Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724203231
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724203231.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 5C/121/2024-30 zo dňa 22.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu z r u š u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. žalovanému uložil, aby dočasne nevstupoval

do bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísaného na
LV č. XXX, postaveného na parcele CKN XXXX/XX, na ulici B. XX, nachádzajúceho sa v k.ú. E., obec
E., okres C., v ktorom je žalovaný nájomcom. Výrokom II. žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, mimo úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo
občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom
pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Výrokom III. a IV. žalobkyni uložil podať do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu proti žalovanému o zákaze priblíženia sa k žalobkyni a žalobu
na obmedzenie užívacieho práva žalovaného k nájomnému bytu, prípadne žalobu o úplne vylúčenie
žalovaného z užívania predmetného bytu, z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby
takéhotonásiliavovzťahukžalobkynialebokblízkejosobe,ktorábývavspoločnombyte,nakoľkoďalšie
spolužitie sa stalo neznesiteľným. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že z Úradného
záznamu Obvodného oddelenia PZ Martin zistil, že žalovaný bol dňa 15.11.2024 o 14:50 hod. vykázaný

zo spoločného obydlia, bytu č. X a priestorov k nemu patriacich na ul. B. F. XXXX/XX v E., a to na dobu 14
dní. Podľa Úradného záznamu zo dňa 15.11.2024 bol o vykázaní zo spoločného obydlia upovedomený
telefonicky dňa 15.11.2024 o 15:55 hod. a súčasne bol poučený, že po návrate zo zahraničia, kde
sa podľa telefonického rozhovoru mal údajne nachádzať, sa má ohlásiť na OO PZ Sučany. Súd mal
predloženými listinnými dôkazmi hodnoverne osvedčenú skutočnosť, že osobná integrita žalobkyne
vykazuje znaky fyzického násilia a vzhľadom na to, že útoky na fyzickú integritu žalobkyne sa môžu

v budúcnosti stupňovať a teda je tu dôvodná obava z bezprostredne hroziacej ujmy, dospel k záveru, že
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a je potrebné zásahom súdu dočasne
upraviť pomery strán sporu v tom smere, aby bol žalovanému uložený zákaz vstupu do spoločného
obydlia žalobkyne a žalovaného, ako aj zákaz priblíženia sa s výhradou – obmedzením v zmysle ust. §
325 ods. 2 písm. e) a h) CSP kumulatívne. Zároveň vo výroku zaviazal žalobkyňu v zmysle § 336 ods.
1 CSP povinnosťou podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti žalovanému

o zákaze priblíženia sa k žalobkyni a tiež žalobu na obmedzenie užívacieho práva žalovaného k bytu,
ktoréhojanazákladeNájomnejzmluvyč.05/2023/NZnájomcom,prípadnežalobuojehoúplnevylúčeniez užívania predmetného bytu, z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto
násilia vo vzťahu k žalobkyni alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom byte, nakoľko ďalšie
spolužitie sa stalo neznesiteľným (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak v určenej lehote žalobkyňa

žalobu vo veci samej nepodá, súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení (§ 336
ods. 4 CSP). Byt, z ktorého bol žalovaný vykázaný, je vo vlastníctve obce E. a žalovaný je nájomcom
tohto bytu na základe Nájomnej zmluvy č.05/2023/NZ zo dňa 01.07.2023. Nariadením neodkladného
opatrenianieježalovanýobmedzenývosvojomvlastníctve.Nakoľkorozhodnutieonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa
žiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia argumentujúc tým, že má dôvodnú obavu o svoj život a
zdravie, nakoľko žalovaný ju fyzicky napáda. Poukázala na to, že fyzické útoky žalovaného prebiehajú
v dlhšom časovom rámci pričom žalovaný neprejavil snahu o akékoľvek zlepšenie svojho správania.
Tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Žalovaný nikdy žalobkyňu fyzicky nenapadol a rovnako

sa nesprával násilne, práve naopak po rozvode s matkou žalobkyne (návrh na rozvod podal sám
žalovaný a to z dôvodu, že manželka si našla nového partnera a to svojho zaťa) ju zobral k sebe bývať
aby jej pomohol ľahšie žiť a pomáhal jej aj s dcérou t.j. svojou vnučkou, ktorú každé ráno vozil do škôlky
aby žalobkyňa mohla chodiť do práce a taktiež chodil s vnučkou k lekárovi. Žalovaný žalobkyni, nie
raz, ako svojej dcére, pomohol predtým ako sa k nemu nasťahovala napr. jej pomáhal sťahovať ju z

jedného podnájmu do druhého, lebo sa jej vždy rozpadávali partnerské vzťahy. Žalobkyňa minulý rok
napísala na sociálnej sieti Facebook verejné vyznanie akého má úžasného otca a dnes ho označuje za
akéhosi „agresora“, ktorý sa k nej má už dlhé roky správať násilne. Rovnako sa nezakladajú na pravde
ani tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný si ju k sebe nasťahoval z istej vypočítavosti aby získal obecný
byt ľahšie tým, že tam bude bývať slobodná matka s dieťaťom. Žalovaný si obecný byt prenajíma už

dlhé roky a žil v ňom aj so svojou bývalou manželkou. Žalobkyňa v byte u žalovaného býva už druhým
rokom a nie rok ako uvádza. Žalovaný žalobkyni nič nezakazoval, domov chodí z práce vždy okolo 22:00
hod. len sa osprchovať a prespať. Keď nepracuje zdržuje sa u svojej partnerky na G., takže celý byt
má k dispozícii žalobkyňa. Žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne za absurdné, klamlivé, tendenčné a
vymyslené, o čom v neposlednom rade svedčí aj to, že ak by bol ako otec žalobkyne taký násilník, ako

ho tendenčne a úplne nedôvodne opisuje, potom by predsa nemala záujem ostávať naďalej bývať s
maloletou dcérou v prenajatom byte žalovaného. Žalobkyňa spolu s návrhom predložila potvrdenie z
UNM – úrazová ambulancia zo dňa 15.11.2024 kde je uvedené, že pacientka udáva zranenie spred
týždňa. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neosvedčila, že zranenia jej spôsobil žalovaný. Žalovaný
podaný návrh vníma ako určitý akt pomsty zo strany žalobkyne nakoľko tejto pred pár mesiacmi povedal,

že by sa mala pokúšať nájsť si vlastné bývanie, na čo žalobkyňa zareagovala veľmi negatívne, vzťahy
účastníkov konania sa tým značne zhoršili. Žalobkyňa sa pravdepodobne aj týmto spôsobom snaží
udržať si bývanie u otca čo najdlhšie. Za právne významnú skutočnosť žalovaný považuje fakt, že
konajúci súd prvej inštancie mal z tvrdení žalobkyne v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vedomosť, že nehnuteľnosť, ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

užíva titulom platnej nájomnej zmluvy, žalovaný. Žalobkyňa bola do dňa 20.11.2024 v nájomnej zmluve
k predmetnej nehnuteľnosti označená len ako osoba tvoriaca domácnosť nájomcu. Dňa 20.11.2024
žalovaný doručil Obecnému úradu E. (prenajímateľovi) žiadosť o odhlásenie členov domácnosti, vrátane
žalobkyne a zároveň požiadal o zrušenie trvalého pobytu žalobkyne na adrese B. XX, E.. Na základe
týchto žiadostí uzatvoril prenajímateľ so žalovaným Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na základe ktorého

došlo k zmene v čl. 3, bod 3.6, v zmysle ktorého domácnosť nájomcu tvorí výlučne žalovaný. Z vyššie
uvedeného je tak zrejmé, že napadnuté uznesenie v podstate nemôže splniť svoj účel, keďže by došlo k
neprimeranémuzásahudoprávžalovaného,nakoľkonehnuteľnosťvčasepodanianávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia užíval výlučne žalovaný. Žalovaná už v čase podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nehnuteľnosť - prenajatý byt, obývala bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil v celom rozsahu.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu zrušil (§ 336 ods. 3 CSP).
4. Po preskúmaní veci odvolací súd z odvolaním napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu zistil,

že prvoinštančný súd žalovanému uložil aby dočasne nevstupoval do bytu č. X, nachádzajúceho sa na
X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXX, postaveného na parcele
CKN XXXX/XX, na ulici B. XX, nachádzajúceho sa v k.ú. E., obec E., okres C., v ktorom je žalovaný
nájomcom. Zároveň zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Žalovaný sasmie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov len počas úkonov trestného konania,
priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to
len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Na druhej strane žalobkyni

uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu proti žalovanému o zákaze
priblíženia sa k žalobkyni a povinnosť podať žalobu na obmedzenie užívacieho práva žalovaného k
nájomnému bytu, prípadne žalobu o úplne vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k žalobkyni alebo k blízkej
osobe, ktorá býva v spoločnom byte, nakoľko ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným.

5. Po predložení veci odvolaciemu súdu bol vykonaný dopyt na prvoinštančný súd za účelom zistenia,
či v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia okresným súdom pod sp.zn. 5C/121/2024-30 zo
dňa 22.11.2024 bola podaná žalobkyňou žaloba voči žalovanému v súdom určenej lehote. Súdnou
tajomníčkou prvoinštančného súdu bolo odvolaciemu súdu oznámené, že k dnešnému dňu zo strany
žalobkyne žaloba podaná nebola.
6. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná.
7.SprihliadnutímnacitovanéustanovenieCivilnéhosporovéhoporiadku,akoiskutočnosť,žežalobkyňa
si v lehote stanovenej súdom povinnosť podať žalobu o zákaze priblíženia žalovaného k žalobkyni
a obmedzení užívacieho práva žalovaného k nájomnému bytu, prípadne o úplné vylúčenie žalovaného
z užívania predmetného bytu nepodala, odvolaciemu súdu neostávalo, než uznesenie prvoinštančného

súdu bez ďalšieho zrušiť (§ 336 ods. 3 CSP).
8. Žalovaný bol v konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd priznal žalovanému nárok vo vzťahu
k žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)