Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201412
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8616201412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, D. D. A. E. F. XX/X, XXXX B., G., zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so
sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: F. H. B. G. F., bytom G. XXXX/X,
XXX XX B., zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 14,
Bratislava, IČO: 30 850 436, o zaplatenie sumy 1 927,66 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 927,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 639,64 eura od 14.05.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1 288,02 eura od 12.07.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.04.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na
zaplatenie sumy 1 927,66 eura s príslušenstvom. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7C/49/2016.

2.Svojnávrhodôvodniltým,žežalobcasitoutožalobouuplatňujevočižalovanejnároknanáhraduškody
spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestovné z miesta svojho bydliska A. E. F. XX/X, XXXX

B., G. do miesta bydliska žalovanej, odkiaľ si mal prevziať maloleté dieťa I. X a späť. Dňa 26.08.2013
na základe návrhu žalobcu bolo začaté konanie vo veci rozvodu manželstva žalobcu so žalovanou
aúpravyrodičovskýchprávapovinností kichmaloletejdcéreA.F.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.X,ktoré
v súčasnosti po zrušení rozsudku odvolacím súdom a jeho vrátení súdu I. stupňa prebieha na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 2P/16/2015. Od podania predmetného návrhu začalo dochádzať zo strany
žalovanej k opakovaným situáciám spočívajúcich v znemožňovaní styku žalobcu s maloletou. Žalovaná
sa presťahovala do spoločnej domácnosti svojich rodičov v obci I., pričom v tejto domácnosti žije aj

spolu s maloletou. Žalovaná neumožňovala žalobcovi návštevy v ich spoločnej domácnosti, odmietala
prenechať maloletú žalobcovi, poskytovať žalobcovi akékoľvek informácie o maloletej a neumožňovala
ich stretnutia, či akúkoľvek formu styku. Z tohto dôvodu žalobca dňa 28.11.2013 podal na príslušný
súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré malo dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi
a zabezpečiť žalobcovi aspoň čiastočnú realizáciu jeho rodičovských práv a styk s maloletou. Predbežné
opatrenie bolo po odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. 2P/32/2013 nariadené
Krajským súdom v Prešove ako odvolacím súdom dňa 04.03.2014, č. k. 5Co/5/2014 v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.03.2014, pričom toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.03.2014. V zmysle oprávneného uznesenia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 20.03.2014: „opravuje výrok uznesenia Krajského súdu v Prešove, č. k. 5CoP/5/2014
zo dňa 04.03.2014 tak, že tento správne znie: „Mení uznesenie súdu 1. stupňa v jeho napadnutejčasti, t. j. vo výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec A. B., nar. XX.XX.XXXX je
oprávnený stýkať sa s maloletou A. F. B., nar.XX.XX.XXXX každý prvý víkend v mesiaci, a to v piatok
od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky

tak, že maloletú si otec prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá.
Matka dieťa na styk riadne pripraví.“ Dňa 04.04.2014, t. j. v piatok o 09.00 hod. si žalobca v zmysle
právoplatného a vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo nariadené predbežné
opatrenie, šiel vyzdvihnúť maloletú, aby s ňou strávil víkend. Žalobca za účelom stretnutia s maloletou
pricestoval na Slovensko, nakoľko býva a pracuje v G.. Žalovaná však žalobcovi styk s maloletou

neumožnila a odmietla mu maloletú odovzdať, podrobný popis udalosti je zaznamenaný v oznámení
žalobcu zo dňa 04.04.2014 adresovanom Obvodnému oddeleniu PZ v Stropkove týkajúce sa priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaná odmietla maloletú odovzdať žalobcovi aj v nasledujúci
deň, t. j. v sobotu 05.04.2014 o 9.00 hod. v súlade s právoplatným a vykonateľným predbežným
opatrením. Vzhľadom k tomu, že žalobca v uvedenom termíne podľa právoplatného a vykonateľného
predbežného opatrenia pricestoval na Slovensko len kvôli realizácií stretnutia s maloletou v zmysle

predbežného opatrenia, ktoré sa však nezrealizovalo, pretože žalovaná mu odmietla maloletú vydať.
Z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený dňa 04.04.2014 o 09.30 hod. podať na Obvodnom oddelení
PZ v Stropkove oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu – neumožnenie
prevzatia dcéry aj napriek tomu, že mal na to na základe uznesenia súdu oprávnenie. Keďže žalobcovi
nebola umožnená realizácia styku s maloletou, na ktorú sa riadne dostavil v súlade s právoplatným

a vykonateľným rozhodnutím, ktoré mu priznávalo právo na styk v určenom čase, žalobcovi v dôsledku
konania žalovanej vznikla škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť na cestu
z miesta bydliska v meste B. J. G. do miesta bydliska maloletej na Slovensku, v obci I. a späť. Tieto
vynaložené náklady predstavujú škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku protiprávneho konania matky
– neumožnenie realizácie styku s maloletou v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.

Predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu súd1. porušenie právnej povinnosti. 2. vznik
škody. 3. príčinná súvislosť medzi 1) a 2). 4. zavinenie (v prezumovanej forme nevedomá nedbanlivosť
- § 420). „Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadne nich leží na
poškodenom. Zavinenie je subjektívnej povahy, jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti
sa predpokladá. Naopak, škodca preukazuje, že škodu nezavinil.“ (Rozhodnutie OS Trenčín, sp. zn.

19C/18/2012 zo dňa 19.02.2013). Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. 177/08: „Základnou
podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím)
škodcuavzniknutouškodouupoškodeného,ktorámusíbyťpredvídateľná.Porušenieprávnejpovinnosti
musí byť poškodeným preukázané, v predmetnom prípade sa jedná o právnu povinnosť stanovenú
rozsudkom súdu o styku s dieťaťom. Podľa výkladu súdnej praxe škodou sa rozumie majetková ujma

poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu
považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do
predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do
predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za

škodu sú splnené: 1. K porušeniu právnej povinnosti došlo tým, že žalovaná nerešpektovala právoplatné
a vykonateľné predbežné opatrenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.03.2014 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 20.03.2014 a v súdom určenom čase odmietla maloletú odovzdať žalobcovi. 2.
Žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v zbytočne vynaložených nákladoch na cestovné, keďže cestoval
osobným motorovým vozidlom z G. na Slovensko za účelom realizácie styku s maloletou a vznikli mu

zbytočné náklady na cestu tam a späť vo výške 639,64 eura vypočítané v súlade s § 7 ods. 1 v spojení s §
7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Zb. o cestovných náhradách (náklady na cestu do miesta bydliska maloletej
predstavujú sumu 319,82 eura), 3. V predmetnom prípade je daná aj existencia príčinnej súvislosti,
keďže v dôsledku konania žalovanej, ktoré spočívalo v nerešpektovaní právoplatného a vykonateľného
predbežného opatrenia, a teda v zmarení styku žalobcu s maloletou, vznikli žalobcovi zbytočné

náklady spočívajúce v nákladoch na cestu osobným motorovým vozidlom z mesta B. J. G. E. K. I. na
Slovensku a naspäť. 4. Zavinenie žalovanej v prezumovanej forme nevedomej nedbanlivosti. Žalobca
si u žalovanej uplatňuje predmetný nárok z titulu náhrady škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná
v dôsledku vyššie špecifikovaných udalostí, a ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na
cestu z G. na Slovensko a späť. Na podporu vyjadrení uviedol nasledujúcu judikatúru: „Pokiaľ rodičovi

dieťaťa vzniknú zbytočné náklady v dôsledku toho, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do
výchovy, zmarí styk rodiča s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov, jedná
sa o jeho či jej všeobecnú zodpovednosť za škodu, založenú na princípe prezumovaného zavinenia.
Ide o zodpovednosť za priame porušenie právnej povinnosti, ktoré pre rodičov vyplýva zo súdnehorozhodnutia, príp. z dohody rodičov o styku s dieťaťom.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25 Cdo 2289/2002 zo dňa 30.09.2003.) „Či je možný styk aj v prípade ochorenia dieťaťa, závisí od
konkrétnych okolností každého prípadu. Medzi ne môže patriť na jednej strane charakter ochorenia,

psychický stav dieťaťa počas choroby, možnosť prevozu dieťaťa k oprávnenému rodičovi, záťaž spojená
s týmto prevozom, spôsob liečby (podanie liekov, rehabilitačné cvičenia a pod.), pričom k týmto
okolnostiam sa spravidla vyjadrí ošetrujúci lekár, na strane druhej schopnosť rodiča sa o choré dieťa
postarať.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20 Cdo 4498/2009 zo dňa 21.02.2011). Z uvedeného
je evidentné, že choroba dieťaťa nie je vyslovene prekážkou, pre ktorú by dieťa nemohlo byť odovzdané

oprávnenému rodičovi. Taktiež aj ošetrujúci lekár maloletej uviedol žalobcovi, že maloletá je síce chorá,
no jej zhoršený zdravotný stav nebráni styku so žalobcom. „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila
styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie neuskutočnených
stretnutí žalobca vykonal bez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do
miesta určeného styku a späť vznikla žalobcovi škoda.(Rozhodnutie 1Cz 24/89). Pojem škoda je
vykladaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, vyjadrená v peniazoch. Vznik

škody a jej rozsah preukazuje poškodený. Pre jej určenie sa prihliada k všeobecným predpokladom
náhrady škody, skúma sa teda nutnosť vynaloženia týchto nákladov, na výšku škody má tiež vplyv
konanie poškodeného.“ Žalobca žije a pracuje v G., v zmysle predbežného opatrenia je oprávnený
si maloletú vyzdvihnúť prvý víkend v mesiaci, v piatok o 9.00 hod., vzhľadom k uvedenému na to,
aby sa dostavil pred bydlisko matky v súdom určený čas, bolo nevyhnutné vzhľadom aj na jeho

pracovnépovinnostipoužitievlastnéhomotorovéhovozidla.„Potrebupoužitiamotorovéhovozidlarodiča
k uskutočneniu styku s maloletým dieťaťom, ktoré je zverené do výchovy druhého rodiča, je potrebné
posúdiť na jednej strane z hľadiska prepravy rodiča do miesta styku a jednak aj z hľadiska účelnosti
využitia vozidla v priebehu styku s dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla
možno prihliadať k paušalizovaným náhradám nákladov podobného používania osobných vozidiel pre

iné účely.“ ( R 12/1990). Predmetná suma 639,64 eura spolu za obe cesty bola vypočítaná podľa §
7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v zmysle ktorých
sa poskytuje náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Náhrada za
spotrebované pohonné látky sa poskytuje podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby
pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla. Spotreba osobného motorového

vozidla žalobcu je podľa technického preukazu žalobcu 7l/100km a trasa B., G. – I., Slovensko je dlhá
približne 1156 km. Druh pohonnej látky osobného motorového vozidla žalobcu je v zmysle technického
preukazu žalobcu motorová nafta a podľa údajov štatistického úradu priemerná cena PHM – motorová
nafta bola v apríli 2014 vo výške 1,338 eura. Pri vyčíslení škody spočívajúcej v nákladoch na cestu
osobným motorovým vozidlom žalobcu z G. na Slovensko a späť za účelom realizácie styku s maloletou

vychádzalizozákonač.283/2002Z.z.ocestnýchnáhradách.Použitietohtozákonanapredmetnúvecje
odôvodnenénasledujúcimrozsudkomKrajskéhosúduvÚstínadLabem,č.k.10Co624/2006-81zodňa
28.02.2007: „Okresní soud nepochybil, pokud při vyčíslení škody jakožto nákladú na použití osobního
vozidla obdobně použil právní předpisy upravující paušalizované náklady pro jiné účely – předpisy
o cestovních náhradách, konkrétně ustanovení § 7 zákona č. 119/1992 Sb. O cestovních náhradách, ve

zněnípozdějšíchpředpisu,aprováděcíchvyhlášekministerstvapráceasociálníchvěcí.Jesícepravdou,
že tyto předpisy nemohou být bez odpovídajícího zákonného odkazu aplikovaný přímo. Přesné zjištění
skutečných nákladú žalobce spojených s provozem jeho vozidla, včetně skutečného opotřebení vozidla,
by však bylo spojeno s nepřiměřenými obtížemi. Výši nároku na náhradu škody je proto soud oprávněn
určit podle své úvahy (§135 O.sř.). Je přitom na místě použít právě výpočet stanovený pro paušalizované

náhrady dle v rozhodném období účinných předpisú o cestovních náhradách, které sestávají z náhrady
za spotřebované pohonné hmoty a ze základní náhrady, jejímž účelem je náhrada opotřebení vozidla.
Smyslem těchto předpisú je právě nahrazení nákladú vznikajících při užití vozidla a nesleduje se jimi
poskytnutí odměny za užití vozidla.“

3. Okresný súd Svidník v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, sp. zn. 7C/49/2016-26 zo dňa
22.04.2016. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol žalovanej doručený dňa 13.05.2016.

4. Žalovaná dňa 23.05.2016 podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnila tým, že z pohľadu
zákonných požiadaviek žalobca neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti a tiež neoznačil všetky dôkazy

súvisiace s uplatňovaným návrhom, hoci o týchto dôkazoch mal vedomosť. Žalobca v žalobe tvrdí,
že v tom čase mal bydlisko na adrese v G., ale neuviedol, že mal aj bydlisko na adrese C. XX. Na
uvedenej adrese bývajú rodičia žalobcu a dôvodom jeho cesty na Slovensko nebola len okolnosť styku
s maloletou dcérou, ale aj návrat na adresu jeho bydliska a návšteva jeho rodičov a blízkych príbuzných.Dňa 02.04.2014 bola maloletá dcéra ošetrená pre soplenie, kašeľ, bolesti hlavy. Bolo konštatované,
že návšteva materskej škôlky, cestovanie, návštevy vzhľadom na možné zhoršenie zdravotného stavu
dieťaťa, by neboli vhodné. Zároveň bolo lekárkou konštatované, že zdravotný stav dieťaťa si vyžadoval

domáce liečenie a starostlivosť matky. Žalovaná hneď v ten istý deň, t. j. 02.04.2014 oznámila žalobcovi,
že dcéra L. je chorá a v dôsledku toho sa stretnutia nemôžu uskutočniť od 04.04.2014 do 06.04.2014.
Žalovaná žalobcovi dňa 02.04.2014 a 03.04.2014 zaslala e – mailom správu, že maloletá L. je chorá.
V dôsledku ochorenia maloletej bola aj žalovaná na OČR. Z prílohy k potvrdeniu o prijatí oznámenia
zo dňa 4.4.2014 okrem iného vyplýva, že žalobca dňa 03.04.2014 si overoval u F. M. zdravotný stav

maloletej. K zdravotnému stavu maloletej je potrebné uviesť, že v tom čase mala aj zvýšenú teplotu.
Žalovaná dala možnosť žalobcovi, aby maloletú L. navštívil počas jej choroby v domácnosti. Vzhľadom
na uvedené, potom zdravotný stav maloletej vylučoval, aby sa uskutočnil styk tak, ako bol upravený
v rozhodnutí súdu. Žalovaná nezavinila, že sa nerealizoval styk otca s maloletou dcérou a nie je daná
príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,
žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

5. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

6. Žalobca podaním zo dňa 06.06.2016 doručeným súdu e – mailom dňa 06.06.2016 o 16.21 hod. (čl.
43 spisu) a následne v písomnom origináli dňa 07.06.2016 (čl. 47 spisu) navrhol rozšírenie žaloby, ktoré
súd pripustil. Návrh na rozšírenie žaloby bol doručený žalovanej dňa 11.07.2016.

7. Po pripustení zmeny žaloby bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1 927,66 eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eura od 14.05.2016 (od doručenia žaloby žalovanej)
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 288,02 eura od 12.07.2016 (od
doručenia rozšírenia žaloby žalovanej) do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom
náhrady škody.

8. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 7C/49/2016-425 zo dňa 29.05.2019 v spojení s opravným
uznesením a v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/15/2020 zo dňa 26.11.2020,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2020 súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1 927,66
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eura od 14.05.2016 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 288,02 eura od 12.07.2016 do zaplatenia do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanej.

9. Na základe dovolania žalovanej rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/220/2021 zo dňa
31.01.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2020, č.k. 9Co/15/2020 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Podstatou dovolania žalovanej bolo, že súdy nižších inštancií nevykonali ňou navrhovaný dôkaz,
ktorý predstavovali – vyšetrovací spis Obvodného oddelenia Policajného zboru v L. ohľadom podaného
trestného oznámenia zo dňa 4. apríla 2014, vedeného pod DU: XXX/XXXX, ako aj vyšetrovací spis
ohľadom podaného trestného oznámenia zo dňa 6. júna 2014, vedeného pod ČVS: K./J.. Dovolateľka

tvrdila,žezvýsledkuprešetrenítýchtotrestnýchoznámeníbolomožnépodrobnejšieposúdiť,čiavakom
rozsahu za škodu vyčíslenú žalobcom zodpovedá (bod 8.1 odôvodnenia).

11. Najvyšší súd SR poukázal na odôvodnenie prvoinštančného rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd
prvej inštancie v súvislosti s námietkou žalovanej stručne argumentoval, že návrhu na vykonanie dôkazu

nevyhovel pre jeho nadbytočnosť, pretože predmetom konania bola občianskoprávna zodpovednosť
žalovanej za spôsobenú škodu, pre naplnenie tejto zodpovednosti nie je nevyhnutné spáchať trestný
čin a ani prípadné odmietnutie trestného oznámenia by nevylučovalo občianskoprávnu zodpovednosť
žalovanej.

12. Z bodu 8.4 odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že s uvedenou námietkou žalovanej
sa náležite nevysporiadal ani odvolací súd.13. Podľa názoru najvyššieho súdu bolo povinnosťou súdov vykonať potrebné dokazovanie na účely
dôsledného posúdenia protiprávnosti konania žalovanej za zmarený styk otca s maloletým dieťaťom,
ako aj posúdenia skutočnosti, či žalobcom vyúčtovaná cesta z mesta B. E. F. I. na motorovom vozidle

K. J. L. N. bola realizovaná výlučne za účelom realizácie styku s maloletou.

14. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/33/2023 zo dňa 27.06.2023 bol zrušený rozsudok
č. k. 7C/49/2016-458 zo dňa 06.08.2019 v spojení s opravným uznesením a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd vychádzajúc zo záväzného názoru dovolacieho súdu uložil prvoinštančnému súdu
povinnosť vykonať dokazovanie vyšetrovacími spismi Obvodného oddelenia PZ v L. ohľadom trestného
oznámenia zo dňa 04.04.2014, spisom vedeným pod E.: XXXX/XXXX, (L. E.: XXX/XXXX), ako aj
listinami z vyšetrovacieho spisu ohľadom podaného trestného oznámenia zo dňa 06.06.2014, vedeného
pod M.: K./J. a so zisteniami z týchto spisov sa vysporiadať v tom zmysle, či majú alebo nie

dôsledok a význam vo vzťahu k posúdeniu nároku, ktorý je predmetom konania. Vychádzajúc z názoru
dovolacieho súdu uložil súdu prvej inštancie taktiež posúdiť skutočnosti, či žalobcom vyúčtovaná cesta
z mesta B. E. F. I. na motorovom vozidle K. J. L. N. bola realizovaná výlučne za účelom realizácie styku
s maloletou.

16. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Po zrušení a vrátení veci bol prvoinštančný súd viazaný právny názorom odvolacieho súdu, podľa
ktorého zostali spornými dve skutočnosti, a to právne posúdenie protiprávnosti konania žalovanej a účel

ciest realizovaných žalobcom.

18. Prvoinštančný súd požiadal OR PZ L. o zapožičanie predmetných vyšetrovacích spisov E.: XXX/
XXXX A. M.: K./J..

19. Z oznámenia OR PZ L. zo dňa 29.09.2023 súd zistil, že vyšetrovací spis M.: K./J. bol dňa 30.07.2020
skartovaný v zmysle zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach (išlo o podozrenie z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktoré bolo odmietnuté v zmysle
§ 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku ).

20. Z oznámenia OR PZ Svidník zo dňa 19.10.2023 súd zistil, že pod DU: 176/2014 v Protokole udalosti
za rok 2014 bol dňa 04.04.2014 zistený zápis o prijatí oznámenia podaného A. B., nar.XX.XX.XXXX,
zaevidovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkov M.: K./XXXX-X, podľa ktorého A. B. osobne oznámil, že dňa 04.04.2014
o 09:00 hod v obci I. M. X, K. L., mu jeho manželka F. H. B. odmietla odovzdať ich dcéru, aj keď

tak mala urobiť na základe uznesenia súdu. Dňa 02.05.2014 bola spracovaná Správa o výsledku
objasňovania priestupku a spolu so spisom bola podľa § 60 ods. 3 písm. d) Zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predložená Okresnému úradu v L. na ďalšie konanie.
Doba archivácie v prípade priestupkových spisov je 5 rokov, vzhľadom na uvedené nebolo možné súdu
predložiť predmetný priestupkový spis, nakoľko už bol skartovaný.

21. Vyššie uvedené správy OR PZ L. boli doručené obom stranám sporu, napriek uvedenému žalovaná
naďalej navrhovala vykonanie dôkazov uvedenými vyšetrovacími spismi, napriek ich skartovaniu, teda
neexistencii.

22. K ďalšej okolnosti, ktorou sa mal prvoinštančný súd zaoberať, v zmysle usmernenia odvolacieho
súdu, žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že dôvod cesty na Slovensko bol výlučne z dôvodu
realizácie styku s maloletou dcérou, nakoľko už z výpovedi žalobcu vyplýva, že účelom cesty žalobcu
na Slovensko bola návšteva jeho rodičov.

23. Pokiaľ ide o účel ciest realizovaných žalobcom, žalovaná tvrdila, že žalobca realizoval cesty aj
za iným účelom. V tomto smere zaťažovalo žalovanú dôkazné bremeno, aby preukázala tvrdené
skutočnosti. Žalovaná v tomto smere nenavrhla žiadne dôkazy. Žalobca tvrdil, že cesty realizoval za
účelom styku s maloletou a tento mal prebiehať aj počas noci cez víkend v mieste jeho bydliska, tedav rodičovskom dome, kde bývajú aj jeho rodičia. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa na
stretnutie s maloletou dostavil a žiadal o realizáciu styku. Od žalobcu nie je možné žiadať, aby dokazoval
neexistujúce skutočnosti.

24. Žalobca v podaní zo dňa 22.12.2023 uviedol, že vzhľadom na neexistenciu vyšetrovacích spisov,
tento dôkaz už nie je možné vykonať, a preto je potrebné vychádzať zo zisteného a ustáleného
skutkového stavu, ktorý ustálil súd prvej inštancie, a s ktorým sa odvolací súd stotožnil a vyhovel žalobe
v plnom rozsahu.

25.Žalovanáopätovnenamietalavšetkymožnéskutočnosti,ktorébymalžalobcaopätovnepreukazovať
v súdnom konaní (preukazovanie bločkov za tankovanie, použitie svojho vozidla K. J., či žalobca vôbec
išiel z G., lebo trvalý pobyt má na Slovensku, preukazovanie vzniku škody a jej výšky, náhle ochorenie
maloletej a pod.). Všetky tieto námietky žalovanej boli vyvrátené a zároveň súd prvej inštancie ako aj
odvolací súd sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia s týmito námietkami žalovanej vysporiadali.

26. Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov vo veci starostlivosti o maloletú, ktoré súdy vydali
v neskoršom období. Napríklad, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2P/16/2015-2129 zo dňa
09.04.2016, v ktorom bolo konštatované konanie matky maloletej v rozpore so záujmom maloletej. Pre
účely tohto konania je potrebné zohľadniť len udalosti z obdobia roku 2014.

27. Pokiaľ ide o účel realizovaných ciest otca, podľa názoru žalobcu nie je možné ho zaťažovať
dôkazným bremenom, aby dokazoval neexistenciu niečoho, teda vykonanie cesty za iným účelom.
Žalovaná mala preukázať, že žalobca realizoval svoje cesty za iným účelom ako realizovať súdom
určený styk s maloletou. V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.

28. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

29. Z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5CoP/5/2014-98 zo dňa 04.03.2014 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5CoP/5/2014 zo dňa 20.03.2014, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2014 súd zistil, že bol upravený styk žalobcu s maloletou A. F. B.,
nar.XX.XX.XXXX (dcéra žalobcu) tak, že otec A. B., nar.XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou
A. F. B., nar.XX.XX.XXXX každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu
od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že maloletú si otec prevezme pred
bydliskom matky a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá. Matka dieťa na styk riadne pripraví.

30. Z odôvodnenia predmetného uznesenia Krajského súdu v Prešove súd zistil, že v tejto súvislosti
z okolností, rozhodujúcich pre dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov
k maloletej nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by bránila otcovi v styku s maloletou bez prítomnosti
matky. Len samotné tvrdenie matky, že dieťa je na ňu citovo naviazané, nemôže byť dôvodom na to, aby

otec nemohol realizovať a vykonávať svoje rodičovské práva tak, aby boli zmysluplné a obsažné, aby
styk otca dieťaťa bol spontánny, a aby sa tento vzťah rozvíjal v plnej miere bez prípadného prenášania
v súčasnosti existujúceho negatívneho vzťahu účastníkov na dieťa. Dieťa nežije izolovane s matkou
a tak ako vyplýva zo spisu, v súčasnosti je dieťa v predškolskom zariadení, a teda sa predpokladá, že
matka už nie je absolútne jediným primárnym kontaktom dieťaťa. Z vyjadrení otca nepochybne vyplýva,

že navrhovateľ má k maloletej pozitívny citový vzťah, má o maloletú záujem a v prípade problému
mu pomoc s maloletou môžu poskytnúť jeho rodičia, t. j. starí rodičia maloletej, ktorí majú tiež záujem
zachovať s maloletou väzby vzhľadom na ich pozitívny citový vzťah k nej.

31. Z potvrdenia o prijatí oznámenia zo dňa 4.4.2014, č. E.: XXX/XXXX (čl. 16 spisu) súd zistil, že

žalobca podal oznámenie na OO PZ Stropkov, týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
– neumožnenie prevzatie dcéry A. F. B. aj napriek tomu, že oznamovateľ mal na to na základe uznesenia
súdu oprávnenie. Menovaný uviedol, že dňa 04.04.2014 v čase o 09.00 hod. prišiel za svojou manželkou
F. H. B., G. F., pred rodinným domom v obci I. M. X, okr. L., pričom si chcel od svojej manželky prevziať
svoju dcéru A. F. B., nar.XX.XX.XXXX. Uviedol, že jeho manželka, s ktorou je v rozvodovom konaní mu

odmietla ich dcéru odovzdať a taktiež mu ju odmietla ukázať.

32. Zo správy ošetrujúcej lekárky F. H. M. zo dňa 02.04.2014 (čl. 29 spisu) súd zistil, že dieťa 02.04.2014
bolo ošetrené na obvodnej ambulancií pre soplenie, kašeľ, bolesti hlavičky. V objektívnom náleze L. L.O. P., C. D., C., Q. B. M. A. D., E. J., M., K. D. R. O. C., G.. E. A.. Doporučená symtomatická liečba, t. j.
expektorancia, antihistaminiká, nosné kvapky, inhalácie a solux 3x denne po dobu 10 minút. Vzhľadom
na afebrilný priebeh ochorenia a objektívny nález antibiotická liečba nie je nevyhnutná, doporučená

starostlivosť v domácom prostredí. Návšteva materskej škôlky, cestovanie, návštevy vzhľadom na
možné zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa nie sú vhodné. Kontrola na obvodnej ambulancií pri
zhoršení zdravotného stavu. Plánované ORL vyšetrenie za účelom vyšetrenia nosnej mandle.

33. Na čl. 30 spisu zo dňa 02.04.2014 žalovaná predložila potvrdenie F. M. H., všeobecného lekára pre

deti a dorast, že zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje domáce liečenie a starostlivosť matky.

34. Na č. 31 – 34 spisu, žalovaná predložila výpisy z SMS a e – mail správ, ktoré zaslala žalobcovi
dňa 02.04.2014 s nasledovným obsahom: necestuj na Slovensko, L. je chorá, čiže od 04.04.2014 –
06.04.2014 sa stretnutia nemôžu uskutočniť.

35. Na čl. 35 – 36 spisu, žalovaná predložila žiadosť o ošetrovné na dcéru A. F. B. od 02.04.2014 do
07.04.2014.

36.Vovyjadrenízodňa06.06.2016(čl.44spisu)žalobcarozšírilsvojepodanieonárokvovýške1288,02
eura, ktorý si žalobca uplatnil titulom náhrady škody aj na za náklady zbytočne vynaložené na cestovné

za účelom realizácie styku s maloletou v mesiacoch jún 2014 a júl 2014 a taktiež o nárok - úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eura odo dňa doručenia návrhu na začatie konania
žalovanej zo dňa 01.04.2014 do zaplatenia. Žalobca počas prvého víkendu v mesiaci jún 2014 a počas
prvého víkendu v mesiaci júl 2014 sa dostavil pred bydlisko matky za účelom vyzdvihnutia maloletej
na realizáciu styku, pričom styk s maloletou mu v časoch určených rozhodnutím súdu nebol žalovanou

umožnený. Žalobca za účelom stretnutia s maloletou počas týchto víkendov pricestoval na Slovensko,
nakoľko býva a pracuje v G.. Po príchode k bydlisku maloletej mu žalovaná počas oboch víkendov,
t. j. v mesiaci jún 2014 a júl 2014, odmietla maloletú vydať s odôvodnením, že maloletá nechce ísť
so žalobcom na realizáciu styku. Vzhľadom k uvedenému žalobca podal pre podozrenie zo spáchania
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia žalovanou, oznámenia dňa 06.06.2014, dňa 04.07.2014

a dňa 05.07.2014, ktoré adresoval Obvodnému oddeleniu PZ v L..

37. Skutočnosť, že žalobca sa dostavil počas prvého víkendu v mesiaci jún 2014 a tiež počas prvého
víkendu v mesiaci júl 2014 pred bydlisko matky za účelom vyzdvihnutia si maloletej, a že stretnutia sa
nezrealizovali, vyplýva aj z podania žalovanej zo dňa 05.10.2015 adresovaného do konania pod sp.

zn. 2P/16/2015 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, kde v prílohe k predmetnému podaniu
„Prehľad stretnutí otca A. B. s maloletou dcérou A. F. B., nar.XX.XX.XXXX od podania návrhu na rozvod
s prísl. dňa 26.08.2013“, žalovaná súdu uviedla, že otec sa dostavil počas prvého víkendu v mesiaci
jún 2014 ako aj počas prvého víkendu v mesiaci júl 2014 pred bydlisko maloletej, aby si ju vyzdvihol na
realizáciu styku, avšak stretnutia sa neuskutočnili z dôvodu, ako uviedla žalovaná, že maloletá odmietla

so žalobcom na stretnutie odísť.

38. Predmetná suma 1 288,02 eura pozostáva zo sumy 643,04 eura za náklady vynaložené na cestu
v mesiaci jún 2014 spolu za obe cesty, t. j. tam aj späť, a zo sumy 644,98 eura za náklady vynaložené
na cestu v mesiaci júl 2014 spolu za obe cesty, t. j. tam a späť.

39. Suma 643,04 eura bola vypočítaná podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002
Z. z. o cestných náhradách, v zmysle ktorých sa poskytuje náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada
za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa poskytuje podľa cien
pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze

motorového vozidla. Spotreba osobného motorového vozidla žalobcu je podľa technického preukazu
žalobcu 7l/100 km a trasa B., G. – I., Slovensko je dlhá približne 1156 km. Druh pohonnej látky osobného
motorového vozidla žalobcu je v zmysle technického preukazu žalobcu motorová nafta a podľa údajov
štatistického úradu priemerná cena PHM – motorová nafta bola v júni roku 2014 (v týždni od 02.06.2014
– 08.06.2014) vo výške 1,359 eura.

40. Suma 644,98 eura bola vypočítaná podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002
Z. z. o cestných náhradách, v zmysle ktorých sa poskytuje náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada
za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa poskytuje podľa cienpohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze
motorového vozidla. Spotreba osobného motorového vozidla žalobcu je podľa technického preukazu
žalobcu 7l/100 km a trasa B., G. – I., Slovensko je dlhá približne 1156 km. Druh pohonnej látky osobného

motorového vozidla žalobcu je v zmysle technického preukazu žalobcu motorová nafta a podľa údajov
štatistického úradu priemerná cena PHM – motorová nafta bola v júli roku 2014 (v týždni od 30.06.2014
– 06.07.2014) vo výške 1,371 eura.

41. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Svidník, odbor poriadkovej polície OO PZ L., č. p.: E./L.

súd zistil, že dňa 06.06.2014 o 09.30 hod. podal žalobca trestné oznámenie vo veci nedovolenia styku
s maloletou dcérou.

42. Zo zápisnice o trestnom oznámení Okresného riaditeľstva PZ Svidník, odbor poriadkovej polície OO
PZ L. M.: K./XXXX zo dňa 04.07.2014 súd zistil, že dňa 04.07.2014 v čase o 09.00 hod. si žalobca mal
prevziať dcéru na adrese I. X podľa uvedeného rozhodnutia, manželka mu však povedala, že mu dcéru

nedá a to kvôli tomu, že dcéra ho už nepozná, že ho nechce, a že s ním nikam nepôjde. Manželku
vyzval, aby mu dcéra povedala sama, ale manželka mu na to povedala, že mu ju ani neukáže, lebo ona
ako študovaný pedagóg a matka vie najlepšie čo je pre dieťa najlepšie, a že dcéru nebude vystavovať
psychickému týraniu. Následne po tom, čo mu dcéru odmietla vydať, zavolal hliadku polície, avšak ani
po ich príchode a jej následnom rozhovore s policajtmi mu dcéru odmietla vydať a ukázať.

43. Z potvrdenia o prijatí oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Svidník, odbor poriadkovej polície
OOPZ Stropkov, E.: XXX/XXXX súd zistil, že dňa 05.07.2014 o 09.30 hod. bolo žalobcom osobne
podané oznámenie vo veci podozrenia z prečinu marenia úradného rozhodnutia, a to nedovolenia styku
s maloletou A. F. B.. Dňa 05.07.2014 si mal prevziať dcéru na adrese I. X v čase o 09.00 hod. podľa

rozhodnutia, avšak po príchode na danú adresu presne v tom čase vyšla žalovaná pred rodinný dom,
pričom on stál na miestnej komunikácii. Po príchode k nemu z dvora mu povedala, že dcéru nevydá, so
slovami „dcéra ťa nechce a dcére spôsobuje tvoja prítomnosť stres a môžeš dať aj päťdesiat trestných
oznámení, dcéru ti neukážem až keď o tom rozhodne súd“.

44. Z oznámenia žalovanej vo veci výkonu – realizácií úpravy styku otca dieťaťa zo dňa 05.10.2015
(čl. 52 a nasl. spisu) súd zistil, že v roku 2014 v mesiaci apríl od 04.04.2014 – 06.04.2014 stretnutia
s otcom sa nerealizovali pre OČR dieťaťa, v mesiaci jún od 05.06.2014 – 08.06.2014 stretnutia s otcom
sa nerealizovali, pretože dieťa odmietalo stretnutia s otcom a v mesiaci júl od 04.07.2014 – 06.07.2014
stretnutia s otcom sa nerealizovali, pretože dieťa odmietalo stretnutia s otcom.

45. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.06.2016 (čl. 61 spisu) súd zistil, že potvrdenie o zhoršenom
zdravotnom stave dieťaťa nie je dôvodom na znemožnenie styku maloletého dieťaťa so svojim druhým
rodičom. Odporúčanie ošetrujúceho lekára o ponechaní dieťaťa v domácej liečbe nezakladá dôvod,
prečo by túto domácu liečbu nemohol maloletej poskytnúť otec, ktorý je rovnako spôsobilý a schopný

poskytnúť maloletej opateru spôsobom a rozsahom, akým jej ju poskytuje druhý rodič. Keďže otec si
mal maloletú odviesť do svojej domácnosti, tak je evidentné, že maloletá by bola aj u otca v domácom
liečení, a nie je dôvod pre pochybnosti o tom, či riadna starostlivosť maloletej poskytnutá bude, čo
v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného predbežného opatrenia, ktoré musí byť účastníkmi
rešpektované, bez ohľadu na to, ako subjektívne toto rozhodnutie matka, resp. ktokoľvek iný hodnotí.

Z SMS správy, ktorú žalovaná adresovala žalobcovi dňa 02.04.2014 navyše ani nie je zrejmé, aké
zdravotné ťažkosti má maloletá, z predmetnej správy nie je možné posúdiť či skutočne ide o tak závažnú
prekážku na strane maloletej, pre ktorú by si maloletú nemohol vziať do svojho domáceho prostredia
a poskytnúť jej adekvátnu starostlivosť. Taktiež z lekárskej správy vyhotovenej ošetrujúcou lekárkou
nevyplýva objektívny nález, že by maloletá mala zvýšenú teplotu, dokonca v správe ošetrujúca lekárka aj

vyslovene uvádza, že charakter ochorenia maloletej si nevyžaduje ani liečbu antibiotikami. Ďalej uviedol,
že je nanajvýš zvláštne a zarážajúce, ak sa detská lekárka vyjadrí, že odporúča, aby maloletá bola
počas zhoršenia zdravotného stavu v starostlivosti matky, a preto zdôraznil, že na takéto konštatovanie
nemá ošetrujúca lekárka právo, resp. minimálne toto jej tvrdenie nemá pre nikoho zo zúčastnených
zaväzujúci charakter, keďže na takéto vyjadrenie nie je spôsobilá a ešte k tomu je zrejmé, že na takéto

odporúčaniebolavyslovenematkouvyzvaná.Skutočnosť,žezhoršeniezdravotnéhostavudieťaťanieje
dôvodom nerealizácie styku s druhým rodičom potvrdila napokon aj samotná žalovaná, keď nasledujúci
mesiac, t. j. 02.05.2014 (piatok) napriek chorobe dieťaťa, ktorá navyše podľa slov žalobcu si vyžadovala
už aj liečbu antibiotikami, maloletú dňa 02.05.2014 odovzdala žalobcovi na stretnutie, navyše mu eštedala aj podpísať prehlásenie, v ktorom žalobca potvrdil, že bol poučený o zdravotnom stave maloletej
a o jej liečebnom režime. Znalkyňa D. E. C. v znaleckom posudku uviedla, že žalovaná je „negatívne
nastavená, výrazne opozičná, neústupná ... vystupňovaná je predstavivosť, až fabulácia, tendencia

dramatizovať, vymýšľať si, úzkosť, pocit ohrozenia od vonkajšieho sveta... prostredníctvom dieťaťa rieši
svoj vzťah k manželovi a jej správanie v tomto smere je nevyspytateľné. Aktuálne sa u nej prejavuje
sklon brániť dieťaťu v kontakte s otcom ... ak sa jej nepodarí zachrániť manželstvo, sleduje cieľ vytesniť
otca postupne zo života dieťaťa, začína ho otvorene obviňovať zo sexuálne úchylného správania...
jej správanie je v rozpore so záujmom dieťaťa, čo sa môže prejaviť v budúcnosti... kým sa neupravia

pomery medzi rodičmi, je pravdepodobnosť, že matka aj naďalej bude prejavovať nezáujem o styky otca
s dieťaťom, bude účelovo využívať lekárske vyšetrenia, psychiatrické vyšetrenia, nebude komunikovať
s otcom... Skutočnosť, že žalobca má bydlisko na adrese v C. XX, kde bývajú jeho rodičia, je v danom
prípade irelevantná, taktiež je irelevantné či žalobca navštívil svojich príbuzných na Slovensku alebo nie.
Žalobca pricestoval na Slovensko z dôvodu, aby mohol v čase od 04.04.2014 do 06.04.2014 realizovať
stretnutie s dcérou v zmysle predbežného opatrenia. Už od nariadenia predmetného predbežného

opatrenia si žalobca organizuje svoj pracovný harmonogram tak, aby mohol v prvý víkend v mesiaci
pricestovať na Slovensko za dcérou, za týmto účelom tejto skutočnosti prispôsobuje aj čerpanie svojej
dovolenky. Styk sa mal realizovať počas troch dní, navyše aj s prespatím v rodičovskom dome žalobcu
v C., žalobca sa zdržiaval počas uvedeného pobytu na Slovensku aj v rodinnom dome svojich rodičov.
Nevidí rozumný argument, prečo by si mal žalobca zabezpečovať ubytovanie po tieto dní, a navyše

v neznámom ubytovacom zariadení aj realizovať stretnutie s dcérou, zvyšovať tak celkové náklady
svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Na adrese C. XX má žalobca trvalé bydlisko, ktoré slúži
len na administratívne účely a mimo času určeného predbežným opatrením na stretnutia s maloletou sa
zdržiava v G., kde vykonáva pracovnú činnosť, o čom žalobca doložil aj dôkazy v žalobe.

46. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.05.2014 (čl.71 a nasl. spisu) k výkonu rozhodnutia sp. zn.
3Em/1/2014 (správne 2Em) uviedla, že aj napriek tomu, že žalobca prostredníctvom e – mailu a SMS
správy bol žalovanou v predstihu informovaný, že dieťa je choré, pricestoval na Slovensko, pretože
odvolací súd vyhovel žalobcovi v jeho prospech a stretnutia s maloletou sa mali konať počas troch
dní a jednej noci, t. j. od piatka od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Dňa

03.04.2014 (štvrtok) žalobca o 13.00 hod. navštívil detskú lekárku maloletej, kde si šiel osobne overiť
zdravotný stav maloletej. Detská lekárka žalobcovi poskytla všetky informácie, ktoré sa týkali ochorenia
dcéry a zároveň aj postup a spôsob liečenia, ktorý bolo potrebné dodržiavať. Trikrát ho upozornila, že
dieťa počas ochorenia si vyžaduje zvýšenú starostlivosť matky v domácom prostredí, pretože maloletá
bola veľmi zahlienená a preto ju bolo potrebné 10 minút inhalovať a soluxovať. Zároveň žalobcu

upozornila, že počas liečebného režimu nie je vhodné, aby dieťa striedalo prostredie, pretože dôjde
k zhoršeniu zdravotného stavu. Aj napriek tomu, že žalobca bol žalovanou a aj detskou lekárkou
informovaný o ochorení, resp. o OČR maloletej, dňa 04.04.2014 o 09.00 hod. (piatok) prišiel pred
bydlisko žalovanej na stretnutie spolu aj so svojou tetou, ktorú maloletá vôbec nepozná a dožadoval
sa odovzdania maloletej dcéry. Čo je zarážajúce, bezcitné a bezohľadné, že žalobcu vôbec nezaujímal

zdravotný stav maloletej, priebeh ochorenia, liečebný režim a vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že
s maloletou sa osobne nestýkal vyše troch mesiacov, pretože bezdôvodne nechodil na stretnutia, ale
násilným spôsobom sa dožadoval odovzdania maloletej. Žalobca spolu so svojou tetou stali na miestnej
komunikácii pred rodičovským domom. Ona bola so svojou chorou dcérou vo vnútri rodičovského domu.
Po príchode žalobcu na stretnutie otvorila okno a slušne informovala, že stretnutie z objektívnych príčin

sa nemôže uskutočniť pre chorobu maloletej.

47. Vo vyjadrení zo dňa 20.07.2016 (čl. 75 spisu) žalovaná uviedla, že podľa jej informácií si žalobca
na deň 06.06.2014 dohodol termíny výsluchov na polícii K. D. B. a v poobedňajších hodinách na K.
D. L.. V dňoch 06.06.2014 až 08.06.2014 žalovaná pripravovala maloletú na stretnutie s otcom. Dieťa

odmietalo sa obliekať, učesať a neustále pri týchto činnostiach plakalo a opakovalo, že s otcom nechce
ísť.Vyššieopísanásituáciasaopakovalaajvdňoch04.07.2014–06.07.2014,kedymaloletápripríprave
na stretnutie sústavne plakala, odmietala sa obliecť, učesať a stále opakovala, že s otcom nejde do C.,
ale maloletá od posledného stretnutia dňa 02.05.2014 v C. odmieta sa s ním vôbec stretnúť a vôbec
nechce počuť slovo C..

48. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.09.2016 (čl. 83 a nasl. spisu) uviedol, že skutočnosť, že má bydlisko
na adrese C. XX, kde bývajú jeho rodičia, je v danom prípade irelevantná, taktiež je irelevantné či
žalobca navštívil svojich príbuzných na Slovensku alebo nie, navyše uvedené skutočnosti, že žalobcanavštívil svojich príbuzných žalovaná nepreukázala. Žalobca pricestoval na Slovensko z dôvodu, aby
mohol v čase určenom mu predbežným opatrením, t. j. počas prvého víkendu v mesiaci jún a júl
2014 realizovať stretnutie s dcérou v zmysle predbežného opatrenia. Keďže súdom upravený styk sa

mal realizovať vždy počas troch víkendových dní, navyše aj s prespatím dieťaťa v rodičovskom dome
žalobcu v C., žalobca sa zdržiaval počas uvedeného pobytu na Slovensku aj v rodinnom dome svojich
rodičov. Nevidí rozumný argument, prečo by si mal zabezpečovať iné ubytovanie po tieto dni, a navyše
v neznámom zariadení aj realizovať stretnutie s dcérou, zvyšovať tak celkové náklady svojho pobytu
na území Slovenskej republike a vystavovať maloletú stresu z neznámeho prostredia ubytovacieho

zariadenia. K námietke žalovanej, že účelom cesty žalobcu bola nielen okolnosť styku s maloletou, ale
podľa jej informácií aj výsluch na Obvodnom oddelení PZ v Bardejove a L. uviedol, že táto skutočnosť je
taktiež irelevantná, navyše opäť ani túto tvrdenú skutočnosť žalovaná nijako nepreukázala, nedoložila
hodnoverný dôkaz o tom, že sa zúčastnil v dňoch ako uvádza výsluchov na obvodnom oddelení.
Žalovaná v tom čase počas prvého júnového a júlového víkendu v roku 2014 maloletú žalobcovi
neodovzdala, ani nepreukázala dôvod na to, aby sa nemohol uskutočniť styk žalobcu s maloletou, ako to

ustanovuje predbežné opatrenie. Nepredložila žiadne lekárske potvrdenie, nenavrhla žiadny náhradný
termín stretnutia, alternatívne formy styku, neuviedla žalobcovi žiadne logické zdôvodnenie, neumožnila
ani stretnutie v rodičovskom dome žalobcu a odmietla žalobcovi maloletú čo i len ukázať. Ďalej uviedol,
že stretnutie žalobcu s maloletou sa uskutočnilo aj dňa 02.05.2014 v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.
v rodičovskom dome žalobcu v C. bez prítomnosti matky, kedy maloletá bez problémov zvládla pobyt

u žalobcu, bez toho, aby sa dožadovala prítomnosti svojej matky a bez toho, aby to na nej zanechalo
nejaké následky na jej zdraví. Tvrdenia matky sú v zjavnom rozpore so skutkovým stavom a závermi
znalkyne D. C. v znaleckom posudku. Na základe nezrealizovaného stretnutia v mesiaci jún 2014,
o ktorom informoval žalobca Okresný súd Svidník v konaní o súdny výkon rozhodnutia pod sp. zn.
2EM/1/2014, Okresný súd Svidník dňa 17.06.2014 zaslal matke výzvu, aby doterajšie rozhodnutie súdu

(uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 04.03.2014, č. k. 5CoP/5/2014-98 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 20.03.2014) dodržiavala s poučením o možnosti uloženia pokuty vo výške 200,- eur,
o odňatí dieťaťa a o trestnoprávnych následkoch nerešpektovania súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že
ak by matka konajúcemu súdu preukázala relevantný dôvod neuskutočnenia styku žalobcu s maloletou
v dňoch 06.06. – 08.06.2014, nebol by dôvod na to, aby Okresný súd Svidník postupoval v zmysle §

272 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.06.2016 a predmetné
konanie o súdny výkon rozhodnutia by zastavil. Ďalej uviedol, že žalovaná nepreukázala ani jedno zo
svojich tvrdení ohľadom toho, že nezavinila neuskutočnenie styku žalobcu s maloletou v uvedených
mesiacoch. Žalovaná bez odôvodnenia odmietla maloletú žalobcovi odovzdať a pokiaľ uvádza, že
žalobcovi ponúkala alternatívne formy stretnutia, a to či už v neutrálnom prostredí alebo na spoločných

výletoch aj v spoločnosti žalovanej, tieto skutočnosti nijako nepreukázala.

49. Zo znaleckého posudku znalkyne D. E. C. zo dňa 16.07.2014 na čl. 96 a nasl. spisu súd zistil, že
maloletá, keď zbadala otca, rozbehla sa k nemu, sadla si mu na kolená, začala s ním komunikovať,
povedala, že už nie je chorá a chce ísť s otcom na prechádzku. Spontánne sa správa k matke aj

k otcovi, v obslužných činnostiach preferuje matku, ale bez problémov ide na prechádzku s otcom,
nespráva sa k nemu odmietavo (vlastné vyšetrenie znalkyne). Podľa záverov znaleckého posudku obaja
rodičia majú pozitívny citový vzťah k maloletej dcére, maloletá sa prejavuje citovo pozitívne k obom
rodičom, citovo preferuje a je citovo viac naviazaná na matku, ktorá jej poskytuje celodennú starostlivosť
(odpoveď č. 1). V záujme maloletej je, aby mohla byť v čo najčastejšom kontakte s otcom (odpoveď č. 2).

Odporkyňa je citovo negatívne naladená voči otcovi maloletej, pripisuje mu vinu za rozpad manželstva,
a nezrelým, nedospelým rieši jeho styk s maloletou. Jej správanie je v rozpore so záujmom dieťaťa
(odpoveď k uzneseniu OS Svidník zo dňa 16.4.2014 č. 1). Maloleté dieťa svojho otca pozná, neodmieta
ho ... (odpoveď k uzneseniu OS Svidník zo dňa 16.04.2014)

50. Samotná znalkyňa vo svojom vyjadrení k námietkam žalovanej k posudku čl. 101 spisu hodnotí
vyjadrenia žalovanej ako skreslené a poukazuje na bezproblémové stretnutie maloletej s otcom počas
znaleckého vyšetrenia.

51. Z výzvy Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Em/1/2014 zo dňa 17.06.2014 (čl. 110 spisu) súd zistil,

že súd vyzval matku F. H. B., aby doterajšie rozhodnutie súdu uznesenie Krajského súdu Prešov zo
dňa 04.03.2014, č. k. 5CoP/5/2014-98 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.3.2014 dodržiavala.
Zároveň ju poučil o právnych dôsledkoch neplnenia rozhodnutia.XX. Z výpisu dochádzky maloletej do Materskej škôlky Obce I. zo dňa 18.5.2016 (čl. 111 spisu), súd
zistil, že maloletá A. F. B. v školskom roku 2013/2014 vynechala v mesiaci apríl 2014 – 3, 4 a 7 a v
júni 2014 – 6, 17, XX, XX A. XX.

53. Z odôvodnenia uznesenia Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. 3 KPt 953/16/7700-12 zo dňa
03.03.2017 (čl. 166 spisu) týkajúce sa obvinenej F. H. B. súd zistil, že nemožno sa ani právne ani
spoločensky stotožniť s jej vyjadreniami, že koná v záujme maloletej (čo dokladovala návštevami
u detských psychiatrov). V tomto smere poukázala na súdne rozhodnutia v civilnom konaní, kde súdy

pri úprave styku, ako aj vo vykonávajúcom konaní hodnotili najvyšší a najlepší záujem pre maloletú. Je
všeobecne akceptovaný názor, že dieťa potrebuje oboch rodičov. Poukázala na dodržiavanie Dohovoru
o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov
a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokov alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo
verejnej ako aj v súkromnej sfére. Uvedeným dohovorom sa zaoberali aj jednotlivé súdy vo svojich
konaniach, pričom boli zohľadnené konkrétne situácie a potreby maloletej A. F.. Krajský súd v Prešove

v ostatnom rozhodnutí sa v celom rozsahu stotožnil s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností
tak, ako to je v uznesení Okresného súdu Svidník zo dňa 18.11.2016, č. k. 2P/16/2015-1049. Súdy
predložené lekárske správy pedopsychiatričky F. G. nepovažujú za objektívne, nakoľko vyšetrenie
maloletej prebehlo iba na základe vypočutia F. H. B. a všetky ňou doložené lekárske správy sú v rozpore
so závermi znaleckých posudkov predložených v konaní, kde ani z jedného nevyplýva potreba zákazu

styku otca s maloletou. Táto lekárka nedisponovala dostatočnými informáciami a nezohľadnila okolnosti
spočívajúce v tom, ako bolo dieťa na tom psychicky koncom roku 2015, keď jeho vzťah s otcom nebol
označený za negatívny a tú skutočnosť, že dieťa je v permanentnom styku a starostlivosti matky, pričom
je viac ako pravdepodobné, že preberá jej názory a jej správanie voči otcovi a psychický stav dieťaťa
môže výlučne ovplyvňovať matka, nie otec. Preto je záver D. L. o poškodzovaní zdravia maloletej

v dôsledku vzťahu s otcom a možnosť rozhodnúť sa o kontaktoch maloletej s otcom z vlastnej vôle je
viac ako nepresvedčivý.

54. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 3Em/1/2014-108 zo dňa 25.02.2015 súd výkon
rozhodnutia zastavil, pretože predbežné opatrenie, ktoré je podkladom pre tento výkon rozhodnutia, sa

stalo po nariadení výkonu neúčinným (tým, že v základnom konaní vedenom pod sp. zn. 2P/32/2013
bolo nariadené nové predbežné opatrenie – uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa 23.9.2014,
č. k. 2P/32/2013-481 zmenené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.11.2014, č. k.
2CoP/30/2014-557), t. j. pôvodné predbežné opatrenie stratilo spôsobilosť byť podkladom pre výkon
rozhodnutia, súd výkon tohto predbežného opatrenia zastavil podľa § 268 ods. 1 písm. b) O.s.p.

55. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Svidník č. k. Pv 393/14/7712-116 zo dňa 29.03.2018 na čl. 248
spisu súd zistil, že žalovaná je obžalovaná pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
349 Trestného zákona, okrem iného aj preto, že dňa 4.7.2014 a dňa 5.7.2014 bránila v styku maloletej
so svojím otcom.

56. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 04.03.2019 na čl. 262 súd zistil, že žalovaná vzniesla námietku
premlčania vo vzťahu k ďalšiemu uplatnenému nároku žalobcu za údajne zmarený styk zo dňa 6.6.2014.
Návrh na zmenu návrhu, ktorým žalobca rozšíril svoj pôvodne uplatnený návrh bol doručený na Okresný
súd Svidník až dňa 7.6.2016, čiže už jeden deň po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Žalobca vôbec nepreukázal, že do obce I. cestoval z mesta B. nachádzajúceho sa v G. G., tak ako
tvrdí vo svojich návrhoch. Z listín, ktoré predložil vyplýva (napr. zápisnica o trestnom oznámení zo dňa
06.06.2014), že si svoj trvalý pobyt a zároveň ako korešpondenčnú adresu uvádzal na území Slovenskej
republiky, a to v obci I., čiže v obci, kde sa uskutočňoval aj styk s maloletou. Žalobca predložil len
nejaké listiny, ktoré nie sú navyše ani úradne preložené do slovenského jazyka. Žalobca uvádza, že z

mesta B. E. K. I. a späť je cesta dlhá približne 1156 km. Žalobca na uplatnenie skutočnej škody mal za
povinnosť uviesť presnú vzdialenosť koľko kilometrov mal reálne prejsť a nie uviesť ním odhadovanú
dĺžku danej trasy. Žalobca nepreukázal koľko kilometrov mal reálne prejsť a navyše ním uvedená cena
motorovej nafty nezodpovedá oficiálnym priemerným cenám vedené Štatistickým úradom Slovenskej
republiky. Priemerná cena za jeden liter motorovej nafty v 14. týždni (31.03.2014 – 06.04.2014) bola

nie 1,338 Eur ale správne len 1,336 Eur. V Zmene návrhu zo dňa 7.6.2016 žalobca znova nesprávne
uvádza cenu za jeden liter motorovej nafty. V 23. týždni (02.06.2014 – 08.06.2014) je priemerná cena za
jeden liter motorovej nafty na stránke Štatistického úradu uvedená vo výške 1,350 Eur, pričom žalobca
nesprávne uviedol 1,359 Eur. Žalobca rovnako nesprávnu výšku priemernej ceny uviedol aj pri 27. týždni(30.06.2014 – 06.07.2014), keď Štatistický úrad uviedol cenu 1,365 Eur a žalobca nesprávne uviedol
1,371 Eur. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobca žiadnym spôsobom reálne nepreukázal,
aká skutočná výška škody mu mala vzniknúť a navyše z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca si svoj

údajný nárok vyčíslil v nesprávnej výške.

57. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.03.2019 na čl. 286 spisu súd zistil, že o tom, že žalovaná neumožnila
stretnutie s maloletou svedčí aj vyjadrenie žalovanej do konania sp. zn. 3Em/1/2014, kde žalovaná
opísala súdu priebeh stretnutia maloletej so žalobcom počas víkendu 04.04.2014 - 06.04.2014 cituje:

„podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove otec si maloletú má prevziať pred bydliskom matky a nie
vo vnútri rodičovského domu, preto nebol párny dôvod, aby navrhovateľa vpustila do domu, keď dieťa
bolo choré". Ako dôvod neuskutočnenia styku žalobcu s maloletou počas prvého víkendu v mesiaci
jún 2014 a júl 2014 žalovaná uvádza odmietavý postoj maloletej, ktorá odmietala stretnutie s otcom.
Uvedené má preukazovať psychologické, resp. lekárske správy, ktoré žalovaná doložila do konania.
Žalovaná v tom čase žalobcovi počas prvého júnového a júlového víkendu v roku 2014 maloletú

neodovzdala, ani nepreukázala žiaden dôvod na to, aby sa nemohol uskutočniť styk žalobcu s maloletou
ako to ustanovuje predbežné opatrenie. Nepredložila žiadne lekárske potvrdenie, nenavrhla žiadny
náhradný termín stretnutia, alternatívne formy styku, neuviedla žalobcovi žiadne logické zdôvodnenie,
neumožnila ani stretnutie v rodičovskom dome žalobcu a odmietla žalobcovi maloletú čo i len ukázať.
Poukázal na skutočnosť, že maloletá strávila čas so svojím otcom (žalobcom) dňa 02.05.2014 v jeho

bydliskubezprítomnostižalovanej,pričomtotostretnutieprebehlobezakýchkoľvekproblémov.Rovnako
maloletá strávila cca 2 hodiny so svojím otcom (žalobcom) počas znaleckého vyšetrenia u D. E. C. dňa
23.05.2014 bez prítomnosti žalovanej, a to počas toho ako znalkyňa vyšetrovala žalovanú. Ak maloletá
bez problémov absolvovala stretnutie s otcom v dňoch 02.05.2014 (v jeho rodičovskom dome v C.)
a tiež 23.05.2014, je vylúčené tvrdenie žalovanej, že by maloletá z objektívnych dôvodov odmietala

stretnutie s otcom bez prítomnosti žalovanej počas prvého víkendu v mesiaci jún 2014 a júl 2014. Z
psychologického posudku D. E. C. č. 67/2014 nielenže jednoznačne vyplýva, že plnohodnotný vzťah
medzi žalobcom a maloletou existuje, maloletá sa žalobcu dožaduje, ale je z neho zrejmé aj fabulovanie,
vymýšľanie si žalovanej a jej tendencia ku klamstvu a manipulácii. K listinným dôkazom predloženým
právnym zástupcom matky na poslednom pojednávaní - uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa

25.02.2015 sp. zn. 3Em/1/2014-108 a uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa 27.04.2018 sp. zn.
4Em/1/2015-1107 uviedol: Konanie o súdny výkon rozhodnutia pod sp. zn. 3Em/1/2014 bolo zastavené
z dôvodu ako sa uvádza na str. 3 uznesenia, cit .: „ Keďže predbežné opatrenie, ktoré je podkladom pre
tento výkon rozhodnutia, sa stalo po nariadení výkonu neúčinným..., t.j. pôvodné predbežné opatrenie
stratilo spôsobilosť byť podkladom pre výkon rozhodnutia, súd výkon tohto predbežného opatrenia

zastavil podľa § 268 ods. 1 písm. b) O. s. p.". V žiadnom prípade teda konanie pod sp. zn. 3Em/1/2014
nebolo zastavené z dôvodu na strane maloletej alebo žalobcu, ale z dôvodu straty účinnosti exekučného
titulu, ktorý bol podkladom výkonu rozhodnutia. K uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 27.4.2018
sp. zn. 4Em/1/2015-1107 uviedol, že toto bolo súdom vydané až v roku 2018, t.j. po tom čo sa žalobca
približne 4 roky neúspešne pokúšal o stretnutie s dcérou podľa právoplatného a účinného súdneho

rozhodnutia, a vychádzalo zo skutkového stavu z roku 2018. Vzhľadom k uvedenému nemožno dané
uznesenie z roku 2018 použiť ako dôkaz preukazujúci, že maloletá v roku 2014 počas prvovíkendového
styku v júni a júli odmietala otca, a preto sa stretnutie nerealizovalo. Vydaním rozsudku sp. zn. 21
CoP/20/2018 zo dňa 7.2.2019, došlo k právoplatnému skončeniu konania pod sp. zn. 2P/16/2015 o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Vzhľadom k uvedenému aj

konanie pod sp. zn. 4Em/1/2015 stratilo svoje opodstatnenie, keďže exekučný titul na podklade ktorého
bolovedené,stratilúčinnosť.Súdnemoholanemôžepokračovaťvkonaníosúdnyvýkonrozhodnutiasp.
zn.4Em/1/2015,akexekučnýtitul(neodkladnéopatrenie)stratilsvojuúčinnosťprávoplatnýmskončením
konania pod sp. zn. 2P/16/2015.

58. Z rozsudku Krajského súdu Prešov, č. k. 21CoP/20/2018-2337 zo dňa 07.02.2019 súd zistil, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou A. F. v každom párnom kalendárnom týždni v piatok od 13,00 hod.
do 18,00 hod., za asistencie psychológa občianskeho združenia Poradenské centrum Nádej so sídlom
Mokrohajská 3, Bratislava, akreditovaného krízového strediska MPSVaR na vykonávanie vybraných
opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zák. č.305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej

ochrane a kuratele v priestoroch tohto združenia na miestach určených týmto združením, vždy za
asistencie určeného psychológa s tým, že týmto spôsobom bude otec oprávnený stretávať sa s
maloletou dcérou do 30.08.2019. V prípade vážnych dôvodov, pre ktoré by sa styk realizovať nemohol,
sú rodičia maloletej povinní minimálne 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť okolnosti, ktoré brániarealizácii styku Poradenskému centru Nádej, so sídlom Mokrohajská, Bratislava. Matka je povinná
maloleté dieťa riadne pripravené v určený čas odovzdať určenému asistentovi tohto občianskeho
združenia v mieste sídla združenia. Otec je oprávnený v mesiacoch september až november 2019

stretávať sa s maloletou dcérou v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 13,00
hod. do 18,00 hod. a v nedeľu v čase od 13,00 hod. do 18,00 hod. Od mesiaca december 2019 každý
víkend v nepárnom kalendárnom týždni v čase od piatka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým,
že otec je oprávnený maloletú v určený čas prevziať v mieste bydliska matky apo ukončení styku v
určenom čase je povinný maloletú matke v mieste jej bydliska odovzdať. Otec oprávnený stretávať sa

s maloletou dcérou počas zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 9,00
hod. do 02.01. do 16,00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 24.12 od 09,00 hod. do 26.12. do
10,00 hod. Počnúc kalendárnym rokom 2020 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý
párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočného piatka od 9,00 hod. do
veľkonočnej soboty do 19,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od veľkonočnej nedele od
9,00 hod. do veľkonočného pondelka do 17,00 hod. Počnúc kalendárnym rokom 2020 je otec oprávnený

stretávať sa s maloletou dcérou počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 01.07. od 9,00
hod. do 15.07 do 19.00 hod. a od 01.08. od 9,00 hod. do 15.08 do 19,00 hod. Matka je povinná maloletú
dcérunastretnutiesotcomriadnepripraviťaodovzdaťjuotcovivmiestesvojhobydliska.Otecjepovinný
maloletú dcéru po skončení styku odovzdať matke v mieste jej bydliska. Obaja rodičia sú povinní v
prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť túto skutočnosť druhému z

rodičov, najneskôr v deň pred začatím styku.

59. Z podania žalovanej zo dňa 07.03.2019 na čl. 335 spisu súd zistil, že právny zástupca žalovanej už
vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku za údajne zmarený styk za mesiac jún 2014,
keďže návrh na zmenu návrhu, ktorým žalobca rozšíril svoj pôvodne uplatnený návrh bol doručený na

Okresný súd Svidník až dňa 7.6.2016, čiže už jeden deň po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Týmto podaním žalovaná vzniesla ďalšiu námietku premlčania, a to voči uplatnenému úroku z
omeškaniazazmarenýstyk4.apríla2014(5%p.a.zosumy639,64eura),keďžedanýúrokzomeškania
bol uplatnený na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, a to v rámci návrhu na
zmenu návrhu, ktorý bol Okresnému súdu Svidník doručený až 07.06.2016.

60. Z podania žalobcu zo dňa 28.03.2019 na čl. 354 súd zistil, že žalobca predložil do spisu listinné
dôkazy: potvrdenie správy centrálneho registra o bydlisku A. B., vydané v meste B., G. – úradný
preklad do slovenského jazyka, potvrdenie zamestnávateľa – spoločnosti C. S. S. o tom, že A. B. je
ich zamestnancom od 13.06.2012 ku dňu vydania potvrdenia – úradný preklad do slovenského jazyka,

osvedčenie o evidencii vozidla – úradný preklad do slovenského jazyka.

61. Potvrdenie správy centrálneho registra o bydlisku žalobcu je na čl. 361 spisu, podľa ktorého žalobca
je v G. prihlásený na trvalý pobyt od 19.03.2014 na adrese A. E. F. XX Q. X, XXXX B..

62. Potvrdenie zamestnávateľa – spoločnosti C. S. S. je na čl. 364 spisu, podľa ktorého žalobca je
zamestnaný v pracovnom pomere od 13.06.2012 a jeho pracovný pomer nebol vypovedaný.

63. Osvedčenie o evidencii vozidla je na čl. 367 spisu, podľa ktorého žalobca je držiteľom motorového
vozidla K. J. L. N., druh pohonu diesel, ktorého spotreba je 7l/100 km.

64. Žalobca predložil súdu aj nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom bytu na ulici A. E. F. XX, B.,
G., kde ako nájomca je uvedený žalobca a prenajímateľ E. C. L. – P.. Z uvedeného listinného dôkazu
vyplýva, že žalobca má na adrese A. E. F. XX, B., G. prenajatý byt od 1.4.2014.

65. Predmetná nájomná zmluva je na čl.383 spisu.

66. Stretnutia, na ktoré žalobca riadne pricestoval sa mali uskutočniť v nasledovných dňoch: 04.04.2014
– 06.04.2014, t.j. žalobca cestoval na Slovensko do obce I. už dňa 03.04.2014, a naspäť do mesta B.
cestoval dňa 06.04.2014; 06.06.2014 – 08.06.2014, t.j. žalobca cestoval na Slovensko do obce I. už

dňa 05.06.2014, a naspäť do mesta B. cestoval dňa 08.06.2014; 04.07.2014 – 06.07.2017, t.j. žalobca
cestoval na Slovensko do obce I. už dňa 03.07.2014, a naspäť do mesta B. cestoval dňa 06.07.2014.
Predložil aj výplatné pásky za obdobie apríl 2014, jún 2014 a júl 2014.67. Z predložených výplatných pások (čl. 380 a 381 spisu) vyplýva tá skutočnosť, že žalobca čerpal
dovolenku v mesiaci apríl 2014 v dňoch 03.04. – 04.04.2014, v mesiaci jún 2014 v dňoch 05.06. –
06.06.2014 a v mesiaci júl 2014 dňa 04.07.2014, kedy v uvedené dni čerpal dovolenku za účelom cesty

na Slovensko a realizácie stretnutí s maloletou.

68. Je preto vylúčená argumentácia žalovanej, že vzhľadom na trvalý pobyt žalobcu v C. č. 33 existuje
pochybnosť, kde sa žalobca v rozhodnom období zdržiaval. Vyššie uvedené výplatné pásky teda
preukazujú tvrdené skutočnosti žalobcu, že žije a pracuje v G., a žalobca práve v čase pred realizáciou

styku, resp. v deň, kedy sa styk mal uskutočniť čerpal v práci dovolenku. Uvedené jasne preukazuje, z
ktorého miesta žalovaný v mesiaci apríl 2014, jún 2014 a júl 2014 vycestoval na Slovensko za účelom
realizácie stretnutia s maloletou.

69. Žalobca za účelom realizácie stretnutí s maloletou v dňoch 04.04.2014 – 06.04.2014, 06.06.2014
– 08.06.2014, a 04.07.2014 – 06.07.2017 cestoval vlastným motorovým vozidlom, ktorého osvedčenie

o evidencii predložili súdu spolu so žalobou. Žalovaná v konaní neprodukovala žiaden dôkaz, žeby
mal žalobca cestovať iným dopravným prostriedkom. Z uvedeného osvedčenia o evidencii motorového
vozidla vyplýva, kto je vlastníkom daného vozidla, ako aj priemerná spotreba pohonných hmôt a druh
pohonných hmôt. Žalobca cestoval z miesta svojho bydliska v B. J. G. E. K. I. na Slovensku, pričom
priemerná cestná vzdialenosť, za ktorú si uplatňuje cestovné výdavky je približne 1156 km. Vzdialenosť

medzi B. J. G. A. K. I. na Slovensku je všeobecne známou skutočnosťou podľa § 186 ods. 1 CSP, a
preto ju nie je potrebné dokazovať. Žalobca si s poukazom aj na judikatúru súdov uplatnil cestovné
výdavky podľa osobitného zákona o cestovných náhradách, kde sa zohľadňuje priemerná spotreba
vozidla, priemerná cena pohonných hmôt a počet prejazdených kilometrov. Dané je v praxi bežné a
súdmi akceptovateľné.

70.Vdanomprípadebolovylúčené,abyžalobcapoužilinýdopravnýprostriedok,resp.cestovalverejnou
hromadnoudopravou,čiužvlakom,autobusomalebolietadlom.Cestavlakomaleboautobusomzmesta
B. E. K. I. trvá v priemere 20 hodín, taktiež neexistuje žiadne priame spojenie, a žalobca by musel
minimálne štyrikrát prestupovať.

71. Žalobca predložil ako dôkaz spojenie B., G. - I., Slovensko a späť zo stránky C. P. M.
XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XXX.

72. Vlastné motorové vozidlo použil žalobca aj z dôvodu potreby prepravy dieťaťa z obce I. E. K. C.

a späť (medzi ktorými je priemerná vzdialenosť 50 km), kde mal vytvorené podmienky na realizáciu
stretnutia s maloletou. Zdôraznil, že stretnutie podľa vtedy platného predbežného opatrenia sa malo
uskutočniť v piatok od 9.00 hod. do 17.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a
vyžadovalo prepravu maloletej. Cesta hromadnou verejnou dopravnou podľa údajov zo stránky C. B.
Q. I. X C. s viacerými prestupmi, žalobca by musel vyraziť v sobotu z C. K. X.XX C. G., A. Q. B. P.

K. X.XX C. E. I., a po ukončení stretnutia v nedeľu by s maloletou naspäť do I. musel vyraziť už o 13.00
hod. Poukázal na obmedzené víkendové spojenie verejnou hromadnou dopravou a potrebu viacerých
prestupov. Je preto vylúčené prevážanie maloletej z I. E. C. a späť verejnou hromadnou dopravnou z
dôvodu neúčelnosti a viacerých obmedzení, ktoré by neumožňovali žalobcovi a maloletej plnohodnotne
stráviť čas vymedzený im súdnym rozhodnutím, ktorý bol navyše upravený len jedenkrát do mesiaca.

73. Žalobca si uplatnil cestovné výdavky podľa zákona o cestovných náhradách, s poukazom aj na
judikatúru označenú pod R 12/1990, a tiež rozsudok Krajského súdu v Ústí nad Labem č. k. 10 Co
624/2006-81 zo dňa 28.02.2007.

74. Žalobca nepredložil doklady o kúpe pohonnej látky, avšak požadoval cestovné náhrady podľa
priemernej ceny pohonnej látky, ktorá platila v čase cesty zistená Štatistickým úradom Slovenskej
republiky. Na preukázanie priemernej výšky pohonných hmôt v danom období predložil súdu print
screen zo stránky L. (čl. 291 spisu), z ktorej vychádzal pri uplatňovaní nároku, a ktoré sa zásadne nelíšia
od priemerných cien zverejnených Štatistickým úradom SR (rozdiel je len v eurocentoch). Vzhľadom

k uvedenému preto požiadavka žalovanej, aby žalobca predložil doklad o zakúpení pohonnej látky je
bezpredmetná a nemá oporu v zákone.75. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške cestovných výdavkov za nezrealizované
stretnutie s maloletou, ktoré sa malo uskutočniť v dňoch 4.4.2014 – 06.04.2014. Žalobca si uvedený
nárok uplatnil žalobou podanou súdu dňa 04.04.2014, t.j. v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 06.04.2016, t.j. za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za písomnú výzvu na plnenie
považuje aj žaloba podaná proti dlžníkovi (pozri napr. Občiansky zákonník, komentár, Jaromír Svoboda
a spol. Eurounion 2005, str. 501, alebo Jehlička, Švestka, Škárová, Občanský zákonník, komentár CH,
Beck, 9. vydaní 2004, str. 799). Uvedené vyplýva z § 124 ods. 2 CSP, podľa ktorého je hmotnoprávny

úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o
ňomvkonanídozvedeli.Žalovanejbolažalobadoručenádňa13.05.2016,žalovanásadostalasplnením
do omeškania dňa 14.05.2016, t.j. prvého dňa po tom, čo ju o plnenie veriteľ požiadal. K porušeniu
povinnosti žalovanej na zaplatenie sumy 639,64 eur, teda došlo dňom nasledujúcim po dni splatnosti
žalovanej sumy, t.j. deň nasledujúci po dni doručenia žaloby žalovanej, od ktorého si žalobca uplatňuje
nárok na úrok z omeškania.

76. Premlčacia doba na uplatnenie úrokov z omeškania začala plynúť dňa 14.05.2016, t.j. dňom
nasledujúcim po doručení žaloby, uvedeným dňom sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu – istiny a žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na úrok z omeškania.
Žalobca si nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eur odo dňa nasledujúceho

po dni doručenia žaloby žalovanej uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2016 prostredníctvom
elektronického podania a doplneným v písomnej podobe dňa 07.06.2016. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá by
uplynula dňa 14.05.2019, no najneskoršie dňom zániku hlavného záväzku.

77. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

78. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

79. Podľa § 110 ods.3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

80. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

81. Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

82. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

83. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

84. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

85. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

86. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.87. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

88. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

89. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

90. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

91. Žalobca vymedzil predmet konania tak, že požadoval od žalovanej náhradu škody v podobe
cestovných náhrad, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že v mesiaci apríl, jún a júl 2014 cestoval márne
na stretnutie s maloletou v zmysle vyššie uvedeného predbežného opatrenia z miesta bydliska v G. do
miesta bydliska maloletej v I..

92. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

93. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže
dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

94. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch.

95. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku a tento musí byť bezpečne preukázaný. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

96. Zavinenie môže byť úmyselné (priamy a nepriamy úmysel) alebo z nedbanlivosti (vedomá
a nevedomá). Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená
úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody.
Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento
predpoklad sa nevzťahuje na zavinenie úmyselné a hrubú nedbalosť. Ak sa škodca chce zbaviť

zodpovednosti, musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne
požadovať.

97. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne.

98. Medzi stranami nebolo sporné, že úprava styku otca (žalobcu) s maloletou bola v rozhodnom
čase špecifikovanom v žalobe upravená vykonateľným uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn.
5CoP/5/2014-98 zo dňa 4.3.2014 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn.
5CoP/5/2014 zo dňa 20.3.2014 tak, že otec bol oprávnený stýkať sa maloletou A. F. B., nar. X.X.XXXX

každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do nedele
17.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že maloletú si otec prevezme pred bydliskom matky a na tom istom
mieste dieťa matke odovzdá. Matka dieťa na styk riadne pripraví. Uvedené súd zistil z predmetného
rozhodnutia, ktoré je súčasťou spisu.

99. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že styk otca s maloletou nebol v rozhodnom období a nikdy
predtým a ani potom súdom obmedzený alebo zakázaný. Napokon, široká úprava styku otca s maloletou
bola upravená vyššie citovaným rozhodnutím Krajského súdu Prešov, č. k. 21CoP/20/2018-2337 zo
dňa 7.2.2019.100. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že úprava styku na mesiac apríl, jún a júl 2014 pripadla na
dni tak, ako ich uviedol žalobca, ďalej nebolo sporné, že žalobca sa na stretnutie s maloletou dostavil

a žiadal realizáciu styku s maloletou, ku ktorej však nedošlo.

101. Sporné bolo medzi stranami právne posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočné cestovné
náklady, ktoré týmto žalobcovi vznikli, resp. (ne)existencia okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť,
že škode nemohla žalovaná zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej

objektívne požadovať.

102. Taktiež žalovaná namietala výšku škody, spochybňovaním bydliska a pracoviska otca, vzdialenosti
miest, použitie motorového vozidla, výšku ceny PHM. V zmysle usmernenia odvolacieho súdu, však
tieto okolnosti už neboli predmetom dokazovania a v tomto smere bol skutkový stav zistený a ustálený.

103. Pokiaľ ide o účel ciest žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo. Súdu
neposkytla žiadne skutkové tvrdenia a nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení, z ktorých by súd mohol ustáliť iný účel ciest otca. V sporových konania nemôže súd vykonať
dôkazy, ktoré nikto nenavrhol.

104. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody za mesiac jún 2014
a úrokov z omeškania zo sumy 639,64 eur odo dňa doručenia žaloby žalovanej, a to podaním žalobcu
zo dňa 06.06.2016 (č.l. 47 spisu).

105. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa dozvedel o tom, že mu vznikla škoda dňa 06.06.2014 a návrh
podal na súd dňa 06.06.2016 o 16.21 hod. e-mailom (č.l. 43 spisu) a podľa vtedy účinného § 42 ods.1
OSP podanie doplnil v zákonnej lehote 3 dní, a to dňa 07.06.2016 doručením písomného originálu (č.l.
47). Žalobca teda podal rozširujúci návrh v rámci dvojročnej premlčacej doby, a to v posledný deň tejto
doby, čím bola lehota zachovaná.

106. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania úrokov z omeškania zo sumy 639,64 eur odo dňa
doručenia žaloby žalovanej, k tomu súd uvádza nasledovné. Žalovaná sa dostala do omeškania so
zaplatením sumy 639,64 eur (uplatnenej žalobou dňa 04.04.2016) až prvého dňa po doručení žaloby
13.05.2016 (č.l. 27), teda dňa 14.05.2016.

107. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Keďže v konaní nebolo tvrdené, aby žalobca vyzval žalovanú na plnenie pred podaním
žaloby, v danom prípade je podanú žalobu potrebné považovať za prvú výzvu na plnenie v zmysle §

563 občianskeho zákonníka.

108. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie úrokov z omeškania začala plynúť dňa 14.05.2016, t.j.
dňom nasledujúcim po doručení žaloby, uvedeným dňom sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu a žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalobca

si nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,64 eur odo dňa nasledujúceho po
dni doručenia žaloby žalovanej uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2016 prostredníctvom
elektronického podania a doplneným v písomnej podobe dňa 07.06.2016. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá by
uplynula dňa 14.05.2019, no najneskoršie dňom zániku hlavného záväzku.

109. Žalovaná nelogicky viaže začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania na apríl 2014.
Od 4.apríla 2014 až do 13.5.2016 žalovaná nebola v omeškaní s plnením dlhu (istiny), preto ohľadne
úrokov ani nemohla začať plynúť premlčacia doba.

110. Námietku premlčania vznesenú žalovanou považoval súd za nedôvodnú, preto sa súd zaoberal
vecne celým predmetom konania tak, ako ho vymedzil žalobca.

111. Porušenie právnej povinnosti.112. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka mala súdom uloženú povinnosť dieťa
riadne pripraviť na styk s otcom, ktorý si dieťa v stanovenom čase mal prevziať pred bydliskom matky.

Porušenie právnej povinnosti žalovanej malo teda spočívať v opomenutí toho, čo malo byť v súlade
s právom vykonané.

113. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súd v základnom konaní pri rozhodovaní o úprave styku
žalobcu s maloletou sa riadil najlepším záujmom dieťaťa a vyhodnotil relevanciu všetkých vykonaných

dôkazov, vrátane psychologických posudkov a lekárskych (psychologickým) správ predkladaných
matkou. Vykonané dokazovanie v základnom konaní vyústilo do nariadenia predbežného opatrenia
(neskôr aj rozhodnutia vo veci samej), kde bol upravený styk otca s dieťaťom a matke bola uložená
povinnosť dieťa riadne pripraviť na styk s otcom. Je potrebné zdôrazniť, že maloletá je v osobnej
starostlivostimatky,tedadieťajev(takmervýlučnej)dispozičnejsférematkyaobjektívnemápretomatka
najširšie možnosti ovplyvňovania maloletej pozitívnym smerom. Je len na matke a jej subjektívnom

postoji, ako tento vplyv na maloletú využije a ako naplní uloženú právnu povinnosť dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť.

114. Pokiaľ ide o vykonávacie konanie, z výzvy Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Em/1/2014 zo
dňa 17.6.2014 (čl. 110 spisu) súd zistil, že súd vyzval matku F. H. B., aby doterajšie rozhodnutie

súdu uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 4.3.2014, č. k. 5CoP/5/2014-98 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 20.3.2014 dodržiavala. Zároveň ju poučil o právnych dôsledkoch neplnenia
rozhodnutia. Konanie o súdny výkon rozhodnutia pod sp. zn. 3Em/1/2014 bolo zastavené z dôvodu,
že predbežné opatrenie, ktoré bolo podkladom pre výkon rozhodnutia, sa stalo po nariadení výkonu
neúčinným, t.j. pôvodné predbežné opatrenie stratilo spôsobilosť byť podkladom pre výkon rozhodnutia.

Konanie sp. zn. 3Em/1/2014 nebolo zastavené z dôvodu na strane maloletej alebo žalovanej ako
povinnejosoby,alezdôvodustratyúčinnostiexekučnéhotitulu,ktorýbolpodkladomvýkonurozhodnutia.
Zo zastavenia výkonu rozhodnutia nie je možné vyvodiť právny záver, že žalovaná si uloženú povinnosť
v predmetných mesiacoch roku 2014 plnila.

115. V rámci vymedzeného predmetu konania bolo potrebné vyporiadať sa s porušením právnej
povinnosti žalovanou v mesiacoch apríl, jún a júl 2014, preto pre účely tohto konania je bez právneho
významu konanie o výkon rozhodnutia sp. zn. 4Em/1/2015, ktorý časovo nesúvisí s predmetom tohto
konania a skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré sa vzťahujú na apríl, jún a júl roku 2014. Na zdôraznenie
toho, že konanie o výkon rozhodnutia sp. zn. 4Em/1/2015 je bez právneho významu pre účely tohto

konania je aj to, že titulom nového výkonu rozhodnutia bolo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2CoP/30/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.
2P/32/2013.

116. Pokiaľ ide o nerealizovaný styk v mesiaci apríl 2014, matka argumentovala, že styk otca

s maloletou sa nemohol uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, ktoré spočívali v soplení, kašli
a bolesti hlavičky. Podľa potvrdenia detskej lekárky si zdravotný stav dieťaťa nevyžadoval antibiotickú
liečbu, odporúčané boli antihistaminiká, nosné kvapky, inhalácie a solux 3x denne po dobu 10
minút, doporučená starostlivosť v domácom prostredí, návšteva materskej škôlky, cestovanie, návštevy
vzhľadom na možné zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa nie sú vhodné a podľa všeobecného lekára

pre deti a dorast zdravotný stav dieťaťa si vyžadoval domáce liečenie a starostlivosť matky. Uvedené
oznámila žalobcovi SMS a e – mail správami, ktoré zaslala žalobcovi dňa 02.04.2014 s nasledovným
obsahom: necestuj na Slovensko, L. je chorá, čiže od 04.04.2014 – 06.04.2014 sa stretnutia nemôžu
uskutočniť.

117. Pre posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či tu boli také okolností, z ktorých možno spoľahlivo
vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej
objektívne požadovať. Žalovaná v konaní nepreukázala, aby zdravotný stav dieťaťa vylučoval stretnutie
s otcom. Soplenie, kašeľ, užívanie antihistaminík, soluxovanie dieťaťa a pod. nie je stav dieťaťa, ktorý
by objektívne bránil tomu, aby dieťa mohlo byť so svojim rodičom, v danom prípade otcom, ktorého

rodičovské práva a povinnosti neboli žiadnym spôsobom obmedzené. Otec nie je návšteva, ale je to
osoba, ktorá je nositeľom rodičovských práv a povinností a prostredníctvom úpravy styku s dieťaťom
realizuje svoju povinnosť dieťa vychovávať. Dieťa je doma a v domácom liečení nielen u matky, ale aju otca. Inými slovami ak zdravotný stav dieťaťa dovoľoval byť s matkou v domácom prostredí, rovnako
dovoľoval byť s otcom v domácom prostredí. U dieťaťa nebola nariadená hospitalizácia a ani karanténa.

118. Prípadná nespôsobilosť otca postarať sa o dieťa nebola v konaní preukázaná.

119.Naviac,posúdenie,čidieťamábyťvstarostlivostimatkyalebootcaalebotretejosoby niejeotázkou
medicínskou, ale otázkou právnou, preto lekárovi neprislúcha túto otázku riešiť. V konaní nebolo sporné,
že otec bol dostatočne informovaný o zdravotnom stave maloletej zo strany detskej lekárky.

120. Keďže neexistoval objektívny dôvod k tomu, aby sa dieťa v mesiaci apríl 2014 nemohlo
stretnúť s otcom, ani včasné oznámenie žalobcovi, aby necestoval na stretnutie nezbavilo žalovanú
zodpovednosti za škodu. Žalovaná v konaní nepreukázala existenciu takých okolností, z ktorých by bolo
možné spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo
možné od nej objektívne požadovať. Naviac, z výpisu dochádzky maloletej do Materskej škôlky Obce

I. zo dňa 18.05.2016 (čl. 111 spisu), súd zistil, že maloletá A. F. B. absentovala v škôlke v mesiaci apríl
2014 – 3, 4 a 7, teda deň pred úpravou styku, v deň, keď si otec mal maloletú prevziať a deň po úprave
styku. Už dňa 7.4. bolo dieťa prítomné v škôlke, z čoho súd vyvodzuje, že zdravotný stav dieťaťa počas
víkendu, kedy malo byť s otcom nemohol byť natoľko závažný, aby to vylučovalo stretnutie so svojim
druhým rodičom - otcom. Inými slovami, súd nespochybňuje, že dieťa mohlo mať zdravotné ťažkosti,

soplenie, kašeľ a pod., ale je toho názoru, že tieto okolnosti nevylučovali otca z jeho rodičovských
práv a povinností, ktoré mal realizovať prostredníctvom úpravy styku. Obaja rodičia majú rovnaké práva
a povinnosti vo vzťahu k maloletej a tieto nemohla obmedziť ani žalovanou predložená lekárska správa.
Medzi účastníkmi nebolo taktiež sporné, že otec bol lekárkou poučený o zdravotnom stave dieťaťa, takže
disponoval ako zodpovedný rodič počas realizácie styku všetkými potrebnými informáciami. Napokon,

matka nasledujúci mesiac, v máji 2014, odovzdala dieťa otcovi na styk napriek chorobe dieťaťa.

121. Stretnutia v mesiacoch jún a júl 2014 sa nezrealizovali podľa tvrdenia matky preto, lebo dieťa
odmietalo sa obliekať, učesať a neustále pri týchto činnostiach plakalo a opakovalo, že s otcom nechce
ísť. Nebolo sporné medzi stranami, že v uvedených termínoch

žalobca maloletú ani nevidel.

122. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaná túto tvrdenú skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala a zostala len v rovine skutkových tvrdení. Nebolo sporné medzi stranami, že dieťa
absolvovalo stretnutie s otcom dňa 02.05.2014. Žalovaná ďalej tvrdila, že od uvedeného stretnutia sa

dieťa odmieta stretnúť s otcom a nechce počuť slovo C..

123. Zo znaleckého posudku znalkyne D. E. C. vypracovaného pre účely konania vedeného na
Okresnom súde Svidník pod. sp. zn. 2P/32/2013 súd zistil, že znalkyňa vykonala vlastné vyšetrenie
maloletej dňa 23.05.2014, teda potom, čo v uvedenom mesiaci absolvovalo stretnutie s otcom. Znalkyňa

uviedla, že „keď zbadala otca, rozbehla sa k nemu, sadla si mu na kolená, začala s ním komunikovať,
povedala,žeužniejechoráachceísťsotcomnaprechádzku“.„Spontánnesasprávakmatkeajkotcovi,
v obslužných činnostiach preferuje matku, ale bez problémov ide na prechádzku s otcom, nespráva
sa k nemu odmietavo“. Podľa záverov znaleckého posudku obaja rodičia majú pozitívny citový vzťah
k maloletej dcére, maloletá sa prejavuje citovo pozitívne k obom rodičom, citovo preferuje a je citovo

viac naviazaná na matku, ktorá jej poskytuje celodennú starostlivosť (odpoveď č. 1). V záujme maloletej
je, aby mohla byť v čo najčastejšom kontakte s otcom (odpoveď č. 2). Odporkyňa je citovo negatívne
naladená voči otcovi maloletej, pripisuje mu vinu za rozpad manželstva, a nezrelým, nedospelým rieši
jeho styk s maloletou. Jej správanie je v rozpore so záujmom dieťaťa (odpoveď k uzneseniu OS Svidník
zo dňa 16.4.2014 č. 1). Maloleté dieťa svojho otca pozná, neodmieta ho ... (odpoveď k uzneseniu OS

Svidník zo dňa 16.4.2014 č. 7).

124. Zistenia znalkyne, ktorá vyšetrila oboch rodičov a dieťa (t. j. nepracovala len s informáciami od
jedného rodiča) sú v rozpore s tvrdeniami žalovanej, že dieťa v mesiacoch jún a júl 2014 sa odmietalo
stretnúť s otcom. Ak dieťa neodmietalo otca v mesiaci máj 2014, niet objektívneho dôvodu, aby ho

odmietalo v nasledujúcich mesiacoch jún a júl 2014, pričom medzitým bolo len v kontakte s matkou bez
otca. Tvrdenia matky ostali len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení.125.Znalkyňavodpovedinaotázkuč.2 kuzneseniuOkresnéhosúduSvidníkzodňa16.4.2014uviedla,
že „kým sa neupravia pomery medzi rodičmi je pravdepodobnosť, že matka naďalej bude prejavovať
nezáujemostykyotcasdieťaťom,budeúčelovovyužívaťlekárskevyšetrenia,psychologickévyšetrenia,

nebude komunikovať s otcom“.

126. Samotná znalkyňa vo svojom vyjadrení k námietkam žalovanej k posudku čl. 101 spisu hodnotí
vyjadrenia žalovanej ako skreslené a poukazuje na bezproblémové stretnutie maloletej s otcom počas
znaleckého vyšetrenia.

127. Súd neuveril obrane žalovanej, že dieťa odmietalo stretnutie otca v mesiaci jún a júl 2014. Tvrdené
skutočnosti žalovaná nepreukázala a naopak zo znaleckého dokazovania vykonaného v tom istom
období súd zistil bezproblémový kontakt maloletej s otcom. Tvrdenia žalovanej považoval súd za
účelové, v snahe vyhnúť sa občianskoprávnej zodpovednosti.

128.Psychologickésprávypredkladanématkou,akonapríkladstanoviskoPhDr.E.T.z03.06.2014,D.F.
L. O. E. XX.XX.XXXX A. F. Q. G. zo dňa 14.08.2014 považoval súd za neobjektívne, pretože sa ich nikdy
nezúčastnil otec maloletej a psychológovia pracovali len s informáciami získanými od matky. Správy,
ktoré vychádzajú z jednostranných informácií nie sú spôsobilé objektívne hodnotiť skutočný vzťah medzi
maloletouaotcom.Predkladanésprávynepovažovalsúdzaspôsobilýdôkaznapreukázanieskutočnosti

tvrdených matkou. Naviac, s predmetnými správami sa vyporiadal súd v základnom konaní tak, že
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bolo upraviť styk otca s maloletou.

129. Naviac, z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na čl. 112 spisu súd zistil, že
psychológ D. E. T. vychádzal z psychodiagnostiky dieťaťa a z informácií získaných výlučne z rozhovoru

s matkou dieťaťa. Vzhľadom na to, že kontrolné psychologické vyšetrenia dieťaťa boli podmieňované
informáciami len zo strany matky, Ústredie PSVaR má za to, že hodnotenie žalobcu vo vzťahu
k dieťaťu psychológom D. T. nemôže byť objektívne, keďže sa žiadneho stretnutia v súvislosti so
psychodiagnostikou dieťaťa nezúčastnil, resp. účasť odmietol. Referát poradensko-psychologických
služieb Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na základe zistených skutočností iniciovanými

žalobcom vykonal metodickú konzultáciu s D. T. s cieľom jeho usmernenia pri vykonávaní poradensko-
psychologickej činnosti.

130. Výška škody.

131. Žalobca realizoval cesty za účelom stretnutia s maloletou v dňoch: 04.04.2014 – 06.04.2014,
t.j. žalobca cestoval na Slovensko do obce I. už dňa 03.04.2014 a naspäť do mesta B. cestoval dňa
06.04.2014; 06.06.2014 – 08.06.2014, t.j. žalobca cestoval na Slovensko do obce I. už dňa 05.06.2014
a naspäť do mesta B. cestoval dňa 08.06.2014; 04.07.2014 – 06.07.2017, t.j. žalobca cestoval na
Slovensko do obce I. už dňa 03.07.2014 a naspäť do mesta B. cestoval dňa 06.07.2014.

132. Žalobca predložil potvrdenie správy centrálneho registra o bydlisku A. B., vydané v meste B., G.
– úradný preklad do slovenského jazyka, potvrdenie zamestnávateľa – spoločnosti C. S. S. o tom, že
A. B. je ich zamestnancom od 13.6.2012 ku dňu vydania potvrdenia – úradný preklad do slovenského
jazyka a osvedčenie o evidencii vozidla – úradný preklad do slovenského jazyka.

133. Podľa potvrdenia správy centrálneho registra o bydlisku žalobcu je žalobca v G. prihlásený na trvalý
pobyt od 19.03.2014 na adrese A. E. F. XX Q. X, XXXX B..

134. Zároveň predložil súdu aj nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom bytu na ulici A. E. F. XX, B.,

G., kde ako nájomca je uvedený žalobca a prenajímateľ E. C. L. – P.. Z uvedeného listinného dôkazu
vyplýva, že žalobca má na adrese A. E. F. XX, B., G. prenajatý byt od 01.04.2014.

135. Podľa potvrdenia zamestnávateľa – spoločnosti C. S. S. je žalobca zamestnaný v pracovnom
pomere od 13.06.2012 a jeho pracovný pomer nebol vypovedaný.

136. Žalobca predložil výplatné pásky za obdobie apríl 2014, jún 2014 a júl 2014, podľa ktorých čerpal
dovolenku v mesiaci apríl 2014 v dňoch 3.4. – 4.4.2014, v mesiaci jún 2014 v dňoch 5.6. – 6.6.2014 av mesiaci júl 2014 dňa 4.7.2014, kedy v uvedené dni čerpal dovolenku za účelom cesty na Slovensko
a realizácie stretnutí s maloletou.

137. Uvedenými listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že cestoval z miesta svojho trvalého pobytu
v meste B. J. G..

138. Žalobca cestoval vlastným motorovým vozidlom, o ktorom predložil osvedčenie o evidencii vozidla,
podľa ktorého je držiteľom motorového vozidla K. J. L. N., druh pohonu diesel, ktorého spotreba je 7l/100

km.

139. Žalovaná v konaní netvrdila a teda ani nepreukázala, že žalobca cestoval iným dopravným
prostriedkom alebo z iného miesta.

140. Použitie vlastného motorového vozidla považoval súd za rozumné vzhľadom na vzdialenosť medzi

B. J. G. a obcou I., komplikovanosť spojenia autobusom alebo vlakom s prestupovaniami, časovú
náročnosť cca 20 hodín, ďalšie čerpanie dovolenky žalobcom a pod. Tieto skutočnosti žalobca v konaní
preukázal listinnými dôkazmi, naviac komplikovanosť spojení z G. A. E. K. I. je všeobecne známou
skutočnosťou.Ajsohľadomnadôvodcestyžalobcu,atostretnutiesmaloletoupočastrochdní,prepravu
medzi I. A. C. a plnohodnotné strávenie času s maloletou, považoval súd za vhodnú žalobcom zvolenú

prepravu.

141. Vzdialenosť medzi B. J. G. A. K. I. 1156 km je všeobecne známou skutočnosťou podľa § 186 ods.
1 CSP, preto ju nie je potrebné dokazovať.

142. Žalobca uplatnil cestovné výdavky podľa zákona o cestovných náhradách, čo je v súlade so
zaužívanou súdnou praxou, kedy sa tento právny predpis používa pri výpočte cestovných výdavkoch pri
použití motorového vozidla v rôznych súvislostiach.

143. Žalobca nepredložil doklady o kúpe pohonnej látky a postupoval podľa priemernej ceny, ktoré platili

v čase cesty zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky zistené zo stránky L..

144. Žalovaná namietala ceny pohonných hmôt, ktoré nezodpovedajú oficiálnym priemerným cenám
vedené Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Priemerná cena za jeden liter motorovej nafty v
14. týždni (31.03.2014 – 06.04.2014) bola nie 1,338 eura, ale správne len 1,336 eura. V 23. týždni

(02.06.2014 – 08.06.2014) je priemerná cena za jeden liter motorovej nafty na stránke Štatistického
úradu uvedená vo výške 1,350 eura, pričom žalobca nesprávne uviedol 1,359 eura. V 27. týždni
(30.06.2014 – 06.07.2014) Štatistický úrad uviedol cenu 1,365 Eur a žalobca nesprávne uviedol 1,371
eura.

145. Námietku žalovanej k výške ceny pohonným hmôt nepovažoval za takú, ktorá by spochybňovala
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom, čo do výšky. Žalovaná poukázala na rozdiely v cenách
pohonných hmôt v tisícinách eurocentoch, resp. v mesiaci júl 2014 v stotine eurocentu, čo považoval
súd za bagateľné.

146. Výpočet výšky náhrady škody podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.:

Apríl 2014

- základná náhrada za použitie motorového vozidla 1156 km x 0,183 = 211,548 eura

- priemerná spotreba nafty podľa technického preukazu je 7l/100 km, čo pri cene nafty 1,338 eura
predstavuje 1156 x 7 x 1,338 : 100 = 108,27 eura

spolu cestovné náhrady za jednu cestu 211,548 + 108,27 = 319,82 eura
spolu cestovné náhrady za dve cesty 319,82 x 2 = 639,64 eura

Jún 2014

- základná náhrada za použitie motorového vozidla 1156 km x 0,183 = 211,548 eura- priemerná spotreba nafty podľa technického preukazu je 7l/100 km, čo pri cene nafty 1,359 eura
predstavuje 1156 x 7 x 1,359 : 100 = 109,97 eura

spolu cestovné náhrady za jednu cestu 211,548 + 109,97 = 321,52 eura
spolu cestovné náhrady za dve cesty 321,52 x 2 = 643,04 eura

Júl 2014

- základná náhrada za použitie motorového vozidla 1156 km x 0,183 = 211,548 eura
- priemerná spotreba nafty podľa technického preukazu je 7l/100 km, čo pri cene nafty 1,371 eura
predstavuje 1156 x 7 x 1,371 : 100 = 110,94 eura

spolu cestovné náhrady za jednu cestu 211,548 + 110,94 = 322,488 eura
spolu cestovné náhrady za dve cesty 322,488 x 2 = 644,98 eura

Spolu cestovné náhrady 639,64 + 643,04 + 644,98 = 1 927,66 eura.

147. Príčinná súvislosť.

148. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku a tento musí byť bezpečne preukázaný. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Z vykonaného dokazovania súd nepochybne
zistil, že medzi protiprávnym úkonom žalovanej a vzniknutou škodou žalobcovi je vzťah bezprostrednej
príčinnej súvislosti. Všetky vecné, logické, časové a miestne súvislosti, ktoré vyšli najavo počas konania

preukazujú, že otec cestoval do bydliska maloletej z miesta svojho pobytu v G. za účelom realizácie
stykusmaloletouvzmyslevykonateľnéhorozhodnutiasúdu.Skutočnosť,žežalobcatrvaložijeapracuje
v G. bolo v tomto konaní preukázané listinnými dôkazmi a naviac pre žalovanú ide o notoricky známu
skutočnosť vyplývajúcu zo súvisiacich konaní, ktorých účastníkmi sú obe strany. Bez právneho významu
pre účely tohto konania je skutočnosť, že žalobca má aj na Slovensku vedený trvalý pobyt. Trvalý

pobyt má evidenčný (administratívny) charakter a nevypovedá o tom, kde sa fyzická osoba aj skutočne
zdržiava. Žalovaná v konaní nepreukázala, že žalobca sa trvalo zdržiava na Slovensku na adrese C.
M.XX. Žalovaná v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu argumentovala tým, že žalobca
navštívilajsvojichrodičovauskutočnilvýsluchynapolícii.Tietoskutočnostipovažovalsúdzairelevantné
pre účely tohto konania a naviac žalovaná o nich nepredložila žiaden dôkaz, takže zostali len v rovine

skutkových tvrdení.

149. Za nadbytočný považoval súd návrh žalovanej na dopyt na Centrálny register obyvateľstva SR
o pobyte žalobcu v rozhodnom období. Registrovaný pobyt žalobcu v SR a súčasne aj v G. je
nepochybný z predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Už len zo záhlavia samotných

rozhodnutí súdov (doručované žalovanej ako matke) vo veci maloletej je zrejmé, že otec má trvalý pobyt
v C. M.XX a na uvádzanej adrese v G.. Pre žalovanú, vzhľadom na celý rad úradných konaní vedených
za účasti oboch, nemôže byť skutočnosť, že žalobca pracuje a trvalo sa zdržiava v G. spornou otázkou,
ktorú treba dokazovať. Uvedený návrh považoval súd za nadbytočný a teda nehospodárny, preto mu
nevyhovel.

150. Po zrušení a vrátení veci bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého
vykonanie dokazovania vyšetrovacími spismi by mohlo mať vplyv na posúdenie protiprávnosti konania
žalovanej. S ohľadom na neexistenciu týchto dôkazov z dôvodu skartovania spisov nebolo možné
objektívne tieto dôkazy vykonať. S ohľadom na uvedenú skutočnosť súd dospel k rovnakému

skutkovému a právnemu posúdeniu protiprávnosti konania žalovanej.

151.Pokiaľideootázkuúčeluvykonanýchciest,žalobkyňaanipozrušeníavrátenívecinanovékonanie
neposkytla súdu skutkové tvrdenia a nenavrhla žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdení,
ktoré by sa mali týkať iného účelu ciest žalobcu ako realizácia styku s maloletou. Z uvedeného dôvodu

aj v tomto smere je potrebné vychádzať zo zisteného a ustáleného skutkového stavu.

152. Aj na tomto mieste súd pripomína žalovanej, že pre účely tohto konania je právne relevantná
existencia vykonateľného rozhodnutia súdu ku dňu vzniku škody (apríl, jún, júl 2014), a to uzneseniaKrajského súdu Prešov, sp. zn. 5CoP/5/2014-98 zo dňa 04.03.2014 v spojení s opravným uznesením
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5CoP/5/2014 zo dňa 20.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.03.2014, ktorým bol v danom čase upravený styk otca s dcérou.

153. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd považoval žalobu za dôvodnú, pričom žalobca v konaní
preukázal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu a tieto v konaní precíznym
spôsobom preukázal listinnými dôkazmi.

154. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok
na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).