Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 45Ek/2806/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121478241
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121478241.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. X, XXX XX E. - F. G. D. E., právne zast. ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom Nová 524/37,
900 23 Viničné, IČO: 53360168, proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C ,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47248980, o vymoženie 42 EUR, vedenej súdnym
exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01 Malacky,

IČO: 50918320, pod sp. H. XXXXX XXXX/XX, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. H. XXXXX XXXX/XX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov súdneho exekútora.

II. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 19.07.2021, domáhal
od povinného vymoženia 42 EUR, na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej
exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie sp. H.. I. XXXX/XX vydaného súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., dňa 03.05.2021 (ďalej ako „exekučný titul“).

2.OkresnýsúdBanskáBystricapopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcieaprílohknemu,vydaldňa
30.09.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: F. J. C., so sídlom exekútorského
úradu 1. mája 2900/111, 901 01 Malacky, IČO: 50918320 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie
exekúciu pod sp. H. XXXXX XXXX/XX.

3. Súdny exekútor vydal dňa 17.05.2024 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu

podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) z dôvodu že pri exekúcii vedenej proti povinnému sa do 30 mesiacov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúcie, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o
zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške

72 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 04.06.2024. Námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené súdnemu exekútorovi dňa
18.06.2024. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie boli podané v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

4. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas

so zastavením exekúcie. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Ladislav
Jakubec vymáhajúci pohľadávky povinného v rozhodnom období stanovenom v zmysle § 61n ods.1 písm. c) Exekučného poriadku vymohol v exekučnom konaní finančné prostriedky v prospech
povinného. Informáciu o výške a dátume vymoženia finančných prostriedkov v prospech povinného
potvrdil sám súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec doloženým súborom v xls. formáte. V ďalšom

oprávnený poukázal, že na základe vydaného príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu na
vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky doručenému súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Jakubcovi, uvedené finančné prostriedky mali byť týmto súdnym exekútorom poukázané
v prospech exekučných konaní, v ktorých poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení
exekúcie. Oprávnený zároveň uviedol, cit.: „ Dôvod neevidovania finančných prostriedkov od súdneho

exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v exekučnom konaní, ako uvádzate v písomnom vyhotovení zo dňa
28.03.2024, preverujete.“ Oprávnený záverom dodal, že v ustanovení § 61n Exekučného poriadku sú
taxatívne vymenované dôvody pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, pričom písm. c) výslovne
stanovuje, že podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie, je že pri exekúcií vedenej
na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili

aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že povinný
disponuje zexekvovateľným majetkom, a preto navrhuje, aby súd zrušil upovedomenie o zastavení
exekúcie.

5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie poskytol

vlastné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že povinný vo všetkých exekučných konaniach, v ktorých bol
poverený súdny exekútor, je právnickou osobou, ktorá nemá zriadený bankový účet v žiadnej z bánk
pôsobiacich v Slovenskej republike, nemá žiadny dopravný motorový prostriedok, nemá vo vlastníctve
nehnuteľnosť, v Sociálnej poisťovni nie je registrovaná ani nemá registrovaného žiadneho zamestnanca.
Súdny exekútor s poukazom na bezvýslednosť lustrácii ohľadne majetku povinného konštatoval, že

povinný ako právnická osoba na území Slovenskej republiky existuje len ako osoba de iure, pričom
de facto - nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Súdny exekútor zdôraznil, že v exekučnom
konaní nebola zablokovaný žiaden majetok. V tomto smere rovnako poukázal, že sumy, ktoré mali byť
vymožené v rámci exekúcii vykonávaných v prospech povinného vzhľadom na počet exekučných konaní
vedených v jeho neprospech sú zanedbateľné, a ako také by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie.

Súdny exekútor dodal, že pri posudzovaní nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej
nemajetnosti, t. j. nemajetnosti posúdenej súdnym exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. K
námietke oprávneného o existencii finančných prostriedkov vymožených súdnym exekútorom JUDr. L.
Jakubcom v prospech povinného, súdny exekútor uviedol, že všetky finančné prostriedky, ktoré boli
poskytnuté A. K. A. mali byť poukázané oprávnenému v skorších exekučných konania, v ktorých už bolo

vydané upovedomia o ukončení exekúcie pre vymoženie pohľadávky. Súd eviduje cca 1200 takýchto
konaní,ktorésomvzákonnejlehotetaktoukončilvymoženímistiny,jejpríslušenstva,akoajtrovkonania.
Súdny exekútor mal za to, že oprávnený účelovo podsúva súdu skutočnosť, akoby na konania, v ktorých
bolo vydané upovedomenie o zastavení exekúcie mali byť poukázané nejaké finančné prostriedky,
keďže v lehote 30 mesiacov od začatia exekúcie neboli na tieto konania poukázané žiadne finančné

prostriedky, a preto súdny exekútor zastavil predmetnú exekúciu. Rovnako však súdny exekútor dodal,
že cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by
sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených
proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti, ale aj v zmysle
zákona na depozitnom účte“. Oprávnený sa odvolával na ustanovenie § 61n Exekučného poriadku, kde

sú taxatívne vymenované dôvody pre zastavenie exekúcie exekútorom, pričom písmeno c) výslovne
stanovuje, že podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie je, že pri exekúcii vedenej
na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie

z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej
aspoň na úhradu trov exekútora (pozri šiestu časť zákona) do 30 mesiacov od začatia exekúcie (t. j. od
doručenia poverenia na vykonanie exekúcie) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda bude situácia, keď uplynulo bezúspešne viac ako dva a pol
roka od začatia zisťovania majetku (tu predpokladáme, že exekútor začal konať okamžite) alebo od

posledného zexekvovania majetku. Účelom dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného,
je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné
skončenie. V prípade právnickej osoby zmena majetkových pomerov nemajetného povinného je v
budúcnosti vysoko nepravdepodobná. Súdny exekútor má povinnosť vydať upovedomenie o zastaveníexekúcie ak do 30 mesiacov od začatia exekúcie nezistil majetok povinného, čo preukázal lustráciami
majetkových pomerov. Opäť poukázal na to, že dikcia ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) formuluje
relatívnu nemajetnosť, to znamená nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania. Súdny

exekútor mal za to, že podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené,
keďže vykonal všetky úkony nevyhnutné pre zistenie majetku povinného, pričom dospel k názoru že
je skutočne nemajetný a z uvedeného dôvodu dôvodne exekúciu zastavil. Tvrdenia oprávneného o
existencii zexekvovateľného majetku považuje za nepreukázané. Súdny exekútor vzniesol námietku o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného na podanie námietok vzhľadom na skutočnosť, že

bol ku dňu 31.10.2023 odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Na základe uvedených dôvodov súdny
exekútor navrhol súdu, aby námietky oprávneného zamietol.

6.Podľa§61nods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku,exekútorvydáupovedomenieozastaveníexekúcie,
ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady

výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podľa § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než
pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.

10. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného

sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne
vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.

11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu

na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili

aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a
pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje

za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.

Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadukonkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré
nemajú reálny výhľad na úspech.

12. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno, uprednostniť za
každej situácie bez prihliadnutia na osobitné okolnosti toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti
exekučného konania nepochybne má svoje logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie
je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo
jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a

faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne.

13. Exekučný súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného
v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru (ad
absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) by stačila samotná
skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade

jeho absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania súdu o námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné upovedomenie nemalo
byť vydané, teda že existuje zexekvovateľný majetok, tzn. že vymoženie pohľadávky oprávneného ešte
stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne. Prieskumom
exekučného súdu v tomto štádiu však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora ako takého. Ak

totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt, názor, že v exekúcii nie je pokračované bez zbytočných
prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo spôsobov výkonu exekúcie), či sa o
tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či z vlastnej činnosti) exekútora dopytoval,
poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku. V týchto prípadoch
by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného je stále nádejné či

sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie.
Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme oprávneného takpovediac nútili k opätovnému
podávaniu návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a zvyšovali tak administratívne zaťaženie nielen
súdu, no v konečnom dôsledku aj samého exekútora, čo by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania,
prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

14. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,
v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy
povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či
vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)

je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky
vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa
totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2
Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému,

no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na samotné vyjadrenie
súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania
poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia
súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej
opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného možno použitím základných

pravidiel formálnej logiky nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol býval majetný, resp.
ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti),
nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný
exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky. Ergo majetok povinného bolo možné nielen
predpokladať, no nepochybne prezumovať.

15. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve
a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,
kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)
nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto

exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech
povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o
posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie
v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario,konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného
neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne
by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v

súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom
konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom
obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať
proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane
predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok

možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora)
nedôjde.

16. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je

podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.
Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy
by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému,
voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n
ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

17. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je
podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.

Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy
by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému,
voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n
ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

18. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.
c) exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa
v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa
súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, tzn. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre

jeho (domnelú) nemajetnosť.

19. Za nemenej dôležité považuje súd podotknúť, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne)
vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti
exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie

pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n
ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu pre nemajetnosť
povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku
povinného.

20. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach
vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa
proti povinnému vedú, zanedbateľné, uvádza súd nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o
majetku povinného jemu v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný

spis samotný. Súd v prejednávanom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dáva
súd do pozornosti, že je to súdny exekútor, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za
výkon exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom
ním vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd.

21. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a zrušil
upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené
vo výrokoch tohto uznesenia. Záverom, keďže súd námietkam oprávneného vyhovel v plnom rozsahu,kedy upovedomenie o zastavení exekúcie bolo zrušené, súd nepovažoval za nevyhnutne potrebné sa
vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.