Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200091
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: :
VITACO, s.r.o., so sídlom Martina Martinčeka 4368/4, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 600 781,
právne zast.: JUDr. Alexander Uj, advokát a konateľ Advokátska kancelária LEGALION s.r.o., so
sídlom Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100207272/2023 zo dňa 17.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal
u daňového subjektu VITACO, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101626053/2022 zo
dňa 1.6.2022, ktorý bol dňa 1.6.2022 doručený splnomocnenému zástupcovi kontrolovaného daňového
subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle § 46 ods. 8 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“). Kontrolovaný daňový subjekt v stanovenej lehote
nepredložil písomné pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. V zmysle § 46 ods. 9 Daňového
poriadku bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu t.j. dňa 1.6.2022 a v súlade s § 68
ods. 1 Daňového poriadku začalo dňa 2.6.2022 vyrubovacie konanie.

2.Nazákladevýsledkovzistenýchdaňovoukontroloudanezpridanejhodnoty(ďalejajako,,DPH“)vydal
správca dane rozhodnutie č. 102089481/2022 zo dňa 26.7.2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového

poriadku vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 13 200 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2020, keď daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.1.2021
vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 12.2.2021 predstavovala 128,80 eur, daň
zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala 13 328,80 eur a rozdiel dane bol zistený
vo výške 13 200 eur.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt – žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období december 2020 uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 13 200 eur

z faktúr od dodávateľa JopalBa s.r.o.:- č. 2020123101 s dátumom dodania 31.12.2020 za kompletnú realizáciu reklamnej kampane v rádiu
Best FM v mesiaci december 2020, v nasledovnom rozsahu: kampaň “Slovak“ – 100 spotov, kampaň
“advent“ – 100 spotov, kampaň “B&A“ - 100 spotov, základ dane 26 500 eur, DPH 20 % v sume 5300 eur,

- č. 2020123102 s dátumom dodania 31.12.2020 za kompletnú realizáciu reklamnej kampane v rádiu
BestFM,vmesiacidecember2020,vnasledovnomrozsahu:kampaň“Auto“–50spotov,kampaň“KNM“
– 100 spotov, kampaň “Gaudi“ – 50 spotov, základ dane v sume 14 000 eur, DPH 20 % v sume 2800 eur,

- č. 2020123103 s dátumom dodania 31.12.2020 za kompletnú realizáciu reklamnej kampane v rádiu
Best FM, v mesiaci december 2020, v nasledovnom rozsahu: kampaň “QUARD“ – 125 spotov (v dĺžke
60 sekúnd), základ dane v sume 25 500 eur, DPH 20 % v sume 5100 eur.

4. Súčasťou uvedených faktúr bola Rámcová zmluva o mediálnej spolupráci 2020053101 uzatvorená
dňa 31.5.2020 medzi dodávateľom JopalBa s.r.o. a objednávateľom VITACO, s.r.o. a objednávka zo dňa

26.11.2020, ktorou si daňový subjekt - žalobca objednal u spoločnosti JopalBa s.r.o. reklamno – inzertné
spoty a vysielanie reklamných kampaní v rádiu Best FM v mesiaci december 2020. Ku kontrole daňový
subjekt – žalobca predložil odberateľské faktúry v celkovej výške základ dane v sume 71 000 eur, DPH
20% v sume 14 200 eur pre odberateľa B&A Constructive, s.r.o.:

- č. 2020123101 s dátumom dodania 31.12.2020 za realizáciu reklamnej kampane -12/2020, základ
dane v sume 28 500 eur, DPH 20 % v sume 5700 eur s podtextom fakturujeme Vám dohodnutú sumu
za kompletnú realizáciu reklamnej kampane v rádiu Best FM, v mesiaci december 2020, nasledovnom
rozsahu: kampaň “Slovak“ – 100 spotov, kampaň “Advent“ – 100 spotov, kampaň B&A – 100 spotov,

- č. 2020123102 s dátumom dodania 31.12.2020 za realizáciu reklamnej kampane - 12/2020, základ
dane 15 000 eur, DPH 20 % v sume 3000 eur, s podtextom fakturujeme Vám dohodnutú sumu za
kompletnú realizáciu reklamnej kampane v rádiu Best FM, v mesiaci december 2020 v nasledovnom
rozsahu: kampaň “Auto“ – 50 spotov, kampaň “KNM“ – 100 spotov, kampaň “ Gaudi“ – 50 spotov,

- č. 2020123103 s dátumom dodania 31.12.2020 za realizáciu reklamnej kampane – 12/2020, základ
dane v sume 27 500 eur, DPH 20 % v sume 5500 eur s podtextom fakturujeme Vám dohodnutú sumu
za kompletnú realizáciu reklamnej kampane v rádiu Best FM, v mesiaci december 2020, v nasledovnom
rozsahu: kampaň “QUAD“ -125 spotov/v dĺžke 60 sekúnd.

5. Daňový subjekt – žalobca okrem faktúr predložil i Rámcovú zmluvu o mediálnej spolupráci
2020083101 uzatvorenú dňa 31.8.2020 medzi dodávateľom VITACO, s.r.o. a objednávateľom B&A
Constructive, s.r.o. Predložená zmluva je rovnakého znenia ako zmluva s JopalBa s.r.o., líši sa len
zmluvnými stranami, obdobím na ktoré je uzavretá. Zmluva s B&A Constructive s.r.o. je uzavretá na
obdobie september až december 2020 a zmluva s JopalBa s.r.o. je na obdobie jún až december 2020

a líšia sa ešte v bode 3. článku V. Dodacie podmienky a storno podmienky, podľa ktorého v prípade, že
výrobu reklamného spotu bude zabezpečovať dodávateľ, je objednávateľ povinný dodať text k výrobe
reklamného spotu a predbežný scenár reklamy, najneskôr 5 dní pred začiatkom vysielania (zmluva
s JopalBa s.r.o.), pričom v zmluve s B&A Constructive s.r.o. sú to tri dni. Daňová subjekt – žalobca
zároveň predložil objednávku od odberateľa B&A Constructive s.r.o. zo dňa 25.11.2020 s už konkrétnymi

cenami. Objednávkou si B&A Constructive s.r.o. objednala u VITACO, s.r.o. reklamno-inzertné spoty
a vysielanie reklamných kampaní vo vybranom rádiu. Reklamné spoty podľa neskorších písomných
vyjadrení konateľa A. B. odovzdal daňovému subjektu – žalobcovi odberateľ B&A Constructive s.r.o. už
nahraté a pripravené na odvysielanie.

6. Správca dane vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že daňový subjekt – žalobca bol
sprostredkovateľom odvysielania reklamných spotov v Rádiu Best FM bez akéhokoľvek zásahu do nich.
Ich odvysielanie nesprostredkoval priamo u poskytovateľa reklamného priestoru – Rádio Best FM, ale
cez ďalšieho sprostredkovateľa – spoločnosť JopalBa s.r.o.

7. Za účelom preverenia odpodstatnenosti uplatneného odpočítania dane z predložených faktúr
vykonal správca dane dokazovanie. V rámci toho zaslal výzvu č. 101031867/2021 zo dňa 14.6.2021,
ktorou vyzval daňový subjekt – žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich sa realizácie
fakturovaných reklamných služieb. Daňový subjekt vo svojej odpovedi zo dňa 1.7.2021 uviedol, žespoločnosť vykonáva reklamné a marketingové služby. Pokiaľ sa týka nadviazania spolupráce so
spoločnosťou JopalBa, s.r.o. túto nadviazal konateľ VITACO, s.r.o. s konateľom JopalBa, s.r.o. na
základe dlhodobej známosti. Komunikovali medzi sebou konatelia spoločnosti. Uviedol, že nie je

kompetentný sa vyjadrovať k ekonomickej činnosti iného podnikateľského subjektu, konkrétne JopalBa,
s.r.o. Dôvodom výberu bola jeho vedomosť, že jeho známy C. D. – konateľ JopalBa, s.r.o. mu vie
poskytnúťpožadovanéslužbyvoblastireklamy.Telefónnečíslo,prostredníctvomktoréhosdodávateľom
JopalBa, s.r.o. komunikoval neuviedol. Osobne sa nestretli. K Rámcovej zmluve o mediálnej spolupráci
č. 2020053101 medzi JopalBa s.r.o. a VITACO, s.r.o. uviedol, že bola podpísaná konateľmi v Trenčíne

na konci mája 2020, miesto ani osobu nekonkretizoval. Mediálne plány k prijatým faktúram predložil
v prílohách elektronického podania. K článku V. Dodacie podmienky a storno podmienky zmluvy
daňový subjekt – žalobca v odpovedi uviedol len informáciu, že nahrávky mu dodal jeho odberateľ
vo forme zvukových súborov, ktoré následne preposlal spoločnosti JopalBa, s.r.o., aby zabezpečila
ich odvysielanie v požadovanom množstve. Taktiež správca dane vyzval daňový subjekt – žalobcu,
aby identifikoval jednotlivo autorov reklamno- inzertných spotov, ktoré boli spoločnosti VITACO, s.r.o.

fakturované predloženými faktúrami od spoločnosti JopalBa, s.r.o. na základe objednávky zo dňa
26.11.2020. Daňový subjekt – žalobca odpovedal len odkazom na jeho predchádzajúcu odpoveď,
v ktorej uviedol, že nahrávky mu dodal jeho odberateľ reklamných spotov vo forme zvukových súborov,
ktoré následne preposlal spoločnosti JopalBa, s.r.o., aby zabezpečila ich odvysielanie v požadovanom
množstve.

8. Správca dane okrem uvedeného vyzval daňový subjekt – žalobcu na preukázanie toho, ako
bola stanovená cena za jednotlivé reklamno – inzertné spoty, ktoré boli spoločnosti VITACO, s.r.o.
fakturované spoločnosťou JopalBa, s.r.o. na základe objednávky VITACO, s.r.o. zo dňa 26.11.2020
(v prípade, že podľa cenníka, mal predložiť cenník). Daňový subjekt – žalobca v tejto súvislosti

uviedol, že ceny boli stanovené dohodou zmluvných strán bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych
informácií.Kidentifikáciiosoby,sktoroujednalzástupcadaňovéhosubjektu–žalobcupredvyhotovením
objednávky zo dňa 26.11.2020, keďže už v uvedenej objednávke je presne stanovená cena, ktorá mu
bola následne v nezmenenej výške fakturovaná, sa daňový subjekt - žalobca vyjadril, že komunikácia
ohľadne objednávok vždy prebiehala priebežne niekoľko týždňov vopred a súčasťou tejto komunikácie

boli aj dohody o cenách spotov, dohodnuté ceny sa prirodzene uviedli aj do objednávky, pričom
osobu, s ktorou komunikoval neidentifikoval, len konštatoval, že s konateľom dodávateľa. Správca dane
vprípade,akbolacenastanovenádohodouvyzvaldaňovýsubjekt–žalobcunauvedeniekedybolacena
dohodnutá, kto dojednával cenu a čo konkrétne vyplývalo na výšku dohodnutej sumy. K tomuto daňový
subjekt – žalobca uviedol, že ceny sa dojednávali priebežne počas spolupráce s konateľmi spoločnosti

a na výšku mali vplyv jeho predajné ceny, ktoré si dohodol s odberateľom spotov tak, aby spoločnosť
VITACO, s.r.o. dosiahla na danom obchode zisk.

9. Okrem uvedeného správca dane preveroval zdaniteľné plnenia od dodávateľa a subdodávateľov,
o ktorých správnosti a pravdivosti mal pochybnosti. Zistil, že spoločnosť JopalBa s.r.o. bola

v zdaňovacom období december 2020 výhradným dodávateľom daňového subjektu – žalobcu.
Uvedenej spoločnosti bolo podľa kontrolného výkazu DPH a aj podľa faktúr predložených spoločnosťou
ABC produkčná s.r.o. fakturované touto spoločnosťou faktúrou č. 1020200338 s dátumom dodania
31.12.2020, základ dane v sume 1000 eur, DPH 20 % v sume 200 eur a faktúrou č. 1020200337
s dátumom dodania 31.12.2020, základ dane v sume 500 eur, DPH 20 % v sume 100 eur

objednané odvysielanie predmetných reklamných spotov v rádiu Best FM. Spoločnosť JopalBa s.r.o. si
z týchto prijatých faktúr odpočítanie dane v zdaňovacom období decembri 2020 neuplatnila. Prvotným
poskytovateľom reklamných služieb bola teda spoločnosť ABC produkčná s.r.o., ktorá predávala
reklamný priestor v Rádiu Best FM a zabezpečovala reklamných partnerov pre toto rádio. Daňový
subjekt – žalobca nenakúpil reklamný priestor- odvysielanie spotov od spoločnosti ABC produkčná, s.r.o.

priamo ale cez sprostredkovateľa, spoločnosť JopalBa, s.r.o., ktorá príslušnú daň vo výške 13 200 eur
neodviedla do štátneho rozpočtu, ale si uplatnila odpočítanie dane na vstupe podľa kontrolného výkazu
v celkovej výške 13 066,11 eur.

10. Ďalej správca dane zistil, že v časti B2 kontrolného výkazu si spoločnosť JopalBa s.r.o. uplatnila

odpočítanie DPH v sume 10 073,72 eur za dodanie tovaru EURO palety od nekontaktnej spoločnosti
Mirasol, s.r.o., ktorá podala negatívne/nulové daňové priznanie, a ktorá daň nepriznala a neodviedla do
štátneho rozpočtu. Jedná sa o spoločnosť bez konateľa. Spoločníkom je česká spoločnosť HSJ Auto
spol. s.r.o., ktorá bola z obchodného registra Českej republiky vymazaná dňa 9.9.2020.11. Spoločnosť JopalBa s.r.o. podľa dokladov predložených správcovi dane na výzvu zo dňa 2.9.2021
deklarovala zároveň v zdaňovacom období december 2020 dodanie zdaniteľných plnení do Českej

republiky spoločnosti NEXUS BUSINESS s.r.o. v celkovej sume 57 420 eur bez DPH – oslobodené
od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,zákon o DPH“). Predmetom dodania malo byť celkovo 4770 ks paliet čierna EURO v zmysle
faktúr (špecifikovaných na str. 6. rozhodnutia žalovaného). Spoločnosť JopalBa, s.r.o. deklarovala
nadobudnutie uvedených EURO paliet od spoločnosti Mirasol, s.r.o., ktorá podávala negatívne/nulové

daňové priznania.

12. Spoločnosť JopalBa, s.r.o. v časti B2 kontrolného výkazu v zdaňovacom období december 2020
uviedla len spoločnosť Mirasol, s.r.o. ako jediného dodávateľa. Právo na odpočítanie DPH vo výške 300
eur z prijatých faktúr od spoločnosti ABC produkčná, s.r.o. si v zdaňovacom období december 2020
neuplatnila. Správca dane ďalej z odpovede na MVI zistil, že nákup EURO paliet od spoločnosti Mirasol,

s.r.o. a ich následné dodanie do Českej republiky spoločnosti NEXUS BUSINESS s.r.o. sa reálne
neuskutočnilo. Rovnako sa neuskutočnil nákup zdaniteľných plnení (preberanie, kontrola a oprava
poškodených paliet) od spoločnosti HAZ-SLOVAKIA, s.r.o. Podľa vykonaného dokazovania nákup
a dodanie EURO paliet bolo deklarované účelovo z dôvodu, vzniku minimalizovania rozdielu medzi
DPH na vstupe a DPH na výstupe (výsledkom v daňovom priznaní DPH za december 2020 bola

vlastná daňová povinnosť vo výške 133,89 eur, ktorá bola do štátneho rozpočtu odvedená). Odpoveďou
na žiadosť správcu dane, ktorá sa týkala spoločnosti NEXUS BUSINESS, s.r.o. deklarovaného
odberateľa zdaniteľných plnení od spoločnosti JopalBa, s.r.o. bolo, že požiadaný správca dane zaslal
daňovému subjektu výzvu k umožneniu vykonania miestneho zisťovania. Daňový subjekt na výzvu
nereagovalapožadovanédokladynepredložil.Sídlospoločnostijevirtuálnouadresou,ideonekontaktnú

spoločnosť, registrácia k DPH bola ukončená 19.1.2021.

13. Konateľ spoločnosti JopalBa, s.r.o. C. D. bol vypočutý v Českej republike, ktorý sa vo svedeckej
výpovedi vyjadril, že spoločnosť JopalBa, s.r.o. nepozná, v reklamnom biznise nepodniká, nepozná ani
spoločnosť VITACO, s.r.o., nevie ako sa jeho meno dostalo do Obchodného registra v SR. Z uvedeného

pre správcu dane vyplynulo, že jeho meno bolo zneužité a nepodpisoval za spoločnosť JopalBa, s.r.o.
zmluvy ani faktúry, hoci je na nich jeho meno. Uviedol, že podniká v oblasti stavebníctva, pričom
podnikateľskú činnosť vykonáva len na území Českej republiky ako samostatne zárobkovo činná osoba.

14. Správca dane taktiež poukázal na to, že daňové priznanie právnických osôb a účtovná závierka

za r. 2020 spoločnosti JopalBa, s.r.o. nekorešponduje s daňovými priznaniami k DPH za r. 2020, za
spoločnosť konajú iné osoby ako osoba zapísaná v obchodnom registri SR, disponentom na účte je
osoba E. F. G., ktorá nie je konateľom ani spoločníkom či zamestnancom spoločnosti JopalBa, s.r.o.
Táto spoločnosť nemá a nemala žiadnych zamestnancov v roku 2020, sídli na virtuálnom sídle, podľa
účtovnej závierky za rok 2020 nedisponovala žiadnym hmotným majetkom, pri celkových deklarovaných

tržbách vo výške 547 186, 37 eur odviedla za rok 2020 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1210,07 eur.

15. Za ďalšiu nezrovnalosť považoval správca dane rozdiely medzi faktúrami (č. 2020123101,
2020123102, 2020123103) od spoločnosti JopalBa, s.r.o., ktoré osobitne predložila spoločnosť JopalBa,
s.r.o. a daňový subjekt – žalobca, keď boli zistené nezrovnalosti čo sa týka bankových účtov, na ktoré

mali byť faktúry uhradené.

16. Podľa správcu dane je z informácií, ktoré boli poskytnuté v rámci MVI evidentné, že za spoločnosť
JopalBa, s.r.o. konala iná osoba ako konateľ zapísaný v obchodnom registri SR. Konateľ s adresou
v Českej republike bol zapísaný v obchodnom registri len z dôvodu sťaženia preverenia zdaniteľných

plnení zo strany správcu dane, zároveň bol na obchodný register predložený sfalšovaný podpisový vzor
tohto konateľa. Pri vypočutí svedka C. D., ktorého sa daňový subjekt – žalobca ani jeho splnomocnený
zástupca nezúčastnili aj keď boli o výsluchu upovedomení svedok tvrdil, že spoločnosť JopalBa, s.r.o.
nepozná a nikdy nebol jej konateľom.

17. Správca dane vyslovil úvahu, že za účelom, aby v kontrolnom výkaze spoločnosti JopalBa,
s.r.o. boli v súlade sumy DPH na vstupe aj výstupe, a aby bola v daňovom priznaní spoločnosti
JopalBa, s.r.o. vykázaná, čo najnižšia vlastná daňová povinnosť, tak bola do dodávateľského reťazca
ako dodávateľ tmavých EURO paliet vložená spoločnosť Mirasol, s.r.o., ktorá podala negatívne/nulové daňové priznanie a kontrolný výkaz, z čoho vyplýva, že DPH z dodania tovaru nepriznala
a nedoviedla do štátneho rozpočtu. Zároveň spoločnosť JopalBa, s.r.o. v súhrnom výkaze a aj podľa ňou
predložených faktúr deklarovala dodanie predmetných tmavých EURO paliet do Českej republiky, kde

daň z ich nadobudnutia nebola nikdy priznaná a odvedená, keď spoločnosť NEXUS BUSINESS, s.r.o. je
nekontaktná a nepodala daňové priznania od augusta 2019. Z uvedených zistení je podľa správcu dane
preukázané, že predmetné nadobudnutie EURO paliet sa neuskutočnilo, keďže deklarovaný dodávateľ
nevykonáva ekonomickú činnosť.

18. Napokon správca dane vypočul aj H. I. A. – obchodnú riaditeľku Rádia Best FM, zároveň spoločník
v spoločnosti ABC produkčná, s.r.o., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že sa jej ozval klient
JopalBa, s.r.o. v prvej polovici r. 2020 s tým, že má záujem odvysielať reklamné spoty v ich rádiu. Dohodli
si podmienky a začala sa spolupráca. Podľa jej vyjadrení komunikovala s C. D. telefonicky a emailom,
no osobne sa nestretli. K objednávke, resp. jej formátu od JopalBa, s.r.o. uviedla, že klient si v takomto
formáte vyrobil objednávku sám. Cena bola stanovená na základe dohody. Čo ovplyvnilo výšku ceny

bližšie nešpecifikovala, nevedela ako riešili návrh ceny, asi vzájomne kalkulovali. K priemernej cene
0.07 eur bez DPH za sekundu odvysielania spotu uviedla len to, že cena je prijateľná a akceptovateľná
pre Rádio Best FM. Či za podobnú cenu predali reklamný priestor aj inej spoločnosti uviedla, že určite
áno – nešpecifikovala komu. Spoločnosť VITACO, s.r.o. a jej konateľa A. B. nepozná. Spoločnosť
B&A Constructive s.r.o. a jej konateľa J. E. tiež podľa jej vyjadrení nepozná, hoci spoločnosť ABC

produkčná, s.r.o. zabezpečila na základe objednávky od JopalBa, s.r.o. odvysielanie reklamných spotov
tejto spoločnosti.

19. Na základe vyššie uvedeného dospel správca dane k záveru, že uvedeným spôsobom sa uskutočnil
podvod na DPH a daň nebola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške, pretože spoločnosť ABC

produkčná, s.r.o. ktorá je prvotným dodávateľom reklamného priestoru v rádiu Best FM deklaruje jeho
dodanie spoločnosti JopalBa, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období december 2020 na základe
dvoch faktúr v celkovej sume základ dane 1500 eur s DPH 20 % v sume 300 eur. Spoločnosť JopalBa,
s.r.o. dodala bez akejkoľvek zmeny tento reklamný priestor spoločnosti VITACO, s.r.o. na základe troch
faktúr vcelkovejsumezákladdane66000eur,DPH20%vsume13200eur,nopríslušnúdaňzdodania

služieb do štátneho rozpočtu neodviedla, a to spôsobom účelovo vytvoreného dodávateľského reťazca,
ktorý je poznačený podvodom na DPH. Žalobca pritom s poukazom na zistenia správcu dane vedel
a mohol vedieť, že sa svojim nákupmi zúčastňuje na plneniach poznačených podvodom na DPH.

20. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

100207272/2023 zo dňa 17.1.2023 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového
úradu Žilina č. 102089481/2022 zo dňa 26.7.2022 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na
základe údajov v riadne podaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch samotnými účastníkmi
reťazca dodávok je možné relevantne potvrdiť, že vytvorením tohto reťazca nebola do štátneho
rozpočtu nikdy v správnej výške odvedená DPH, ktorá bola uplatňovaná všetkými účastníkmi na

nasledujúcich stupňoch účelového reťazca. Teda aj DPH, ktorá bola uplatnená daňovým subjektom –
žalobcom, ktorý si v decembri 2020 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 13 200 eur z nákupu reklamných
služieb od dodávateľa JopalBa, s.r.o. Jediným účelom vytvoreného fakturačného reťazca platiteľov
DPH Mirasol, s.r.o. – ABC produkčná, s.r.o. JopalBa, s.r.o. – VITACO, s.r.o. - B&A Constructive
s.r.o. bol zneprehľadnenie, na konkrétne ktorom stupni reťazca nebola odvedená DPH, ktorá bola

uplatnená účastníkmi a to podávaním nepravdivých daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov,
ktorými títo platitelia deklarovali pri tisícových hodnotách predajov nepravdivé nereálne veľmi nízke/
dokonca nulové vlastné daňové povinnosti, uhrádzané do štátneho rozpočtu SR. Platiteľ dane, ktorý
vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu
k DPH sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na

otázku, či má z opätovného predaja prospech, alebo nie (rozsudok Kittel a Recolta Recycling, C-439/04
a C-440/04 bod 56.). Podľa žalovaného daňový subjekt – žalobca v čase realizácie sporných transakcií
nekonal v dobrej viere, keď disponoval informáciami a to, že koná s osobou ktorá nebola oprávnená
za dodávateľa konať. Vedel, že cena za prijatú službu je niekoľko násobne vyššia, ako cena, ktorú
fakturoval skutočný poskytovateľ služby – ABC produkčná, s.r.o. Daňový subjekt - žalobca následne

cenu za poskytnutú službu bez pridanej hodnoty navýšil svojmu odberateľovi a to aj v prípade, že bol len
sprostredkovateľom služieb. Daňový subjekt- žalobca nekonal v dobrej viere, keď si nepreveril osobu,
s ktorou uzatváral obchody a ktorá bola oprávnená za spoločnosť JopalBa, s.r.o. konať. V konaní bolo
preukázané,žeC.D.nikdynebolkonateľomspoločnostiJopalBa,s.r.o.,otejtospoločnostinikdynepočula nepozná A. B. – konateľa daňového subjektu - žalobcu. Totožnosť jeho osoby si daňový subjekt –
žalobcanepreveril.Zuvedenéhovyplýva,ževedel,žesvojimkonanímjesúčasťoupodvodnéhoreťazca.
Žalovanýpoukázalnato,ževedomosťdaňovéhosubjektuozapojenísadopodvodnéhokonaniavyplýva

aj z toho, že daňový subjekt - žalobca predložil k daňovej kontrole objednávku, zmluvu medzi ním
a JopalBa, s.r.o. a faktúry prijaté od spoločnosti JopalBa, s.r.o., ku ktorým sa vyjadril, že uvedenú zmluvu
podpísali konatelia spoločnosti v Trenčíne dňa 31.5.2020, čo je v rozpore s vyjadrením C. D., ktorý
potvrdil, že o spoločnosti JopalBa, s.r.o. nikdy nepočul a nevie ako sa jeho meno dostalo do obchodného
registra. Žalovaný taktiež poukázal i na to, že mediálne plány predložené správcovi dane vykazujú znaky

toho, že nejde o autentické originály, ale boli vyhotovené dodatočne podľa aktuálnej požiadavky správcu
dane. Poukázal aj na nepravdivosť tvrdení daňového subjektu – žalobcu o uzatvorení Rámcovej zmluvy
o mediálnej spolupráci č. 2020053101 medzi daňovým subjektom – žalobcom a jeho dodávateľom
JopalBa, s.r.o., ktorá mala byť podpísaná konateľmi týchto spoločností dňa 31.5.2020, čo popísal už
vo svojom rozhodnutí správca dane. V nadväznosti na všetky správcom dane zistené skutočnosti bolo
overenie dodávateľa JopalBa, s.r.o. zo strany daňového subjektu - žalobcu v Obchodnom registri

SR len formálne a nepostačujúce, pričom mal venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým konkrétnym
okolnostiam sporných obchodných transakcií. Záverom dal do pozornosti to, že zásada neutrality DPH
nebráni tomu, aby správca dane obmedzil základné právo na odpočítanie DPH v prípade ak daňový
subjekt v obchodnom styku narušil riadne fungovanie spoločného systému DPH a to aj keď splnil
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

21.ProtitomutorozhodnutiupodalžalobcanaKrajskomsúdevŽilinesprávnužalobu,ktorousadomáhal
zrušenia tak rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správcu dane a to z dôvodov uvedených v ust. §
191ods.1písm.c),d),e),f),g)zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen,,S.s.p.“).
Mal za to, že žalovaný arbitrárne potvrdil rozhodnutie správcu dane a nevysporiadal sa riadne so

skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.
Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že žalobca si z dôvodu svojej
účasti na podvode vo vzťahu k DPH uplatnil nárok na odpočítanie DPH z prijatých faktúr v predmetnom
zdaňovacom období neoprávnene a pri nákupe reklamných služieb vedel alebo mohol vedieť, že sa
takýmto nákupom zúčastnil podvodného reťazca vytvoreného za účelom neodvedenia príslušnej DPH.

Uvedené právne posúdenie je nesprávne pretože je dvojité, žalobca vedel a súčasne žalobca mohol
vedieť. Uvedené právne posúdenie o údajnej účasti žalobcu na údajnom podvode na DPH nemá oporu
vo vykonaných dôkazoch správcom dane v administratívnom spise, z ktorých by takéto skutkové zistenia
vyplývali a je len predpokladom správcu dane, že žalobca vedel a súčasne mohol vedieť. O tom svedčí aj
slovné spojenie nesprávneho právneho posúdenia, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa takýmto

nákupom zúčastnil podvodného reťazca vytvoreného za účelom neodvedenia príslušnej DPH. Naviac
za rovnakej dôkaznej situácie v daňovom spise z daňového konania o kontrole oprávnenosti odpočítania
DPH za zdaňovacie obdobie september 2020 vyplýva z protokolu o vykonaní daňovej kontroly zo
dňa 21.12.2021, že na základe výsledku vykonanej daňovej kontroly DPH uvedeného v časti II. tohto
protokolu nebol u daňového subjektu VITACO, s.r.o. zistený rozdiel dane oproti dani vyrubenej daňovým

priznaním za zdaňovacie obdobie september 2020. Žalovaný a správca dane v rozhodnutiach neuviedli
dôkazy preukazujúce, že na akom stupni dodávateľského reťazca dodania reklamných služieb malo
dôjsť k neodvedeniu DPH. Samotný správca dane svoje právne posúdenie opiera nie o administratívny
spis a dôkazy v ňom obsiahnuté, ale o možnosť predpokladu, že by žalobca nevedel o svojom zapojení
v dodávateľskom reťazci, ktorý je poznačený podvodom na DPH, keď konštatoval, že nie je možné

predpokladať, že by spoločnosť VITACO, s.r.o. nevedela o svojom zapojení v dodávateľskom reťazci,
ktorý je poznačený podvodom na DPH. V nadväznosti na to sa žalobca domáhal aj aplikácie bodov 40.
až 45 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11, BONIK.

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v zásade zrekapituloval dôvody, na ktorých bolo založené tak

rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného. Mal za to, že správca dane zákonným spôsobom zistil
všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých
prijal právny záver, že v predmetnej veci došlo k podvodnému konaniu, pričom postupoval v súlade
s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať,

že žalobca vedel, že je zapojený do podvodného konania na DPH. Rozhodnutia finančných orgánov
obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Postup správcu dane,
ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Správca dane ako aj žalovaný
aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím najeho povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Námietky žalobcu sú identické s odvolacími námietkami,
ku ktorým sa žalovaný už vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

23. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe v celom rozsahu nesúhlasil so skutkovou
a právnou argumentáciou žalovaného. Opätovne zdôraznil, že rozhodnutia finančných orgánov sú
nezákonné, keďže sú postavené na dvoch rozdielnych skutkových záveroch a na dvoch právnych

posúdeniach, ktoré nemôžu existovať vedľa seba. Trval na tom, že je povinnosťou príslušných
finančných orgánov predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť
k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na
odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca. Zo strany finančných orgánov neboli predložené objektívne dôkazy,
na základe ktorých by bolo možné dospieť buď k záveru, že žalobca vedel alebo k záveru, že žalobca

vedieť mal že uvedené plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu.

24. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

25. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime §
177 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich

vydaniu. Dospel pritom k záveru o zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a teda o nedôvodnosti
podanej žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom verejne vyhláseným dňa 27.2.2025.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100207272/2023 zo dňa
17.1.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102089481/2022 zo dňa 26.7.2022,

ktorýmpodľa§68ods.5Daňovéhoporiadkuvyrubilžalobcovirozdieldanevsume13200eurnaDPHza
zdaňovacie obdobie december 2020. Žalobcovi tak neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
(špecifikovaných v bode 3. tohto rozsudku) v kontrolovanom zdaňovacom období december 2020 od
dodávateľa JopalBa s.r.o., keď predmetom plnenia mala byť realizácia reklamnej kampane spočívajúca
v odvysielaní spotov v Rádiu Best FM pre odberateľa žalobcu – spoločnosť B&A Constructive, s.r.o.

27. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

28. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

29. Podľa 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazujea) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

36. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia

alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

37. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a

služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c)ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie,
ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného
v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie

potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila
faktúru, d)neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

42. Primárne správny súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi
preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním

daňovéhopodvodu/zneužitiaprávaaleboúčastidaňovéhosubjektunaňom(rozhodnutiaSúdnehodvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na
preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp.zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné
bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne

preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3.
septembra 2020, body 37, 43).

43. V tomto smere možno uviesť, že daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť

zavinené „protiprávne konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného
alebo zamlčaním podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu
zisteniu a splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu
a obohateniu osoby páchajúcej daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v
oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95).

44. Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie
daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná
osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli
dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane,
vedela alebo mala vedieť že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii,

ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa
totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode
alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z
používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri v tomto zmysle
uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body 22 a 23, ako

aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj citovanú
judikatúru)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa
24. novembra 2022, bod 25).

45. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované

na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový
subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti
na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho
obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou, mal vedieť . „[S] režimom
s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné odopretie

uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť že dotknutá transakcia bola
súčasťoupodvoduspáchanéhododávateľomalebožeinátransakcia,ktorájesúčasťoureťazcadodávok
pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom podvodu v oblasti
DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na
ochranu nárokov štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20,

EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod
49)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24.
novembra 2022, bod 26).

46. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia

práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na
posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel,
C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie
práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje
do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne

zodpovedané kladne:
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?47. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dôkazné bremeno
zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v
prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva dôkazné bremeno finančné orgány.

48. V predmetnej veci dôvodom nepriznania odpočítania dane žalobcovi nebolo nesplnenie
materiálnych/hmotnoprávnych podmienok, ale účasť žalobcu na podvodnom konaní vo finančnými

orgánmi popísanom fakturačnom reťazci Mirasol s.r.o. – ABC produkčná s.r.o. – JopalBa, s.r.o. –
VITACO, s.r.o . (žalobca) - B&A Constructive, s.r.o., v rámci ktorého došlo k daňovému úniku na
DPH, keď tento bol dôsledkom podvodného konania, s ktorým boli posudzované zdaniteľné obchody
žalobcu spojené. V súvislosti s vyhodnotením jednotlivých plnení realizovaných v rámci fakturačného
reťazca bolo preukázané, že došlo k podvodnému konaniu na DPH a daň nebola odvedená do štátneho
rozpočtu v správnej výške. Dodávateľ žalobcu – JopalBa, s.r.o. nakúpil žalobcom objednané služby

– odvysielanie spotov v Rádiu Best FM od spoločnosti ABC produkčná, s.r.o., pričom zo skutkových
zistení finančných orgánov vyplynulo, že uvedená spoločnosť bola prvotným dodávateľom reklamného
priestoru v rádiu Best FM, keď táto spoločnosť deklarovala dodanie služieb spoločnosti JopalBa, s.r.o.
v kontrolovanom zdaňovacom období december 2020 na základe dvoch faktúr v celkovej sume 1500
eur a DPH 20 % v sume 300 eur. Spoločnosť JopalBa, s.r.o. pritom dodala bez akejkoľvek zmeny

tento reklamný priestor spoločnosti VITACO, s.r.o. t.j. žalobcovi na základe troch faktúr v celkovej
sume základ dane 66 000 eur, DPH 20 % v sume 13 200 eur, no príslušnú daň z dodania služieb
do štátneho rozpočtu neodviedla, čím došlo k úniku na DPH. Finančné orgány taktiež poukázali na
to, že spoločnosť JopalBa, s.r.o, príslušnú daň do štátneho rozpočtu neodviedla, pretože si uplatnila
právo na odpočítanie dane vo výške 10 073, 72 eur za nákup EURO paliet od nekontaktnej spoločnosti

Mirasol, s.r.o. Z posudzovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi vyššie označenými
spoločnosťami tak došlo k daňovému úniku na DPH, tento daňový únik bol dôsledkom podvodného
konania, keď na základe údajov v riadne podaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch
účastníkmi predmetného reťazca nebola do štátneho rozpočtu nikdy v správnej výške odvedená DPH,
ktorá bola uplatňovaná všetkými účastníkmi na nasledujúcich stupňoch predmetného reťazca, ktorého

jediným účelom bolo zneprehľadnenie, na konkrétne ktorom stupni reťazca nebola odvedená DPH, ktorá
bola uplatnená účastníkmi a to podávaním nepravdivých daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov,
ktorými títo platitelia deklarovali pri tisícových hodnotách predajov nepravdivé nereálne veľmi nízke/
dokonca nulové vlastné daňové povinnosti, uhrádzané čo štátneho rozpočtu SR.

49. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla
2024, bod 55). Ako už bolo naznačené, odlišovanie medzi dôvodmi nepriznania odpočítania dane nie

je samoúčelné, ale má svoj hlbší význam. V prípade preukazovania podstatných podmienok práva na
odpočítanie dane totiž dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte uplatňujúcom si daňové oprávnenie.
Jeho neunesenie znamená nepriznanie daňového oprávnenia. Pokiaľ sa týka daňového podvodu,
vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom či zneužití práva však dôkazné
bremeno na preukázaní rozhodných skutočností pre neuznanie daňového oprávnenia neťaží daňový

subjekt, ale zaťažuje správcu dane.

50. V súvislosti so súdnym preskúmavacím konaním pritom nie je ani rozhodujúce, či finančné orgány
vykonajú 3 alebo 4- krokový tzv. Axel Kittel test, keďže ide len o formálnu metodickú pomôcku, ktorou sa
vymedzuje rámec pre podstatné skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať. Z hľadiska súdneho prieskumu

tak nie je podstatné či a aký test správca dane a žalovaný vykonali, ale či ich argumentácia poskytuje
zrozumiteľné odpovede na to, (i) či došlo k daňovému úniku, (ii) ktorý je podvodného charakteru, (iii)
je prepojiteľný/spojiteľný aj s obchodmi daňového subjektu a (iv) či daňový subjekt vedel alebo mohol
vedieť o tom, že posudzované plnenia sú spojené s podvodným konaním. Z odôvodnení rozhodnutí
finančných orgánov možno podľa názoru správneho súdu vyvodiť, že na všetky tieto otázky vo svojich

rozhodnutiach poskytli kladné odpovede.

51. V posudzovanej veci bola spornou predovšetkým otázka správnosti posúdenia, resp. vyhodnotenia
tzv. vedomostnej zložky vyššie popísaného Axel Kittel testu, t.j. vedomosti žalobcu o podvodnomkonaní v súvislosti s prijatím služieb od priameho dodávateľa JopalBa, s.r.o. Nosnou námietkou,
ktorou žalobca odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí bolo, že tak správca dane
ako aj žalovaný pri nimi tvrdenom zapojení sa žalobcu do reťazca dodávok plnení poznačených

podvodným konaním vec (bez uvedenia dôkazov, resp. opory v administratívnom spise) nesprávne
právne posúdili a to tým, že ich závery sú postavené na dvoch rozdielnych skutkových záveroch
a dvoch právnych posúdeniach, ktoré nemôžu existovať vedľa seba, t.j. buď žalobca vedel alebo
mohol vedieť o svojom zapojení do dodávateľského reťazca poznačeného podvodom na DPH. Inými
slovami žalobca namietal, že tak správca dane ako aj žalovaný zmiešavali otázku jeho aktívnej, resp.

pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd však už vo
svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či mohla (mala)
vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je
naozaj rozdiel. Ako správne podotýka sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že o podvodnom konaní
vedela, ide o úmyselné konanie a ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní mohla (mala) vedieť,
je jej vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú

pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých
sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové
orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej
viere)jerovnakýmdôvodompreneuznanieodpočítaniadane.Diferencovaniemedzitým,čisťažovateľka

vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania
- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových

okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí
žalovaného a správcu dane“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).

52. Správny súd v tejto spojitosti poukazuje na to, že finančné orgány v odôvodnení svojich
rozhodnutí popísali viacero konkrétnych nezrovnalosti (napr. už rozdiely medzi faktúrami č. 2020123101,
2020123102, 2020123103 od spoločnosti JopalBa, s.r.o., ktoré osobitne predložila spoločnosť JopalBa,
s.r.o. a žalobca, keď boli zistené nezrovnalosti čo sa týka bankových účtov, na ktoré mali byť faktúry
uhradené, či spochybnenie autenticity mediálnych plánov, ktoré mali byť vyhotovené dodatočne), ale

i takých skutkových zistení, ktoré v súvislosti s posúdením tzv. vedomostnej stránky žalobcu o zapojení
sa do reťazca dodávok poznačených podvodom s DPH vyhodnotili vo vzťahu k nim uplatnenému
odpočítaniu dane v jeho neprospech. Išlo predovšetkým o zistenia viažuce sa k osobe - C. D.,
ktorý mal vystupovať ako konateľ priameho dodávateľa žalobcu – JopalBa, s.r.o., resp. s ktorým
mal žalobca dojednať a uzavrieť Rámcovú zmluvu o mediálnej spolupráci, a na základe ktorej malo

dôjsť i k vystaveniu faktúr a dodaniu služieb (odvysielanie reklamných spotov v Rádiu Best FM) pre
žalobcu ako odberateľa. Finančné orgány v tejto súvislosti poukazovali predovšetkým na výpoveď C.
D., vypočutého v Českej republike, ale i na žiadosť správcu dane týkajúcu sa preverenia pravosti
písomnosti – podpisového vzoru, ktorá bola predložená Obchodnému registru SR. Z uvedených zistení
pritom vyplynulo, že C. D., z ktorým mal žalobca konať pri dojednaní Rámcovej zmluvy o mediálnej

spolupráci nebol oprávnený konať za dodávateľa, keď zároveň bol na Obchodný register SR predložený
sfalšovaný podpisový vzor tohto konateľa, pričom menovaný vo svojej výpovedi uviedol, že o spoločnosti
JopalBa, s.r.o. ako aj spoločnosti VITACO, s.r.o. nikdy nepočul a na Slovensku ani nepodnikal. Uvedené
skutočnosti mali oporu v administratívnom spise, keď išlo o zistenia správcu dane obstarané na základe
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v Českej republike (Úradný záznam č. 100600254/2022 zo

dňa 25.3.2022). Okrem uvedeného finančné orgány v súvislosti s vyhodnotením (možnej) vedomosti
žalobcu o zapojení sa do reťazca dodávok poznačených podvodom na DPH poukázali aj na to, že
spoločnosť JopalBa, s.r.o. v zdaňovacom období december 2020 nakúpila reklamný priestor v Rádiu
Best FM za celkovú sumu základ dane 1500 eur a DPH 20 % v sume 300 eur od spoločnosti ABC
produkčná, s.r.o. a tento reklamný priestor bez zmeny a bez akéhokoľvek zásahu predala žalobcovi za

celkovú sumu základ dane 66 000 eur a DPH 20 % v sume 13 200 eur, čo predstavuje 44 násobné
navýšenie ceny. Podľa finančných orgánov žalobca nekonal v dobrej viere, keď bol ochotný nakúpiť od
dodávateľa JopalBa, s.r.o. vysoké protihodnoty nezodpovedajúce reálnej hodnote reklamných služiebskutočného poskytovateľa služieb – spoločnosti ABC produkčná, s.r.o. podľa stanoveného cenníka
dostupného na verejných webových stránkach.

53. Ďalej správny súd uvádza, že finančné orgány (odvolávajúc sa aj na vyššie popísané zistenia) vo
svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalobca disponoval informáciami o tom, že koná s osobou (C.
D.), ktorá nebola oprávnená za dodávateľa konať. Aj na základe uvedeného tak prijali záver, že žalobca
vedel,žesvojimkonanímjesúčasťoupodvodnéhoreťazca.Zároveňvšakpoukazovaliinanedostatočnú
obozretnosťžalobcuprivýbereobchodnýchpartnerovspojenúspreverenímosoby,sktorouuskutočňuje

podnikateľskú činnosť. Finančné orgány tak konštatovali, že žalobca mal informácie o tom, že koná
s osobou neoprávnenou konať za dodávateľa a teda vedel o jeho zapojení do obchodného reťazca
poznačeného podvodom na DPH, no zároveň poukazovali na nedôslednosť žalobcu v súvislosti
s prijatím nevyhnutných opatrení (preverenie dodávateľa, resp. jeho konateľa) na zabránenie jeho účasti
v podvodnom konaní. Za ďalšiu skutočnosť, na základe ktorej žalobca vedel o jeho zapojení sa
do podvodného reťazca finančné orgány považovali niekoľkonásobné navýšenie ceny za poskytnutú

službu. V tejto súvislosti uviedli, že žalobca bol ochotný nakúpiť od dodávateľa JopalBa, s.r.o. vysoké
protihodnoty nezodpovedajúce reálnej hodnote reklamných služieb skutočného poskytovateľa služieb
– spoločnosti ABC produkčná, s.r.o. podľa stanoveného cenníka dostupného na verejných webových
stránkach.

54. Z vyššie uvedeného je tak podľa názoru správneho súdu zrejmé, že finančné orgány v odôvodnení
svojich rozhodnutí dospeli k záveru o vedomosti žalobcu o zapojení sa do podvodného reťazca
spojeného s únikom na DPH, no zároveň poukázali, resp. v konaní preukázali i také skutkové zistenia,
ktoré preukazujú, že žalobca mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
únikom. Podľa názoru správneho súdu však dostatočným spôsobom preukázali prinajmenšom jednu

z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní a to práve,
že žalobca mohol vedieť o jeho zapojení sa do podvodného reťazca spojeného s únikom na DPH. Za
podstatnú v tomto smere vyhodnotili finančné orgány (a rovnako i správny súd) skutočnosť, že žalobca
pri uzatváraní obchodnej transakcie a teda pri realizovaní objednávky, resp. dojednávaní, a uzatváraní
Rámcovej zmluvy o mediálnej spolupráci s dodávateľom JopalBa, s.r.o., nepostupoval dostatočne

obozretne, keď si v záujme minimalizácie obchodného rizika nepreveril osobu, resp. totožnosť osoby,
s ktorou mal uskutočňovať podnikateľskú činnosť (C. D.). Žalobca neprijal v tomto smere dostatočné
rozumneočakávateľnéopatrenianapredchádzanieúčastinadaňovompodvode.Určenieopatrení,ktoré
možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie
DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho

subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle
rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11). Medzi základné preventívne
a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa
nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj dostatočná informovanosť daňového subjektu o jeho
dodávateľoviatedaiprevereniesioprávneniafyzickejosobykonaťvmenepotencionálnehododávateľa,

ktorá voči daňovému subjektu vystupuje v mene tohto dodávateľa a uzaviera s ním zdaniteľný obchod.
Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by si napr. preveroval svojho obchodného partnera, resp.
totožnosť osoby majúcej konať za dodávateľa JopalBa, s.r.o. – C. D.. Neuviedol ani jeho telefónne
číslo, osobne sa nestretli, nekonkretizoval ani miesto uzavretia Rámcovej zmluvy o mediálnej spolupráci,
pričom tvrdil, že spoluprácu nadviazali na základe dlhodobej známosti. Za konateľa dodávateľa JopalBa,

s.r.o. však nekonal C. D., zapísaný v Obchodnom registri SR, ale iná osoba, pričom žalobca tvrdil, že C.
D. je jeho dlhodobý známy a na základe vedomosti o tom, že mu menovaný vie poskytnúť požadované
služby si vybral spoločnosť JopalBa, s.r.o. V tomto smere tak správny súd musel konštatovať, že
jednotlivé skutkové zistenia správcu dane ako i skutočností uvádzané žalobcom nenasvedčujú tomu, že
by zo strany žalobcu boli prijaté dostatočné opatrenia smerujúce k prevereniu osoby, ktorá mala konať

za dodávateľa.

55. Okrem uvedeného finančné orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali na to, že dodávateľ
žalobcu - spoločnosť JopalBa, s.r.o. v zdaňovacom období december 2020 tiež nakúpila reklamný
priestor v Rádiu Best FM za celkovú sumu základ dane 1500 eur a DPH 20% v sume 300 eur od

spoločnosti ABC produkčná, s.r.o. a tento reklamný priestor bez zmeny a bez akéhokoľvek zásahu
predala žalobcovi za celkovú sumu základ dane 66 000 eur a DPH 20 % v sume 13 200 eur.
Išlo tak o značné navýšenie ceny, ktoré malo žalobcu primäť k vyššej obozretnosti pri dojednaní
a uzatváraní obchodnej transakcie s dodávateľom JopalBa, s.r.o. Žalobca tak ani podľa názorusprávneho súdu nemohol konať v dobrej viere pokiaľ bol ochotný nakúpiť od dodávateľa JopalBa,
s.r.o. služby – odvysielanie reklamných spotov za ceny nezodpovedajúce reálnej hodnote reklamných
služieb skutočného poskytovateľa služieb – spoločnosti ABC produkčná, s.r.o., ktoré boli vo forme

cenníka zverejnené a dostupné na webovej stránke. Bez ohľadu na to, že finančné orgány vo svojich
rozhodnutiach uvádzali, že žalobca vedel, že cena za prijatú službu je niekoľko násobne vyššia, ako
cena, ktorú fakturoval skutočný poskytovateľ služby – ABC produkčná, s.r.o. a ktorú cenu za poskytnutú
službu následne bez pridanej hodnoty navýšil svojmu odberateľovi, možno z nich vyvodiť, že žalobca
tejto skutočnosti osobitnú pozornosť nevenoval, keď navyše ani jeden z účastníkov obchodného reťazca

sa relevantne k stanoveniu ceny vyjadriť nevedel. Ceny reklamných služieb skutočného poskytovateľa
služieb – spoločnosti ABC produkčná, s.r.o., pritom boli zverejnené a teda aj dostupné pre na webovej
stránke. Uvedené preto malo žalobcu primäť k zvýšenej obozretnosti, keďže takéto navýšenie ceny
mohlo vyvolávať pochybnosti o obchodnej transakcii, resp. indikovať jej podozrivosť.

56. Pokiaľ teda správca dane v súvislosti s vyhodnotením tzv. vedomostnej stránky v odôvodnení

svojho rozhodnutia uvádzal, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi nákupmi zúčastňuje
na plneniach poznačených podvodom na DPH, dôsledne nediferencoval otázku jeho aktívnej, resp.
pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správca dane taktiež uvádzal,
že na základe zistených informácií nie je možné predpokladať, že by žalobca nevedel o svojom zapojení
v dodávateľskom reťazci, ktorý je poznačený podvodom na DPH, pričom k obdobnému konštatovaniu

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia uchýlil i žalovaný, keď tvrdil, že je málo pravdepodobné, aby
žalobca nevedel o tom, že je zapojený do obchodného reťazca, ktorý je poznačený podvodom na DPH.
Napriek uvedenému však podľa názoru správneho súdu finančné orgány dostatočným spôsobom (a to
už s poukazom na nedôsledný prístup žalobcu k prevereniu osoby majúcej konať za jeho dodávateľa -
JopalBa, s.r.o., ako aj v súvislosti so zisteným značným navýšením ceny dodaných služieb, ktoré malo

žalobcu primäť k vyššej obozretnosti pri dojednaní a uzatváraní obchodnej transakcie) preukázali jednu
z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní a to práve,
že žalobca mohol vedieť o jeho zapojení sa do podvodného reťazca spojeného s únikom na DPH.
Žalobca napokon ani v podanej žalobe neuvádzal také skutočnosti, resp. nepredostrel konkrétnu právnu
argumentáciu, ktorou by vyššie popísané závery viažuce sa k vyhodnoteniu tzv. vedomostnej stránky,

resp. s tým súvisiacej požiadavky na prijatie opatrení smerujúcich k vylúčeniu jeho účasti na podvodnom
konaní spochybnil.

57. Žalobca poukazoval aj na to, že za rovnakej dôkaznej situácie v daňovom spise z daňového
konania o kontrole oprávnenosti odpočítania DPH za zdaňovacie obdobie september 2020 vyplýva

z protokolu o vykonaní daňovej kontroly č. 102617999/2021 zo dňa 21.12.2021, že na základe výsledku
daňovej kontroly DPH v časti II. tohto protokolu nebol u žalobcu zistený rozdiel dane oproti dani
vyrubenej daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie september 2020. Správny súd k tomuto uvádza,
že každý obchodný prípad, resp. z neho plynúci nárok na odpočítanie dane vyhodnocujú finančné
orgány s ohľadom na konkrétne skutkové zistenia samostatne. Skutočnosť, že v žalobcom označenom

zdaňovacom období september 2020 nemal byť zistený rozdiel na DPH ešte sama o sebe neodôvodňuje
záver, že v posudzovanej veci finančné orgány museli postupovať obdobne.

58. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že finančné orgány pri formulovaní svojich záverov
vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdili, svoje závery

zrozumiteľne a dostatočne odôvodnili a v konaní sa nedopustili žiadnych takých procesných pochybení,
ktoré by mali mať vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Dospel tak k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby
a preto ju postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol.

59. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a

contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu
k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).