Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204433
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124204433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom E. F. XXX, A. - F., právne
zastúpenej: JUDr. Ján Kanaba ml., advokát so sídlom J. Zemana 101, 911 01 Trenčín, IČO: 42 273 242
a manžela navrhovateľky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom G. XXX/XX, H. - I., o
rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu:
G. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/50/2024-91 zo dňa

20. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/50/2024-91 zo dňa 20. novembra 2024 v napadnutých
výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Manželstvo
účastníkov C. B. a A. B., C. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX J. H., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, sa
rozvádza.

II. Schvaľuje sa dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode nasledovného znenia: "Maloletá G. B. sa na čas po rozvode manželstva
zveruje do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú
vykonávať obaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. G. sumou 200,- eur mesačne k
rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva."

III. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. G. každý týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 20.00 hod.
a každý párny víkend, a to v sobotu a nedeľu od 09.30 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky.

Po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku vo všetkých jeho výrokoch je otec oprávnený
stretávať sa s mal. G. každý týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 20.00 hod. a každý párny víkend
v sobotu a nedeľu od 09.30 hod. do 19.30 hod.

Otec si maloleté dieťa prevezme v mieste svojho bydliska a po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá
v dohodnutom čase matke v mieste svojho bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť.Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť
uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak

bezprostredne potom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť. Otec dieťaťa
má v takomto prípade právo na náhradný termín styku s maloletým dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom
stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.11.2024, navrhovateľka predložila návrh rodičovskej
dohody, na základe ktorej by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec by sa zaviazal
platiť mesačné výživné v sume 200,- eur. Otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň
v utorok a štvrtok od 17.30 hod do 20.30 hod. a každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 10.00 hod.
do 13.00 hod a v nedeľu od 17.30 hod. do 20.30 hod., a to v období 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku v prítomnosti matky a po uplynutí uvedeného obdobia by bol otec oprávnený stretávať sa s

maloletou každý týždeň v utorok a štvrtok od 17.30 hod do 20.30 hod. a každý párny víkend v mesiaci
v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod a v nedeľu od 17.30 hod. do 20.30 hod. bez prítomnosti matky. V
prípadeneuzatvoreniarodičovskejdohody,navrhovateľkanavrhlasúdu,abyoúpraveprávapovinnostík
maloletejrozhodolvzmyslepredloženéhonávrhunauzatvorenierodičovskejdohodyzodňa20.11.2024.
Manžel navrhovateľky s rodičovskou dohodou nesúhlasil, a to len v časti týkajúcej sa styku. Okrem toho

uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasil. Osobné motorové vozidlo predal za 650,- eur. Vlastní osobné
motorové vozidlo VW Passat, r.v. 2011, na ktoré má pôžičku od matky 8.000,- eur, ktorú spláca po 100,-
eur.Zabytvsúčasnostiuhrádza300,-eur.Uplatňujesidaňovýbonusnamal.G.vovýške140,-eur.Jeho
čistý mesačný vrátane daňového bonusu bol za 06/2024 v sume 1.113,- eur, za 07/2024 v sume 1.350,-
eur, za 08/2024 v sume 1.240,- eur, za 09/2024 v sume 1.413,- eur, za 10/2024 v sume 1.240,- eur.

3. S poukazom na § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine"), § 18
Zákona o rodine, § 19 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP"),§ 24 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine,
§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie okresný
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Písomné vyhotovenie rozsudku

nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých
strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania (§ 221 písm. a/ Civilného sporového poriadku). Na
pojednávaní dňa 20.11.2024 sa všetci účastníci písomne do zápisnice vzdali práva podať odvolanie proti
výrokom I., II. a IV. rozsudku, a preto tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie vzťahujúce sa na tieto
výroky.

4. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičia dohodu ohľadom výkonu rodičovských práv
a povinností uzatvorili, a to priamo na pojednávaní dňa 20.11.2024 (č. l. 87). Pokiaľ ide o úpravu styku
otca s maloletou, na tomto sa rozvádzajúci rodičia nedohodli, a preto o nej rozhodol súd výrokom

III .napadnutého rozsudku.
5. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že mal. G. bude mať 09.12.2024 dva roky
a je v celodennej starostlivosti matky. Výdavky maloletej sú na plienky, stravu, drogériu, kozmetiku,
oblečenie, obuv. Mal. G. nie je dispenzarizovaná v žiadnej odbornej ambulancii, jej zdravotný stav je
dobrý. Pokiaľ ide o denný režim maloletej, vstáva o 08.30 hod., cez obed spí cca od 13.00 - 13.30 hod.

do 16.00 hod., večer zaspáva okolo 21.00 hod. Výrokom III. napadnutého rozsudku okresný súd upravil
styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. G. každý týždeň v utorok a štvrtok
od 17.00 hod. do 20.00 hod. a každý párny víkend, a to v sobotu a nedeľu od 09.30 hod. do 17.00 hod.
v prítomnosti matky. S úpravou styku v tomto rozsahu súhlasili všetci účastníci. Súd ďalej rozhodol, že
po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku vo všetkých jeho výrokoch je otec oprávnený

stretávať sa s mal. G. každý týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 20.00 hod. a každý párny víkend
v sobotu a nedeľu od 09.30 hod. do 19.30 hod. S takýmto rozhodnutím súhlasil manžel navrhovateľky
(otec), ako aj kolízny opatrovník. Navrhovateľka (matka) s uvedenou úpravou, ktorú súd uviedol aj v
rámci pojednávania, nesúhlasila, nakoľko mala za to, že takto upravený rozsah styku počas každého
druhého víkendu v neprítomnosti matky, nie je v záujme maloletej. Matka súhlasila len s úpravou styku

počas víkendu od 09.30 hod. do 17.00 hod.
6. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. S ohľadom na argumentáciu matky okresný súd
poukázal na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je upravené, že záujem dieťaťa musí byťprvoradýmhľadiskompriakýchkoľvekpostupochtýkajúcichsadetí,čiužvykonávanýchverejnými,alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Je
pretonepochybné,žepredovšetkýmzáujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností.
Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí preto majú demonštrovať, že najlepší záujem
dieťaťa je ich prvoradým hľadiskom.
7. V posudzovanej veci okresný súd považoval za potrebné uviesť, že pri všetkých prípadoch
rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností musí starostlivo rešpektovať právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.
8. Pokiaľ teda je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, je pri realizácii práva styku rozhodujúca
schopnosť rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie tohto styku s oboma rodičmi a vysoká miera

schopnosti rodičov podieľať sa na intenzívnej komunikácii z hľadiska potrieb maloletého dieťaťa. Len v
prípade takéhoto prístupu obidvoch rodičov k potrebám maloletého dieťaťa možno dosiahnuť naplnenie
potrieb dieťaťa, istoty, spokojnosti, bezpečie vyplývajúce z citových väzieb, tak ako v podanom odvolaní
uvádza matka.
9. Pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd pri rozhodovaní, a to aj pokiaľ ide o úpravu styku otca

s maloletou, vychádzal nielen z návrhu a vyjadrení rodičov, ale aj kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa, z ktorého správ súdy čerpajú podklad pre svoje rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností. K rozsahu úpravy styku, ktorú matka v priebehu konania modifikovala, sa vyjadril aj kolízny
opatrovník, ktorý na pojednávaní navrhol upraviť styk utorok a štvrtok týždeň od 17.00 - 19.30 hod. a
každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. Následne doplnil, že styk by mal prebiehať aj v

nedeľu, každý druhý víkend. Aj keď kolízny opatrovník prešetrením pomerov zistil konflikty medzi rodičmi
a problémy v komunikácii, považoval za dôvodné upraviť styk otca s maloletou v uvedenom rozsahu. K
matkou namietanej dĺžke styku uviedol, že maloletá je už vo veku takmer 2 rokov, niektoré deti u rodičov
v tomto veku aj prespávajú.
10. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je

najvhodnejším spôsobom v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov
medzirodičmi.Maloletájevútlomvekuaajúpravastykumápretokorešpondovaťsjejdennýmrežimom.
Ak maloletá v popoludňajších hodinách spáva, považoval súd za dôvodné, aby sa styk otca s maloletou
realizoval od 17.00 hod. do 20.00 hod., s čím, ako je vyššie uvedené, všetci účastníci súhlasili. Sporným
tak zostala úprava každý druhý víkend.

11. Pokiaľ matka argumentovala naviazanosťou maloletej na matku, tak okresný súd uviedol, že dieťa
je pochopiteľne traumatizované každou zmenou výchovného prostredia. Prvotnou príčinou tejto traumy
je však skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, pretrváva medzi nimi nesúlad. Pre dieťa môže
byť traumou, keď pre zachovanie kontaktu s druhým rodičom musí na nejaký čas opustiť toho rodiča,
s ktorým bežne býva, pričom povinnosťou rodičov je pracovať na spoločnej dohode, na zlepšení

komunikácie a v záujme maloletej pomáhať dieťaťu, aby túto traumu prekonalo. Súdom upravený rozsah
styku, ktorý sa bude po troch mesiacoch od právoplatnosti rozsudku realizovať bez prítomnosti matky,
považoval súd za dostatočný pre zachovanie pozitívnych väzieb medzi otcom a maloletou. Ak matka
má skutočný a úprimný záujem, aby styk otca s maloletou bol maloletej na prospech, musí prijať fakt,
že dieťa má právo na rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi.

12. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o miesto odovzdávania
a preberania maloletej, obaja rodičia sa dohodli, že týmto miestom bude bydlisko otca. Za týmto
účelom uložil povinnosť tomu z rodičov, u ktorého bude takýto dôvod existovať, oznámiť druhému
rodičovi najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku alebo inak bezprostredne po tom, čo vznikne tento
dôvod. Matka bude mať povinnosť umožniť otcovi v takom prípade aj právo na náhradný termín styku

s maloletým dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok
neuskutočnilo. Táto požiadavka je dôvodná z hľadiska potreby zachovania primeraného styku otca s
dieťaťom a zodpovedá právu dieťaťa na primeraný styk aj s rodičom, ktorému nebolo zverené dieťa
do osobnej starostlivosti. Takýmito situáciami, kedy sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť
uskutočniť, korešpondujú situácie, keď je maloleté dieťa choré alebo ak jeden z rodičov pre závažné

dôvody nemôže uskutočniť styk.
13. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka do výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým
okresný súd rozhodol o úprave styku otca s maloletou z dôvodov § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, pretože
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako iv zmysle § 62 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd I. inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že „Otec je oprávnený stretávať sa s mal. G. každý týždeň
v utorok a štvrtok od 17:00hod do 20:00hod a každý párny víkend, a to v sobotu a v nedeľu od 09:30hod

do 12:45hod v prítomnosti matky. Po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku vo všetkých
jeho výrokoch je otec oprávnený stretávať sa s mal. G. každý týždeň v utorok a štvrtok od 17:00hod do
20:00hod a každý párny víkend, a to v sobotu a v nedeľu od 09:30hod do 12:45hod.“ vo zvyšnej časti
(t.j. miesto preberania a odovzdávania vr. náhradného stretnutia) bezo zmeny.
14. V odvolaní matka uviedla, že nesúhlasí so závermi súdu I. inštancie, ktorý mal na základe

vykonaného dokazovania preukázané, že je údajne v najlepšom záujme maloletej úprava styku s otcom
o.i.každýpárnyvíkendvsobotuavnedeľuod09:30hod.do17:00hod.atopočasprvýchtrochmesiacov
za prítomnosti matky, a po uplynutí troch mesiacov každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 09:30
hod. do 19:30 hod. Počas konania viackrát poukazovala na denný režim maloletej, ktorá je v útlom veku
- v súčasnosti má 24 mesiacov a ktorej pravidelný tzv. poobedný spánok prebieha od 13:00 (13:30 hod.)
do 16:00 hod. Súdu I. inštancie vytýkala, že uvedené vzal pri rozhodovaní do úvahy len čiastočne, a to

v súvislosti s úpravou styku otca s maloletou každý týždeň v utorok a vo štvrtok, kedy súd v rozsudku na
str. 10 (bod 31.) skonštatoval, že „maloletá je v útlom veku a aj úprava styku má preto korešpondovať s
jej denným režimom. Ak maloletá v popoludňajších hodinách spáva, považoval súd za dôvodné, aby sa
styk otca s maloletou realizoval od 17:00 hod do 20:00 hod.“ Okresný súd nepostupoval správne, keď
nevzal do úvahy denný režim maloletej i pri rozhodovaní o úprave styku počas párneho víkendu v sobotu

a v nedeľu. Absolútne pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že otec sa nevie bez jej pomoci
o maloletú plnohodnotne postarať (viď. písomné vyjadrenie zo 16.05.2024 založené v súdnom spise).
V súvislosti so starostlivosťou o maloletú je doslova odkázaný na ňu, o čom svedčí i návrh otca, ktorý
sa na referáte poradensko-psychologických služieb vyjadril, že styk počas víkendov navrhuje spočiatku
za jej prítomnosti (viď. správa z poradensko-psychologického procesu ÚPSVaR z 12.11.2024).

15. V rámci ňou predostretého návrhu rodičovskej dohody vzhľadom na útly vek maloletej, ako i
vzhľadom na jej denný režim navrhovala, aby sa styk otca s dcérou realizoval pred tým, ako maloletú
uloží na poobedný spánok, resp. ako alternatívu ponúkla možnosť styk realizovať po tom, ako sa mal.
G. prebudí, t.j. po 17:30 hod. Odhliadnuc od skutočnosti, že súdom I. inštancie upravený styk otca s
maloletou naruší jej denný režim (t.j. najmä súvislý a nerušený poobedný spánok), má za to, že pri

mal. dieťati vo veku 24 mesiacov je ňou navrhovaný styk otca s maloletou postačujúci. V súvislosti s
uvedeným poukázala na rozhodovaciu prax súdov vyšších stupňov, napr. na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 29.09.2021, sp.zn. 5CoP/38/2021, v ktorom konaní bola riešená úprava styku 3-
ročného chlapca so svojím otcom. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov v obdobných konaniach
bolo postačujúce, upraviť styk maloletej vo veku 2 rokov s otcom okrem každého týždňa v utorok a vo

štvrtok po 3 h, každý párny víkend v sobotu (3 h 15 min) a v nedeľu (3 h 15 min) spolu v rozsahu 6,5
hodiny, a to najmä z dôvodu rešpektovania denného režimu maloletej, pričom takouto frekvenciou a
dĺžkou trvania stretnutí otca s maloletou počas víkendov (plus každý týždeň v utorok a vo štvrtok v trvaní
po3h)budezabezpečenýdostatočnýpriestornazachovanieabudovanievzťahumedziotcomadcérou.
Do budúcna, keď dcéra nastúpi, napr. do materskej školy, sa nemieni brániť postupnému rozširovaniu

styku otca s maloletou. Jej snahou skutočne nie je brániť otcovi v stretávaní sa s dcérou, práve naopak,
no nie na úkor jej denného režimu - súvislého a nerušeného poobedného spánku, ktorý je v jej veku
nevyhnutný pre jej správny vývin. Otcovi mal. G. vyhovela vždy, keď ju o to požiadal a prišla s dcérou
priamo k nemu domov, kde mal dostatok priestoru sa jej venovať, no nie vždy ho i využil. Dokonca bola
ochotná s dcérou navštevovať i starú matku z otcovej strany, čo napokon potvrdil i otec maloletej na

pojednávaní. Naopak, bol to práve otec, ktorý na ňu neustále tlačil, aby sa k nemu vrátila, vyvolávajúc
medzi nimi zbytočné hádky. Niekoľkokrát sa jej dokonca otec maloletej vyhrážal, že „mi malú zoberie".
Zo strachu, že otec svoje vyhrážky naplní, podala v priebehu súdneho konania návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, žiadajúc maloletú zveriť na čas do rozvodu do svojej osobnej starostlivosti,
kedy súdu predložila ako dôkaz i ďalšie výhražné sms správy. Jej návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia(sp.zn.34P/153/2024)bolvšakzostranysúduakonedôvodnýzamietnutý.Nakoľkojemaloletá
od narodenia v jej celodennej starostlivosti, je na ňu veľmi citovo naviazaná a okrem toho nedokáže
zaspať inde ako v ich domácnosti vo svojej posteli. I napriek viacerým pokusom a snahám sa doposiaľ
podarilo maloletej v domácnosti otca zaspať cca 2x po dobu 30 min (za jej prítomnosti a pomoci). Po
prebudení bola maloletá podráždená a plačlivá. Trvalo 2 - 3dni, kedy ju doma opäť „dostala do bežného

spánkového režimu“. Napadnuté súdne rozhodnutie vo výroku III. takmer v celom rozsahu kopíruje
návrh otca na úpravu styku, ktorý prezentoval na pojednávaní dňa 20.11.2024, nerešpektujúc najlepší
záujem maloletej. Z dôvodu, aby nebola úpravou styku obmedzovaná každý víkend, ako alternatívu v
spomínanom písomnom návrhu rodičovskej dohody, ktorý predložila priamo na pojednávaní navrhla,aby sa styk realizoval okrem iného každý párny víkend v sobotu aj v nedeľu v čase od 10:00 hod do
13:00 hod, s čím otec nesúhlasil, no trval na tom, aby sa styk realizoval každú sobotu v čase od 10:00
hod do 20:00 hod“. Na to sa v krátkosti vyjadrila kolízna opatrovníčka, pričom táto sa spočiatku jasne

vyjadrila, že navrhuje upraviť styk otca s maloletou o.i. každú druhú sobotu od 09:00 hod do 19:00
hod (viď. nahrávka z pojednávania konaného dňa 20.11.2024 v čase 0:18:21 h). Berúc do úvahy názor
kolízneho opatrovníka, že styk sa má realizovať nie každú sobotu, ale len každú druhú, medzi rodičmi
zostalo sporné už len to, v akom rozsahu sa bude styk každú druhú sobotu realizovať, pričom trvala na
tom, že treba rešpektovať denný režim maloletej v súvislosti s jej poobedným spánkom, maloletá (po

viacerých snahách) u otca nedokáže zaspať. Nakoľko však otec stále trval na svojom návrhu, v zmysle
ktorého má byť uňho maloletá „celý deň“, s čím (vzhľadom na vyššie uvedené) nesúhlasila, nedošlo
medzi nimi k dohode.
16. V odvolaní matka uviedla, že „Na otázku súdu sa v čase 0:24:36h pojednávania konaného dňa
22.11.2024 kolízna opatrovníčka opäť vyjadrila, že navrhuje, aby styk prebiehal každú druhú sobotu
od 09:00hod do 19:00hod, následne v čase pojednávania 00:24:44h kolízna opatrovníčka (ktorá

mimochodom maloletú ani raz nevidela osobne, nakoľko ide o KO, ktorá sa nezúčastnila osobného
prešetreniapomerov)doslovazničohoničdodala,abysastykrealizovalprípadneajkaždúdruhúnedeľu
celý deň, a to bez bližšieho odôvodnenia, odvolávajúc sa vo všeobecnosti na „iné deti vo veku dvoch
rokov... „. Uvedené si okamžite osvojil otec maloletej, ako i sudkyňa, odvolávajúc sa na názor KO v
prevažnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia. Na tomto mieste podotýkam, že každé mal. dieťa pri

rozhodovaníoÚPPtrebaposudzovaťindividuálneanievšetkydetivovekudvochrokovdoslova„hádzať
do jedného vreca“; každé dieťa má inú povahu, niektoré je citlivé a prispôsobivé zmenám viac, iné zase
menej a pod.. Následne som bola zo strany otca a súdu smerovaná k uzatvoreniu rodičovskej dohody s
tým,žedcérabudeuotca(okreminého)každýpárnyvíkendvsobotuajvnedeľupočasceléhodňa,sčím
som napokon nesúhlasila a odmietla som rodičovskú dohodu podpísať.“ Po celý čas od začatia súdneho

konania v predmetnej právnej veci mala pocit, že súd je v danej veci naklonený otcovi maloletej, čo
„začalo necitlivými pripomienkami (až výčitkami) súdu na prvom pojednávaní konanom dňa 05.08.2024
v čase od 0:18:56h do 0:21:04h, týkajúce sa môjho slobodného rozhodnutia podstúpiť interrupciu, kedy
som s manželom (neplánovane) otehotnela po narodení našej dcéry G. druhýkrát (pozn.: vtom čase bolo
naše manželstvo výrazne naštrbené a zvažovala som rozvod). Súd svoje výčitky zavŕšil v čase 0:21:04h

pojednávania konštatovaním: „hádame sa tu o jedno dieťa, hádali by sme sa o dve, takže asi pras ť
j ak uhoď“ ...Ďalším šokom, bola pre mňa reakcia súdu, keď som v rámci svojho výsluchu poukázala
na incident, kedy som bola manželom fyzicky napadnutá v súvislosti s mojim rozhodnutím podstúpiť
interrupciu, na čo reakcia súdu bola „viete si predstaviť, že bol nahnevaný??“ (nahrávka z pojednávania
konaného dňa 05.08.2024 v čase 0:19:26h)“.

17. Odvolateľka zdôraznila, že rozhodnutie podstúpiť interrupciu je právom každej ženy, ktoré je
zakotvené dokonca i v Ústave SR v súvislosti s ochranou súkromia - „ Právo na súkromie a na ochranu
súkromného života v spojení s princípom slobody, tak v tom najzákladnejšom vymedzení opierajúc sa
aj o základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia.
Do tohto rámca patrí a je (ústavou) chránené aj rozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej

integrite a o jej vrstvách, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh.
Otehotnením (plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledku násilia) sa žena nevzdáva
svojho práva na sebaurčenie.“ V súvislosti s uvedeným nebolo na mieste, aby sa súd (a to ani v
rámci výchovného pôsobenia na účastníkov konania, ako bolo uvedené na pojednávaní) v danej veci
akýmkoľvek spôsobom detailnejšie zaoberal, resp. (doslova vyčítavo) vyjadroval k jej slobodnému

rozhodnutiu podstúpiť interrupciu. Celé sa jej to dotklo, nakoľko je to veľmi citlivá téma, ktorá ju vždy
privedie k slzám.
18. Poukázala odvolateľka v odvolaní na to, že ju tiež zaskočil spôsob, akým otec maloletej na
pojednávaní (so súhlasom súdu) predkladal dôkazy v súvislosti s jeho príjmom pre potreby rozhodovania
o výživnom. „Otec súdu diktoval výšku svojho príjmu, čítajúc ho zo svojho mobilného telefónu z

internetbankingu, čo si sudkyňa žiadnym spôsobom neoverila, a to ani len nahliadnutím do otcovho
mobilného telefónu. Bez ďalšieho si takto „vydokladovaný" príjem otca osvojila a zapisovala, (nahrávka
z pojednávania konaného dňa 20.11.2024 v čase od 0:09:58h...) Keďže som však s výživným v sume
200,- Eur, ktoré po prepočte vyšlo i ako tzv. tabuľkové výživné z otcom diktovaného príjmu súhlasila,
nepovažovali sme s PZ za potrebné takto predkladané dôkazy súdu namietať. Vyššie uvedené som

považovala odvolaciemu súdu za potrebné uviesť z dôvodu lepšieho vytvorenia si obrazu o vedení
predmetného súdneho konania súdom I. inštancie.“ S poukazom na vyššie uvedené nemožno podľa
matkysúhlasiťskonštatovanímsúduI.inštancie(viď.bod27.a28.rozsudku),žeprisvojomrozhodovaní
o úprave styku bral na zreteľ najmä najlepší záujem maloletej.19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníčkou
- matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak

by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie

rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže jej, preto dať za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
21. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
22. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v §

365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery), tiež v § 62 ods. 1 CMP (nesprávne,
resp. neúplne zistený skutkový stav), a to z hľadiska a v rozsahu odvolania.
23. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.
24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).
25. Odvolací súd, pokiaľ sa týka predmetného styku otca s maloletou, vychádzajúc zo spisového

materiálu, považoval v zhode s okresným súdom preukázané, že rodičia sa nedokážu dohodnúť o
úprave styku otca s maloletou, pričom rodičovský vzťah je napätý. Mal za to, že závery okresného
súdu, zohľadniac samozrejme výsledky dokazovania, a to v rozsahu tak, ako boli zhrnuté v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vytvorili dostatočný základ pre konštatovanie, že maloletá má právo na
zachovanie svojho vzťahu k obidvom rodičom a je potrebné, aby súd dbal na to, aby bolo rešpektované

právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného
rovnocenného, rovnoprávneho, osobného styku s obidvomi rodičmi. Práve s dôrazom na vek detí, je
nielen podľa okresného súdu, ale i podľa odvolacieho súdu dôležité, aby sa citové väzby maloletej k
obidvom rodičom udržiavali a rozvíjali a nie sú preukázané, tak k momentu rozhodovania okresnéhosúdu, ako ani k momentu rozhodovania krajského súdu, také skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť
záverov okresného súdu v tejto rovine, a to v rozsahu určenom okresným súdom. Ak okresný súd
prihliadal na záujem maloletej, najmä na jej citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného

prostredia, tak odvolací súd mal za to, že toto sú tie záujmy maloletých detí, ktoré vyžadujú ochranu
a rozhodnutie súdu tak, ako to vyplýva z rozhodnutia okresného súdu. Je zrejmé, že v tomto
veku sa prehlbuje vzťah maloletého dieťaťa k najbližším osobám, ktorými sú predovšetkým rodičia,
najintenzívnejšiesavytvárajúcitovéväzby,dôveraajkďalšímosobám.Vprípade,akniejezabezpečený
dostatočný kontakt obidvoch rodičov s maloletým dieťaťom, nie je možné, aby sa citové väzby vytvárali.

Pokiaľ matka namietala v odvolaní, že okresný súd nepostupoval správne, keď nevzal do úvahy denný
režim maloletej i pri rozhodovaní o úprave styku počas párneho víkendu v sobotu a v nedeľu, tak
odvolací súd mal za to, že práve rozhodnutie okresného súdu rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
obochrodičov.Odvolacísúdpovažujerozhodnutieokresnéhosúduzarozhodnutie,ktorýmsarešpektuje
najlepší záujem maloletého dieťaťa. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti je súd povinný
skúmať, či je úprava pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd zároveň

konštatuje, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť interpretáciu účelu v súlade
s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom
ktorého musí byť úprava styku rodiča s dieťaťom použitá s ohľadom na charakter a význam chráneného
záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt,
pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie

rodiča, tzv. výchovy prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou
výchovnoumetódou.Rodičovsképrávaapovinnostisúbudovanénazákladerovnoprávnehopostavenia
otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený
pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri
starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd).

26. Ak matka má skutočný a úprimný záujem, aby styk otca s maloletou bol maloletej na prospech,
musí prijať fakt, že dieťa má právo na rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi.
Pokiaľ matka argumentovala teda tým, že súdom I. inštancie upravený styk otca s maloletou naruší
jej denný režim (t.j. najmä súvislý a nerušený poobedný spánok) a mala za to, že pri mal. dieťati vo
veku 24 mesiacov je ňou navrhovaný styk otca s maloletou postačujúci, tak odvolací súd uvádza, že

s týmto názorom matky nesúhlasí. Pokiaľ okresný súd stanovil styk v priebehu pracovného týždňa,
pri ktorom zobral do úvahy poobedňajší spánok, tak týmto zohľadnil nielen poobedňajší spánok, ale
i skutočnosť, že ide o pracovný týždeň a tento samotný styk prebieha výhradne v poobedňajších-
podvečerných hodinách. Pokiaľ ide o v odvolaní namietaný styk maloletej s otcom v sobotu a nedeľu,
tak samotný poobedňajší spánok predsa nemôže predstavovať dôvod, pre ktorý by mal byť styk s otcom

skrátený na dobu, ktorú uvádzala matka. Nebolo v konaní preukázané, že otcom vytvorené podmienky
vylučujú poobedný spánok maloletej u otca a že bude natrvalo ohrozený, prerušený jej súvislý a
nerušený poobedný spánok, tak ako tvrdí matka v odvolaní, keď uvádzala, že „I napriek viacerým
pokusom a snahám sa doposiaľ podarilo maloletej v domácnosti otca zaspať cca 2x po dobu 30
min (za jej prítomnosti a pomoci).“ Odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike vo svetle

jej riešenia a s ohľadom na aktuálnu situáciu, považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie
je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd
nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné
okolnosti, rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého
už od jeho narodenia, je veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom,

akým je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu
tiež v posudzovanej veci), rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti
o mal. deti a ich výchovného prostredia a na to nadväzujúcej úpravy stretávania s rodičom, ktorému
dieťa nebolo do osobnej starostlivosti zverené, ktorá na to vytvorí, čo možno najlepšie podmienky, čo je
obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal.

dieťaťa, sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, že sú schopní podriadiť
niekedy aj vážnym spôsobom vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým je nepochybne
záujem ich mal. dieťaťa a jeho ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe
usporiadania výkonu rodičovských práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej
veci nedochádza. Keďže neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované,

žeúpravastykurodičasmaloletýmdieťaťompodľaurčitéhovzorca(rozsahaforma)jeoptimálnaavjeho
najlepšom záujme, umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych
podmienok, je závislé vždy od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a
zistených skutočností.27. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na iné rozhodnutia odvolacích súdov, tak odvolací súd
uvádza, že rozdielnosť rozhodnutí (a tiež judikatórnych) v skutkovo rovnakých, či podobných veciach je
prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému, resp. každého súdneho systému, ktorý nie je

založený na precedensoch ako prameňoch práva. V tomto smere z judikatúry ústavného súdu vyplýva,
že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v právne obdobných prípadoch nemožno automaticky
stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto
právnych názorov založená na racionálnej argumentácii (bližšie pozri Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 325/2016. Rozhodujúcim v tejto odvolacej právnej veci bolo posúdenie konkrétnych okolností

prejednávanej veci a najlepšieho záujmu mal. G. a tomu zodpovedá rozhodnutie okresného súdu. K
rozsahu styku v podobe uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia odvolací súd uvádza, že takto upravený a
aj reálne vykonávaný rozsah styku môže byť prínosom pre vytvorenie a rozvinutie vzájomných vzťahov
maloletéhodieťaťasotcomaajzvyknutiasinaaktuálnezmenenépomery.Úpravastykuotcasmaloletou
v určenom rozsahu má za cieľ nevystavovať maloleté dieťa psychickej záťaži, nevyhrocovať situáciu
medzi rodičmi, má maloletému dieťaťu zabezpečiť kontinuitu poskytovanej starostlivosti, tak zo strany

otca, ako aj matky, a to práve s prihliadnutím na vek maloletej. Krajský súd dodáva, že úlohou súdu pri
rozhodovaní o takejto veci nie je prioritne chrániť a preferovať záujmy niektorého z rodičov, ale prioritne
zohľadňovať záujmy maloletého dieťaťa.
28. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
v odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
30. Vychádzajúc z prezentovaných úvah, sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej
inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká

v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia
zmyslu a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
32. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP, zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,

že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka
ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania

neuvádzala.
33. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.