Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204071
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8719204071.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/14/2019

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Martin Tomas, advokát so sídlom AK Ul. 1. mája
216/7, 058 01 Poprad, IČO: 43 267 408, proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.

XXX/XX, XXX XX H. I., v konaní o zaplatenie 955,10 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

19C/14/2019

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Trovy konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej žalovanú istinu s príslušným úrokom
z omeškania a nahradiť jej trovy konania.
Uviedla, že sú súrodencami a podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX
a špecifikovaných pozemkov v C., ona v podiele 1 a žalovaný v podiele 3 k celku, zapísaných na LV č.
XXX (zrejme preklep, správne má byť 925), Obec a Katastrálne územie C..
Žalovaný sa o tento rodinný dom vôbec nestará, všetka starostlivosť ohľadom údržby domu je na
žalobkyni. Uviedla, že súčasťou hospodárskeho dvora je aj hospodárska budova, ktorá prináleží k domu.

Žalobkyňa vykonala výmenu na tejto budove, pričom strešná krytina ju stála 1273,46 €. Výmena bola
nutná z dôvodu havarijného stavu strechy. Dodávateľ krytiny, REMOT SI s.r.o. vystavil za jej dodanie
faktúru č. 10170922, žalobkyňa ju uhradila a strešnú krytinu za pomoci stavebnej firmy p. J. vymenila
v októbri až novembri 2017. Touto investíciou zhodnotila rodinný dom, a keďže žalovaný je jeho
spoluvlastníkom v podiele 3, vzniklo u neho bezdôvodné obohatenie vo výške 3 zo sumy 1273,46 €,
teda v sume 955,10 €. Žalovaný o zrealizovanej oprave strechy vedel od začiatku, avšak uvedenú sumu
odmieta uhradiť.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa konala svojvoľne,
napriek jeho zákazu. On nemá žiadnu možnosť užívať 3 domu, celý dom bez jeho súhlasu užíva len p. B.
so svojou rodinou. Stav domu a ostatných hospodárskych budov dobre pozná a nie sú potrebné žiadneopravy. Nebola žiadna dohoda medzi nim a žalobkyňou na opravu strechy hospodárskej budovy. Až po
doručení žaloby sa dozvedel, že bola vykonaná nejaká oprava a v akej finančnej výške. O zamýšľanej
rekonštrukcii strechy hospodárskej budovy ho informoval mailom z 30.8.2017 JUDr. Pompa, právny

zástupcap.B..Mail,ajsvojuzamietavúreakciuzaslanútiežmailomžalovanýkvyjadreniupriložil.Okrem
týchto mailov nebola žiadna iná informácia medzi ním a p. B., resp. JUDr. Pompom, ktorá sa týkala tejto
problematiky.

3. V replike žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Žalovaného tvrdenia o vedomostiach o stave domu

a hospodárskej budove sa nezakladajú na pravde. Tvrdenie, že nie sú potrebné žiadne opravy len
deklaruje skutočnosť, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíva, nezaujíma sa o ne a nestará
sa o ich údržbu. K výmene 70 ročnej strešnej krytiny došlo z dôvodu jej havarijného stavu, ktorý si
vyžadoval nevyhnutné opravy, nakoľko strecha bola prehnitá, bola narušená statika celej budovy a v
prípade nevykonania potrebnej rekonštrukcie by bolo jediným riešením jej zbúranie. Manžel žalobkyne
sa pri kontrole väzby hospodárskej budovy prepadol na pôjde hospodárskej budovy prehnitým dreveným

stropom, no našťastie neutrpel vážne poranenia.
Z uvedených dôvodov došlo k výmene strešnej krytiny zo strany žalobkyne, a to aj napriek tomu, že
sa žalovaný odmietol podieľať na týchto opravách. Neuskutočnením tejto rekonštrukcie by došlo k
znehodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti, čo by viedlo až k zbúraniu
tejto nehnuteľnosti a tým aj k navýšeniu finančných prostriedkov na jej odstránenie, pričom by

v dôsledku toho došlo aj k znehodnoteniu samotného pozemku, t.j. záhrady z dôvodu demolácie. Tak
žalovaný, ako aj žalobkyňa, majú povinnosť podieľať sa na správe spoločných vecí, údržbe a na ich
zveľaďovaní.
Ona žalovanému nijakým spôsobom nebraní v užívaní nehnuteľnosti, žalovaný ma vlastný kľuč od
domu a žalobkyňa mu umožňuje vstup na pozemok a do domu, nakoľko si uvedomuje, že žalovaný je

spoluvlastníkom vo veľkosti 3 podielu k celku.

4. Na návrh žalobkyne súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 17C/7/2020 a po právoplatnom skončení tohto konania súd pokračoval
v prebiehajúcom súdnom konaní. Predmetom konania sp. zn. 17C/7/2020 bol návrh žalobkyne (tiež p.

B.) proti žalovanému p. K. F. o určenie, že rodinný dom so súp. č. XXX, nachádzajúci na sa parc. KN-
C č. 1900/16 a ďalšie tam špecifikované parcely v k.ú. C., zapísané na LV č. XXX, patria v podiele 1 do
dedičstva po A. F., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.X.XXXX a v podiele 1 k celku do dedičstva po E. F., nar.
XX.X.XXXX, zom. X.X.XXXX. Okresný súd Poprad konanie v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po A. F. zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/21/2022-226 zo dňa 23.2.2023.

5. Na súdnych pojednávaniach strany sporu trvali na svojich stanoviskách. Súd v konaní vypočul
aj svedkov, p. F. B., manžela žalobkyne a p. A. J., ktorý vymieňal strešnú krytinu na predmetnej
hospodárskej budove.

Svedok F. B. vypovedal, že sestra manželky, keď bola hospitalizovaná v nemocnici, ho požiadala, aby
opravil senzor, že bola búrka a spálilo ho. Poprosila ho aj o to, aby skontroloval strechu na hospodárskej
budove. Keď vyliezol na pôjd zistil, že v jednom rohu je strecha prehnitá, podoprel to, čo môže potvrdiť p.
J., ktorý strechu robil. Jednoznačne to trebalo vymeniť. Bolo to zlé, prehnité, svedok sa tam aj prepadol.
Materiál na strechu platil on svedok s manželkou. Žalovaný tam nebol od roku 2017, keď napadol jeho

manželku
Svedok A. J. vypovedal, že ho oslovila žalobkyňa ohľadom výmeny strešnej krytiny, keďže bola v dosť
dezolátnom stave. Ak si dobre pamätal, bola tam škridla, ktorá mala x rokov a po 30. rokoch sa taká
škridla sa už sama rozpadáva. Bolo tam nejaké spevnenie, pred nimi musel niekto riešiť krov alebo
trámy. Dokumentáciu pred urobením strechy nerobili.

Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Uviedla, že 8.8.2016 bola so sestrou A. a poprosila jej manžela,
aby skontroloval strechu. On ju skontroloval a povedal jej, že sa s tým nedá nič robiť, ale musí sa strecha
vymeniť. Sestra si myslela, že keď sa vráti z Hágov, tak to dá vymeniť, čo už nestihla, zomrela. Krytina
žalobkyni stála v záhrade celú zimu 2017, od 29.9.2017, a v máji 2018 im to robili. Firmu treba objednať
aj pol roka skôr, lebo na jar majú veľa roboty.

Právny zástupca žalobkyne mal zato, že konaním bolo preukázané, jednak predložením dôkazov,
faktúry, fotografií, ako i vypočutím svedkov, že k výmene 60. ročnej krytiny došlo z dôvodu jej
havarijného stavu, t.j. vyžadovala si nevyhnutné opravy. Strecha bola prehnitá, bola narušená statika
celej budovy a v prípade nevykonania tejto nevyhnutnej opravy, resp. rekonštrukcie, by bolo jedinýmriešením zbúranie uvedenej nehnuteľnosti. Manžel žalobkyne pri kontrole hospodárskej budovy sa
prepadol z dôvodu, že drevené trámy boli pod stropom prehnité. Z týchto dôvodov došlo k výmene
strešnej krytiny zo strany žalobkyne a to aj napriek tomu, že žalovaný sa odmietol podieľať na týchto

opravách. Neuskutočnením tejto rekonštrukcie by došlo k znehodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti,
muselo by dôjsť k zbúraniu nehnuteľnosti a navýšeniu finančných prostriedkov na odstránenie zbúranej
nehnuteľnosti. Išlo o nevyhnutnú opravu a údržbu uvedenej stavby, a teda nebol potrebný súhlas
druhého spoluvlastníka, hoci bol e-mailom informovaný.
Žalovaný uviedol, že žalobkyňa a jej manžel sa o zlej strešnej krytine na hospodárskej budove podľa ich

výpovedí dozvedeli dňa 8.8.2016. Žalobkyňa k žalobe priložila aj faktúru, ktorá bola vystavená 29.9.2017
a podľa jej vyjadrenia, výmena krytiny bola realizovaná v máji 2018. Medzi 8.8.2016, kedy sa vraj
dozvedeli o stave, a samotnou výmenou strešnej krytiny ubehlo 21 mesiacov. Teda nielen že nešlo
o nutnú úpravu, ale žalobkyňa ho mohla aspoň 21x informovať e-mailom, telefonicky, listom a následne
sa o tom porozprávať, neurobila to ani jedenkrát. V súvislosti s písomným vyjadrením právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 22.1.2020, v ktorom okrem iného píše:„ nakoľko strecha bola prehnitá bola narušená

statika celej budovy“, žalovaný uviedol, že nie je statik, ale jeho gazdovský rozum hovorí, že keď je
narušená statika budovy, tak buď sú základy alebo múry budovy narušené. Krytina nemá nič spoločné
so statikou budovy. K samotnej hospodárskej budove uviedol, že tá sa nepoužíva 45 rokov, treba ju
zbúrať a ak má narušenú statiku, ako vraví protistrana, tak výmena krytiny bola absolútne zbytočná.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výpovedí svedkov, z listu vlastníctva

č. XXX pre k.ú. C., z faktúry č. 10170922, z fotodokumentácie, z emailovej komunikácie medzi
predchádzajúcim právnym zástupcom žalobkyne JUDr. Petrom Pompom a žalovaným, ako aj z ďalších
listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. 1900/16 a ďalších pozemkov
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre Okres B., L. C., Katastrálne územie C.. Žalovaný je

väčšinovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 3/4 k celku a žalobkyňa je ich podielovou
spoluvlastníčkou v 1/4 k celku.
7. V konaní nebolo sporné, že pri rodinnom dome sa nachádza aj hospodárske budova, na ktorej dala
žalobkyňa vymeniť strešnú krytinu, že to bolo bez súhlasu žalovaného, a že práve z titulu výmeny tejto
strešnej krytiny (nákupu materiálu), ktorú hradila ona s manželom, sa domáha od žalovaného vydania

bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje 3 z uhradenej sumy 1273,46 €, teda sumy zodpovedajúcej
výške spoluvlastníckeho podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach.

8. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.9. Súd teda nárok uplatnený žalobou právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V konaní nebolo sporné, ako je už vyššie uvedené, že žalobkyňa investovala do výmeny strešnej
krytiny na hospodárskej budove v spoluvlastníctve strán sporu. Vyplynulo to jednak z tvrdení samotnej

žalobkyne, ale aj vypočutých svedkov B. a J., ktorý výmenu strešnej krytiny realizoval. Súd sa zaoberal
otázkou, či išlo alebo nešlo o nevyhnutné investície žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti a dospel
k záveru, že investície neboli nevyhnutné, čo v konečnom dôsledku preukazuje aj fakt, že boli vložené
(pokiaľ ide o samotnú výmenu strešnej krytiny, aj keď materiál bol zakúpený skôr) až v máji 2018.
Žalobkyňa sa s manželom mali dozvedieť o zlom stave strechy 8.8.2016, kedy ich na to upozornila

sestra strán sporu, t. č.. nebohá p. E. A. M.. Na jej prosbu z tohto dňa išiel strechu skontrolovať p.
B., vypočutý svedok a manžel žalobkyne, a skonštatoval nevyhnutnosť výmeny strechy z dôvodu jej
prehnitia a havarijného stavu tak, ako to bolo zo strany žalobkyne v konaní prezentované viackrát. Sestra
strán sporu zomrela dňa XX.X.XXXX, nevrátila sa už z hospitalizácie vo N. I., pričom podľa tvrdenia
žalobkyne mala v úmysle po návrate z nemocnice dať strechu opraviť. Od augusta 2016 do mája 2018,
kedy sa výmena strechy realizovala, ubehli takmer dva roky. Ťažko teda možno hovoriť o havarijnom

stave strechy, teda stave, kedy by súhlas druhého, väčšinového spoluvlastníka nebol potrebný, a teda
stave, kedy by sa museli súrne realizovať nutné opravy. Súd má teda zato, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala havarijný stav budovy tak, aby mohla vykonávať opravy na hospodárskej budove bez
súhlasu väčšinového spoluvlastníka, teda žalovaného. Ak takéto práce chcela vykonávať a ak bolo
zrejmé (s poukazom na mailovú komunikáciu medzi K. B. a K. F.), že väčšinový spoluvlastník s takýmito

opravami nesúhlasí, resp. ich výslovne zakazuje, mala sa obrátiť na súd osobitnou žalobou. Ako z vyššie
uvedeného vyplýva, priestoru a času na to mala dostatok. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť
ani výpoveď svedka J., ktorý vypovedal o zlom stave strechy, ktorý ju ale menil takmer po dvoch rokoch
od kedy, podľa tvrdenia žalobkyne a svedka B., mala byť strecha v havarijnom stave.

10. Napr. podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 CDo 3316/2009 zo dňa
17.02.2010 pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorej majú spoluvlastníci podľa § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodovať, je možné podriadiť aj rozhodnutie o tom, aká investícia má
byť do spoločnej nehnuteľnosti vynaložená. Súhlas alebo nesúhlas môže spoluvlastník vyjadriť ústne
alebo výslovne. Pokiaľ neinvestujúci spoluvlastník s investíciou súhlasí a tá je prevedená nákladom

investujúceho spoluvlastníka, je neinvestujúci spoluvlastník povinný podľa veľkosti svojho podielu na
takto vynaložený náklad prispieť, lebo si tak plní povinnosť vyplývajúcu z § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak investujúci spoluvlastník vynaložil prostriedky na nie nevyhnutné opravy a údržbu veci
bez súhlasu druhého spoluvlastníka, bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka tým vzniká až pri
zániku podielového spoluvlastníctva (rozhodnutie 22CDo 1870/2007).

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., 262 ods. 1 C.s.p.. Úspešný žalovaný

by mal nárok na 100 % náhradu trov konania, tento v záverečnej reči však výslovne uviedol, že v prípade
úspechu si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).