Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720010158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
26.02.2025 v trestnej veci proti obž. A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
zákona,oodvolaníobžalovanejaprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradsp.zn.8T/15/2024
zo dňa 04.07.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bola
obž. A. B. uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho zločinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.

zákona, s použitím ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zákona, výrok o treste, výrok ktorým bolo rozhodnuté
o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaná

A. B. C. D. E. F. G. H. E. , I. B., nar. XX.X.XXXX v J. – A., trvale bytom K., C. A. XX,živnostníčka,

j e v i n n á , ž e

A. B. pôsobiaca ako pomocná opatrovateľská sila v rodine v Rakúsku, v období od začiatku roka 2009
do konca roka 2010 opakovane, neoprávnene použila bankovú kartu vydanú vo H. L. M., I. M. N. B. K.,
4070 L., ku kontu č. XXXXXXXXXX vedeného na meno G. O., trvale bytom A.. XX, XXXX P. Q. R., I.,
ako aj bankovú kartu vydanú v I. I. L. L., B. K., P.. X, XXXX K., ku kontu č. X.XXXX.XXX vedeného na
mená G. O. a L. O., kde za pomoci týchto bankových kariet neoprávnene a bez povolenia uskutočnila

platby za nákupy v supermarketoch pre svoju vlastnú potrebu, pričom s týmito bankovými kartami A. B.
mohla disponovať v súvislosti s vykonávaním opatrovateľskej činnosti, no len za účelom vykonávania
nákupov dennej spotreby domácnosti, v ktorej vykonávala opatrovateľskú činnosť, kde týmto konaním
spôsobila majiteľovi týchto bankových kariet G. O. škodu vo výške 19.900,- eur,

t e d a

neoprávnene si obstarala platobnú kartu a túto použila, pričom činu sa dopustila závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas,č í m s p á c h a l a

prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného
od 06.08.2024 s použitím ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zákona.

Za to jej súd u k l a d á :

Podľa § 219 ods. 5 Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024, s použitím § 36
písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť poškodenej L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX,
XXXX P. P. R. R., T. spôsobenú škodu vo výške 19.900,- eur.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchania pokračovacieho zločinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej

platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138
písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustila tak, že

A. B. pôsobiaca ako pomocná opatrovateľská sila v rodine v Rakúsku, v období od začiatku roka 2009
do konca roka 2010 opakovane, neoprávnene použila bankovú kartu vydanú vo H. L. M., I. M. N. B. K.,

XXXX L., ku kontu č. XXXXXXXXXX vedeného na meno G. O., trvale bytom A.. XX, XXXX P. Q. R., I.,
ako aj bankovú kartu vydanú v I. I. L. L., B. K., P.. X, XXXX K., ku kontu č. X.XXXX.XXX vedeného na
mená G. O. a L. O., kde za pomoci týchto bankových kariet neoprávnene a bez povolenia uskutočnila
platby za nákupy v supermarketoch pre svoju vlastnú potrebu, pričom s týmito bankovými kartami A. B.
mohla disponovať v súvislosti s vykonávaním opatrovateľskej činnosti, no len za účelom vykonávania

nákupov dennej spotreby domácnosti, v ktorej vykonávala opatrovateľskú činnosť, kde týmto konaním
spôsobila majiteľovi týchto bankových kariet G. O. škodu vo výške 19.900,- eur.

Za to jej uložil podľa § 219 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenej, aby poškodenej L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom

A. XX, XXXX P. P. R. R., T. nahradila spôsobenú škodu vo výške 19.900,- eur.

Súčasne podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovanú A. B., I. B., nar. XX.X.XXXX
v J. - A. A., trvale bytom K., C. A. XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv 16/19/7706 zo
dňa 25.2.2020, pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že

A. B. pôsobiaca ako pomocná opatrovateľská sila v rodine v Rakúsku, opakovane zneužila vysoký vek,
zdravotný a psychický stav G. O., trvale bytom A.. XX, XXXX P. Q. R., I., o ktorého sa ako opatrovateľka
starala, kde tomuto v jeho domácnosti opakovane, nepravdivo tvrdila, že podáva zvýšené pracovné
výkony, ako aj skutočnosti, že potrebuje finančné prostriedky pre svoju chorú dcéru, čím v dôsledku

týchto nepravdivých tvrdení A. B. priviedla G. O. do omylu, kde na základe týchto skutočností jejmenovaný v období od mesiaca september 2010 do mesiaca december 2012 opakovane vyplácal mzdu
navýšenú celkom o sumu 7.059,- eur, ako aj v období od mesiaca august 2011 do mesiaca december
2012 opakovane akceptoval uskutočňovanie príliš navýšených výberov z vkladnej knižky č. XXXXXXX

vystavenej v I. I. L. L., B. K., P.. X, XXXX K. na meno G. O., ako aj z presne nestotožneného konta
vedenéhovpresnenezistenejbankenamenoG.O.vsumecelkom33.801,85eur,pričomtýmtokonaním
sa A. B. obohatila na majetku G. O. a tomuto spôsobila škodu vo výške spolu 40.860,85 eur,

čím mala spáchať pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku podal prokurátor
odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku a vo vzťahu k skutku pod bodom 2) čo do výroku o treste
v neprospech obžalovanej. Obžalovaná podala odvolanie bez bližšej špecifikácie.

V písomnom odôvodnení prokurátor poukázal najskôr vo vzťahu k bodu 1 obžaloby na to, že súd prvého
stupňa vzal za preukázané, že došlo k vymámeniu predmetnej sumy, avšak tento pojem nesubsumoval
pod objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona,
a na záver súdu prvého stupňa, že vzhľadom na neurologicko-psychiatrický posudok k neb. G. O. z

februára 2013 bol schopný komunikovať a porozumieť, miestne aj časovo bol dobre orientovaný, preto
mohol zodpovedne dohodnúť navýšenie mzdy obžalovanej a tak nebol zo strany obžalovanej uvedený
do omylu. Prokurátor sa nestotožnil s týmito závermi. Podľa jeho názoru z posudku nevyplýva, aby
poškodený bol v predmetnom období aj po psychickej stránke úplne zdravý a takáto skutočnosť by
nevylučovala, že by mohol byť uvedený do omylu. Navyše posudok zohľadňoval jeho zdravotný stav ku

dňu vypracovania posudku, nie času skutkov, preto bolo potrebné vziať do úvahy výpoveď poškodenej
L. S., že aj dôvod opatrovania nebohého poškodeného poukazuje, na nie celkom priaznivý celkový
stav nebohého. Prokurátor zdôraznil, že obžalovanú usvedčuje predovšetkým výpoveď neb. G. O.,
že obžalovaná zrazu chcela platiť nie quickkartou, ale bankovou kartou, pričom obom odovzdal kód
bankovej karty, mali neobmedzený prístup na konto, pričom okolo roku 2009 A. požadovala vyššiu

mzdy kvôli vraj väčšiemu výkonu. Prokurátor zdôraznil, že nejasné rozlišovanie medzi šilingom a eurom
u poškodeného evokuje, že nebol v dobrej psychickej kondícii. Podľa názoru prokurátora obžalovanú
ďalej spoľahlivo usvedčujú aj výpovede N. P. K., ktorá vypovedala okrem iného o stretnutí rodiny
s obžalovanou ohľadom vrátenia sumy 30 000 Eur a ochote obžalovanej zistiť, či jej bude poskytnutý
úver, tiež o jej nižšom príjme oproti obžalovanej. Za usvedčujúcu považoval prokurátor aj výpoveď

svedkyne L. L., ktorá tiež vypovedala o rodinnom stretnutí, o sľube obžalovanej vrátiť peniaze, o tom,
že obžalovaná mala o 700 Eur vyšší príjem ako ona a že od priateľa obžalovanej sa dozvedela,
že obžalovaná mávala pri sebe vyšší obnos peňazí. Zopakoval, že obžalovaná zneužila nepriaznivý
zdravotný stav poškodeného, preto podľa jeho názoru bolo dostatočne preukázané spáchanie aj
tohto skutku obžalovanou a ide o pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr.

zákona. Oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku je preto nesprávny, nezákonný. Navrhol v tejto časti
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 1, 4 písm. a) Tr.
poriadku vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaná sa prostredníctvom obhajcu k tomuto odvolaniu vyjadrila. Považuje ho za nedôvodné.

Tvrdenie prokurátora o nepriaznivom stave poškodeného G. O. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pretože zo znaleckého posudku z odboru neurológia-psychiatria vyplýva, že posudzovaná osoba
je v dobrom všeobecnom stave, nemá obsahové poruchy myslenia, u vyšetrovanej osoby sa
nevyskytovali v minulosti žiadne podstatné neurologicko - psychiatrické choroby, vyšetrovaná osoba má
z psychiatrického pohľadu symptomatiku demencie, v súčasnosti (teda k 08.02.2013) ešte v rozsahu

ľahkéhostupňa.Zuvedenéhoposudkutedanevyplýva,žebypánG.O.včasepodpisovaniapracovných
zmluvy, kde bola obojstranne dohodnutá zvýšená odmena trpel duševnou poruchou, ktorá by ho na
tento úkon robila neschopným, napokon aj z výpovede druhej opatrovateľky L. L. vyplynulo, že p. O.
bol vo veľmi dobrom fyzickom i psychickom stave. Obžalovaná ďalej argumentovala, že vo veci sa
jedná o súkromno- právny vzťah, kde na základe obojstranne prejavenej vôle oboch subjektov tohto

vzťahu - opatrovanej osoby a opatrovateľky - bola dohodnutá odmena za vykonávanú prácu a uvedená
odmena nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a uzatvorené zmluvy neboli žiadnym spôsobom
napadnuté ani vyhlásené za neplatné. V súdnom konaní nebolo preukázané, že obžalovaná mala
opakovane, nepravdivo tvrdiť, že podáva zvýšené pracovné výkony a že tým mala uviesť G. O. do omylu.V ďalšej časti vyjadrenia obžalovaná uviedla okolnosti v spojitosti s ďalším skutkom, ku ktorému však
podala samostatné odvolanie, preto z jeho obsahu odvolací súd konštatuje nižšie. Navrhla zamietnuť
odvolanie prokurátora.

Obžalovaná v odvolaní, ktoré podala voči výroku, ktorým bola uznaná vinnou, uviedla najskôr, že
rozsudok súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnený. Namietla porušenie jej práv na obhajobu
tým, že vypočutie svedkyne L. S. bolo realizované dožiadaním v zahraničí a súd jej neumožnil predložiť
písomne otázky uvedenej svedkyni, obžalovaná nebola vopred informovaná o tomto výsluchu, aby sa

ho mohla zúčastniť. Ďalej nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že bolo dostatočne preukázané,
že obžalovaná od začiatku roku 2009 do konca roka 2010 opakovane použila bankové karty, kde za
pomoci týchto kariet uskutočnila platby za nákupy v supermarketoch pre vlastnú potrebu, nad rámec
povolenej dennej spotreby domácnosti, pretože ani z výpovede svedkyne L. L. ako ani z výpovede
obžalovanej a svedkyne S. nevyplynulo, že by obžalovaná mohla disponovať bankovou kartou, a zo
žiadneho ďalšieho relevantného dôkazu nevyplynul opak, pretože len z výpisu, prehľadu o platbách

nebolo možné ustáliť, že transakcie uskutočnila obžalovaná v ustálenej sume 19 900 Eur. Navyše po
reálnom zohľadnení fixných nákladov na domácnosť, by suma nákladov bola vyššia (nie 9200 Eur, ale
19 200 Eur), a teda suma, ktorú určila svedkyňa poškodená S. ako škodu, by po odrátaní tejto sumy od
uskutočnených výberov bola nižšia. Vzhľadom na nepreukázanie neoprávneného používania bankovej
karty vydanej k účtom na meno G. O. a L. O. navrhla obžalovaná rozsudok v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, avšak
našiel dôvody pre zrušenie rozsudku a nové rozhodnutie.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zákonným spôsobom a vykonal dôkazy, ktoré pre rozhodnutie

o obžalobe prichádzali do úvahy a v rozsahu, ako to vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por. na rozhodnutie.
Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistil dostatočne, tento správne zistený skutkový stav
vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por., teda vyhodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgán činný v

trestnom konaní alebo niektorá zo strán a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pre ktorý obžalovanú spod obžaloby oslobodil, ako aj
vo vzťahu k pokračovaciemu zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona, vo vzťahu

ku ktorému odvolací súd našiel len vzhľadom na novelu trestného zákona dôvody pre iné rozhodnutie.
Odvolací súd sa preto stotožnil s výrokmi napadnutého rozsudku v otázke viny, s ich odôvodnením,
s argumentáciou súdu prvého stupňa v skutkových i právnych otázkach, pričom aj v odôvodnení
rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania a následne poukázal na
skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov a ktoré mal za preukázané a z ktorých

dôkazných prostriedkov vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom náležite vyjadril konkrétne právne
úvahy vedúce k jeho skutkovým i právnym záverom. Na všetky detaily a podrobnosti, ktoré súd prvého
stupňa konštatoval k jednotlivým vykonaným dôkazom, odvolací súd odkazuje na veľmi podrobné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, a už len v súvislosti s najdôležitejšími odvolacími dôvodmi a
skutočnosťami uvádza nasledovné.

Pokiaľ ide o skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 a) Tr.
zákona, vo vzťahu ku ktorému bola obžalovaná súdom prvého stupňa spod obžaloby oslobodená podľa
§ 285 písm. a) Tr. poriadku, mal súd prvého stupňa zistené nasledovné.

Z výpovede obžalovanej vyplynulo, že všetky zvýšenia jej mzdy boli uskutočnené oficiálnou cestou
nahlásením oblastnej zdravotnej poisťovni. V opatrovaní sa striedala s ďalšou opatrovateľkou v 14-
dňových turnusoch, výplatu jej odovzdával osobne p. O., vždy doma, nikdy nie v banke. Peniaze jej dával
v zalepenej obálke a vždy sa jej poďakoval za opatrovanie manželky. S kolegyňou sa stretávala málo.Robila sprievodcu p. O. pri návšteve lekárov, spolu chodievali do autoservisu, navštevovali zoologické
záhrady,kúpaliská,divadlá,výstavy,trhytalianskejkuchyne,kdesip.O.objednávalkvalitnévína,pričom
objednávky boli vždy okolo 1.000,- €, nakúpil si kvalitné syry, olivy aj ryby. J. O. striktne dodržiaval denný

program, vstával o 04.00 hod., pravidelne cvičil, pravidelne vyzdvihoval dennú tlač, odhrňoval sneh a
podobne. S jazdou na vozidle prestal vtedy, keď spôsobil malú nehodu a poškodil vozidlo. Ona potom
tieto namáhavé činnosti prevzala za neho, keďže bol dýchavičný. Poprela, aby na p. O. naliehala na
zvýšenie mzdy, toto bolo zo strany p. O. na báze dobrovoľnosti a oficiálnou cestou. Dňa 20.03.2009
mala jej dcéra ťažkú autonehodu, z toho dôvodu oznámila p. O., že bude musieť odísť, odcestovala

autobusom a vrátila sa až o 18 dní. Každá z opatrovateliek si riešila mzdu individuálne, ale poprela, aby
zatýmtoúčelomnaliehalaalebovplývalasvojourodinnousituáciouadeťminap.O..Všetkobolonabáze
dobrovoľnosti, finančné otázky si p. O. riešil sám. Dostávala nižšiu mzdu, ako bola p. O. poukazovaná
z poisťovne, čo zistila pri vyúčtovaní k dani zo mzdy. Keď to povedala p. O., tento sa len pousmial.
Na Vianoce dostala darček v hodnote 100,- € a na narodeniny topánky v hodnote 25,- €. Vyjadrila k
jednotlivým príjmovým položkám na jej osobných účtoch.

Z prekladu prijatej trestnej veci /z č. l. 81-123/, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal vyplýva, že
príslušnými orgánmi Rakúskej republiky bol vypočutý poškodený G. O.. Menovaný (nar. roku XXXX,
zomrel v roku XXXX) v rámci podaného trestného oznámenia vypovedal, že v ich domácnosti boli
zamestnané dve opatrovateľky zo Slovenska od r. 2008, a to z dôvodu zlého zdravotného stavu jeho

manželky. Išlo o obv. A. B. a L. L., ktorá nastúpila 14 dní skôr. Obidve opatrovateľky boli vyplácané v
hotovostia14-dňovýchintervalochpriichvýmene.A.B.hožiadalavr.2009ozvýšeniemzdy,lebopodľa
jej názoru, podávala vyšší výkon ako bolo dohodnuté v zmluve. Taktiež ho viackrát žiadala o peniaze,
avšak dôvody, načo tieto potrebovala, ani výšku sumy, ktorú jej dal, už uviesť nevedel. Opatrovateľky k
Vianociam alebo narodeninám dostali vecné alebo finančné dary, pričom na Vianoce dostali viac, ako

na narodeniny, jednalo sa o čiastky od 300,- € do 900,- €.

Z prečítanej výpovede L. S., dcéry poškodeného neb. G. O., ktorá bola vypočutá taktiež príslušnými
orgánmi Rakúskej republiky pred odovzdaním veci na trestné stíhanie do Slovenskej republiky a aj
po príslušnom procesnom postupe výpovede vykonané v prípravnom konaní na základe dožiadaní o

právnu pomoc do Rakúska, vyplynulo, že v apríli r. 2008 boli jej otcom zamestnané dve opatrovateľky zo
Slovenska,pričomL.L.nastúpiladvatýždnepredobv.A.B..Tietobolizamestnanézdôvoduopatrovania
jej matky, ktorej zdravotný stav si to vyžadoval. Po smrti jej matky v r. 2010, ostali tieto opatrovateľky
v domácnosti jej otca, keďže opateru si začal vyžadoval aj on z dôvodu vysokého veku a zdravotného
stavu. Obe opatrovateľky boli riadne nahlásené v oblastnej zdravotnej poisťovni. Obe opatrovateľky po

smrti matky mali príjem 800,- € za 14 dní, k tomu ubytovanie, stravu a cestovné. Vyjadrila sa k pracovným
povinnostiam opatrovateliek, zdravotnému stavu otca po smrti jeho manželky, poukázala na zdravotný
posudok, ktorý bol predložený s trestným oznámením a na závery posudku. Uviedla tiež, že p. L. síce
dobrevychádzalasjejotcom,avšakbolaráznaanedovolilamužiadnevybočenia.Obvinenánebolataká
dôsledná, vedela okolo jej otca chodiť, často operovala tým, že má tri deti, že potrebuje viac peňazí, aj

keďjejdcéramaladopravnúnehodu.Vedelaodjejotcavytiahnuťpeniaze.Poukázalatiežnaskutočnosť,
že jej otec mal problém so zmenou meny zo šilingov na euro, nebol si vedomý hodnotových rozdielov.

Na základe využitého inštitútu Európskeho vyšetrovacieho príkazu mal ďalej súd prvého stupňa na
základe vypočutia svedkyne L. S. a na základe odpovedí na položené otázky zistené, že J. B. pracovala

od 2.4.2008 ako opatrovateľka pri jej mame, ktorá trpela na Alzheimerovu chorobu, a po smrti jej mamy
5.9.2010 prevzala potom opateru o jej otca (G. O.), ktorý medzitým tiež zdravotne bol na tom dosť
zle. 28.12.2012 bol tento pracovný pomer ukončený. Jej povinnosťou bolo viesť domácnosť, opatrovať
mamu a pomôcť jej pri jedení. Otec zvládal starostlivosť o svoje telo ešte sám. Pracovnú zmluvu s
opatrovateľkou uzavrel jej otec. Jej nové nastavenie po smrti jeho manželky upravili ona a jej manžel.

Pre obidve opatrovateľky bol stanovený rovnaký plat. Rodina bola s prácou pani B. spokojná. Mzdu
vyplácal jej otec v hotovosti. Otec mal viaceré zdravotné problémy, bol hluchý na jedno ucho v dôsledku
zranenia vo vojne, jeho schopnosť vidieť bola v dôsledku degenerácie makuly veľmi obmedzená. Po
smrti manželky upadával stále viac. Boli potrebné aj viaceré hospitalizácie, často bol deprimovaný. Že
pani B. dostáva viac, sa rodina dozvedela v decembri 2012. Iná opatrovateľka to už zjavne vedela dlhšie.

Otec rozprával, že pani B. naňho naliehala platiť jej viac, pretože vraj pracuje viac. Že viac pracovala,
nemohol nikto z rodiny potvrdiť. Prehovorila ho tiež, dávať jej aj ďalšie peniaze, pretože má deti. On bol
toho názoru, že to bolo beztak len 2000 do 3000 šilingov. V tom čase už nerozoznal hodnotu peňazí.
Na položené otázky svedkyňa - poškodená poskytla odpovede, že súhlasí, že pani B. v období odseptembra 2010 do 2012 vylákala od jej otca oveľa vyšší plat tým, že tvrdila, že robila viac ako jej
kolegyňa a tiež že potrebuje viac peňazí pre svoju chorú dcéru. Pani B. opäť nastúpila do služby, šla
s jej otcom hneď do L. a dohodla vyššiu mzdu bez ich vedomia. On tú zmluvu podpísal. V tom čase

už žiaľ nemal dostatočné poňatie o peniazoch a dalo sa ho ľahko ovplyvniť. Ako to potvrdil mesiace
neskôr neurologicko-psychiatrický posudok, ktorý bol vyžiadaný súdom. To si všimla aj pani L. ako jej
raz chcel zaplatiť 1300,- EUR. Povedala mu, že je to akosi priveľa a rozdiel mu vrátila. O tomto ju
informovala. Pani B. dostala so svojou mzdou a „darčekom” vo výške 2.000 EUR za štrnásť dní 3.300
Eur protiprávne. Podľa výpovede jej otca na polícii pani B. požadovala od neho neustále nejaké peniaze.

Koľko to bolo, nevedel povedať v dôsledku svojho zdravotného stavu. Ako už bolo uvedené, chýbalo
mu už akékoľvek poňatie o reálnych peniazoch. Začiatkom roka 2011 si nechala pani B. svoju mzdu
pri prvej príležitosti zvýšiť bez ich vedomia. Otcovi prepočítala výšku škody, ktorá vznikla, do šilingov a
bol z toho veľmi nešťastný. On si určite zamenil šilingy s eurami, a ani nemal potuchy o aké sumy v
skutočnosti išlo. Pani B. podľa poškodenej vedela, ako má otca ovplyvniť, ako na neho naliehať, aby jej
dal peniaze. Manipulovala ho trikom ľútosti. Väčšinou boli v tejto hre deti, ktoré jej spôsobovali vysoké

náklady. Jednoducho využila, že otec nemá žiadny vzťah ku peniazom a je aj duševne obmedzený.

Z výpovede svedkyne N. P. K. vyplynulo, že obžalovaná nastúpila na opatrovania do rodiny O. po nej.
Ona v roku 2008 odišla do iného zamestnania, ale u pána O. ostala bývať. V čase, keď tam obžalovaná

pracovala, poškodený bol už starší človek, horšie videl, horšie počul, ale bol sebestačný, niekedy mu
bolo treba pomôcť s obliekaním.

Z výpovede svedkyne L. L., ktorá pracovala od roku 2008 spolu s obžalovanou v jednej rodine, mal
zistené, že zistila, že obžalovaná dosahovala vyšší zárobok ako ona, čo zistila rodina, o čom však ona

predtým nevedela. Vyjadrila sa tak, že ich pacient jej dával viac ako jej, čo je aj predmetom tohto súdneho
konania. Zistila, že obžalovaná má o 700 eur od nej vyššiu výplatu, a keď sa opýtala rodiny prečo,
začalo vyšetrovanie. Pri stretnutí s obžalovanou tejto vytkla, že zneužila starého pána, že ako ho vedela
opantať, že mala takú výplatu. V rokoch 2008 - 2012 bol pán O. úplne pri vedomí, mal výpadky, že niečo
zabúdal, ale z cesty nerozprával. Finančné záležitosti si pán O. vybavoval sám, nedovolil to ani svojim

dcéram, pozerať do svojich papierov, on si viedol svoju agendu sám.

V pozícii svedka vypočul súd na hlavnom pojednávaní aj U. H. - sestru obžalovanej, ktorá sa o vyšších
príjmoch svojej sestry dozvedela od pani K.. Je jej známe, že ostatné kolegyne s požiadavkou vyššieho
zárobku u pána O. nepochodili. Svedkyni menovaný pripadal, keď bol úplne ako uviedla „fit“.

Svedok V. B. žil s obžalovanou ako druh a družka po dobu štyroch rokov, rozišli sa pred piatimi rokmi,
k trestnému stíhaniu obžalovanej sa vyjadriť nevedel, boli spolu počas jedného mesiaca týždeň alebo
dva týždne, k finančnej situácii obžalovanej v rokoch 2009 - 2012 uviedol, že v tom čase spolu neboli,
obžalovaná sa starala o svoju mamu, ako aj o jej mamu, žili spolu i na U. i v K.. Vie o tom, že dcéra

pani B., A., mala dosť vážny zdravotný problém následkom úrazu pri autohavárii, nevedel však o tom,
či mala jej matka v súvislosti s tým nejaké zvýšené náklady.

Súčasťou prevzatého spisu s cudziny bol aj neurologicko-psychiatrický posudok na pána G. O.
vypracovaného odborným lekárom R. L. R. dňa 8.2.2013, zo záverov ktorého mal súd prvého

stupňa zistené, že vyšetrovaná osoba je schopná komunikovať, aj porozumieť. Schopnosť porozumieť
je obmedzovaná nedoslýchavosťou. Čo sa týka osoby, času, miesta a situácie je relatívne dobre
orientovaný. Ukázali sa obmedzenia vo výkone pamäti. Aj vzťah k peniazom je skoro neexistujúci. Je
potrebnápodporapredovšetkýmprefinančnézáležitosti,presprávumajetkuazastupovanienaúradoch.
Zrejme na podklade tohto posudku bolo vydané uznesenie Okresného súdu L. o určení správcu na

zabezpečenie zastupovania G. O. pred úradmi.

Súd prvého stupňa sa oboznámil aj so mzdovými listami L. L. a A. B.. Mal zistené, že v decembri 2012
zistila svedkyňa L. L., že jej zárobok bol okolo 800 eur aj s cestovným a zárobok A. B. bol okolo 1.400
eur. Takýto stav bol ešte za života pani O.. V obžalobe uvedená navýšená suma 7.059.- eur za vyplatenú

mzdu obžalovanej sa pred súdom preukázala na základe predložených a súdom prečítaných originálov
mzdových listov.Ak súd prvého stupňa na základe takto vykonaného dokazovania (pričom bral na vedomie aj skutkovú
okolnosť vyjadrenú poškodenou L. S. výstižne, že peniaze vedela obžalovaná od pána O. „vymámiť“),
dôkazy jednotlivo i v ich súvislostiach vyhodnotil a uzavrel, že v uvedenej veci nejde o trestnoprávnu

rovinu a je potrebné obžalovanú spod obžaloby oslobodiť, rozhodol aj podľa odvolacieho súdu
správne. Odvolací súd sa stotožnil aj so stanoviskom súdu prvého stupňa, že tvrdenia obžalovanej
ohľadne zvýšených pracovných výkonov a potreby finančných prostriedkov pre svoju chorú dcéru, ktoré
mala využiť pri naliehaní na poškodeného nebohého p. O. na získanie zvýšenia mzdy, vykonaným
dokazovaním neboli preukázané ako nepravdivé. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so závermi, že tieto

tvrdenia neboli spôsobilé v kritickom období vzhľadom na všetky okolnosti na strane p. O. uviesť ho do
omylu, a stotožnil sa potom aj so záverom, že obžalovaná sa k navýšenej mzde nedostala tým, že na
škodu cudzieho majetku mala seba obohatiť tým, že mala uviesť niekoho do omylu, alebo využila niečí
omyl a mala spôsobiť na cudzom majetku škodu. Aj odvolací súd prijal závery súdu prvého stupňa, že
v tom čase pán G. O. aj podľa neurologicko-psychiatrického posudku bol schopný (dokonca aj v čase
jeho vypracovania vo februári 2013) komunikovať, porozumieť, miestne aj časovo sa dobre orientovať,

a preto mohol po požiadaní obžalovanou o zvýšenie odmeny takúto odmenu zodpovedne dohodnúť,
pričom so zvýšenou odmenou súhlasil. Zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by
obžalovaná pri dohodovaní zvýšenej odmeny vykonávala akýkoľvek nátlak na pána O. a zneužila vysoký
vek, zdravotný a psychický stav pána G. O..

Rovnako sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v spojitosti s časťou podvodného
konania obžalovanej podľa obžaloby, v dôsledku ktorého mal poškodený G. O. opakovane akceptovať
uskutočňovanieprílišnavýšenýchvýberovzvkladnejknižkyč.4397978,akoajzpresnenestotožneného
konta vedeného v presne nezistenej banke na meno G. O. v sume celkom 33.801,85 eur. V spise sa
nachádzajú v prezenčnej listine výbery od 10.8.2011 do decembra 2012 realizované opatrovateľkami B.

a pani L. v jednotlivých obdobiach, ale kto a ako disponoval so sumou 33 801,85 euro ani poškodená
nedokázala preukázať. I keď doklady boli predložené pani poškodenou, nebolo zrejme možné predložiť
všetky relevantné doklady, nakoľko sa zistilo, že pán G. O. aj podľa svojich tvrdení nikdy nekontroloval,
koľko peňazí opatrovateľky vybrali z účtu. Záznamy o prítomnosti opatrovateliek sa zaznamenávali do
kalendárov, ktoré však pán G. O. po skončení roka vyhadzoval. Ani podľa odvolacieho súdu tak nebolo

preukázané, že by obžalovaná realizovala výbery z vkladnej knižky vedenej na pána G. O., navyše keď
aj z tvrdenia pani poškodenej S., čo sa týka otcovej vkladnej knižky, že bankové úradníčky jej povedali,
že nikdy nevideli, že by nejaká Slovenka sama vyberala peniaze, ale tieto peniaze si vyberal pán O.
osobne pri prepážke, kde prevzal sumu vyplatenú v hotovosti, a preto nebolo možné dospieť k inému
záveru ako tomu, že nebolo preukázané žiadne podvodné konanie zo strany obžalovanej, lebo nebolo

preukázané, že by sa obžalovaná obohatila na úkor poškodeného na základe uvedenia do omylu, čím
by sa na škodu jeho majetku obohatila.

Vzhľadom na už vyššie uvedené, keď nebolo preukázané, aby obžalovaná využívala voči p. O.
nepravdivé tvrdenia, odvolací súd musí dodať, že akákoľvek iná povaha konania, správania obžalovanej

vo forme napr. „vymámenia“ má už tak subjektivistickú podstatu, že by bolo veľmi ťažko už len uvažovať
vôbec o možnosti bez pochybností dokázať podvodné konanie obžalovanej spočívajúcej v takýchto
formách konania. Dokazovaním rozlíšiť, čo by mohla byť láskavosť pána O., veľkorysosť, akú úlohu
zohral súcit, ako mu boli obžalovanou informácie podané, ako ich on prehodnotil, či to boli aj vymyslené
informácie, lži, polopravdy, ako na to p. O. v konkrétnej situácii vôbec reagoval, či ju konfrontoval a až

potom sa rozhodol platiť jej vyššie sumy, alebo akékoľvek jej tvrdenia prijal a automaticky na ne reagoval
s už vyššie uvedenými citovými pohnútkami a vyplácal jej vyššie sumy, by bolo nemožné. Aj odvolací
súd zdôrazňuje, že z dokazovania nepochybne vyplýva, že zo strany obžalovanej o nátlak nešlo, navyše
aj svedkyňa L. vypovedala o zjavných sympatiách p. O. k obžalovanej, preto len v abstraktnej rovine
zvažované do úvahy prichádzajúce možnosti, ako obžalovaná mohla vplývať na poškodeného p. O.,

a rovnako v abstraktnej rovine zvažované možnosti a dôvody, na základe ktorých sa mal p. O. rozhodnúť
oposkytovanívyššíchsúmobžalovanej,bynemohlibyťzákladomprejednoznačnýzáver,žeobžalovaná
úmyselne konala podvodne. Dokonca ani svedectvá o udalosti, ktorá sa odohrala v rodine za účasti
viacerých osôb, aj právnika, nemôže byť zdrojom takého dôkazu, ktorý by jasne preukazoval potrebné
prvky trestného činu podvodu, dokonca ani svedkyňou L. potvrdená reakcia obžalovanej pri konfrontácii

s rodinou poškodeného, že je ochotná vrátiť sumu označenú rodinou ako tú, ktorá zodpovedá aj jej
podvodnému konaniu. Hoci by aj v konkrétnom prípade mohlo konanie nadobudnúť rysy vybočujúce
z roviny všeobecne prijímanej morálky, nemohol by súd takéto konanie ako trestné podvodné konanie
vyhodnotiť.V zmysle uvedeného potom neobstáli odvolacie dôvody prokurátora smerujúce proti oslobodzujúcemu
výroku rozsudku. Názor prokurátora, že poškodený nebol v predmetnom období aj po psychickej

stránke úplne zdravý, a to na základe posudku, teda mohol byť uvedený do omylu, navyše posudok
zohľadňoval jeho zdravotný stav ku dňu vypracovania posudku, nie času skutkov, neobstál z dôvodu,
že ani podľa posudku neboli schopnosti poškodeného vnímať a porozumieť súvislostiam dôležitým pre
hodnotenie reality tak znížené, aby nerozoznával základné udalosti, ale aj ich širšie súvislosti, v spojitosti
s vyplácaním mzdy obžalovanej a dôvodmi pre toto zvýšenie. Vyššie odvolací súd uviedol, prečo

akékoľvek subjektívne príčiny konania poškodeného nemôžu ovplyvniť iný záver o vine obžalovanej,
objektívne nebolo dokázané, aby obžalovaná konala nátlakovo alebo aby predstierala také objektívne
okolnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a ktorých predstieraním by uviedla poškodeného do omylu.
Ani tvrdené nejasné rozlišovanie medzi šilingom a eurom u poškodeného, ktoré malo evokovať, že nebol
v dobrej psychickej kondícii, nemohlo ovplyvniť záver ohľadom vyplácania vyššej mzdy a dôvodov, pre
ktoré k tomu došlo. Rovnako potom bez vplyvu na tieto okolnosti sú aj zistenia na rodinnom stretnutí,

t.j. ochota obžalovanej zistiť, či jej bude poskytnutý úver, výpoveď svedkyne L. L., ktorá vypovedala
o sľube obžalovanej vrátiť peniaze, lebo obžalovaná mala o 700 Eur vyšší príjem ako ona a že od priateľa
obžalovanej sa dozvedela, že obžalovaná mávala pri sebe vyšší obnos peňazí. Objektívne zistený
zdravotný stav nebol natoľko nepriaznivý, aby mohol ovplyvniť závery v týchto súvislostiach. Napokon
z posudku vyplynuli okrem iného závery o prípadnom progresívnom zhoršovaní stavu poškodeného,

teda evidentne pri skúmaní jeho zdravotného stavu spätne o niekoľko rokov je logický a nevyhnutný
záver, že zdravotný stav poškodeného bol o niečo lepší v čase skutkov, než v čase neskoršieho
vyšetrenia.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým bola obžalovanú uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu neoprávneného

vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona, odvolací súd sa so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvého stupňa tiež stotožnil a poukazuje na súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie.

SúdprvéhostupňamalvspojenístýmtoskutkomzistenézvýpovedepoškodenéhoG.O.,ženazačiatku
boli zabezpečované potreby pre ich domácnosť na základe quickkarty oboch opatrovateliek, zrazu A. B.
chcela platiť nákupy pre domácnosť nie quickkartou, ale bankomatovou kartou, a obom opatrovateľkám
odovzdal jeho kód bankomatovej karty. Takto mali neobmedzený prístup na jeho konto. J. O. nemal
prehľadotom,koľkopeňazíbolovybranézjehokonta,atoaždopodaniatrestnéhooznámenia.Nevedel

sa vyjadriť , či opatrovateľky nakupovali nejaké veci, ktoré potom brali domov. On nikdy nerobil nákupy
za vysoké sumy. V r. 2011 vytvoril fond so sumou vo výške asi 65.000,- €, aby bol dostatok peňazí v
čase jeho pobytu v nemocnici, keď opatrovateľky ostávali u neho doma a starali sa o domácnosť. Nikdy
nekontroloval, koľko peňazí opatrovateľky vybrali z účtu, občas kontroloval výpisy z účtu, avšak keď
nevidel, napriek okuliarom na čítanie, boli mu výpisy predčítavané opatrovateľkami.

Z výpovede L. S., dcéry neb. G. O., k tomuto skutku mal súd zistené, že opatrovateľky k nákupom
používali quickkarty, v roku 2009 však toto bolo zmenené, opatrovateľky začali používať normálnu
bankomatovú kartu. V auguste 2011 ju a jej manžela otec požiadal o kontrolu na účte. Zistili, že v tom
čase bol stav na účte 65.000,- €, čo jej otec zdôvodňoval tým, že musel ísť na 14 dní do nemocnice a

potreboval pokryť splatné faktúry na tých 14 dní. Po pobyte v nemocnici bola uvedená suma prevedená
z konta na vkladnú knižku. V decembri 2012 bol poisťovňou omylom znížený plat L. L., načo táto vyzvala
obvinenú, aby si to s rodinou zamestnávateľa vybavila. A. B. požiadala o rozhovor s rodinou, pričom
tento sa uskutočnil v polovici decembra 2012 za účasti A. B., svedkyne-poškodenej L. S., jej manžela
a sestry L. A.. Pri tomto rozhovore bola A. B. viditeľne rozrušená, priznala, že od ich otca dostala

viac peňazí ako jej prináležalo, poukazovala na výpisy z regionálnej poisťovne s tým, že dostala brutto
sumu. Následne po tomto rozhovore boli presvedčení, že pri výplatách a finančnom hospodárení nebude
všetko v poriadku, preto v spoločnosti otca navštívili regionálnu zdravotnú poisťovňu a požiadali o všetky
výpisy a podklady. Zistili enormne vysokú chýbajúcu sumu na konte a vkladnej knižke, pričom chýbalo
okolo 65.000,- €. Na základe toho zapojili do veci právnika. Koncom decembra 2012 A. B. dôveryhodne

a v slzách sľúbila, že pomocou úveru jej otcovi vráti sumu 35.000,- €. Keď si prišla pre svoje veci,
bola prekvapená, že zo strany banky ešte nepotvrdili prevod sumy 35.000,- €. Poškodená vysvetlila
jednotlivé položky k predloženým listinným dokladom, k dokladom uviedla, že na nákupy v domácnosti
bola vyčlenená položka 400,- € mesačne, z predložených dokladov je však zrejmé, že od r. 2009 bolonakúpené priemerne za sumu 1.228,- € mesačne, v r. 2010 priemerne za sumu 1.174,- € mesačne a
takto po odrátaní vyhradených nákladov za toto obdobie vznikla škoda vo výške 19.957,- €. Uviedla, že
v mesiaci júl 2010 bolo na nákupy použité 1.625,35 € a napríklad dňa 30.07.2010 počas štyroch hodín

bolo v supermarketoch minuté 602,95 €. Poškodená k tomu ďalej uviedla, že podľa vyjadrenia jej otca,
obvinená A. B., na základe jej naliehania, poznala kódy oboch opatrovateliek. Uviedla, že pokiaľ žila
jej matka, tak existovali tri kontá, matka mala svoje konto, otec svoje a bolo aj spoločné konto. Počas
života matky boli vykonávané výbery cez bankomatovú kartu patriacu matke, po jej smrti už len cez
bankomatovú kartu otca. Bolo tiež zistené, že peniaze, ktoré boli z konta prevedené na vkladnú knižku

v sume 65.000,- €, z týchto zmizla asi polovica. O týchto hovorila s obvinenou a táto sľúbila tieto vrátiť
prostredníctvom úveru v sume 30.000,- €. Doniesla aj tlačivo z banky za účelom potvrdenia príjmu, ale
nakoniec žiaden úver nevybavila, žiadosť stiahla. S poukazom aj na závery posudku uviedla, že jej otec
sám nevybavoval nič, vždy bol v sprievode opatrovateľky, pričom pokiaľ išlo o výbery z bankomatu, tak
tento určite sám neobsluhoval, keďže mal problémy s očami, jednak potreboval pomoc pri platbe kartou.
Pripojila zoznam výberov z konta aj vkladnej knižky s vyznačením, ktorá z opatrovateliek vtedy bola v

rodine. Poukázala tiež na skutočnosť, že jej otec mal problém so zmenou meny zo šilingov na euro,
nebol si vedomý hodnotových rozdielov. Ďalej vypovedala, že keďže existovali tri kontá, tak existovali
aj tri bankomatové karty. Ku všetkým kartám vedeli prístupové kódy obidve opatrovateľky, hoci ani ona
sama ich nevedela. V čase, keď P. K. vykonávala opatrovateľskú činnosť, mala k dispozícii predplatenú
dobíjateľnú platobnú kartu so zostatkom 400,- €. Nemala k dispozícii vlastnú kartu, nepoznala kódy.

Na základe Európskeho vyšetrovacieho príkazu bola svedkyňa ešte raz vypočutá, zodpovedala aj
dodatočné otázky, a z toho mal súd prvého stupňa zistené, že svedkyňa podala prehľad o prítomnosti
(opatrovateliek v rodine), ďalej uviedla, že otec mal viaceré zdravotné problémy, bol hluchý na jedno
ucho v dôsledku zranenia vo vojne, jeho schopnosť vidieť bola v dôsledku degenerácie makuly veľmi
obmedzená, knihy už viac nemohol čítať. Pri výberoch v banke potreboval pomoc, opatrovateľky museli

zadať kód a výšku vyberanej sumy, to už sám nedokázal. 16.08.2011 vložil jej otec zo splatného úveru
sumu vo výške 64.000,- EUR na sporiteľnú knižku. Vklad na sporiteľnú knižku sa v priebehu jedného
roka scvrkol na 29.485,- EUR. Otec nič drahé nekupoval, ani nedal niečo väčšie v dome opravovať. Otec
už nebol tak často pri nakupovaní. V každom prípade obidve opatrovateľky nakupovali cez bankomatovú
kartu. V roku 2008 mohli opatrovateľky minúť na domácnosť 400,- EUR. Výdavky za nákupy neboli

bez limitu. V roku 2009 obom opatrovateľkám otec oznámil na naliehanie pani B. kódy bankomatových
kariet. Výdavky na domácnosť stúpli hneď skokom. V tom roku dosiahli priemerne výšku 1.288,- EUR
za mesiac. V roku 2010 dosahovali výdavky za nákupy priemerne 1.177,- za mesiac. Otec im nevedel
nám povedať, čo sa kupovalo. Bežné fixné náklady dosahovali ročne približne 20.000,- EUR bez platov
opatrovateliek a bez peňazí na domácnosť. Bežné fixné náklady v rokoch 2008 - 2012 boli vždy 20.000,-

EUR. Dodatočne bola kúpená nová kosačka na trávu. Pani B. udala, že bola vymenená tiež stará myčka
riadu. Že sa navštevovali talianské trhy a nakupovalo sa za okolo 1000,- EUR, o tom neviem nič. V
okolí sa nenachádzajú žiadne talianske trhy. Len raz som stornovala otcovu drahú objednávku vína,
pretože ma na to upozornila jedna z opatrovateliek. Pani B. vypovedala na súde, že otec vraj zaplatil
za asfaltový koberec dlhý 500 metrov vedúci až k domu. Táto výpoveď nezodpovedá pravde. Vjazd od

obecnej cesty k domu je dlhý 90 metrov. Asfaltový koberec šiel len po vchod k domu otca a to je presne
57 metrov. Tieto výdavky nezdôvodňujú vysoké výbery z vkladnej knižky. Opatrovateľky disponovali
bankomatovými kartami, ktoré boli používané pri platení za nákupy. Po výpisy z účtov si chodil otec do
banky. Uchovával si ich v obale na spisy, ako aj sporiteľnú knižku. Sám ich už nedokázal čítať, pretože
jeho schopnosť vidieť bola už veľmi zlá. Jej nedovolil, aby som mu ich prečítala. Keď odhalili so sestrou

celý rozsah škody, dala zablokovať bankový účet. V prítomnosti advokáta navrhli pani B., aby napravila
škodu. Tvárila sa, ako keby bola rozumela a priniesla formulár z jej banky na Slovensku, ktorý vyplnili.
Potom si to však rozmyslela ináč a tak podala na polícii trestné oznámenie kvôli podvodu. Z odpovedí
na položené otázky svedkyni mal tiež súd prvého stupňa zistené, že obžalovaná nútila otca k tomu, aby
už viac nepoužíval Quick funkciu bankomatových kariet. Takto už neboli výbery a platby viac limitované.

Kvôli svojej zníženej schopnosti vidieť doklady o nákupoch už viac nevedel prečítať. Tiež už tak často
nebol pri tom, keď sa robili nákupy. Pri výberoch z bankomatu museli opatrovateľky zadávať kód a tiež
výšku výberu. Toto už sám nedokázal. Pani B. neinformovala rodinu nikdy, keď sa niečo udialo alebo keď
sa minulo príliš veľa peňazí. Hoci to bola jej povinnosť. Každá opatrovateľka takto postupovala, len pani
B. nie. Neviem potvrdiť, že pani B. vyberala peniaze zo sporiteľnej knižky. Zmizlo však veľa peňazí zo

sporiteľnej knižky. Podľa výpovede otca na polícii pani B. požadovala od neho neustále nejaké peniaze.

Z výpovede svedkyne N. P. K. mal prvostupňový súd zistené, že obžalovaná nastúpila na opatrovania
do rodiny O. po nej. Ona v roku 2008 odišla do iného zamestnania, ale u pána O. ostala bývať. Pamätalasi, že pred Vianocami ju zavolala dcéra pána O., či môže prísť prekladať pani B. čo od nej chcú. Povedali
jej, že chýba veľa peňazí na účtoch, tak jej to prekladala, že chcú, aby vrátila nejakú čiastku, ktorá
očividne chýba, chceli, aby záväzne povedala, kedy to vráti, alebo kedy príde. Bola tam ešte pani S. s

manželom a ich právny zástupca. Od obžalovanej žiadali vrátiť 30.000 eur. Svedkyňa k účtom prístup
nemala, ani k platobným kartám, mala iba dobíjaciu kartu Quick, ktorá bola na 14 dní dobitá na 200 eur,
veľké nákupy robili v piatok, vtedy platil pán O. väčšinou kartou, aj v hotovosti. Svedkyni bolo známe,
že musela obžalovaná, aj pani L. J. O. pomáhať, museli zadávať PIN kód kvôli jeho slabému zraku.
V čase, keď tam obžalovaná pracovala, poškodený bol už starší človek, horšie videl, horšie počul, ale

bol sebestačný, niekedy mu bolo treba pomôcť s obliekaním. Na stretnutí obžalovaná povedala, že sa
poinformuje, či jej neposkytnú úver. Na žiadosť rodiny sa jej na to po novom roku opýtala, pričom jej
telefonicky oznámila, že jej úver neposkytnú.

Z výpovede svedkyne L. L. mal súd prvého stupňa zistené, že nevedela, že pani B. používa kartu pána
O. a že chodili vyberať nejaké peniaze do banky. Zistila, že obžalovaná má o 700 eur od nej vyššiu

výplatu, a keď sa opýtala rodiny prečo, začalo vyšetrovanie. Oni následne zistili, že bol veľký výber v
banke, aj to, kto bol v tom čase na turnuse. V decembri si ich zavolali a povedali, čo sa stalo. Pri nákupe
potravín chodievala svedkyňa, podobne ako jej kolegyňa spolu s pánom O., ktorý dobre nevidel, mal
platobnú kartu pri sebe a ona naťukala PIN kód. Sám túto kartu používať nemohol. Na stretnutí rodiny
za prítomnosti právnika aj všetkých opatrovateliek navrhovali obžalovanej, aby niečo vrátila, pýtali sa

jej, prečo to robila, boli to veľké peniaze, to boli tie výbery kartou. Obžalovaná sa vtedy vyjadrila, že
ona o žiadnych peniazoch nevie, a nevie, kde ich starý pán dával. Rodina žiadala od nej 20.000 alebo
30.000 eur, dali jej nejaký čas, aby to nedali na súd. Myslí si, že sľúbila, že si zoberie pôžičku a peniaze
vráti. Zať poškodeného vtedy pred nimi povedal, že majú dôkazy z banky. Každý nákup bol vykonávaný
za prítomnosti pána O., vždy išli do obchodu autom, ktoré riadila ona, po nákupe vytiahol kartu, vložil

ju do prístroja a ona naťukala PIN kód, ktorý jej dal. Ona osobne nikdy nevyberala peniaze kartou z
bankomatu, a ani z vkladnej knižky. Ona o existencii vkladnej knižky nevedela.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov. Súčasťou bol aj neurologicko-
psychiatrický posudok na pána G. O. vypracovaného odborným lekárom R. L. R. dňa 8.2.2013 zo

záverov ktorého vyplýva okrem iného, že u vyšetrovanej osoby je vzťah k peniazom skoro neexistujúci
a je potrebná podpora predovšetkým pre finančné záležitosti, pre správu majetku a zastupovanie
na úradoch. Súd prečítal listiny týkajúce sa konta X.XXX.XXX L. O. za mesiace jún a júl 2010 a
konta X.XXX.XXX G. a L. O. za mesiace jún a júl 2010, k tomu boli uvádzané nákupy v rôznych
supermarketoch, a to za rok 2010 realizované bankovou kartou G. O. vo H. a bankovou kartou L. O. a

G. O. v I.. Z prezenčnej listiny od 10.8.2011 do decembra 2012 vyplynulo, že otec poškodenej uskutočnil
výber z konta a vkladnej knižky dňa 16.8.2011 a uložil na vkladnú knižku (výnos z cenných papierov) 64
000 eur. Postupne výbery uskutočňovali pani B. a pani L. bankokartou, kde sú uvedené presné dátumy
a hodiny výberov, prípadne prenosov na konto. Najväčšia škoda, ako uvádzala vo svojej výpovedi pani
S. ďalej vznikla nákupmi v rokoch 2009 a 2010. Potvrdené môžu byť sumy 19.900 eur prostredníctvom

nákupov.

Z ďalšieho dokazovania mal súd prvého stupňa podrobne preverené majetkové pomery obžalovanej A.
B.. Mal zistené, že obžalovaná vlastnila od 2.9.2009 osobné motorové vozidlo Vokswagen Golf plus a
od 16.3.2011 vozidlo Škoda Fabia. Výpis z účtu patriacej obžalovanej z U. a.s. svedčí o skutočnosti,

že obžalovaná mala v tomto peňažnom ústave osobný účet, kde sú uvedené aj vklady na účet z bánk
Rakúskej republiky. Ďalej bol zistený účet z H. A., a.s. pobočka J., nástupníckou organizáciou je J. B.
A. P.. J. B. A., a.s. na žiadosť vyšetrovateľa oznámila informácie o finančných transakciách na účte
vedenom na meno A. B., nar. XX.XX.XXXX k položkám označeným ako zahraničná platba, nebolo však
možné bližšie identifikovať vkladateľa, nakoľko po piatich rokoch boli uvedené dokumenty skartované.

Na podobnú žiadosť adresovanú U. B. a.s. boli oznámené dátumy zúčtovania transakcií za obdobie od
18.7.2011 do 6.11.2013.

Vo vzťahu k obrane obžalovanej súd prvého stupňa pri tomto skutku vzal do úvahy jej tvrdenia, že
poškodený p. O., čo sa týka všetkých finančných záležitostí, si všetko riešil sám, ona nikdy sama

nepoužívala žiadnu bankomatovú kartu ani vkladné knižky, bez jeho doprovodu, všetkých nákupov
a návštev bánk sa zúčastňovali s poškodeným. Na nákupy s p. O. chodievali vždy v piatok, keď si
tento vybavil náležitosti v banke v susednom mestečku K.. Nákupy boli väčšinou dvojtýždňové a neboli
limitované žiadnou finančnou čiastkou. Za nákup zaplatil p. O. buď v hotovosti alebo kartou. Bločky onákupoch odkladali, ale nikto ich od nich nežiadal, nikto z rodiny sa o tieto záležitosti nestaral. Taktiež
robila sprievodcu p. O. pri návšteve lekárov, spolu chodievali do autoservisu, navštevovali zoologické
záhrady,kúpaliská,divadlá,výstavy,trhytalianskejkuchyne,kdesip.O.objednávalkvalitnévína,pričom

objednávky boli vždy okolo 1.000,- €, nakúpil si kvalitné syry, olivy aj ryby. Poprela, aby robila nejaké
výbery z vkladnej knižky, všetky finančné náležitosti si p. O. riešil sám a nemá predstavu, kde by p. O.
mohol peniaze dať. Poprela, aby nákupy vykonávali samostatne, aj aby mali prístup k platobným kartám
alebo vkladnej knižke. Uviedla, že nemala dôvod, aby pri stretnutí s rodinnými príslušníkmi v decembri
r. 2012 sľúbila vrátenie finančných prostriedkov.

V ďalšej výpovedi uviedla, že p. O. vykonával v hotovosti aj väčšie platby, napr. zakúpil novú kosačku,
umývačku riadu, vyplatil asfaltový koberec cesty k domu svojej dcéry. V ďalšej časti svojej výpovede sa
vyjadrila k jednotlivým príjmovým položkám na jej osobných účtoch. Po oboznámení s časťou výpovede
svedkyne P. K. uviedla, že skutočne sa uskutočnilo stretnutie pred Vianocami r. 2012, priznala, že bola
šokovaná z toho, z čoho ju obvinili, ale poprela, aby sľúbila uhradenie sumy 30.000,- € a za tým účelom

si mala vybavovať úver na Slovensku.

Aj k záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania v súvislosti
s týmto skutkom, sa odvolací súd priklonil. Aj podľa odvolacieho súdu bolo dostatočne preukázané,
že obžalovaná v tej istej pracovnej pozícii od začiatku roka 2009 do konca roka 2010 opakovane

použila bankové karty a za pomoci týchto kariet uskutočnila platby za nákupy v supermarketoch pre
vlastnú potrebu, nad rámec povolenej dennej spotreby domácnosti. Jednoznačne bolo poškodenými
a svedkami potvrdené, že opatrovateľky mali bankové karty k dispozícii, pričom poškodená pani S.
predložila príslušným orgánom Rakúskej republiky presný zoznam nákupov za obdobie pokrývajúce
tento skutok za jednotlivé mesiace ešte aj s mesačným priemerom. Bolo jednoznačne preukázané,

že opatrovateľky mali na pokyn pána O. bankové karty k dispozícii aj s kódmi, ktoré im sám oznámil,
a to na naliehanie pani B.. Toto potvrdil pán G. O. a poškodená S., ktorá položky aj bližšie vysvetlila
a poukázala osobitne na prípady nákupov za mesiac júl 2010, prípadne za jeden deň - 30.7.2010
v obzvlášť vysokých sumách. So zohľadnením oprávnenia opatrovateliek z bankomatových kariet
vyberať jednorazovo 400 eur bola zistená škoda v sume 19.957 eur, už po odrátaní sumy 9.600 eur na

domácnosť. Keďže v prípade druhej opatrovateľky sa takéto výbery nezistili, bol záver o neoprávnenom
konaní obžalovanej správny. Uvedené už len podporila zistená skutočnosť, že na stretnutí s rodinou O.
z prejavov obžalovanej vyplynulo uvedomenie si spôsobenia škody aj jej počiatočná ochota konkrétnou
formou (úverom z banky v SR) škodu uhradiť.

Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody obžalovanej ako nedôvodné. Odvolací
súd sa nestotožnil s námietkou o porušení jej práv na obhajobu pri realizácii výsluchu svedkyne L. S., to
bolo realizované dožiadaním v zahraničí a súd na hlavnom pojednávaní všetky jej výpovede oboznámil,
a dal priestor obžalovanej na vyjadrenie, čo zahŕňalo jednoznačne aj právo obžalovanej položiť otázky
a žiadať o ich zodpovedanie. Námietka o nedostatočnom preukázaní používania bankových kariet

obžalovanou bola vyvrátená svedeckými výpoveďami tak poškodeného O., ako ja L. S. i L. L., o presnom
spôsobe používania kariet a oprávneniach opatrovateliek na limity výberu, a aj o používaní a zadávaní
kódov ku kartám, v čom už bol poškodený neb. J. O. už značne obmedzený, pričom boli presne
preukázané aj obdobia striedavej prítomnosti opatrovateliek v domácnosti aj presné sumy výberov
aplatiebzakonkrétneobdobia,čobezpochýbobjektivizovalokonaniejednejalebodruhejopatrovateľky.

Napokon namietnutie nesprávne ustálenej výšky škody pri súčte súm (obžalovaná namietla, že škoda
by bola nie 19 900 Eur, ale 19 200 Eur), nemohlo nijako ovplyvniť záver o vine, keďže výška škody (a
teda ani tvrdený rozdiel 700 Eur) pri terajšej použitej právnej kvalifikácii trestného činu, nebola braná
do úvahy, a ani by nemohla byť vzhľadom na novelizované znenie trestného zákona, čo odvolací súd
uvádza nižšie.

S poukazom na následnú právnu kvalifikáciu tohto konania obžalovanej súdom prvého stupňa ako
pokračovacieho zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138
písm. b) Trestného zákona, keďže si obstarala platobnú kartu a túto použila, pričom činu sa dopustila

závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, musel však odvolací súd vzhľadom na zmenu Trestného
zákona rozsudok v časti, ktorou bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorou jej bol uložený trest, zrušiť.

Novelizáciou Trestného zákona došlo aj k zmene s touto vecou súvisiacich ustanovení.Podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku (ktorý aplikoval súd prvého stupňa)
kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo

elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť
takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo
poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa ods. 3) písm. a) odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Týmtozávažnejšímspôsobomkonaniabolovzmyslepoužitého§138písm.b)Tr.zákonavtedyúčinného
páchanie trestného činu po dlhší čas.

Novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. došlo k zmene ustanovenia § 219, a došlo jednak zmierneniu

trestných sadzieb, jednak sa škoda ako znak skutkovej podstaty dostala až do ods. 5, a aj to v podobe
škody vo väčšom rozsahu (nad 20 000 Eur), čo však nie je prípad tohto konania.

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži
alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ods. 2) kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až tri roky.

Podľa ods. 3) rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene

vyrobí platobný prostriedok alebo kto takýto platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si
alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.

Podľa ods. 4) kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program
alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa

odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ods. 5) písm. a) odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4 závažnejším spôsobom konania.

Preto musel odvolací súd vzhľadom na princíp vyjadrený v § 2 ods. 1 Tr. zákona o použití neskoršieho
zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, konanie obžalovanej po dlhší čas kvalifikovať podľa § 219 ods.
1, 5 písm. a) Tr. zákona účinného od 6.8.2024 pri existujúcej trestnej sadzbe 1 až 5 roky (súdom prvého
stupňa použitá sadzba 2 až 8 rokov) v spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona.

Len na základe tejto skutočnosti potom odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola
obžalovaná A. B. uznaná vinnou, a uznal ju vinnou zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024 s použitím § 138
písm. b) Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu odvolací súd zohľadnil, že obžalovaná je hodnotená z miesta bydliska pozitívne,
súdne trestaná nebola, v registri priestupkov má tri záznamy z oblasti dopravy.

Odvolací súd prihliadal na zásady ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, pričom prihliadal

na požiadavky individuálnej a generálnej prevencie, osobu obžalovanej, spôsob spáchania činu a jeho
následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a možnosti jej nápravy. Zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť, a to že obžalovaná pred spáchaním činu viedla riadny život (§ 36 písm. j), teda prevahu
poľahčujúcich okolností v intenciách § 38 ods. 2 Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené uložil obžalovanej
trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 12

mesiacov, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Tr. zákona určil kratšiu skúšobnú dobu na 12 mesiacov.Vo vzťahu k náhrade škody odvolací súd zistil, že nárok na náhradu škody bol riadne a včas uplatnený,
preto uložil obžalovanej povinnosť uhradiť poškodenej L. S. škodu vo výške 19.900 eur.

Keďže pre zmenu ostatných výrokov napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil dôvody na základe
odvolania prokurátora, odvolanie prokurátora zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.