Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209711
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6615209711.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., štátny občan SR, 2/ E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX D., štátna občianka SR, obaja zastúpení: JUDr. Róbert Gombala, advokát so
sídlom P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovaným: 1/ F. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX, XXX XX D., štátny občan SR, 2/ F. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D.,
štátna občianka SR, obaja zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký
Krtíš, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I.Súd u r č u j e , že pozemky - parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako číslo 144/4

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako
číslo 144/5 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 133m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej
mapeakočíslo144/6zastavanáplochaanádvorieovýmere52m2,ktorésúOkresnýmúradomLučenec,
katastrálnym odborom pre obec a katastrálne územie C., zapísané na Liste vlastníctva číslo X patria
do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX,
trvale bytom C. XX v rozsahu 1/6 z celku a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobcu 1/ A.
B., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX a žalobkyne 2/ E. B., H. I.,

narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX, v rozsahu 5/6 z celku.

II. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania
v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

III. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť Slovenskej republike trovy konania
vo výške 7,46 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Učtáreň Okresného súdu Lučenec v r á t i žalobcovi 1/ zvyšok preddavku vo výške 32,30 Eur
zaúčtovaný pod položkou D14, položka registra 53, rok 2022 po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že pozemky – C KN parcela č. 144/4,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 14m2, C KN parcela č. 144/5, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 133m2 a C KN parcela č. 144/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2, ktoré sú
Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pre obec a katastrálne územie C. zapísané v LV č. X
anovovytvorenépozemky,ktorévzniknúzameranímzCKNparcielč.141/1,141/2znalcomstanoveným

súdom, patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ - A. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/
XXXX, trvale bytom C. J. XX v rozsahu 1/6-iny z celku a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobcu 1/ - A. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. J. XX a žalobkyne 2/ –
E. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. J. XX v rozsahu 5/6-ín z celku.Podľa Listu vlastníctva č. XX vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pre obec
a katastrálne územie C. sú podieloví spoluvlastníci pozemkov C KN parcela č. 142, záhrady o výmere
1004m2, C KN parcela č. 144/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 937 m2 a stavby rodinného

domu číslo súpisné 77 postavenej na C KN parcele č. 144/2. Spoločne sú bezpodieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností v rozsahu 5/6-ín z celku a žalobca 1/ je zároveň podielovým spoluvlastníkom
1/6-iny z celku. Predmetné nehnuteľnosti (ich ideálne spoluvlastnícke podiely) získali do vlastníctva
(spoluvlastníctva) nasledovne:
a) ideálny spoluvlastnícky podiel 1/6-iny z celku vyššie popísaných nehnuteľností nadobudol do svojho

výlučného vlastníctva žalobca 1) na základe dedenia po K. B., jeho matke, a to podľa dedičského
rozhodnutia – uznesenia o dedičstve sp. zn. L. XXX/XX, L. XXX/XX zo dňa 19.06.1997,
b) ideálny spoluvlastnícky podiel 5/6-ín z celku vyššie popísaných nehnuteľností nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ na základe kúpy od M. B., otca
žalobcu 1) a to podľa Notárskej zápisnice M. M. H. NZ XXX/XXXX, N. XXX/XXXX zo dňa 26.07.2000.
2. Uviedli, že od tohto času žalobcovia 1/ a 2/ užívajú predmetné nehnuteľnosti ako vlastné v hraniciach,

ktoré sú jasne vyznačené v prírode – nehnuteľnosti sú oplotené, resp. na hranici je postavený aj rodinný
dom číslo súpisné 77. Podľa ich informácií predmetné nehnuteľnosti ako vlastné v hraniciach, ktoré sú
jasne vyznačené v prírode užívali v minulosti aj ich právni predchodcovia – rodičia žalobcu 1/ – M. B.
a K. B..
3. Niekedy v roku 2014 žalovaní 1/ a 2/, susedia žalobcov 1/ a 2/ pri uvedených nehnuteľnostiach

v odseku 1 oznámili žalobcom 1/ a 2/, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi pozemkov – C KN parcely č.
144/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14m2, C KN parcely č. 144/5, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 133m2, C KN parcely č. 144/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2 s tým, že tieto
parcely neoprávnene užívajú a zároveň, že nie je v súlade so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností
ani užívanie záhrady – C KN parcely č. 142, ktorú tiež v časti neoprávnene užívajú žalobcovia 1/ a 2/

a je preto potrebné preložiť aj oplotenie záhrady.
4. V tejto súvislosti reagovali najskôr ochotou stav vysporiadať vzájomnými dohodami a tiež tvrdením,
že všetky pozemky, ktoré dovtedy užívali, užívali dlhodobo s tým vedomím, že pozemky im patria
v hraniciach ich skutočného užívania. Následne nasledoval zo strany žalovaných 1/ a 2/ list ich právnej
zástupkyne zo dňa 07.08.2014, v ktorom právna zástupkyňa za žalovaných 1/ a 2/ vyjadrila ochotu

predať pozemok C KN parcelu č. 144/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133m2, ktorá je
zastavaná domom číslo súpisné 77 vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, a trvala na vyprataní pozemkov – C
KN parcely č. 144/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14m2 a C KN parcely č. 144/6, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 52m2 a preložení oplotenia medzi záhradami - CKN parcelami 141 a 142.
5. Žalobcovia 1/ a 2/ medzitým zistili, že žalovaní 1/ a 2/ si dali vyhotoviť v roku 2013 Geometrický

plán č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 31.07.2013, na základe ktorého kataster nehnuteľností vytvoril C KN
parcely č. 144/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14m2, C KN parcely č. 144/5, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 133m2, C KN parcely č. 144/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2,
ktoré aj zapísal do vlastníctva žalovaných 1/ a 2/ do LV č. X vedeného Okresným úradom Lučenec,
katastrálnym odborom pre obec a katastrálne územie C. a zároveň bola na základe tohto geometrického

plánu aj zmenená hranica medzi záhradami účastníkov konania, t. j. medzi C KN parcelami č. 141/1,
141/2 (tieto sú vo vlastníctve žalovaných) a 142 (táto je vo vlastníctve žalobcov).
6. Žalobcovia 1/ a 2/ po tomto zistení oslovili právneho zástupcu, aby jednal s právnou zástupkyňou
žalovaných 1/ a 2/ a vec sa vyriešila mimosúdne, pretože žalobcovia 1/ a 2/ a ešte aj ich právni
predchodcovia užívali pozemky, ktoré boli v roku 2013 zamerané Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-

XX/XX v dobrej viere ako svoje vlastné a preto ich aj považovali za svoje vlastníctvo. Okrem tohto
Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX podľa žalobcov 1/ a 2/ ani hodnoverne nezachytáva skutočný
stav nehnuteľností, pretože minimálne zakreslenie rodinného domu číslo súpisné 77 je vzhľadom na
stav v prírode zjavne nesprávne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a presvedčenie žalobcov 1/ a 2/,
že žalovaní 1/ a 2/ nemôžu byť vlastníkmi pozemkov zameraných podľa Geometrického plánu č.

XXXXXXXX-XX/XX žalobcovia 1/ a 2/ vyzvali žalovaných 1/ a 2/ prostredníctvom ich právneho zástupcu
listom zo dňa 16.03.2015 na mimosúdne vysporiadanie veci, a to aj za osobnej účasti geodetov, ktorí
by v prírode vysvetlili skutočný stav veci. Na tento list už reagoval nový právny zástupca žalovaných 1/
a 2/ listom zo dňa 16.04.2015, ktorým možnosť mimosúdneho jednania odmietol a trval na vyprataní
pozemkov, resp. odkúpení pozemku zastavaného rodinným domom číslo súpisné 77 so stanovením

termínu do 31.05.2015 a hrozbou následnej žaloby pokiaľ požiadavky žalovaných 1/ a 2/ nebudú
splnené.
7. Žalobcovia 1/ a 2/ si medzičasom dali vec posúdiť aj geodetovi, ktorý im vyznačil v súčasnosti
platnej katastrálnej mape skutočný (dlhodobý) užívací stav ich nehnuteľností podľa v prírode existujúcichhraníc pozemkov (podľa existujúcej zástavby a oplotenia). Z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili
so spoločným zameraním sporných nehnuteľností a ani nedali žalobcom 1/ a 2/ súhlas na vykonanie
zamerania, ktoré by sa týkalo aj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, tak žalobcovia 1/ a 2/

zatiaľ nezabezpečili geometrický plán hlavne ohľadne vlastníctva záhrady – CKN parcely č. 141/1, 141/2
a142anavrhli,abydokonaniabolsúdomprizvanýznalec-geodet,ktorýzameriaskutočnýstavohľadne
vlastníctva záhrady – CKN parcely č. 141/1, 141/2 a 142.
8. Tvrdia, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi C KN parcely č. 144/4, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 14m2, C KN parcely č. 144/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133m2, C KN

parcely č. 144/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2, ktoré boli zamerané Geometrickým
plánom XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 31.07.2013 a ani tej časti C KN parciel 141/1 a 141/2, ktoré
boli zamerané Geometrickým plánom XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 31.07.2013 a ktoré sa nachádza
za oplotením, ktoré v prírode tvorí skutočnú hranicu medzi záhradami účastníkov sporu (teda medzi
C KN parcelami č. 141/1, 141/2 a 142). Všetky tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov 1/ a 2/ a to už či titulom dedenia, resp. kúpy, alebo v prípade, že by sa preukázalo

v rámci konania, že im takýto právny titul k týmto nehnuteľnostiam nesvedčí, tak určite právnym
titulom vydržania z dlhodobého, dobromyseľného užívania nehnuteľností ako ich vlastných v hraniciach
dlhodobo vytýčených a ustálených v prírode.
9. V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem. Žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem, aby súd určil, že sú
vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti podľa evidencie katastra nehnuteľností vedené podľa
LV č. X vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, hoc toto nie je pravda a vlastníkmi (spoluvlastníkmi) týchto
nehnuteľností sú žalobcovia 1/ a 2/. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva súdnym rozhodnutím
je posilnený ešte aj tým, že žalovaní 1/ a 2/ sa titulom svojho zápisu vlastníckeho práva evidovaného

na LV č. X domáhajú od žalobcov 1/ a 2/, či už vypratania nehnuteľností, resp. navrhujú niektoré
nehnuteľnosti žalobcom 1/ a 2/ predať, resp. za ich užívanie chcú požadovať odplatu.
10.Žalobcoviakvyjadreniužalovanýchuviedli,žezastávajúnázor,žepetitžalobyjeurčitýavykonateľný.
V návrhu označili pozemky, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a to údajmi evidencie
katastra nehnuteľností, a to konkrétne u pozemkov - C KN parcela č. 144/4, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 14m2, C KN parcela č. 144/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133m2 a C KN parcela č.
144/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2, ktoré sú Okresným úradom Lučenec, katastrálnym
odborom pre obec a katastrálne územie C. zapísané na LV č. X. Aj označenie novovytvorených
pozemkov,ktorévzniknúzameranímzCKNparcielč.141/1,141/2znalcomstanovenýmsúdomjepodľa
žalobcov dostatočne určité (z textu žaloby nepochybne vyplýva o aké pozemky sa jedná) a je dostatočné

na to, aby súd vedel prejednávať vec, pričom žalobcovia do času rozhodovania súdu o žalobnom návrhu
označenie týchto pozemkov doplnia vzhľadom na vykonané dokazovanie tak, aby obsahovalo všetky
údaje katastra nehnuteľností.
11. K tvrdeniu žalovaných uvedenom vo vyjadrení zo dňa 30.08.2015, že žalovaní sú vlastníkmi
pozemkov, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníctva a preto nemôžu byť dobromyseľní, uviedli, že

až do roku 2014 všetky pozemky, ktoré sú predmetom sporu užívali ako vlastné v hraniciach ako sú
tieto vytvorené v prírode a pokojný užívací stav týchto nehnuteľností sa zmenil jedine potom, čo si
žalovaní dali vyhotoviť Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 31.07.2013, na základe
ktorého kataster nehnuteľností vytvoril C KN parcely č. 144/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere
14m2, C KN parcely č. 144/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133m2, C KN parcely č. 144/6,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2, ktoré aj zapísal do vlastníctva žalovaných 1/ a 2/ na LV
č. X vedeného Okresným úradom Lučenec. V žalobe označili právne tituly nadobudnutia pozemkov,
ktorých vlastníkmi sa cítia, a ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú a to konkrétne titulom dedenia -
po K. B., matke žalobcu 1/, a to podľa dedičského rozhodnutia - uznesenia o dedičstve sp. zn. L. XXX/
XX, L. XXX/XX zo dňa 19.06.1997, na základe ktorého sa stal žalobca 1/ spoluvlastníkom ideálneho

spoluvlastníckeho podielu 1/6-iny z celku nehnuteľností a tiež titulom kúpy od M. B., otca žalobcu 1/, a to
podľa Notárskej zápisnice M. M. H. N. XXX/XXXX, N. XXX/XXXX zo dňa 26.07.2000, na základe ktorého
sa stali žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi ideálneho spoluvlastníckeho podielu
5/6-ín z celku nehnuteľností. Týmito titulmi nadobudnutia argumentujú aj proti vyjadreniu žalovaných
prečosadomáhajúurčeniedo1/6-inyzcelkuado5/6-ínzcelku,pretožetakskutočneajspornépozemky

v zmysle vyššie označených právnych titulov nadobudli.
12. Ohradili sa proti tvrdeniu žalovaných, že v minulosti prebehli aj ich snahy o odkúpenie nehnuteľností,
ktoré sú predmetom sporu, z ktorých údajných snáh žalovaní tiež odvodzujú ich nedobromyseľnosť.
Nikdy totiž nemali úmysel kupovať také nehnuteľnosti, pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve a ktoré boliužívané nimi (aj ich právnymi predchodcami) v hraniciach, ktoré sú viditeľné v prírode, čo podľa nich
nikto nikdy nespochybňoval.
13. Žalobca 1/ na pojednávaní súdu dňa 04.12.2015 uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

sporu zdedil najskôr po svojej matke, a to 1/6-tinu. Majetok, ktorý zdedil bol v takom rozsahu, ako
je k dnešnému dňu, nikdy tam neboli iné hranice, a ani so žalovanými nikdy nemali predtým žiadne
susedské spory. Jeho právni predchodcovia, a to jeho otec a matka taktiež nemali žiadne spory
s pôvodnými majiteľmi, ktorí boli právni predchodcovia žalovaných. Asi vlani začali žalovaní namietať
rozsah ich vlastníctva. V uvedenom dome vyrastal už ako chlapec a vždy rozsah vlastníctva bol taký, ako

aj v súčasnosti. Asi koncom 19.storočia došlo k rozdeleniu pôvodnej nehnuteľnosti medzi troma bratmi.
Zrejme sa nehnuteľnosti užívali tak, ako si to bratia rozdelili, až doposiaľ. V starom dome, toho času už
v maštali je stará hrada, a na nej je napísaný dátum s nápisom: „tento dom zabudoval O. a B. v roku
Pána 1887“. Tento starý dom ako pôvodný bol postavený na pozemku tak, ako aj teraz je v skutočnosti.
O. a B. boli jeho starému otcovi strýkovia. Manželstvo so žalobkyňou 2/ uzatvoril XX.XX.XXXX.
14. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní súdu dňa 04.12.2015 uviedla, že do rodiny B. začala prichádzať asi

rok pred uzavretím manželstva. Už v tom čase bolo všetko ako doteraz. V tom období približne v roku
1982 alebo 1983 susedia G., teda žalovaní, odkúpili susedný dom. Jednalo sa o starší dom po rodine
B., a to od inej rodiny B., od bratov M. a G. B.. M. je toho času nebohý a pán G. B. žije v E.. Starý dom,
ktorý spomenul jej manžel, teda žalobca 1/ bol postavený v rokoch 1955 až 1957 na starých základoch,
pred ním bol postavený nový rodinný dom, v ktorom boli dve izby dopredu smerom od starého domu

do vnútra pozemku, vrátane kuchyne, kúpeľne a špajze. Jej svokor jej rozprával, že pôvodní majitelia
susednej nehnuteľnosti, B., s ním uzavreli dohodu, a to tak, že svokor ustúpil v predmetnej časti svojej
nehnuteľnosti v prospech B. tak, aby im vyšiel vchod. Bolo to medzi nimi a stále dobre vychádzali. Po
smrti jej svokra, t. j. po 13.09.2013 začali G. tvrdiť, že zaberajú ich vlastníctvo. Svokra zomrela v roku
1995 a v dedičskom konaní po nej nadobudol 1/6-tinu manžel, teda žalobca 1/ a v roku 2000 odkúpili

nehnuteľnosť v rozsahu ďalších 5/6-tín, a až do roku 2014 nehnuteľnosť užívali v pôvodnom rozsahu. So
žalovanými sa riadne zdraví a nikdy ani raz neprišli, že niečo nie je v poriadku. Problém zrejme vyplýva
z postoja ich syna P.. Do roku 2014 vykonávala v obci funkciu starostky a postoj syna žalovaných,
P. môže vyplývať aj z predvolebných záležitostí. Nehnuteľnosť udržiavajú, chovajú tam hospodárske
zvieratá, nebývajú v nej.

15. Zástupca žalobcov na pojednávaní súdu dňa 01.03.2019 poukázal na to, že trvá na podanej žalobe
z dôvodu, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, a to titulom dedenia
a titulom kúpy, a preto sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, momentom nadobudnutia vlastníctva. Pokiaľ
by im takýto právny titul nesvedčil, tak sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu titulom
dlhodobého dobromyseľného užívania v hraniciach dlhodobo vytýčených a ustálených v prírode, a to

titulom vydržania. Poukázal na doteraz vykonané dokazovanie, a to hlavne na výsluch svedka G. B.,
ktorý bol vykonaný dožiadaným súdom, ktorý uviedol, že v minulosti medzi G. a pánom M. B., čo má
syna A., t. j. žalobcu, neboli žiadne spory o hranice. Pán G. B. bol predávajúcim nehnuteľností, ktoré
sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných. Taktiež z výpovedi svedkov, ktorí vypovedali na pojednávaní
dňa 25.05.2017 vyplýva, že priebeh hraníc medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných je odjakživa

taký, ako v súčasnosti, a zároveň žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by boli medzi susedmi nejaké
rozporyohľadnehraníc.Taktiežpoukázalnaohliadkunehnuteľností,vrámciktorejajsamotnýsúdmohol
konštatovať, že reálny priebeh hranice predzáhradky, steny rodinného domu č. 77 a aj plot za rodinným
domom č. 77 existuje dlhodobo a teda aj tento dôkaz potvrdzuje, že žalobcovia užívali nehnuteľnosti
rodinný dom 77 a pozemky, ktoré sú predmetom žaloby dlhodobo v dobrej viere, že im patria titulom

dedenia a kúpy.

16. Žalobcovia k listinnému dôkazu, ktorý žalovaní doručili po pojednávaní konanom dňa 09.05.2019,
a to k predloženej Notárskej zápisnici M. A. M. J. N., A. XXXXX/XXXX, N. C. XXXXX/XXXX zo dňa
20.10.2014 (ďalej „Notárska zápisnica“) uviedli, že Notársku zápisnicu ako prostriedok procesnej

obrany predlžili žalovaní prostredníctvom ich právneho zástupcu po skoro štyroch rokoch vedenia sporu
(spor začal v polovici roku 2015), hoc je preukázateľné, že o existencii tejto notárskej zápisnici musel
minimálne žalovaný 1) vedieť od momentu jej spísania, t. j. od 20.10.2014. V zmysle ustanovenia §
153 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.17. Žalobcovia s poukazom na vyššie uvedené preto tvrdia, že notárska zápisnica ako prostriedok
procesnej obrany žalovaných nebola predložená včas a preto navrhujú, aby súd na túto neprihliadal,
pretože jej neskoré predloženie vyžadovalo odročenie pojednávania (09.05.2019) a nariadenie ďalšieho

pojednávania (20.06.2019). Pritom nie je zanedbateľné, že žalobcovia sa od začiatku sporu domáhali
výsluchu žalovaného 1 (a to konkrétne už ich podaním zo dňa 04.12.2015), ktorý do notárskej
zápisnice pojal jeho vyjadrenie k predmetu sporu (pričom neúčasť žalovaného na pojednávaniach bola
ospravedlňovaná jeho zlým zdravotným stavom) a aj napriek uvedenému žalovaní predložili notársku
zápisnicu až po pojednávaní dňa 09.05.2019.

18. Pokiaľ súd bude na obsah notárskej zápisnice aj napriek uvedenému prihliadať, tak žalobcovia
navrhujú, aby bol žalovaný 1/ k obsahu notárskej zápisnice vypočutý na pojednávaní ako strana sporu,
a aby osobne vysvetlil tvrdenia, ktoré uviedol do notárskej zápisnice. Žalobcovia zároveň z opatrnosti
popierajú skutkové tvrdenia žalovaného 1) uvedené v notárskej zápisnici, ktoré majú spočívať v tom,
že pôda pod domom mala patriť p. M. B., že po smrti p. M. B. sa posúvala hranica pozemkov v
záhrade, že by viacerí svedkovia v dedine vedeli dosvedčiť, že B. staval na susedovom a že boli zvady

o pozemkoch. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a podľa žalobcov aj vyvrátené doterajším dokazovaním
v rámci sporu. Žalobcovia pritom poukazujú na skutočnosť, že hodnovernosť tvrdení žalovaného 1) v
notárskej zápisnici z roku 2014 je spochybnená aj tým, že podľa jeho vlastných tvrdení o údajných
problémoch s pozemkami vedel ešte za života p. M. B., t. j. pred rokom 1982 a napriek tomu problémy
s pozemkami neriešil za života pôvodného vlastníka – suseda (M. B. – otca žalobcu 1) nikdy do roku

2014 oficiálnou cestou.

19. Ku konaniu vedenému na Okresnom úrade Lučenec, katastrálny odbor sp. zn. X 29/2014
(ďalej aj „konanie X 29/2014“) žalobcovia uviedli, že neboli nikdy účastníkmi konania X 29/2014 a preto
žiadny výsledok takéhoto konania nemôže byť pre žalobcov prekážkou už rozhodnutej veci ako to

tvrdil na pojednávaní právny zástupca žalovaných. Okrem toho z rozhodnutia vydaného v konaní X
29/2014 zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor v konaní o oprave
chyby v katastrálnom operáte ohľadom nehnuteľností vedených na LV č. X v kat. území C. návrh na
opravu zamietol a teda takéto rozhodnutie nemohlo vyvolať akýkoľvek nový právny stav, voči ktorému
by žalobcovia mohli v rámci iného (napr. správneho) konania namietať.

20. Žalobcovia v súvislosti s konaním X 29/2014 poukázali na skutočnosti konštatované Okresným
úradom Lučenec, katastrálnym odborom a to konkrétne na nasledovné:
- účelom geometrického plánu, ktorý dali vyhotoviť žalovaní bolo oddelenie parciel č.
141/1,2, 144/3-6 a zameranie rodinného domu na parcele č. 144/1 a nie určenie vlastníckej hranice (je

to uvádzané na strane 1 listu zo dňa 26.06.2014),
- opravou podľa § 59 ods. 1 písm. a) b) katastrálneho zákona nemožno riešiť spor o vlastníctvo
(je to uvádzané na strane 2 listu zo dňa 26.06.2014),
a teda aj z uvedeného je zrejmé, že konanie X 29/2014 nemôže ovplyvňovať otázku vlastníckeho
práva, ktorú môže podľa žalobcov vyriešiť v danom prípade jedine súd, a to na základe vykonaného

dokazovania, ktorého podkladom bude aj geometrický plán, ktorého zhotovenie žalobcovia navrhli
vykonať od začiatku sporu.

21. Žalobcovia uviedli, že aj z rozhodnutia vydaného v konaní X 29/2014 zo dňa 19.08.2014 vyplýva,
že žalovaní kupovali v roku 1982 nehnuteľnosti bez vyhotovenia geometrického plánu a teda kúpa bola

realizovaná bez zamerania a vytýčenia hraníc a teda žalovaní kúpili v roku 1982 nehnuteľností tak ako
existovali v prírode (čo žalovaní aj potvrdili v nimi uzavretej kúpnej zmluve – konkrétne v čl. IV Kúpnej
zmluvy zo dňa 09.12.1982). Teda žalovaní nemali a ani nemohli mať v roku 1982 akúkoľvek pochybnosť
o priebehu hranice medzi susednými pozemkami a podľa žalobcov žalovaní v roku 2014 (t. j. po 32
rokoch) začali účelovo a nepravdivo tvrdiť opak a začali sa nedôvodne snažiť získať majetok žalobcov.

22. Na ohliadke nehnuteľnosti konanej dňa 27.07.2016 v predmetnej veci súdom žalobcovia poukázali
na tú skutočnosť, že podľa geometrického plánu, ktorý sa nachádza na čísle listu 85,86,87 spisu
a podľa červenej čiary, ktorá sa nachádza v tomto geometrickom pláne, ktorá ohraničuje parcelu 144/1,
145/, 144/4, 144/5 a 144/6, táto čiara vyznačuje reálny priebeh predzáhradky domu, steny rodinného
domu č. 77 a zároveň aj plot za rodinným domom pri parcele 144/6. Poukázali na tú skutočnosť, že

reálny užívací stav týchto nehnuteľností, predzáhradky, pozemku pod rodinným domom a pozemku za
rodinným domom je dlhodobo užívaný právnymi predchodcami žalobcov, resp. aj žalobcami.
23. Žalovaní pri obhliadke konanej dňa 27.07.2016 poukázali na to, že na mieste samom bol zistený
reálny stav, aký je v prírode a je zrejmé, že je v rozpore s údajmi, ktoré sa uvádzajú v katastrenehnuteľností. Je zrejmé, že rodinný dom žalobcov nie je zakreslený na katastrálnej mape tak ako
vskutočnostistojí.Ztýchtodôvodovpreferujúmimosúdneriešeniesporuvtomzmysle,abysižalobcovia
odkúpili sporné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu s tým, že navrhujú kúpnu cenu 2 000,--Eur

s tým, že na vlastné náklady vyhotovia kúpnu zmluvu aj zaplatia správne poplatky, prípadne overenie
týchto podpisov.
24. Žalobcovia listom zo dňa 10.08.2016 uviedli, že návrh prednesený zástupcom žalovaných na
ohliadke dňa 27.07.2016 je pre nich neprijateľný z toho dôvodu, že ešte pred začatím súdneho konania
navrhli žalovaným 1/ a 2/ prostredníctvom ich pôvodného právneho zástupcu A. Q. D., advokátky, listom

zo dňa 16.03.2015 návrh na mimosúdne riešenie veci a to za účasti geodetov, pretože už v tom čase
mali žalobcovia 1/ a 2/ pochybnosti o správnosti Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX minimálne
ohľadne zakreslenia rodinného domu číslo súpisné 77 vzhľadom na reálne umiestnenie tohto domu
v prírode. Zároveň žalobcovia 1/ a 2/ požiadali žalovaných o súhlas s možnosťou zamerania skutočného
stavu nehnuteľností. Na tento list už reagoval nový právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ JUDr. Jozef
Veselý,advokát,atolistomzodňa16.04.2015,ktorýmvmenežalovaných1/a2/možnosťmimosúdneho

jednania odmietol a trval na vyprataní pozemkov, resp. odkúpení pozemku zastavaného rodinným
domom číslo súpisné 77 so stanovením termínu do 31.05.2015 s hrozbou následnej žaloby. Zastávajú
názor, že vedenie tohto sporu, ktorého vedenie ich doteraz stálo nemalé finančné prostriedky, zavinili
žalovaní 1/ a 2/, a preto sú podmienky mimosúdnej dohody navrhnuté žalovanými 1/ a 2/ pre žalobcov
1/ a 2/ neprijateľné. Ako vyplýva zo samotnej ohliadky zo dňa 27.07.2016 na mieste samom (uznal to

aj právny zástupca žalovaných 1/ a 2/), ohliadkou bol zistený reálny stav, aký je v prírode, pričom je
zrejmé, že tento stav je v rozpore s údajmi, ktoré sa uvádzajú v katastri nehnuteľností a je zrejmé, že
rodinný dom žalobcov 1/ a 2/ nie je zakreslený na katastrálnej mape tak ako v skutočnosti stojí. Pritom
podotkli, že Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX, ktorý nerešpektuje reálny stav rodinného domu 77
v prírode, si dali vyhotoviť žalovaní 1/ a 2/ a z tohto Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX žalovaní

1/ a 2/ vychádzali pri výzvach na vypratanie nehnuteľností a výzvach na odkúpenie nehnuteľností a to
aj napriek upozorneniam žalobcov 1/ a 2/, že tento geometrický plán nie je správny a návrhom žalobcov
1/ a 2/, aby spoločne dali zamerať reálny stav sporných nehnuteľností. Teda vzhľadom na skutočnosť,
že stav v prírode je v rozpore s údajmi, ktoré sa uvádzajú v katastri nehnuteľností, a ktoré sú založené
aj na základe Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX, žalobcovia 1/ a 2/ nemôžu súhlasiť, aby

podkladom pre prípadné mimosúdne vysporiadanie boli údaje, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v katastri
nehnuteľností a ktoré sú v rozpore s reálnym stavom, pretože takéto mimosúdne riešenie sporu by podľa
názoru žalobcov 1/ a 2/ nebolo správne a do budúcna by aj tak nevyriešilo spory medzi stranami sporu.
Okrem toho doteraz je sporná aj hranica medzi pozemkami záhrad strán sporu, pričom ako vyplýva
z doterajšieho postoja žalovaných 1/ a 2/ a aj priebehu ohliadky zo dňa 27.07.2016, tak žalovaní 1/ a 2/

hranicu medzi záhradami strán sporu, ako je v prírode vymedzená existujúcim plotom, tiež neuznávajú.
Žalobcovia 1/ a 2/ sa považujú za spoluvlastníkov pozemkov, ktoré sú v súčasnosti evidované v katastri
nehnuteľností ako pozemky C KN parcela č. 144/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14m2, C KN
parcela č. 144/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133m2 a C KN parcela č. 144/6, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 52m2 a ktoré sú Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pre

obec a katastrálne územie C. zapísané v LV č. X a to z dôvodu, že tieto pozemky, ktoré v prírode
evidentne tvoria časť predzáhradky rodinného domu č. 77 - ohraničenej dlhé roky postavaným plotom
(CKN parcela č. 144/4), nachádzajú sa pod rodinným domom č. 77 (C KN parcela č. 144/5), resp. tvoria
časť dvoru za rodinným domom č. 77 - ohraničenej dlhé roky postavaným plotom (C KN parcela č.
144/6), dlhodobo ako vlastné nerušene užívali oni, resp. aj ich právni predchodcovia. Pritom samotní

žalobcovia 1/ a 2/ tieto nehnuteľnosti užívali v hraniciach vymedzených v prírode (a viditeľných aj na
ohliadke dňa 27.07.2016) ako vlastné a dobromyseľne od roku 1995 – keď spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zdedil žalobca 1/ a od roku 2000 – keď spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
kúpili žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ spoločne ako manželia. Aj z tohto dôvodu sú podmienky mimosúdnej
dohody navrhnuté žalovanými 1/ a 2/ pre žalobcov 1/ a 2/ neprijateľné.

25. Žalobcovia listom zo dňa 13.03.2017 poukázali na to, že z vyjadrenia svedka H. E. zároveň
jednoznačne vyplynulo, že rodinný dom č. 77 je zakreslený nesprávne a pokiaľ by ho zakreslil správne
tak by ním vyhotovený Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX kataster nehnuteľností do
svojej evidencie nezapísal. Svedok H. E. pri svojej výpovedi tiež uviedol, že vychádzal zo starých máp

pričom pri výpovedi uznal, že tieto mapy sú nepresné. V tejto súvislosti uviedli, že pokiaľ sú mapové
podklady nepresné tak sa nemá vychádzať z výmer, pretože kataster pri takýchto mapových podkladoch
nezodpovedá za výmery, ktoré eviduje. Hoci svedok uviedol, že ním predložená mapa nemá mierku,
podľa zistenia žalobcov má táto mapa mierku v merítku 1:2880.26. Svedok H. E. pri svojej výpovedi zároveň priznal, že porovnával aj ďalšie dva susedné pozemky,
jeden z ľavej strany od G. – pozemok B. a z pravej strany od B. – záhradu (tzv. G.), pričom z jeho

výpovede podľa žalobcov vyplynulo, že výmeru pozemkov, ktorá chýbala po jeho zameraní účelovo
„hľadal a doplnil“ z výmer susedných pozemkov, teda podľa požiadavky žalovaných doplnil ich pozemky
na súčet požadovanej výmery, pričom do výmer iných pozemkov – (okolitých), svedok nezasahoval.
Teda podľa žalobcov svedok pri vedomosti, že mapové podklady sú nepresné, nesprávne vychádzal
jedine z výmer, ktoré mali evidované v liste vlastníctva žalovaní (týmto „domeral“ chýbajúcu výmeru),

no nezohľadnil žiadne ďalšie okolnosti, ktoré mu mali byť z pomerov v prírode zrejmé a žalobcom
výmeru, ktorá chýbala žalovaným ním vyhotoveným geometrickým plánom „odobral“. V tejto súvislosti
žalobcovia namietajú aj tú skutočnosť, že z mapy, ktorú predložil svedok H. E. na pojednávaní dňa
17.02.2017 vyplýva, že pôvodne pozemok parcela č. 144/1, v časti pred rodinným domom vo vlastníctve
žalovaných,bolpodstatneširší,nosvedokpozemokparcelač.144/1vňomvyhotovenomGeometrickom
pláne č. XXXXXXXX-XX/XX zakreslil s priebehom hranice hneď pri rohu rodinného domu vo vlastníctve

žalovaných (medzi kontrolnými meračskými bodmi 156 a 155), čo podľa žalobcov môže tiež spôsobiť
svedkom popisované rozdiely vo výmerách pozemkov, ktoré svedok popísal tak, že p. G. má rozdiel –
266m2 a B. majú rozdiel + 213m2 s tým, že nie je jasné, že ktoré hranice zameriaval.

27. Žalobcovia na pojednávaní súdu dňa 18.06.2020 prostredníctvom svojho zástupcu, po vypočutí

znalca P. R. uviedli, že znalec potvrdil v časti záhrad, ktoré sú v súčasnosti evidované ako parcela číslo
141/1 a 141/2, že hranica medzi pozemkami prebieha tak, ako je reálne postavený plot medzi uvedenými
parcelami a parcelou č. 142, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Teda tvrdia, že pôvodný geometrický plán
geodeta E. nesprávne zameral vlastnícku hranicu a preto vo vlastníctve žalobcov je aj pozemok, resp.
pozemky, ktoré sa nachádzajú medzi vyznačeným priebehom susednej hranice určenej znalcom P. R.

a momentálne evidovaným stavom v katastri. Podľa znalca sa dajú tieto pozemky geodeticky zamerať
a môžu slúžiť ako podklad zápisu do katastra aj pre účely ich určovacej žaloby. Ohľadne návrhov na
doplnenie dokazovania už netrvali na výsluchu žalovaného 1/, ale len na vypracovaní geometrického
plánu.

28. Žalobcovia na pojednávaní súdu dňa 13.05.2021 prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že
v predmetnom spore bolo preukázané, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod rodinným
domom v ich vlastníctve aj predzáhradky, ktorá sa nachádza pred rodinným domom a zároveň aj časti
dvora, ktorý sa nachádza za rodinným domom. Keďže v rámci predmetného sporu bolo preukázané, že
uvedené pozemky sú dlhodobo užívané žalobcami, aj v časti zastavanej rodinným domom nie je podľa

nich pochybné ako prebiehala odjakživa hranica v tejto dvornej časti. V minulosti táto hranica, ktorú
tvorí predzáhradka, stena rodinného domu a plot za rodinným domom, stranami sporu a ich právnymi
predchodcami bola rešpektovaná, pretože v roku 1982 žalovaní kupovali nehnuteľnosti tak, ako sa tieto
nachádzali v prírode, a evidentne v prírode tieto boli vyznačené hranicou plotu vpredu pri predzáhradke,
hranicourodinnéhodomuahranicouplotazadomomvdvornejčasti.Taktiežvrámcidedičskéhokonania

v roku 1995 a aj v rámci kúpnej zmluvy z roku 2000 žalobcovia kupovali všetky nehnuteľnosti, resp.
dedili v stave, ktorý bol nepochybný v prírode, a ktorý aj vyplýva z predmetných dokumentov, a na
základe ktorých sa stali vlastníkmi pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Taktiež poukázali na to, že
takmer všetci svedkovia, ktorí boli vypočúvaní na pojednávaní dňa 25.05.2017 potvrdili, že nehnuteľnosti
strán tohto sporu v skutočnosti v prírode existovali tak, ako existujú v súčasnosti a existovali v čase

zhotovenia geometrického plánu pána E. a aj predtým. Majú za to, že práve by bolo nelogické keby
žalovaní kupovali predzáhradku, ktorá je oddelená plotom, pozemok pod rodinným domom, ktorý susedí
s rodinným domom a zároveň časť dvora rodinného domu, ktorý susedí s týmto domom. Preto ako tituly
nadobudnutia uvedených nehnuteľností označili kúpnu zmluvu a dedičské rozhodnutie a z opatrnosti
aj vydržanie, keďže žalobcovia minimálne od roku 1995 a od roku 2000 v dobrej viere, že je to ich,

vychádzajúc z dedičského rozhodnutia a kúpnej zmluvy užívali predzáhradku, pozemok pod rodinným
domom a zároveň aj časť dvora za rodinným domom. Teda pokiaľ by im nesvedčil titul kúpy a dedenia,
tak by im svedčil titul vydržania, pretože od roku 2000 minimálne do roku 2014 boli v listoch vlastníctva
zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností.

29.Žalovanížiadaližalobuzamietnuť.Žalobcoviatvrdia,žesúvlastníkminehnuteľností,ktorýchvlastníci
sú vlastne oni na základe príslušných listov vlastníctva. Z tohto je zrejmé, že žalobcovia nemôžu byť
nerušení a dobromyseľní ohľadne akejkoľvek držby, keďže vedia, že na konkrétnych listoch vlastníctva
sú uvedení ako vlastníci oni. Dokonca v minulosti prebehli snahy žalobcov o odkúpenie predmetnýchnehnuteľností od nich. Pokiaľ by aj nadobudli takéto vlastnícke právo, tak je logické, že nemôže
niekto nadobudnúť vlastnícke právo v 1/6-tine a iní v 5/6-tinách, ale takéto vlastnícke právo vydržaním
nadobúdajú všetci dobromyseľní a nerušení vlastníci v rovnakom pomere. Je pravdou, že nesúhlasili

s tým, aby si žalobcovia dali vytýčiť na ich pozemkoch akékoľvek diely, resp. aby došlo k zmene hraníc,
pretože sú presvedčení, že sú výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností a v budúcnosti sa
chcú domáhať vypratania týchto nehnuteľností, resp. zriadenia vecného bremena. K návrhu žalobcov na
vypočutie žalovaných ako strán sporu uviedli, že takýto dôkaz je nehospodárny a neúčelný, vzhľadom
k tomu, že sporné nehnuteľnosti už niekoľko 10-ročí užíva syn žalovaných. K vypočutému svedkovi G.

B. dožiadaným súdom uviedli, že tento svedok nevedel uviesť ani kedy sa odsťahoval z miesta bydliska,
ani kedy uzavrel manželstvo, a vzhľadom k jeho veku možno považovať jeho výpoveď za bezpredmetnú.
Celý spor považujú za zbytočný, nakoľko ponúkli žalobcom možnosť odkúpenia týchto nehnuteľností,
a keďže nedošlo k dohode o cene, tak sa vedie tento spor. Poukázali na konanie na katastrálnom úrade,
kde bol vypracovaný geometrický plán, a na základe tohto potom kataster ustálil hranice medzi týmito
nehnuteľnosťami, pričom majú za to, že ide o prekážku už rozhodnutej veci. Dôkazné bremeno je na

strane žalobcov, a tí doteraz nepreukázali dôvodnosť tejto žaloby, a preto nimi navrhované znalecké
dokazovanie považujú za nadbytočné a neefektívne.

30. Žalovaná 2/ na pojednávaní súdu dňa 25.05.2017 uviedla, že nehnuteľnosť odkúpili v mesiaci
december 1982 od rodiny žalobcov, pravdepodobne od M. a G. B.. V tomto období mali už žalobcovia,

resp. ich právni predchodcovia postavený svoj rodinný dom, ktorý prerábali, čo bolo ešte predtým ako oni
kúpili svoj dom. Oni tam vtedy ešte neboli, preto sa nevedela vyjadriť ako žalobcovia dom prerábali. Keď
dom odkupovali nepovedali pokiaľ je pozemok, povedali len toľko, že právni predchodcovia žalobcov
dom prerábali a mali sa podať do ich dvora, čo bol predtým. Žalobcovia majú taký veľký dvor, že sa
tam môžu motorovým vozidlom otočiť, oni majú taký dvor, že sa do neho nedá ani nacúvať ani vycúvať.

Otec žalobcu sa vyhováral na mladých, nech si to oni poriešia. Oni s otcom žalobcu 1/ vychádzali dobre,
on zomrel a so žalobcami sa dohodnúť nedá. Platia za nehnuteľnosť dane už veľa rokov. V čase, keď
im predávali nehnuteľnosť, M. B. a G. B. uviedli, že aby mali pokoj od žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov, tak dom predajú. Nechce, aby žalobcovia dom zbúrali, ale aby im vyplatili za pozemok,
ktorý sa nachádza pod ich domom. Predzáhradka prekáža vstupu na ich pozemok, pretože sa tam ťažko

dostať nákladným vozidlom. Žalobcovia sa mali podať aj do záhrady, ale presne nevedela uviesť ako
medzi záhradami bol plot, ktorý existuje aj v súčasnosti, tak ako bol. Záhrady boli oddelené drevenými
stĺpmi a pletivom, ploty sa od obdobia ako nehnuteľnosť kupovali nehýbali, pretože sa hýbať nedali.
Z druhej strany mali tiež spor so susedom o hranicu pozemku, pretože za ich domom z druhej strany je
ulička, ktorá má byť spoločná. Predávajúci pri predaj vraveli, že s otcom žalobcu 1/ sa nedá dohodnúť.

Ukázali im, že zo strany žalobcov má byť dom podaný. Tiež im povedali, že pol domu je na ich pozemku.

31. Žalovaní na pojednávaní súdu dňa 18.06.2020 prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že
v súčasnej dobe stav zapísaný na katastri nehnuteľností je taký, že nehnuteľnosti, ktorých vlastníci sú
oni, užívajú nesporne žalobcovia. Čo sa týka určenej hranice súdnym znalcom, nemajú záujem na tom,

aby tento plot bol zbúraný alebo, aby nejakým spôsobom došlo k vydaniu predmetných nehnuteľností
a v tejto časti, keďže sa jedná o minimálnu odchýlku ich stanovisko nie je rozporné. Problém je čo sa
týka parcely č. 144/4, č. 144/5 a č. 144/6, kde je postavený rodinný dom a záhrada žalobcov, a tieto
nehnuteľnostinavrhli,abysižalobcoviaodkúpili,pretožejezrejmé,žetietonehnuteľnostinemôžuužívať,
keďže je na nich postavený rodinný dom žalobcov. Žalobcovia spochybňujú aj predmetnú hranicu, avšak

o tomto doposiaľ nepredložili žiaden dôkaz.

32. Žalovaní na pojednávaní súdu dňa 13.05.2021 prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že čo sa
týka skutkových okolností, tento spor akoby mal dve časti. Prvá časť je určenie hranice kde sa nachádza
plot medzi stranami sporu a druhá časť je určenie hranice kde sa nachádza predzáhradka, rodinný dom,

časť za domom. Znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok v predmetnom spore určoval hranicu len
pokiaľ sa týka plotu prvej časti, ale čo sa týka ďalšej časti, považujú vyjadrenia znalca na pojednávaní
za takého charakteru, ktoré by súd nemal brať do úvahy, pretože v tejto časti súd nezhodol o nariadení
znaleckého dokazovania. Majú za to, že pokiaľ žalobcovia poukazujú na tri tituly nadobudnutia, neuniesli
dôkazné bremeno, aby preukázali, že tieto nehnuteľnosti zdedili, kúpili a v prípade vydržania by mali

preukázať dobromyseľnosť a nerušenosť, čo v tomto prípade nepreukázali. Za nespornú považujú len
hranicu medzi CKN parcelami 141/1 a 141/2, zapísaných na LV č. X, k. ú. C. a parcely č. 142, zapísanú
na LV č. XX, k. ú. C.. Majú za to, že pokiaľ je hranica nesprávna, tak žalobcovia sa mali domáhať naokresnom úrade, katastrálnom odbore nápravy takýchto pochybení, a nie podávať žalobu, a v tomto
prípade, ak nepreukázali, že to kúpili, zdedili alebo vydržali, tak nie je dôvod na vyhovenie takejto žalobe.

33. Okresný súd Lučenec rozsudkom číslo konania 4C/234/2015-554 zo dňa 03.06.2021 rozhodol tak,
že:
I.Súd u r č u j e , že pozemky - parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako číslo 144/4
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako
číslo 144/5 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 133m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej

mape ako číslo 144/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52m2, ktoré sú Okresným úradom
Lučenec, katastrálnym odborom pre obec a katastrálne územie C., zapísané na Liste vlastníctva číslo X
a Geometrickým plánom znalca P. M. R. číslo 4C/234/2015 zo dňa 20.08.2020, ktorý bol úradne overený
Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pod číslom S./XXXX dňa 25.08.2020 novovytvorené
pozemky parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako číslo 141/3 záhrada o výmere 24m2,
ktorá bola zameraná z parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape ako číslo 141/1 záhrada

o výmere 657m2, ktorá je Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pre obec a katastrálne
územie C., zapísaná na Liste vlastníctve číslo X a parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako
číslo 141/4 záhrada o výmere 38m2, ktorá bola zameraná z parcely registra C evidovanej na katastrálnej
mape ako číslo 141/2 záhrada o výmere 624m2, ktorá je Okresným úradom Lučenec, katastrálnym
odborom pre obec a katastrálne územie C. zapísaná na Liste vlastníctva číslo X, patria do podielového

spoluvlastníctva žalobcu 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C.
XX v rozsahu 1/6 z celku a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobcu 1/ A. B., narodený
XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX a žalobkyne 2/ E. B., H. I., narodenej
XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX, v rozsahu 5/6 z celku.
II. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania

v pomere 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.
III. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť Slovenskej republike trovy konania
vo výške 7,46 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Učtáreň Okresného súdu Lučenec v r á t i žalobcovi 1/ zvyšok preddavku vo výške 139,07 Eur
zaúčtovaný pod položkou D14, položka registra 31, rok 2019 a vo výške 47,18 Eur zo zaúčtovaného

preddavku D14, položka registra 25, rok 2020 po právoplatnosti tohto rozsudku.
V.UčtáreňOkresnéhosúduLučenec vráti žalovanému1/zvyšokpreddavkuzaúčtovanýpodpoložkou
D14, položka registra 12, rok 2020 vo výške 104,74 Eur po právoplatnosti tohto rozsudku.

34. Z dôvodu odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania

4C/234/2015-554, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom číslo konania 17Co/47/2021-629 zo dňa
24.08.2022 rozhodol tak, že:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku, ktorým určil, že geometrickým plánom znalca P. M. R.
č. 4C/234/2015 zo dňa 20. augusta 2020 úradne overeným Okresným úradom Lučenec, katastrálnym
odborom, pod č. S./XXXX dňa 20. augusta 2020 novovytvorené pozemky parcely registra "C" č. 141/3

záhrada o výmere 24m2 a parcela registra "C" č. 141/4 záhrada o výmere 38m2 patria do podielového
spoluvlastníctva žalobcu 1/ A. B. v rozsahu 1/6 k celku a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobcu 1/ A. B. a žalobkyne 2/ E. B. v rozsahu 5/6 k celku a vo výrokoch IV. a V. o povinnosti učtárne
Okresného súdu Lučenec vrátiť zložiteľom zvyšky preddavkov na trovy dôkazu p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že parcely registra

"C" evidované na katastrálnej mape parcelného č.144/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2,
parcelného č. 144/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 133m2, parcelného č. 144/6 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 52m2, evidované Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor pre obec
a katastrálne územie C. na Liste vlastníctva č. X vo vlastníctve žalovaných patria do podielového
spoluvlastníctva žalobcu 1/ A. B. v rozsahu 1/6 k celku a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

žalobcu 1/ A. B. a žalobkyne 2/ E. B. v rozsahu 5/6 k celku a vo výrokoch II. o povinnosti žalovaných 1/
a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania a III. o povinnosti žalovaných 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne nahradiť Slovenskej republike trovy konania z r u š u j e a v tomto rozsahu
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

35. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.36. Žalobcovia po čiastočnom zrušení rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania
4C/234/2015-554 na pojednávaní súdu poukázali na to, že krajský súd v zrušenej časti uviedol, že pri
posudzovaní právnej stránky nie je zrejmé, či žalobcovia nadobudli vlastníctvo titulom dedenia, resp.

kúpnej zmluvy alebo vydržania, a preto sa súd prvej inštancie nezaobíde bez odborného vyjadrenia,
resp. znaleckého posudku na určenie priebehu hraníc parcely číslo 144/1, 5 a 6 a parcely číslo
144/2. Podľa ich názoru hranica, tak ako bola zakreslená geometrickým plánom pána E. je nesprávna
a až z určenia hranice ako prebieha medzi pozemkami bude môcť súd vyvodiť, či vlastníctvo bolo
nadobudnuté titulom dedenia a kúpnej zmluvy alebo, ak sa určí, že hranica mala vždy prebiehať tak,

ako to zakreslil geodet E., tak titulom vydržania. Z uvedeného navrhli vykonať ďalší dôkaz, a to znalcom
z odboru geodézie na určenie hraníc pôvodných pozemkov parcely číslo 144/1, z ktorej boli odčlenené
parcely číslo 144/4, 5, 6 a parcely číslo 144/2, taktiež navrhli vyžiadať z Okresného úradu Lučenec,
katastrálneho odboru listinu H., nakoľko sa týka nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných, ale
v rámci ktorej je možné zistiť ako prebiehali hranice medzi pozemkami. Žalobcovia ďalej poukázali na
to, že ako je zrejmé z potvrdenia T. U. C., platili dane ako aj ich právny predchodca za všetky pozemky,

ktoré mali zapísané na liste vlastníctva. Z fotodokumentácie, ktorú súdu predložili, a ktorú vyhotovili dňa
14.10.2022 je zrejmé, že stav rodinného domu číslo 77, predzáhradky pred týmto rodinným domom,
hraničnej čiary medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných je taký, že hranica medzi pozemkami
žalobcov a žalovaných je tvorená plotom zo železobetónovým základom a stenami rodinného domu
číslo 77, ktorý je vo vlastníctve žalobcov a zároveň z fotografie hrady, ktorá sa nachádza v zadnej časti

rodinného domu, na ktorej je vytesané do dreva, že tento dom zabudoval B. B. a T. roku Páne 1873,
kde táto hrada je uložená na povalovej časti s tým, že jej poloha je kolmo na stenu rodinného domu
a z uloženia tejto hrady vyplýva, že stena rodinného domu, ktorá tvorí podľa žalobcov riadnu hranicu
medzi pozemkom žalobcov a žalovaných, je takáto od roku 1873.

37.Žalobcovianapojednávanísúdudňa08.12.2022súdupredložiliodpoveďOkresnéhoúraduLučenec,
katastrálneho odboru, z ktorej vyplýva, že hranica medzi pozemkami nebola v katastri vyznačená.
Taktiež predložili fotografiu k priebehu hranice, z ktorej je zrejmé, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti
vnepochybnýchhraniciach,ktoréboliminimálneodroku1958,resp.odroku1950vprírodenepochybné,
a ktoré vyplývajú už aj z fotografie z roku 1965, resp. 1966. Z uvedenej fotografie podľa nich vyplýva,

že postavenie domu žalobcov a predzáhradky sa nezmenilo a jediné čo sa zmenilo je stavba rodinného
domu. Ďalej z fotografií, ktoré predložili na pojednávaní je zrejmé, že plot predzáhradky je dobový,
teda z času postavenia rodinného domu a zároveň potvrdzuje aj tú skutočnosť, že žalovaní si dokážu
na svojom dvore uložiť aj palivové drevo. Taktiež z historickej ortofotomapy Slovenska z roku 1950
vyplýva, že rodinné domy boli stavené v obci C. vždy v pomere k sebe vodorovne, pričom prvé dve

nehnuteľnosti na uvedenej mape, ktoré by vytvárali ako také „L“ sú nehnuteľnosti, ktoré aj v súčasnosti
existujú a vlastnia ich žalobcovia a ďalšia nehnuteľnosť vedľa je pôvodný dom, ktorý bol prestavaný,
a v ktorom sa nachádza tá hrada. Z uvedenej mapy tiež vyplýva, že dvor medzi nehnuteľnosťami bol
vždy úzky a zároveň bol ohraničený nehnuteľnosťami vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov.
Podľa ich názoru teda nie je možné, aby niekedy v minulosti prebiehala hranica medzi pozemkami strán

sporu tak, ako to zakreslil geodet E.. Žalobcovia od začiatku svojho života boli presvedčení, že priebeh
hraníc je taký, ako prebieha v prírode, teda hranici, na ktorej sa nachádzal plot predzáhradky, ich rodinný
dom, plot za rodinným domom a poukázali na to, že aj v rámci tohto sporu znalec P. R. v časti záhrady
určil hranicu podľa existujúceho plotu, z čoho podľa nich vyplýva, že aj hranica medzi pozemkami, ktoré
ostali predmetom sporu je v hranici, ktorá je vyznačená v prírode. Zo Znaleckého posudku č. 88/2000,

znalca P. L. V., ktorý sa nachádza v predmetnom spise, konkrétne zo strany 3, bod 5, je zrejmé že stavba
súčasného rodinného domu, súpisné číslo 77 bola v užívaní od roku 1958 s tým, že stav tohto rodinného
domu je zhodný so stavom v katastri. Zároveň v bode 6 je uvedené, že k rodinnému domu, súpisné číslo
77 patrí plot, studňa a pozemky 142, 144/2. Z tohto dôkazu podľa nich nepochybne vyplýva, že dom,
súpisné číslo 77 bol vystavaný pred rokom 1958 a v tomto čase sa reálne ním aj potvrdili hranice, ktoré

boli v tomto čase v prírode medzi pozemkami právnych predchodcov strán sporu, čo bolo ešte pred
narodením žalobcu. Taktiež poukázali aj na dedičské rozhodnutie spisová značka L., ktorým žalobca 1/
zdedil nehnuteľnosti v podiele 1/6 po svojej matke K. B., kde zo strany 11 uznesenia o dedičstve vyplýva,
že rodinný dom číslo 77, že jeho príslušenstvom bola aj studňa a oplotenie, z čoho vyplýva, že aj v roku
1995 v čase dedičského konania nemal dedič, ani prejednávajúci notár akúkoľvek pochybnosť o tom,

že dom, súpisné číslo 77 je postavený na pozemkoch 142, 144/2 a k tejto nehnuteľnosti patrí oplotenie
a studňa. Aj z tohto dôkazu podľa nich vyplýva skutočnosť, že hranica medzi pozemkami strán sporu
prebiehala tak, ako bola v prírode vyznačená, teda rodinným domom, plotom a predzáhradkou. Ďalej
poukázali na Notársku zápisnicu číslo XXXXX spísanú na Štátnom notárstve 09.12.1982, na základektorej žalovaní odkúpili ich nehnuteľnosti od šiestich spoluvlastníkov a kde v tejto notárskej zápisnici
sa uvádza, že kupujú v prírode rodinný domček v C. aj s jeho popisom, na dvore sa nachádza studňa,
na vyznačených pozemkoch sú trvalé porasty. Zároveň v bode 4 je napísané vyhlásenie predávajúcich,

že predávajúci predávajú svoje nehnuteľnosti, na ktorých neviaznu žiadne ťarchy a bremená, nie
sú im známe žiadne skryté nedostatky, na ktoré by mali kupujúcich upozorniť. Zároveň kupujúci –
žalovaní prehlásili, že stav kupovaných nehnuteľností dobre poznajú z ohliadky na mieste samom a tieto
kupujú v takom stave, v akom sa k dnešnému dňu nachádzajú a do ich užívania vstúpili dnešným
dňom. Z uvedeného dôkazu podľa nich jednoznačne vyplýva, že žalovaní nemohli kúpiť, ani nemohli

nadobudnúť nejakú vedomosť o tom, že by kupovali aj pozemky pod predzáhradkou, rodinným domom
a dvorom žalobcov, pretože v tomto čase už evidentne stála predzáhradka s plotom, rodinný dom a aj
oplotenie dvora žalobcov. K otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním,
k dobromyseľnosti, poukázali na výpovede svedkov, ktorí vypovedali na pojednávaní dňa 25.05.2017,
ďalej na výpoveď žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 04.12.2015 a žalobkyne 2/. Na preukázanie momentu
vstúpenia do držby, žalobcovia poukázali na právoplatnosť dedičského rozhodnutia, ktorým žalobca

nadobudol sporné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/6tina, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.09.1997, kde podľa nich, ak sa nepreukáže skutočnosť, že nehnuteľnosti žalobca 1/ nadobudol
titulom dedenia, tak ich nadobudol titulom vydržania v 10-ročnej dobromyseľnej držbe najneskôr
17.09.2007. Čo sa týka ostatných nehnuteľností, žalobcovia poukázali na kúpnu zmluvu, spísanú vo
forme Notárskej zápisnice číslo N., ako aj na znalecký posudok, znalca P. L. V., pričom na základe tejto

zmluvy sa držby nehnuteľnosti ujali po jej podpise, zmluva bola zavkladovaná dňa 28.06.2000 a pokiaľ
by sa nepreukázalo, že nadobudli vlastníctvo titulom tejto kúpnej zmluvy, tak nadobudli vlastníctvo 5/6tín
sporných pozemkoch titulom vydržania, a to najneskôr ku dňu 26.07.2010, taktiež uplynutím 10-ročnej
dobromyseľnej vydržacej lehoty.

38. Žalobcovia k odbornému vyjadreniu, znalca P. M. R., zo dňa 18.05.2023 sa písomne vyjadrili a uviedli
tieto námietky a pripomienky:
podľa nich je spor vyvolaný hlavne skutočnosťou, že žalovaní vychádzajú z výmer pozemkov, ktoré
boli v minulosti ustálene v historických dokumentoch (v zmysle čoho si dali vyhotoviť aj geometrický
plán, ktorý vôbec nerešpektoval reálne pomery nehnuteľností v prírode) a argumentácia o výmerách

pozemkov bola aj jedným z hlavných dôvodov podaného odvolania, ktoré žalovaní podali proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C/234/2015 – 554 zo dňa 03.06.2021. V tejto súvislosti žalobcovia
potom v prvom rade namietajú, že znalec v Odbornom vyjadrení urobil podstatnú chybu, v dôsledku čoho
podľa žalobcov dochádza k viacerým pochybeniam v rámci celého Odborného vyjadrenia. Totiž znalec
v rámci prílohy č. 4 Odborného vyjadrenia vypracoval tabuľku s názvom „Písomná identifikácia parciel“,

kde podľa žalobcov chybne zamenil polohu parciel 143 a 144 existujúcich v zmysle parcelného protokolu
(1867) a parciel 144/1 a 144/2 [znalec parcelu 143 (1867) identifikoval ako súčasné parcely 144/1, 3, 4,
5, 6 čo je absolútne v rozpore so skutočnosťou a parcelu 144 (1867) identifikoval ako súčasnú parcelu
144/2 – teda tieto parcely úplne vymenil]. Z dôvodu, že znalec odkazuje na prílohu č. 4 v časti kontrolné
zistenia Odborného vyjadrenia a to práve v súvislosti s tým, že prehľadnú tabuľku (prílohu č. 4) zostavil

na porovnanie výmer pozemkov podľa jednotlivých operátov a z tejto tabuľky potom mal ustáliť, že k
zmene výmer medzi katastrálnym parcelným protokolom a prvotným zápisom v EN nedošlo, je podľa
žalobcov spôsobené, že znalec dospel k nesprávnemu vytýčeniu hranice a k chybným záverom jeho
Odborného vyjadrenia.

38.1 Znalec sa podľa žalobcov bez akýchkoľvek podkladov stotožnil s vlastníckym zápisom
(prepisovaniami mien) v rámci parcelného protokolu (1867), pričom vôbec nepreskúmal vlastnícke
práva, nakoľko keď by bol preskúmal všetky pôvodné zápisy, tak by zistil, že vlastníctvo B. B. určite
zodpovedá súčasnej podobe existujúceho oplotenia a umiestnenia stavieb žalobcov a tiež aj ich
pôvodnej rozlohe a rovnako je to tak aj u žalovaných. V tejto súvislosti uviedli, že pri takomto postupe

vyhodnotenia zo strany znalca mohli žalovaní od roku 1867 predať napríklad aj polovicu výmer ich
pozemkov a v zmysle Odborného vyjadrenia by to bolo v poriadku.

38.2 Znalec sa podľa žalobcov absolútne v Odbornom vyjadrení nevysporiadal s tým, že došlo k zániku
pôvodnej parcely č. 143, ktorej existencia je nesporná z hľadiska historických podkladov a existenciu

tejto pôvodnej parcely deklaruje aj sám znalec na viacerých miestach Odborného vyjadrenia. Pritom
práve v spojitosti s argumentáciou žalovaných o dôležitosti výmer jednotlivých pozemkoch bolo potrebné
sa vysporiadať práve s touto otázkou a to aj z dôvodu, že pôvodná parcela 143 mala výmeru 136
siah (489m2). Aj v tejto súvislosti žalobcovia opätovne poukazujú na skutočnosť, že znalec podľaprílohy č. 4 pôvodnú parcelu 143 identifikoval ako súčasné parcely 144/1, 3, 4, 5, 6 čo je absolútne
v rozpore so skutočnosťou a parcelu 144 identifikoval ako súčasnú parcelu 144/2 (tieto parcely úplne
vymenil) čo v spojení s tým, že sa znalec nevysporiadal so zánikom pôvodnej parcely u žalobcov

len potvrdzuje presvedčenie o nesprávnosti záverov znalca čo do určenia správnosti hranice medzi
pôvodnými pozemkami parcela č. 144/1 a 144/2.

38.3 Žalobcovia zároveň nesúhlasia s postupom a z toho vychádzajúceho záveru znalca, že znalec sa v
jeho Odbornom vyjadrení stotožnil s vytýčením hranice medzi pôvodnými pozemkami parcela č. 144/1 a

144/2 na základe mapy z roku 1983 (táto ani nie je súčasťou – prílohou Odborného vyjadrenia), pričom
sám znalec uznáva, že neexistuje žiaden technický podklad slúžiaci k jej tvorbe, ktorý by mal vyššiu
meračskú hodnotu a hodnovernosť takejto mapy znalec potvrdzuje len nejakou úplne nedôveryhodnou
mapou (podľa znalca mapou nižšej kvality) nazvanou znalcom mapou jednotnej evidencie pozemkov
(mapa „JEP“), ktorá mala údajne pochádzať z rokov 1956 – 1964, kde mapa „JEP“ je pritom prílohou
Odborného vyjadrenia (príloha č. 7). Nesprávnosť tohto postupu znalca a z tohto vychádzajúceho záveru

znalca žalobcovia opierajú jednak o to, že ani v mape z roku 1983 a ani v mape „JEP“ nebolo správne
zakreslené umiestnenie stavieb, ktoré evidentne v roku 1983, rokoch 1956 – 1964 a aj v roku 1950 na
dotknutých pozemkoch existovali a aj z toho, že medzi mapou roku 1983 a mapou „JEP“ je evidentný
rozpor spočívajúci tiež v umiestnení stavieb na pozemkoch č. 144/1 a 144/2 (pričom podľa kópie mapy
„JEP“ v Odbornom vyjadrení nie je možné ani ustáliť označenie parciel, na ktorých sa nachádzajú

stavby).

38.4 Je pre žalobcov nepochopiteľné z akého dôvodu znalec pri určení hranice medzi pozemkami
parcelyč.144/1a144/2nevychádzalzhistorickejortofotomapy(ďalejaj„HOFM“),ktorábolavyhotovená
v roku 1950 so skutočným zameraním, pričom sám znalec skonštatoval, že v rokoch 1949 - 1950, keď

bolo vykonané letecké snímkovanie a z tohto je znateľné vtedajšie umiestnenie domu (terajšie súp. č.
77), pričom znalec zároveň skonštatoval, že stavba domu súp. č. 77 je totožná so stavom v roku 1950,
z čoho následne znalec vyvodil záver, že pôdorys pôvodného domu je totožný so súčasným skutočným
pôdorysom domu súp. č. 77 okrem drobných prístavieb vykonaných do vnútra dvora – teda zadná strana
domu (od p.č. 144/1) je nezmenená. Pritom podľa znalca je zákres stavby domu súp. č. 77 v pozemkovej

mape EN aj v katastrálnej mape odlišný od umiestnenia v HOFM z roku 1950 a zároveň je odlišný aj
od skutočného umiestnenia stavby v teréne a teda znalec nemal za takejto situácie priznať relevanciu
mapám, ktoré aj podľa neho sú vyhotovené bez akýchkoľvek technických podkladov slúžiacich k ich
tvorbe (mapa z roku 1983), resp. sa jedná doslova o „nakreslený“ obrázok – mapa „JEP“ (túto znalec
charakterizoval tak, že - Meranie bolo maximálne zjednodušené a obmedzené bez stabilizácie hraníc a

kontrol. Úľavy boli povolené i pre presnosť zákresov do máp. Vzhľadom k rozsahu diela a krátkosti času
neboli častokrát dodržané ani mierne kritériá presnosti).

38.5 Nakoniec je podľa obsahu súdneho spisu, ktorý znalec mal celý k dispozícii, nepochybné, že
umiestnenie domu (terajšie súp. č. 77), ktorého zadná strana podľa žalobcov je súbežná s hranicou

medzi pozemkami 144/1 a 144/2 existovalo ešte aj pred rokom 1950, t. j. pred leteckým snímkovaním
(doklad o umiestnení hrady) a teda podľa správnosti mal znalec prihliadať aj na takéto skutočnosti a
nemal v rozpore s viac ako storočným stavom umiestnenia stavby určovať hranicu pozemkov tak, že
prechádza cez rodinný dom a to len na základe úplne nehodnoverných máp, ktoré vznikli asi až v roku
1983.

38.6 Znalec podľa žalobcov nepreskúmal v rámci historických podkladov prevod siahových jednotiek na
m2. Znalec v Odbornom vyjadrení zakreslil priebeh hranice podľa žalobcov nesprávne (ako to už uviedli
vyššie), no podľa žalobcov pochybil aj v tom, že sa nevysporiadal ani s výmerou, ktorá žalovaným akoby
„chýbala“ a ktorá predstavuje výmeru pozemkov, ktorá sa nachádza pod obecnou cestou a chodníkom,

pretože pôvodná parcela č. 144 zasahovala do chodníka miestnej komunikácie a v súčasnosti sa
jedná o parcelu K NC č. 1193/3, zapísanej na LV č. XXX, pod BI - T. C. v 1/1 a jedná sa o záber 50m2.

38.7Odbornévyjadrenietiežneobsahujevysvetleniekzmenámvlastníkovvrámciparcelnéhoprotokolu,
ktorý predložili žalobcovia a ktorý znalec aj pojal ako súčasť Odborného vyjadrenia. Pritom podľa

žalobcov pôvodné vlastníctvo na meno B. B. je vo výmere 621,25 siahy a meno B. O. (M.) len 484,25
siahy, čo podľa žalobcov zodpovedá súčasnej skutočnej užívacej ploche a toto podľa žalobcov tiež
preukazuje, že užívací stav je základom, z ktorého mal znalec vychádzať pri určení priebehu hranice
v zmysle uznesenia súdu. Je preukázané, že takýto užívací stav existoval už v čase zápisu pozemkovpar. č. 144/1, 141 v roku 1965 (číslo zmeny 2/65) na LV č. X aj zápisu pozemkov parc. č. 144/2, 142 v
roku 1971 (číslo zmeny 7/71) na LV č. XX a skutočnosť, že dom, ktorého zadná strana (od p.č. 144/1)
je súbežná s hranicou medzi pozemkami a teda stál na terajšom mieste minimálne od roku 1950, čo

dokazuje HOFM z roku 1950. HOFM je teda základný podklad, z ktorého mal znalec pri určovaní hranice
za všetkých preukázaných okolností vychádzať.

38.8 Žalobcovia poukazujú ešte na to, že pokiaľ znalec v Odbornom vyjadrení ustálil hranicu medzi
pozemkami (s ktorou žalobcovia nesúhlasia, tak ako to odôvodňujú vyššie) tak aj pri priebehu

tejto hranice je preukázané, že hranica, ktorú medzi nehnuteľnosťami určil fakticky vypracovaním
geometrického plánu geodet p. H. E. je určite nesprávna.

38.9 Vzhľadom na vyššie uvedené námietky a pripomienky žalobcovia navrhujú, aby bol znalec vypočutý
na pojednávaní a aby veci vysvetlil a uviedol, ako žalobcami vytknuté chyby ohľadne zámeny parciel
mali vplyv na výsledné určenie hranice, aby vysvetlil zánik pôvodnej parcely č. 143 a či jej zánik má

vplyv na jeho závery o určení hranice, aby vysvetlil a uviedol z akého dôvodu určil priebeh hranice v
rozpore s tým, že hranica prebieha úplne inak ako ju v súčasnosti ohraničujú existujúce stavby, ktorých
existenciu znalec ani z minulosti nepopiera, taktiež aby znalec vysvetlil a uviedol prečo priznal relevanciu
mapám, ktoré nemajú žiadny technický podklad a sú doslovne len „nakresleným“ obrázkom , pričom tieto
mapy sú evidentne v rozpore s existujúcou ortofotomapou (HOFM ) a skutočným stavom umiestnenia

nehnuteľností a nakoniec aby sa znalec vysporiadal aj s výmerami pozemkov v reálnom užívaní strán
sporu a to s ohľadom na pôvodné vlastníctvo právnych predchodcov strán sporu.

39. Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 19.09.2023 uviedli, že
žalobcom sa podarilo z archívu zabezpečiť pred pojednávaním súdu zameranie z roku 1970, kde

sa zameriavalo vybudovanie transformátora a na uvedenej mape je stále znázorňovaná parcela
č.143. Do súdneho spisu ďalej zástupca žalobcov predložil topografické mapy získané z verejne
dostupného portálu staré mapy.sk z roku 1964 aj 1990 pričom poukázal na to, že v uvedených
mapách v časti sporných nehnuteľností je orientácia nehnuteľností teda stavieb uvádzaná rovnobežne
vo vzťahu k polohe stavieb, pričom v mape z roku 1983 o ktorej hovoril aj znalec, že môže byť

nepresná je orientácia nehnuteľností, stavieb nerovnobežná. Ďalej uviedol, že žalobcovia si pripravili
podrobnejšie matematické výpočty, pričom výmera podľa katastra nehnuteľností a podľa toho akého
určenia vlastníckeho práva sa v tomto konaní domáhajú je spolu 199m2, čo matematicky až na malé
odchýlkysúhlasísozápisomvparcelnomprotokolezroku1867ohľadneparciel141,142,143a144,kde
celkovo B. B. a B. M. mali vlastniť podľa výmer parciel 141 až 144 1106 siach, čo je v prepočte 3978m2

a pri zohľadnení skutočnosti, že parcela 144 sa má deliť podľa parcelného protokolu nie v pomere 1/2-
ice ale v pomere 1/4-ina a 3/4-iny teda B. B. X/X-XXX a B. M. 1/4-ina tak žalobcami žiadaný stav,
ktorý sa má dosiahnuť po určení vlastníctva podľa tejto žaloby má byť 621,75 siach, teda 2236m2.
Stav u žalovaných má byť 484,25 siach, t. j. 1742m2, čo na úplne malé rozdiely, ktoré sú matematicky
zvýraznené v predložených podkladoch, v podstate korešponduje k existujúcemu, užívaciemu a aj stavu

vlastníckemu predtým ako bol vyhotovený geometrický plán pána E. v roku 2014. Poukázali na to, že
v parcelnom protokole z roku 1867 v kolonke Meno je uvádzané nad touto kolónkou vlastník pozemku,
čo podľa nich vyjadruje skutočnosť, že v parcelnom protokole boli uvádzaní vlastníci pozemkov teda M.
B. v rozsahu 1/4-ina a B. B. v rozsahu 3/4-iny. Pokiaľ teda vychádzajú z tohto parcelného protokolu,
keď prepočítali výmery patriace právnym predchodcom B. a B. a B. O. alebo M., tak pre žalovaných

pripadá 484,25 siach a pre žalobcov 621,75 siach čo je v súčasnom katastrálnom vyjadrení v podstate
skoro na meter stav, ktorý sa rovná užívaciemu stavu. Na základe uvedeného tvrdia, že hranica,
ktorú tvorí v prírode rodinný dom je skutočne správna, má ísť vodorovne a nie šikmo, pretože jedna
z výmer, ale aj z nimi produkovaných dôkazov ako je historická ortofotomapa, topografická mapa je
zrejmé, že hranica medzi spornými pozemkami už v roku 1964 aj predtým a aj potom a doteraz reálne

prebiehala tak, ako je v prírode vyznačená a to plotom predzáhradky, stenou rodinného domu žalobcov
a plotom v dvornej časti. Ďalej poukázali na dôkaz, ktorý sa nachádza v súdnom spise a to zmluvu
o pôžičke z roku 1965, v rámci ktorej právni predchodcovia žalovaných prevzali pôžičku a v tej súvislosti
prevzali zmluvu o obmedzení nehnuteľnosti, kde aj v tejto zaťažovali už vtedajšie parcely katastra
nehnuteľností zapísané vo vložke č. 93, kde v tom čase parcela č. 45 mala výmeru 490 siach čo

bolo v apríli 1965, čomu približne prislúcha výmera 484,25 siach, ktorá by mala prislúchať k B. M.,
podľa parcelného protokolu z roku 1867. Teda podľa nich sú podstatné výmery. Podľa parcelného
protokolu aj zmluvy o pôžičke, žalovaným nepatrilo viac ako 484,25 siach teda 1742m2. Pokiaľ sa
zoberú znalcom uvádzané tolerancie 70m2, tak rozdiely ktoré vyplývajú z nimi predložených tabulieka prepočtu z parcelného protokolu sú v tolerancii do 70m2, avšak predmet žaloby je v rozsahu 199m2,
čo je evidentne spôsobené zameraním geometrickým plánom E., ktorý hľadal „približne 250m2, ktoré
však podľa parcelného protokolu žalovaným nepatria“.

40. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, k listinným dôkazom, ktoré žiadali
prostredníctvom súdu z Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, uviedli, že z listu katastra a z
doterajšieho dokazovania vyplýva, že pôvodné pozemkovoknižné parcely č. 45 a 46 k. ú. C. neboli nikdy
graficky rozdelené, len boli evidované na rôznych pozemkovoknižných vložkách č. 163 a 93, z čoho

jednoznačne vyplýva, že na katastri neexistuje grafický podklad pre určenie hranice medzi v súčasnosti
existujúcimi pozemkami – parcely č. 144/3 a 144/4, 144/5 a 144/6 a teda aj odborné vyjadrenie znalca P.
M. R. zo dňa 18.05.2023 nemôže byť v časti hranice, ktorú tento znalec vyznačil (v prílohe č. 8 červenou
farbou) správne a vyjadrujúce skutočný správny stav hraníc medzi predmetnými pozemkami.

40.1 Z listu katastra vyplýva, že k.ú. C.. Pk parcela č. 46 bola doLlistu vlastníctva č. XX zapísaná ako

parcela CKN č. 142, 144/2 s Rozhodnutím Štátneho notárstva o dedičstve č. L. XXX/XX – Q.X/XX. Pk
parcela č. 45 bola do Listu vlastníctva č. X zapísaná ako parcela CKN č. 141, 144/1 so Zmluvou o
pôžičke H. XX/XX – Q. X/XX, no k zápisu takýchto parciel neexistuje žiadny grafický podklad a pritom
je podľa žalobcov úplný matematický nezmysel prepočet uvedený v dokumente Identifikácia parciel z
17.11.1970 predloženej katastrom, pretože prepočet 490 siah na m2 predstavuje len cca 1762m2 a nie

2037m2. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam si žalobcovia dovoľujú poukázať aj na výpoveď p. E., ktorý je
autorom geometrického plánu žalovaných, kde podľa výpovede tohto svedka sa ako geodet zameriaval
nadodržanievýmeryresp.2037m2kdežalobcoviatiežpoukazujú,žep.E.nezohľadnilplochu34m2pod
obecným chodníkom a cestou. Zároveň žalobcovia poukazujú na to, že dokument Identifikácia parciel z
17.11.1970 je ručne dopisovaný a v rámci rôznych ručných zápisov je uvádzaný aj v podstate správny

prepočet výmer pozemkov, ktoré mali byť vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných a týmto mala
prislúchať len výmera v zmysle reálnych v prírode existujúcich hraníc. Aj táto skutočnosť pri absencii
akéhokoľvek grafického podkladu na vyznačenie hranice medzi v súčasnosti existujúcimi pozemkami
– parcely č. 144/3 a 144/4, 144/5 a 144/6 v katastri pri súčasnom vykonaní ostatných dôkazov (ako je
hlavne HOFM) potvrdzuje, že odborné vyjadrenie znalca P. M. R. zo dňa 18.05.2023 nemôže byť v časti

hranice, ktorú tento znalec vyznačil (v prílohe č. 8 červenou farbou) správne a vyjadrujúce skutočný
správny stav hraníc medzi predmetnými pozemkami.

40.2 Z listu katastra vyplýva, že evidenčné listy č. 46 a 61 neexistujú, nakoľko sa evidovali len
do 01.01.2005 a teda podľa žalobcov neexistuje ani žiadny iný podklad ako vznikli podľa žalobcov

matematicky nezmyselné výmery uvedené v Liste vlastníctva č. XX a Liste vlastníctva č. X, ktoré sú
navyše v úplnom rozpore so skutočnou hranicou vymedzenou v prírode, v ktorej žalobcovia a žalovaní
ich nehnuteľnosti nepochybne užívajú.

40.3 Nakoniec z listu katastra vyplýva, že z geometrického plánu z roku 1960 je zjavné, že

pozemnoknižné parcely 45 a 46 boli v jednom pozemku čo potvrdzuje, že v čase keď dochádzalo k
zápisom výmer do Listu vlastníctva č. XX a Listu vlastníctva č. X neexistuje žiadny grafický podklad pre
zákres hranice v súčasnosti existujúcimi pozemkami – parcely č. 144/3 a 144/4, 144/5 a 144/6.

40.4 Nakoniec žalobcovia uvádzajú, že naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že právni

predchodcovia žalovaných mali mať 484,25 siah, čo predstavuje výmeru cca 1742m2 v zmysle
hodnoverných podkladov z roku 1867, ktoré pritom nezohľadňovali výmeru pod súčasným obecným
chodníkom a cestou – 34m2. Na základe vyššie uvedeného výmera 1742m2 by mala byť upravená na
hodnotu 1708m2, pokiaľ rešpektujeme reálnu hranicu, z ktorej vychádza aj žalobný návrh žalobcov.

40.5 Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 16.01.2024 poukázali na
svoje vyjadrenia k listinám, ktoré boli zaslané z katastra nehnuteľností, pričom zvýraznili tú skutočnosť,
že aj z potvrdenia katastra zaslaného súdu, aj z priloženého geometrického polohopisného plánu z roku
1960 vyplýva, že parcely 45 a 46 neboli nikdy graficky rozdelené, teda je potvrdené čo uviedol znalec P.
R., že v katastri nehnuteľností neexistuje grafický podklad pre určenie hranice medzi pozemkami, ktoré

sú predmetom sporu. Z podkladov zaslaných katastrom a to z návrhu na zápis vlastníctva, na základe
ktorého bol založený list vlastníctva pre právnych predchodcov žalovaných vyplýva, že bol vykonaný
nesprávny matematický prepočet výmer im patriacim pozemkov, kde pri výmere 490 siach mala byť pri
koeficiente 3,59 výmera 1762m2 a nie 2037m2 čo im bolo priznané, čo je v prepočte 567 siach. Na tútoskutočnosť poukázal z dôvodu, že už geodet E. tvrdil, že na základe požiadavky žalobcov hľadal nejakú
výmeru, ktorá by im mala patriť v rámci pozemkov a preto zameral aj pozemky do ich vlastníctva aj
vrozsahu,ktorédovtedyboliuznávanouužívacouhranicoumedzisusednýmipozemkami.Tiežpoukázal

na skutočnosť, ktorá vyplýva z listín, ktoré zaslal kataster zo dňa 20.11.2023 a to, že v súčasnosti
už neexistujú ani evidenčné listy č. 46 a 61, z ktorých podľa neho tiež vyplývajú nesprávne výmery
pozemkov po prepočte zo siach na m2. V listine Identifikácia parciel, ktorá bola zaslaná katastrom, je
taktiež nesprávny prepočet siach na m2, resp. nevie na základe čoho bolo prepočítaných 490 siach
na výmeru 2037m2 pre žalovaných. V tejto súvislosti poukázal na to, že tento dokument je mnohokrát

prepisovaný, najskôr písacím strojom jedným, druhým, potom ručne a z poznámok na tomto liste v ľavej
časti vyplýva skutočnosť, že celkovú výmeru siach, ktorú mali vlastniť právni predchodcovia žalobcov
a žalovaných pri prepočte m2 predstavuje výmera 3978m2, kde v prvej časti je uvádzaná výmera
2285m2, resp. číslo a pod ním výmera 1693, pričom tvrdí, že toto sú reálne výmery, ktoré vychádzajú
z pôvodných parcelných protokolov, v zmysle ktorých malo byť po prepočte siach, pri zakladaní listov
vlastníctva mali byť určené tieto výmery. To znamená pre právnych predchodcov žalobcov výmera

2285m2 a právnych predchodcov žalovaných 1693m2, čo podľa neho korešponduje s malými rozdielmi
aj skutočnej výmere v prírode s ich prepočtom, ktorý súdu predložili v tabuľkovej podobe. Žalobcovia
pokiaľtedanadobúdalispoluvlastníckepodiely,čiuždedenímalebokúpouodichprávnychpredchodcov,
tieto nadobúdali v reálnych výmerách, zodpovedajúcim situácii v prírode, tak ako boli tieto nehnuteľnosti
ohraničené a v podstate v skutočnosti existujúce výmery patrili ich právnym predchodcom, a teda aj im.

Teda pri zohľadnení chodníku, ktorý sa má nachádzať pred domom žalovaných v rozsahu 34m2 a keď
sa upravia všetky hodnoty, ktoré prepočítali, a pokiaľ sa rešpektuje reálna hranica medzi pozemkami
žalobcovažalovaných,ktorájezakreslenávodbornomvyjadreníznalcaP.R.zelenoufarbou,taktomuto
stavu výmery korešponduje presne aj žalobný návrh žalobcov na určenie vlastníckeho práva k parcelám
č. 144/4, 144/5 a 144/6. V konaní sa nedomáhajú nejakých zmien výmer, ale sa domáhajú určenia

vlastníctva v zmysle existujúcich pozemkov zapísaných v katastri, označenými parcelami aj výmerami.
Určenia vlastníckeho práva sa domáhajú z titulu vydržania, pričom k otázke splnenia dôvodov vydržania
sa vyjadrili na pojednávaní dňa 08.12.2022. V záverečnej reči zástupca žalobcov poukázal na to,
že podľa jeho názoru znalec R. nedokázal určiť hranicu medzi pozemkami nepochybným spôsobom
z údajov, ktoré by vychádzali z nejakého merania, hodnoverne vedel určiť len bod 1 v jeho znaleckom

nákrese č. 1, ktorý je aj tak za hranicou pozemku, čo podľa neho nie je vyhovujúce ani pre žalobcov,
ani pre žalovaných, pretože jednak žalovaným by sa pokiaľ by sa vychádzalo z takejto hranice zmenšil
vstup do dvora možno na rozsah dvoch metrov, a pokiaľ sa týka žalobcov, tak im by to zobralo časť
predzáhradky, časť pozemku pod domom a zároveň časť pozemku dvorovej časti, na ktorej majú
umiestnenú studňu. Poukázal na tú skutočnosť, že hoci znalec podal odborné vyjadrenie, v rámci

pojednávania dňa 19.09.2023 nevedel jednoznačne uviesť prečo hranica prebieha šikmo, jednoznačne
potvrdil, že dom žalobcov je zakreslený tiež nesprávne šikmo, mal byť zakreslený v podstate vodorovne
z hľadiska umiestnenia jednotlivých stavieb, tak ako to vyplýva s reálnym stavom a korešponduje
s reálnym stavom a potvrdzuje to aj historická ortofotomapa z roku 1950, ktorú znalec nespochybnil.
Znalec dokonca potvrdil, že sa môže domnievať, že sa jedná o nejaký chybný zákres hranice, pričom

opakovane uviedol, že nemá žiadny geodetický podklad pre šikmosť hranice, nevie to vyvodiť zo
žiadneho merania, pričom znalec poukazoval len na ním dohliadanú mapu z roku 1983, kde bola
hranica nakreslená šikmo, ktorá je ale vytvorená bez akéhokoľvek geodetického podkladu a merania
a mala sa údajne zakresliť podľa hranice z roku 1964, ktorá však neexistuje. K namietaným ním
predloženýmvýpočtovžalovanýmiuviedol,žetýmitoprepočtamipriabsenciíakéhokoľvekgeodetického,

resp. merackého podkladu pre vytvorenie hranice, ktorá je šikmá, je podstatné aj to, že výmery, ktoré
patrili právnym predchodcom žalobcov a výmery, ktoré patrili právnym predchodcom žalovaných, sú
správne také, aké reálne zodpovedajú situácií, ktorá je v prírode. Aj historicky takéto výmery mali
žalobcovia v minulosti kúpiť, resp. zdediť. Vzhľadom na situáciu, že podľa neho znalec určil nesprávne
hranicu medzi parcelami a správna je aktuálna užívacia hranica pre vyriešenie sporu, tak podľa neho je

dôvodná argumentácia o nadobudnutí vlastníctva troch označených parciel titulom vydržania, pretože
ak nie je potvrdená hodnovernosť hranice, tak z pohľadu dobromyseľnosti žalobcov je potrebné vnímať
situáciu tak, ako ju vnímali strany sporu, pričom je nepochybné, že aj žalovaní aj žalobcovia užívali
pozemky v dobrej viere ako svoje. Žalovaní od roku 1982 keď ich kúpili zároveň uznali v kúpnej zmluve,
ktorá je predmetom dokazovania, že kupujúci kupujú nehnuteľnosti v stave v akej sa nachádza v prírode,

čiže museli vedieť a vidieť, že pozemky sú reálne rozdelené domom, ktorý je na hranici, predzáhradkou
a plotom, ktorý oddeľuje túto predzáhradku a plotom za domom. Žalobcovia boli v tom, že nadobúdajú
nehnuteľnostidedenímakúpouhranicivyznačenejvpredmetnomodbornomvyjadreníznalca,vnákrese
číslo 1, v zelenej farbe, keď ich nadobúdali v čase uzavretia kúpnej zmluvy a v čase dedenia. Teda podľaneho žalobcovia do roku 2024 v dobrej viere nadobudli všetky pozemky, ktorých určenia vlastníctva sa
domáhajú, pretože boli v tom, že tieto im evidentne patria a boli v domnení, že dedením a kúpou ich
nadobúdajú. Na pojednávaní dňa 08.12.2022 žalobcovia vyslovene uviedli kedy nadobudli vlastníctvo

vydržaním, nikto pred nimi nemohol nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, a preto sa ani nemôžu domáhať
určenia toho, že tieto parcely patria do dedičstva po niekom, pretože až v roku 2023 bolo zistené, kde
sa nachádza údajne hranica, a keď sa oni v podstate ujímali držby nehnuteľností, ujímali sa v hranici,
ktorá je vyznačená v zelenej farbe, čiže oni sami pre seba splnili podmienky vydržania, keď užívali
nehnuteľnosti, kde mali dobrú vôľu, že sú ich, a tieto nadobudli vydržaním v roku 2000, resp. v roku

2010 tak, ako to uviedli na predmetnom pojednávaní.

41. Žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 08.12.2022 uviedli, že
žalobcovia neuviedli na pojednávaní žiadne nové skutočnosti, keďže už v samotnej žalobe z roku 2015
uviedli, že všetky nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, či už titulom dedenia, resp.
kúpi alebo právnym titulom vydržania. To, že kúpou nehnuteľnosti žalobcovia nemohli nadobudnúť

potvrdzuje aj samotná kúpna zmluva, kde sú uvedené výmery nehnuteľnosti, pričom žalobcovia tvrdia,
že kúpili nehnuteľnosti v oveľa väčšej výmere, čo však nesvedčí ich tvrdeniam z hľadiska výmery
týchto nehnuteľností. Taktiež pokiaľ sa týka dedenia, tak mohli dediť len to, čo je uvedené v dedičskom
rozhodnutí a nič viac. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že malo dôjsť k vydržaniu aj v časti nehnuteľnosti, ktorá
mala byť predmetom dedičského konania, tak podľa nich žalobcovia postavili nesprávne žalobu a mali

žalovať, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, ktorý ich mal vydržať, a nie
podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Poukázali na to, že nikto nemôže nadobudnúť viac práv, tak
ako je to uvedené v kúpnej zmluve a v dedičskom rozhodnutí.

41.1 Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 05.01.2023

uviedli, že súd na pojednávaní konštatoval, že sa bude zaoberať aj možnosťou vydržania predmetných
nehnuteľností. Teraz žalobcovia zmenili rétoriku a už netvrdia, že tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpou,
resp. dedením, ale že došlo k ich vydržaniu a v podstate negujú všetky doteraz vykonané dôkazy
a vyhlásenia, kde doteraz preukazovali to, že nehnuteľnosti kúpili a zdedili. Ak predtým žalobcovia tvrdili,
že nehnuteľnosti kúpili alebo, že ich zdedili, tak je logické, že im nemôže svedčiť titul vydržania, kde sa

predpokladá nerušené a dobromyseľné užívanie predmetných nehnuteľností. Ak teda bolo preukázané,
že žalobcovia nehnuteľnosti nekúpili a nezdedili, tak sama táto skutočnosť o sebe je dôkazom, že
nemohlo dôjsť ani k ich vydržaniu, pretože žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v držbe, keďže podľa
ich názoru titul nadobudnutia bola kúpa, resp. dedenie, čo sa ukázalo ako nepravdivé do rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok, žalobcovia nepredložili právne

relevantné dôkazy na preukazovanie vydržania. Žalobcovia predložili súdu určitú fotodokumentáciu,
z ktorej má vyplývať stav nehnuteľností, ktorý však je súdu známy z ohliadky na mieste samom, a preto
takáto fotodokumentácia nemá žiaden právny význam pre posúdenie vydržania. Ďalšou písomnosťou,
ktorú predložili bol určitý rodokmeň žalobcu A. B., z ktorého nie je zrejmé, čo by tento rodokmeň mal
preukazovať z hľadiska vydržania, pretože tento rodokmeň len deklaruje právne nástupníctvo žalobcu

po svojich predkoch. Taktiež žalobcovia predložili historickú ortofotomapu Slovenska z roku 1950, ktorá
nie je detailná, a z ktorej nemožno vyvodiť akékoľvek závery, ktoré sa týkajú nároku žalobcov. Pokiaľ
došlo k preloženiu ďalších písomností z Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor z 30.11.2022, tak
tam je konštatované, že pozemnoknižná parcela číslo 45, dom číslo 55, dvor a vnútornosť o výmere
1762m2 evidovaná v pozemkovoknižnej vložke číslo 93 k. ú. C., bola do listu vlastníctva zapísaná na

základe žiadosti štátneho notárstva v Lučenci o založenie listu vlastníctva, kde parcela číslo 142 bola
vo výmere 1281m2 a parcela číslo 144/1 zastavaná plocha o výmere 756m2 a pôvodne parcela číslo
45 a 46 bola jedna parcela. Bola aj priložená zmluva o pôžičke medzi bývalou štátnou sporiteľňou, ktorá
poskytla v roku 1965 pôžičku vo výške 20 000,--Kčs na prestavbu rodinného domu podľa rozhodnutia
MNV z 10.04.1965, kde nie je zrejmé o aké hranice medzi nehnuteľnosťami išlo. Zo strany súdu bola

tiež vyžiadaná z Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru aj listina z roku 1909, resp. 1904
(slabo čitateľná v maďarskom jazyku), kde sú uvedené rôzne mená a údaje, z ktorých však nevyplývajú
skutočnosti, ktoré by mali byť právne relevantné pre uvedený spor, a tiež nie je zrejmé čo týmito
dokladmi chcú žalobcovia dosiahnuť. Uvedené dôkazy predložené žalobcami doteraz nie sú spôsobilé
preukazovať vydržanie sporných nehnuteľností, a ani iné skutočnosti. Pokiaľ poukazujú na to, že platili

dane obci C., platili za nehnuteľnosti a v takej výmere, ktoré vlastnia, pokiaľ by sa cítili vlastníkmi
sporných nehnuteľností, tak je zrejmé, že im mala vzniknúť aj konkrétna daňová povinnosť.41.2 Žalovaní 1/, 2/ k odbornému vyjadreniu znalca P. M. R. zo dňa 18.05.2023 sa písomne
vyjadrili a uviedli, že znalec, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie sa zásadným spôsobom odchýlil od
geometrického plánu vypracovaného iným znalcom, ktorý bol podkladom k zápisu hraníc pozemkov na

príslušnom okresnom úrade, odbor katastrálny.

41.3 Teda v zásade znalec nakreslil 3 čiary, kde zelenou čiarou vyznačil hranicu aktuálneho užívania
nehnuteľností, modrá čiara je aktuálna hranica podľa katastra nehnuteľností a znalec nakreslil červenú
čiaru, kde deklaroval hranicu medzi parcelami určenú v znaleckom posudku, zrejme tým myslel odborné

vyjadrenie. Taktiež znalec uviedol aké podklady použil pre určenie hranice, kde zrejme vychádzal z
určenia hraníc z roku 1867 a zrejme tento originál katastrálnej mapy bol pre znalca dominantný, pričom
vychádzal aj z originálu pozemkovej mapy z roku 1983 s tým, že by sa malo jednať o fotokópiu a tým
je znížená presnosť aj kvalita, ale nie je zrejmé prečo sa znalec nesnažil získať z dostupných zdrojov
originál takejto mapy.

41.4 Takisto je pravdou, že pri prevode nehnuteľností v rokoch 1963 a 2013 nedošlo k geometrickému
zameraniu predmetných nehnuteľností a prevody sa vykonávali podľa príslušných listov vlastníctva a
nie podľa skutočného stavu v teréne, kde rozhodujúce podľa názoru žalovaných je stav podľa katastra
nehnuteľností, pretože v zásade nikto nemohol nadobudnúť viac práv, ako mal jeho predchodca. To, že
si kupujúci neoverovali to čo kupujú nemôže byť na škodu a ťarchu žalovaných.

41.5 Základom pre určenie hranice, ako aj zápisu do katastra nehnuteľností sa stal geometrický plán
vytvorený geodetom E., kde všetky udalosti a okolnosti, ktoré následne viedli k súdnemu sporu sa
odvíjajú od toho, či takýto geometrický plán je presný, pretože dvaja geodeti by nemali prísť k tomu, že
ich konečné závery sú diametrálne odlišné a teda je zrejmé, že jeden z geodetov urobil chybu, pričom

každý tvrdí, že jeho závery sú objektívnejšieho charakteru ako závery toho druhého geodeta.

41.6 Žalovaní sú v postavení laikov, takisto aj súd a preto je dôležité vo veci odborné posúdenie, pričom
súčasné odborné posúdenie neguje pôvodný geometrický plán.

42. Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 19.09.2023 uviedli, že čo sa týka
vypracovaného odborného vyjadrenia znalcom P. R., obidve strany mali k nemu výhrady a to z toho
dôvodu, že znalec určil hranicu medzi pozemkami k stranám sporu identicky ako geodet E. len s určitou
odchýlkou, pričom znalec nevedel určiť či sa jedná o odchýlku alebo nepresné meranie, ale jednoznačne
hranica medzi pozemkami ide cez predmetný rodinný dom čo sa prenášalo od tých čias, ako uviedol aj

znalec. Žalobcovia nemohli nadobudnúť viac nehnuteľností ako nadobudli na základe kúpy a dedenia
s tým, že geodet E. presne kopíroval výmeru pozemkov tak na strane žalobcov ako aj žalovaných.
Žalobcovia teda majú len toľko, koľko majú na písané na liste vlastníctva a taktiež aj žalovaní ale nemôžu
predmetné nehnuteľnosti užívať, nakoľko na nich je postavený rodinný dom žalobcov.

42.1 Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 16.01.2024 uviedli, že súd nie
je orgán, ktorý by mal posúdiť výmeru pozemkov, o tom môže rozhodnúť len katastrálny úrad a súd je
viazaný tým, čo je uvedené v katastri nehnuteľností. Prepočty žalobcov sú ich domnienkami z hľadiska
presného súčtu pravdepodobných čísiel, ktoré uvádzajú, ale ktoré nemajú vplyv na výsledok znaleckého
dokazovania. Žalobcovia v žalobe žiadali určiť vlastnícke právo titulom dedenia, resp. kúpi a v prípade,

že by sa takáto skutočnosť nepreukázala, tak aj titulom vydržania. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú
toho, že to vydržali, tak v podstate negujú všetky svoje prejavy predtým, ako súd vo veci meritórne
rozhodol. Pokiaľ sa týka vydržania, neboli splnené predpoklady ustanovené Občianskym zákonníkom,
pretože žalobcovia nemohli byť nerušení ani dobromyseľní, pretože by museli špecifikovať kedy nastala
dobromyseľnosťanerušenosť,avtomtoprípadetakétodôkazyneboliprezentované.Vrámcizáverečnej

reči zástupca žalobcov poukázal na to, že samotní žalobcovia žiadali vykonať odborné vyjadrenie, resp.
znalecké dokazovanie a teraz uvádzajú, že všetky tieto znalecké dokazovania a vyjadrenia znalca sú
podľa nich bezpredmetné, pretože sa domáhajú určenia vlastníckeho práva podľa geometrického plánu
E., ktorý od počiatku spochybňovali. Teda sa preukázalo, že žalobcovia to nemohli ani kúpiť, ani zdediť,
pretoženemožnoanikúpou,anizdedenímzvýšiťrozlohupredmetnýchnehnuteľností,pretoževlastnepri

súčasnom stave majú žalobcovia tú istú výmeru nehnuteľností ako to aj kúpili, teda žalovaní nič nechcú
od žalobcov, ale žiadajú, aby sa vysporiadali tie vzťahy, ktoré vznikli na základe zistených skutočností.43. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, žalovanej 2/, svedkov H. E., E. I., M. G., T. G.,
R. G., A. G., T. G., I. G., A. B., P. G., A. G., výsluchom znalca P. R., prečítaním výpisu z Listu vlastníctva
č. XX k. ú. C., č. 6 k. ú. C., čestného vyhlásenia G. B. (č. l. 31 spisu), Notárskej zápisnice N. XXX/XXXX,

N. XXX/XXXX (č. l. 46 spisu), Notárskej zápisnice N. XX/XX, N. XXX/XX (č. l. 78 spisu), Geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 07.06.2013 (č. l. 85 a nasl. spisu), ohliadkou na mieste samom dňa
27.07.2016 (č. l. 91 spisu), zápisnice z vypočutia svedka G. B. dožiadaným súdom OS Žilina (č. l. 161 až
163spisu),NotárskejzápisniceN.XXX/XXXX,N.XXXXX/XXXX(č.l.212spisu),rozhodnutiaOkresného
úradu Lučenec, katastrálny odbor X29/2014 (č. l. 223 spisu), oboznámením sa so spisom Okresného

súdu Lučenec sp. zn. 9C/66/2016, D 789/1995, oboznámením sa s fotografiami, Znaleckého posudku
číslo 88/2000 (č. l. 37 spisu), Odborného vyjadrenia znalca P. M. R. (č. l. 775 spisu), listín zaslaných
OkresnýmúradomLučenec,odborkatastrálnydňa26.10.2023a20.11.2023azistilnasledovnýskutkový
stav:

44. Z výpisu Listu vlastníctva číslo XX, katastrálne územie C. mal súd preukázané, že žalobca 1/ je

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcelné číslo 142 o výmere 1004m2 záhrady, parcely číslo
144/2 o výmere 937m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo 77, postaveného
na parcele číslo 144/2 v podiele 1/6, na základe titulu nadobudnutia Uznesenie o dedičstve L. a spolu
so žalobkyňou 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele 5/6 z titulu Kúpnej
zmluvy. Kúpna zmluva spisová značka N., N. bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice dňa

26.07.2000, ktorej vklad bol povolený pod Q. XXXX/XXXX Z 06.09.2000.

45. Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva číslo X,
katastrálne územie C., a to parcely číslo 141/1 o výmere 657m2 záhrady, parcely číslo 141/2 o výmere
624m2 záhrady, parcely číslo 144/1 o výmere 142m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely číslo 144/3

o výmere 415m2 zastavené plochy a nádvoria, parcely číslo 144/4 o výmere 14m2 zastavané plochy
a nádvoria, parcely číslo 144/5 o výmere 133m2 zastavané plochy a nádvoria a parcely číslo 144/6
zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2, ako aj rodinného domu súpisné číslo 76, postaveného
na parcele číslo 144/1. Titul nadobudnutia uvedených nehnuteľností M. XXX/XX z 15.12.1982. Parcely
144/4, 144/5 a 144/6 boli zapísané na základe Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa

07.06.2013 zapísaný v katastri nehnuteľností dňa 31.07.2013, na základe ktorého bola aj zmenená
hranica medzi záhradami strán sporu, medzi CKN parcelami číslo 141/1, 141/2, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaných a parcely 142, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Uvedené je zrejmé z predloženého
geometrického plánu.

46. Z čestného vyhlásenia A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. (č. l. 31 spisu) vyplýva, že niekedy
v roku 1982 spoločne s bratom M. B., ktorý je už nebohý predal na základe kúpnej zmluvy manželom
F. a F. G. rodinný dom v C., súpisné číslo 76 spolu aj s pozemkami. Tento rodinný dom aj s pozemkami
predávali tak, ako v tom čase stál v prírode a s pozemkami ohraničený plotom medzi záhradami. Taktiež
vyhlásil, že v minulosti nebolo medzi ním a vlastníkom domu číslo 77, M. B., ktorý je už toho času nebohý

sporné vlastníctvo, a nehnuteľnosti pokojne užívali tak, ako boli tieto ohraničené v prírode, a tieto od nich
kúpili G.. Podľa jeho vedomostí od roku 1982 až doposiaľ kúpené nehnuteľnosti G. od nich v kúpených
hraniciach užívali.

47. Z Notárskej zápisnice č. N. XX/XX, N. XXX/XX (č. l. 78 spisu) má súd preukázané, že G. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E., B. W. J. XXXX a R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., B. W. J. XXXX, ako
predávajúci, M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., X. A. XX a Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., X. A. XX,
ako predávajúci a F. G., nar. XX.XX.XXXX a F. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX, ako kupujúci,
uzatvorili Kúpnu zmluvu dňa 09.12.1982, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom
území C., na LV č. X, parcela číslo 141 záhrada o výmere 1281m2, parcela číslo 144/1 zastavaná plocha

o výmere 756m2, na ktoré v prírode pripadá rodinný dom v C. číslo 76, ktorý pozostáva z troch izieb,
kuchyne, špajze, komory so samostatným vchodom, nezariadenej kúpeľne a predizby. Na dvore sa
nachádza studňa. Kúpna cena bola dohodnutá na 60 000,--Kčs.

48. Dňa 20.10.2014 na notárskom úrade v C., R. A. XX, notárkou M. A. M., bola spísaná Notárska

zápisnica č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, so žalovaným 1/, bolo spísané Osvedčenie o inej právnej
významnej skutočnosti podľa § 56 ods. 1 písm. i/ Notárskeho poriadku, z ktorého je zrejmé, že žalovaný
1/ do notárskej zápisnice vyhlásil k odkúpeniu domu a pozemku od G. a M. B. v C. v roku 1982, že
so starým pánom M. B., otcom predávajúcich G. a M. B. sa osobne veľmi dobre poznal, hovoril mu,že chce, aby aj záhrada a dom boli jeho, lebo sa o neho staral a často rozprával o tom, že sused si
postavil dom na jeho pozemku v jeho dvore, a stále mu sľubuje, že sa veci vyriešia, ale neriešili sa.
Po smrti M. B. staršieho do domu nechodil, lebo bolo zamknuté. Po niekoľkých mesiacoch ho oslovil

M. B. mladší, jeho syn, či nemá záujem dom odkúpiť. On s tým súhlasil. Vedel, že v mape je hranica
pozemkov zakreslená rovno, ale vo dvore to vyzerá inak, už mu starý pán B. vysvetľoval, že pôda pod
domom je jeho. Potom, ako tam znova prišiel v roku 1982 si všimol, že sa posúvala hranica pozemkov
v záhrade, to sa urobilo potom, ako M. B. zomrel, keďže tam dovtedy chodil, tak by si to bol všimol.
Bolo mu povedané, že kupuje presne tie metre, ktoré sú na liste vlastníctva a tie mu majú patriť aj vo

dvore, aj v záhrade, kde je posunutý plot. Sused, pán B. bol priateľský, za ten dom, vždy hovoril, že sa
to vyrieši, že on má na dvore mokro, tak musel stavať vedľa. Zmluvu spisoval notár, pán R., on zmluvu
nečítal, lebo veril notárovi ako úradnej osobe. Za susedom pravidelne chodil, on mu sľuboval, že všetko
sa riadne vymeria, a že to vyrieši ešte za života. Po odkúpení domu sa do neho hneď nenasťahoval,
a až syn začal dom prerábať v roku 1990, a potom sa tam sám nasťahoval v roku 1991, odkedy tam aj
býva. Sused B. začal rozprávať inak, zrazu vravel, že pozemok je jeho, že on staval na svojom. Kvôli

tomu sa rozhádal aj so susedom z druhej strany, pánom B., ktorý zavolal geodeta pána Q., a v roku 1996
zamerali pozemky a hranice a zistilo sa, že to čo hovoril on, a čo vraveli aj predávajúci, keď kupoval,
je pravda, že metre, ktoré mu chýbajú, sú u B., nie u B.. Pán B. zomrel a nič sa nevyriešilo. Ešte pred
smrťou dom predal synovi a neveste. Viacerí svedkovia v dedine by vedeli dosvedčiť, že B. staval na
susedovom, a že boli aj zvady.

49. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, Lučenec, dňa 19.08.2014 vydal Rozhodnutie pod č. X
29/2014, ktorého účastníkmi boli žalovaní a P. G., nar. XX.XX.XXXX, syn žalovaných, o ich návrhu na
rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území C., ktorým ich návrh zamietol.
Predmetom katastrálneho konania mala byť oprava zákresu stavby vedenej na CKN parcele číslo 144/2

so súpisným číslom 77, vedená na LV č. XX, k. ú. C., ktorého vlastníkmi sú žalobcovia. Žalovaní a ich syn
P.G.vnávrhunaopravuchybyvkatastrálnomoperátenamietalisprávnosťzakresleniastavby,kdepodľa
ich názoru stavba vo vlastníctve žalobcov je v skutočnosti postavená aj na CKN parcele číslo 114/5,
ktorá je zapísaná na LV č. X, k. ú. C. vo vlastníctve žalovaných. Svoje tvrdenie opierali o Geometrický
plán č. XXXXXXXX-XX/XX. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor po prešetrení dospel k zisteniu, že

uvedený geometrický plán rieši rozdelenie CKN parcely číslo 144/1 zastavaná plocha o výmere 756m2,
na CKN parcele číslo 144/1 zastavaná plocha o výmere 142m2, na ktorej bola zameraná stavba so
súpisným číslom 76, 144/3 zastavaná plocha o výmere 415m2, 144/4 zastavaná plocha o výmere 14m2,
144/5 zastavaná plocha o výmere 133m2, 144/6 zastavaná plocha o výmere 52m2 a rozdelenie CKN
parcely číslo 141 záhrada o výmere 1281m2 na CKN parcele číslo 141/1 záhrada o výmere 657m2

a 141/2 záhrada o výmere 624m2. Teda účel tohto geometrického plánu bol na oddelenie parciel číslo
141/1, 2 a 144/3 až 6 a zameranie rodinného domu na parcele číslo 144/1 a nie na zameranie stavby
so súpisným číslom 77, vedenej na CKN parcele číslo 144/2. Predmetný geometrický plán a záznam
podrobného merania zmien číslo 146 potvrdzujú vlastnícku hranicu pozemku.

50. Vypočutý svedok H. E. na pojednávaní súdu dňa 17.02.2017 ku svojmu geometrickému plánu,
ktorý vypracoval pre žalovaných uviedol, že ho požiadal pán P. G. preveriť správnosť hraníc medzi ním
a susedom, pánom B., pretože už pri porovnaní snímky z katastrálnej mapy so skutočným stavom bolo
zrejmé, že susedov dom zasahuje do pozemku pána G. staršieho. Pri meraní premerali skutočný stav
v teréne, existujúce oplotenia, nielen pána G. a pána B., ale aj dva pozemky susediace s pozemkami

B. a G.. Po vyhodnotení skutkového stavu a vypočítaní jednotlivých výmer pozemkov v porovnaní
s výmerami, ktoré sú na LV zistil, že výmery susediacich parciel sú po premeraní približne totožné
svýmeramipodľaLV.SusedzapánomG.prinehnuteľnostivjehovlastníctvevykazovalrozdiel 19m2,čo
jevpovolenejodchýlke,tátoosobamalaplus19m2,alejetostálevdovolenejodchýlke.Susedzapánom
B. má rozdiel plus 6m2. Premerané pozemky pána G. a pána B. majú rozdiely, a to pán G. má rozdiel

mínus 266m2 a pán B. plus 213m2. Po porovnaní daného podkladu z katastrálnej mapy s nameranými
údajmi bolo zistené, že presahujúca časť rodinného domu B. sa nachádza na nehnuteľnosti G., jedná
sa o parcelu číslo 144/1 a tá časť presahuje cirka 250m2. Poukázal na to, že na najstaršej katastrálnej
mape, ešte z čias dôb A. Y., je na parcele číslo 144/1 zakreslená domová nehnuteľnosť B. aj G., kde
tenkou čiarou a v jeho geometrickom pláne červenou čiarou je vyznačená nová hranica vychádzajúca

z daných meraní a zistených rozdielov výmer. V geometrickom pláne zakreslený skutočný stav v teréne
a červenou čiarou je vyznačený priebeh hraničnej čiary podľa výmery nehnuteľnosti. Rodinný dom B.
nebol v geometrickom pláne riešený, je riešený len pozemok pod domom, pretože keby riešili rodinný
dom geometrickým plánom, tento by v katastri nezapísali, lebo by museli mať súhlas od pána B. narealizáciu plánu s doloženými potvrdeniami. Z mapového podkladu, a to z katastrálnej mapy vyhotovenej
približne v roku 1938 je zrejmé, že na tejto listine sú zakreslené nákresy, ktoré zobrazujú skutočný stav
pozemkov aj domových nehnuteľností v tomto období. Z toho vyplýva, že dom B. tak, ako je zakreslený

na parcele číslo 144/2 už existoval podľa tohto zakreslenia. Výmery pozemkov v tomto období boli
počítané presne. Vo veci zistil, že žiadne iné geometrické plány pred vyhotovením tejto listiny neboli
vyhotovené, a to ani na zmenu hraníc pozemkov podľa zakreslenia skutočného stavu ako vyznačil vo
svojom geometrickom pláne. Keď spočíta výmery parciel G. a B., čo je 3978m2 vychádza mu rozdiel
plus 6m2 a jedná sa o súčet parciel 144/1, 144/2, 141, 143 a 144/3. Červená čiara vyznačená na

jeho geometrickom pláne medzi číslami podrobného meračského bodu medzi bodmi 38 a 72 tvorí
oplotenie a múr rodinného domu. V podstate to znamená, že dom B. zadnou stenou prechádza od
kontrolného meračského bodu 67 po bod 70, medzi kontrolnými meračskými bodmi 70 a 72 je nejaké
oplotenie,medzibodom38a67sanachádzaoploteniesbetónovýmzákladomaparcelučíslo144/4tvorí
v prírode predzáhradka. Správny postup by mal byť taký, že zo strany B. by malo dôjsť k vysporiadaniu
z hľadiska majetko-právnych k parcelám 144/4, 144/5 a 144/6, po majetko-právnom vysporiadaní by mal

byť prekreslený celý dom tak, ako v skutočnosti sa nachádza na parcele 144/5. V súčasnosti je ťažko
povedať akým spôsobom došlo k takémuto značnému rozdielu výmer, či boli nehnuteľnosti správne
zakreslené alebo nesprávne vypočítané výmery. V súčasnosti to nie je možné zistiť.

51. Svedok E. I. na pojednávaní súdu dňa 25.05.2017 uviedol, že o vyhotovenie nákresu ho požiadala

žalobkyňa 2/ a vyhotovoval ho v roku 2015. Pred meraním si vyžiadal z Katastrálneho úradu
Lučenec potrebné dokumenty a zistil, že hranica, ktorá bola vytvorená už vyhotoveným geometrickým
plánom nekorešponduje so skutočným stavom. Na jeho nákrese zelená farba je vlastne elektronicky
vyhotovený geometrický plán na č. l. 87 spise, červené čiary sú ním zamerané hranice a čierne čiary
sú hranice pôvodného mapového podkladu, ktoré sú podľa všetkých geodetov ako aj podľa neho

nepresné. Pôvodné mapy boli vyhotovené ešte v 19.storočí asi v roku 1890, meranie síce bolo presné,
ale výmery v tom čase v nepravidelných tvaroch nevedeli presne vypočítať. Samotný podklad –
čierne čiary ako pôvodný stav nezodpovedajú skutočnosti. Pôvodné mapovanie bolo merané v jednej
geodetickej sústave po vzniku ČSR, používa sa iná geodetická sústava alebo sieť, čo znamená, že
podľa používaných geosúradníc, v súčasnosti sú tieto úplne iné ako podľa pôvodných mapových

podkladov. Ku geometrickému plánu, ktorý vytvoril pán E., uviedol, že sa snažil natiahnuť výmery na
pôvodnú pozemno-knižnú výmeru, čo je podľa jeho názoru nesprávne z toho dôvodu, že kataster
nezodpovedá za pozemnoknižné výmery vzhľadom na existenciu iného geosúradnicového systému
v minulosti a v súčasnosti. Pokiaľ k zmene hraníc stavieb a plotov nedošlo, pokladá za nelogické
a nepraktické, aby hranica išla cez stavbu a cez miestnosti. Podľa súčasného evidenčného stavu je

priebeh hraničnej čiary parcely č. 144/5 zakreslený správne, avšak konfigurácia domu podľa pôvodných
mapových podkladov vyznačených čiernou farbou, nie je správna. Vyhotoviteľ tohto geometrického
plánu nezakreslil pokračovanie rodinného domu žalobcov na spornej parcele 144/5. Vyhotoviteľ
geoplánu riešil priebeh hranice zo strany G., jeho povinnosťou nebolo doriešiť konfiguráciu stavu
u susedov B.. Či sa jedná o celkový posun pozemkov doľava, by sa dalo povedať len vtedy, keby bola

zameraná celá štvrť.

52. Svedok M. G. uviedol, že býva asi 800 metrov od strán sporu, nepamätá sa kde bola hranica medzi
rodinnýmdomamiB.aG.,tiedomystáliodjakživatak,akostojateraz.Viepotvrdiťlentoľko,žesusedovci
nemali medzi sebou žiadne nezhody ohľadne svojich nehnuteľností. Rodinný dom B. užíval otec, M. B.

ako aj starí rodičia M. B., žalobcu 1/. Nepamätá si, či bola tam nejaká prestavba.

53. Svedkyňa T. G. uviedla, že medzi právnymi predchodcami strán sporu nikdy neboli žiadne spory.
Rodinný dom B. nebol prestavovaný ako si ona pamätá, bol stále taký istý. Ako si pamätá predzáhradka
pred domom B., žalobcov, existovala, bola ohradená, a to železným plotom s betónovým základom, ako

je teraz. Pamätá si takýto stav už 50 rokov.

54. Svedok R. G. uviedol, že je susedom strán sporu, býva o štyri domy ďalej, a čo sa týka užívania
nehnuteľnosti, že plot, o ktorý je spor, tam má absolútnu pravdu žalobca, pretože ten bol aj predtým tak,
ako je. Vie to preto, že tam hrával futbal s M. B., ktorý bol synom majiteľa domu, ktorý bol predaný G..

Medzi B. neboli žiadne spory o hranice nehnuteľnosti. Ako si pamätá dom žalobcov bol stále tak, ako
je, a prestavaný nebol.55. Svedkyňa A. G. uviedla, že býva asi štyri až päť domov od žalobcov, od narodenia. V minulosti
chodievala viacej do horných B., a to k M. B. a G. B. a k ich sestre A.. Jej otec sa navštevoval s M.
B., obidvaja staré domy zrúcali a postavili si pre seba nové domy, teda M. B. nový dom, ktorý potom

predal G.. Vie len toľko, že spory medzi sebou nikdy nemali. Taktiež uviedla, že anomálií je v C. ohľadne
pozemkov veľmi veľa, taký prípad aj oni majú medzi susedmi, a to z jednej strany si zasahujú susedia
do záhrady, inde je to rovno za domom. V Obci C. je hrozný stav hraníc. Žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia dom neposúvali do dvora G., ale posúvali ho do svojho dvora, pretože mali oveľa väčší
pozemok ako M. B., ktorý predal dom G..

56. Svedkyňa T. G. uviedla, že bývajú v Obci C.. Domy strán sporu boli tak, ako sú doteraz, nepamätá
si, že by mali medzi sebou nejaké spory.

57. Svedok I. G. uviedol, že býva v bytovke asi 500 metrov od strán sporu, pričom rodinné domy B. aj
G. stáli tak, ako sú teraz. Podľa jeho vedomostí medzi ich právnymi predchodcami nikdy neboli žiadne

spory.

58. Svedkyňa A. B. uviedla, že býva druhý dom od strán sporu, býva tam od narodenia. Rodinné domy
bolistáletakpostavenéakosúteraz,neviesavyjadriť,lebobolotoužveľmidávno,rodinnýdomžalobcov
bol prestavovaný, múr časti rodinného domu B. nebol posúvaný do hranice pozemkov, ktorý majú teraz

G., dom predlžovali na dĺžku, nie na šírku. S G. sa nerozprávajú, pretože tak isto na nich tlačili, pretože
im nejaký inžinier dal vymerať nejaký pozemok.

59. Svedok G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. E., ktorý bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu
Žilina, dňa 28.11.2017 (viď č. l. 161 a nasl. spisu) uviedol, že čo sa týka predmetu sporu, vie o čo ide.

Žalobcov pozná, sú to jeho menovci, žalovaných nie, nevie sa rozpamätať. Býval v Obci C., narodil sa
tam, vlastnil tam nejaké nehnuteľnosti, nevie ich bližšie identifikovať, vie iba číslo domu, bolo 94. Tieto
nepredával, ani nedaroval. Nechal ich otcovi a mame. Nehnuteľnosti v katastri Obce C. zdedil po starých
rodičoch. Mal tam dom, vzadu menšie hospodárske usadlosti, záhradu v páse ako dom. Na jednu stranu
nehnuteľnosti jeho rodičov býval M. B. a z druhej strany ďalší sused, Q.. Medzi domami M. B. a ich boli

tieto oddelené, vpredu mal M. B. predzáhradku, nejakú zeleninu tam pestoval, záhrady boli oddelené
20 až 25 metrov, vzadu boli studne, urobili si plot a plot sa potom potiahol nejakých 25 až 30 metrov.
Vzájomné vzťahy mali na patričnej úrovni ako susedia. Keď išiel niekedy do C., už tam v dome jeho
rodičov bývali G., nevie na základe čoho. Jeho rodičia zomreli.

60. Svedok P. G., syn žalovaných na pojednávaní súdu dňa 20.06.2019 uviedol, že keď kupovali dom
v roku 1982 bol osobne prítomný aj s jeho rodičmi pri tomto úkone, vtedy mal asi 11 rokov. Predávajúci
keď predávali rodičom dom, tak uviedli, že ho predávajú po rodičoch z dôvodu, že sú tu nezrovnalosti
ohľadompozemkovmedziotcompredávajúcichaotcomžalobcov.PredávajúciG.aM.B.jasnepovedali,
že ich dvor je hneď skončením sa B. zadného múru, že k tomuto domu neprilieha žiadna ulička a ešte

tento dom je postavený do rodiny B. – E., a tieto m2, ktoré sú vlastne posunuté, rodina B. nevie vymôcť
späť. Sused z dediny, pán B. I. mu hovoril, že chodieval tú záhradu kosievať v minulosti a medzi plotom
a orechom, kde kosieval, tak sa dalo rozháňať kosou, a teraz sa dá ledva medzi plotom prejsť. Bol to
vlastne brat manželky pána B., ich predchodcu. Keď rodičia kupovali dom, geometrický plán robiť nedali.

61. Svedkyňa A. G., nevesta žalovaných na pojednávaní súdu dňa 20.06.2019 uviedla, že G. chceli dom
s prístavbou v roku 1998, ale bola tam sporná strana Q. – G.. Q. dali vytýčiť hranicu a zavolali pána M.
Q., ktorý aj prišiel vytýčiť. Na opačnej strane bola rodina Q., pán Q. ukazoval hranicu jej svokrovi, že ide
cez uličku, a že ich udiareň zasahuje do ich pozemku, pretože bol tam taký odskok. Hneď na to prišiel
na ich dvor ujo, M. B., sused a strhla sa hádka medzi starou tetou Q. a jej svokrom, keď stará teta Q.

videla B. na dvore, tak mu kričala, že aby si m2 hľadali u B., v minulosti ich volali asi E.. G., že B. je
postavený na našom pozemku, a že si zobral aj zo záhradky. Čo sa týka geometrického plánu, ktorý
dali zhotoviť v roku 2013 pánovi E., o to sa pokúšali už 10 rokov, nakoľko geodeti ich odmietali. Keď im
prišlo zavkladovanie na základe geometrického plánu oslovili žalobcov, pričom prvá reakcia žalobcov
bola taká, že si to odkúpia. Po nejakom čase už nebolo odkúpenie, ale dobromyseľné vydržanie. V roku

2016 jej manžel oslovil pána A. B. v záhrade, že sa chce s ním dohodnúť ohľadne pozemku, a on mu
povedal, že mu dá 0,20 Eur alebo 0,30 Eur za m2, a že ho nezaujíma, čo si dal nakresliť.62. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/66/2016 má súd preukázané, že
predmetom tohto konania je žaloba žalobcov F. G. a F. G. (v predmetnom konaní
žalovaných) proti A. B. a E. B. (v predmetnom konaní žalobcov), kde sa domáhajú vypratania

nehnuteľnosti CK N parcely číslo 144/4 o výmere 14m2 zastavané plochy a nádvoria a CK N parcely
číslo144/6ovýmere52m2zastavanéplochyanádvoriaaodovzdaniaichdodržbyaúžitku.Okresnýsúd
Lučenec uznesením číslo konania 9C/66/2016-30 zo dňa 25.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.07.2016, konanie prerušil do právoplatného skončenia veci, ktorá je vedená na Okresnom súde
Lučenec pod spisovou značkou 4C/234/2015.

63. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka L. XXX/XX má súd preukázané, že
žalobca 1/ z titulu Uznesenia o dedičstva L. XXX/XX, L. XXX/XX zo dňa 19.06.1997, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.09.1997, nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C.,
okres Lučenec, zapísané na LV č. XX, a to parcelné číslo 142- záhradu o výmere 1004m2, parcelu
číslo 144/2- zastavané plochy o výmere 937m2, na ktorej sa nachádzal rodinný dom číslo súpisné 77

s príslušenstvom, a to v podiele 1/6.

64. Zo Znaleckého posudku číslo 88/2000, znalca P. L. V. (č. l. 37 spisu), vyhotoveného na žiadosť
žalobcu 1/, z bodu 5, strana 3 posudku vyplýva, že predmetom ocenenia je dom, súpisné číslo 77
nachádzajúci sa na parcele číslo 144/2 v obci C. s príslušenstvom v rozsahu: plot, vonkajšie úpravy,

trvalé porasty, pozemky, studňa, vedľajšie stavby a poľnohospodárske stavby. Stavebná dokumentácia
schválená v stavebnom konaní sa nezachovala, preto nie je možné porovnať stav právny so stavom
listinným, ohliadkou. Za právny stav považuje znalec stav zistený ohliadkou. Podľa výpovede vlastníkov
je dom, súpisné číslo 77 v užívaní od roku 1958, stav v katastrálnej mape je zhodný so skutkovým
stavom.

65. Z Odborného vyjadrenia znalca P. M. R., zo dňa 18.05.2023 (č. l. 775 spisu) je zrejmé, že hranicu
pôvodných pozemkov parc. č. 144/1 a 144/2 po preskúmaní všetkých možností je možné stanoviť
nasledovne:
- obvod parciel č. 144/1,144/2 podľa katastrálnej mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1867

(príloha č. 4, strana č. 12 ZP č. 2 /2020), pretože sa jedná o podklad s vyššou meračskou hodnotou,
- hranicu medzi samotnými parcelami č. 144/1, 144/2 podľa originálu pozemkovej mapy EN z roku 1983
(príloha č. 3, strana č. 11 ZP č. 2/2020). Mapa EN je síce nižšej kvality ako pôvodná katastrálna mapa
z roku 1867 (prílohu č . 4, strana č. 12 ZP č. 2/2020), ale v pôvodnej katastrálnej mape hranica medzi
pôvodnými pozemkami parc. č. 144/1 a 144/2 ešte nebola zakreslená a ani zameraná. V mimorámových

údajoch pozemkovej mapy EN (príloha č. 3, strana č. 10 ZP č. 2/2020) je uvedené , že pôvodná mapa
bola vyhotovená v roku 1867.
- spomínanú mapu JEP (príloha č. 7) je možné použiť až následne v ďalšom rade, pretože sa jedná len
o fotokópiu a tým je znížená jej presnosť a kvalita. Na posudzovanie priebehu hranice to nemá vplyv,
pretože zákres obvodu parc. č. 144/1 a 144/2 je v mape JEP aj v pozemkovej mape EN totožný.

Na základe vyššie uvedených technických podkladov by hranica medzi pôvodnými parcelami č.
144/1,144/2 mala správne prebiehať nasledovne:
Z bodu číslo 146-79 - zameraný bod na skutočnom plote,
na bod č. 1 -bod určený kartometricky z pozemkovej mapy EN.
V grafickom nákrese je táto hranica zobrazená plnou červenou čiarou (prílohu č. 8). Zoznam súradníc

podrobných bodov je doložený v prílohe č. 9. Podotýkam, že pôvodná parcela č. 144 zasahovala do
chodníka miestnej komunikácie, nachádzajúcej sa na parcele KNC č. 1193/3, zapísanej na LV č. XXX,
pod B1- Obec C. v 1/1-ine. Jedná sa o záber 50m2, pričom z p. č. 144/1 sa jedná o záber 34m2 a z
p. č. 144/2 o záber 16m2. Táto plocha nie je predmetom sporu a v nákrese je označená čiarkovanou
červenou čiarou. V katastri nehnuteľností je v súčasnosti hranica medzi pôvodnými parcelami č. 144/1,

144/2 evidovaná po podrobných bodoch číslo 146-38,146-154,146-153 a 146-152, v teréne na mieste
samom nie je vyznačená trvalým spôsobom, pretože prebieha naprieč domom súp. č. 77 a bola určená
pri vyhotovení GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX (prílohu č. 6, strana č. 16 ZP č. 2/2020), príslušný ZPMZ č .
146 (príloha č.7, strana č. 23 ZP č. 2/2020). Pri zápise GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX boli do KN zapísané
nové parcely KNC č. 144/3,144/4, 144/5 a 144/6 oddelené z pôvodnej parcely č. 144/1, pričom pri

parcelách č. 144/4, 144/5 a 144/6 je nesúlad medzi vlastníckym a užívacím stavom. Na základe „Návrhu
na realizáciu GP J./XX" zo dňa 31.07.2013 - číslo zmeny XX/XXXX bol GP zapracovaný do súboru
prevzatých meraní (ďalej len „SPM") a momentálne je evidovaný ako platný stav katastra nehnuteľností
v rozsahu parciel KNC č. 144/1, 144/3 až 144/6. Užívacia hranica prebieha po podrobných bodochčíslo 146-38,146-53,146-67,146-91,146-70 a 146-72, v teréne na mieste samom je vyznačená trvalým
spôsobom - oplotením (body č. 146-38,146-53.146-67 a 146-70,146-72) a múrom rod. domu súp. č.
77 (body č. 146-67,146-91,146-70). Je zrejmé, že sa jedná o rozpor medzi vlastníckym a užívacím

stavom, pričom takýto stav existoval už v čase zápisu pozemkov parc. č. 144/1, 141 v roku 1965 (číslo
zmeny 2/65) na LV č. X aj zápisu pozemkov parc. č. 144/2,142 v roku 1971 (číslo zmeny 7/71) na LV
č. XX, dom súp. č. 77 stál na terajšom mieste minimálne od roku 1950, čo dokazuje HOFM z roku
1950. Pri žiadnom z prevodov vlastníctva (právnych úkonoch) medzi rokmi 1964 až 2013 nedošlo ku
geodetickému zameraniu predmetných nehnuteľností a prevody sa vykonávali na stav podľa KN a nie

podľa skutočného stavu v teréne. Geodetické zameranie bolo vykonané až v roku 2013 (GP J./XX) a
následne bol vykonaný zápis do KN pod číslom zmeny 34/2013. Následne sa zistilo, že stav evidovaný
v KN je v rozpore s aktuálnym užívacím stavom.

66. Znalec P. R. ku svojmu odbornému vyjadreniu na pojednávaní súdu dňa 19.09.2023 k námietkam
žalovaných uviedol, že sa odchýlil od geometrického plánu, ktorý vypracoval geodet E. tak, že

geometrický plán vypracoval komerčný geodet pán E. a nie znalec. Odchýlku vyznačil na podklade
platnej katastrálnej mapy, pôvodnej mapy evidencie nehnuteľnosti. Súhlasí s tým, tak ako to tvrdia
žalovaní, že dominantný bol originál katastrálnej mapy z roku 1867 s tým, že do tohto originálu bol
vykonaný zákres do pozemkovej mapy, ktorá bola ďalším podkladom z roku 1983. Mapa z roku 1983 je
vyhotovená na podklade mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1867 s tým, že hranice niektoré

boli prevzaté a bol doplnený zákres postupne v rôznych historických obdobiach. Obnova tejto mapy
bola vykonávaná kartografickou obnovou mapového listu viackrát, čím je znížená presnosť a kvalita.
K námietke žalovaných, že sa nesnažil získať z dostupných zdrojov originál mapy uvádza, že sa snažil
ho získať, avšak na katastri nie je dostupný. Tiež je pravdou, že nedošlo k zameraniu predmetnej
nehnuteľnosti pri prevodoch v rokoch 1963 a 2013 čo je vlastne zásadný problém v tejto veci, že nedošlo

ku geometrickému zameraniu. K námietke žalobcov, že zamenil polohu parciel 143 a 144 uviedol, že
žalobcovia zle pochopili prílohu č. 3 a č. 4 odborného vyjadrenia a identifikácie, pretože parcely 143
a 144 niekedy spolu tvorili jednu parcelu akoby spoločný dvor, čo vyplýva z prílohy č. 4 odborného
vyjadrenia, kde spočítal výmery parcely pôvodnej podľa pozemkov katastra z roku 1867 teda parcely
143 a 144 v ktorých sumárna výmera je asi 469 siach a v m2 1687 spolu, pričom tá výmera je zhodná

so zápisom v evidencii nehnuteľností v roku 1964 keď spočítame parcely 144/1 a 144/2, ktoré tiež
tvoria 1693m2 a takisto v katastri sú vedené parcely 144/1 až 6, ktoré tiež dokopy tvoria 1693m2,
teda došlo asi k zlému pochopeniu. Uviedol, že netvrdí, že parcela 143 zodpovedá parcele 144/1
a taktiež netvrdí, že parcela 144 zodpovedá parcele 144/2, ich súčet dokopy je totožný a ako držiteľ
bol uvádzaný v parcelnom protokole B. M. és B., čiže B., M. a B., C. XX pričom to isté bolo uvádzané

pri parcele 143 a 144. Potom až následným prevodom došlo k rozdeleniu na LV č. X Z. XX v roku
83. Ďalej znalec uviedol, že v katastrálnom území C. je tzv. nezjednotený operát, čiže sa nezjednotil
pozemkový kataster s bývalou Pozemkovou knihou. Čo sa týka námietky, že mapa z roku 1983 nie
je súčasťou príloh odborného vyjadrenia, nedával to kvôli duplicite nakoľko táto mapa tvorí prílohu
Znaleckého posudku č. 2/2020 ako príloha č. 3, ktorý v predmetnom spore bol vyhotovený predtým.

Súhlasí s námietkou žalobcov, že ani na mape jednotnej evidencie pôdy a ani na mape EN z roku
1956, 1964 a možno až do 1983 nie je správne zakreslené umiestnenie stavieb. Podotkol však, že
v mape jednotnej evidencie pôdy nešlo prednostne o evidovanie stavieb, tam sa jednalo o sceľovanie
parciel v extraviláne a popri tom boli vykonané zákresy aj v intraviláne obce a poloha stavieb bola
v tom čase zaznačená približne a bola vyznačovaná čiarkovaným v mapách. Nemá podklad na základe

ktorého bol vykonaný zákres stavby do mapy z roku 1983 do evidencie nehnuteľností, čiže nevie posúdiť
presnosť tohto zákresu ale evidentne, keď ho porovnal so skutočným stavom tak je chybný. Historickú
ortofotomapu zohľadnil, pričom historická ortofotomapa potvrdzuje umiestnenie stavby v roku 1950,
čiže môže vyvodiť záver, že ten pôdorys domu nezmenil svoje polohové určenie ale tiež konštatuje, že
historická ortofotomapa nalietaná v roku 1950 nebola používaná na evidenciu v katastri nehnuteľností,

čiže on ju nemôže zohľadniť ako relevantný podklad na zákres alebo určenie hranice pri spracovaní
geometrického plánu alebo pri prácach v katastri nehnuteľností. Čo sa týka rozlišovacej schopnosti
historickej ortofotomapy predmety pod 0,5 metrov sa tam nezobrazili, ale tá vnútorná presnosť tej mapy
je ešte horšia ako 0,5 metrov. Kvalita výstupov z historickej ortofotomapy nemôže byť presnejšia ako
3 metre. Snímka z historickej ortofotomapy potvrdzuje to, že dom súpisné číslo 77 nezmenil svoju

polohu. Toto nepriamo potvrdzuje aj mapa evidencie nehnuteľnosti z roku 1983 kde ten zákres domu
na parcele 144/2 je vykonaný na hranici parcely, ale priebeh tejto hranice nezodpovedá skutočnosti
v teréne. Znalec ďalej uviedol, že ak by zhrnul, tak sa jedná o zjavný nesúlad medzi skutočnosťou
a užívaním a evidenciou v katastri nehnuteľností. Neexistuje žiaden číselný podklad, geometrický plán,záznam podrobného merania na základe ktorého by bolo možné presne stanoviť hranicu, pričom pri
prevode vlastníckych práv v roku 1865 a 1871 nedošlo k zameraniu a tým pádom došlo k pochybeniu.
Teda výmery, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv nie sú správne určené voči skutočnosti, zodpovedajú

stavuevidovanémuvkatastrinehnuteľností.Ďalejznalecdodal,žetopografickémapysúnižšejpresnosti
ako katastrálne mapy, pretože sa jedná o mapy v mierkach 1:10 000, 1:15 000, 1:20 000, 1:25 000,
pričom katastrálna mapa je v mierke 1:2 880 čiže trojnásobne znížená presnosť. V topografickej mape
je zákres umiestnenia rodinného domu uvedený v súlade so skutočnosťou, to je pravda, to potvrdzuje
aj historická ortofotomapa. Pre geodetické práce v katastri je však potrebné vychádzať z aktuálnych

údajov katastra nehnuteľností a využiť všetky dostupné podklady pokiaľ sa nepreukáže opak. Nevie,
na základe čoho bola hranica medzi spornými parcelami v mape z roku 1983 zakreslená šikmo a nie
vodorovne, pretože sa nenachádza žiadny geometrický plán, resp. záznam podrobného merania, ktorý
by potvrdzoval zákres, resp. by ho vyvracal. Znalci – geodeti musia vychádzať v prvom rade zo zákresu
v mape, výmera je vlastne odvodená veličina a následne je vypočítaná priamo výpočtom zo súradníc
alebo je určená, tzv. digitalizáciou, kartometrickým odsunutím plochy z podkladovej mapy. Táto metóda

je samozrejme menej presná ako výpočtom z originálnych súradníc. Vzhľadom na to, že výmera nemusí
presne zodpovedať na m2, zaviedli sa dovolené odchýlky pre určenie výmer v jednotlivých mapách
a vychádzajú hlavne z mierky mapy a veľkosti parcely, čiže pre každú parcelu sú určené tzv. povolené
odchýlky. Podľa Vyhlášky U. V. J. XXX/XXXX napríklad pre výmeru 937 je odchýlka daná povolenou
hodnotou 72m2 plus, mínus, čiže sú tam nejaké tolerancie. Postup, že určiť výmeru a na základe toho

hranicu nie je správny, správne je určiť hranicu a následne porovnať či zodpovedá výmere v dovolených
odchýlkach. Ak zodpovedá v dovolených odchýlkach, tak sa vlastne potvrdzuje, že hranica je určená
správne. Pokiaľ sú prekročené povolené odchýlky nasleduje ďalší postup v rámci Katastrálneho zákona
buď oprava chýb, začatie katastrálneho konania alebo nejaká iná forma. Parcely ktoré sú predmetom
sporu 144/4, 5, 6 spolu sú okolo 200m2, čiže prekračujú odchýlku 72m2. Priebeh hranice v katastrálnej

mape v danom prípade je iný ako v skutočnosti, čiže je potrebné to dať nejakým spôsobom do súladu ten
užívací stav s evidovaným stavom. Na záver znalec uviedol, že trvá na odbornom vyjadrení a nechce
na ňom nič meniť.

67. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo.

68. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

69. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

70. Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

71. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

72. Podľa § 129 ods. 2 OZ, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

73. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.74. Podľa § 130 ods. 2 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

75. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

76. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

77. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

78. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 191 CSP mal súd preukázané, že žaloba

žalobcov je dôvodná.

79. Keďže predmetom konania je určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c/ CSP, súd skúmal, či
žalobcovia majú a či preukázali naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva.

80. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu,
teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak sa v konkrétnom prípade nachádza

stav objektívnej právnej neistoty, a to medzi žalobcom a žalovaným, ktorý predstavuje ohrozenie
žalobcovho právneho postavenia, a ktorý zároveň nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom.
Žalobcovia iným spôsobom ako určovacou žalobou sa nemôžu domôcť svojho vlastníckeho práva.
Súd námietku žalovaných, že pokiaľ žalobcovia majú za to, že hranica je nesprávna, tak sa mali
domáhať na Okresnom úrade Lučenec, katastrálnom odbore nápravy takýchto pochybení a nie podávať

žalobu, považuje za nedôvodnú, nakoľko len jedine súd môže v sporovom konaní určiť vlastnícke právo
k pozemkom, tak ako to Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pod sp. zn. X
29/2014 bolo už oznámené žalovaným.

81. V danom prípade mal súd za to, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na predmetnej

určovacej žalobe, nakoľko predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva
sú v súčasnosti na Liste vlastníctva číslo X, katastrálne územie C., zapísané ako vlastníctvo žalovaných
anaviacžalovaní1/,2/saztitulusvojhovlastníckehoprávadomáhajúodžalobcov1/,2/,čiužvypratania
nehnuteľnosti, resp. navrhujú niektoré nehnuteľnosti žalobcom 1/, 2/ predať, resp. za ich užívanie chcú
požadovať odplatu. Dôkazom predmetného je aj konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod

spisovou značkou 9C/66/2016, kde sa F. G. a F. G. v postavení žalobcov domáhajú od žalovaných A.
B. a E. B. v postavení žalovaných vypratania nehnuteľnosti CK N parcely číslo 144/4 o výmere 14m2
zastavané plochy a nádvoria a CK N parcely číslo 144/6 o výmere 52m2 zastavané plochy a nádvoria
a odovzdania ich do držby a úžitku.

82. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na Liste
vlastníctva číslo XX, katastrálne územie C., a to parcely číslo 142 o výmere 1004m2 záhrady, parcely
číslo 144/2 o výmere 937m2 zastavané plochy a nádvoria, kde hranice týchto pozemkov boli zmenené
Geometrickým plánom pána E. číslo XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 07.06.2013, zapísaného v katastri
nehnuteľností dňa 31.07.2013, ktorým boli vytvorené CK N parcely číslo 144/4 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 14m2, CK N parcela 144/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 133m2 a CK N
číslo 144/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 52m2, ktoré boli zapísané už k existujúcim parcelám
na List vlastníctva číslo X, katastrálne územie C. vo vlastníctve žalovaných. Na základe uvedeného
geometrického plánu bola zmenená hranica medzi záhradami a to medzi parcelami CK N parcela číslo
141/1 a 141/2 vo vlastníctve žalovaných, a parcelou číslo 142 vo vlastníctve žalobcov.

83. Z Geometrického plánu H. E. číslo XXXXXXXX-XX/XX aj ostatných listinných dôkazov tvoriacich
súčasť spisu vyplýva, že geodet H. E. iba na žiadosť žalovaných rozdelil do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patriacu CKN parcelu č. 144/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere756m2 na novovytvorené CKN parcely č. 144/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 142 m2, č.
144/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 415m2, č. 144/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
14m2, č. 144/5 zastavaná plocha o výmere 133m2 a č. 144/6 zastavaná plocha o

výmere 52m2, ale neskúmal priebeh pôvodnej hranice medzi CKN parcelou č. 144/1 vo vlastníctve
žalovanýchaCKNparcelouč.144/2vovlastníctvežalobcov.Katasternehnuteľnostínažiadosťvlastníka
pozemku geometrický plán do katastra nehnuteľností zapísal. Tento geometrický plán však nijako nerieši
spor o vlastnícke právo pozemkov medzi žalobcami a žalovanými. Je ale nesporné, že žalobcovia
užívajú nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Z dôkazov, ktoré do súdneho spisu predložili

žalobcovia, však nemožno vyvodiť záver, že dedené a kúpené parcely číslo CKN 142 a číslo 144/2
zahŕňajú aj plochu zodpovedajúcu CKN parcelám číslo 144/4, 144/5 a 144/6 evidovaných na LV č. X,
k. ú. C. vo vlastníctve žalovaných. Predmetom dedenia a kúpi boli jednoznačne definované parcely
v právnom slova zmysle, ktorých hranice, ale v prípade ustálené neboli. Dedením a kúpou nadobudli
žalobcovia iba tie nehnuteľnosti, ktoré zodpovedajú CKN parcelám číslo 142 a 144/2, zapísané na LV
č. XX, k. ú. C..

84. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom z titulu vydržania v zmysle
§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa preto zameral na posúdenie skutočnosti, či uvedené
nehnuteľnosti mohli žalobcovia nadobudnúť vydržaním. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia
sporu na pojednávaní súdu dňa 08.12.2022 doplnil v zmysle § 181 ods. 2 CSP predbežné právne

posúdenie s tým, že spor posúdi aj z hľadiska vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

85. Z Odborného vyjadrenia znalca P. R. zo dňa 18.05.2023 je zrejmé určenie hranice medzi pozemkami
žalobcov a žalovanými a to pôvodných pozemkov parcely č. 144/1 zapísanej na LV č. X k. ú. C. vo
vlastníctve žalovaných a parcely č. 144/2 vo vlastníctve žalobcov zapísanej na LV č. XX k. ú. C..

Znalec v odbornom vyjadrení určil hranicu a vyznačil ju vo svojom odbornom vyjadrení v nákrese č.
1 červenou čiarou, pričom táto hranica je odlišná od hranice, ktorá je aktuálne evidovaná v katastri
nehnuteľností a taktiež je odlišná od aktuálnej užívacej hranici. Znalec, P. R. na pojednávaní súdu dňa
19.09.2023 k námietkam zo strany strán sporu sa podrobne vyjadril, pričom uviedol, že pri odbornom
vyjadrení vychádzal vlastne z výmer, ktoré patrili žalobcom a žalovaným, a ktoré sú evidované na katastri

nehnuteľností, ktoré výmery však zo strany žalobcov boli spochybnené. Znalec však uviedol, že ani na
mape jednotnej evidencie pôdy a ani na mape EN z roku 1956, 1964 a možno až do roku 1983 nie je
správne zakreslené umiestnenie stavieb. Nie je žiaden podklad, na základe ktorého bol vykonaný zákres
stavby do mapy z roku 1983 do evidencie nehnuteľností, teda nevie posúdiť presnosť tohto zákresu,
ale evidentne so skutočným stavom je chybný. Jedná sa teda o zjavný nesúlad medzi skutočnosťou

a užívaním a evidenciou v katastri nehnuteľností. Neexistuje žiaden číselný podklad, geometrický plán,
záznam podrobného merania, na základe ktorého by bolo možné presne stanoviť hranicu, pričom pri
prevode vlastníckych práv v roku 1865 a 1871 nedošlo k zameraniu, a tým pádom došlo k pochybeniu.
Výmery, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv nie sú správne určené voči skutočnosti, zodpovedajú
stavu evidovanému v katastri nehnuteľností. Tiež mu nie je zrejmé, na základe čoho bola hranica medzi

spornými parcelami z roku 1983 zakreslená šikmo a nie vodorovne, pretože sa tam nenachádza žiaden
geometrický plán, resp. záznam podrobného merania, ktorý by potvrdzoval zákres, resp. ho vyvracal.

86. Podľa názoru súdu, znalec P. R. v odbornom vyjadrení nedokázal určiť hranicu medzi spornými
pozemkami nepochybným spôsobom, z údajov ktoré by vychádzali z nejakého merania, nakoľko

v katastri nehnuteľností neexistuje grafický podklad pre učenie hranice medzi pozemkami, hodnoverne
vedel určiť len bod 1 v znaleckom nákrese č. 1, ktorý je aj tak za hranicou sporných pozemkov. Tak, ako
určil znalec P. R. hranicu medzi spornými pozemkami nie je ani v prospech žalobcov, ani v prospech
žalovaných.

87. Súd poukazuje aj na listinné dôkazy doručené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor zo
dňa 20.11.2023, z ktorých je zrejmé, že pôvodné pozemkovoknižné parcely č. 45 a 46 k. ú. C. neboli
nikdy graficky rozdelené, len boli evidované na rôznych pozemkovoknižných vložkách č. 163 a 93.
Ďalej z predmetného listu vyplýva, že pozemkovoknižná parcela číslo 46 bola do Listu vlastníctva č. XX
zapísaná ako parcela CK N č. 142,144/2 s Rozhodnutím Štátneho notárstva o dedičstve č. L..K.X/XX.

Pozemkovoknižná parcela č. 45 bola do Listu vlastníctva č. X zapísaná ako CK N parcela č. 141, 144/1
ZmluvouopôžičkeH.X/XX.Evidenčnélistyč.46a61neexistujú,nakoľkosaevidovalilendo01.01.2005.
Keďže pôvodné pozemkovoknižné parcely č. 45 a 46 k. ú. C. neboli nikdy graficky rozdelené, teda boli
v jednom pozemku, len boli evidované na rôznych pozemkovoknižných vložkách, nie je preukázané, žeby na katastri nehnuteľností existoval nejaký grafický podklad pre hodnoverné určenie zákresu hranice
medzi v súčasnosti existujúcimi pozemkami parcely č. 144/3, 144/4, 144/5 a 144/6.

88. Žalobcovia na pojednávaní súdu dňa 08.12.2022 poukázali na to, že predložili dôkazy svedčiace
o dobromyseľnosti držby, ktorá vyplýva jednak z nadobúdajúcich titulov, teda dedičského rozhodnutia,
kúpnej zmluvy, znaleckého posudku P. V., výsluchu svedkov v tomto konaní, ktorý sa uskutočnil dňa
25.05.2017, a z potvrdenia obecného úradu. Zároveň poukázali aj na Notársku zápisnicu č. XXX N.
spísanú na Štátnom notárstve dňa 09.12.1982, na základe ktorej žalovaní odkúpili nehnuteľnosti od

šiestich spoluvlastníkov, kde v notárskej zápisnici je uvedené, že kupujú v prírode rodinný domček v C.
aj s jeho popisom, na dvore sa nachádza studňa, na vyznačených pozemkoch sú trvalé porasty. V bode
4 je zároveň napísané, že predávajúci predávajú nehnuteľnosti, na ktorých neviaznu žiadne ťarchy
a bremená, nie sú im známe žiadne skryté nedostatky, na ktoré by mali kupujúcich upozorniť. Zároveň
kupujúci – žalovaní prehlásili, že stav kupovaných nehnuteľností dobre poznajú z ohliadky na mieste
samom a tieto kupujú v takom stave, v akom sa k dnešnému dňu nachádzajú a do ich užívania vstúpili

dnešným dňom. Z uvedeného dôkazu podľa nich jasne vyplýva, že žalovaní nemohli kúpiť, ani nemohli
nadobudnúť nejakú vedomosť o tom, že by kupovali aj pozemky, ktoré tvoria predzáhradku, ktoré sú pod
rodinným domom žalobcov a dvorom žalobcov, pretože v tom čase už evidentne stála predzáhradka
s plotom, rodinný dom a aj oplotenie dvora žalobcov. Zároveň k otázke dobromyseľnosti poukázali na
to, že žalobca na pojednávaní dňa 04.12.2015 uviedol, že v dome vyrastal ako chlapec a vždy rozsah

vlastníctva bol taký, ako je aj v súčasnosti. Taktiež poukázali na fotografiu z hrady v maštali. Čo sa
týka momentu kedy vstúpili do držby, poukázali na dedičské rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.09.1997, ktorým žalobca 1/ zdedil 1/6, teda tento 1/6 podiel nadobudol titulom vydržania v 10-
ročnej dobromyseľnej držbe najneskôr 17.09.2007. Zároveň poukázali aj na Kúpnu zmluvu spísanú vo
forme Notárskej zápisnice N., v ktorej žalobcovia ako manželia nadobudli 5/6 nehnuteľnosti, rodinný

dom súpisné číslo 77 s pozemkami aj s poukazom na znalecký posudok L. V., pričom boli v dobrej viere,
že nadobúdajú aj pozemky pod rodinným domom, predzáhradku a dvor. Na základe tejto zmluvy sa
držby nehnuteľnosti ujali po jej podpise. Zmluva bola zavkladovaná dňa 28.06.2000 a teda vlastníctvo
5/6 titulom vydržania nadobudli uplynutím 10-ročnej dobromyseľnej vydržacej lehoty.

89. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že namietajú výpočty, ktoré boli evidované na príslušných listinách
– Identifikácia parciel z roku 1970, pričom podľa parcelného protokolu z roku 1867 mali mať ich právni
predchodcovia správne také výmery, aké reálne zodpovedajú situácií, ktorá je v prírode, a z dôvodu
že podľa nich nie je hodnoverne preukázaná hranica, tak je nepochybné, že aj žalovaní, aj žalobcovia
užívali pozemky v dobrej viere ako svoje a boli v tom, že evidentne tieto pozemky im patria. Podľa nich

nikto nemohol pred nimi nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, a preto sa ani nemôžu domáhať určenia,
že tieto parcely patria do dedičstva po niekom, pretože až v roku 2023 bolo zistené, kde sa nachádza
údajne hranica, a keď sa oni ujímali držby nehnuteľnosti, tak sa ujímali v hranici, ktorá je vyznačená
v zelenej farbe v odbornom vyjadrení.

90. Oprávnená držba je fakticky ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi
ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej
držbe musia byť splnené nasledovné náležitosti:
a/ faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva
b/ vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi

c/ dobrá viera, že mu vec alebo vykonávania práva patria.

91. Či držiteľ veci je v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri
normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte

rozumne požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť
podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné. (Q., H.).

92. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania
b/ držba musí byť oprávnenác/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

93. Je zrejmé, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. C. do BSM v rozsahu

5/6 z titulu uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 06.09.2000, kde
rodinný dom spolu s pozemkami a záhradkou kupovali tak, ako sa nehnuteľnosti nachádzali v prírode
a takto tieto nehnuteľnosti žalobca 1/ aj zdedil v podiele 1/6 z titulu uznesenia o dedičstve L. XXX/XX, L.
zo dňa 19.06.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.09.1997, po poručiteľke K. B., ktorá v uvedenom
dome aj bývala.

94. Žalobcovia boli dobromyseľní v tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu im patria, t. j. že
boli držiteľmi oprávnenými, nakoľko ich kupovali, resp. žalobca 1/ zdedil tak, ako sú aktuálne v prírode,
ako je aktuálna užívacia hranica, správajú sa k tejto nehnuteľnosti tak, ako by im vlastnícky patrila,
nehnuteľnosti tak, ako ich nadobudli či už z titulu kúpnej zmluvy alebo žalobca 1/ z titulu zdedenia, boli
popísané tak, ako ich v súčasnosti užívajú aj v znaleckom posudku, znalca P. V., ktorý bol vyhotovený

zrejme pre účely kúpnej zmluvy spísanej do Notárskej zápisnice pod N., N., nemali pochybnosti čo
kupujú. Žalobcovia to preukázali aj listinnými dôkazmi – fotografiami, že minimálne od roku 1965, 1966,
kedy boli zhotovené fotografie, kde sa nachádza aj žalobca 1/ ešte ako chlapec, z ktorých je zrejmí stav
nehnuteľnosti, že to bola rovnaká brána, predzáhradka pred rodinným domom, pričom postavenie domu
žalobcov a predzáhradky sa nezmenilo. Taktiež súd poukazuje na výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí

na pojednávaní dňa 25.05.2017, kde svedkyňa T. G. uviedla, že predzáhradka pred domom B. existovala
tak, ako si pamätá, bola ohradená železným plotom, s betónovým základom tak, ako je teraz, pričom si
to pamätá 50 rokov, R. G. uviedol, že žiadne spory o hranice nehnuteľnosti nikdy medzi susedmi neboli,
dom žalobcov bol stále tak, ako je teraz, nakoľko býva v susedstve. Žalobcovia tiež preukázali, že boli
nerušení, nakoľko ako sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, nehnuteľnosť užívali v pôvodnom rozsahu, nikto

ich neatakoval. Medzi stranami sporu ako aj ich právnymi predchodcami užívacia hranica bola dlhodobo
rešpektovaná, nikto ju nikdy nespochybňoval, strany sporu, resp. ich právni predchodcovia užívali
nehnuteľnosti v hraniciach, ktoré sú viditeľné v prírode. Nikto nemal pochybnosti o priebehu hranice
medzi susednými pozemkami až do roku 2014, kedy si žalovaní dali zhotoviť geometrický plán. Aj podľa
názoru súdu držba čo sa týka titulu dedenia žalobcom 1/ sporných nehnuteľností nastala najneskôr

dňom právoplatnosti dedičského rozhodnutia L. XXX/XX, L. XXX/XX dňa 17.09.1997 a uplynula v zmysle
§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 17.09.2007, čo sa týka titulu nadobudnutia Kúpnej zmluvy
zo dňa 26.07.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 06.09.2000, vydržacia lehota začala plynúť najneskôr
povolením vkladu dňa 06.09.2000 a uplynula dňa 06.09.2010.

95. Aj zo samotného dokazovania súdu vyplýva, že vypočutí svedkovia v predmetnom spore, ktorých
žalobcovia navrhli vypočuť, a to svedok G., svedkyňa G., svedok G., svedkyňa G., G. a svedok G.,
svedkyňaB.,zhodneuviedli,žedomyB.ajG.stáliodjakživatak,akostojadoteraz,takýtostavjetamviac
ako 50 rokov, a nikdy medzi nimi, resp. ich právnymi predchodcami neboli spory o hranice nehnuteľnosti.

96. Súd na listinný dôkaz, a to Notársku zápisnicu M. A. M. číslo N. zo dňa 20.10.2014, ktorú
do súdneho spisu predložil zástupca žalovaných 1/, 2/ prihliadol v zmysle § 470 ods. 2 CSP, avšak ho
vyhodnotil ako nedôveryhodný, a to z dôvodu, že i napriek opakovaným návrhom žalobcov na vypočutie
žalovaného 1/ k tomuto listinnému dôkazu, sa tento pojednávaní nezúčastňoval, pričom jeho zástupca
to odôvodňoval jeho zlým zdravotným stavom. Z lekárskej správy predloženej žalovaným 1/ v rámci

konania, zo dňa 25.05.2016 však je zrejmé, že u žalovaného 1/ pretrváva porucha reči, nevie sa dobre
vyjadrovať, reč je pomalá, avšak nevyplývajú skutočnosti, že by sa z dôvodu svojho zlého zdravotného
stavu nemohol zúčastniť pojednávania a vypovedať k uvedenému listinnému dôkazu. Súd poukazuje na
skutočnosť, že z vyjadrení žalovaného 1/, ktoré uviedol do notárskej zápisnice má vyplývať skutočnosť,
že pôda pod domom mala patriť pánovi M. B., po ktorého smrti sa posúvala hranica pozemkov v záhrade,

čo by vedeli viacerí svedkovia v dedine dosvedčiť, že pán B. staval na susedovom pozemku, a že boli
zvady o pozemkoch. V rámci konania však zo strany žalovaných k tejto skutočnosti čo sa týka „viacerých
svedkov v dedine“, čo by mohli potvrdiť túto skutočnosť nebol navrhnutý žiaden dôkaz. Hodnovernosť
tvrdení žalovaného 1/ v notárskej zápisnici je spochybnená aj tým, že podľa jeho vlastných tvrdení
o údajných problémoch s pozemkami vedel ešte za života pána M. B., t. j. pred rokom 1982 a napriek

tomu uzatvoril Kúpnu zmluvu dňa 09.12.1982. Súdu sa javí nelogické to, že pokiaľ žalovaný 1/ vedel,
že sú problémy s pozemkami a z tohto titulu aj prameniacimi nezhodami medzi susedmi, že by za týchto
okolností bol uzatvoril kúpnu zmluvu s vedomím, že si v budúcnosti bude musieť vysporiadúvať pozemky
so žalobcami, a až po 31 rokoch si dal urobiť geometrický plán, dovtedy to neriešil.97. Tak, ako vyplynulo aj z výpovede znalca P. R., hranica medzi pozemkami pod rodinným domom
žalobcov a nehnuteľnosťou žalovaných nikdy nebola určená, len v časti ich záhrad, a to starým plotom,

takýto užívací stav bol dlhodobý, nikto ho nerozporoval, a taktiež nikto nepopieral ani základ rodinného
domu žalobcov, ktorý je 120-ročný a je postavený na hranici.

98. Súd udáva, že v prípade keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby
časti alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby, je v takom prípade nadobúdací titul ku

skutočne vlastnenému pozemku, v predmetnom prípade uznesenie o dedičstve, kúpna zmluva aj pokiaľ
ide o takzvaný putatívny titul, ktorý je postačujúci. Ani samotná skutočnosť, že držiteľ nenechal vytýčiť
hranice na ním držaných pozemkov a nezistil tak, že drží i časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je,
nevylučuje jeho oprávnenú držbu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 55/2013 a 22 Cdo
1398/2000). Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol
i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu taký právny titul svedčí. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 287/2006).

99. Súd je teda toho názoru, že žalobcovia ako držitelia sa v rámci uzatvorenej kúpnej zmluvy, resp.
vrámcidedeniažalobca1/,ujaliajdržbyparciel,ktorésícenenadobudli,keďžeprávnenebolipredmetom
kúpnej zmluvy ani dedenia, ale so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi

i týchto parciel, keď mali za to, že ich kúpili, resp. zdedili, a že aj tieto parcely boli predmetom uzatvorenej
kúpnej zmluvy, resp. dedenia, čo je takzvaný ospravedlniteľný skutkový omyl. Žalobcovia sa teda
domnievali, že vlastnícke právo bolo na nich prevedené uzatvorenou kúpnou zmluvou, resp. dedením,
keď nehnuteľnosti boli ako celok spolu oplotené a po desaťročia žalobcami a ich právnymi predchodcami
užívané.

100. Ohľadne námietky žalovaných, že konanie vedené na Okresnom úrade Lučenec, katastrálny odbor
pod spisovou značkou X 29/2014, by malo tvoriť prekážku rozhodnutej veci tohto konania, súd udáva,
že táto námietka je nedôvodná. Žalobcovia neboli nikdy účastníkmi konania X 29/2014 a preto žiadny
výsledok takéhoto konania nemôže byť pre žalobcov prekážkou už rozhodnutej veci ako to tvrdil na

pojednávaní právny zástupca žalovaných. Okrem toho z rozhodnutia vydaného v konaní X 29/2014
zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor v konaní o oprave chyby v
katastrálnom operáte ohľadom nehnuteľností vedených na LV č. X v kat. území C. návrh na opravu
zamietol a teda takéto rozhodnutie nemohlo vyvolať akýkoľvek nový právny stav, voči ktorému by
žalobcovia mohli v rámci iného (napr. správneho) konania namietať.

101. Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom v predmetnom konaní boli konštatované
skutočnosti, že:
- účelom geometrického plánu, ktorý dali vyhotoviť žalovaní bolo oddelenie parciel č. 141/1,2, 144/3-6
a zameranie rodinného domu na parcela č. 144/1 a nie určenie vlastníckej hranice (je to uvádzané na

strane 1 listu zo dňa 26.06.2014),
- opravou podľa § 59 ods. 1 písm. a) b) katastrálneho zákona nemožno riešiť spor o vlastníctvo (je to
uvádzané na strane 2 listu zo dňa 26.06.2014),
a teda aj z uvedeného je zrejmé, že konanie X 29/2014 nemôže ovplyvňovať otázku vlastníckeho práva,
ktorú môže vyriešiť jedine súd.

102. Na základe všetkých uvedených dôvodov a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov tak, ako sú
vyhodnotené v odsekoch 94-97 mal súd za to, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že
sú vlastníkmi sporných nehnuteľností tak, ako sú určené vo výroku tohto rozsudku z titulu vydržania,
nakoľko preukázali oprávnenosť držby, dobromyseľnosť držby, nerušenosť a nepretržitosť keďže ide

o nehnuteľnosť v trvaní 10 rokov. Držba čo sa týka titulu dedenia žalobcom 1/ sporných nehnuteľností
začala najneskôr dňom právoplatnosti dedičského rozhodnutia L. XXX/XX, L. XXX/XX dňa 17.09.1997
a uplynula v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 17.09.2007, čo sa týka titulu nadobudnutia
Kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 06.09.2000, vydržacia lehota začala
plynúť najneskôr povolením vkladu dňa 06.09.2000 a uplynula dňa 06.09.2010.

103. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žaloba žalobcov je dôvodná.

104. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.105. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP,
Ods. 1: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.
Ods. 2: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

106. Z dôvodu, že žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, súd im priznal náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
osobitným uznesením.

107. V súlade s § 259 CSP, súd žalovaných ako neúspešných v konaní zaviazal na nahradenie trov
konania Slovenskej republike vo výške 7,46 Eur za použitie motorového vozidla Okresného súdu
Lučenec pri ohliadke na mieste samom v C. dňa 27.07.2016 podľa Vyhlášky č. 283/2002 Z. z. v znení

Vyhlášky č. 632/2008 Z. z.

108. Žalobca 1/ zložil preddavok na trovy dôkazu vo výške 800,--Eur na základe uznesenia Okresného
súdu Lučenec číslo konania 4C/234/2015-726, zo dňa 19.12.2022 a to dňa 30.12.2022, z ktorého
preddavku bolo znalcovi P. R. vyplatené ako znalečné vo výške 665,70 Eur za jeho Odborné

vyjadreniezodňa18.05.2023,atouznesenímčíslokonania4C/234/2015-801.Uznesenímčíslokonania
4C/234/2015-878 zo dňa 27.09.2023 bolo znalcovi priznané znalečné za účasť na pojednávaní dňa
19.09.2023 vo výške 102,--Eur z preddavku zloženého žalobcom 1/. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
1/ zložil preddavok 800,--Eur a znalcovi bola vyplatená suma 665,70 + 102 = 767,70 Eur je preto
potrebné vrátiť žalobcovi nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške 32,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.