Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208454
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8118208454.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D. C., 2/ A. B. E., nar. X.XX.XXXX, bytom F. G. H. XXX/X, XXX
XX D. C., oboch zastúpených: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát so sídlom Severná 16/A, 080 01 Prešov,
IČO: 31953344, proti žalovanému: AGRO-LENT s.r.o., so sídlom Malý Šariš 189, 080 01, IČO: 31 403
123, zastúpenému: JUDr. Peter Ličák, advokát, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, IČO:
37943065, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 8C/33/2018-483 zo dňa 8. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ istinu vo výške 46,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 46,- eur od 3.6.2018 o zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ istinu vo výške 46,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46,- eur od 3.6.2018 do zaplatenia, a to

všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Štvrtým
výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania v rozsahu 100
%. Piatym výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť znalkyni, A. B. I., s miestom výkonu činnosti J.
K. XX, XXX XX L., znalečné o výške 40,- eur od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého spoločnosť M., C. Prešov
listami zo dňa 18.6.1992 a 5.5.1993 požiadal N., C. Prešov o zápis (administratívna budova - váha,

kravín nachádzajúcich sa na parcele XXX/X, resp. XXX, k.ú. O. C., na list vlastníctva. Obecný úrad v O.
C. v liste zo dňa 5.5.1993, OcÚ č. XXX/XX, potvrdil, že administratívna budova a kravín boli postavené
pred 1.10.1976. Predmetné budovy boli zapísané na LV č. XXX, k.ú. O. C., v prospech M. C. Prešov.
(č.l. 199). Okresný súd v Prešove uznesením zo dňa 4.4.2001, č.k. P.-XX, schválil príklep exekútorky, B.
O. D., na dražbe nehnuteľnosti, okrem iných aj kravína na parc. č. XXX, administratívnej budovy č. XXX
na parc. č. XXX/X, v prospech žalovaného, pričom pozemky pod nimi boli v tom čase neusporiadané.
Žalobca1/listomzodňa25.9.2008vypovedalnájomnúzmluvuč.XXX/XXXXonájmepoľnohospodársky

pozemkov a zároveň žiadal vyššie nájomné za parc. č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 4242,5 m2, a
to od 1.10.2008, nakoľko parcela je užívaná na iné podnikateľské účely napriek tomu, že je vedená ako
orná pôda. Žalobca 1/ v liste zo dňa 20.10.2008 vyzval žalovaného na vrátenie prenajatých pozemkov
na parcelách č. XXX/XXX M. K. XXX/XXX o výmere 4314 m2. Žalobca 1/ v liste zo dňa 12.1.2009 navrholzvýšenie nájmu za parc. č. XXX/XXX o výmere 4242,5 m2 na 1,- eur/m2, resp. jej predaj za cenu 9,96
eur/m2 z dôvodu ukončenia nájomného vzťahu v novembri 2009.

3. Znalec z odboru stavebníctvo, A. O. N., vypracoval Znalecký posudok č. 40/2018 dňa 25.4.2018 za
účelomstanoveniavšeobecnejhodnotynájmupredmetnejparcelyzaobdobieod1.5.2016do30.4.2018.
Znalec stanovil nájomné vo výške 0,466 eur/m2/rok, t.j. 3.940,- eur/rok, teda 7.810,- eur za 2 roky.

4. Z listu Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyplýva, že žalovaného eviduje ako žiadateľa o priame

podpory od roku 2004. Za parc. č. XXX/XXX nežiadal dotáciu. V podaní zo dňa 30.6.2021 Obec O. C.
potvrdila žalovanému skutočnosť, že vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie od roku 2002.
Parcely KNC č. XXX/XX až č. XXX/XX, k.ú. O. C., sú podľa platného územného plánu obce určené pre
poľnohospodársku výrobu. Z podania Obce O. C. z 27.10.2022 vyplýva, že pozemok parc. KNE č. XXX/
XXX, k.ú. O. C., je súčasťou existujúcej funkčnej plochy poľnohospodárskeho dvora.

5. Znalkyňa z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, A. B.
I., stanovila vo svojom Znaleckom posudku č. XX/XXXX z 01.06.2023 obvyklý nájom predmetnej
parcely v pôvodnej výmere za obdobie od 1.5.2016 do 30.4.2018 vo výške 103,- eur a za obdobie od
19.7.2016 do 30.4.2018 vo výške 92,- eur. Znalkyňa uviedla, že hodnotu nájmu 3,667 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určila ako maximum hodnoty nájmov, ktoré sú obvyklé v SR pri rovnakom

spôsobeužívaniapozemkov(t.j.pozemkovzastavanýchstavbaminapoľnohospodárskeúčely)berúcdo
úvahy najväčšieho správcu pôdy neznámych vlastníkov a štátu, t.j. Slovenského pozemkového fondu.

6. Z LV č. XXX, k.ú. O. C., súd zistil, že žalobca 1/ a žalobca 2/ boli podielovými spoluvlastníkmi parcely
KNE č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 8485 m2 nachádzajúcom sa v zastavanom území obce s

podielom každého z nich vo výške 1. V súčasnosti je vlastníkom parcely KNE č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere 3423 m2 žalovaný. Z LV č. XXXX, k.ú O. C. súd zistil, že na vyššie uvedenej parcele je z časti
postavená administratívna budova, kravín a pumpa, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.

7. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 123, § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 504/2003 Z.z.“).

8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že stavby – administratívna

budova súp. č. XXX, kravín a pumpa vo vlastníctve žalovaného vedené na LV č. XXXX, k.ú. O. C.,
sú umiestnené na pozemku, ktorý v minulosti patril žalobcom a zároveň sa jedná o stavby, ktoré
boli postavené pre účely činnosti JRD do 24.06.1991, za ktoré sa považujú objekty, ktorých spôsob
využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou, pričom ide o stavby zväčša umiestnené v areáli
hospodárskeho dvora, teda stavby na ktoré sa vzťahuje právna úprava zák. č. 504/2003 Z.z.. Súd v

tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2011, sp.zn. II.ÚS/687/2017.
Okrem toho aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností je kravín a pumpa označený kódom 2, t.j. ako
poľnohospodárska budova. V danom prípade nebolo preukázané, že nehnuteľnosti žalovaného neslúžia
na poľnohospodárske účely. Žalovaný má v predmete podnikania okrem iného aj poľnohospodársku
prvovýrobu a na svoju činnosť poberá dotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry a z podania G.

Q. O. C. jednoznačne vyplynulo, že stavby boli postavené pred rokom 1991, pričom je nepochybné, že
sa jednalo o poľnohospodárske stavby.

9. V danom prípade je nesporné, že užívaním stavby na cudzom pozemku bez platne uzavretej nájomnej
zmluvy dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že žalovaný užíval poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve žalobcov v rozhodnom období bez platne
uzatvorenej nájomnej zmluvy. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by sa mal týkať celej výmery
parcely KNE č. XXX/XXX, nakoľko táto je súčasťou hospodárskeho dvora, ktorý podľa leteckého záberu
oddeľuje od poľnej cesty stromový porast. Nie je teda rozhodujúce, či žalovaný užíval celú parcelu, alebo
len jej časť, podstatné je, že len on mal možnosť ju užívať v celosti. Z podania žalovaného z roku 2005

nevyplýva,ktorúčasťpredmetnejparcelyneužíva.ZoznaleckéhoposudkuA.N.(č.l.3posudku)vyplýva,
že žalovaný užíval aj časť parcely za maštaľou (výbeh pre dobytok). Podľa fotografie predloženej na
pojednávaní dňa 4.6.2021 žalovaný užíval túto časť aj v r. 2020, a preto súd nemá dôvod pochybovať
o tom, že tomu tak bolo aj v rozhodnom období. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súdvychádzal zo znaleckého posudku A. B. I., ktorá pri určení výšky nájomného postupovala v zmysle zák.
č. 504/2003 Z.z..

10. Čo sa týka námietky premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť do
18.7.2016,aktorábolavpriebehukonaniavznesenážalovaným,súddospelkzáveru,ženárokžalobcov
je premlčaný za obdobie od 1.5.2016 do 18.7.2016, nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 23.7.2018.
Nárok žalobcov za obdobie od 19.7.2016 do 30.4.2018 nie je podľa názoru súdu premlčaný, nakoľko
zo znaleckého posudku, ktorý tvoril prílohu žaloby a bol žalovanému doručený spolu so žalobou, ako

aj z podania žalobcov z 25.10.2018, je zrejmé, za aké obdobie si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

11. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý rozhodol
spoločne o prípadoch Drahoš a ďalší proti Slovenskej republike, Martinovičová a ďalší proti Slovenskej
republike, Rauscher-Nchwalger proti Slovenskej republike, Gálfy a ďalší proti Slovenskej republike,

Mišík a ďalší proti Slovenskej republike, Slávik a ďalší proti Slovenskej republike, Palinay a ďalší proti
Slovenskej republike a Pitrunová a ďalší proti Slovenskej republike, súd prvej inštancie uviedol, že nie sú
aplikovateľné pre daný prípad, nakoľko sa týkajú regulovaného nájomného na byty. V prejednávanom
prípade však nejde o nárok vyplývajúci z nájomného vzťahu, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorý sa však netýka bytov, ale poľnohospodárskych pozemkov. Rovnako v prípade Silášová a ďalší

proti Slovenskej republike sa nájomné týkalo iných typov pozemkov, a to pozemkov v zriadených
záhradkárskych osadách.

12. Návrh na vykonanie dokazovania územným rozhodnutím, stavebným povolením, kolaudačným
rozhodnutím a porealizačným zameraním stavieb ku dňu kolaudácie súd zamietol, nakoľko tieto dôkazy

sú pre posúdenie nároku žalobcov bez právneho významu. Skutočnosť, že to bol práve žalovaný,
ktorý v rozhodnom období užíval predmetnú parcelu žalobcov, nebola v konaní sporná (sporná je len
skutočnosť, či ju užíval celú alebo len časť), a teda je bez relevancie to, či žalovaný bol resp. nebol
v tom čase skutočným vlastníkom týchto budov. Súd taktiež nevykonal dokazovanie zabezpečením
všetkýchnájomnýchzmlúvkLPIS,keďžetonepovažovalzúčelné.Rovnakosúdnevykonalobhliadkuna

mieste samom, keďže nárok sa týka minulého obdobia. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného titulom
bezdôvodného obohatenia na zaplatenie sumy vo výške 46,- eur žalobcovi 1/ a sumy 46,- eur žalobcovi
2/, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcom aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z..

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP). Zároveň zaviazal žalovaného na náhradu zvyšnej časti neuhradenej odmeny znalkyne v sume
40,- eur.

14. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f), písm. h) CSP namietajúc záver súdu o aplikácii ust. § 10
ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia na základe znaleckého
posudku, v ktorom znalkyňa postupovala podľa uvedeného nesprávneho ustanovenia, a to bez
toho, aby takýto postup akokoľvek zdôvodnil. Súd prvej inštancie vychádzal z nepreskúmateľného
znaleckého posudku, ktorý sa nevysporiadal so základnými podmienkami na stanovenie ceny a to, že

stavby boli v intraviláne obce a teda aj posúdenie ceny znalec mal stanoviť v trhových cenách. Ide
o závažné pochybenie znalca a súdu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou žalobcov vo
vzťahu k § 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z. , ktorý ustanovuje, že poľnohospodárskou pôdou je
produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, chmeľnice, vinice,
ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty a nevysporiadal sa s nehnuteľnosťami postavenými na

týchto pozemkoch nezákonným spôsobom (neoprávnené a nepovolené stavby). Súd sa nevysporiadal
s obranou žalobcov, ktorí poukazovali na tú skutočnosť, že ide o pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve
v intraviláne obce O. C., že tieto nehnuteľnosti boli zastavané bez vedomia a súhlasu žalobcov,
že žalovaný napriek požiadavke nepreukázal zákonnosť stavieb územným rozhodnutím, stavebným
rozhodnutím, kolaudačným rozhodnutím, ani tým, že môže legitímne podnikať na sporných pozemkoch.

Súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, ktorý by vychádzal zo správneho ustanovenia zákona.

15. Žalobcovia v podanomodvolaní ďalej namietali, že súd neskúmal tú skutočnosť, že žalovaný podniká
už len v novovybudovanom poľnohospodárskom areáli, ktorý používa na podnikateľské účely –poľnohospodársku výrobu a tento areál nemôže mať vplyv na nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcov. Súd neskúmal, či túto činnosť vykonáva aj v súčasnosti. Žalobcovia vyvodzujúc z ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP namietali počas konania závažné právne skutočnosti a obranu žalovaného, no

súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ich námietkami ohľadom posúdenia skutočnosti, že žalovaný
ako vlastník stavby má oprávnenie na podnikanie, ale v sporných nehnuteľnostiach nevykonáva
žiadnu činnosť v poľnohospodárstve, čo podľa žalobcov vylučuje aplikáciu zákonnej úpravy regulácie
vzťahov medzi stranami sporu zákonom č. 504/2003 Z.z. Žalovaný podnikaním na cudzích pozemkoch
nadobudol zisk, a teda bezdôvodné obohatenie, ktoré od žalovaného požadujú žalobcovia je adekvátne

k jeho ziskom a prospechu z protiprávneho konania. Vydanie bezdôvodného obohatenia má splniť
reparačnú funkciu, a teda napraviť následky protiprávneho stavu. Uplatnený nárok žalobcov je
adekvátny ujme, ktorá im bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného. S poukazom na judikát
ESĽP, prípad urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovenská republiky zo dňa 27.11.2007, podľa
ktorého ceny v prípade, ktoré posudzuje súd mali byť stanovené trhové v nadväznosti na to, že ide
o pozemky v intraviláne, ktoré sú zastavané a nie je možné akceptovať znalecký posudok z odboru

Poľnohospodárstvo. Vo vzťahu k námietke premlčania sa súd nezaoberal tým, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný konal úmyselne (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhol odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/,
2/ istinu vo výške 3.905,- eur spolu s úrokom z omeškania od 2.6.2018 do zaplatenia a uloží povinnosť
žalovanému nahradiť trovy konania žalobcom v rozsahu 100 %.

16. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalovaný je poľnohospodárskym družstvom
a zaoberá sa poľnohospodárskou prvovýrobou, t.j. predmetné budovy, ktorých častí sa nachádzajú na
predmetnom pozemku, sú stavby na poľnohospodársky účel a boli na poľnohospodársky účel využívané
aj v rozhodnom období a aj v súčasnosti. V prípade žalovaného ide o poľnohospodárske družstvo, ktoré

sa zaoberá chovom poľnohospodárskych zvierat a pestovaním poľnohospodárskych plodín. Vykonaným
dokazovaním boli tieto skutočnosti v konaní preukázané. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako správne potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Namietal neprípustnosť dôkazov produkovaných

žalovaným v rámci odvolacieho konania. Žalobcovia zotrvali na podanom odvolaní a navrhli žalobe
vyhovieť v celom rozsahu.

18. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť a zároveň priznať náhradu trov odvolacieho konania.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. účinného do 30.4.2018, nájomná zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento
zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

27.Podľa§1ods.2zák.č.504/2003Z.z.,účinnéhodo30.4.2018,pozemoknaúčelytohtozákonajetaký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

28. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., účinného v rozhodnom čase, na vznik zmluvy o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške
nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Z.z., o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, podrobnosti
o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

30. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd
uvádza, že táto námietka nebola zo spisu zistená.

31. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno

zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu

práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené
všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľa na spravodlivý proces.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkovézistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

33. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

34.Vdanomprípadejepredmetomkonaniavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,zaplateniasumy3.905,-
eur s príslušenstvom žalobcovi 1/ a sumu 3.905,- eur s príslušenstvom žalobcovi 2/ za obdobie od

1.5.2016 do 30.4.2018 za užívanie poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ žalovaným
v rozhodnom období, bez platne uzavretej nájomnej zmluvy. V čase rozhodovania súdu je vlastníkom
predmetnej parcely XXX/XXX k.ú. O. C. žalovaný.

35. Súd prvej inštancie na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania dospel k záveru, že

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.5.2016 do 18.7.2016 je premlčaný. Nárok
žalobcov za obdobie od 19.7.2016 do 30.4.2018 premlčaný nie je. Dôvody pre aplikáciu desaťročnej
premlčacejlehotypodľa§107ods.2Občianskehozákonníkavkonanízistenéneboli.Tvrdeniežalobcov,
ževkonaníbolopreukázanéúmyselnébezdôvodnéobohateniejevrozporesvykonanýmdokazovaním.

36. Podľa § 24d ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. účinného od 1.5.2018, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne
vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

37. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že na prejednávanú vec je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. účinné do 30.4.2018, nie aplikáciu ust. § 10 ods. 2 a §
1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z. účinného od 1.5.2018, tak ako to v podanom odvolaní tvrdia
žalobcovia.

38. V prejednávanej veci bolo právne významným vykonanie dokazovania, či predmetné stavby
postavené pred 24.6.1991 sú využívané na poľnohospodársku činnosť a či tomu tak bolo i v rozhodnom
období. Vyriešenie tejto otázky bolo rozhodné pre určenie právneho predpisu, na základe ktorého bolo
potrebné vypočítavať výšku nájomného, ktoré patrí žalobcom. V prejednávanej veci je nepochybné,
že vlastníctvom stavby na cudzom pozemku dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor

vlastníkov pozemku.

39. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že stavby a administratívna budova
so súp. č. XXX, kravín a pumpa vo vlastníctve žalovaného, vedeného na LV č. XXXX, k.ú. O. C., sú
umiestnené na pozemku, ktorý v minulosti patril žalobcom, a zároveň bolo preukázané, že sa jedná

o stavby postavené pre účely JRD do 24.6.1991. Podľa novely zákona č. 504/2003 s účinnosťou od
1. januára 2008 je potrebné považovať pozemok za poľnohospodársky, a to v dôsledku toho, že bol
zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely, ktorá bola postavená do 24. júna 1991. Uvedenou
novelizáciou došlo k rozšíreniu právnej definície pozemkov považovaných za poľnohospodárske
pozemky. (II.ÚS 387/2017 zo dňa 10.11.2017).

40. Obec O. C. potvrdením zo dňa 7.3.2019 (č.l. 134 spisu), potvrdila, že nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného,evidovanénaLVč.XXXXbolipostavenéadanédoprevádzkybývalýmpoľnohospodárskym
družstvom v O. C., pred rokom 1989. Z Oznámenia č. OcÚ č. XXX/XX Obecného úradu v O. C.zo dňa 5.5.1993 vyplýva, že obecný úrad oznámil súpisné čísla stavieb postavených pred 1.10.1976
v priestoroch horného a dolného dvora a dvoch bytoviek v intraviláne obce, okrem iných aj budovy na
dolnom dvore: administratívna budova 224/2, kravín 222, ošipáreň 220, matečník 219 a kotolňa na stroje

217, pridelené súpisné číslo pre tieto stavby 181 (č.l. 201 spisu). Na základe uvedeného potvrdenia
je zrejmé, že tieto budovy boli postavené pred 24.6.1991. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že kravín na pozemku parc. č. XXX a pumpa na
pozemku parc. č. XXX/X sú poľnohospodárskymi stavbami.

41.Čosatýkanámietkyžalobcovonepreukázanízákonnostistaviebúzemnýmrozhodnutím,stavebným
rozhodnutím, kolaudačným rozhodnutím súd prvej inštancie tento návrh na vykonanie dokazovania
zamietol z dôvodu, že skutočnosť, že nebolo sporným, že práve žalovaný v rozhodnom období užíval
predmetnú parcelu žalobcov, a teda bolo bez relevancie, či žalovaný bol alebo nebol skutočným
vlastníkom týchto budov. Navyše právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 4.6.2021 (č.l. 318 spisu)
uviedol, že netrvá na vykonaní dôkazu navrhovanom na pojednávaní dňa 7.6.2019 a to vyžiadanie

si kolaudačného rozhodnutia a stavebného povolenia týkajúceho sa stavieb postavených na spodnej
parcele.

42. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že žalovaný v sporných nehnuteľnostiach nevykonáva poľnohospodársku
činnosť, tieto tvrdenia žalobcovia nepreukázali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný

má v predmete činnosti poľnohospodársku prvovýrobu a na svoju činnosť poberá aj dotácie
Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Nebolo preukázané, že v rozhodnom období sa žalovaný touto
činnosťou nezaoberal. Z potvrdenia obce O. C. zo dňa 30.6.2021 (č.l. 373 spisu) vyplýva, že žalovaný
vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie v k.ú. O. C. od roku 2002. Ak žalobca tvrdil, že
výška nájomného mala byť stanovená podľa znaleckého posudku A. N., ktorý určil všeobecnú trhovú

hodnotu na základe Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., bolo jeho povinnosťou preukázať, že poľnohospodársky
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 nie je a v rozhodnom období
nebol využívaný na poľnohospodárske účely. Takýto dôkaz žalobcovia v konaní nepredložili.

43. Nakoľko nebolo v konaní preukázané, že stavby postavené pred 24.6.1991, ktoré slúžili na

poľnohospodársku činnosť, žalovaný aj v rozhodnom období (18.7.2016 do 30.4.2018) nevyužíval
na poľnohospodársku činnosť, bolo potrebné pre určenie výšky nájomného aplikovať ust. zákona č.
504/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 26/2023 zo dňa
1.06.2023, vyhotoveným A. B. I., a z ktorého je zrejmé, že znalkyňa vychádzala zo zistenej reálnej
skutočnosti, že podniky so zastavanými stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, sa riadia

zmluvným nájmom podľa zákona č. 504/2003 Z.z. účinného do 30.4.2018 a uzatvárajú dohody
o výške nájomného najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy BPEJ, určenej podľa osobitného
predpisu, Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o určení
hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Hodnotu nájmu 3,667 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určila ako maximum hodnoty nájmov zo zistených hodnôt nájmov, ktoré sú

obvyklé v Slovenskej republike, porovnateľných poľnohospodársky hospodáriacich subjektoch v širšom
regióne, pri rovnakom spôsobe užívania pozemkov zastavaných stavbami na poľnohospodárske účely
berúc do úvahy najväčšieho správcu pôdy za neznámych vlastníkov, Slovenský pozemkový fond,
ktorý určil obvyklý nájom plôch zastavaných poľnohospodárskymi stavbami na 3,667 % v rámci celej
Slovenskej republiky. Na základe uvedeného je námietka žalobcov, že A. B. I. vychádzala z nesprávneho

ustanovenia zákona je neopodstatnená.

44. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé žalobcami predložené dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací
súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v

zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil ako vecne správny.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní úspešnému
žalovanému priznal proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).