Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124011173
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124011173.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX
v Ružomberku, na neverejnom zasadnutí dňa 20. marca 2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7PP/62/2024 zo dňa 17. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

7PP/62/2024 zo dňa 17. 12. 2024.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa odsúdený A. B., nar. XX. XX. XXXX v Ružomberku, trvale bydliskom
B. C. XXX/X, D. E., okres Ružomberok, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
– Kráľová, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 29Tk/2/2019 zo dňa 09. 01. 2020 v trvaní 7 (siedmich) rokov so zaradením

do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. sa nad odsúdeným nariaďuje dohľad probačného a mediačného úradníka v

trvaní 3 rokov, bez kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd odsúdenému ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 7PP/62/2024 zo dňa 17. 12. 2024 senát Okresného súdu Banská Bystrica podľa §
66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Ružomberku, trvale

bydliskom B. C. XXX/X, D. E., okres Ružomberok, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Banská Bystrica, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo
dňa 04. 11. 2024, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29Tk/2/2019 zo dňa
09. 01. 2020 v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa

17. 12. 2024 sťažnosť, ktorú písomne doplnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému
súdu dňa 13. 02. 2025, ako aj vlastnoručne písaným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
18. 02. 2025. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstatnom namietal, že na verejnom zasadnutí
dňa 17. 12. 2024 prokurátor poukázal na jeho trestnú minulosť, kedy mal byť podľa jeho vyjadrenia
dvakrát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a ani raz sa nedosvedčil. V tejto
súvislosti namietal, že z výpisu väzieb a trestov vyplýva, že bol iba jedenkrát podmienečne prepustený

z výkonu trestu odňatia slobody, pričom Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 2PP/204/2014 zo dňa
17. 10. 2017 rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe. Súd prvého stupňa teda rozhodol nazáklade nesprávne zisteného skutkového stavu, nakoľko je zrejmé, že bol z výkonu trestu podmienečne
prepustený iba raz.

Dôvodil, že formálnu podmienku podmienečného prepustenia splnil, keďže zo skráteného výpisu väzieb
a trestov zo dňa 12. 11. 2024 vyplýva, že dňa 24. 11. 2024 vykonal 2/3 trestu uloženého Rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 29Tk/2/2019 zo dňa 09. 01. 2020.

Akcentoval, že počas výkonu trestu bol šestnásťkrát disciplinárne odmenený a ani raz nebol

disciplinárne potrestaný. Riaditeľ ústavu mu do dňa dátumu podania sťažnosti dovolil celkovo päťkrát
opustiť ústav, a to najmä za účelom návštevy jeho rodiny a tiež za účelom návštevy kultúrnych,
športových a osvetových podujatí. Jeho správanie a vystupovanie, či už voči personálu ústavu alebo k
spoluodsúdeným je dlhodobo bezkonfliktné, slušné. Bol určený ako vedúci izby a svoje povinnosti si plní
kspokojnostipersonálu.Počasvýkonutrestuabsolvovalviaceroprogramovzameranýchnavzdelávanie
a resocializáciu a tiež získal rekvalifikačný kurz pod názvom „Obsluha ručnej motorovej reťazovej píly pri

inej činnosti.“ Všetky opustenia ústavu boli realizované bez nedostatkov. Od 20. 09. 2017 bol pracovne
zaradený na pracovisku v rámci vnútornej prevádzky ústavu – Dielne údržby. V rámci pracovných
činností možno konštatovať spokojnosť s jeho prístupom k práci a samotným výkonom práce o čom
svedčí množstvo udelených disciplinárnych odmien. Vzhľadom k uvedenému bol toho názoru, že svojím
správaním a plnením povinností počas výkonu trestu preukázal polepšenie, a teda spĺňam aj druhú

podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Ďalej uviedol, že počas výkonu trestu, ktorý si momentálne odpykáva, je v pravidelnom kontakte s
bývaloudružkouajehomaloletoudcérouformoutelefonickýchhovorov,video-hovorovaformounávštev.
Taktiež je v kontakte s jeho sestrou a ostatnou rodinou formou korešpondencie a návštev. Akcentoval, že

má záujem podieľať sa na výchove jeho maloletej dcéry o čom svedčí aj skutočnosť, že pravidelne každý
mesiac prispieva na jej výživu a tiež, že počas výkonu aktívne participoval na pláne sociálnej práce s
dieťaťom a jeho rodičmi, ktorý vypracoval ÚPSVaR Liptovský Mikuláš za účelom podpory a pomoci pri
budovaní vzťahu otca a dcéry. Taktiež akcentoval, že pred výkonom trestu odňatia slobody podnikal ako
SZČO v oblasti stavebníctva, pričom v tejto činnosti by chcel po prepustení z výkonu trestu aj naďalej

pokračovať, najmä preto, aby mohol svojej maloletej dcére zabezpečiť podmienky pre dôstojný život.
Je vlastníkom rodinného domu v D. E., v ktorom by býval v prípade podmienečného prepustenia na
slobodu. Vzhľadom k vyššie uvedenému bol toho názoru, že má vytvorené vhodné sociálne zázemie,
aby sa zaradil do spoločnosti a mohol viesť riadny život.

Poukázal na skutočnosť, že hodnotenie riaditeľa ústavu je dôležitým dôkazom, ktorý rozhodne nie je
možno opomenúť. Obsah takého návrhu má pomerne veľkú výpovednú hodnotu, nakoľko riaditeľ ústavu
disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informáciami vzhľadom na to, že je de facto osobou
v priamom kontakte s odsúdeným (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urtos/6/2020 zo dňa 18.
11. 2020). Uviedol, že hodnotenie riaditeľa ústavu je pozitívne, pričom podľa názoru riaditeľa participuje

na plnení programu zaobchádzania, prejavuje kritický postoj k trestnej činnosti a tiež prejavuje snahu
viesť v budúcnosti život bez páchania trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o jeho trestnú minulosť dôvodil, že podmienečne prepustený z výkonu trestu bol len jedenkrát
a to z trestu, ktorý mu bol uložený pred viac ako desiatimi rokmi, a teda tvrdenie prokuratúry a tiež

prvostupňového súdu na verejnom zasadnutí dňa 17. 12. 2024, že bol 2- krát podmienečne prepustený
z výkonu trestu je nepravdivé.

Okresný súd, podľa jeho názoru, v prípade jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a zároveň sa dôsledne nezaoberal

možnosťami a predpokladmi ako sa môže zaradiť do spoločnosti a viesť riadny život. Taktiež neprihliadol
na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery.

Vzhľadom na dĺžku trestu, ktorú vykonal, ako aj predložené hodnotenie riaditeľa ústavu a iné podklady,
bol toho názoru, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu za súčasného určenia skúšobnej doby

a súčasného nariadenia probačného dohľadu nad jeho správaním a tiež primerané obmedzenia a
povinnosti, ktoré by mu prípadne boli uložené, môžu u neho v súčasnosti posilniť vedenie riadneho
života, uľahčiť sociálnu inklúziu a v konečnom dôsledku prispieť tak k zníženiu pravdepodobnosti
recidívy.V rukou písaných podaniach v podstatnom zopakoval argumentáciu vo vzťahu k posudzovaniu
otázky vedenia života do budúcna, s akcentom na záujem o výchovu svojho maloletého dieťaťa

a zabezpečovania životných potrieb v súvislosti s budúcou prácou.

Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a sám rozhodol
tak, že ho z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 29Tk/2/2019 zo dňa 09. 01. 2020 v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom

stráženia podmienečne prepustí, alternatívne navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
bola dôvodne podaná, pretože u neho boli splnené zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 66
ods. 1 písm. b) Tr. zák. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že A. B. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29Tk/2/2019 zo dňa 09. 01. 2020 v trvaní 7 rokov so
zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, vychádzajúc z ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., musí súd
zhodnotiť konanie odsúdeného pred spáchaním trestného činu, jeho správanie vo výkone trestu odňatia

slobody a zároveň reálne zhodnotiť predpoklad, či v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada
ajnato,vakomústavenavýkontrestuodsúdenýtrestvykonáva.Prepodmienečnéprepusteniezvýkonu
trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal
trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu – plnením svojich povinností preukázal polepšenie a
možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdený splnil dňa 24. 11. 2024, po výkon dvoch
tretín uloženého trestu.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto podľa zistení krajského súdu na rozdiel od názoru

prvostupňového súdu, boli takmer v celom rozsahu splnené, keďže odsúdený počas výkonu trestu
plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, o čom svedčí najmä šestnásť
udelených disciplinárnych odmien a krajský súd zhodnotením zadovážených dôkazov uzavrel, že v
súčasnosti od neho je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného nebola splnená materiálna
podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v očakávaní vedenia riadneho
života.

Krajský súd uvádza, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto

trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej
strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného prepustenia odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody dotakej miery, že i kratším výkonom trestu, než ho uložil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri
správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení povinností odsúdeného a jeho správaním
preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby

sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode pred vykonaním celého
trestu. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného (Podľa § 66
ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu súdu na
základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel dovtedy vykonaného trestu odňatia slobody, teda aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany

spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že
polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného

v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie. Aby bolo možné zodpovedne posúdiť, či odsúdený preukázal polepšenie,
jenevyhnutnénapríkladpoznať,čobolounehopríčinoupáchaniatrestnejčinnosti.Otoviactátopotreba

vyvstáva u odsúdeného, ktorý sa dopustil závažnejšej trestnej činnosti.

Ako súd zistil zo zápisnice o verejnom zasadnutí, ale najmä zo sťažnostných dôvodov sťažovateľa,
odsúdený je kritický k spáchanej trestnej činnosti, keď v podstatnom uviedol, že zmenil zmýšľanie,
sústredí sa na rodinu, ktorá ho napriek všetkému podporuje po každej stránke, má záujem podieľať sa

na výchove jeho maloletého dieťaťa, pričom navyše si osvojil pracovné návyky a začal so samoštúdiom,
pričom si v podstate uvedomil, že cesta ktorou išiel bola zlá. Možno preto uzavrieť, že odsúdený si
uvedomil dopad jeho konania páchaním trestnej činnosti, má pozitívnu víziu vedenia riadneho života
v budúcnosti bez páchania ďalej trestnej činnosti, v dôsledku čoho podľa názoru krajského súdu
dochádza u neho k uvedomeniu si svojho zlyhania kritickým náhľadom na svoju kriminálnu minulosť.

Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto jeho postoj s prihliadnutím aj na jeho vyjadrenie môže byť
prejavom polepšenia a dáva dostatočnú záruku, že by po prepustení na slobodu viedol riadny život, keď
si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní väčšej časti uloženého trestu odňatia slobody
uvedomuje (pripúšťa). U odsúdeného tak podľa úsudku krajského súdu s poukazom na hodnotenie

ústavu došlo k náprave tých charakterových vlastností, ktoré ho doviedli až do výkonu trestu odňatia
slobody.

V prípade druhej podmienky súd skúma aj či je odsúdený schopný viesť riadny život v podmienkach
výkonu trestu, a to plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých

právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd
konštatuje, že odsúdený preukazuje polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods.
1 Tr. zák., nakoľko z odporúčacieho hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený vo výkone trestu odňatia
slobody plnením svojich povinností a správaním preukázal zlepšenie, čím je naplnená druhá podmienka
pre podmienečné prepustenie.

Tretia podmienka na podmienečné prepustenie je vzhľadom na predchádzajúcu trestnú činnosť
odsúdeného naplnená len sčasti. I napriek tomu, sa krajský súd priklonil k stanovisku ústavu a usúdil,
že s prihliadnutím na pozitívne rodinné väzby, ako aj materiálnu podporu zo strany rodiny, možno u
odsúdeného očakávať, že po podmienečnom prepustení povedie riadny život. Vedenie riadneho života

odsúdeným po podmienečnom prepustení je nevyhnutné zabezpečiť okrem určenia skúšobnej doby aj
opatreniami umožňujúcimi kontrolu správania sa odsúdeného.

Vzhľadom na uvedené, keďže došlo k naplneniu tak formálnych, ako aj materiálnych podmienok na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd uvádza, že ďalší výkon trestu

odňatia slobody u odsúdeného nie je nevyhnutný, preto odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu
trestu odňatia slobody pri určení primeranej skúšobnej doby. Na zníženie rizika zlyhania odsúdeného,
krajský súd odsúdenému uložil vhodné opatrenia, a to dohľad nad správaním sa odsúdeného v trvaní
troch rokov a povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §

180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.