pletivom (na betónovom základe s podmurovkou ). Rovnako svedkyňa p. E.
pred súdom prvej inštancie potvrdila, že na mieste, kde sa nachádza terajší tvárnicový múr sa pôvodne
nachádzalo klasické drátové oplotenie a rovnako to uviedol aj svedok E. (č. l. 165 pv. spisu - odpoveď na

otázku pod bodom 10, ktorý však neskôr na rovnakú otázku odpovedal, že si to už nepamätá). Hranice
medzi spornými pozemkami tak aj podľa odvolacieho súdu boli určené minimálne v roku 1928 vtedajšími
vlastníkmi pozemkov a takto boli aj dlhodobo, dobromyseľne a nerušene užívané. Opak v konaní pred
súdom prvej inštancie preukázaný ani tvrdený nebol. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej
inštancie bolo ďalej preukázané, že žalovaný následne v rokoch 2002/2003 vybudoval nové oplotenie -

predmetný tvárnicový múr, pričom tento vystaval na trase pôvodného oplotenia, ktoré vybudovali právni
predchodcovia žalovaného. Pokiaľ žalobca tak pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní
spochybnil skutočnosť, že múr je postavený na pôvodnej trase, jednalo sa aj podľa odvolacieho súdu o
ničím nepodložené (neúčinné) tvrdenie, pričom v tomto smere žalobca neprodukoval žiadne relevantné
skutkové tvrdenia a nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie, že nové oplotenie vedie inou trasou, než

to pôvodné. Naproti tomu, svedok navrhnutý žalovaným a vypočutý pred súdom prvej inštancie, G. J.,
ktorý vypomáhal žalovanému pri stavbe nového oplotenia (tvárnicového múru) jednoznačne potvrdil, že
múr sa staval na tej istej línii ako pôvodné oplotenie, na pôvodný betónový základ prišalovali tvárnice,
trasa sa nemenila a nikto nemal voči stavbe námietky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie (vychádzajúczo znaleckého posudku C. G. B. č. 22/2022, že hranica medzi spornými parcelami vychádza z pôvodnej
mapy z roku 1939) správne konštatoval, že akékoľvek mapovania, resp. všeobecne prenosy skutočného
stavu do mapy a naopak, vykazovali a vykazujú istý rozdiel vo vzťahu ku skutočnému stavu. Tento jav

je vlastný prenosu skutočného stavu do mapy a aj keď je súčasnou technikou významne eliminovaný,
spätne do minulosti s ním treba viac a viac počítať. S rozdielmi skutočného stavu v desiatkach
centimetrov oproti starším mapovým podkladom sa prax stretáva často. Je všeobecne známe, že v
minulosti (v danom prípade v roku 1939) boli používané jednoduché metódy merania, presnosť merania
závisela predovšetkým od kvality a skúsenosti geodeta, pričom väčšie odchýlky v meraní sa prejavovali,

najmä v svahovitom teréne. Skutočné vlastnícke pomery však tento posun spravidla nemajú. Na rozdiel
od vytýčenia hraníc na základe mapy, ktoré je možné vykonávať opakovane, sa skutočnosti rozhodujúce
pre skutočné vlastnícke pomery preukazujú postupom času čoraz obtiažnejšie. Napriek tomu by mali
skutočné vlastnícke pomery mať prednosť pred otrockým prispôsobovaním reálneho života na mieste
samomneživémumapovémupodkladu.Súdprvejinštanciebolsprávnetohonázoru,ževtomtoduchuje
potom potrebné posudzovať aj prípady, ako tento a uvedené východisko použiť aj za základ hodnotenia

dôkazov.

18. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ani podľa odvolacieho súdu nemožno prijať
záver, že v čase budovania sporného oplotenia tu existovalo nesúhlasné stanovisko vlastníka pozemku,
ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, teda nezhoda o hranici medzi parcelou KN-C 1579/1 a

parcelou KN-C 1587/3, nakoľko v prejednávanej veci ani podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané,
že by v čase budovania oplotenia na spornej hranici (drevené oplotenie budované v roku 1928, resp.
pletivové oplotenie s betónovým základom a múrikom vybudované v roku 1970) namietali budovanie
oplotenia právni predchodcovia žalobcu, či ich právni predchodcovia (vtedajší vlastníci pozemku).
Taktiež dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie nebolo ani preukázané, že by títo namietali

rekonštrukciu oplotenia (v roku 2002/2003) vykonávanú samotným žalovaným. Naopak, z vyjadrenia
žalobcu je zrejmé, že na rozdiel prišiel p. E., resp. samotný žalobca až po uskutočnenom meraní
(geodetom C. L. v roku 2017) a nie samotným pozorovaním reality. Dobrú vieru stavebníka (právnych
predchodcov žalovaného ako aj samotného žalovaného) aj podľa odvolacieho súdu možno vyvodiť
najmä z faktu, že do pozemku vo vlastníctve žalobcu predmetná stavba zasahuje iba v nepatrnej výmere

8 m2, takže je dôvodné predpokladať, že stavebník - právni predchodcovia žalovaného a ani žalovaný
si tejto skutočnosti neboli vedomí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 1Cdo/128/2021
zo dňa 25.04.2023), a tiež z toho, že nikto nespochybňoval, že stavba - oplotenie je postavené na
pozemku vo vlastníctve stavebníka a že stavebník - právni predchodcovia žalovaného a po ňom
žalovaný predmetnú stavbu pokojne a nerušene užívali po dobu viac ako 10 rokov (ako už bolo uvedené,

pôvodnédrevenéoploteniebolovybudovanévroku1928,neskôrvroku1970bolovybudovanépletivové
oplotenie s betónovým základom a múrikom a následne žalovaný vykonal rekonštrukciu oplotenia v
roku 2002/2003, pričom žaloba bola na súd podaná až v roku 2021). K zmene došlo ako vyplýva
z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie až po tom, ako žalobca kúpil pozemok KN-C
1579, a to kúpnou zmluvou v r. 2018, čím sa stal susedom spornej stavby, v tom čase už minimálne

48 rokov užívanej stavby - oplotenia (počítajúc od vybudovania dreveného oplotenia až 90 rokov),
resp. po jeho rekonštrukcii žalovaným v roku 2002/2003, 15 rokov užívanej stavby. Teda tento stav
bol dlhodobo akceptovaný a stavebník (právni predchodcovia žalovaného a ani žalovaný) nebol rušený
vo výkone svojho vlastníckeho práva, túto užíval s vedomím, že stavba je v celosti na pozemku v
jeho vlastníctve až do roku 2018, kedy sa stal susedom, teda vlastníkom susedného pozemku

žalobca, ktorý podal žalobu proti žalovanému na odstránenie stavby, zjavne ako reakciu na žalovaným
iniciované stavebné konanie ohľadom „čiernej stavby“ (podľa tvrdenia žalobcu sa o skutočnosti, že sa
stavbažalovanéhonachádzanajehopozemkudozvedelmesiacpopodpísaníkúpnejzmluvypodpísanej
vo februári 2018, pričom žaloba bola podaná až v júni 2021, teda po viac ako 3 rokoch odkedy sa
o tom dozvedel ). Čo sa týka žalobcom predloženého dôkazu pred súdom prvej inštancie- mail p. E.,

ktorý žalovaný spochybnil a z ktorého vyplýva, že neoprávnený stav mali zistiť v roku 2009 a snažili
sa vec v priebehu rokov riešiť, tak ani tento ani podľa odvolacieho súdu na vyššie uvedenom závere
súdu nič nemení, nakoľko v tom čase p. E. nebola vlastníkom parcely KN-C 1579/1, do ktorej stavba
zasahuje a ani konateľkou firmy, ktorá predmetnú parcelu v tom čase vlastnila, pričom pri výsluchu sa
vyjadrila, že si ani približne nepamätá, kedy bol múr postavený a kto ho staval, preto tento dôkaz ani

podľa odvolacieho súdu nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by vyvrátil existenciu vydržania na strane
žalovaného. Ako už bolo uvedené vyššie do vydržacej doby žalovaného sa započítava aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho právni predchodcovia, teda ak právni predchodcovia žalovaného
v dobrej viere postavili plot na spornej parcele v r. 1928, resp. oplotenie s pletivom v roku 1970, naktorýchzákladochatrasevykonalžalovanýrekonštrukciupôvodnéhooplotenia(vr.2002/2003)ataktoju
nerušeneajužívali,10ročnánerušenávydržaciadobanepochybneuplynulaužpredžalobcomtvrdeným
rokom 2005, či rokom 2009, kedy mal byť žalovaný upozornený zo strany p. E., resp. p. E., že sa

stavba nachádza na cudzom pozemku. Rovnako tak aj podľa odvolacieho súdu na uvedenom závere
nič nemení ani prehlásenie p. E. zo dňa 06.10.2021, ktorý uviedol, že osobne pri budovaní základov
oplotenia mal žalovaného upozorňovať, aby nestaval na jeho pozemku, nakoľko žalovaný poprel, že by
ho p. E. upozornil, že nestavia na svojom pozemku (p. E. jednak nebol vlastníkom pozemku pri budovaní
oplotenia žalovaným roku 2002/2003, vlastníkom bola firma BANCO for trading Praha spol. s.r.o., IČO:

14888874 ) ako už bolo uvedené vyššie v tom čase už došlo k vydržaniu parcely žalovaným, resp.
jeho právnymi predchodcami. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uviedol, že nie je zrejmé,
prečo p. E., ktorý sa stal neskôr vlastníkom predmetnej parcely, resp. konateľom firmy, ktorá vlastnila
parcelu, KBK Real, s. r. o., ak mal vedomosť o tom, že žalovaný nie je vlastníkom časti parcely, na ktorej
sa stavba nachádza, uvedené neriešil príslušnými právnymi krokmi za účelom usporiadania vzťahov
a prečo žalobcu pri predaji parcely neupozornil na túto právnu vadu a neuviedol ju v kúpnej zmluve

zo dňa 15.02.2018, keď iné právne vady tam uviedol. Taktiež aj podľa odvolacieho súdu sú vyjadrenia
p. E. pri výsluchu, keď uviedol, že najskôr žalovaný múr postavil a až následne p. E. zistil, že „sa to
celé posunulo“ a ďalej to neriešil (teda v čase výstavby ho nemohol upozorňovať, že stavia na cudzom
pozemku), pri výsluchu uviedol, že si nepamätá ani približne, kedy bol múr postavený a kto ho staval,
rozporné s jeho čestným prehlásením zo dňa 06.10.2021, kde uviedol, že žalovaného upozorňoval už v

čase budovania základov. Čo sa týka čestného prehlásenia p. E. zo dňa 03.10.2024, z ktorého vyplýva,
že spoločnosť KBK Real, s. r. o., ktorej bol p. E. konateľom, nadobudla parcelu v roku 2005, následne
dal vyhotoviť nákres od geodeta p. L. a až vtedy zistil, že žalovaný svojou stavbou zasiahol do parcely
KN-C 1579/1, odvolací súd toto nepovažoval za dôveryhodné, nakoľko z nákresu geodeta L. z roku
2005 ani podľa odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nevyplýva zásah stavby žalovaného do parcely

KN- C 1579/1, pričom sám žalobca pred súdom prvej inštancie potvrdil, že toto zameranie nedával p.
E. vypracovať za účelom zamerania stavby - tvárnicového múra žalovaného, ale za iným účelom. Teda
tento dôkaz ani podľa odvolacieho súdu nepreukazuje vedomosť p. E. o zásahu stavby do parcely KN-
C 1579/1 už v roku 2005. Z čestného prehlásenia p. E. zo dňa 03.10.2024 je však aj podľa odvolacieho
súdu zrejmé, že nemohol žalovaného upozorňovať už v čase výstavby základov múru (r. 2002/2003),

že stavia na cudzom pozemku, keď tvrdí, že o tomto sa dozvedel po zameraní geodetom p. L. v roku
2005, pričom zásah múru do pozemku žalobcu (v tom čase jeho právneho predchodcu) pritom vyplýva
až zo zákresu C. L. z roku 2017, s ktorým nákresom už bol oboznámený aj žalovaný. Súd prvej inštancie
vzhľadom na vyššie uvedené výpovede p. E. a p. E. o tom, že upozorňovali žalovaného na neoprávnenú
stavbu už v roku 2005 (p. E.), resp. v roku 2009 (p. E.) správne vyhodnotil ako nedôveryhodné, a

to jednak v kontexte toho, že vzájomne nekorešpondujú a tiež z dôvodu, že sú rozpory v tvrdeniach
samotného p. E. /najskôr tvrdil, že upozorňoval žalovaného v čase budovania základov stavby, ktoré
bolo realizované v rokoch 2002/2003, neskôr uvádzal, že ho upozorňoval po zameraní geodetom v
roku 2005, z ktorého zamerania však umiestnenie múru nevyplýva, tiež v odpovedi na otázku č. 10
popisoval tvar pôvodného a nového múra, pričom v odpovedi na rovnakú otázku č. 15 už uviedol, že si

nepamätá ako vyzerala pôvodná stavba, č. l. 165 pv. -166 spisu/. Z predložených dôkazov pred súdom
prvejinštancie,tedaajpodľaodvolaciehosúduvyplýva,žep.E.zistilzásahažvroku2017,pozakreslení
parciel a múru geodetom C. L., čím k vydržaniu došlo u žalovaného aj bez započítania vydržacej
doby jeho právnych predchodcov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel správne
k záveru, že v čase výstavby bol žalovaný dobromyseľný, že stavia na svojom pozemku. Zároveň tento

dôkaz (čestné prehlásenie zo dňa 03.10.2024) nič nemení na závere súdu, že žalovaný ani jeho právni
predchodcovia neboli rušení v pokojnej držbe časti pozemku, na ktorej sa stavba nachádza. Ak by totiž
aj bolo pravdivé tvrdenie, že p. E. sa dozvedel už v roku 2005 o tom, že múr sa nachádza na parcele KN-
C 1579/1, v tom čase už žalovaný (s pričítaním vydržacej doby jeho právnych predchodcov) pozemok
resp. jeho časť na ktorej sa nachádza stavba, nepochybne vydržal. Odvolací súd sa zhodne so súdom

prvej inštancie nestotožnil s názorom žalobcu, že dobromyseľnosť žalovaného vylučuje jeho ľahkovážne
konanie, keď pred realizáciou oplotenia nezabezpečil zameranie pozemku a vytýčenie hranice, čím
mohol predísť neoprávnenému zásahu, nakoľko vyššie popísané okolnosti dlhodobého, nerušeného
užívania parcely s oplotením postaveným právnymi predchodcami žalovaného nenasvedčovali tomu, že
pôvodné oplotenie (a teda aj zrekonštruované oplotenie žalovaným) by sa malo nachádzať na parcele

žalobcu,čímbymohlivzniknúťužalovanéhopochybnostiopriebehuvlastníckejhranicespornýchparciel
a že by bolo nutné hranice geodeticky premerať. Dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie
nebolo preukázané, že v čase rekonštrukcie oplotenia žalovaným by existovalo zasahovanie nejakej
osoby, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať u žalovaného - oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctvespornej veci (resp. jej časti). Žalovaný konal v ospravedlniteľnom omyle, že ide o časť pozemku, ktorý
nadobudol od svojich právnych predchodcov. Čo sa týka tvrdení žalobcu uvádzaných v odvolaní, že
„súd prvej inštancie sa vôbec pri riešení a posúdení skutočností nezaoberal tým, že pôvodné oplotenie

na hranici sporných pozemkov pozostávalo z pletiva umiestneného na kovových stĺpikoch, a teda išlo
o oplotenie čo do šírky podstatne menšieho rozsahu, a to práve aj s poukazom na výpoveď svedka
J., ktorý uviedol, že na betónový základ prišalovali tvárnice, z čoho možno nepochybne vyvodiť, že
išlo o rozšírenie a podstatnú zmenu pôvodného oplotenia; táto skutočnosť bola zároveň jednoznačne
preukázaná aj znaleckým dokazovaním a aj fotodokumentáciou plotu, ktorý v rokoch 2002 a 2003

mal postaviť žalovaný; je celkom zrejmé, že ak by aj pôvodný pletivový plot s kovovými stĺpikmi bol
umiestnený na hranici sporných pozemkov rešpektovanej ich vlastníkmi historicky už od roku 1928,
ktorý záver súdu prvej inštancie pritom tiež nemá žiadnu oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania,
ale je len nepreukázaným skutkovým tvrdením samotného žalovaného, tak realizáciou novej stavby
plotu s úplne inou šírkou (oproti pôvodnému plotu) muselo nutne dôjsť k rozšíreniu plochy pozemku
zabratého takouto stavbou a teda stavebník takéhoto plotu musel nepochybne vedieť a od začiatku

byť uzrozumený s tým, že zasahuje do širšej plochy pozemku a zaberá (zastavuje) väčšiu plochu
pozemku oproti ploche zabratej (zastavanej) pôvodnou stavbou plotu; preto, ak by aj žalovaný ako
stavebník takejto novej stavby plotu – tvárnicového múru bol dobromyseľný v tom, že stavbu realizuje
na trase pôvodného oplotenia umiestneného na hranici sporných pozemkov, tak rozhodne nemohol byť
dobromyseľný v tom, že takúto stavbu realizuje len na svojom pozemku, keď realizáciou takejto stavby

plotu došlo k rozšíreniu plochy pozemkov zabratých stavbou, a to v podstatnom rozsahu“, odvolací súd
tieto nepovažoval v tomto štádiu konania za opodstatnené, nakoľko žalobca tieto netvrdil pred súdom
prvej inštancie, pričom ide len o domnienky žalobcu, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie, tieto neboli v konaní ani tvrdené, nebolo k nim vykonané dokazovanie a neboli
ani preukázané. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že v konaní nebola

preukázaná žiadna taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že stavebník nebol v dobrej viere,
že predmetnú stavbu (oplotenie) stavia sčasti na cudzom pozemku. Stavebník bol teda oprávneným
držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú predmetná stavba zasahuje, resp. stavebník
bol oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého staval (§ 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že predmetná stavba nie je neoprávnenou stavbou v

zmysle § 135c Občianskeho zákonníka a preto správne v tejto časti žalobu zamietol.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci v napadnutej časti z
výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto
odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní,

boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd prvej
inštancie zaoberal, správne a dostatočne sa s nimi vysporiadal. V odvolacom konaní neboli tvrdené a
ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%stým,žeovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).