Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210816
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122210816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05
Prešov, proti žalovanému: SDH, s.r.o., so sídlom Petrovany - Vysielač 573, 082 53 Petrovany, IČO: 36
447 811, právne zastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, o
odstránenie oceľového rebríka a vonkajšej technologickej jednotky klimatizácie, o odvolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 34C/56/2022 – 119 zo dňa 14.12.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku I.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný odstrániť oceľový rebrík o rozmere: šírka
stupníc 40 cm, šírka rebríka 70 cm, hĺbka rebríka 70 cm a výška rebríka 650 cm osadený na budove
skladu súp. č. XXXXX, stojacej na parcele KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
300 m2, katastrálne územie: D., obec: A., okres: A., zapísanej na LV č. XXXX, ktorý zasahuje do parcely
KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 440 m2, katastrálne územie: D., obec: A.,
okres: A., zapísanej na LV č. XXXX; a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť odstrániť presne špecifikovanú vonkajšiu technologickú jednotku klimatizácie ,
výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník

pozemku KNC č. XXXX/XX susediaceho s pozemkom žalovaného sa podanou žalobou domáhal
odstránenia vonkajšej technologickej jednotky klimatizácie (ďalej len „klimatizácia“) a oceľového rebríka
namontovaných na stavbe vo vlastníctve žalovaného bez súhlasu žalobcu. Táto stavba je umiestnená
na hranici pozemkov žalovaného a žalobcu. Podľa názoru žalobcu, žalovaný namontoval klimatizáciu
a rebrík neoprávnene, bez súhlasu žalobcu.
Medzi žalobcom a E. A. F. (druhý podielový spoluvlastník pozemku KNC č. XXXX/XX) ako
prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom bola dňa 30.12.2017 uzavretá nájomná zmluva, na základe

ktorej žalobca a E. A. F. prenajali žalovanému do užívania časť pozemku KNC č. XXXX/XX na prechod
a prejazd motorových vozidiel z miestnej komunikácia a na parkovanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že A. F. dal na namontovanie rebríka
súhlas, avšak súhlas s klimatizáciou preukázaný nebol.Z výpovede A. F. vyplýva, že rebrík slúži na zabezpečenie požiarnej bezpečnosti stavby a okolitých
budov. Uvedenú skutočnosť žalobca ani nepopieral a nerozporoval.
Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby vyhodnotil súd ako

nedôvodnú, nakoľko aj spoluvlastník sa môže samostatne brániť voči tretej osobe pred nezákonným
zásahmi do vlastníckeho práva k veci, ktorú má v spoluvlastníctve s inou osobou.
Platné právo otázku rozsahu vlastníckeho práva k pozemku síce výslovne nerieši, avšak nie je
pochybnosť o tom, že aj v súčasnosti vlastnícke právo k pozemku zahŕňa aj priestor nad jeho povrchom.
Zasahovať časťami stavby (napr. zateplením steny, balkónu a pod.) do priestoru nad susedným

pozemkom bez právneho dôvodu nie je prípustné. Aj keď rebrík a klimatizácia nie sú časťami stavby,
nakoľko ide o technické zariadenia, tak na režim ich umiestňovania s presahom na cudzí pozemok
možno analogický aplikovať vyššie uvedené, a teda platí, že zasahovať časťami technických zariadení
do priestoru nad susedným pozemkom bez právneho dôvodu nie je prípustné.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že rebrík a klimatizácia sú namontované na stavbe vo
vlastníctve žalovaného a nachádzajú sa nad pozemkom (za jeho vertikálnou hranicou) žalobcu.

Rebrík a klimatizácia tak v právnom význame obmedzujú spoluvlastníkov susediaceho pozemku v ich
vlastníckom práve.
Žalovaný odvodzoval možnosť namontovať rebrík a klimatizácia aj titulom nájomnej zmluvy. Tento názor
považoval súd prvej inštancie za nesprávny, nakoľko žalovanému bola do užívania daná len časť
pozemku, a to výlučne len za účelom prechodu a prejazdu morovými vozidlami z miestnej komunikácie

a na parkovanie vozidiel.
Vo vzťahu ku klimatizácií súd uviedol, že v konaní nebolo ani len preukázané, že niektorí zo
spoluvlastníkov dal na jej namontovanie súhlas. Na základe takto uvedeného potom vyplýva, že
žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom na umiestnenie klimatizácie. Súd prvé štáte preto
rozhodol o jej odstránení.

Čo sa týka proti požiarneho rebríka žalobca v konaní nepopieral a ani nerozporoval, že rebrík slúži
ako zásahová cesta slúžiaca k protipožiarnej bezpečnosti stavby a umožňuje zásah z vonkajšieho
priestoru ( § 81 ods. 1 a 2 vyhlášky 94/2004 Z.z.). Z dôvodu povahy rebríka a na to nadväzujúceho
zákonného verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva spoluvlastníkov pozemku KNC č. 3145/18
súd nevyhovel návrhu na odstránenie rebríka.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

3. Žalovaný v odvolaní proti vyhovujúcemu výroku rozsudku namietal nesprávne hodnotenie dôkazov

a nesprávne právne posúdenie. Argumentoval tým, že rebrík ani klimatizácia nie sú časťami stavby, sú
to hnuteľné veci, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný a sú namontované na stavbe žalovaného
nad zemským povrchom takým spôsobom a v takej výške, že žalobca nie je žiadnym spôsobom
obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve. Poukázal na nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je časť
pozemku, na ktorý má zasahovať klimatizácia, a ktorú užíva žalovaný. Žalovaný navrhol rozsudok vo

výrokuI.zmeniťažalobuzamietnuť,alternatívnezrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

4. Žalobca odvolaním napadol rozsudok čo do jeho zamietavého výroku dôvodiac, že nedal súhlas na
osadenie rebríka zasahujúceho do jeho pozemku. Uviedol, že ustanovenia vyhlášky MV SR č. 94/2004

Z.z.nemožnopovažovaťanizazákonnéobmedzenievlastníckehoprávažalobcuaanizaverejnoprávne
obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, a to už len z dôvodu, že vyhláška predstavuje podzákonný
právny predpis. Vyhláška je predpisom verejného práva, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na
protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe
ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že pokiaľ stavba nespĺňa technické požiadavky vyhlášky, tak

nápravu môže vlastník stavby či iná osoba vykonať zásahom do vlastníckeho práva iného, a to dokonca
bez jeho súhlasu. Takéto ustanovenie neobsahuje ani zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
Splnenie podmienok na úseku protipožiarnych predpisov je v plnej kompetencii žalovaného a žalobca
nemôžebyťzodpovednýzaichdodržiavanie.Žalobcapretožiadaodvolacísúd,abynapadnutýrozsudok
v zamietnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zároveň prizná žalobcovi voči

žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď súd
zásahdocudziehopozemkučasťamistavbyanalogickyaplikovalajnaklimatizáciu,atonapriektomu,žeide o samostatnú hnuteľnú vec. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 44/2012
z 23.04.2014, či sp. zn. 6 Sžp 21/2011 zo dňa 30.05.2012, ktoré riešia analogické situácie, v ktorých do
cudzieho pozemku zasahuje určitá časť stavby. Žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v

rozsahu jeho I. výroku potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že oceľový rebrík slúži okrem budovy
žalovaného aj na obsluhu budovy druhého spoluvlastníka prenajatého pozemku, do ktorého rebrík

zasahuje, a opätovne zdôraznil protipožiarnu bezpečnosť. Navrhol rozsudok vo výroku II. potvrdiť
a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. V ďalších vyjadreniach žalobca aj žalovaný zopakovali svoju doterajšiu argumentáciu a zotrvali na
podaných odvolaniach.

8. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok (CSP)), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania
žalobcu aj žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že žaloba je v celom

rozsahu dôvodná a rozsudok súdu prvej inštancie je, v jeho zamietavom výroku, potrebné zmeniť.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi. Vlastnícke právo
je absolútne a pôsobí „erga omnes“. V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podstata práva vlastniť majetok a jeho

ochrana spočíva v tom, že vlastníkovi sa má poskytnúť a súčasne aj trvale garantovať právna istota,
že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo
využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95).

10. V posudzovanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že budova vo vlastníctve

žalovaného je postavená na hranici susediacich pozemkov a vonkajšia jednotka klimatizácie a oceľový
rebrík, ktoré sú upevnené na vonkajšej stene budovy zasahujú do pozemku, ktorého polovičným
podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Správnosť týchto skutkových zistení ani v odvolacom konaní
žiadna zo strán sporu nerozporovala.

11. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 MCdo 44/2012 zo
dňa 23.04.2014, sp. zn. 6 Sžp 21/2011 zo dňa 30.05.2012, na ktoré poukazoval aj žalobca) vyplýva,
že presah časti stavby nad susedný pozemok je neprípustný. Vonkajšia jednotka klimatizácie síce
nie je časťou stavby, napriek tomu však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za
dôvodné, záver o neprípustnosti presahu časti stavby nad susedný pozemok, analogicky aplikovať aj

na prejednávanú vec, kedy nad susedný pozemok zasahujú časti, ktoré sú samostatnými hnuteľnými
vecami. Z hľadiska obmedzenia, resp. zásahu do vlastníckeho práva je totižto pre vlastníka nepodstatné,
či mu na pozemok zasahuje časť stavby v pravom zmysle slova, ako napr. balkón či lodžia, alebo
hnuteľná vec, ktorá sa za časť stavby nepovažuje (napr. markíza), avšak pri reálnom využívaní pozemku
vlastníka obmedzuje, resp. môže obmedzovať, rovnakým spôsobom.

12. Pokiaľ teda žalovaný na vonkajšiu stenu budovy, ktorá lemuje hranicu pozemkov, bez súhlasu
oboch vlastníkov susediaceho pozemku umiestnil vonkajšiu jednotku klimatizácie a oceľový rebrík,
neoprávnene tak zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu.
Na uvedenom nič nemení ani uzavretá nájomná zmluva. Len samotný fakt, že vlastník veci vec

prenechá do užívania inému, neznamená, že tento sa nemôže domáhať sa ochrany svojho vlastníctva
proti neoprávneným zásahom. Predmetom nájomnej zmluvy je výlučne prechod, prejazd a parkovanie
motorových vozidiel. Preto len za týmto účelom je vlastník veci (žalobca) povinný v zmysle nájomnejzmluvy strpieť obmedzenie výkonu svojho vlastníckeho práva. Akékoľvek iné využitie či zásah do
vlastníctva žalobcu je potrebné považovať za neoprávnené.
Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť odstrániť vonkajšiu

klimatizačnú jednotku.

13.Odvolacísúdmázato,ževyššieuvedenéúvahyoochranevlastníckehoprávajepotrebnévzťahovať
aj na presah oceľového rebríka nad pozemok žalobcu. Samotná skutočnosť, že oceľový rebrík presahuje
na pozemok žalobcu medzi stranami nebola sporná. Odlišné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu

k odstráneniu rebríka v porovnaní s rozhodnutím o odstránení klimatizácie bolo založené na povahe
rebríka, ktorý zároveň slúži ako protipožiarny rebrík z dôvodu protipožiarnej ochrany.
V tomto smere odvolací súd považuje za dôvodnú argumentáciu žalobcu. Splnenie povinnosti vlastníka
nehnuteľnosti na úseku protipožiarnej ochrany nemožno vyžadovať na úkor vlastníka susediacich
pozemkov. Je nepochybné, že žalovaný ako vlastník stavby je povinný v zmysle vyhl. č. 94/2004 Z.z.
zabezpečiť stavbu tak, aby v prípade potreby bol umožnený zásah z vonkajšieho aj vnútorného priestoru

stavby, avšak tieto opatrenia je vlastník stavby povinný urobiť tak, aby nezasahoval do vlastníckeho
práva iných osôb. Vyhláška č. 94/2004 Z.z. nezakotvuje žiadnu výnimku z ochrany vlastníctva ako
absolútneho práva, na základe ktorej by bolo možné za účelom naplnenia obsahu vyhlášky výkon
vlastníckeho práva zákonným spôsobom obmedziť, resp. do neho akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť.

14. Za daného stavu preto odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie vo výroku I. podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, potvrdil, a vo
výroku II. podľa § 388 CSP z vyššie uvedených dôvodov zmenil a žalobe vyhovel aj v časti o povinnosti
žalovaného odstrániť oceľový rebrík, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP
s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi, ktorého žalobe bolo v celom
rozsahu vyhovené, priznal voči neúspešnému žalovanému, nárok na náhradu trov prvoinštančného, aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do
60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).