Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200524
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8721200524.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/8/2021

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. D., E. F. XXX/XX, zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou: G. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX C. D., E. F. XXX/XX, 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D., E. F. XXX/XX,

zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou: H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D., E. F. XXX/XX,
3/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D., E. F. XXX/XX, všetci právne zastúpení: Beňo & partners,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 93, proti
žalovanej: Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova
19, o zaplatenie 94.410,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

19C/8/2021

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 7.949,76 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu 1/ z a m i e t a.

III. Žalobca 1/ m á voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 29.812,-
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do
zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 30.497,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, žalobkyni v 3. rade sumu vo
výške 34.101,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanej do zaplatenia a nahradiť im trovy konania.
Uviedli, že dňa 22.02.2018 pred Obcou Spišské Bystré došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič

osobného automobilu pri obchádzaní skupiny najmenej 12 chodcov dostal s vozidlom šmyk a prešiel do
pravéhojazdnéhopruhu,kdečasťouvozidlanarazildoskupinychodcov,medziktorýmiboliajžalobcovia
v 1. až 3. rade. Dopravnú nehodu zavinil vodič osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, evd. č.
G., povinne zmluvne poistený u žalovaného. Vina vodiča osobného motorového vozidla zn. Opel Astra,evd. č. G. bola uznaná Rozsudkom vydaným Okresným súdom Poprad, sp.zn.: 5T/84/2018 zo dňa
08.04.2019.
Žalobcovia si nechali vypracovať Lekárske posudky o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia

podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Dňa 15.02.2021 bol žalobcovi v 1. rade B. J. G., detskou psychiatričkou vypracovaný posudok o
sťažení spoločenského uplatnenia, na základe ktorého bolo žalobcovi v 1. rade priznaných 1.365 bodov,
žalobkyni v 2. rade bolo priznaných 1.395 bodov a žalobkyni v 3. rade 1.560 bodov.
Na základe vypracovaného lekárskeho posudku si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia voči žalovanej tak, ako je vyššie uvedené. Žalobca v 1.rade za priznaných
1.365 bodov a výške hodnoty jedného bodu 21,84 €, žalobkyňa v 2. rade za priznaných 1.395 bodov
a žalobkyňa v 3. rade za priznaných 1.560 bodov.
Za vypracovanie jednotlivých lekárskych posudkov boli žalobcom vystavené doklady na sumu 30,- €.
Táto suma predstavuje účelne vynaložené náklady, ktoré museli žalobcovia vynaložiť na vypracovanie
predmetných posudkov, aby preukázali svoje oprávnené nároky.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Poukázala na
ustanovenie §-u 106 Občianskeho zákonníka a na to, že pri práve na náhradu škody na zdraví je
stanovená iba subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná a ktorej začiatok sa viaže k okamihu,
kedy sa poškodený dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo ku škode a kto za škodu zodpovedá. Začiatok

plynutia subjektívnej doby teda môže byt' rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a
k jeho vedomosti o škode.
V súdenej veci nemožno spochybniť, že o tom, kto za škodu zodpovedá, mali žalobcovia vedomosť už
v deň, keď' došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. v deň dopravnej nehody. 0 škode spočívajúcej
v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne

vykonať bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu
plynie premlčacia doba. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.). Vychádzajúc z uvedeného je
zrejmé, že je irelevantné, kedy poškodený o vyhotovenie posudku o bolestnom resp. posudku o sťažení

spoločenského uplatnenia požiada, a preto mala žalovaná za to, že nároky žalobcov uplatnené titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia predmetnou žalobou sú premlčané, nakoľko neboli uplatnený v
lehote stanovenej § 106 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná poukázala na § 420 Občianskeho zákonníka a základné atribúty zodpovednosti za škodu.
Uviedla, že za súčasného právneho stavu prislúcha poškodenému nárok na náhradu škody len v

prípade priamej škody (ktorá má podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku) a nepriama škoda náhrade
nepodlieha. Uvádzala to v súvislosti so žalobcom v 1.rade, ktorý nebol priamym účastníkom dopravnej
nehody. Nepriamou škodou sa rozumie najčastejšie majetková ujma, ktorá vznikla tretej osobe, ktorá
má k poškodenému určitý právny vzťah, keď' poškodený utrpí v dôsledku protiprávneho konania iného
škodu,ktorásanásledneprejavíutretejosoby.PodľasúčasnéhozneniaObčianskehozákonníkaškodca

nie je povinný nahradiť takéto ujmy (nepriame škody) tretej osobe. Príčinnú súvislosť medzi konaním
škodcu a vzniknutou škodou nemožno vyvodiť zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom, za ktorý
škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu. Tak je tomu napr. vtedy, ak niekto utrpel škodu v dôsledku
reakcie (šoku) na správu o smrteľnom úraze inej osoby, ktorý škodca spôsobil a za škodu z ktorého
zodpovedá (vid' R 7/1979). Najvyšší súd SR rovnako judikoval, že príčinná súvislosť medzi poškodením

zdravia a protiprávnym konaním nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama
následkom protiprávneho konania škodcu . (viď R 61/2008).
Dňa 23.02.2021 bola žalovanej doručená korešpondencia spoločnosti ARBITRA, s.r.o., Bratislava,
ktorou sa na základe plnomocenstva udeleného zákonnými zástupcami mal. žalobcov, v ich mene
domáha odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň oznamuje, že vo veci

bola podaná žaloba. Predmetné nároky žalobcov preukazuje lekárskymi posudkami o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovenými dňa 15.02.2021 MUDr. Erikou Kondrátovou. Aby bolo
možné posúdiť dôvodnosť a opodstatnenosť uplatnených nárokov v zmysle predložených lekárskych
posudkov a v zmysle platných právnych predpisov, bola splnomocnená spoločnosť dňa 08.03.2021
žalovanou vyzvaná na predloženie lekárskych správ dokumentujúcich celý priebeh liečby u žalobcov,

t.j. v čase od dopravnej nehody až do doby vystavenia posudku, nakoľko bez týchto nie je možné
posúdiť či boli splnené podmienky v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. pre vydanie lekárskych posudkov
o sťažení spoločenského uplatnenia a ani správnosť hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
v predložených posudkoch, pričom už teraz sa javí, že predmetné hodnotenie je vydané v rozporeso zásadami pre hodnotenie a prílohou zákona č. 437/2004 Z.z.. Žalobcovia žalovanou požadované
lekárske správy nepredložili, preto nebolo možné k týmto nárokom zaujať kvalifikované stanovisko a
určiť rozsah povinnosti poisťovateľa plniť. Žalovaná taktiež rozporovala žalobcami požadovaný úrok z

omeškania, a to vzhľadom na charakter nárokov a účastníka konania, voči ktorému si žalobcovia v
tomto konaní svoj nárok uplatňujú, s poukazom na špeciálny právny predpis, t.j. zákon č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
poukázala na § 11, § 15 tohto zákona a § 563, 797, 799 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia okrem lekárskeho posudku zo dňa 15.02.2021, ktorého správnosť nie je osvedčená,

nedoručili žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné posúdiť správnosť nimi
predložených hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná nemohla ukončiť prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia §11 ods. 6
a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. boli žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu spoločnosti
ARBITRA, s.r.o. o tejto skutočnosti upovedomení. V zmysle vyššie uvedeného je takto zrejmé, že nie je
možné dôvodiť tým, že by poisťovateľ nesplnil svoju povinnosť v zmysle vyššie citovaných ustanovení

zákona č. 381/2001 Z.z., a preto by bol podľa odseku 8 citovaného zákona povinný zaplatiť' poškodeným
úroky z omeškania podľa osobitného právneho predpisu. Poukázala v tejto súvislosti aj na rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne
na nesplnenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP bez ohľadu na to, ako bolo
v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní

rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.
Uvedené vychádza aj zo znenia čl. 4 ods. 6 Smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo
16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/
EHS a 88/357/EHS.

3. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a na vypracovanie znaleckých posudkov bola ustanovená B. K. L.. Znalkyňa vypracovala 3
znalecké posudky.
Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2023, vo veci vyšetrenia duševného stavu A. B. (žalobca

v 1. rade) vyplýva, že menovaný nebol do februára 2018 psychiatricky liečený, má neúplné
vzdelanie v osobitnej škole, nepracoval, nebol nikdy systematicky pracovne zaradený. Fungoval
v domácom základnom nastavení. Psychické ťažkosti podľa dokumentácie sa vyhrotili 12.4.2018,
kedy prvý krát navštívil psychiatra – symptómy ako sú poruchy spánku, anxieta, plačlivosť, sociálna
stiahnutosť a strach. Psychické ťažkosti sú v príčinnej súvislosti s traumou z roku 2018, po 4

rokoch na farmakoterapii pretrváva sociálna izolácia doma, strata sociálnych kontaktov. Na základe
zdokumentovanej farmakoterapie absolvoval adekvátnu liečbu. Po 4 rokoch liečby je jeho stav trvalý
a zaliečený v danom rozmedzí možností jeho štruktúry osobnosti. Liečba každej poruchy, fyzickej aj
psychickej, potrebuje aj resocializáciu vyplývajúcu z vlastných intelektových rezerv, a to čo zostalo, je
trvalé preto, lebo na ďalšiu resocializáciu (psychoterapiu, nácviky) sú potrebné intelektové predpoklady,

ktoré ale primárne nie sú vyvinuté u A. B.. Súčasný stav klinicky spĺňa prejavy neurotickej poruchy,
jej finálny výsledok liečby závisí od vlastného nastavenia vnútorného prežívania žalobcu, v prestavení
negatívneho pohľadu a v zmene pohľadu na vlastnú situáciu. V danom prípade súčet poškodenia
osobnosti následkom úrazu vychádza na 10 % - dominanta poškodenia, v prežívaní vo vzťahu k sebe,
k svojmu životu, v prežívaní negatívnej stránky, a ako by nezohľadnenie pozitívneho, čo zostalo. A úplnú

resocializáciu nemá ale primárne intelektové rezervy. Tento stav sa dá kvalifikovať v zmysle zákona č.
437/204 Z. z. pod zložkou 255 – vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo
iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým
pracoviskom). Za sťaženie spoločenského uplatnenia znalkyňa stanovila u A. B. 364 bodov. Priklonila sa
knázoru,žezdravotnýstavbolunehoustálenýpodvochrokochnato,abysamohlovykonaťhodnotenie

sťaženého spoločenského uplatnenia. Klinický obraz poškodeného nespĺňa prejavy posttraumatickej
stresovej poruchy, ale jedná sa neurotickú symptomatológiu po stresovej udalosti, ktorá vznikla na
primárne nerozvinutom intelekte. Predošlé bodové ohodnotenie považovala znalkyňa za neprimerané,
pretože z pohľadu psychiatra v danom prípade vidí ako jediný následok symptómy sociálnej izolácie,
stiahnutosti, stratu sociálnych interakcií, na farmakoterapii ustálené poruchy spánku. Nevidí kvalitatívne

následky v podobe vzniku duševnej poruchy v pravom slova zmysle (teda psychózy), ani kvalitu
posttraumatických prejav do miery potvrdenia nosozoogickej jednotky, že by bola nutná hospitalizácia,
nevidí kvalitatívnu zmenu v strate zamestnania (detský vek), ani v strate štrukturovanej voľnočasovej
činnosti, ani v strate schopnosti zárobku v najbližšom čase, nie je prítomná trvalá zmena osobnosti,ktorá by znemožňovala jeho fungovanie v pôvodnom začlenení. Nie je viditeľná po 4 rokoch trvalá
zmena osobnosti v dôsledku prežitej udalosti tak, že má kvalitatívne problémy s bežným každodenným
fungovaním v spoločnosti v ktorej žije, teda v pôvodnom zaradení, sú viditeľné prejavy neurotické, teda

zmeny v afektívnej oblasti. Súd sa závermi posudkov vo vzťahu k žalobcom v 2. a .3 rade v odôvodnení
tohto rozsudku nezaoberá, a to z dôvodov ďalej uvedených.

4. Na súdnom pojednávaní po vykonaní dokazovania znaleckým posudkom právny zástupca žalobcov
uviedol, že znalci nevylúčili sťaženie spoločenského uplatnenia ani u jedeného žalobcu, a to bez ohľadu

na námietky vznášané žalovanou ohľadom toho, že niektorí zo žalobcov neboli priamo poškodení
na fyzickom zdraví, ale znalci brali do úvahy aj tú okolnosť, že ide o malé deti a boli takto nútené
byť svedkami tragickej dopravnej nehody, ktorá sa stala ich blízkym kamarátom, museli hľadieť na
devastačné poranenia, krv, rozbité auto a všetky ďalšie veci s tým spojené. Sťaženie spoločenského
uplatnenia je definované ako stav, ktorý má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony
poškodeného, a ktorý je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Vzhľadom k tomu, že výška

plnenia v tejto veci je plne závislá od znaleckého posudku, ktorého výsledok žalobcovia pred začiatkom
konania nemohli predpokladať, nevzal žalobu späť v časti predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou
sumou a náhradou priznanou znaleckým posudkom, ale žiadal, aby v prípade, ak súd nebude mať za
preukázanú celú žalovanú sumu, priznal žalobcom náhradu v zmysle znaleckého posudku a vo zvyšku
aby žalobu zamietol.

5. Poverená zástupkyňa žalovanej zotrvala na celej predošlej argumentácii, na tom, že nie je daná
zodpovednosť žalovanej za žalobcom v 1.rade tvrdenú ujmu na zdraví, nie je daná jeho aktívna vecná
legitimácia. Žalobcom tvrdená škoda na zdraví nevznikla bezprostredne v súvislosti s protiprávnym
konaním poistenca žalovanej, ale jej príčinou je iná okolnosť, a preto ide o sprostredkovaný vzťah príčiny

a následku, a preto nárok žalobcu v 1.rade nie je v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h zákona 381/2001 Z.z.
krytý povinným zmluvným poistením. Žiadame žalobu žalobcu v 1.rade v celom rozsahu zamietnuť.
Trvalanavznesenejnámietkeabsencieaktívnejlegitimáciežalobcovpokiaľsatýkanárokovuplatnených
titulom nákladov za vynaložených nákladov za lekárskych posudkov, keďže z výpovedi zákonných
zástupcov žalobcov na pojednávaní je zrejmé, že žiadne finančné prostriedky za vyhotovenie lekárskych

posudkov nevynaložili.
Posudky vyhotovené B. J. G. boli žalovanej doručené dňa 23.2.2021, ako mimosúdne uplatnenie
nárokov a v rovnaký deň bola na ich základe podaná žaloba na tunajšom súde. Ako už uviedla,
žiadala predložiť lekárske správy dokumentujúce celý priebeh liečby žalobcov, aby bolo možné posúdiť
či boli splnené podmienky v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.. Žalobcovia, však na predmetné výzvy

nereagovali, predmetné lekárske správy neboli doručené ani po tom, čo sa žalovaná vyjadrila k podanej
žalobe, tieto žalobcovia predložili až po pojednávaní vytýčenom v predmetnej veci dňa 4.3.2022, pričom
sa jednalo o lekárske správy, ktoré u všetkých žalobcov preukazovali, že sa podrobujú ambulantnej
liečbe u psychiatra B. H. M. B.. Rovnako z výpovedi zákonných zástupcov žalobcov vyplynulo, že okrem
už spomínanej psychiatričky sa žalobcovia u iného psychiatra neliečia.

Pretospoukazomnaustanovenie§7,§2ods.3písm.d) zákonač.437/2004§2jezrejmé,žežalobcami
predložené lekárske posudky B. J. G. nebolo a nie je možné akceptovať, nakoľko uvedená lekárka
nikdy žalobcov neliečila, a teda nemohla byť posudzujúcim lekárom v zmysle citovaného zákona a ani
osobou zákonom určenou na vypracovanie lekárskych posudkov pre žalobcov. Okrem toho predmetné
lekárske posudky trpeli formálnymi, aj obsahovými nedostatkami. Poverená zástupkyňa zotrvala aj na

námietke ohľadom uplatňovaných úrokov z omeškania. Vzhľadom nato, že žalobcovia okrem lekárskych
posudkov zo dňa 15.2.2021 nedoručili žalovanej žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo
možné posúdiť správnosť nimi predložených hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, neumožnili
žalovanej, ako poisťovateľovi, ukončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť
a v zákonnej lehote v zmysle ust. § 11 ods. 6 až 7 zákona č. 381/2001 boli žalobcovia prostredníctvom

vtedajšieho splnomocneného zástupcu o tejto skutočnosti upovedomení. Rovnako, tak bolo v konaní
preukázané, že lekárske posudky, ako už skôr uviedli, neboli vypracované osobou oprávnenou v zmysle
zákona č. 437/2004, a preto na ich základe ani nevznikla žalovanej, ako poisťovateľovi, povinnosť
poskytnúť plnenie a aj preto sa žalovaná na ich základe nemohla dostať do omeškania ani doručením
žalobného návrhu, tak ako to nesprávne a nedôvodne tvrdia žalobcovia, a preto ani z toho dôvodu nie

je ich nárok na úrok z omeškania uplatňovaný po práve a na mieste je ho zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom sp. zn. 19C/8/2021-237 zo dňa 12.5.2023 nasledovne:
„I. Súd žalobu vo vzťahu k žalobcovi 1/ z a m i e t a.II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 7.495,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 6.814,10 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ z a m i e t a.
V. Žalovaná m á voči žalobcovi 1/ nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalobkyňa 2/ m á voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalobkyňa 3/ m á voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. U p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Poprad v r á t i ť žalovanej nespotrebovanú časť preddavku
na znalecké dokazovanie a to z preddavku zloženého na účet súdu dňa 27.10.2022 pod pol. registra
D14-51/2022 vo výške 691,20 eur a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

7. Súd mal za to, že žalobca v 1.rade nie je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia od poisťovne, s ktorou mal vinník dopravnej nehody uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, teda od žalovaného. V zmysle znaleckého posudku č. 1/2023
znalkyne MUDr. Greškovej je síce ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu v 1.rade

po podrobnom zdôvodnení 364.bodmi, avšak vychádzajúc z vymedzenia pojmu poškodený v § 2 ods.
3 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z. je zrejmé, že je to osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví
a v kontexte s § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou
motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Žalobca v 1.rade
takou osobou nie je. Škoda na zdraví, ktorá mu mala vzniknúť, nevznikla v bezprostrednej súvislosti

s protiprávnym konaním poistenca žalovaného (čo patrí medzi základné atribúty zodpovednosti za
škodu), ale jej príčinou je iná okolnosť, ide o sprostredkovaný vzťah príčiny a následku. Je teda
zrejmé, že nárok žalobcu v 1.rade nie je v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z.
krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, preto žalovaná nemá povinnosť tomuto žalobcovi plniť. Ako uviedla aj žalovaná, jedná sa

o nepriamu škodu, ktorou sa rozumie najčastejšie majetková ujma, ktorá vznikla tretej osobe, ktorá má k
poškodenému určitý právny vzťah, keď poškodený utrpí v dôsledku protiprávneho konania iného škodu,
ktorá sa následne prejaví u tretej osoby. Podľa súčasnej právnej úpravy škodca nie je povinný nahradiť
takéto ujmy (nepriame škody) tretej osobe. Príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou
škodou nemožno vyvodiť zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom, za ktorý škodca zodpovedá z

iného právneho dôvodu. Tak je tomu napr. vtedy, ak niekto utrpel škodu v dôsledku reakcie (šoku)
na správu o smrteľnom úraze inej osoby, ktorý škodca spôsobil a za škodu z ktorého zodpovedá
(vid' R 7/1979). Najvyšší súd SR rovnako judikoval, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia
a protiprávnym konaním nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama
následkom protiprávneho konania škodcu . (viď R 61/2008).

8. Proti výroku I. a V. podal odvolanie žalobca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V
odvolaní okrem iného uviedol, že trvá na tom, že bol aktívne legitimovaným na podanie žaloby v celom
rozsahu. Spadá pod pojem poškodený v zmysle § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 437/2004 Z.z., teda je
osobou, ktorá utrpela poškodenie na zdraví a tiež v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., teda

je poškodeným, ktorý utrpel škodu prevádzkou motorového vozidla a má nárok na náhradu škody podľa
uvedeného zákona.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu v 1. rade je daná skutočnosťou, že bol prítomný pri dopravnej nehode
zo dňa 22.2.2018, v dôsledku ktorej mu boli spôsobené zdravotné ťažkosti, z ktorých vyplýva nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako 13 ročné dieťa bol svedkom tragickej dopravnej

nehody, v dôsledku ktorej jeho blízki kamaráti a spolužiaci utrpeli viaceré zranenia, pričom on, ako
svedok, musel hľadieť na devastačné poranenia, krv, rozbité auto a všetky ďalšie veci s tým spojené.
Sťaženie spoločenského uplatnenia je pritom stav, ktorý má preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony poškodeného a ktorý je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Udalosť, ktorej bol
svedkom, by zanechala psychické následky aj na dospelej osobe, nieto ešte na maloletom dieťati.

Poukázal aj na názor odbornej verejnosti, podľa ktorého nárok na náhradu škody, patrí aj tzv.
„nepriamemu poškodenému“, jedná sa o tzv. ujmu odrazom, ktorú je možné odškodniť, ak sa objektívne
prejavia následky na jeho zdraví. Podľa uvedeného, tak nárok na náhradu škody patrí napríklad aj
svedkovi dopravnej nehody, pokiaľ v dôsledku nej utrpel poškodenie zdravia. Je preto viac ako logické,že pokiaľ sa nároku na náhradu škody môže domáhať aj tzv. nepriamy poškodený, ktorý sa dopravnej
nehode len prizeral, aby sa tohto nárok mohol domáhať priamy poškodený, ktorý v jej dôsledku trpí
závažnou psychickou poruchou, akou je posttraumatická stresová porucha.

Žalobcovi v 1. rade vznikla škoda, a teda aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v priamej súvislosti s protiprávnym konaním poistenca žalovaného. Poukázal na závery znaleckého
posudku č. 1/2023 zo dňa 13.1.2023, na Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, ďalšie lekárske správy, ako aj výpoveď jeho zákonného zástupcu na pojednávaní dňa
4.3.2022, z ktorých jasne vyplýva príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu v 1. rade a

predmetnou dopravnou nehodou.

9. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, Uznesením sp. zn. 20Co/67/2023 – 261 zo dňa 16. októbra
2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku V. a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť, preto sa súd v odôvodnení tohto rozsudku zaoberá predovšetkým

skutočnosťami súvisiacimi so žalobcom v 1.rade, ním uplatneným nárokom a nárokom jemu priznaným.

10. V zrušujúcom uznesením odvolací súd o .i. uviedol, že pre deliktné právo „in genere“ je príznačná
aplikácia princípu neminem laedere, ktorý je jedným zo základných princípov súkromného práva a
predstavuje príkaz nikoho nepoškodzovať a ukladá každému chovať sa tak, aby nespôsobil škodu, k jej

vzniku neprispieval a v prípade, že k vzniku škody už došlo, aby nepôsobil ku zväčšeniu jej rozsahu.
Dá sa dôvodiť, že táto povinnosť sa nevzťahuje iba na vyvolanie vzniku škody, ale i na vyvolanie
nebezpečenstva, že ku škode dôjde. V prípade, že ku vzniku škody dôjde, má byť v súlade s princípom
neminem laedere a zásadou rovnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov poškodenému poskytnutá
plná náhrada.

Uviedol, že jadrom prejednávaného prípadu je, že k naplneniu starostlivého posúdenia príčinnej
súvislosti dochádza vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide a nie
je možné ju zamieňať so súvislosťou časovou. Príčinná súvislosť medzi zavineným konaním škodcu
a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu len pravdepodobnosť. O vzťah príčinnej
súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Otázka

príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť
len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením
je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam

otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve
vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak
je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti

(porovnaj R 21/1992).
Odvolací súd konštatoval (aj s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR, Ústavného súdu
ČR, samotnú Ústavu SR, rozsudky ESĽP, právnu úpravu, stanoviská súdnych autorít a iné), že s
argumentáciou okresného súdu v napadnutom rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade
sa nie je možné stotožniť, nielen v rovine všeobecnej právnej teórie, v zmysle ktorej v konaní o náhradu

škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku súd skúma existenciu všetkých predpokladov
vzniku práva poškodeného na náhradu škody voči škodcovi, ktorému sa ustanovuje povinnosť škodu
nahradiť, a tými sú v zmysle § 427 OZ: škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky
dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (tzv. kauzálny
nexus) najmä preto, že k záveru o existencii príčinnej súvislosti súd dospieva na základe logického

posúdenia a zhodnotenia všetkých okolností a povahy konkrétneho prípadu.
Otázkou vzniku zodpovednostného vzťahu následkom poškodenia zdravia a traumatickej udalosti pri
dopravnej nehode, môže byť zásahom aj do práv a právom chránených záujmov zúčastnených osôb,
ktorým dopravnou nehodou síce nebola poškodená telesná schránka, avšak pokiaľ zo špecifických
okolnostívecivyplývaduševnépoškodeniezdraviatak,akojetomuajvtomtoprípade,takzákladnároku

je daný.
V tejto konkrétnej veci vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie je opodstatnené vysloviť právny
záver,žezásahdoemocionálnej-psychickejsféryfyzickejosobypriamoprítomnejapasívnezúčastnenej
na škodovej udalosti - sekundárna obeť deliktného správania škodcu, je v priamej príčinnej súvislostiso spôsobenými duševnými útrapami žalobcu a zakladá bez ďalšieho existenciu základu nároku na
náhradu škody a efektívne právo domáhať sa súdnej ochrany.
Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a

právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi

stranami sporu je konštatovanie, tak ako už bolo uvedené, že základ nároku je daný.
Odvolací súd uviedol, že je zástancom nepozitivistického východiska s akcentom na materiálny
výkon spravodlivosti, avšak po náležitom objasnení veci, čoho výsledkom má byť spravodlivé
usporiadaniepomerov.Stabilizovanáaplikačnápraxodvolaciehosúduspreferenciouužitočnostiprávaa
presadzovania a nastoľovania spravodlivej rovnováhy medzi stranami vedie vo svojej podstate k fair trail
procesu, čím dochádza k naplneniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uložil

súdu prvej inštancie úlohu o veci opätovne rozhodnúť v intenciách dôvodov kasačného rozhodnutia
odvolacieho súdu s tým, že základ nároku je nateraz daný.

11. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiacom V. výroku (o trovách konania
medzi žalobcom v 1.rade a žalovanou) a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, na nariadenom súdnom pojednávaní žalobca v 1.rade zastúpený právnym zástupcom
poukázal na predchádzajúce vyjadrenia, na dôkazy, ktoré boli vykonané vo vzťahu k žalobcovi 1/, na
znalecký posudok č. 1/2023 zo dňa 13.1.2023, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, ďalšie lekárske správy, výpoveď zákonného zástupcu zo dňa 4.3.2022 a dokonca aj výsluchy
ostatných zákonných zástupcov, H. B. a F. I., ktoré potvrdili, že žalobca 1/ bol očitým svedkom nehody.

Mal zato, že súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu vo vzťahu dôvodnosti nároku a čo
sa týka výšky poukázal na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise.
Poverená zástupca žalovanej uviedla, že berie na vedomie rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak
sa s ním nestotožňuje, nepovažovala ho za správny a zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach
v predmetnej veci. Žalobu žalobcu 1/ navrhla zamietnuť z dôvodu, že absentuje jeden zo zákonných

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou
a protiprávnym konaním škodcu. Žalobcom v 1.rade tvrdená škoda na zdraví nevznikla bezprostrednej
súvislosti s protiprávnym konaním poistenca žalovanej, ale jej príčinou je iná okolnosť, preto ide o vzťah
sprostredkovaný a z toho dôvodu s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. nie
je krytý povinným zmluvným poistením a žalovanej tak nevznikla povinnosť plniť. Pokiaľ sa týka výšky

uplatňovanéhonároku,takakoboluplatňovanýžalobouzdôraznila,žedôkazpredloženýžalobcomnieje
spôsobilý pre rozhodnutie súdu vo veci, keďže predmetný lekársky posudok nebol vyhotovený v súlade
so zákonom č. 437/2004 Z.z., keďže nebol vydaný posudzujúcim lekárom a rovnako tento vykazuje
formálne aj obsahové nedostatky. Ohľadom znaleckého posudku MUDr. Jany Greškovej poukázala na
predchádzajúce písomné vyjadrenie. Žalobu žiadala zamietnuť.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, z vyjadrení právnych zástupcov, z
výsluchu zákonných zástupcov žalobcov, z Rozsudku Okresného súdu Poprad sp. Zn. 5T/84/2018-936
zo dňa 8.4.2019, z lekárskych posudkov B. J. G., z výzvy spoločnosti ARBITRA, s.r.o. z 19.2.2021
a z odpovede Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 8.3.2021 na túto výzvu, z lekárskych správ, zo

Znaleckého posudku č. 1/2023, B. K. L., ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané,
že dňa 22.02.2018 v čase okolo 13.50 hod. na ceste III/3075 z Popradu na Obec Spišské Bystré došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej vodič osobného automobilu pri obchádzaní skupiny najmenej 12 chodcov
dostal s vozidlom šmyk a prešiel do pravého jazdného pruhu, kde časťou vozidla narazil do skupiny
chodcov, medzi ktorými boli aj žalobcovia v 1. až 3. rade. Dopravnú nehodu zavinil vodič osobného

motorovéhovozidlazn.OpelAstra,EČ:G.,ktorýbolpovinnezmluvnepoistenýužalovaného.Vinavodiča
bola uznaná Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08.04.2019 pod sp.zn.: 5T/84/2018-936.
Poškodení boli s ich nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Žalobca v 1.rade v rámci
trestného konania ako poškodený nevystupoval, čo v konaní ani nebolo sporné. Predmetnou žalobou
v prebiehajúcom súdnom konaní si uplatnil nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle

lekárskeho posudku B. J. G. a za jeho vypracovanie 30,- €. To, že zákonní zástupcovia žalobcov, teda
aj žalobcu v 1.rade, ani samotný žalobca v 1.rade za predmetný posudok nič neplatil (ani žalobcovia
v 2. a 3.rade), vyplynulo z výpovedí samotných zákonných zástupcov žalobcov. Rovnako z ich výpovedí
vyplynulo, že B. G. nikoho z nich neliečila, že nechodili k nej so svojimi deťmi (žalobcami), boli u nejlen raz, práve za účelom vypracovanie posudkov. Opak nevyplýval ani z predložených listín, lekárskych
správ.

13. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a tento v plnom rozsahu pri
svojom rozhodnutí po zrušení a vrátení (vo výroku I. a V.) veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie plne
rešpektuje. Argumentácia žalovanej strany, ktorá je zhodná s argumentáciou pred rozhodnutím súdu
rozsudkom zo dňa 12.5.2023 je preto irelevantná, ako aj pôvodný záver súdu, že žalobca v 1.rade nie
je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia od poisťovne,

sktoroumalvinníkdopravnejnehodyuzavretúzmluvuopovinnomzmluvnompoistení,tedaodžalovanej
(čo súd aj obsiahlo odôvodnil, ale s čím sa odvolací súd nestotožnil). Odvolací súd jednoznačne
uzavrel, že sa s argumentáciou okresného súdu v napadnutom rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby
žalobcu v 1. rade nie je možné stotožniť, nielen v rovine všeobecnej právnej teórie, v zmysle ktorej v
konaníonáhraduškodyspôsobenejprevádzkoudopravnéhoprostriedkusúdskúmaexistenciuvšetkých
predpokladov vzniku práva poškodeného na náhradu škody voči škodcovi, ktorému sa ustanovuje

povinnosť škodu nahradiť, a tými sú v zmysle § 427 OZ: škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy
prevádzky dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (tzv.
kauzálny nexus) najmä preto, že k záveru o existencii príčinnej súvislosti súd dospieva na základe
logického posúdenia a zhodnotenia všetkých okolností a povahy konkrétneho prípadu.

14. Podľa § 420 ods.1,2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ak aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto
zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods.1, ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ

nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou.

Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do

troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods.1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinnýtentonárokpreukázať.Napremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúprava
ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona
a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným
poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,
c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
"poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov,

d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;
ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológa príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví

výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

15. Aktívna legitimácia žalobcu v 1.rade v prebiehajúcom konaní je daná. Žalobca v 1.rade spadá pod
pojem poškodený v zmysle § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 437/2004 Z.z., teda je osobou, ktorá utrpela

poškodenie na zdraví, a tiež v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., teda je poškodeným,
ktorý utrpel škodu prevádzkou motorového vozidla a má nárok na náhradu škody podľa uvedeného
zákona. Žalobca v 1. rade bol prítomný pri dopravnej nehode dňa 22.2.2018, v dôsledku ktorej mu
boli spôsobené zdravotné ťažkosti, z ktorých vyplýva nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Ako 13 ročné dieťa bol svedkom tragickej dopravnej nehody, v dôsledku ktorej jeho blízki

kamaráti a spolužiaci utrpeli viaceré zranenia, pričom on, ako svedok, musel hľadieť na devastačné
poranenia, krv, rozbité auto a všetky ďalšie veci s tým spojené. Sťaženie spoločenského uplatnenia
je stav, ktorý má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného a ktorý je v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Udalosť, ktorej bol svedkom, ako sám prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, by zanechala psychické následky aj na dospelej osobe, nieto ešte na

maloletom dieťati. Aj podľa názoru odbornej verejnosti nárok na náhradu škody patrí aj tzv. „nepriamemu
poškodenému“, jedná sa o tzv. ujmu odrazom, ktorú je možné odškodniť, ak sa objektívne prejavia
následky na jeho zdraví. Podľa uvedeného, tak nárok na náhradu škody patrí napríklad aj svedkovi
dopravnej nehody, pokiaľ v dôsledku nej utrpel poškodenie zdravia. Je preto viac ako logické, že pokiaľ
sa nároku na náhradu škody môže domáhať aj tzv. nepriamy poškodený, ktorý sa dopravnej nehode

len prizeral, aby sa tohto nárok mohol domáhať priamy poškodený, ktorý v jej dôsledku trpí závažnou
psychickou poruchou, akou je posttraumatická stresová porucha.16. Ako uviedol odvolací súd, pre deliktné právo „in genere“ je príznačná aplikácia princípu neminem
laedere, ktorý je jedným zo základných princípov súkromného práva a predstavuje príkaz nikoho
nepoškodzovať a ukladá každému chovať sa tak, aby nespôsobil škodu, k jej vzniku neprispieval a v

prípade, že k vzniku škody už došlo, aby nepôsobil ku zväčšeniu jej rozsahu. Dá sa dôvodiť, že táto
povinnosť sa nevzťahuje iba na vyvolanie vzniku škody, ale i na vyvolanie nebezpečenstva, že ku škode
dôjde. V prípade, že ku vzniku škody dôjde, má byť v súlade s princípom neminem laedere a zásadou
rovnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov poškodenému poskytnutá plná náhrada.

17. Listinné dôkazy v súdnom spise preukazujú, že dňa 23.02.2021 boli žalovanej doručené výzvy –
uplatnenie nároku za škodu na zdraví (SSU-trvalé následky), datované dňom 19.2.2021 spoločnosťou
ARBITRA, s.r.o., Bratislava, ktorými sa na základe plnomocenstiev udelených zákonnými zástupcami
žalobcov, teda aj žalobcu v 1.rade, v ich mene domáhala táto spoločnosť náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle lekárskych posudkov MUDr. Eriky Kandrátovej a poplatkov za
lekárske posudky a zároveň oznámila, že vo veci sa podáva žaloba, ktorá v prípade plnenia bude vzatá

späť. Dňom 08.03.2021 je datovaná výzva žalovanej adresovaná tejto spoločnosti, ktorou ju žalovaná
žiadala predložiť lekárske správy od psychiatra od 2.7.2018 do konca roka 2018, priebeh liečenia za rok
2019 a za rok 2020 do 14.7, správy od pedopsychológa, ktorý odporučil psychiatrické vyšetrenie s tým,
že po doručení dokladov sa poisťovňa nárokmi bude zaoberať. Žalovaná žiadala aj o upresnenie bodov
520 a 260 na druhej strane posudkov. Toto bolo oznámené (ako to v žiadosti aj bolo uvedené) v zmysle

§ 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Bolo potrebné zdokumentovať celý priebeh liečby žalobcov, od
dopravnej nehody až do doby vystavenia posudkov, aby bolo možné posúdiť či boli splnené podmienky
v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. pre ich vydanie a správnosť ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. Požadované doklady žalovanej doručené neboli, čo v konaní ani nebolo popreté, preto
nebolo možné k nárokom zaujať zo strany poisťovne kvalifikované stanovisko a určiť rozsah povinnosti

poisťovateľa plniť. Predmetné lekárske správy neboli doručené ani po tom, čo sa žalovaná vyjadrila
k podanej žalobe, tieto žalobcovia predložili až po pojednávaní nariadenom v predmetnej veci dňa
4.3.2022, pričom sa jednalo o lekárske správy, ktoré u všetkých žalobcov preukazovali, že sa podrobujú
ambulantnej liečbe u psychiatra B. H. M. B.. Rovnako z výpovedí zákonných zástupcov žalobcov
vyplynulo, že okrem už spomínanej psychiatričky sa žalobcovia u iného psychiatra neliečia.

18. To, že lekárske posudky MUDr. Kandrátovej sú bez relevancie, bolo v konaní preukázané.
Táto lekárka nikdy žalobcov, vrátane žalobcu v 1.rade neliečila, nemohla teda byť posudzujúcim
lekárom v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. a ani osobou zákonom určenou
na vypracovanie lekárskych posudkov pre žalobcov. Okrem toho predmetné lekárske posudky trpeli

formálnymi a ako aj obsahovými nedostatkami, čo vyplýva aj zo záverov znaleckých posudkov MUDr.
Greškovej.

19.Žalovanánemohlatedavdôsledkunečinnostižalobcov,tedaajžalobcuv1.rade,resp.ichzástupcov,
ukončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Nie je preto možné tvrdiť, že si

nesplnilasvojupovinnosťvzmysle citovanýchustanovenízákonač.381/2001Z.z.,apretobybolapodľa
§11 ods. 8 citovaného zákona povinná zaplatiť' poškodeným úroky z omeškania. Túto problematiku už
riešili aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (na ktoré žalovaná poukázala), v zmysle ktorých sankcia v
podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 11
ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku

poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je,
ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené vychádza aj zo znenia čl. 4
ods. 6 Smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS. Žalovaná

za situácie, keď nemala potrebné podklady pre posúdenie nárokov žalobcov, nemala ani povinnosť
plniť, nemohla sa s peňažným záväzkom teda ani dostať do omeškania. Žalobcovia mali nie len
oprávnenie uplatniť svoj nárok, ale aj povinnosť tento nárok preukázať. Vzhľadom na uvedené súd
pôvodným rozsudkom žalobcom v 2. a 3.rade, a v tomto rozsudku žalobcovi v 1.rade, úroky z omeškania
z priznaných súm nepriznal. To, čo žalobcovia žalovanej predložili, teda lekárske posudky MUDr.

Kandrátovej, neboli podkladmi, na základe ktorých by poisťovňa mohla ich nároky prešetriť. Posudky
ani len neboli vypracované osobou oprávnenou v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., preto na ich základe
nemohla žalovanej vzniknúť povinnosť poskytnúť plnenie.20. Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd vychádzal pri
žalovanom v 1.rade,(ako aj pri žalovaných v 2. a v 3. rade v zmysle rozsudku z 12.5.2023) zo
znaleckého posudku B. L., závery ktorého v podstate nenamietali ani zástupcovia strán sporu. Žalovaná

len konštatovala, že napriek tomu, že nálezovú časť posudku považuje za čiastočne odporujúcu so
samotným záverom znaleckého posudku, v rámci ktorého znalkyňa u žalobcu hodnotila sťaženie
spoločenského uplatnenia položkou č. 255 v rozsahu 364.bodov, toto berie na vedomie. Kontrolný
znalecký posudok nenavrhla a žalobu vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade žiadala zamietnuť z dôvodov
už uvádzaných. Súd uzatvára, že predmetný znalecký posudok mal všetky náležitosti, bol spracovaný

fundovane a vychádzal z relevantných podkladov. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
u žalobcu v 1.rade, týkajúceho sa priamych psychických následkov dopravnej nehody z 22.8.2018
u žalobcu v 1.rade znalkyňa uviedla, že súčasný stav klinicky spĺňa prejavy neurotickej poruchy, jej
finálny výsledok liečby závisí od vlastného nastavenia vnútorného prežívania žalobcu, v prestavení
negatívneho pohľadu a v zmene pohľadu na vlastnú situáciu. V danom prípade súčet poškodenia
osobnosti (útrata) vychádza na 10 % - dominanta poškodenia, vo vzťahu k sebe, k svojmu životu,

v prežívaní negatívnej stránky, a akoby nezohľadnenie pozitívneho, čo zostalo. Na úplnú resocializáciu
nemá ale primárne intelektové rezervy. Tento stav klasifikovala znalkyňa v zmysle zákona č. 437/2004
Z. z. pod položkou 255. Id e o položku vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným
psychiatrickým pracoviskom), kde je rozsah bodového ohodnotenia 260-1300. Znalkyňa u žalobcu

v 1.rade ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia 364.bodmi, čo pri hodnote jedného bode 21,84
€ predstavuje súdom priznanú sumu 7949,76 €.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd aj v kontexte s právnym názorom odvolacieho súdu
a odôvodnením uvedeným v jeho uznesení za to, že nárok žalobcu v 1.rade je čo do základu

opodstatnený a čo do výšky súd vychádzal z uvedeného znaleckého posudku. Ako uviedol aj odvolací
súd, jadrom prejednávaného prípadu je, že k naplneniu starostlivého posúdenia príčinnej súvislosti
dochádza vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide a nie je možné
ju zamieňať so súvislosťou časovou. Príčinná súvislosť medzi zavineným konaním škodcu a vznikom
škody musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu len pravdepodobnosť. Ohľadne skutočností, ktoré

prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal, je
potrebné posúdiť, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, pričom dôkaznú povinnosť ohľadom
protiprávneho úkonu a príčinnej súvislosti má poškodený žalobca. A s poukazom na už uvedené,
táto preukázaná bola. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a
následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť
len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením

je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve
vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak
je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo

všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti
(porovnaj R 21/1992). Príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou bola preukázaná aj
znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Greškovou.

22. V zmysle judikatúry ústavného súdu, na ktorú poukázal aj odvolací súd, sa právo na život považuje
za vstupnú bránu a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd. Právny poriadok Slovenskej
republiky chráni ľudský život ako kľúčovú hodnotu právneho štátu (porov. nález ústavného súdu PL. ÚS
12/01 zo 4. decembra 2007). Porušenie práva na život patrí k najzávažnejším porušeniam ľudských práv
a slobôd a neexistuje spôsob, ako toto porušenie zvrátiť, reparovať, odškodniť. Účel a rozsah ochrany

práva na život, aj práva nebyť pozbavený života je aj predmetom úpravy medzinárodných dohovorov, v
duchu ktorých je potrebné vykladať aj našu ústavnú úpravu. Štrasburské orgány ochrany práva priznali
vo všetkých svojich rozhodnutiach právu na život výsadné postavenie ako jednému z najdôležitejších
ustanovení dohovoru. Predmet a účel dohovoru ako nástroja na ochranu individuálnych ľudských bytostívyžaduje, aby čl. 2 dohovoru bol interpretovaný a aplikovaný takým spôsobom, aby jeho záruky boli
praktické a účinné. Základné princípy práva na život a jeho ochrany vyplývajú okrem iného z rozsudkov
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veciach: L.C.B. proti Spojenému kráľovstvu,

sťažnosť č. 23413/94, rozsudok z 9.6.1998; Osman proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 23452/94,
rozsudok z 28.10.1998; N. G. proti O. a B. G. proti Turecku, sťažnosti č. 22492/93 a 22535/93, rozsudok
z 28.3.2000; Ismail Ertak proti Turecku, sťažnosť č. 20764/92, rozsudok z 9.5.2000; Velikova proti
Bulharsku, č. 41488/98, rozsudok zo 16.5.2000; Akkoc proti Turecku, sťažnosti č. 22947/93 a 22948/93,
rozsudok z 10.10.2000, Tas proti Turecku, sťažnosť č. 24396/94, rozsudok zo 14.11.2000, Gul proti

Turecku, sťažnosť č. 22676/93, rozsudok zo 14.12.2000; Keenan proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť
č. 27229/95, rozsudok z 3.4.2001, Tanli proti Turecku, sťažnosť č. 26129/95, rozsudok z 10.4.2001;
Calvelli a Ciglio proti Taliansku, sťažnosť č. 32967/96, rozsudok zo 17.1.2002; Abdurrahman Orak
proti Turecku, sťažnosť č. 31889/96, rozsudok zo 14.2.2002; E. a H. J. proti Spojenému kráľovstvu,
sťažnosť č. 46477/99, rozsudok zo 14.3.2002; Sabukterin proti Turecku, sťažnosť č. 27243/95, rozsudok
z 19.3.2002; B. C. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 43290/98, rozsudok z 28.5.2002; Oneryildiz

proti Turecku, sťažnosť č. 48939/99, rozsudok z 18.6.2002; a Mastromatteo proti Taliansku, sťažnosť č.
37703/97, rozsudok z 24.10.2002, ako aj z rozhodnutí o prijateľnosti sťažností vo veciach Bromily proti
Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 33747/96, rozhodnutie z 23.11.1999, a Younger proti Spojenému
kráľovstvu, sťažnosť č. 57420/00, rozhodnutie zo 7.1.2003. Článok 15 ods. 1 a 2 ústavy (čl. 2 dohovoru)
ukladá štátu povinnosť zdržať sa úmyselného a nezákonného zbavenia života, ale tiež prijať príslušné

kroky k ochrane života osôb, ktoré sa nachádzajú v ich jurisdikcii. Z práva na život vyplývajú pre štát
dve základné pozitívne povinnosti: (i) povinnosť chrániť život a (ii) povinnosť zabezpečiť vyšetrenie,
resp. objasnenie okolností straty života, vyvodenie zodpovednosti a poskytnutie nápravy (tzv. procesná
povinnosť).

23. Pri povinnosti chrániť život ide najmä o primárnu povinnosť v rámci vertikálnych vzťahov
(štát - občan) zabezpečiť právo na život účinnými právnymi prostriedkami v jednotlivých oblastiach
spoločenského života, spoločenských vzťahov, ktoré najužšie súvisia so životom človeka - napr. v oblasti
medicíny, verejného zdravia, trestnej politiky, bezpečnosti občanov a štátu a pod. V horizontálnych
vzťahoch (občan - občan) ide najmä o prijímanie trestnoprávnych ustanovení na účely odstrašenia od

spáchania trestných činov vedúcich k pozbaveniu života jednotlivca, ktoré podporuje právno-vynucovací
mechanizmus na prevenciu, potlačenie a sankcionovanie porušení uvedených ustanovení. Za splnenia
určitých podmienok štáty musia prijať účinné preventívne opatrenia k ochrane jednotlivca, ktorého život
je ohrozený trestným konaním iného jednotlivca.

24. Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej
osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať
na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na
ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného

života poškodeného (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014 sp.zn.
7Cdo/65/2013 - publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod R 1/2015).

25. Otázkou vzniku zodpovednostného vzťahu následkom poškodenia zdravia a traumatickej udalosti
pri dopravnej nehode, môže byť zásahom aj do práv a právom chránených záujmov zúčastnených osôb,

ktorým dopravnou nehodou síce nebola poškodená telesná schránka, avšak pokiaľ zo špecifických
okolností veci vyplýva duševné poškodenie zdravia tak, ako je tomu aj v tomto prípade, tak základ
nároku je daný.

26. V tejto konkrétnej veci vzhľadom na vykonané dokazovanie je opodstatnené vysloviť právny záver,

že zásah do emocionálnej-psychickej sféry fyzickej osoby priamo prítomnej a pasívne zúčastnenej na
škodovej udalosti - sekundárna obeť deliktného správania škodcu, je v priamej príčinnej súvislosti so
spôsobenýmiduševnýmiútrapamižalobcuazakladábezďalšiehoexistenciuzákladunárokunanáhradu
škody a efektívne právo domáhať sa súdnej ochrany, ako jednoznačne konštatoval aj odvolací súd.27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Súdžalobcoviv1.radepriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Hocimusúdnepriznal
nárok v takom rozsahu, ako si ho uplatnil žalobou, priznal mu 100 %-tný nárok na náhradu trov konania,
pretože v danom prípade rozhodnutie o výške priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vychádzalo zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný až v priebehu súdneho konania, a to na návrh
žalovanej strany. Rozhodnutie súdu bolo teda závislé od relevantného odborného posúdenia, bez neho
by nebolo možné rozhodnúť. Okrem uplatnenej sumy žalobcom v 1.rade nad sumu vyčíslenú znaleckým

posudkom, súd žalobu zamietol aj v časti uplatnených úrokov z omeškania a dôvod zamietnutia už
je vyššie odôvodnený (bod 18 odôvodnenia). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).