Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824011010
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824011010.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. apríla 2025 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom A. B., D. XXX/X, t. č. na slobode,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/50/2024 zo dňa 05.02.2025 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/50/2024 zo dňa 05.02.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2
písm. b) Tr. zák. účinného do 05.08.2024 (správne účinného do 15.03.2024, ďalej len „Tr. zák.“), pretože

dňa 26.02.2024, v čase okolo 06:00 hod., na adrese E. F. G. XXX/XXX, A. B., vo vnútri garáže patriacej
k rodinnému domu, vzal z rúk poškodenej H. G. mobilný telefón značky iPhone Xs max, 64 GB čiernej
farby, sériové číslo: I., J.: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou T-COM s číslom: XXXX XXX XXX,
a to tak, že pristúpil k poškodenej odzadu počas toho ako sedela na stoličke a oboma rukami sa cez ňu
nahol, pričom jednou rukou jej odpojil z mobilného telefónu nabíjací kábel
a druhou rukou jej vytrhol z rúk mobilný telefón značky iPhone Xs max so slovami, že keď bude

normálna, tak sa môžu spolu baviť a následne ihneď odišiel z uvedenej garáže rýchlym krokom preč,
pričom predmetný mobilný telefón značky iPhone Xs max, 64 GB čiernej farby, sériové K.: I., J.:
XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou T-COM s číslom: XXXX XXX XXX, poškodenej obvinený nevrátil
ani po tom, čo ho od neho pýtala, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej H. G. škodu vo výške
230 eur, pričom takto konal napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi
pod sp. zn. 20T/13/2023 zo dňa 21.08.2023, právoplatným dňa 31.08.2023, uznaný vinným

zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Tento citovaný rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný napadol odvolaním
(bez bližšej špecifikácie, pričom následne ani v písomných dôvodoch odvolania obžalovaný bližšie

nekonkretizoval, v ktorej časti tento rozsudok napáda a aké chyby vytýka tomuto rozsudku alebo
konaniu, ktoré mu predchádzalo).

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči výroku o treste, pričom
poukázal na skutkové okolnosti prejednávaného prípadu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečného návrhu:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry uviedol: „Nakoľko napadnutý rozsudok považujem za
zákonný, navrhujem, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.“.
· Obžalovaný uviedol: „Navrhujem, aby bolo môjmu odvolaniu vyhovené a aby mi bol uložený miernejší
trest.“.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316
Tr. por., na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania obžalovaného bola neprimeraná prísnosť súdom prvého stupňa uloženého trestu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti napadnutého výroku o treste odôvodnil nasledovne
(citácie):

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správou č.l. 54, odpisom registra trestov
č.l. 51-52, rozsudkom sp. zn. 20T/13/2023 č.l. 55-57, sp. zn. 1T/58/2022 č.l. 58-59. Z týchto listinných
dôkazov vyplýva, že v posledných 10 rokoch bol obžalovaný na území Slovenskej republiky 5-krát súdne
trestaný pre rôznu trestnú činnosť, no predovšetkým majetkového charakteru, majúceho znaky krádeže,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu

v Prievidzi pod sp. zn. 20T/13/2023 zo dňa 21.8.2023, právoplatným dňa 31.8.2023,
pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce
z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri
určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd,
vzhliadnuc dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona - že sa k spáchaniu
trestnej činnosti doznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, a napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd toto jeho vyhlásenie prijal,

vzhliadnuc jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona - že už bol
pred spáchaním trestnej činnosti odsúdený, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenia
§ 38 ods. 3 Trestného zákona, pri ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery,
možnosť nápravy, a pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že práve vzhľadomna osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, teda že ide o osobu, ktorej páchanie trestnej
činnosti je dominantným spôsobom života, spôsob získavania finančných prostriedkov, bolo na osobu
obvineného i v minulosti pôsobené výkonom trestu odňatia slobody a táto okolnosť nemala na neho

významný prevýchovný účinok, lebo ho neodradila od páchania ďalšej novej trestnej činnosti, za ktorú je
i aktuálne uznávaný vinným, a potom dospel súd k záveru, že predovšetkým na ochranu spoločnosti, jej
jednotlivých členov, bude trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby - trest odňatia slobody
10 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože bol v posledných

10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v dostatočnej miere plniť účel trestu z pohľadu individuálnej
ako i generálnej prevencie. Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.

S vyššie citovaným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutého výroku o treste
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a v zmysle jednoty rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa
dodáva nasledovné:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd v prvom rade pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej súdom prijaté vyhlásenie
o vine neznamená „automaticky“ bez zohľadnenia ďalších skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu povinnosť súdu obžalovanému uložiť taký druh trestu (a v takej výmere), ktorý by inak
nezodpovedal zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.).

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený v súlade
so zákonnými ustanoveniami uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a rovnako i v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pričom ho nemožno považovať za neprimerane prísny tak, ako to má na

mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., a to ani vo vzťahu k jeho výmere, najmä z pohľadu
negatívneho hodnotenia osoby obžalovaného
a predchádzajúceho spôsobu jeho života.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu len takto uložený trest môže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred ním

ako páchateľom tým, že mu najmä zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov. Len takto uložený trest zároveň dostatočne vyjadrí aj jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Obžalovaný má v registri trestov už 13 záznamov pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, a to najmä

pre majetkovú trestnú činnosť (už 7-krát bol súdne trestaný pre trestný čin krádeže, ktorého sa dopustil
aj v prejednávanej veci), pričom v prípade jeho až 6 skorších odsúdení (aj) pre trestný čin krádeže mu
boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a posledný takýto trest vo výmere 10 mesiacov
obžalovaný vykonal „len“ dňa 14.01.2024 (!!!). Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne svedčia
podľa názoru odvolacieho súdu

pre odôvodený záver, že možnosti nápravy obžalovaného sú podstatne sťažené a obžalovaný je vo
vzťahu k páchaniu trestného činu krádeže špeciálnym recidivistom.

Preto ak ani najprísnejší druh trestu u nás opakovane uložený obžalovanému
pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti (a jeho následný opakovaný výkon) nesplnil svoj

účel najmä v tom smere, že ho neviedol k vedeniu už len riadneho života
na slobode bez páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu
neprichádzal u obžalovaného do úvahy iný druh trestu, resp. žiaden iný druh trestu by u neho neviedol
k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.

Napokon je potrebné dodať, že alternatívne tresty (teda tresty nespojené s okamžitým odňatím
osobnej slobody páchateľa) by sa mali spravidla ukladať najmä prvopáchateľom trestnej činnosti a nie
páchateľom, ktorí už boli opakovane vo výkone trestu odňatia slobody a opätovne sa dopustili totožnej
trestnej činnosti, čo je aj prípad obžalovaného.Napokon bol obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. (6 mesiacov až 3 roky), a to aj napriek vyššie uvedenému

negatívnemu hodnoteniu jeho osoby a predchádzajúceho spôsobu jeho života. Preto odvolací súd
dospel aj k záveru, že súdom prvého stupňa uložený trest je naopak neprimerane mierny. Keďže však
prokurátor nepodal odvolanie voči tomuto výroku napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného,
nemohol odvolací súd už pristúpiť k jeho sprísneniu.

Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu opakovane vo výkone trestu
odňatia pre úmyselnú trestnú činnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.