Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312215214
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2312215214.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: KONRES k.s., so sídlom
Národná trieda 246/10, 040 01 Košice, IČO: 47 249 005, správca úpadcu: DREAM TRANS, s.r.o. v
konkurze, so sídlom Bratislavská 61/56, 924 01 Galanta, IČO: 36 273 031, proti žalovanému: D. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. S. XXX/X, XXX XX M., právne zast.: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Blumentálska
2735/20, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 7.282 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb/39/2012-369 zo dňa 11. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb/39/2012-369 zo dňa 11. októbra

2018 potvrdzuje.

II. Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
7.282 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.01.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške
100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 04.07.2012, voči
žalovanémudomáhalzaplateniaistiny7.282Eurspríslušenstvomanáhradytrovkonania,ztituluzmluvy
o sprostredkovaní a vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 21Rob/249/2012-12 zo dňa 13.08.2012, proti
ktorému podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz ex lege zrušil a súd vo veci nariadil
pojednávanie. Žalovaný s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania žiadal žalobu zamietnuť,

nakoľko nárok žalobcu nebol preukázaný.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca
svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o sprostredkovaní, a to v r. 2005,
na základe ktorej bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného zabezpečovať zákazky na prevádzku 6
nákladných vozidiel žalobcu, na základe čoho aj fungovala spolupráca medzi sporovými stranami, a to
až do 31.05.2010, kedy bola zmluvná spolupráca ukončená, z dôvodu, že žalovaný prestal vykonávateľ

sprostredkovateľskúčinnosť,čožalobcaakceptoval.Žalobcasazaviazalvyplácaťžalovanémumesačne
odmenu vo výške 1.200 Eur, čo bolo viazané na výkon sprostredkovateľskej činnosti, t.j. zabezpečenie
zákaziek pre uvedených 6 nákladných vozidiel. Žalobca žalovanému vyplácal vopred zálohu, ktorá bola
vždy následne vyúčtovaná. Tak aj bola žalovanému vyplatená záloha 10.07.2009 vo výške 6.000 Eur a16.10.2009 vo výške 2.000 Eur s tým, že sa dohodli, že žalovaný buď zabezpečí zákazky, alebo uvedenú
zálohu vráti, a to najneskôr do 31.12.2010, čo sa však nezrealizovalo a žalovaný preto dlží sumu 7.282
Eur. Rozdiel v sume 8.000 Eur a 7.282 Eur vyplýva z vyúčtovania. Konateľ žalobcu bol osobne prítomný

pri odovzdaní peňazí žalovanému, bolo to v sídle kancelárie, bol tam prítomný tiež p. S. E., ktorý je
dodávateľ. Z titulu zmluvy o sprostredkovaní bola žalovanému vyplatená záloha na províziu, vzhľadom
však na to, že žalovaný nevykonal dohodnutú činnosť, bol povinný províziu vyplatenú vo forme zálohy
vrátiť. Dňa 31.05.2010 došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce a nevrátením vyplatenej zálohy došlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a k jeho povinnosti toto obohatenie vydať. Žalovaný

nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavili uvedenej povinnosti. Žalobca vyzval žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 12.01.2012, žalovaný obohatenie nevydal, žalobca si
preto uplatňuje popri istine aj úroky z omeškania počnúc dňom 17.01.2012 vo výške 9 % ročne. K obrane
žalovaného, že sa nejedná o jeho podpis na výdavkových dokladoch, žalobca uviedol, že ju považuje
za účelovú, z viacerých listín možno zistiť, že žalovaný sa vždy podpisuje iným podpisom.

5. Žalovaný v odpore poukázal na to, že platobný rozkaz považuje za v celom rozsahu neopodstatnený,
žalovaný nepodpísal výdavkové doklady, a ani neprevzal peniaze, s žalobcom spolupracoval v oblasti
sprostredkovania dopravy. Podľa žalovaného je mu žalobca dlžný za sprostredkovanie špedičnej
činnosti sumu cca 35.000 Eur, preto bola spolupráca ukončená. Žalovaný neoznačil, a ani nepredložil,
žiadne dôkazy.

6. Svedok E. S. k veci uviedol, že je dodávateľom žalobcu, so žalovaným má tiež len pracovné vzťahy,
preto môže vo veci vypovedať bez zaujatia. O zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami vie toľko, že
žalovaný mal na starosti autá a zabezpečenie prepráv vozidlami žalobcu. Svedok bol osobne prítomný
pri tom, kedy bola žalovanému vyplatená záloha, a to v kancelárii sídla žalobcu. Nevie už s určitosťou
uviesť aká presná suma to bola, prvý krát to bola suma okolo 6.000 Eur. Bolo to v termínoch v júli 2009

a následne v októbri 2009. Svedok bol pritom, ako žalovaný osobne podpísal prevzatie peňazí.

7. Podľa výdavkových pokladničných dokladov navrhovateľ žalovanému vyplatil zálohu dňa 10.07.2009
vo výške 6.000 Eur a dňa 16.10.2009 vo výške 2.000 Eur.

8. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie Mgr. Miroslavom Koutným znalcom z odboru
písmoznalectvo - ručné písmo, identifikácia pisateľa. Znalec v závere znaleckého posudku konštatoval,
že na základe predtlačených porovnávacích podpisov nie je možné určiť či sporné podpisy sú pravými
podpismi D. S.. Pri analýze sporných podpisov pomocou technických prostriedkov znalec zistil, že
sa nejedná o originálne písomnosti, ale o kópie. Sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú je

možné skúmať len ako izolovaný jav. Metódami písmoznaleckého skúmania nie je možné skúmať
či podpisy na pôvodných origináloch sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu alebo či boli
podpisy na písomnosti prenesené pomocou technických prostriedkov a nie je možné zistiť či boli
prepísané alebo „prekreslené“ z predchádzajúcich dokladov. Sporné podpisy (originály, z ktorých
následne vznikli skúmané kópie) a porovnávacie podpisy znalcom označené PM-26, PM-27 s najvyššou

mierou pravdepodobnosti vyhotovila tá istá osoba.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 642, § 644, § 647 ods. 1,
§ 651, § 344, § 351 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov,

§ 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 189, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne. Medzi

žalobcom a žalovaným ako medzi podnikateľmi došlo k vzniku obchodnoprávneho záväzkového vzťahu
vo forme zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola uzatvorená
v ústnej forme, čo obe sporové strany potvrdili. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že došlo kukončeniu zmluvnej spolupráce na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, ktoré žalobca
akceptoval.

11. Podľa § 189 Civilného sporového poriadku súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na
zistenie skutkového stavu, aby ju predložil (edičná povinnosť). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 24. februára 2010 sp. zn. 4Cdo13/2009. Pri súkromných listinách treba rozlišovať ich pravosť, teda
skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť,
t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti

listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností uvedených v listine vyvodzuje pre seba právne dôsledky.

12. Žalovaný bol vyzvaný prostredníctvom právneho zástupcu aby súdu zaslal 15-20 ukážok originálov
podpisov, ktorých dôveryhodnosť nie je spochybniteľná a ktoré vznikli v období vzniku spornej
písomnosti (rok 2009). Žalovaný prostredníctvom advokáta súdu zaslal nie originál písomností, ale
úradne osvedčené kópie. Na úradne overenej kópii je uvedené notárom, že predložená listina súhlasí

s originálom. Advokát zastupujúci žalovaného konal v rozpore so žiadosťou súdu, keď nebol zaslaný
originál, ale úradne overená kópia. Na úradne overených kópiách je dátum vyhotovenia 24.07.2015,
čiže v tento deň nepochybne žalovaný mal k dispozícii originál listín.

13. Súd si na deň 21.09.2016 predvolal žalovaného ktorý uviedol, že v čase vzniku sporného podpisu

nemá k dispozícii žiadne listiny, na ktorých je jeho podpis. Žalovaný ďalej uviedol, že originál listín,
ktoré predložil v overenej kópii nevie predložiť z dôvodu ich straty. V danom prípade dôkazné bremeno
spočívajúce v tom, že žalovaný mal preukázať, že na listine, ktorá bola predmetom znaleckého
dokazovania nie je jeho podpis spočívala na žalovanom (viď citované uznesenie NS SR 4Cdo/13/2009).
Žalovaný neuniesol toto dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil doklady potrebné k znaleckému

dokazovaniu napriek tomu, že ich v čase výzvy súdu mal v držbe. Následné nepredloženie dokladov v
origináli odôvodnil ich stratou. Teda žalovaný zapríčinil, že znalec nemohol jednoznačne určiť, či sporné
podpisy sú pravými podpismi D. S.. Súd však vychádzal z toho, že sporné podpisy a porovnávacie
podpisy s najvyššou mierou pravdepodobnosti vyhotovila tá istá osoba.

14. Súd považoval za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému zálohu na províziu v celkovej výške
8.000 Eur, tak ako to preukazujú predložené výdavkové pokladničné doklady, a aj svedecká výpoveď
E. S., žalovaný nevykonal dohodnutú sprostredkovateľskú činnosť, preto mu v dôsledku odstúpenia
od zmluvy vznikla povinnosť v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka ako aj v zmysle § 451 a
nasl.Občianskehozákonníkavrátiťžalobcovizálohuvrozsahu,vktoromnevykonalsprostredkovateľskú

činnosť, a to vo výške 7.282 Eur.

15. Vzhľadom na to, že žalovaný požadovanú sumu neuhradil riadne a včas, dostal sa podľa § 365 Obch.
zákonníka do omeškania dňom nasledujúcim po výzve na vrátenie plnenia, a žalobcovi tak vzniklo právo
uplatniť si popri istine i úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, vo výške 9 % ročne.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný návrh
bol podaný v celom rozsahu dôvodne, obrana žalovaného bola v celom rozsahu nedôvodná a
nepreukázaná, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej
sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

17. Dodal, že podpísanie pokladničných dokladov a prevzatie peňazí vyplýva zo samotných
pokladničnýchdokladov,zvýsluchukonateľažalobcu,akoajsvedkaE.S.,ktoríboliprítomníprivyplatení
peňazí. Z písomností, ktoré sú založené v súdnom spise a na ktorých sa nachádza podpis žalovaného,
naozaj vyplýva, že žalovaný používa rôzny druh podpisovania.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboliuplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

19. Žalovaný naďalej považoval žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú, a to z dôvodu, že
výdavkové doklady ako ani iný doklad o prevzatí peňazí nepodpísal. Dal do pozornosti, že znalec Mgr.
Miroslav Koutný v závere znaleckého posudku č. 35/2017 konštatuje, že na „základe predložených
porovnávacích podpisov nie je možné určiť či sporné podpisy sú pravými podpismi D. S.“, pričom taktiež
nie je možné zistiť či boli podpisy prepísané, alebo „prekreslené“ z predchádzajúcich dokumentov. Mgr.

Miroslav Koutný taktiež uvádza, že sporné podpisy s najväčšou mierou pravdepodobnosti vyhotovila tá
istá osoba, pričom však (v zmysle prechádzajúcich konštatácii) tou osobou nemusí byť práve žalovaný.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd v bode 11 napadnutého rozsudku taktiež uvádza, že „sporné
podpisy(originály,zktorýchnáslednevznikliskúmanékópie)aporovnávaciepodpisyznalcomoznačené
PM-26, PM-27 s najvyššou mierou pravdepodobnosti vyhotovila tá istá osoba.“ Zdôraznil, že touto
osobou nemusí byť práve žalovaný. Vzhľadom na záver znaleckého posudku č. 35/2017 mal žalovaný

za to, že predložený znalecký posudok žiadnym spôsobom nevyvrátil, avšak ani nepotvrdil, že by
podpisy na sporných dokumentoch boli jeho podpismi. Znalec Mgr. Miroslav Koutný skonštatoval, že
podpisy vyhotovila tá istá osoba, pričom touto osobou mohol byť ktokoľvek, kto mal prístup do priestorov
žalobcu.Podotkol,žezmluvaosprostredkovaníuzatvorenámedziúčastníkmikonaniazaniklaziniciatívy
žalovaného. Žalovaný od zmluvy odstúpil z dôvodu, že za vykonávanie činnosti pre žalobcu žalobca

neuhradil žalovanému dohodnutú finančnú sumu. Taktiež uviedol, že v priebehu súdneho konania
sa žalobcovia, ako ani ich právny zástupca, pojednávaní nezúčastňoval a svoju neprítomnosť na
pojednávaniach ani neospravedlnil. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcu zaviazal k náhrade trov
konania a trov právneho zastúpenia.

20. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

21. Uznesením sp. zn. 36K/34/2016 zo dňa 09.02.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku
dňa 16.02.2017, Okresný súd Trnava vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DREAM TRANS, s.r.o.,

Bratislavská 61/56, 924 01 Galanta, IČO: 36 273 031, zapísaného v Obchodnom registri Okresného
súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 17264/T.

22. Uznesením sp. zn. 36K/34/2016 zo dňa 05.06.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
12.06.2017, Okresný súd Trnava odvolal z funkcie správcu: Prvý správcovský dom, k.s., so sídlom

kancelárie Nitrianska 5, 917 01 Trnava a ustanovil do funkcie správcu: KONRES k.s., so sídlom
kancelárie: Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 249 005.

23. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2018 KONRES k.s., ako správca žalobcu, na výzvu súdu
oznámil, že na podanej žalobe trvá.

24. Výzvou zo dňa 03.02.2021 Okresný súd Galanta žiadal KONRES k.s., aby v zmysle ust. § 47 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, súdu v lehote 30 dní
oznámil, či dáva súhlas na pokračovanie v súdnom konaní (podanie návrhu na pokračovanie v konaní)
pod následkom zastavenia konania.

25. Podaním doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 30.03.2021 navrhol KONRES k.s., ako správca
žalobcu v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, pokračovanie v konaní.

26. Podaním doručeným súdu dňa 27.06.2024 KONRES k.s., Národná trieda 246/10, 040 01 Košice,
IČO: 47 249 005, ako správca konkurznej podstaty úpadcu DREAM TRANS, s.r.o. v konkurze,
Bratislavská 61/56, 924 01 Galanta, IČO: 36 273 031, v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opätovne navrhol pokračovanie
v predmetnom konaní.

27. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlades § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 20Cb/39/2012-369 zo dňa 11. októbra
2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

28. V priebehu konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: DREAM TRANS, s.r.o.,
Bratislavská61/56,92401Galanta,IČO:36273031,zapísanéhovObchodnomregistriOkresnéhosúdu
Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 17264/T v dôsledku čoho bolo sa prerušujú všetky súdne konania týkajúce
sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2018

KONRES k.s., Národná trieda 246/10, 040 01 Košice, IČO: 47 249 005, ako správca konkurznej podstaty
úpadcu DREAM TRANS, s.r.o. v konkurze, Bratislavská 61/56, 924 01 Galanta, IČO: 36 273 031, na
výzvu súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá. Vzhľadom na to, že aj následne KONRES k.s., ako
správca konkurznej podstaty úpadcu DREAM TRANS, s.r.o. v konkurze, Bratislavská 61/56, 924 01
Galanta, IČO: 36 273 031, podaniami doručenými súdu dňa 30.03.2021 a 27.06.2024, v zmysle § 47
ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

navrhol pokračovanie v predmetnom konaní, v konaní prerušenom podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo možné pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania
namiesto úpadcu. Uvedeným spôsobom tak odpadla prekážka, ktorá bránila pokračovaniu v konaní,
vzhľadom na čo, aj odvolací súd mohol danú vec prejednať a rozhodnúť.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb/39/2012-369 zo dňa 11. októbra 2018, pretože vo
výrokuvykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalovanýneargumentuježiadnymiskutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie

správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.282 Eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania z titulu zmluvy o sprostredkovaní a vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej
inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20Cb/39/2012-50 zo dňa 13.02.2013, ktorým žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.282 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od
17.01.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení
rozsudku, k rukám advokáta žalobca, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe
odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/43/2013-74 zo dňa
24.04.2014 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 20Cb/39/2012-50 zo dňa 13.02.2013 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia Krajský súd v Trnave poukázal na to,
že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol: „žiadam vykonať grafologickú skúšku môjho
podpisu“, aj keď nešlo o správne formulovaný procesný návrh, z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný
žiadal nariadenie znaleckého dokazovania. Odvolací súd konštatoval, že v danej veci súd prvej inštancie
záver o zásadnej skutočnosti spochybňovanej odporcom - prevzatie finančných prostriedkov oprel

o obsah výpovede štatutárneho zástupcu protistrany, svedka (nespomínajúceho si na presný dátum
prevzatia peňazí odporcom) a svojho názoru, že z písomností podpísaných odporcom založených
v spise naozaj vyplýva, že odporca používa rôzny druh podpisovania, pričom zároveň poukázal na
dôkazné bremeno, v dôsledku ktorého mal žalobca povinnosť predložiť prípadný grafologický rozbor
pravosti jeho podpisu. S takýmto postupom sa odvolací súd nestotožnil. Uviedol, že nie je sporné, že po

spochybnení dôvodnosti žaloby prešlo na žalovaného dôkazné bremeno, ten však reagoval návrhom na
nariadenie znaleckého dokazovania. Súd sa nemôže zbaviť povinnosti riadne viesť dokazovanie, resp.
odôvodniť svoj postup v súlade so zákonom tvrdením o povinnosti odporcu v rámci unesenia dôkazného
bremena predložiť “prípadný grafologický rozbor pravosti jeho podpisu“. Uviedol, že v danej situáciibolo povinnosťou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s podaným návrhom na vykonanie znaleckého
dokazovania s prihliadnutím na ust. § 123 a § 127 O.s.p. samozrejme s tým, že obaja účastníci si musia
byť vedomí dôsledkov vykonania znaleckého dokazovania na výšku trov súdneho konania.

32. Po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie vyzval
žalovaného, aby pre účely vypracovania znaleckého posudku, súdu v lehote 10 dní zaslal 15-20 ukážok
originálnych podpisov žalovaného D. S., na akýchkoľvek úradných listinách (výberové a vkladové lístky
z banky, daňové priznania, podklady zo sociálnej poisťovne, úradu práce, dovolenkové lístky, pracovné

zmluvy a iné), ktorých dôveryhodnosť nie je spochybnená a ktoré vznikli v období vzniku spornej
písomnosti (rok 2009).

33. Na uvedenú výzvu súdu žalovaný reagoval podaním doručeným súdu dňa 29.07.2015, ktorého

prílohou sú úradne osvedčené kópie požadovaných dokladov.

34. Výzvou zo dňa 28.09.2015 a následne urgenciou zo dňa 14.12.2015 (súd prvej inštancie opätovne
vyzval žalovaného, aby zaslal súdu 15-20 ukážok podpisov žalovaného D. S. na akýchkoľvek úradných
listinách, viditeľných podpisov bez pečiatky, nakoľko na listinách, ktoré súdu doručil, je podpis vo forme

fotokópie.

35. Zo zápisnice o výsluchu D. S. zo dňa 21.09.2016 (č.l. 222 súdneho spisu) vyplýva, že súd vyzval
žalovaného na predloženie originálov písomností, nakoľko v spise sa nachádzajú pod č.l. 126 až 136
len overené fotokópie týchto dokumentov (faktúry a identifikácia klienta zo Slovenskej sporiteľne, a.s.

zo dňa 28.01.2009). Žalovaný uviedol, že originál dokumentov nepredloží z dôvodu ich straty.

36. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie Mgr. Miroslavom Koutným znalcom z
odboru písmoznalectvo - ručné písmo, identifikácia pisateľa. Úlohou znalca bolo zistiť či na predložených
výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 16.10.2009 na sumu 2.000 Eur a zo dňa 10.07.2009

na sumu 6.000 Eur, sú podpisy žalovaného D. S., to znamená, či tieto podpisy sú pravé. Znalec mal
odpovedať na otázku, či je možné určiť, či podpis D. S. na výdavkových pokladničných dokladoch
nebol prepísaný z predtlačeného podpisu z predchádzajúcich dokladov, či mohol byť „prekreslený“
podpis žalovaného. Znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že na základe predtlačených
porovnávacích podpisov nie je možné určiť či sporné podpisy sú pravými podpismi D. S.. Pri

analýze sporných podpisov pomocou technických prostriedkov znalec zistil, že sa nejedná o originálne
písomnosti, ale o kópie. Sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú je možné skúmať len ako izolovaný
jav. Metódami písmoznaleckého skúmania nie je možné skúmať či podpisy na pôvodných origináloch
sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu alebo či boli podpisy na písomnosti prenesené pomocou
technických prostriedkov a nie je možné zistiť či boli prepísané alebo „prekreslené“ z predchádzajúcich

dokladov.Spornépodpisy(originály,zktorýchnáslednevznikli skúmanékópie)aporovnávacie podpisy
znalcom označené PM-26,
PM-27 s najvyššou mierou pravdepodobnosti vyhotovila tá istá osoba.

37. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozhodnutia a vrátení

veci na ďalšie konanie, postupoval v zmysle pokynu odvolacieho súdu a vysporiadal sa s podaným
návrhom žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, keď takéto dokazovanie nariadil. Žalovaný
však v rozpore s výzvou súdu prvej inštancie nepredložil doklady potrebné k znaleckému dokazovaniu
napriek tomu, že v ich v čase výzvy súdu mal v držbe. Následné nepredloženie dokladov v origináli
odôvodnil ich stratou. Teda žalovaný zapríčinil, že znalec nemohol jednoznačne určiť, či sporné podpisy

sú pravými podpismi D. S.. Súd prvej inštancie potom dôvodne vychádzal z toho, že sporné podpisy a
porovnávacie podpisy s najvyššou mierou pravdepodobnosti vyhotovila tá istá osoba, ako konštatoval
znalec v predmetnom znaleckom posudku. Hoci žalovaný aj v odvolaní tvrdil, že výdavkové doklady, ako
ani iný doklad o prevzatí peňazí nepodpísal, neposkytol súdu prvej inštancie vyžiadané úradné listiny s
ukážkami originálnych podpisov D. S. na účely znaleckého dokazovania, čím sám spôsobil, že v danom

smere neuniesol dôkazné bremeno. Uvedená procesná obrana žalovaného preto neobstojí.38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

39. Odvolací súd podotýka, že ďalšie žalovaným uvádzané tvrdenia, nemajú vplyv na jeho povinnosť

vrátiť žalobcovi zálohu v rozsahu, v ktorom nevykonal sprostredkovateľskú činnosť, a to vo výške 7.282
Eur.

40. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6Cdo/145/2011).

41.Odvolacísúdsohľadomnato,ženebolinaplnenéodvolaciedôvody,napadnutýrozsudokOkresného
súdu Galanta č.k. 20Cb/39/2012-369 zo dňa 11. októbra 2018 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny.

42. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu žiadne nevznikli.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).