Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 14, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124363570
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124363570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO:
54 228 574, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova ves, o zaplatenie
501,67 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 280 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 221,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 501,67 eur od 15.03.2024 do 07.03.2025 a s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 221,67 eur od 08.03.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2024
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 501,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,5 % ročne z uvedenej sumy od 15.03.2024 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 08.12.2024 došlo pri Žiline k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
spoločnosť LB – VEGA, s.r.o., IČO:44 876 736, so sídlom Malobytčianska 1421, 014 01 Bytča, (ďalej
len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy

odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. 130/2024 zo dňa 30.01.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné
motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 30.1.2024 do 6.2.2024 po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po
ktorúnemoholpoškodenýsmotorovýmvozidlomnijakýmspôsobomprevznikškodynaňomdisponovať.
Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného
motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla

vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1482024 splatnú dňa 21.02.2024 na sumu 1147,67 EUR
bez DPH za 8 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu

voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 06.02.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1141,67 EUR bez
DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným. Žalovaný dňa 05.03.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 640 EUR. Žalovaný

postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na
základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v
rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie

dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z
vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi
v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 14.03.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 28.02.2024 podľa oznámenia o poskytnutí

poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 501,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne od 15.03.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 28.08.2024 platobný rozkaz, sp. zn.
19Up/1438/2024 (č.l. 17 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č.l. 22 spisu). V podanom odpore
žalovaný uviedol, že nesúhlasí s nárokom žalobcu uplatneným v žalobe, nárok žalobcu považuje za
nepreukázaný a za nedôvodný. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti dospel k záveru, že náklady
vovýške501,67EURniesúoprávnené.Žalovanýčiastočneuznalnárokžalobcuvčastisumy280,-eura

pristúpil v tejto časti žalobou uplatneného nároku k úhrade. Vo zvyšku žalobou uplatneného nároku, t. j. v
sume 221,67 EUR s prísl., žalobou uplatnený nárok žalovaný neuznáva, považuje ho za nepreukázaný a
nedôvodný v celom rozsahu. Po doručení platobného rozkazu žalovaný opätovne pristúpil k prešetreniu
žalobou uplatneného nároku a dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu v časti istiny 280,- EUR,
keď priznal za 1 deň prenájmu náhradného vozidla sumu 115,- EUR bez DPH v príslušnej triede

resp. kategórii pri dĺžke prenájmu 8 dní, ktorú považuje za adekvátnu a primeranú v danom mieste a
čase. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi už bolo skôr poskytnuté plnenie vo výške 640,- EUR, žalovaný
žalobcovi dopláca plnenie vo výške 280,- EUR, ktoré vypočítal nasledovne: 8 dní prenájmu x 115,-
EUR/deň, t. j. 920,- EUR – oprávnený nárok žalobcu 920,- EUR – 640,- EUR (už vyplatené plnenie)
= 280,- EUR. Po opätovnom prešetrení žalobou uplatneného nároku teda žalovaný dospel k záveru,

že náklady na prenájom náhradného vozidla nad rámec priznaného plnenia nie sú oprávnené, a preto
ich žalobcovi nepriznal. Žalovaný má za to, že žalovaná suma v časti 221,67 EUR netvorí skutočnú
škodu, ktorú by žalovaný mal uhradiť a priznaná suma 920,- EUR presne zodpovedá maximálnej výške
účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou zo
dňa 8.12.2023. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného

vozidla, pričom vychádzal zo zmluvne dojednanej a fakturovanej ceny denného nájmu náhradného
vozidla s poškodeným v sume 137,50 EUR bez DPH. Po vykonaní objektívneho prieskumu trhu a
cenníkov autopožičovní, bolo zistené, že poškodený si so žalobcom dojednali neprimerané podmienky
nájmu, čo žalovaný preukazuje aj výpisom z cenníka iných autopožičovní ako sú AutoPrestige, Auto-
Park, DELTA RENT CAR, Globarcar, HELP CAR s.r.o. či Rai Internacional s.r.o.. S poukazom na

dostupné cenníky žalovaný žalobcovi priznal sumu denného nájmu vo výške 115,- EUR bez DPH ako
oprávnenú a adekvátnu cenu za prenájom motorového vozidla rovnakej triedy v danom čase a regióne
ako poškodené vozidlo resp. náhradné vozidlo pri zohľadnení dĺžky prenájmu 8 dní. Pritom žalovaný
poukazuje na to, že žalobcovi priznal náhradu za prenájom náhradného vozidla v zmysle najvyššej sumy
denného nájomného podľa dostupných cenníkov na trhu v rámci regiónu podľa bydliska poškodeného

resp. miesta, v ktorom si poškodený od žalobcu prenajal náhradné vozidlo podľa odovzdávacieho
protokolu. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie svojho
nároku, t. j. nepreukázal, že fakturovaná denná cena prenájmu náhradného vozidla bola v danom
mieste a čase obvyklá, aj keď je povinný tak urobiť vzhľadom na úpravu povinného zmluvného poisteniazodpovednosti za škodu. Žalobca si zároveň uplatňuje sumu 41,67 EUR bez DPH, ktorá, ako uvádza
v žalobe, predstavuje jednorazový poplatok za pristavenie a odobratie vozidla. Žalovaný má za to, že
žalobca nepreukázal svoj nárok, aj keď je povinný tak urobiť vzhľadom na vyššie uvedené zákonné

ustanovenia. Žalobca poskytuje svojim klientom prenájom vozidla, resp. v predmete podnikateľskej
činnosti má žalobca okrem iného uvedené, že poskytuje prenájom hnuteľných vecí. Žalovaný má za to,
že predmetným poplatkom neposkytuje žalobca svojim klientom žiadnu službu, je samozrejmosťou, že
keď poskytuje svojim klientom prenájom hnuteľných vecí, t. j. aj motorového vozidla, tak že je potrebné
predmetné motorové vozidlo pristaviť, resp. odovzdať a následne po ukončení prenájmu odobrať, resp.

naspäť prevziať. Klient pri nájme vozidla nedostáva nejakú protihodnotu za účtovaný poplatok. Nie je
preto dôvod si uvedené pristavenie a odobratie vozidla účtovať ako špeciálny poplatok. Nakoľko nárok
uplatnený žalobcom v tomto konaní nevyplýva z faktúry vystavenej žalobcom za poskytnuté služby alebo
odpredané tovary žalovanému, je toho názoru, že ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní, sa na túto vec nevzťahuje.

4. Žalobca v podaní na č. l. 42 spisu v reakcii na odpor žalovaného navrhol súdu, aby pokračoval
v konaní na tunajšom súde s poukazom na § 19 písm. b) CSP a zároveň uviedol, že odpor podaný
žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá
oporu v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie
splatnej pohľadávky. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 12.09.2024 uviedol, že pristupuje k úhrade

čiastočne uznaného nároku vo výške 280,- Eur, ale nakoľko žalobca čiastočne uznaný nárok žalovaného
do dnešného dňa v účtovníctve neeviduje, žalobca zotrváva na nároku tak, ako bol uplatnený v návrhu
na vydanie platobného rozkazu, t. j. vo výške 501,67 Eur s prísl.. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé
ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, tento podľa nášho názoru
účelovoskúmalvzorkutrhusčonajnižšouvýškoudennéhonájomného,ktorábysvedčilajehotvrdeniam.

Sme toho názoru, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za
relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov
autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna.
Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 80,- EUR
bez DPH, resp. následne 115,- EUR bez DPH, takýto postup považuje za svojvoľný a neopodstatnený.

Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil spolu s odporom niekoľko cenníkov, pričom 3 z nich ani
nepôsobiavregióneŽilina,inconcretoideoautopožičovňuHELPCARs.r.o.,ktorásídlivDolnomKubíne
a autopožičovne Globalcar a Auto-Park, ktoré pôsobia v Bratislave, a teda nezohľadňujú cenu v danom
regióne a sú pre náš prípad irelevantné. Za účelom preukázania tvrdení žalobca predložil súdu prehľad
cien denného nájmu porovnateľných vozidiel s poškodeným, ako aj náhradným vozidlom v regióne.

Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 137,50 EUR
bez DPH je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku
obvyklej ceny. Čo sa týka poplatku vo výške 41,67 EUR bez DPH, tento je všeobecne paušalizovaný
ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom
náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok

žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí
vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody.
Predmetné krátenie poplatku pritom nebolo žalovaným podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou.
Predmetný poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť

tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.11.2024 uviedol, že po opätovnom prehodnotení uplatneného nároku
dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku v časti sumy 280,- EUR a vo
zvyšku žalobou uplatneného nároku, t. j. v sume 221,67 EUR s prísl., žalobou uplatnený nárok žalovaný

neuznáva, považuje ho za nepreukázaný a nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava podaného odporu a trvá na správnosti postupu pri likvidácii predmetného nároku
priznaného denného nájmu.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.03.2025 opätovne poukázal na všetky svoje doterajšie vyjadrenia

v predmetnom konaní a požiadal súd o ospravedlnenie neprítomnosti pojednávania nariadeného dňa
14.03.2025 o 8.30 h. v súlade so zásadou hospodárnosti konania.7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 14.03.2025 o 8.30 h., ktoré vykonal za účasti právneho
zástupcu žalobcu, žalovaný svoju účasť na nariadenom termíne pojednávania ospravedlnil, nepožiadal
z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že

žalovaný skutočne pristúpil k čiastočnej úhrade uplatneného nároku a zaplatil na účet žalobcu čiastku vo
výške 280 eur, a to dňa 07.03.2025. Z uvedeného žalobca netrvá na nároku v tejto časti a navrhoval, aby
súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšku sa žalobca pridržiaval uplatneného nároku pričom poukázal
na argumentáciu v doterajších písomných podaniach ako aj na predložených dôkazoch. Žalobca krátkou
cestou predložil súdu rozhodnutie KS v Žiline, ktorý posudzoval výšku denného nájmu v obdobnom

prípade, konkrétne sp. zn. 9Co/109/2024. Taktiež krátkou cestou doložil do spisu doklad o úhrade časti
plnenia. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v tomto štádiu konania neboli.

8. Prioritne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.03.2025,
t.j. čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 280 Eur s ohľadom na čiastočnú úhradu
vykonanú žalovaným dňa 07.03.2025, t.j. po podaní žaloby, skutočnosť ktorú mal súd preukázanú

dokladom o úhrade predloženým žalobcom na č.l. 81 spisu.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, keď žalovaný sám navrhoval konanie v časti o zaplatenie
sumy 280 eur zastaviť, za splnenia procesných podmienok, súd výrokom I. tohto rozsudku konanie

v časti o zaplatenie sumy 280 Eur zastavil.

13. Následne súd na vec aplikoval nasledovné právne predpisy:

14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s

právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

15. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené.

16. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku6,jepovinnýzaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka/.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

22. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

23. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

24. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

25.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

26.Podľa§526ods.2OZ,akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nárok, po čiastočnom späťvzatí, súd uvádza, že predmetom
konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 221,67 Eur spolu s príslušenstvom.

28. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP),

z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže
nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 08.12.2023 došlo pri Žiline k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 550i, EČV: A., ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bola spoločnosť LB – VEGA, s.r.o., so sídlom Malobytčianska 1421, 014 01
Bytča. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným

u žalovaného. Poistná udalosť je u žalovaného evidovaná pod č. 6401148799.

29. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledujúcim skutkovým
zisteniam.

30. Dňa 30.01.2024 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca Zmluvu o nájme č.
130/2024 (č. l. 8 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla zn. BMW X3, EČV:
B., a to na dobu od 30.01.2024 do 06.02.2024. Ďalej bolo v zmluve dojednané denné zmluvné nájomné
vo výške 165,- eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 50,- eur.31. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla (č. l. 8 rub spisu) bolo osobné motorové vozidlo
zn. BMW 550i, EČV: A., žalobcom odovzdané a poškodeným prevzaté dňa 30.01.2024 a poškodeným

odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 06.02.2024.

32. Z čestného prehlásenia zo dňa 06.02.2024 (č. l. 9) vyplynulo, že náhradné vozidlo si poškodený
prenajal na dobu 8 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 08.12.2023
v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a zároveň prehlásil, že v uvedenom období

nemal k dispozícii iné vhodné motorové vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný
z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.

33.Zpotvrdeniaoodovzdaníaprevzatívozidlazautoservisu(č.l.9rub)vyplynulo,žepoškodenévozidlo
zn. MBW 550i, EČV: A., ktorého držiteľom je poškodený LB – VEGA, s.r.o., bolo po poistnej udalosti č.
6401148799 zo dňa 08.12.2023 prevzaté do autoservisu MD – Bavaria Žilina, s.r.o., so sídlom Bytčická

ulica 82, 010 01 Žilina za účelom opravy dňa 30.01.2024. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu
zo strany poisťovne Generali Česká pojišťovna, a.s. IČO: 45272956 konajúca prostredníctvom: Generali
Poisťovňa, pobočka členského štátu , dňa 06.02.2024, bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané
držiteľovi, a to dňa 06.02.2024.

34. Faktúrou č. 01482024 (č. l. 10 spisu) zo dňa 06.02.2024, splatnou dňa 21.02.2024, žalobca
poškodenej vyfakturoval nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla na sumu 1370 eur.
Uvedená suma je fakturovaná za už zmienené obdobie 8 dní, pričom výška denného nájomného
predstavovala 165 eur s DPH. V sume 1370 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla vo výške 50 eur s DPH.

35. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.02.2024 ( č. l. 10 rub) poškodený následne postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

36. Listom zo dňa 06.02.2024 (č. l. 12) si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody z postúpenej

pohľadávky, ktorá spočívala v neuhradenom poistnom plnení vo výške 1141,67 eur bez DPH. V prílohe
tohto listu žalobca žalovanému predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.02.2024 (č. l.
11 rub).

37. Z Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 28.02.2024 (č .l. 13) bolo preukázané,

že žalovaný týmto žalobcovi oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorého žalobcovi
predložil výpočet výšky poistného plnenia s tým, že žalovaný vyhodnotil ako primeranú dobu zapožičania
náhradného vozidla dobu 8 dní. Cenu denného prenájmu priznal žalovaný v sume 80 eur s DPH,
a to ako primeranú cenu nájmu v danej triede resp. kategórii vozidla v danom okrese. V oznámení
žalovaný uviedol ako náklady nesúvisiace s poistnou udalosťou, a to poplatok za pristavenie a prevzatie

náhradného vozidla vo výške 41,67 eur bez DPH. Náklady za prenájom náhradného vozidla priznal
v sume 640 eur bez DPH, z uplatnenej sumy žalobcom vo výške 1147,67 eur bez DPH.

38. Podľa detailu pohybu na bankovom účte zo dňa 05.03.2024 (č .l. 14) došlo v prospech účtu žalobcu
k plneniu žalovaného vo výške 640 eur. Pričom z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo

dňa 28.02.2024 vyplýva, že žalovaný uznal škodu len v časti poskytnutého poistného plnenia.

39. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v tomto konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu,
ktorú súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení zo dňa 06.02.2024, čo ani žalovaný nenamietal.
Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom

na jej uplatnenie. Rovnako nebola v konaní sporná ani pasívne legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo
skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

40. Z vyššie uvedeného súd konštatuje, že medzi stranami nie sú sporné skutočnosti týkajúce sa vzniku
poistnej udalosti zo dňa 08.12.2023,postúpenia pohľadávky ani dĺžky a účelnosti nájmu náhradného

motorového vozidla. Napokon aj sám žalovaný poskytol čiastočné poistné plnenie priamo žalobcovi ako
právnemunástupcovipoškodeného.Spornouskutočnosťoumedzistranamisporuostalavýškadenného
prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 165 eur / deň a zaúčtovaný jednorazový poplatok
za pristavenie a odovzdanie vozidla vo výške 50 eur.41. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento
právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP uplatniť

nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo
proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524
OZ. Cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP tak konštruuje na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§
2 ods. 2 písm. g) ZPZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) ZPZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) ZPZP]. Podmienkou

pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

42. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za
škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako zodpovednosť
prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla zn. Fiat Doblo, EČV: A., ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. U zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2

OZ ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie.
Tejto zodpovednosti sa nemožno podľa cit. ust. § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď
škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ
preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho
požadovať. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá

poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V
tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie
primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa
nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej

zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti
(protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku
zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti
preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako

prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného.

43. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť, avšak
len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci,

ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje „požičovné“ zaplatené
za vypožičanie vozidla porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodenej. Obvyklosť ceny nájomného
za prenájom náhradného motorového vozidla je podľa súdu potrebné skúmať vo vzťahu k miestu a času,
vktoromkprenájmunáhradnéhovozidladochádza,nievovzťahukcelémuúzemiuSlovenskejrepubliky.

44. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach adresovaných súdu namietal výšku nájomného, keď
uplatnenásumadennéhonájmujevysokáapodľažalovanéhojeadekvátnasuma80eur,neskôrtvrdená
suma 115 eur a to s poukazom na ním predložené cenníky (č. l. 31 a násl. spisu).

45. Vo vzťahu k predloženým cenníkom súd v prvom rade uvádza, že iba dve autopožičovne

(DELTA RENT CAR, Rai Internacional s.r.o.) z predložených cenníkov žalovaným, poskytujú prenájom
vozidla v Žiline a okolí, pritom, pokiaľ žalovaný poukazuje na stanovenie nadhodnotenej ceny nájmu
v predmetnom prípade zo strany poškodeného, musel by toto nadhodnotenie preukazovať vo vzťahu
k cenám nájmov ponúkaných v danom mieste (Žilina) a čase (30.01.2024 – 06.02.2024). Okrem toho je
nutné konštatovať, že nie je možné bez ďalšieho iba porovnať ceny nájmov vyplývajúcich z cenníkov na

internete, ale na nájom v tomto smere je nutné pozerať zo širšieho hľadiska, tzn. na všetky podmienky,
ktoré autopožičovňa má, pretože na cenu nájmu majú vplyv aj ďalšie podmienky nájmu. Súd má za to, že
žalovaný sa sám a bez riadneho zdôvodnenia rozhodol považovať ním uvedenú cenu nájmu za obvyklú
(vyplýva aj z pôvodných tvrdení o adekvátnosti ceny 80 eur, neskôr už 115 eur).

46. Súd zdôrazňuje, že nie je vylúčené, že v oblasti, kde pôsobí viacero autopožičovní sú ceny
prenájmu v dôsledku väčšej konkurencie nižšie. Žalovaný v odpore namietal výšku denného nájmu
a ako súd už uviedol, na podporu svojich tvrdení predložil do spisu viaceré cenníky autopožičovní,
ako sú AutoPrestige, DELTA RENT CAR, Globarcar, HELP CAR s.r.o., Rai Internacional s.r.o., ktoréponúkajú prenájom motorových vozidiel v rozmedzí od 75 eur do 130 eur / pri dĺžke prenájmu 8 dní
(č. 31 – 38). Vyššie uvedené sadzby denného nájmu náhradného motorového vozidla sú síce nižšie
ako sadzba denného nájomného účtovaná žalobcom poškodenému, avšak súd je toho názoru, že pri

určení obvyklosti výšky nájomného nemožno bez ďalšieho vychádzať z najnižšej možnej dosiahnuteľnej
ceny, nakoľko nie je povinnosťou poškodeného po tom, čo bolo jeho vozidlo poškodené v dôsledku
dopravnej nehody, ktorú nezapríčinil, vykonávať prieskum trhu a vyhľadávať požičovňu s najnižšou
sadzbou denného nájmu porovnateľného s motorovým vozidlom ako na to správne poukázal i žalobca.
Z vyššie uvedených cenníkov predložených žalovaným zároveň nie je podľa názoru súdu možné s

istotou ustáliť to, či sa jedná o cenu konečnú či napr. autopožičovňa nevyžaduje zloženie depozitu a
v akej výške a podobne. A teda je možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by obvyklý denný
nájom za porovnateľné vozidlo (keď okrem vozidiel zn. BMW X3 v cenníkoch porovnal aj napr. vozidlo
zn. VW Tiguan, či BMW 730d xDrive) predstavoval ním priznanú cenu v rámci poistného plnenia (80
eur/deň) a následne po čiastočnom uznaní nároku 115 eur/deň. Súd považuje za neprijateľné, aby
poškodený, ktorý bol obmedzený vo svojom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na

nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy a zotrvania jeho vozidla v servise, bol
povinný vo svojom voľnom čase hľadať čo najlacnejšiu autopožičovňu a skúmať podmienky požičovne,
poistné podmienky, dostupnosť motorových vozidiel a ich značku a kategóriu a to dokonca v inom
meste, ako v mieste jeho obvyklého pobytu (Žilina). Žalovaný zároveň pri určovaní ceny prenájmu
vychádza z ceny stanovenej prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však vzhľadom na

skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno podľa žalobcu považovať za správny postup. V predmetnom
prípade pri uzatváraní zmluvného vzťahu nebolo možné vopred ustáliť dobu trvania zmluvy, ktorá by
eventuálne mohla mať vplyv na cenu prenajímaného vozidla. Pritom nie je možné bez ďalšieho iba
porovnať ceny nájmov, ale na nájom v tomto smere je nutné pozerať zo širšieho hľadiska, tzn. na všetky
podmienky, ktoré autopožičovňa má. Súd uvádza, že žalovaný v konaní nepredložil ani len úplné cenové

ponuky s podmienkami nájmu, na základe ktorých by súd mohol dospieť k vyhodnoteniu neprimeranosti
dohodnutej ceny nájmu medzi žalobcom a poškodeným. Žalovaným predložené internetové cenníky
teda nemožno považovať za objektívny a úplný prieskum trhu, keďže z nich nevyplýva, že by predmetné
cenníky odzrkadľovali skutočné náklady, ktoré by poškodený reálne musel vynaložiť a to aj s poukazom
nažalobcompredloženécenníky(č.l.44–49).Kucelistveniuhodnotenýchcenovýchponúksúdzároveň

uvádza, že žalovaný pritom ani nepreukázal dostupnosť ponúkaných vozidiel v danom mieste a čase.

47. Žalobca v konaní taktiež predložil cenníky na preukázanie odôvodnenosti výšky nájomného. K tomu
súd uvádza, že napríklad z cenníka spoločnosti AUTOPRESTIGE (č. l. 45 spisu) vyplýva, že nájom
za vozidlo BMW 550i sedan ponúkajú pri dennom nájme 220,10 eur s DPH, s potrebou poskytnutia

zábezpeky vo výške 2000 eur s príplatkom za odovzdanie a pristavenie vozidla vo výške 165 Eur.
Predmetný cenník je spoločnosti poskytujúcej nájom v Bratislave, avšak súd naň poukazuje vzhľadom
na už z cenníka vyplývajúcu povinnosť zábezpeky pred prenájmom vozidla. Žalobca v konaní odôvodnil
cenu nájmu, keď poukázal práve na podmienky prenájmu, že poškodený nemusel uhrádzať zábezpeku,
nežiadal o úhradu nájomného vopred. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobcom účtovaná výška

denného nájomného v sume 165 eur s DPH je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený nárok
žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase
za porovnateľné osobné motorové vozidlo, keď v konaní nebol preukázaný opak.

48. V zmysle ustálenej súdnej praxe, škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a

účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený
musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v
dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej
veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného, pričom zároveň platí, že
poškodený ani nie je povinný prenajať si čo najlacnejšie auto nezodpovedajúce kategórii poškodeného

motorového vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom
je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...). Skutočnou škodou je teda nájomné za
prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu. V predmetnom prípade je škodou požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného

s poškodeným vozidlom za dobu, kedy poškodený nemohol využívať svoje vlastné motorové vozidlo.
Poškodené vozidlo bolo značky BMW 550i, preto prenájom náhradného vozidla značky BMW X3
nemožno posúdiť ako vypožičanie neporovnateľného vozidla. Žalovaným predložené cenníky súd
nepovažoval za spôsobilé preukázania inej výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase. Súdmá teda za to, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný z titulu zmluvy o nájme, ktorá bola uzavretá
platne, keď si strany dohodli podstatné náležitosti, a to predmet nájmu a výšku nájomného a následne
platné postúpenie v súlade so zákonom.

49. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by
suma denného nájomného bola neprimerane vysoká vzhľadom na miesto a čas a preto má žalobca
nárok na úhradu denného nájomného vo výške 165 eur, t.j. tak, ako si od žalovaného uplatnil.
50. Žalovaný v konaní ďalej rozporoval aj povinnosť úhrady poplatku za pristavenie a prevzatie

vozidla vo výške 50 eur. Zo Zmluvy o nájme č. 130/2024 zo dňa 30.01.2024 (č. l. 8 spisu) vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli okrem iného na cene denného nájomného, zmluvného nájomného
a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Z faktúry č. 01482024 (č. l. 10)
vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenej mimo iné aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla
vo výške 50 eur. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla
bol explicitne v nájomnej zmluve dojednaný. Je nesporné, že poškodený bol oboznámený s týmto

poplatkom, čo preukazuje uzatvorená nájomná zmluva. Uplatňovanie obdobných poplatkov je bežnou
obchodnou praxou subjektov prenajímajúcich vozidlá. Každá požičovňa automobilov musí odovzdať
vozidlo vyčistené, zodpovedajúce hygienickým štandardom, skontrolovať jeho technický stav, s čím sú
spojené ďalšie náklady, ktoré nie sú pokryté cenou nájmu. Cena nájmu pozostáva predovšetkým zo
ziskupožičovneaamortizácieprenajatéhovozidla,pričomsaodvíjaajodobstarávacej,resp.zostatkovej

hodnoty vozidla. Zohľadňujúc cenu a dĺžku prenájmu súd považuje výšku poplatku za primeranú. Suma
50 Eur je uplatňovaná ako paušalizovaný jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, keďže
má súvis s prenájmom vozidla. Súd poukazuje na celý obsah zmluvy o nájme, dohodnutú výšku nájmu,
dohoduzmluvnýchstrán,keďpoplatokzapristavenieaodobratievozidlajezmluvnedohodnutýpaušálny
poplatok, u ktorého nebolo zistené, že by bol dohodnutý v neprimeranej výške odporujúcej tomu, že išlo

o poplatok za pristavenie a odobratie vozidla, ktoré sa stalo predmetom zmluvy o nájme. Tento poplatok
predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku
ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, ku vzniku
týchto nákladov by vôbec nedošlo. Poplatok za pristavenie a odobratie vozidla uplatnený žalobcom v
sume 50 Eur mal nesporný hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o nájme, uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom a z hľadiska
nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, i táto časť je krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom
dopravnej nehody, pretože k vynaloženiu tejto časti nákladov by v prípade absencie vzniku samotnej
poistnej udalosti - dopravnej nehody nedošlo.

51. Súd je potom toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok aj na náhradu nákladov – poplatku za
pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur.

52. Súd teda uzatvára, že žalobca si uplatnil u žalovaného zaplatenie sumy 1 141,67 eur (suma bez
dph), z ktorej mu bola zo strany žalovaného uhradená suma 920 eur (640 eur + 280 eur), preto súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti tak, ako to žalobca žiadal, vo výške 221,67 eur.

53. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania zo sumy 501,67 eur (pôvodne uplatnená suma) a to
odo dňa 15.03.2024. V danom prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil
právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj

záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva
sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý
základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade má súd pri aplikácii
§ 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného
dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy

k omeškaniu dôjde. K tomu súd uvádza, že posledný deň, kedy mohol žalovaný poskytnúť plnenie
žalobcovi v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP bol deň 14.03.2024 (žalovaný skončil šetrenie poistnej
udalosti dňa 28.02.2024). Následne si žalobca uplatnil úroky z omeškania z pôvodne dlžnej sumy 501,67
eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 15.03.2024.
Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu 07.03.2025 došlo k čiastočnej úhrade požadovaného plnenia (suma

280 eur), súd rozhodol o úrokoch z omeškania ku dňu čiastočnej úhrady tak, ako to vyplýva z výroku
II. rozsudku. Uvedený úrok z omeškania súd priznal vo výške 9,5 % (základná úroková sadzba ECB k
1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to
aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 501,67 eur. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy
280 eur späť, ktorá suma predstavovala čiastočnú úhradu žalovaného uskutočnenú dňa 07.03.2025, t.j.

až po podaní žaloby. Žalovaný tak v časti zavinil zastavenie konania, ktoré procesné zavinenie má vplyv
na trovy konania, keď v tomto smere je procesné zavinenie na strane žalovaného a musí ísť na jeho vrub.
Výrokom II. rozsudku súd zaviazal žalovaného vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie žalobcovi.
Procesné zavinenie na zastavení konania (I. výrok), tak aj neúspech v konaní (II. výrok) znáša žalovaný.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu na náhradu trov konania vyplývajúci z úspech

vo veci a z nezavinenia na zastavení konania (žalobca podal dôvodne žalobu v celom rozsahu) je na
strane žalobcu a to v rozsahu 100 %, preto mu súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

i)Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
e)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.