Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3CdoR/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119208707
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2119208707.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci manžela Z. P., nar. X., bývajúceho v P., zastúpeného
Mgr. Janou Bartošovou, advokátkou so sídlom v Šuranoch, Kukučínova 23, a manželky C. P., nar. X.,
bývajúcej v M. o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu
Z. P., nar. X., bývajúcemu u matky, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom v Hlohovci, Jarmočná 3, vedenej na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. 14P/62/2019, o dovolaní manžela proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
12. júla 2023 sp. zn. 15CoP/45/2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2023 sp. zn. 15CoP/45/2023 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom zo 07. februára

2023 č. k. 14P/62/2019-385 vo výroku I. rozviedol manželstvo Z. P., nar. X. a C. P., rod. Z., nar. X.,
uzavreté dňa X. v M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M., vo zväzku X, ročník X. na
strane X. pod poradovým číslom X. Výrokom II. na čas po rozvode manželstva zveril maloletého Z.,
nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať
v bežných veciach a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v
sume 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku. III. Styk otca s maloletým Z. upravil na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 11.30
hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste
bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi
odovzdať. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
1.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre
rozvod manželstva účastníkov konania, keď mal preukázaný vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi.

Pri rozhodovaní o výživnom konštatoval, že maloletému bol v septembri 2019 diagnostikovaný detský
autizmus, od januára 2023 navštevuje špecializovanú materskú školu v I. pre deti s podobným
postihnutím, pričom v materskej škole sa nestravuje a pobyt v zariadení nie je spoplatnený. V súvislosti s
ochorením maloletého má matka zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho špeciálnej starostlivosti a tieto
výdavky spočívajú v mesačných platbách 200 eur na stravu (vzhľadom na diagnózu maloletý konzumuje
len určitý druh potravín), pričom na hygienu dieťaťa poberá príspevok 30 eur, ku ktorej sume mesačne

pripláca sumu 10 eur a na pohonné hmoty vo výške 30 eur, k čomu pripláca mesačne cca 70 eur (50
eur cesta do materskej školy a 50 eur cestovné k lekárom). Mesačné náklady na maloletého matka
vyčíslila za oblečenie a obuv sumou 80 eur, na vitamíny cca 33 eur mesačne, na hračky a kultúru 20 eur.
Celkovévýdavkynamaloletéhosúdprvejinštancieustálilsumou430eur,bezvýdavkov,ktorésúpokryté
príspevkom od štátu. Konštatoval, že matka svoje výdavky vyčíslila sumou cca 275 eur a poplatky za
bývanie u rodičov 230 eur za oboch a podľa vyjadrenia matky náklady sa navyšujú aj v súvislosti s

návštevami odborných lekárov. Mal preukázané, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 280
eur, prídavok na dieťa v roku 2022 vo výške 30 eur a od januára 2023 vo výške 60 eur mesačne akompenzáciu na hygienu maloletého a na benzín 60 eur mesačne. V období od 01. 03. 2021 do 30. 06.
2022 bola matka zamestnaná a dosahovala priemerný príjem v roku 2021 vo výške 713,43 eura a v roku
2022 vo výške 835,55 eura, jej pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý. Od

06. 07. 2022 do 17. 08. 2022 pracovala v spoločnosti T. G. s.r.o., dosahovala priemerný príjem 601,67
eura,pracovnýpomerukončilzamestnávateľzdôvodupráceneschopnostimatkypočasskúšobnejdoby.
Od 15. 08. 2022 je matka práceneschopná a poberá nemocenské dávky v priemernej výške 350 eur
mesačne. Otec dieťaťa bol do decembra 2022 zamestnaný, v roku 2021 dosahoval mesačný príjem v
priemere 954,40 eura netto, v období od 01. 07. 2021 do 31. 03. 2022 poberal titulom práceneschopnosti

nemocenské dávky, v roku 2021 v priemernej výške 840,16 eura a v roku 2022 821,93 eura. Otec má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A. nar. X. po skončení PN od 01. 04. 2022 čerpal materskú
dovolenku a poberal materský príspevok vo výške 990 eur do októbra 2022 a v mesiacoch november
a december 2022 poberal rodičovský príspevok vo výške 383 eur mesačne. S matkou maloletej A. žil
v domácnosti od januára do decembra 2022, od januára 2023 platí na výživu dieťaťa 90 - 100 eur
mesačne. Dňa 09. 12. 2022 otec ukončil pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov a od 10.

12. 2022 je evidovaný na úrade práce, s nárokom na podporu v nezamestnanosti v priemernej výške
okolo 690 eur. Od januára 2023 otec býva u svojich rodičov, na domácnosť prispieva mesačne sumou
250 eur. Výdavky otca spočívajú v platbách za stravu, oblečenie, kozmetiku, telefón, výživné na A.
a na Z., pohonné hmoty na realizáciu styku s dieťaťom a do práce, splátku úveru, celkovo vo výške
560 eur mesačne. Konštatoval, že otec platil matke na výživu maloletého 100 eur mesačne, aktuálne

prispieva vo výške 160 eur. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností a
možností rodičov a zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorý je nízkeho veku a
má zdravotné postihnutie. S prihliadnutím na príjem otca dospel k záveru, že výživné v určenej výške
bude schopný platiť a takto určené výživné je postačujúce, aj s ohľadom na potreby maloletého dieťaťa.
Vychádzalzozákonnýchustanovení,podľaktorýchmajúdetiprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojich

rodičov, a aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej
povinný rodič sa má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu.
Uviedol,žeotecjevsúčasnejdobeevidovanýnaúradepráce,snárokomnapodporuvnezamestnanosti
v priemernej výške 690 eur. Pokiaľ otec tvrdí, že má určité zdravotné problémy, ktoré boli dôvodom
ukončenia jeho pracovného pomeru dňa 09. 12. 2022, v ktorom dosahoval príjem v priemernej výške

954 eur a predtým mu bol vyplácaný materský príspevok 990 eur a neskôr rodičovský príspevok 383
eur, súd prvej inštancie prihliadal na schopností otca platiť dieťaťu výživné. Dospel k názoru, že otec sa
svojim rozhodnutím ukončiť pracovný pomer vzdal výhodnejšieho zamestnania, z príjmu z ktorého by
si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom. Otcom predložené lekárske
správy, ktorými preukázal svoj aktuálny nepriaznivý zdravotný stav, vyhodnotil ako nepreukazujúce, že

tieto zdravotné obmedzenia otca sú trvalé alebo tak vážne, pre ktoré by nemohol pracovať. Mal za to,
že otec nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo jeho trvalé obmedzenie, prípadne neschopnosť
pre nevyhovujúci zdravotný stav vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť, na výkon ktorej mal uzavretú
pracovnú zmluvu. Uviedol, že na zlepšenie zdravotného stavu otec podstupuje liečbu a podrobí sa
operácii hemoroidov, pričom zo žiadnej lekárskej správy nevyplynulo, že po ukončení liečby nebude

môcťpracovaťvtakomrozsahuakodoposiaľ.Rozviazaniepracovnéhopomeruzostranyotcapovažoval
za predčasné riešenie, ktorým sa pripravil o príjem. Rovnako posudzoval aj rozhodnutie otca nehľadať
si prácu, pokiaľ nepodstúpi operáciu, keď operačný zákrok, na ktorý čaká, nemôže byť prekážkou pre
to, aby si už vopred hľadal zamestnanie, najmä ak sú na neho výživou odkázané dve maloleté deti.
V nástupe otca na materskú dovolenku v apríli 2022 videl jeho snahu o zníženie príjmu a docielenie

zníženia výživného na maloletého, najmä v období, kedy bol otcovi vyplácaný len rodičovský príspevok
v podstatne nižšej výške ako by dosahoval príjem z pracovnej činnosti, pokiaľ by na materskú dovolenku
nenastúpil. Prihliadol na to, že otec prispieva na výživu jeho ďalšieho dieťaťa výživným vo výške 100
eur na základe dohody s matkou maloletej A., ktorá je vo veku 1,5 roka a podľa vyjadrenia otca je
zdraváanevyžadujesižiadnezvýšenénákladynastarostlivosť.Zohľadniacvšetkytietoskutočnosti,určil

výživné na maloletého vyššie, vzhľadom na vek dieťaťa a jeho zdravotné postihnutie. Určené výživné
považoval za postačujúce pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože suma 160 eur mesačne
spolu s prídavkami na dieťa a s kompenzačným príspevkom, ktoré matka poberá v celkovej výške
120 eur, ako aj s výživným od matky, pokryje výdavky maloletého, vzhľadom na jeho vek, potreby a
zdravotný stav s ohľadom aj spotrebný charakter výživného. Nezohľadnil výšku výživného navrhovanú

matkou (250 - 300 eur mesačne), keďže potreby dieťaťa v takejto výške nepreukázala, a možnosť platiť
výživné v navrhovanej výške nevyplýva ani z majetkových pomerov a schopností otca. Zdôraznil, že
výživa detí musí byť zabezpečená neustále, preto je potrebné výživné určiť vo výške zohľadňujúcej
schopnosti otca. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné máprednosť pred inými výdavkami rodičov a otec zo svojho príjmu musí uspokojiť nároky na výživné dieťaťa
a ani prípadné vyššie výdavky otca nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému
dieťaťu. Dal do pozornosti povinnosť rodičov vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností

a schopností dosahovali príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby
boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Uviedol, že výdavky rodičov na svoje vlastné zabezpečenie
sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Pri úprave

styku otca s maloletým prihliadol na zhodné návrhy oboch rodičov, keď otec sa v uvedenom rozsahu s
maloletým aj aktuálne stretáva a o širší styk s ním, prípadne aj s prespatím, zatiaľ záujem neprejavil, a to
aj s ohľadom na zdravotný stav maloletého. Styk otca s maloletým v takto upravenom rozsahu považoval
za rešpektujúci právo maloletého na zachovanie vzťahu k otcovi, ako aj na udržanie pravidelného a
rovnocenného styku dieťaťa s obomi rodičmi. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd"), na odvolanie matky proti výroku
o výživnom na maloleté dieťa, rozsudkom z 12. júla 2023 sp. zn. 15CoP/45/2023 rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. v časti o výživnom zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 210 eur mesačne, k rukám matky vždy do 15-
dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva; a určil, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.1. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o výške výživného otcovi
ako rodičovi, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, zistil skutkový stav v
dostatočnom rozsahu, avšak vo vzťahu k nemu vyvodil zo správne použitých právnych predpisov
nesprávne právne závery. Pre rozhodnutie o výške výživného bol v posudzovanej veci podstatný

skutkový stav vzťahujúci sa na obdobie pred rozhodnutím o návrhu na rozvod manželstva, s primeraným
zohľadnením aj iných skutočností vzťahujúcich sa na celé obdobie súdneho konania, majúcich vplyv na
rozhodnutie súdu o výške výživného otca na maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd
vyhodnotil odvolanie matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného ako dôvodné.
Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie

výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t. j.
správne prihliadol na strane maloletého dieťaťa na jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov na
ich zárobkové a majetkové pomery, a schopnosti a možnosti, ako aj na výkon osobnej starostlivosti
matky o maloletého, ktorý je realizovaný na základe rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletý Z. navštevuje špeciálnu
materskú školu, má zdravotné problémy (je sledovaný v ambulancii odborných lekárov neurológia,
logopédia, psychológia, psychiatria), diagnóza detský autizmus. Na základe vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie odvolací súd ustálil náklady na maloletého sumou 180 eur strava, 10 eur hygiena,
60 eur pohonné hmoty, 80 eur oblečenie, 20 eur vitamíny, 15 eur kultúra a hračky a 50 eur bývanie,

t. j. spolu 415 eur mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou matky preukazovať výdavky
na bežné potreby maloletého dieťaťa ako sú strava, hygiena, ošatenie, keď odvolací súd vychádza zo
všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, avšak v tomto prípade vzal v úvahu špeciálne
potreby maloletého vyplývajúce z jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Pokiaľ ide o náklady na
bývanie, pri ich výške odvolací súd vychádzal z matkou predložených dokladov preukazujúcich platby

za nájom, elektriku, plyn, vodu a odpad hradené jej rodičmi, s ktorými býva v spoločnej domácnosti.
Položku daného nákladu vypočítal v pomernej časti k počtu osôb žijúcich v jednej domácnosti. Pri
nákladoch na stravu považoval odvolací súd za primeranú sumu 180 eur mesačne berúc do úvahy vek
maloletého a jeho zdravotný stav. Vo vzťahu k platbám za hygienu a pohonné hmoty zohľadnil jednak
platby realizované matkou a tiež skutočnosť, že na tieto položky poberá aj príspevky od štátu vyplácané

titulom zhoršeného zdravotného stavu maloletého dieťaťa (v sume spolu 60 eur mesačne). Potreba
reálnevynakladaťzvýšenécestovnénákladyzostranymatkyvyplývaajzosprávyO.,klinickýpsychológ,
ktorá odporúčala príspevok pre maloletého na individuálnu prepravu z dôvodu, že jeho preprava
hromadnými prostriedkami je, vzhľadom na diagnózu a riziká dekompenzácie dieťaťa, vylúčená. Matkou
vyčíslené náklady na vitamíny, kultúru a hračky odvolací súd čiastočne korigoval považujúc ich za

nadhodnotené. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o primeranosti výšky
výživného na maloletého v sume 160 eur mesačne pri ustálení nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa
súdom prvej inštancie vo výške 430 eur mesačne, do ktorých ani nezahrnul podiel platieb za bývanie.
Naviac súd prvej inštancie pri určení výšky výživného ustálil náklady na maloletého sumou 430 eur bezvýdavkov, ktoré sú pokryté príspevkom štátu, avšak zároveň uzavrel, že určené výživné postačuje pre
pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože suma 160 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa, s
kompenzačným príspevkom vo výške 120 eur a výživným zo strany matky, postačuje na krytie potrieb

maloletého. Daný rozpor bolo preto potrebné odstrániť a výdavky na odôvodnené potreby maloletého
vyhodnotiť komplexne, keď bez ohľadu na výšku štátnych príspevkov na cestovné a hygienu, tieto
náklady presahujú sumu 400 eur mesačne. Za daných okolností berúc do úvahy povinnosť oboch
rodičov podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletého je dôvodné výšku výživného upraviť tak, aby
matka, ktorá vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloletého a v porovnaní s otcom (jeho schopnosťami

a možnosťami) dosahuje príjem nižší, nebola zaťažená zvýšenou mierou týchto výdavkov. Pokiaľ ide
o hodnotenie pomerov na strane otca, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie v tejto časti. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie síce vyplýva, že otec
dosahoval v roku 2021 priemerný mesačný príjem vo výške 954,40 eura, od 01. 07. 2021 do 31. 03.
2022 poberal nemocenské dávky vo výške 821,93 eura, po skončení práceneschopnosti od 01. 04.
2022 čerpal materskú dovolenku a poberal materský príspevok vo výške 990 eur (do októbra 2022)

a v mesiaci november a december 2022 rodičovský príspevok vo výške 383 eur mesačne, pričom od
10. 12. 2022 na základe svojho rozhodnutia o ukončení pracovného pomeru (dohodou zo zdravotných
dôvodov) je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný s nárokom na podporu v nezamestnanosti vo
výške 690 eur mesačne. Konanie otca, ktorý ukončil pracovný pomer na základe vlastného rozhodnutia
aj odvolací súd vyhodnotil ako účelové vzdanie sa príjmu, keď otec síce dôvodil svojim zdravotným

stavom a očakávaným operačným zákrokom, avšak v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu
zdravotný stav nedovoľoval vykonávať prácu a zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže uspokojiť nielen
svoje potreby, ale aj potreby svojich maloletých detí. Na strane otca je preto potrebné vychádzať z jeho
schopností a možností dosahovať príjem cca 950 eur mesačne, ktoré sumu zarábal v predchádzajúcom
období. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má zdravotné problémy, čo vyplýva aj z predložených

lekárskych správ M., proktológa a M., ortopéda, ale tieto nie sú takého charakteru, ktorý by otca vyradil
z pracovného procesu, resp. absolútne by ho obmedzil vo výkone práce. Skutočnosť, že otec má ďalšiu
vyživovaciupovinnosťkmaloletejA.,naktorúprispievasumou100eurmesačne,jezohľadnenárovnako
vovýškeurčenéhovýživnéhonamaloletého.Pokiaľideopríjemamajetkovépomerymatkyodvolacísúd
vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že v roku 2021 zarábala

mesačne v priemere 713,43 eura, v roku 2022 835,55 eura, od 06. 07. 2022 do 17. 08. 2022 601,67
eura, pričom pracovný pomer s ňou ukončil zamestnávateľ z dôvodu nástupu na práceneschopnosť
a od 15. 08. 2022 matka poberala nemocenské dávky vo výške 350 eur mesačne. Ďalej v roku 2022
matka poberala rodičovský príspevok 280 eur a prídavky na dieťa po 30 eur mesačne a od 01.01.2023
po 60 eur mesačne. Je nesporné, že aj povinnosťou matky je po ukončení práceneschopnosti nájsť

si zamestnanie a zabezpečiť príjem, avšak uviesť, že pri výkone starostlivosti o maloleté dieťa so
zdravotnýmpostihnutím,jenastranematkyvtomtosmereurčitéobmedzenie.Krodičmiprezentovanými
a uhrádzanými splátkami úveru a pôžičiek, odvolací súd poznamenáva, že právoplatnosťou výroku
rozsudku o rozvode manželstva dôjde k vyporiadaniu manželov v súvislosti s majetkom nadobudnutým
za trvania manželstva, t. j. hnuteľného, či nehnuteľného majetku, vrátane vyporiadania pasív (splátky

úverov a pôžičiek). Odvolací súd je toho názoru, že výživné na maloletého vo výške 210 eur mesačne
zodpovedá veku a potrebám dieťaťa, schopnostiam a možnostiam otca a pomerom na strane matky.
Uvedená suma výživného zohľadňuje aj realizáciu styku otca s maloletým, ktorá nie je intenzívna a
skutočnosť, že otec nad rámec výživného maloletému neprispieva. V danej veci odvolací súd osobitnú
pozornosť venoval zdravotnému stavu maloletého a s tým súvisiacim požiadavkám, ktoré napĺňa

podstatne vyššou mierou matka. Výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého je aj vo vzťahu k
určeniu výšky výživného na maloletého významným hľadiskom. Odvolací súd na základe uvedeného pri
dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného,
ako i schopnosti a možnosti na strane otca, výrok súdu prvej inštancie o určení výživného, podľa § 388
CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom

prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa.
2.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletého (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie podľa § 420
písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP.

3.1. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd sa nijako nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom v akej sume
v akých lehotách má otec doplatiť matke výživné, ktoré predstavuje rozdiel medzi výživným určeným
okresným súdom a výživným určeným krajským súdom. Odvolací súd nedal otcovi ani možnosť vyjadriť
sa, že chce platiť predmetnú sumu v splátkach a v akej výške. Ďalej namieta arbitrárny postup krajskéhosúdu pri určení výšky výživného, kedy tento si svojvoľne ustálil sumu 210 eur pričom nevychádzal
zo skutočností zistených okresným súdom. Okresný aj krajský súd vytýkali otcovi, že sa údajne vzdal
zamestnania, aby si znížil príjem, pričom nikdy takéto tvrdenie nebolo reálne podložené nejakým

dôkazom. Ak mal súd pochybnosti o oprávnenosti ukončenia pracovného pomeru, mohol si predvolať
bývalého zamestnávateľa otca a dotázať sa ho na dôvod ukončenia pracovného pomeru, ktorý však aj
tak už bol písomne uvedený na dohode o skončení pracovného pomeru. Závery súdu v tomto smere
o tom, že sa otec údajne vzdal svojvoľne výhodného zamestnania nie sú správne, nezodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a sú svojvoľné, čím súdy pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupovali

v súlade so zákonom. Okrem toho súdy sa nijako nezaoberali dôvodmi, pre ktoré nepracuje matka. V
tomto prípade bola porušená zásada rovnosti strán. Ďalej sú nezrovnalosti vo výške kompenzačného
príspevku, ktorý matka poberá. Okresný súd uviedol, že ide o výšku 120 eur mesačne spolu. Krajský súd
uviedol sumu 60 eur mesačne spolu. Odvolací súd v danom prípade nevykonal potrebné dokazovanie
hoci tak urobiť mal, čím oprel svoje rozhodnutie o nepreukázané tvrdenia. Okrem toho ani jeden súd
vôbec nezohľadnil skutočnosť, že otec okrem sumy 160 eur mesačne na mal. Z. a sumy 100 eur

mesačne na mal. A., platí tiež sumu 50 eur mesačne na maloletého Z., a to od februára 2022 až
do roku 2025. Túto sumu mu určil Okresný súd Trnava v Rozsudku sp. zn. 21P/59/2020 zo dňa 27.
01. 2022. S uvedeným konaním bol Okresný súd Trnava v konaní 14P/62/2019 uzrozumený. Z vyššie
uvádzaných dôvodov dané dosahuje bez akýchkoľvek pochybností intenzitu predpokladanú zákonom,
a je na mieste konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces. Dovolateľ žiada, aby dovolací súd

zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Matka vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že krajský súd nie je povinný vychádzať iba so
skutočností zistených len z dôkazov preukázaných z pojednávania na okresnom súde, čo by znamenalo,
že by musel potvrdiť len rozhodnutie okresného súdu a odvolanie by nemalo žiadny význam. Otec

sa vzdal dobrovoľne svojho zamestnania a konanie otca, ktorý ukončil pracovný pomer na základe
vlastného rozhodnutia aj odvolací súd vyhodnotil ako účelové vzdanie sa príjmu. Výživne 120 eur alebo
150 eur mesačne na zdravotne postihnutého chlapca, pričom matka je obmedzená riadne sa zamestnať
a zarobiť tak finančné prostriedky pre chod domácnosti, je naozaj veľmi málo. Táto suma ledva vystane
na výživu, aj to skromnú výživu maloletého syna vzhľadom na vysoké ceny potravín a tovarov. Matka

navrhuje, aby dovolací súd zamietol dovolanie otca a potvrdil tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
pretože je správny, vecný a objektívny.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné, a to z nasledujúcich
dôvodov:

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia

všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,
bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola

účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

10. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Ním tvrdená

vada zmätočnosti sa mala prejavovať v tom, že odvolací súd pri zmene rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku ohľadom výživného nedal otcovi maloletého ani možnosť vyjadriť sa, pričom odvolací súd
v danom prípade nevykonal potrebné dokazovanie hoci tak urobiť mal, čím oprel svoje rozhodnutie o
nepreukázané tvrdenia.

11. Abyboladanáprípustnosťdovolania,musísúdsvojímnesprávnymprocesnýmpostupomznemožniť
strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné
práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách
stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany

konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok
strane doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd
akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd
odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.

12. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP, musí intenzita zásahu do procesných
práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivýproces.Základnéprávonasúdnuochranuaprávonaspravodlivésúdnekonaniesúzásadne
„výsledkové", to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté konanie
ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných

súdov (rovnako viď aj sp. zn. 3Obdo/40/2017).

13. Čo sa týka zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že odvolací súd je ako
riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o správnosti skutkových
záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti má možnosť dospieť k
inýmskutkovýmzáverom,aktietovyplynúzpoznatkov,ktoréodvolacísúdzískaltak,žeopakovaldôkazy
vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie zmeny skutkových záverov
ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových dôkazov vyplýva z požiadavky
rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre odvolacie konanie rovnaký

význam a následky ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá nielen pre zisťovanie
skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvej inštancie.
Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred súdom prvej inštancie
ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy ako pri vykonávaní
pôvodného dôkazu (sp. zn. 4Cdo/98/2017).

14. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).

15. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

16. Od počiatku bolo v judikatúre opakovane zdôrazňované, že ak sa chce odvolací súd odchýliť od
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie na základe dokazovania výsluchom svedkov, musítieto dôkazy vykonané predtým bezprostredne súdom prvej inštancie opakovať. Ak by tak neurobil,
chýbali by mu náležité podklady na vyhodnotenie týchto dôkazov, založené napríklad na ich priamom
vnímaní. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne

posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je
potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv
strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že ak odvolací súd vychádza z iných skutkových
záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa
zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov.

16.1. Aby sa teda odvolací súd mohol odchýliť od skutkových zistení, ktoré súd prvej inštancie čerpal z
výpovedí strán alebo svedkov, ktorí boli prvoinštančným súdom vypočutí na pojednávaní, musí dôkazy
priamo vykonané súdom prvej inštancie opakovať, prípadne doplniť. Ak by sa odvolací súd odchýlil
od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania
alebo doplnenia dokazovania, zasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, do obsahu ktorého patrí aj to, že odvolací súd sa môže odchýliť

od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania,
ktorého výsledky opravnému súdu umožnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov (pozri
BARICOVÁ, Jana. § 384 [Dokazovanie na odvolacom súde]. In: ŠTEVČEK, Marek, a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022).

17. Podmienky na rozhodnutie odvolacieho súdu bez pojednávania nie sú splnené, akonáhle by mal
odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie
založené. Preto, ak bude potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, môže tak odvolací súd
urobiť len na pojednávaní (§ 188 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1), (pozri BARICOVÁ, Jana. § 385
[Pojednávanie]. In: In: ŠTEVČEK, Marek, a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,

2022).

18. Z vyššie uvedených procesných ustanovení je zrejmé, že odvolací súd nemôže prehodnotením
dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto
zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom

odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje. Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak
sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou
sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno
uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho

rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní
vykonaním ďalších dôkazov.

19. Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom (viď napr. uznesenie
najvyššieho súdu zo 7. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/131/2009).
19.1. Povinnosť zopakovať v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k
skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom, tvoriacemu
podklad pre rozhodnutie v danom spore, vyjadruje aj Nález Ústavného súdu SR z 09. septembra 2014,

sp. zn. II. ÚS 506/2013, podľa ktorého „odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvého
stupňa, ak vykonané dôkazy mali byť podľa názoru druhostupňového súdu hodnotené odlišne, ako sa
stalo v konaní pred prvostupňovým súdom."
19.2. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne
posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku

z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje.
Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie,
je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv
strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných

skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na
ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov (viď aj sp. zn.
2Obdo/33/2017).20. V prípade zmeny prvoinštančného rozsudku súvisiacej vo výroku ohľadom platenia výživného
na maloleté dieťa, dovolací súd vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 384 ods. 1 CSP. Najvyšší
súd v podobných súvislostiach stabilne zastáva názor, že je neprípustné, aby odvolací súd k svojim

odlišným skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť vykonať (pozri
sp. zn. 7Cdo/83/2018).
20.1. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie vyvodil odlišné skutkové závery ako súd prvej inštancie, a zároveň rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil, bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie a vykonal (zopakoval) v potrebnom rozsahu
dokazovanie. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že určené výživné
považoval za postačujúce pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože suma 160 eur mesačne
spolu s prídavkami na dieťa a s kompenzačným príspevkom, ktoré matka poberá v celkovej výške 120
eur, ako aj s výživným od matky, pokryje výdavky maloletého, vzhľadom na jeho vek, potreby a zdravotný
stav s ohľadom aj spotrebný charakter výživného. Nezohľadnil výšku výživného navrhovanú matkou

(250 - 300 eur mesačne), keďže potreby dieťaťa v takejto výške nepreukázala, a možnosť platiť výživné v
navrhovanej výške nevyplýva ani z majetkových pomerov a schopností otca. Odvolací súd sa nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o primeranosti výšky výživného na maloletého v sume 160 eur mesačne
pri ustálení nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa súdom prvej inštancie vo výške 430 eur mesačne,
do ktorých ani nezahrnul podiel platieb za bývanie. Naviac súd prvej inštancie pri určení výšky výživného

ustálil náklady na maloletého sumou 430 eur bez výdavkov, ktoré sú pokryté príspevkom štátu, avšak
zároveň uzavrel, že určené výživné postačuje pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože suma
160 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa, s kompenzačným príspevkom vo výške 120 eur a
výživným zo strany matky, postačuje na krytie potrieb maloletého. Daný rozpor bolo preto potrebné
odstrániť a výdavky na odôvodnené potreby maloletého vyhodnotiť komplexne, keď bez ohľadu na

výšku štátnych príspevkov na cestovné a hygienu, tieto náklady presahujú sumu 400 eur mesačne.
Z uvedeného tak vyplýva, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil
odlišné skutkové závery, ako súd prvej inštancie bez toho, aby vo veci vykonal (zopakoval) v potrebnom
rozsahu dokazovanie. Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 CSP

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov v zmysle § 191 CSP. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného
sporového konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim
k záveru o zmene výroku o výživnom na maloleté dieťa, dospel v podstate iba na základe prehodnotenia
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie.

21. Aksúdaleboinýorgánkonávoveciuplatneniaprávaosobyurčenejvčl.46ods.1ústavnéhozákona
SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov, ústavy inak
ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo
inú právnu ochranu. Obsah základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdov,
ktoré je v rozpore so zákonom, je v zásade porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu
(m. m. I. ÚS 26/94).

22. Aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") vyplýva, že odvolací
súdmusízopakovaťdôkazyvykonanésúdomprvejinštancie,akvykonanédôkazymalibyťpodľanázoru
odvolacieho súdu hodnotené odlišne, ako sa stalo v konaní pred súdom prvej inštancie. Podstatou
zistenia skutkového stavu veci je úsudok - záver sudcu, resp. senátu o tom, ktoré z rozhodujúcich
sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto

skutočností vytvára zistený skutkový stav (sp. zn. II. ÚS 387/2010, II. ÚS 400/2009, II. ÚS 506/2009,
II. ÚS 506/2013).

23. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd postupoval v priamom rozpore so znením ust. § 384 ods. 1
a § 385 ods. 1 CSP, a teda sa natoľko odchýlil od ich znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam,

keď dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd bez nariadenia pojednávania a
vykonania vlastného dokazovania alebo jeho zopakovania v odvolacom konaní, čím znemožnil otcovi
maloletého, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dovolací súd mal pretoza preukázané, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

24. Dovolacísúddodáva,žerozhodovaciapraxnajvyššiehosúdujeustálenávtom,žeakvkonanídošlo
k procesnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho,
aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie
súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015,

7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015).

25. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd v zmysle § 449 a § 450 CSP zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trnave z 12. júla 2023 sp. zn. 15CoP/45/2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd postupom

podľa § 453 ods. 3 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.