Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 31T/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011588
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislav Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2319011588.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní konanom

v Galante dňa 06. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. XXXX, okr. C.,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistený deň a čas v období od 12.10.2018 do 24.10.2018 v katastrálnom území D.,
v poľovnom revíri D., približne 2 km od obce A. v remisnom poraste nastražil pri vstupe do nôr s úmyslom

uloviť zver dve nastražené mechanické pružinové pasce značky Conibear, typu čeľusťových pascí, ktoré
za určitých podmienok chytajú neselektívne, čiže zakázaným spôsobom lovu podľa § 65 ods. 2 písm.
a), písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a prisvojil si z nich úlovok – líšku,

teda

neoprávnene zasiahol do výkonu práva poľovníctva tým, že lovil zver zakázaným spôsobom,

čím spáchal

úmyselný prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, peňažný
trest vo výške 1 500 (tisícpäťsto) €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
mesiac.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci:
- fotopasca s anténou čiernej farby s dĺžkou 86 mm s ovládačom,
- fotopasca s anténou čiernej farby s dĺžkou 195 mm s ovládačom,
- pamäťová karta micro SD značky Samsung s SD adaptérom oranžovej farby,
- pamäťová SD karta neznámej značky čiernej farby,
- SIM karta Orange č. XXXXXXXX, XXXX,
- SIM karta Orange č. XXXXXXXX, XXXX,

- 2 ks pasce zn. Conibear. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.12.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu č. 2Pv 508/18/2202 na
obžalovaného pre skutok kvalifikovaný podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona č.

300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) s poukazom na § 138 písm.
c) TZ. Obžalovanému bolo oznámené vznesenie obvinenia dňa 17.12.2018. Súd vo veci vydal trestný
rozkaz, doručený obžalovanému dňa 31.01.2020, proti ktorému podal obžalovaný odpor, a následne
vec prejedal na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 04.05.2020 urobil vyhlásenie, že je nevinný. Pri prechádzke

s manželkou po revíri niekedy v októbri 2018 náhodne našli železnú pascu pri diere do brlohu. Keďže
ju nepoznal, na mieste v mobile na internete vyhľadával, aká by to mohla byť. Na slovenské heslo
„železnápasca“ničrelevantnénenašiel,keďzadaltakéheslopomaďarskynašieljednustránkupredajcu
v Maďarsku, na ktorej je podľa obrázka obdobná pasca opísaná ako živoloviaca a vyhovujúca legislatíve
EÚ. Asi 200 m ďalej potom našiel ešte jednu takúto pascu pri vstupe do nory. Telefonoval teda z lesa

hospodárovi E. F. aj členom lesnej stráže F. G. a G. F., či o týchto pasciach niečo nevedia, kto ich tam
dal, no nič nevedeli. Dohodli sa teda, že tam namontujú fotopasce, už mesiac predtým našli v revíri
kadáver srnca, tak mali podozrenie na pytliaka. Fotopasce namontoval na druhý deň a namieril ich tak,
aby zachytávali vchod do nory, aby zachytil pytliaka pri vyberaní koristi. Fotopasca funguje len do istej
vzdialenosti a jej umiestnenie musel prispôsobiť situácii na mieste, ako sú tam stromy, takže to nevedel

lepšie namieriť, aby mala väčší záber. Po čase mu z fotopasce prišla fotka, že sa tam chytila líška, keď
tam prišiel líška ešte žila, chrčala, nechal, aby sa trápila, tak ju na mieste zastrelil. Z pasce ju vytriasol
a vložil ju späť nenatiahnutú. Úlovok líšky riadne zapísal do poľovnej knihy. Potom mu chodili fotky
z pascí kde nič nebolo, asi len prebehla myš alebo padalo lístie, a asi po 5 až 7 dňoch mu prišla fotka
chyteného jazveca, no keď došiel na miesto, už tam nebol. Nevie ako sa to stalo, čo utiekol, alebo ho

niekto vybral bez aktivovania fotopasce. Asi o 2 dni mu už prišla fotka s ľudskou postavou, tak sa tam
vybral z práce a cestou na fotke spoznal p. H., ktorému zavolal a ten mu oznámil, že našli zakázané
pasce a uhynuté orliaky. Na mieste už bola štátna ochrana prírody, ochrana dravcov na Slovensku,
poriečna polícia aj televízia. Majú spolu spory kvôli uhynutým dravcom, bolo to aj v televízii, podozrievajú
poľovníkov, že ich trávia. On nič také nerobí, má k prírode pozitívny vzťah a vedie k tomu aj svoje okolie

a má pocit, že to na neho narafičili, aby prekazili ich združeniu predĺženie nájmu revíru. O pasciach
je presvedčený, že sú dovolené a živoloviace, po obdŕžaní znaleckého posudku o pasciach volal do
Maďarska školiteľovi k pasciam, ktorý mu povedal, že pasca selektuje dvoma spôsobmi, tým že je
živolovná a svojim umiestnením. Pri vchode do nory sa do nej chytia len jej obyvatelia.
Obžalovaný bol vyzvaný, aby pred súdom na svojom mobilnom telefóne presne ukázal postup, akým sa

dostal k predmetnej maďarskej stránke, na ktorej našiel uvedené informácie, no nevedel ho zopakovať
s tým, že za 2 roky sa mohli obrázky zmeniť.

Svedok I. H. na hlavnom pojednávaní dňa 04.05.2020 vypovedal, že pracuje ako stráž ochrany prírody
a dňa 24.10.2018 mali spoločnú policajnú akciu aj s ochranou dravcov a poriečnou strážou. Pri akcii

sa rozdelili na dve skupiny, on s p. E. kontrolovali hniezdo orliaka, tam našli mŕtve orliaky, a vtedy
mu volal p. F., že mašli železné klepcové pasce a fotopasce. Prišli k nim, boli tam 2 železné pasce
vo vchodoch do nôr a 2 fotopasce na ne namierené. Mali anténku, takže vysielali na mobil. Ako ich
kontrolovali a nasnímala ho fotopasca volal mu obžalovaný, že či je v revíri, že spoznal na fotke jeho
fotoaparát, na čomu odvetil, že našli pasce. Na miesto bola zavolaná aj polícia a pomerne rýchlo došiel

aj obžalovaný. Pôsobil rozrušene, vravel, že to nie sú jeho pasce, že z nich vyberal jazveca, to teda
počul. Pasce boli potom znefunkčnené p. F. a tiež boli odobraté fotopasce. Pasce sú neselektívne,
nerozlišujú, aký živočích do nich vojde a zabijú ho. Takéto pasce ešte na Slovensku nevidel, boli masívne
s pružinami, pôsobili podomácky vyrobené, ale kvalitné. Nory môže zo zvedavosti navštevovať aj iné
zvieratá, ako tam bývajúce, napr. zatúlané domáce psy a mačky, no v tomto revíri aj vydra. Fotopasce

boli na mieste namierené len do nory, nezachytávali širší obraz, boli umiestnené asi vo výške hlavy,
v plechových ochranných schránkach, pripevnené asi reťazou na bicykel, boli veľmi viditeľné, bez
maskovania. Objektív mali úzky, nie panoramatický. Na miesto bola volaná STV už po náleze uhynutých
orliakov.Svedok I. E. na hlavnom pojednávaní dňa 04.05.2020 vypovedal, že pracuje ako stráž ochrany prírody.
Vroku2018bolovpredmetnomrevírynájdených12uhynutýchorliakov,pretosatamvykonávalizvýšené
kontroly. Pri akcii našli pod hniezdom 2 uhynuté orliaky a pri prehľadávaní okolia našiel p. F. prvú železnú

pascu s fotopascou asi 2 m od pasce, druhú našiel neskôr on. J. F. do pasce aj zamával, asi do 20
min. prišiel obžalovaný. Bola zavolaná aj polícia, keď začal vyšetrovateľ hovoriť, že vezme z pascí DNA,
tak sa obžalovaný priznal, že fotopasce sú jeho a že so železnými pascami manipuloval, keď z nej
vyberal líšku či jazveca. Mal chcieť fotopascami chytiť pytliaka, no zdá sa mu to vzhľadom na rozloženie
fotopascí nelogické. Obe železné pasce boli nastražené (t. j. mechanizmus bol natiahnutý, aby chytil

korisť – pozn. sudcu) a neboli ani zapadané lístím, čiže sa s nimi nedávno manipulovalo. Tieto pasce
sú zakázané v celej EÚ, lámu kosti a môžu usmrtiť akékoľvek zviera, usudzuje to z preskúmania ich
mechanizmu. Fotopasce boli dobre viditeľné a neboli maskované.

Svedok K. L. F. (bez vzťahu k sudcovi) na hlavnom pojednávaní dňa 04.05.2020 vypovedal, že pracuje
ako strážca prírody a člen ochrany dravcov. Na mieste vtedy našiel uhynuté orliaky a keď si miesto

obhliadal, videl čerstvo vyhĺbené líščie nory. To ho zaujalo a pri bližšom obzretí v nej uvidel železnú
pascu. Keď od nory vstal vo výške hlavy zbadal fotopascu s anténkou, ktorá snímala vchod do nory. Po
porade s kolegami do fotopasce zamával a do pol hodiny došiel obžalovaný. Medzitým došla aj polícia,
Obžalovaný im povedal že asi o 200 m ďalej má ďalšiu fotopascu, tá opäť snímala len vchod do nory
a v nej našli železnú pascu. Obe pasce boli nastražené, keď ich konárom zneškodňoval, cvakla tak

silno, že konár zlomila. Keďže na Slovensku sú povolené len živolovné pasce, bolo zrejmé, že sa jedná
o zakázané pasce čo lámu kosti.

Svedok M. K. na hlavnom pojednávaní dňa 04.05.2020 vypovedal, že pracuje ako strážca prírody. Na
mieste sa rozdelili na 2 skupiny a našli líščie nory, v ktorých boli pasce – kanadské železá, a fotopasce.

Asi za pol hodiny došiel na miesto obžalovaný a začal sa ich vypytovať, čo tam robia. Policajtovi potom
povedal, že fotopasce sú jeho, no železá nie, a že chcel odhaliť pytliaka. Po objavení boli obe pasce
funkčné a keď ich zneškodňovali, presekli konár, ktorým to robili. Určite by usmrtili aj zviera. Fotopasce
boli zjavne nastavené na sledovanie chytenia zvieraťa, keby chceli zachytiť pytliaka, boli by inak. Pri
vyberaní zvery z pasce by ho fotopasca zachytila od chrbta.

Svedkyňa K. B. (manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2020 vypovedala, že pri
spoločnej obhliadke revíru s obžalovaným našli pri brlohu jazveca pasce. Tak ich hľadal na internete
a na nejakej maďarskej stránke našiel, že sú živolovné. Volal potom E. F., G. F. aj F. N., či o nich niečo
nevedia, no nevedeli. Dohodli sa, že tam nainštalujú fotopasce.

SvedokE.F.nahlavnompojednávanídňa24.06.2020vypovedal,žepracujeakohospodárpoľovníckeho
združenia. Obžalovaný mu volal z lesa, že našiel nejaké pasce uložené v líščej nore a či o nich niečo
nevie, čo nevedel. Podľa popisu do telefónu ako „železá so strunou“ usúdil, že asi ide o živolovné pasce.
Dohodli sa, že tam dajú fotopasce, aby chytili pytliaka. Raz mu ako hospodárovi obžalovaný oznámil,

že sa do pasce chytila líška a bola zapísaná ako úlovok. Pasce na vlastné oči videl, až keď tam prišla
televízia. Osobnosť obžalovaného hodnotí pozitívne.

Svedok G. F. (bratranec obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2020 vypovedal, že mu
obžalovaný telefonoval, že našiel v lese pasce. Nič o nich nevedel, tak tam obžalovaný dal po dohode

fotopasce.

Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2020 vypovedal, že mu obžalovaný telefonoval, že
našiel v lese pasce. Nič o nich nevedel tak sa dohodli, že tam dajú fotopasce, hovorili o tom na vrátnici
družstva, ukázal mu aj ich fotku. Raz sa tam asi chytila líška.

Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou vykonanej dňa 24.10.2018 medzi 19.45
hod. a 21.20 hod. boli na mieste činu nájdené dva kadávery uhynutých vtákov a asi 5 m od nich bola
v zemi vyhrabaná nora, pri ktorej je nastražená pasca na zver, ktorá je zneškodnená a zaistená. Asi 2
m od pasce je fotopasca nasmerovaná smerom k pasci. Následne smerom na juh sa nachádza ďalšia

pasca, asi 1,5 m od nej fotopasca nasmerovaná smerom k nastraženej pasci a asi 10 m od pasce je
na zemi zvyšky kostí a peria.Podľa fotodokumentácie ide o železné rámové pružinové pasce, s pántami v strede bočných rámov, so
spúšťou v strede rámu, cez ktorý musí korisť prejsť, keď chce ísť z/do nory. Zatlačením spúšte sa uvoľní
horná časť rámu a pružinovou silou sa cez pánt zaklapne.

Podľa zápisníc o vydaní veci obžalovaný dňa 24.10.2018 vydal 2 ks pamäťových kariet a dokumentáciu
z knihy návštev a dňa 25.10.2018 vydal 2 ks fotopascí a 2 ks SIM kariet.

Na vydaných SD kartách sa nachádzali snímky z fotopascí, ktoré zachytávali obžalovaného pri pasciach

aj s ulovenou líškou, Aj jazveca chyteného do nastavenej pasce a jej následnú demontáž a znova
nastraženie nezistenou osobou. Dátumy na fotografiách nezodpovedajú reálnemu dátumu.

Podľa znaleckého posudku z odboru lesníctvo. odvetvie poľovníctvo, O. P. F. č. 1/2019 zo dňa
20.05.2019, predloženého obžalobou, sa jedná o pasce značky Conibear zahraničnej výroby, určené na
rýchle usmrtenie zveri. Ide o neselektívne pasce typu čeľusťových pascí, a teda sú zakázané v zmysle §

65 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o poľovníctve“). Neselektívnosť znamená, že nemožno vykonať opatrenia, aby sa zabránilo
náhodnému usmrteniu necieľových druhov zveri. V selektívnej pasci sa zviera nezraní a disponent sa
môže rozhodnúť, ako s chyteným zvieraťom naloží.

Podľa znaleckého posudku odboru lesníctvo. odvetvie poľovníctvo, O. O. G. č. 20/2020 zo dňa
23.06.2020, predloženého obhajobou, možno selektívnosť pasce zabezpečiť vhodným umiestnením
pasce v mieste výskytu cieľového druhu zveri, vhodným umiestnením čo najbližšie k vstupu do brloha
a vyhodnotením pobytových znakov zveri.

Podľa vyjadrenia B. E. F.. zo dňa 22.05.2019 je charakter pasce smrtiaca zvierajúca telo obete,
ktorá zabezpečuje humánne usmrtenie. Je potrebné odborné osadenie a kovové palice spúšťacieho
mechanizmu prispôsobiť veľkosti zveri. Usmrtenie je rýchle a humánne, ak sa uchmatne v oblasti krku,
pľúc a srdca. Selektívnosť sa zabezpečuje spôsobom osadenia. Používať sa dá výlučne v prípade, ak
sa dokáže vylúčiť možnosť chytenia jedinca necieľového druhu.

Podľa snímky obrazovky webovej stránky madardaloskert.hu/termek/caniber-kotorek-csapda-szelektiv
je pri pasci Conibear uvedené, že sa jedná o živolovnú pascu (élvefogó csapdák) a je v súlade
s legislatívou EÚ.

Prvým rozsudkom dňa 20.07.2020 bol obžalovaný uznaný vinný zo spáchania prečinu pytliactva podľa
§ 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) TZ s poukazom na § 138 písm. c) TZ a bol mu uložený
peňažný trest vo výške 3 000 € s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, trest
prepadnutia vydaných a zaistených vecí a trest zákazu činnosti výkonu práva poľovníctva vo výmere
6 rokov. Na odvolanie obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3To/170/2020 zo dňa

04.05.2021 rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“) zrušil v celom rozsahu a vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
osobitne viazaná povinnosť chrániť životné prostredie obžalovanému ako predsedovi poľovníckeho
združenia, táto povinnosť je deklarovaná len všeobecne v príslušných právnych predpisoch v oblasti

poľovníctva a rybárstva, no nie je možné ju považovať za konkrétnu povinnosť uloženú jednotlivým
členom. Deklaratórne ustanovenie v príslušnom zákone nemožno považovať za povinnosť uloženú
podľa zákona. Z právnej teórie tiež jednoznačne vyplýva, že kvalifikačný znak „surovým a trýznivým
spôsobom“ neprichádza pri ustanovení § 310 TZ do úvahy, pretože zavrhnutiahodný spôsob je
postihovaný už pri nižšom kvalifikačnom znaku v ods. 2 písm. a) a za ten sa považuje spôsob, ktorý zveri

spôsobuje zbytočné utrpenie. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či predmetné pasce
sú alebo nie spôsobilé spôsobiť zvieraťu zbytočné utrpenie a či je možné ich kategorizovať a následne
čin kvalifikovať v zmysle § 310 ods. 2 písm. a) TZ. Úlohou okresného súdu bude opätovne sa zaoberať
znaleckým posudkom O. F. a ohľadom nastolených otázok by bolo najvhodnejšie požiadať o doplnenie
znaleckého posudku a vypočuť znalca.

Súd po vrátení veci doplnil dokazovanie ohľadom preukázania zavrhnutiahodného spôsobu spáchania
skutku a rozhodol viazaný právnym názorom o nemožnosti kvalifikácie skutku podľa § 310 ods. 3 písm.
c) TZ s poukazom na § 138 písm. c) TZ, z dôvodu že tento kvalifikačný znak pokrýva § 310 ods. 2písm. a) TZ, a podľa § 310 ods. 2 písm. c) TZ, z dôvodu že povinnosť chrániť životné prostredie nemá
obžalovaný uloženú osobitne.

Po vrátení veci obžaloba nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Obhajoba navrhla doplnenie
dokazovania o znalecké dokazovanie v zmysle rozhodnutia krajského súdu, čiže obhajoba navrhla
dôkazy na preukázanie tvrdení obžaloby. Keďže O. F. bol dňa 17.06.2020 vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov, nemohol podať doplnok svojho znaleckého posudku ani byť vypočutý na hlavnom pojednávaní,
keďže prestal byť znalcom.

Znalec z odboru lesníctvo, odvetvie poľovníctvo, O. Q. C. oboznámil na hlavnom pojednávaní dňa
06.05.2024 znalecký posudok č. 2/2024 zo dňa 11.03.2024. Jedná sa o oceľové mechanické sklopné
pasce pružinové čeľusťové, neživolovné, pri nedodržaní podmienok ich aktivovania na selektívny odlov
zveri sú typovo pascami neselektívnymi. Podmienka selektívnosti závisí od správneho výberu veľkosti
pasce, spôsobu a miesta jej osadenia v teréne, poznania správania cieľovej lovenej zveri, jej rastových

charakteristík ako i vzájomných vzťahov lovenej zveri s ostatným zverstvom v lokalite vrátane znakov
teritoriálnych, potravných a pod. Odborným inštalovaním a aktiváciou v kontexte uvedených skutočností
je opodstatnené ich radiť k pasciam selektívnym. Sú určené na čo najrýchlejšie a najšetrnejšie usmrtenie
zveri spravidla vysoko devastačným úchopom v oblasti krku alebo hrude. Pasce sú kvalifikované
ako nadmieru vysoko smrtné. V dostatočnej miere zabezpečujú neživolovný odlov zveri pascami

bez zbytočného utrpenia lovenej zveri. U žiadneho lovu zveri do akýchkoľvek pascí nie je možné
na 100 % vylúčiť i zranenia zveri bez okamžitej smrti a žiadny spôsob lovu alebo odchytu nie je
možné na 100 % zadefinovať ako udalosť bez utrpenia, stresu či možnej ujme na zdraví zveri. Podľa
vyhodnotenia fotodokumentácie a obsahu spisu možno použitie oboch pascí vyhodnotiť ako spĺňajúce
kritériá selektívnosti odchytu zveri. Jedná sa o zakázaný spôsob lovu podľa § 65 ods. 1 písm. a) zákona

o poľovníctve, pretože sú to čeľusťové pasce.

Súd odmietol vykonať obhajobou navrhnutý výsluch J. O. C.. Phd k tomu, či obžalovaný konal v súlade
s právnymi predpismi a internými predpismi Slovenskej poľovníckej komory, pretože právne otázky môže
zodpovedať iba súd, nie svedok.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne. Obrana obžalovaného pozostávala z toho, že
pasceniesújehoaonichtamneuložil,daltamibafotopasce,abychytilpytliaka.Obžalovanýužlentýmto
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 TZ, keď si mal pasce
prakticky prisvojiť a správať sa k nim ako k vlastným. K pasciam uložil fotopasce tak, aby registrovali

chytenú zver, pričom tvrdeniu o chytaní pytliaka súd neuveril, vzhľadom na absenciu akéhokoľvek
maskovania fotopascí a ich nasmerovania k norám, a nie širšiemu záberu. Aj zo snímok obžalovaného je
zrejmé, že pytliak by mohol jednoducho obsluhovať pasce mimo záber. Súd neuveril ani tvrdeniu o tom,
že obžalovaný pasce po nájdení zneškodnil, keďže si tam aspoň raz bol vybrať korisť – líšku a raz ich
bol kontrolovať kvôli jazvecovi, čiže zjavne vedomý ich nastraženia. Napokon pasce boli nastražené aj

v čase ich objavenia hliadkou. Čiže už len tým, že po nájdení pascí mal tieto ponechať nastražené na
mieste, pričom mu nič nebránilo ich odstrániť, navyše k nim pridal fotopasce a úlovok z nich si dokonca
zapísal do knihy návštev, predstavujú neoprávnený zásah do výkonu práva poľovníctva lovením zveri
zakázaným spôsobom podľa § 65 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona o poľovníctve. Vzhľadom však na
okolnosti prípadu, správanie obžalovaného po skutku a nastavenie fotopascí mal súd preukázané, že

sa v podaní obžalovaného jedná iba o legendu o nájdení pascí a tieto patria obžalovanému.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že predmetné pasce sú jednak čeľusťové
pasce, ktoré zvierajú telo obete, a teda sú zakázané podľa § 65 ods. 2 písm. a) zákona o poľovníctve,
a jednak sú to pasce založené na princípe neselektívneho odchytu, teda zakázané aj podľa § 65 ods. 2

písm. b) zákona o poľovníctve. Že sa jedná o čeľusťové pasce zhodne skonštatovali všetci znalci a je to
zrejmé aj z ich konštrukcie. Selektívnosť nie je v zákone o poľovníctve definovaná, súd však prisvedčil
definícii poskytnutej znalcom O. F., že keď pasce zver usmrcujú, selekcii zabraňujú. V zmysle zákona
o poľovníctve navyše postačuje, ak pasca za určitých podmienok chytá neselektívne, a toto pripustil pri
predmetnom druhu pascí aj znalec O. C., podľa ktorého musí byť zohľadňovaných viacero kritérií, aby sa

dosiahla selektívnosť v jeho ponímaní. Konštatovanie znalca O. C. o selektívnosti pascí je tiež v rozpore
s realitou, keďže do pascí boli chytení jazvec a líška, čiže zjavne nie iba jeden selektovaný druh.Tvrdeniu obžalovaného o jeho presvedčení, že sa jedná o živolovné pasce súd neuveril. Už sudcovi
ako laikovi je z pohľadu na pascu zrejmé, že niečo, čo môže stlačiť korisť pod krkom, nemôže byť
živolovné, pričom opísaná sila tohto mechanizmu, ktorý mal rozlomiť konár, tento názor len podporuje.

O to zrejmejšie to malo byť obžalovanému ako skúsenému poľovníkovi. Jeho obrana o nájdení iných
informácii na internete neobstojí, keďže k týmto informáciám sa dostal až po značnej snahe v dvoch
jazykoch, ktorú nevedel súdu ani zreprodukovať. Internet je otvorený, aby si tam mohol kto chce čo chce
uvádzať, čiže po dosť dlhom hľadaní by si tam každý našiel potvrdenie akokoľvek scestného názoru. To
však nijako neospravedlňuje používanie zdravého rozumu.

V konaní však nebol preukázaný obžalobou tvrdený surový a trýznivý spôsob spáchania činu, resp.
v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zavrhnutiahodný spôsob spáchania činu. V tomto smere
navrhla dokazovanie iba obhajoba, pričom zo znaleckého posudku O. C. nevyplýva takýto spôsob
spáchania skutku, keďže pasca zviera v zásade usmrtí. To tiež nevylučuje výnimočne neusmrtenie
zveri, toto však nemožno pripísať na vrub páchateľa. V konaní tiež nebolo preukázané postavenie

obžalovaného ako osoby, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie, keď v zmysle
právneho názoru odvolacieho súdu predseda poľovníckeho združenie takouto osobou nie je, a v tomto
smere nebolo navrhnuté žiadne ďalšie dokazovanie.

Takto zistený skutkový stav a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, boli na hlavnom

pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia
týchto dôkazov dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal,
že ho spáchal obžalovaný a tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky
trestného činu. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu
podľa§10ods.2TZ,najmävzhľadomnapostojobžalovanéhokusvojejtrestnejčinnosti,kjejzávažnosti

a špecifickému postaveniu obžalovaného ako poľovníka k objektu trestného činu.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam. Podľa výpisu z ústrednej evidencie
priestupkovMVSRspáchal3priestupkynaúsekucestnejpremávky.PodľasprávyopovestiobceNeded
je hodnotený pozitívne, jeho povesť je dobrá. Podľa hodnotenia Slovenského poľovníckeho zväzu,

Okresnej organizácie C. zo dňa 19.06.2020 je obžalovaný ich členom od roku 1996, od začiatku bol
aktívnymčlenomsosnahouorozvojpoľovníctvaaosvetovúčinnosťaprácusmládežou.Vroku2018mu
bola udelená bronzová medaila Slovenského poľovníckeho zväzu. Podľa hodnotenia zamestnávateľa
Slovenský vodohospodársky podnik š. p. je hodnotený pozitívne.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni za dva roky spätne je obžalovaný vedený ako zamestnanec od
01.08.2017 s vymeriavacím základom od 1 110 € do 1 745 €. Okrem toho je poberateľom invalidného
dôchodku vo výške 204,10 €.

Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe do 2 rokov. U obžalovaného

zistil 1 poľahčujúcu okolnosť – viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu
tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 1 roky a 4 mesiace.

Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na doterajší bezúhonný život obžalovaného a závažnosť spáchaného

skutku považoval súd za najvhodnejší peňažný trest. Obžalovaný má príjmy z pracovného pomeru aj
invalidný dôchodok. Peňažný trest uložil vo výške približne jeho mesačného príjmu. Náhradný trest určil
v trvaní 1 mesiaca, teda v dĺžke, v akej by ukladal prípadný trest odňatia slobody. Zároveň mu uložil
trest prepadnutia vecí použitých na spáchanie trestného činu. Vzhľadom na časový odstup od spáchania
skutku, jeho závažnosť a skutočnosť, že obžalovaný od jeho spáchania žil riadnym životom, neukladal

súd zákaz činnosti výkonu práva poľovníctva.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i

v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného
je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).