Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200180
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: SLOVAK
FINANCE s.r.o., so sídlom Medveďovej 15, Bratislava, IČO: 36 810 932, zastúpeného JUDr. Julián
Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, IČO: 45 941 815,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100610676/2020 zo dňa 05.03.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č.
102192129/2019 zo dňa 18.09.2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017. Žalobca si v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie január 2017 vykázal nadmerný odpočet v sume 18.347,58 Eur.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102192129/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 5.660,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, teda znížil nadmerný odpočet na DPH
zo sumy 18.347,58 Eur na sumu 12.687,58 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neboli splnené
podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko u deklarovaných odberateľov ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO
TRANS Kft. nebolo preukázané nadobudnutie a prijatie tovaru - motorových vozidiel.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.II.
Žaloba

4. Žalobou zo dňa 14.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020
a prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102192129/2019 zo dňa 18.09.2019, ich zrušenia
a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. V žalobe uviedol, že čo sa týka dodania motorového vozidla pre odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o.,
prevzatie sa uskutočnilo dňa 11.01.2017 v prevádzke žalobcu v Leviciach. Žalobca predložil správcovi
dane odberateľskú faktúru, kúpnu zmluvu, doklad o úhrade predfaktúry, protokoly o odovzdaní a
prevzatí motorového vozidla, technický preukaz, preukazujúci zaevidovanie v Českej republike, doklad
totožnosti konateľa odberateľa, splnomocnenie udelené p. A. na prevzatie motorového vozidla od
žalobcu, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, na ktorom je ako miesto skončenia prepravy uvedené

B. C. XXX/X, D. X – E. dňa 11.01.2017, evidenčné číslo vozidla, ktorým bola preprava vykonaná a e-
mailovú komunikáciu medzi ním a odberateľom. Vodič p. A. ako svedok potvrdil, že vozidlo prevzal
v F. na základe plnej moci od spoločnosti ABLATIV PLUS s.r.o. a odviezol ho do Českej republiky.
Žalobca namietal, že správca dane vypočúval svedka ako konateľa spoločnosti G. H. I. napriek tomu,
že žalobca s touto spoločnosťou neobchodoval, čo potvrdil aj svedok, a preto odmietnutie svedka

vypovedať k otázkam, týkajúcim sa tejto spoločnosti, nemožno klásť na ťarchu žalobcu. Žalobca
nesúhlasil so závermi žalovaného ohľadom kúpnej zmluvy zo dňa 11.01.2017. Uviedol, že plná moc
udelená p. A. smerovala k uzavretiu celého obchodu a podľa žiadneho právneho predpisu nemusí byť
splnomocnenec v pracovnoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu so splnomocniteľom.

6. Čo sa týka dodania motorových vozidiel odberateľovi MEGA UNIO TRANS Kft., žalobca predložil
správcovi dane odberateľské faktúry, kúpne zmluvy, doklady o úhrade predfaktúr vkladom hotovosti
na bankový účet žalobcu, protokoly o odovzdaní a prevzatí motorových vozidiel, odborné posudky o
kontrole originality, technické preukazy motorových vozidiel v Slovenskej republike, doklad totožnosti
konateľa odberateľa, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, s dátumom skončenia prepravy dňa

10.01.2017, evidenčné číslo vozidla, ktorým bola preprava vykonaná vodičom J. E. K., technické
preukazy o zápise motorových vozidiel v L., ktoré dokazujú, že tieto fyzicky opustili územie Slovenskej
republiky. Žalobca navrhol predvolať ako svedka konateľa odberateľa p. J., avšak správca dane takýto
dôkaz nevykonal. Žalobca tiež navrhol ako dôkaz získať informácie z mýtneho systému, pretože
odberateľ musel prejsť na území Slovenskej republiky cez spoplatnené úseky. Uvedený dôkaz správca

dane odmietol vykonať bez toho, aby to odôvodnil. V prípade maďarského odberateľa požiadal žalobca
o zloženie kaucie na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane a po tom, čo mu maďarský
odberateľ dodal technické preukazy, žalobca zložené kaucie vrátil, o čom predložil dôkaz. Odberateľ
všetky vozidlá odkúpené od žalobcu previedol na prepravcov, ktorí si ich zaregistrovali do dopravnej
evidencie. Podľa medzinárodnej výmeny informácií aj keď odberateľ vozidlá neregistroval priamo na

seba, vo svojom účtovníctve vykázal obchod so žalobcom, čím potvrdil, že sa obchod uskutočnil.

7. K tvrdeniu žalovaného, že evidencia vozidiel v Českej resp. Maďarskej republike nepreukazuje, že
žalobca predal vozidlo dotknutým odberateľom, žalobca uviedol, že zápisy do dopravnej evidencie
nemajú vo vzťahu k vlastníckemu právu konštitutívne účinky a tieto neosvedčujú, či sa určitý obchod

uskutočnil.

8. Ďalej žalobca namietal, že nepriznanie nároku na oslobodenie od dane založil žalovaný len na
nekontaktnosti odberateľov, nepodaní daňového priznania odberateľmi, teda na okolnostiach, ktoré nie
sú žalobcom ovplyvniteľné. Tieto skutočnosti nie sú podľa európskej judikatúry dôvodom na odňatie

nároku na oslobodenie od dane a okrem toho, tieto boli zistené až následne, po čase, kedy došlo k
dodaniu tovaru.

9. Žalobca mal za to, že hmotnoprávne podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle §
43 zákona o DPH boli splnené a že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správca dane tým, že žiadal

doloženie ďalších dôkazov nesprávne rozložil dôkazné bremeno a nestanovil hranice
dokazovania. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-80/11
(Mahagében) a C-273/11 (Mecsek-Gabona), a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. X I. X/XXXX.10. Podľa žalobcu si správca dane nesplnil povinnosť podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a neposkytol
žalobcovi možnosť vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane, nakoľko mu tieto neboli počas daňovej

kontroly oznámené. V priebehu daňovej kontroly oznámil správca dane žalobcovi iba zistenia, nie
pochybnosti. Ak správca dane nepostupuje v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, jeho konanie
nezabezpečí presun dôkazného bremena počas daňovej kontroly. To spôsobí, že nedôjde k správnemu
zisteniu dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku), skutočnosti nebudú zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods.
2 Daňového poriadku) a nie je dodržaný postup, ktorý vyžaduje definícia správy daní (§ 2 písm. a)

Daňového poriadku). Pokiaľ žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie
od dane podľa § 43 zákona o DPH dôkaznými prostriedkami, ktoré boli dostatočné z hľadiska rozsahu,
ktorý od neho možno spravodlivo požadovať, prináležalo preveriť pravdivosť jeho tvrdení daňovým
orgánom, ktoré v danom prípade k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a
dostatočne zodpovedne.

11. Žalobca tiež namietal neúplnosť protokolu č. 100767723/2019 zo dňa 02.04.2019, keďže neobsahuje
vyhodnotenie dôkazov svedčiacich či už v prospech alebo v neprospech žalobcu. Rovnako rozhodnutia
daňových orgánov vykazujú podľa žalobcu znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, tieto taktiež neobsahujú vyhodnotenie dôkazov a ani žiadne úvahy, ktoré daňové orgány viedli
k prijatým záverom.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.08.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na

to, že odberateľ ABLATIV PLUS s.r.o. s príslušným správcom dane nekomunikoval, osoby oprávnené
konať v jeho mene nepredkladali vyjadrenia a doklady o ekonomickej činnosti ani na výzvy
českej finančnej správy. Spoločnosť podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január
2017, avšak intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v ňom nepriznala. Konateľom bol od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX p. M. I., občan republiky I., ktorého pobyt v Českej republike nie je známy. Odberateľ

MEGA UNIO TRANS Kft. je nekontaktný, na adrese sídla neznámy a nevykonáva tu svoju ekonomickú
činnosť. Pravdivosť údajov uvádzaných v daňových priznaniach nepreukazuje a doklady nepredkladá.
V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom p. J. E. K. s trvalým pobytom v L., ktorý
je dlhodobo nekontaktný, predvolanie L. finančnej správy neprevzal a svoje vyjadrenie k danej veci
neposkytol. Český odberateľ nadobudnutie tovaru nepotvrdil, nepreukázal a ani nepriznal. Rovnako

nebolo potvrdené a preukázané uskutočnenie transakcií medzi žalobcom a maďarským
odberateľom. Skutočnosť, že tovar bol prepravený z tuzemska do miesta určenia v inom členskom
štáte pre označených odberateľov nepotvrdili ani ďalšie dôkazy, ktoré správca dane získal v priebehu
dokazovania.Ozistenýchskutočnostiachaspôsobeichzisteniabolžalobcaoboznámený(oboznámenia
č. 101403252/2018 zo dňa 23.07.2018, č. 100376252/2019 zo dňa 05.02.2019 a č. 101827030/2019

zo dňa 29.08.2019). V závere každého oboznámenia správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti
a poučil žalobcu o jeho právach a povinnostiach podľa Daňového poriadku. Zároveň správca dane
zistené skutočnosti posúdil aj vo vzťahu k § 43 zákona o DPH. Žalobca tak mal vedomosť o
tom, ktoré skutočnosti sú sporné. Po každom oboznámení mu bol poskytnutý priestor, aby sa k
zisteným skutočnostiam vyjadril, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov

a svojich tvrdení preukázal relevantnými dôkazmi. V závere dokazovania správca dane vyhodnotil
všetky predložené a získané dôkazy a prijal záver, že u deklarovaných odberateľov nebolo preukázané
nadobudnutie a prijatie tovaru.

13. Žalovaný poukázal na to, že na spornom plnomocenstve bol podpis p. I. overený dňa 09.01.2017.

Teda dva dni pred odovzdaním vozidla sa p. I. nachádzal na území Slovenskej republiky. Napriek tomu,
že v plnomocenstve sú presne špecifikované úkony, na ktoré bol p. A. splnomocnený, nad rámec tohto
rozsahu podpísal v mene odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o. aj kúpnu zmluvu, čo priznal aj sám žalobca.
Žalobca vedel, že konateľom spoločnosti ABLATIV PLUS s.r.o. je p. I.. Napriek tomu žalobca pri podpise
kúpnej zmluvy konal s osobou, ktorá na daný úkon nemala oprávnenie, čo je dôkazom toho, že žalobca

neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho konanie možno označiť za konanie v dobrej viere.

14. Ohľadne vypočutia svedka p. A. žalovaný pripomenul, že úlohou správcu dane je viesť dokazovanie
čo najdôslednejšie a riadne zistiť všetky skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Preto súhlasils postupom správcu dane, ktorý mal snahu p. A. konfrontovať aj ako konateľa spoločnosti BRS trade
s.r.o. Svedok bol stotožnený na základe preukazu totožnosti a bol vypočutý v súlade s § 25 Daňového
poriadku, o svojich právach a povinnostiach bol zákonne poučený. Tým, že p. A. odmietol odpovedať

na otázky správcu dane, jeho vyjadrenia boli všeobecné, bez zjavnej snahy prispieť k objasneniu veci
samotnej a v závere vyhlásil, že on svoje tvrdenia nepotrebuje preukazovať, neposkytol správcovi dane
taký dôkaz, na základe ktorého by mohol správca dane opodstatnenosť uplatnených práv žalobcu
považovať za preukázanú.

IV.
Konanie na správnom súde

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej

agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. NR-26S/16/2020.

16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanéhoaprvostupňovérozhodnutiesprávcudane,vrátanekonania,ktorépredchádzaloichvydaniu,
viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 13.03.2025.

V.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( ďalej len „SSP“), v znení účinnom
od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným

majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak

19. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

20. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

21. Podľa 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia

od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru
zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru,
v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom
štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak
platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný

preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak
prepravutovaruvykonádodávateľaleboodberateľ;totopotvrdeniemusíobsahovať1.menoapriezvisko
odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska
alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu
miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo

adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko
vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo
pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmäzmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe
za prepravu tovaru.

22. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

27. Podľa § 44 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov.

28.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

29. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č.

100610676/2020 zo dňa 05.03.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
102192129/2019 zo dňa 18.09.2019 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 5.660,- Eur na DPH
za zdaňovacie obdobie január 2017. Podľa daňových orgánov neboli v posudzovanom prípade splnené
podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že u deklarovaných
odberateľov nebolo preukázané nadobudnutie a prijatie tovaru - motorových vozidiel.

31. Správny súd považoval za prvoradé vysporiadať sa so žalobnou námietkou o neprenesení
dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti správcu
dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd sa teda zameral na posúdenie zákonnosti
procesného postupu správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo

potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Správny súd vyhodnocoval túto žalobnú námietku
posúdením obsahu administratívneho spisu, so zameraním sa na to, či a akým spôsobom bol žalobca v
priebehu daňovej kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, vrátane obsahu a časových súvislostí takého oboznámenia vo väzbe na vyhotovenie protokoluo daňovej kontrole. V rámci posúdenia tejto žalobnej námietky správny súd reflektoval na rozhodnutiami
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vymedzené minimálne požiadavky na kvalitu formy a
obsahu oznámenia pochybností správcu dane, ako aj na dôsledky opomenutia takéhoto oznámenia, či

už preto, že takéto oznámenie nebolo učinené vôbec alebo v požadovanej forme alebo kvalite obsahu,
eventuálne v dostatočnom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly, ktorý by poskytol
daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti.

32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2017.

33. Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2017 vykázal nadmerný odpočet
v sume 18.347,58 Eur. Dňa 09.01.2017 vystavil žalobca faktúru č. 5017010 so základom
dane 12.400,- Eur pre odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o. za motorové vozidlo s uplatnením oslobodenia

od dane. Dňa 10.01.2017 vystavil žalobca pre odberateľa MEGA UNIO TRANS Kft. faktúry so základom
dane spolu v sume 15.900,- Eur za dodanie motorových vozidiel s uplatnením oslobodenia od dane,
a to faktúru č. 5017014 so základom dane 8.500 Eur, faktúru č. 5017015 so základom dane 4.000,- Eur
a faktúru č. 5017016 so základom dane 3.400,- Eur.

34. Správca dane dňa 24.07.2018 zaslal žalobcovi Oboznámenie s priebežnými výsledkami kontrolných
zistení zo dňa 23.07.2018, v ktorom žalobcovi oznámil, že deklarované plnenia preveroval žiadosťami
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“). V oboznámení správca dane uviedol zistenia
vyplývajúce z MVI ohľadom zahraničných odberateľov žalobcu a dodal, že na základe zistení nepriznal
žalobcovi dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, nakoľko žalobca

hodnoverne nepreukázal dodanie tovaru odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO TRANS Kft.
Správca dane dodal, že uvedené skutočnosti žalobcovi oznamuje z dôvodu možnosti uplatnenia jeho
práv podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) Daňového poriadku. Oboznámenie bolo žalobcovi doručené dňa
26.07.2018.

35. Dňa 01.08.2018 vydal správca dane čiastkový protokol č. 101473769/2018, v ktorom ustálil časť
nadmerného odpočtu určenú na vrátenie v sume 12.687,58 Eur. Čiastkový protokol bol žalobcovi
doručený dňa 06.08.2018. Správca dane žalobcu na vyjadrenie k čiastkovému protokolu nevyzval.

36. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.08.2018 uviedol, že má za to, že splnil podmienky oslobodenia od

dane podľa § 43 zákona o DPH. V prílohe zaslal správcovi dane kúpnu zmluvu zo dňa 11.01.2017,
uzavretú s odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o., protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa
11.01.2017, technický preukaz registrovaný v Českej republike, preddavkovú faktúru č. 3017008
a faktúru č. 5017010, doklad totožnosti konateľa odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o. Ďalej žalobca predložil
kúpne zmluvy uzavreté s odberateľom MEGA UNIO TRANS Kft. zo dňa 09.01.2017, faktúry č. 5017014,

č. 5017015 a č. 5017016, protokoly o odovzdaní a prevzatí motorových vozidiel zo dňa 09.01.2017,
doklad totožnosti konateľa odberateľa MEGA UNIO TRANS Kft., technické preukazy zaevidované
v Maďarsku. Zároveň žalobca uviedol, že zahraničných odberateľov kontaktoval a konatelia sú ochotní
preukázať uskutočnenie obchodu.

37. Správca dane dňa 06.02.2019 zaslal žalobcovi Oboznámenie s priebežnými výsledkami kontrolných
zistení zo dňa 05.02.2019, v ktorom mu oznámil, že opätovne preveroval tvrdenia žalobcu žiadosťami
o MVI, zhrnul zistenia vyplývajúce z odpovedí maďarskej a českej daňovej správy a uviedol, že skúmal
splnenie podmienok oslobodenia od dane a na základe zistení nepriznal žalobcovi dodanie tovaru
s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, nakoľko hodnoverne nepreukázal dodanie

motorových vozidiel odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO TRANS Kft. Dodal, že uvedené
skutočnosti žalobcovi oznamuje z dôvodu možnosti uplatnenia jeho práv podľa § 45 ods. 1 písm. c), d)
a f) Daňového poriadku. Oboznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.02.2019.

38. Dňa 02.04.2019 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. 100767723/2019,

v ktorom konštatoval porušenie § 8 zákona o DPH, keď žalobca hodnoverne nepreukázal dodanie
motorových vozidiel odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO TRANS Kft., z ktorého dôvodu
nie je možné považovať dodanie tovaru za oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Na základe
toho správca dane zdanil deklarované dodania na základe faktúr č. 5017010, č. 5017014, č. 5017015a č. 5017016 základnou sadzbou dane 20 % a za zdaňovacie obdobie január 2017 určil rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 5.660,- Eur na DPH, teda znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 18.347,58
Eur na sumu 12.687,58 Eur. Doručením protokolu o daňovej kontrole č. 100767723/2019

zo dňa 02.04.2019 žalobcovi bola dňa 05.04.2019 ukončená daňová kontrola a dňa 06.04.2019 začalo
vyrubovacie konanie.

39. Správny súd uvádza, že pre daňový subjekt vyplývajú z § 45 ods. 2 Daňového poriadku
určité povinnosti, ktorých úlohou je, okrem iného, naplniť účel daňového konania, ktorým je zistenie

a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení
osobitných (hmotnoprávnych) daňových predpisov. Tieto povinnosti zároveň predstavujú určitú
konkretizáciu základných zásad vyjadrených v § 3 Daňového poriadku, predovšetkým zásady úzkej
súčinnosti vymedzenej v ods. 2 citovaného ustanovenia. K povinnostiam daňového subjektu potom
prislúchajúkorelujúcepovinnostisprávcudane,naktoréhosazásadaúzkejsúčinnostivzťahujerovnako.
Pokiaľ si daňový subjekt splní svoju primárnu povinnosť tvrdiť skutočnosti a na ich preukázanie predložiť

dôkazy, správca dane je následne povinný daňovému subjektu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku oznámiť, ktoré tvrdenia sa mu zdajú sporné a vyzvať ho na ich dodatočné preukázanie.

40. Otázkou, či musí byť z oznámenia správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku výslovne
zrejmé, aké konkrétne pochybnosti správca dane vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam nadobudol, alebo

či tieto pochybnosti môžu vyplývať aj implicitne z obsahu výzvy na vyjadrenie, sa zaoberal Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 26.10.2022,
v ktorom uviedol:
„32. Pokiaľ však ide o znenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, kasačný súd zastáva názor, že
už samotný gramatický výklad tohto ustanovenia dáva jednoznačnú odpoveď na nastolenú otázku, keď

výslovne uvádza, že „Ak vzniknú pochybnosti..., oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,...“. Je teda nesporné, že ustanovenie § 46
ods. 5 daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť
kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených
dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril,

najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal. Výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne
zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho
pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu
spíše zápisnicu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX XX/XXXX

z 24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022).
33. Na to, aby správca dane vôbec mohol realizovať povinnosti vyplývajúce mu z citovaného
ustanovenia, musí pochybnosti nadobudnúť a tieto si ustáliť. Zatiaľ ide o jeho vnútorné procesy
naviazané na vyhodnocovanie predložených tvrdení a dokladov. Následne svoje pochybnosti musí jasne

a zreteľne naformulovať (teda prejaviť navonok) a iba tak ich môže daňovému subjektu oznámiť. Až
následne, a to v spojitosti s presne vymedzenými pochybnosťami, môže pristúpiť k výzve na odstránenie
pochybností, a to vhodným spôsobom, ktorý zvolí. Logická postupnosť uvedeného procesu pritom
neumožňuje vynechať ani jeden článok, pretože by tým bol popretý základný účel tohto ustanovenia,
ktorým je odstránenie konkrétnych a nie len akýchkoľvek domnelých pochybností.

35. Prejavenie pochybností pritom nemá byť samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné
okolnosti, ktorých spornosť správca dane zistil a práve tieto nejasnosti majú spoločne, teda vo vzájomnej
súčinnosti, odstrániť (neopomínajúc dôkazné bremeno daňového subjektu). Výzva na odstránenie
prezentovaných pochybností má potom skôr iba demonštratívne inštruovať daňový subjekt, akým
najvhodnejším spôsobom tieto pochybnosti odstrániť (t.j. čo je sporné a čo treba preukázať). Zároveň

trebamaťnapamäti,žejetopredovšetkýmdaňovýsubjekt,ktorýpoznáokolnostipreverovanéhoplnenia
najlepšie a sporné skutočnosti môže vedieť preukázať aj inými tvrdeniami a dôkazmi, na ktoré správca
dane vo výzve ani nepamätal. Nie je preto možné od neho spravodlivo očakávať, že bude, tak povediac
„slepo“, nasledovať výzvy správcu dane bez toho, aby mu bolo oznámením náležite ozrejmené, za akým
účelom sú mu tieto výzvy adresované. V prejednávanej veci sa pritom jednalo o rozsiahlu výzvu, z ktorej

rozsahu sa potom môže ľahko vytratiť zámer sledovaný správcom dane a môže byť pre daňový subjekt
náročné s istotou identifikovať, akým smerom sa má uberať jeho dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia.
36. Dôraz na povinnosť správcu dane riadne naplniť zmysel ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku
akcentuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X I. XX/XXXX z 24.februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky 2/2022 pod č. 18/2022, v ktorom konštatoval, že „Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania

k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Výzva podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo
pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca
dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. Povinnosti podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly,

a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena
nedochádza.“. Z uvedeného je zrejmé, že nedôsledným postupom správcu dane môže byť značne
skomplikovaný celý priebeh daňovej kontroly, kedy sa správca dane vlastným pričinením dostane do
situácie, že na daňový subjekt neprešlo dôkazné bremeno, a teda nevznikla mu ani povinnosť vyvrátiť
pochybnosti správcu dane.“

41. Správny súd v zmysle uvedeného konštatuje, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku
zaručuje kontrolovanému daňovému subjektu určitú ochranu v tom, že správcovi dane výslovne ukladá
priamodvepovinnosti.Jednakpovinnosťoznámiťkontrolovanémudaňovémusubjektujehopochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených a zároveň povinnosť vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,

nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

42. Procesný postup správcu dane v prejednávanej veci však nemožno považovať za splnenie tejto
povinnosti, keď správca dane v písomnostiach zo dňa 23.07.2018 a zo dňa 05.02.2019 síce oboznámil
žalobcu s výsledkami MVI, avšak jasne a zrozumiteľne neformuloval svoje pochybnosti o pravdivosti

prípadne úplnosti žalobcom doposiaľ tvrdených skutočností a ním predložených dokladov. Správca dane
v uvedených písomnostiach zároveň žalobcu nevyzval, aby sa v ním určenej primeranej lehote vyjadril,
prípadne aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal. Zhrnutie výsledkov MVI, všeobecné konštatovanie, že žalobca hodnoverne
nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným odberateľom, bez zosumarizovania výsledkov prebiehajúcej

daňovej kontroly na základe doručených odpovedí z MVI v spojení s tvrdeniami žalobcu a dokladmi,
ktoré doposiaľ predložil, a poučenie o právach žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Daňového
poriadku, nie je postačujúce na to, aby takýto písomný úkon správcu dane mohol byť považovaný
za výzvu na odstránenie pochybností správcu dane s dôsledkom prechodu dôkazného bremena na
daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vo všeobecnosti totiž platí, že oznámenie

pochybností už zo svojej podstaty má byť istým výsledkom procesu sumarizovania a preverovania
tvrdenia kontrolovaného subjektu v jeho daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie
správcom dane s takým obsahom, z ktorého kontrolovanému subjektu bude zrejmé, že po posúdení
všetkých dovtedy ním doložených dokladov a dôkazov a aj dôkazov získaných vlastnou činnosťou
správcu dane, aké skutočnosti považuje správca dane za pochybné vo vzťahu k primárnym tvrdeniam

daňového subjektu deklarovaným v podanom daňovom priznaní a k dokladom ním predloženým.

43. Na základe uvedeného podľa názoru správneho súdu oboznámenia adresované žalobcovi nespĺňajú
ani len minimálne kvalitatívne požiadavky oznámenia pochybností správcu dane v zmysle § 46
ods. 5 Daňového poriadku a zároveň v nich úplne absentuje výzva správcu dane, aby sa žalobca

v ním určenej primeranej lehote vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a
nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo uvedené vyššie logická
postupnosť uvedeného procesu pritom neumožňuje vynechať ani jeden článok (či už jasnú a zreteľnú
formuláciu pochybností správcu dane alebo výzvu na vyjadrenie sa k nim), pretože by tým bol popretý
základný účel tohto ustanovenia, ktorým je odstránenie konkrétnych a nie len akýchkoľvek domnelých

pochybností (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX
zo dňa 26.10.2022). Pochybnosti majú byť správcom dane oznámené daňovému subjektu jasne a
určito (spravidla vo forme osobitnej výzvy). Nie je úlohou resp. povinnosťou kontrolovaného daňového
subjektu, aby „čítal medzi riadkami“ a snažil sa pochopiť, prípadne zistiť, či vo vyjadreniach alebo
písomnostiach správcu dane sú pochybnosti o jeho tvrdeniach prípadne dokladoch, ktoré predložil, a na

základe akých konkrétnych skutočností správca dane k týmto pochybnostiam dospel.

44. Správny súd ďalej uvádza, že v súlade s účelom daňovej kontroly, ktorým je zistenie a preverenie
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitnýchpredpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku), a tiež v súlade s právom kontrolovaného daňového
subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
najneskôr do dňa ukončenia daňovej kontroly (§ 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku), daňový subjekt

má právo sa k pochybnostiam správcu dane vyjadriť a tieto pochybnosti odstrániť alebo vyvrátiť do
dňa ukončenia daňovej kontroly. V prejednávanej veci bola daňová kontrola ukončená dňa 05.04.2019
doručením protokolu o daňovej kontrole č. 100767723/2019 zo dňa 02.04.2019 žalobcovi (§ 46 ods. 9
písm. a) Daňového poriadku). Správny súd preverením obsahu administratívneho spisu nezistil v tomto
žiaden iný úkon správcu dane, ktorý by bolo možné považovať za výzvu na odstránenie pochybností

správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku pred ukončením daňovej kontroly doručením
protokolu žalobcovi dňa 05.04.2019.

45.Správnysúdpovažujetakýtopostupsprávcudanezakonanievrozporespredmetnýmustanovením,
ktoré má za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že prejavenie
pochybností nemá byť samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné okolnosti, ktorých

spornosť správca dane zistil a práve tieto nejasnosti majú správca dane spoločne s daňovým subjektom
vo vzájomnej súčinnosti odstrániť. Správcom dane spochybnené tvrdenia a doklady žalobcu totiž
predstavujú dôležitý podklad jednak pre prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj pre rozhodnutie
žalovaného.

46. Správny súd prihliadal aj na to, že až výzvou na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane
na kontrolovaný daňový subjekt a daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca
dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a dokladoch,
ktoré predložil. K prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní sa vo svojej rozhodovacej činnosti

vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. N. O. XXX/XXXX zo dňa 14.11.2018,
v ktorom uviedol, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový

subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej“.

47. V zmysle uvedených zistení dospel správny súd k záveru, že pochybením správcu dane,

spočívajúcom v porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku, sa správca dane dopustil vady v procesnom
postupe, ktorá spôsobila nezákonnosť jeho rozhodnutia. V dôsledku tejto vady nedošlo k prenosu
dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu tak, ako to správca dane predpokladal a súčasne
preto nevznikla žalobcovi povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane, nakoľko o nich ani nevedel.
Inými slovami, ak správca dane založil svoje rozhodnutie na konštatovaniach o nepreukázaní tvrdených

skutočností zo strany daňového subjektu, tieto stratili zákonný poklad v dôsledku nesprávneho
vykonania oznamovacej povinnosti o vzniknutých pochybnostiach.

48. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 24.02.2022, v zmysle ktorého by

odobrením uvedeného postupu správcu dane mohlo dochádzať k obchádzaniu zákonom
stanovenej prekluzívnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, keď správca dane by v časovej
tiesni nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Nevykonával by dokazovanie vo vzťahu
k tvrdeniam kontrolovaného daňového subjektu, ale protokol by vydal v zákonom stanovenej lehote.
V predmetnom rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukázal na to, že „účel daňovej

kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a
preverujúskutočnostipotrebnénasprávneurčeniedane,správcadanevyhodnocujepredloženédoklady
a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne
odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránilalebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je
protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho
konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie

nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani
časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly...“. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ďalej uviedol,
že „v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti,
ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom nie je samozrejme
vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť

primárne realizované v rámci daňovej kontroly“.

49. Správny súd pripomína, že nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to,
či orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS

127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX, sp. zn.
XXXX/XXX/XXXX).

50.Nazákladevyššieuvedenýchdôvodovsprávnysúdpodľa§191ods.1písm.g)SSPzrušilnapadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP)

a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (191 ods. 4 SSP). Vzhľadom
na zrušenie oboch rozhodnutí z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP sa správny súd ostatnými
žalobnými námietkami nezaoberal, nakoľko by to bolo z dôvodu povahy procesnej vady predčasné.

51. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho orgánu verejnej správy prvého stupňa v zmysle § 191

ods. 6 SSP postupovať v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto
rozsudku. V dôsledku zrušenia nielen napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane sa vec vráti späť do vyrubovacieho konania vykonávaného správcom dane.
Bude úlohou správcu dane pokúsiť sa v súčinnosti so žalobcom (s poukazom na zásadu úzkej súčinnosti
podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, avšak s prihliadnutím na účel vyrubovacieho konania, ktoré nemá

nahrádzať daňovú kontrolu) napraviť vytýkané pochybenie, pochybnosti žalobcovi oznámiť a umožniť
mu, aby ich vyvrátil. Pokiaľ však žalobca bude naďalej trvať na svojom práve na oznámenie pochybností
vzmysle§46ods.5Daňovéhoporiadku,správcadanemusímaťnapamäti,žesamázato,žekprenosu
dôkazného bremena na daňový subjekt doposiaľ nedošlo a pochybenie správcu dane tak už počas
vyrubovacieho konania pravdepodobne nebude možné napraviť. V takom prípade bude potrebné zvážiť

opätovné vykonanie daňovej kontroly za predpokladu splnenia zákonných podmienok na jej vykonanie
(§ 44 Daňového poriadku).

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.