Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202779
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323202779.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.E., bytom F. XXX/XX, XXX XX D. G. H., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom
Partizánska 1057, 069 01 Snina proti žalovanému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX
XX K., zast. JUDr. Danielom Finkom, advokátom so sídlom Valaškovská 6210/21, 066 01 Humenné,
v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,

že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX ( zo žaloby vyplýva, že sa jedná o zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX)
uzatvorená medzi ňou a žalovaným je neplatná a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, pričom
na Okresnom úrade L., katastrálnom odbore sa vedie konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam pod sp. zn. : M./XXXX a to na základe tejto kúpnej zmluvy. Kupujúci p. I. D. podal
sám návrh na začatie katastrálneho konania dňa X.XX.XXXX.

V ďalšom uviedla, že ona dňom XX.XX.XXXX písomne odstúpila od tejto kúpnej zmluvy v zmysle
ustanovenia § 48,49 a 498 Občianskeho zákonníka z dôvodov, že uzavrela kúpnu zmluvu za okolností,
ktoré možno označiť za tieseň a nevýhodné podmienky, ale tiež i v omyle o podstatných skutočnostiach a
to hodnote prevádzanej nehnuteľnosti a výške kúpnej ceny. Predmetom prevodu je totiž parcela registra
CKN Č. XXXX/X -orná pôda o výmere XXXX m2, ktorej je výlučnou vlastníčkou a ktorá je zapísaná
na LV č. XXXX k.ú. N. K.. Kupujúci je blízkou rodinou, bratrancom a preto mu dôverovala ohľadne

obojstrannej výhodnosti uzavretia kúpnej zmluvy. O primeranosti výšky kúpnej zmluvy ju presviedčal
tým spôsobom, že sa jedná o ornú pôdu v cene 0,60 centov za m2. Ona však bola upozornená, že v
katastrálnom území N. K. sa obdobné nehnuteľnosti predávajú v rozmedzí minimálne od 15 eur až 30
eur za m2. Je to teda nepomerne rozdielna výška kúpnej ceny a hodnota prevádzanej nehnuteľnosti.
Ako jej bratrancovi mu muselo byť známe, že je v sociálnej núdzi, je vdova, takmer bez príjmu a žije
v zlých sociálnych podmienkach, preto bola ochotná svoj majetok odpredať. Mrzí ju však, že si túto
situáciu využil na uzavretie kúpnej zmluvy tak, že je táto zmluva krajne nevýhodná a to s ohľadom na

nepomer hodnoty pozemku a jeho ceny, ktorá je v kúpnej zmluve mnohonásobne nižšia. Nie je totiž bez
právneho významu, že predmetný pozemok č. XXXX/X je síce vedený ako orná pôda, avšak nachádza
sa v blízkosti intravilánu obce, pri novovytvorenej prístupovej ceste, predmetný pozemok v budúcnosti
môže byt' resp. je zahrnutý do územného plánu obce a rozšírenia intravilánu obce, môže byť využívanýna stavebné, rekreačné alebo záhradkárske účely. Má preto oveľa vyššiu hodnotu ako je kúpna cena
0,60 centov na m2 v zmluve. Na základe uvedených dôvodov preto od kúpnej zmluvy odstúpila.

Poukázala, že žalovaný preto podal žalobu na Okresný súd v Humennom o určenie neplatnosti
odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 6C/107/2022. Ona však tvrdí,
že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom od absolútne
neplatného právneho úkonu nie je možné odstúpiť. Preto požiadala súd o prerušenie súdneho konania
6C/107/2022.

V ďalšom uviedla, že v tomto konaní tvrdí, že kúpnou zmluva je neplatný právny úkon z dôvodu
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ,, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ V konaní 6C/107/2022
po výsluchu žalobkyne a žalovaného je zrejmé. že vzhľadom na závislosť žalobkyne od alkoholických
nápojov, finančnú tieseň, ale tiež i ľahkomyseľnosť pri predaji nehnuteľnosti, podpísala kúpnu zmluvu

o predaji jej pozemku, kde vzájomné plnenie je v hrubom nepomere. V konaní 6C/107/2022 vypočutá
svedkyňa p. N., pracovníčka Obecného úradu N. K. sa vyjadrovala k hodnote trvalých trávnych porastov
vo výške 0,50 eur za m2, toto jej vyjadrenie môže byť v súlade s hodnotou trávnych porastov, teda lúk
v extraviláne obce. V danom prípade však ide o pozemok zahrnutý Územným plánom obce ako plocha
na výstavbu rodinných domov vo výmere 970 m2 a v časti o výmere 678 m2 ako plocha ornej pôdy.

Nie je bez významu, že žalovaný mal záujem uvedenú nehnuteľnosť kúpiť, avšak nielen preto, aby bol
susedom svojho brata a trvalý trávny porast napr. kosil, ale preto, že mal vedomosť, že v blízkosti týchto
pozemkov (bratovho a kupovaného pozemku) sa už nachádza stavba rodinného domu. Musel mať preto
vedomosťocharakterekupovanejnehnuteľnosti,tedažemôžebyťvyužitánavýstavbudomuatojednak
od svojho brata a jednak z miestnej ohliadky, kedy videl, že sa v danej lokalite stavajú domy. V blízkosti

jej pozemku a pozemku brata žalobou sa úplne bezprostredne nachádza pozemok s novopostaveným
domom vo vlastníctve O. L., na parcele XXXX/XX, XXXX/XX.

Poukázala, že ona sa ďalej vyjadrila vo svojej výpovedi, že ju žalovaný navštívil iba jeden krát a hneď
podpísali kúpnu zmluvu. Toto preukazoval predkladaním výpisu z listu vlastníctva, ktorý mal skorší

dátum. Je len samozrejmé, že v časovom predstihu si zisťoval vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, o ktorú
mal záujem, čo však samo o sebe nie je dôkazom o tom, kedy ju kontaktoval. Obdobne je to so
zisťovaním hodnoty trvalých trávnych porastov od svedkyne p, N.. Výpis z sms alebo hovorov s ňou
však nepredložil. Nakoľko výsluchu účastníkov a predložených dôkazov v konaní 6C/107/2022 vyplýva,
že úmyselným konaním žalovaného, ktoré je konaním v rozpore s dobrými mravmi, došlo k uzavretiu

kúpnej zmluvy, ktorá je zo zákona absolútne neplatným právnym úkonom podala túto žalobu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe
uviedol, že v konaní 6C/107/2022 už bolo vykonané a ukončené dokazovanie vo veci, a to vrátane
kompletného dokazovania týkajúceho sa podmienok a spôsobu uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy.

Za týmto účelom boli vypočutí tak I. D. ako aj A. B., boli vypočutí svedkovia, okrem iného aj zamestnanec
obecného úradu, ktorý osvedčoval pravosť podpisu a bolo doložených množstvo listinných dôkazov,
najmä z jeho strany. Keďže pred pojednávaním vo veci 6C/107/2022, na ktorom mal súd vo veci
rozhodnúť, A. B. podala žiadosť o prerušenie konania, práve z dôvodu podania tejto žaloby o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, súd doposiaľ vo veci 6C/107/2022 nerozhodol. Žalobkyňa nepredložila v

tomto konaní žiadny iný, resp. nový dôkaz oproti tým, ktoré už boli predložené v konaní 6C/107/2022.

V tejto dobe sa ohľadom posudzovania právneho vzťahu vyplývajúceho z predmetnej kúpnej zmluvy
vedú najmenej tri konania. Ide o administratívne konanie na katastrálnom úrade týkajúce sa dostupenia
od kúpnej zmluvy. Následne sa vedie konanie vo veci 6C/107/2022 a následne žalobkyňa podala

túto žalobu. Zo strany žalobkyne tak dochádza len k zbytočnému množeniu sporov, čo považuje za
neprípustné.

Uviedol, že dňa 22.10.2021 uzatvoril ako kupujúci so žalobkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nachádzajúcej sa v

katastrálnom území N. K., obec Zemplínske Hámre a okres Snina, zapísanej na LV č. XXXX vedených
Okresným úradom L., katastrálny odbor, a to: parc. reg. H. č. XXXX/X – orná pôda o výmere XXXX m2.
Podľa čl. IV bod 1 tejto zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 0,60 EUR/m2, s tým, že prvá časť
kúpnej ceny vo výške 10 % bude zaplatená pri podpise zmluvy a druhá časť vo výške 90 % kúpnej cenybude zaplatená po prevode v katastri nehnuteľností. Prvá časť kúpnej ceny bola riadne zaplatená pri
podpise kúpnej zmluvy. Podpis predávajúcej na tejto kúpnej zmluve bol riadne úradne osvedčený na
Obecnom úrade N. K., o čom svedčí potvrdenie o zaplatení poplatku za osvedčenie podpisov vydané

týmto úradom vo výške 8,00 EUR. Podľa podpisu zamestnanca obce to bola pravdepodobne p. M.,
zamestnankyňa obce N. K.. Následne bol dňa 09.11.2021 na Okresný úrad L., katastrálny odbor podaný
návrh na vklad pod číslom M./XXXX, ktorému predchádzalo oznámenie o návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností a bol zaplatený poplatok vo výške 51,00 eur. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX, teda viac
ako tri týždne po uzatvorení tejto kúpnej zmluvy, zaslala mu žalobkyňa písomné odstúpenie od tejto

kúpnej zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého účastník zmluvy môže od
zmluvy odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi zmluvy dohodnuté.
Ako dôvod odstúpenia, teda neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobkyňa uviedla § 49 a § 49a Občianskeho
zákonníka. Keď uviedla, že zmluvu uzatvorila v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a tiež z
dôvodu, že kúpna zmluva bola uzatvorená v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej jej právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom

musela vedieť.

Poukázal, že žalobkyňa ohľadom dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy neustále menila právnu kvalifikáciu
a túto nedokázala a ani v tejto žalobe nedokáže ustáliť. Na túto skutočnosť okrem iného poukazoval aj
súd v konaní 6C/107/2022, a to aj napriek dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní 6C/107/2022 zastúpená

advokátom. Za tohto stavu sa preto aj táto žaloba v tomto konaní javí ako rozporuplná s nejasnou
právnou kvalifikáciou žalobného návrhu, čo podľa nášho názoru má za následok nezrozumiteľnosť a
neurčitosť nároku žalobkyne. V článku I. bod 1. žaloby napr. žalobkyňa poukazuje na to, že od kúpnej
zmluvy odstúpila z dôvodov ustanovení § 48, 49 a 49a Občianskeho zákonníka, teda že predmetná
kúpna zmluva je neplatné z týchto dôvodov, no v článku I. bod 2. žaloby udáva, že dôvodom neplatnosti

má byť ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše v konaní 6C/107/2022 podaním zo dna
02.06.2023žalobkyňazastúpenáprávnymzástupcompoukazujenajnaustanovenie§39aObčianskeho
zákonníka. Nie je mu tak zrejmé, ktorý právny dôvod neplatnosti má byť ten pravý, keďže je uvedených
päť rôznych právnych dôvodov, na ktoré žalobkyňa už predtým poukázala.

V ďalšom uviedol, že z priloženého katastrálneho spisu, ktorý je súčasťou spisového materiálu
6C/107/2022, konkrétne z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov, číslo Vo 1/2022/RIS
zo dňa 16.03.2022 a následne aj z čestného prehlásenia JUDr. Evy Kákošovej zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva,žebolazostranyžalobkynevovecipredmetnejkúpnejzmluvypožiadanáoprávneporadenstvo.
Následne pre žalobkyňu vyhotovila právny úkon - odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Nepochybujeme, že predtým ako bol zo strany advokátky JUDr. Evy Kákošovej vyhotovený právny úkon
odstúpenia od zmluvy si vec náležite aj naštudovala. Tá istá advokátka zastupovala žalobkyňu aj v spore
6C/107/2022 o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy a rovnako tak zastupuje žalobkyňu aj v tomto
spore o neplatnosť tej istej kúpnej zmluvy. Za absurdnú preto považuje argumentáciu žalobkyne, ak v
tomto konaní tvrdí, že od absolútne neplatného právneho úkonu nemožno odstúpiť, ak sama od tejto

zmluvy odstúpila a odstúpenie jej vyhotovil ten istý advokát.

Poukázal, že nie je pravdou, že zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
Zmluva bola zo strany žalobkyne uzatvorená dobrovoľne na základe predchádzajúcej dohody o
podstatných náležitostiach /predmet zmluvy a cena/, dobrovoľne a nie v tiesni ju žalobkyňa podpísala

na obecnom úrade, kde pri podpise aj osvedčila pravdivosť svojho podpisu. Čo sa týka ceny, tá bola
stanovená dohodou zmluvných strán. Ide o pozemok v extraviláne obce, pozemok je neudržiavaný,
nevedie k nemu prístupová cesta, ide o ornú pôdu v extraviláne obce.

Uviedol, že osobné a majetkové pomery žalobkyne mu známe pred podpisom kúpnej zmluvy neboli. Sú

síce bratranec a sesternica, ale on o jej rodinnej situácii nič nevie a ani nevedel, on už roky býva v K. a
o žalobkyni nemal bližšie informácie. Ešte pri podpise zmluvy na obecnom úrade mu žalobkyňa sama
od seba viackrát povedala, že pozemok chce predať. O tom, že žalobkyňa je vdova mu povedala až po
podpise zmluvy, keď spolu pili kávu na jeho záhradke. Podľa jeho názoru bola žalobkyňa po podpise
zmluvy nejakým spôsobom ovplyvňovaná zamestnankyňou Okresného úradu L., katastrálny odbor. Ešte

dňa XX.XX.XXXX mu oznámila, že ani nevie, čo je uvedené v oznámení o odstúpení.

Ďalej poukázal, že je podielovým spoluvlastníkom susediacich nehnuteľností spolu so svojím bratom
a sestrou a preto mal záujem o scelenie pozemkov do väčšej výmery. Ako vlastník susediacichnehnuteľností preto pred uzatvorením kúpnej zmluvy oslovil žalobkyňu ohľadom predaja predmetného
pozemku. Žalobkyňa s predajom súhlasila, bola dohodnutá aj výška kúpnej ceny 0,60 eur/m2. Zmluva
nebola uzatváraná ihneď. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvoria približne za týždeň od prvého

stretnutia, nakoľko bolo potrebné pripraviť a vyhotoviť príslušné dokumenty. Až následne došlo k podpisu
kúpnej zmluvy, pričom podpis žalobkyne ako predávajúcej bol osvedčovaný na Obecnom úrade v N.
K. za prítomnosti odborného zamestnanca oprávneného na overenie podpisu. Hlavným dôvodom kúpy
pozemku bolo prípadné premiestnenie jeho záhradnej chatky, nakoľko záhradnú chatku v N. K. má
osadenú na prenajatej pôde miestneho urbariátu, pôda mu nepatrí. Táto leží v ochrannom pásme do

50m Vojenských lesov majetkov B. G. H., teda aj Vojenského obvodu M.. Túto časť pozemkov /bývalé
záhradky/ podľa reči domácich obyvateľov chcela/chce/ armáda začleniť do svojho majetku. Je totiž
klinom z dvoch tretín vsadený do lesa armády. Práve to bol hlavný dôvod, prečo mal záujem odkúpiť
predmetnú parcelu. Jeho chatka je rozložiteľná jednoizbová s terasou o rozmeroch 4x4,8m, osadená
na betónových kockách. Rozložením na približne 13 dielov sa dá premiestniť, alebo aj vcelku naložiť
na ložnú plochu nákladného auta.

Tiež poukázal, že to, že u žalobkyne nebol len jediný raz potvrdzuje aj nasledujúca skutočnosť. Keď
ju prvýkrát oslovil ohľadom predaja, tvrdila, že ona nevie o tom, že nejaký pozemok vlastní, aj keď jej
vravel, že je vlastníčka predmetnej parcely. Žalobkyňa ho preto odkázala na jej brata B., že on to bude
vedieť. A popísala mu kde v L. pracuje. Pri ďalšej návšteve u nej doma sa ho žalobkyňa pýtala, či hovoril

s jej bratom, on odpovedal, že nie. To už mal so sebou aj výpis z katastra, a ukázal jej ho. Jednu kópiu jej
odovzdal. Ani počas tejto druhej návštevy ešte nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy. K dohode o výške
kúpnej ceny uviedol, že jej výšku v danej lokalite si overoval u pani P. I., zamestnankyne obce N. K.. Tá
bola v danom čase síce v karanténe, no v sms komunikácii uviedla, že trvalé trávne porasty sa predávajú
za 0,55 eur/m2, keby to bola orná pôda tak možno trocha viacej, ale je to na dohode, niekto aj za

menej predáva. Ani on preto nemal žiadne pochybnosti o neprimeranosti kúpnej ceny.

Uviedol, že žalobkyňa nemala žiadne výhrady k dohodnutým podmienkam kúpnej zmluvy tak pri prvom
stretnutí, kedy ním bola oslovená, a ani pri ďalšom stretnutí približne o týždeň neskôr, keď došlo k
podpisu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa mala teda bez pochýb dostatočný časový priestor aj na rozmyslenie si

celého úkonu a prípadne jeho neuzatvorenie. Z jej strany nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Navyše, od
uzatvorenia kúpnej zmluvy až do podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
uplynuli viac ako tri týždne, a ani počas tejto doby mu žalobkyňa neindikovala akýkoľvek problém s
uzatvorením tejto zmluvy alebo dohodnutých podmienok. Prejavená vôle žalobkyne ohľadom záujmu
uzatvoriť kúpnu zmluvu za dohodnutú kúpnu cenu bola prejavená navonok určeným spôsobom konania

a nejedná sa tak o rozpor s právnou úpravou. Žalobkyňa mala plnú spôsobilosť uvedenú kúpnu zmluvu
podpísaťapredmetnákúpnazmluvabolaurobenávoforme,ktorúvyžadujezákon.Samotnáskutočnosť,
že žalobkyňa predložila doklad o tom, že sa v minulosti liečila zo závislosti od používania alkoholických
nápojov ju predsa nemôže diskvalifikovať v jej slobodnej vôli uzatvoriť kúpnu zmluvu, nakoľko doposiaľ
nebolopreukázané,ževdanomčasebolaprávnenespôsobilátakútokúpnuzmluvupodpísať.Žalobkyňa

žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosti, že napr. nevedela čo podpisuje, že by jej bolo napr.
znemožnené si prečítať text kúpnej zmluvy, prípadne, že na ňu bol vyvíjaný nejaký nátlak. Žalobkyňa
tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala.

Pokiaľ žalobkyňa udáva, že v danom prípade mala byť z jeho strany zneužitá z dôvodu jej závislosti

od alkoholických nápojov, finančnej tiesne či ľahkomyseľnosti, tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Takéhoto
konania sa nikdy nedopustil. Žalobkyňa sa sama mala vyjadriť, že tak pozemok zostane v D. rodine.
Nemal vedomosť, v akých finančných pomeroch žalobkyňa žije. Sama pritom už vypovedala, že až po
podpísaní kúpnej zmluvy mu pri káve v N. K. uviedla, že je 20 rokov vdovou. Nebol pred podpisom
kúpnej zmluvy u nej ani priamo v dome. Stretnutia prebiehali na dvore, pred letnou kuchyňou, v ktorej

prebývala. Pri jednej z jeho návštev mu na jeho otázku, že čo robí, odpovedala, že varí zemiaky na
kohúta. Nesťažovala sa preto, že má nejaké finančné problémy, dlhy a podobne, že si nemá z čoho
napríklad navariť jedlo. Absolútne preto nemal vedomosť o jej prípadnej finančnej či rodinnej situácii a
v priebehu ich vzájomnej komunikácie ho žalobkyňa na tieto veci ani neupozorňovala. Išiel sa slušne
žalobkyne opýtať, či mu predá tento neudržiavaný a nekosený pozemok, na čo ona odpovedala, že áno.

Za účelom prípravy kúpnej zmluvy zadovážil výpis listu vlastníctva č. XXXX, keďže ako uviedol, zmluvu
si vyhotovoval sám priebežne. Do súdneho spisu predložil výpis z LV č. XXXX zo dňa 18.10.2021 a
taktiež výpis z toho listu vlastníctva zo dňa 22.10.2021 o 08.36 hod., teda ráno pred podpisom kúpnejzmluvy. Aj tieto skutočnosti len svedčia o tom, že kúpna zmluva s určitosťou nemohla byť vyhotovovaná
v deň jediného stretnutia. Má za to, že v danom prípade boli dodržané a splnené všetky náležitosti pre
platnosť právneho úkonu Kúpnej zmluvy. Zmluvné strany mali vôľu uzatvoriť právny úkon kúpnej zmluvy,

táto bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a podpis prevodcu bol riadne a zákonným spôsobom
osvedčený. Tento právny úkon neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým mravom,
obidvaja účastníci boli v čase podpisu spôsobilý na právne úkony /opak preukázaný nebol/. Právny úkon
bol teda urobený v predpísanej forme, prevodca bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, prejavy
vôle strán sú dostatočne určité a zrozumiteľné, zmluvná voľnosť a ani právo nakladať s nehnuteľnosťou

neboli obmedzené.

Pokiaľ žalobkyňa odkazuje na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, poukázal, že zmluva
nebola uzatvorená v tiesni. Tieseň sama osebe neumožňuje účastníkovi odstúpiť zmluvy, ktorú by
v tomto stave uzavrel. Popri tiesni sa kumulatívne vyžaduje, aby pre účastníka takto konajúceho
súčasne vyplynuli zo zmluvy aj nápadne nevýhodné podmienky. Túto skutočnosť je všakpotrebné

preukazovaťvždyindividuálne.Nemožnopretosamoosebedospieťknázoru,žeajvprípadehypoteticky
konštatovanej nevýhodnosti, táto sama o sebe spôsobuje neplatnosť zmluvy. Žalovaný navyše ani
nevedel, že žalobkyňa je už vdova. V tomto konaní neboli kumulatívne preukázaná skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali možnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ žalobkyňa odkazuje na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, dané ustanovenie
nepojednáva o omyle vonkajšom, ale prípadne o omyle vnútornom. Je ale toho názoru, že tu nemôže
ísť o tento druh omylu ohľadom náležitosti vôle, žalobkyňa mala záujem uskutočniť právny úkon –
uzatvorenie kúpnej zmluvy, teda mala záujem predať parcelu H. č. XXXX/X, v tomto medzi účastníkmi
podľa názoru žalovaného nie je spor. Vôľa žalobkyne predať a jeho vôľa kúpiť bola bez pochýb daná.

U žalobkyne, čo sa týka dohody o cene, tiež žiadny omyl úmyselne nevyvolal. V prípade dohody
účastníkov, ani prípadne nižšie dojednaná kúpna cena nie je dôvodom pre neplatnosť zmluvy. Aj s touto
skutočnosťou sa už vysporiadala judikatúra.

Poukázal, že žalobkyňa predložila do súdneho spisu vyjadrenie realitnej kancelárie O. M. E. zo dňa

XX.XX.XXXX. Takýto dôkaz pre účely tohto súdneho konania nemožno použiť a vziať do úvahy.
Realitný maklér sa vyjadruje k predpokladanej trhovej cene dňa XX.XX.XXXX, avšak kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Naproti tomu poukazuje na uvedenú výšku hodnoty zaslanú mu pani
I., zamestnancom Obecného úradu N. K., kde mu tieto skutočnosti boli oznámené pred uzatvorením
kúpnej zmluvy v procese jej prípravy. Súčasne poukazuje na platný zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych

daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, kde v prílohe k číslo 1
tomuto zákonu sú stanovené hodnoty ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov. Pre katastrálne územie
obce N. K., kód okresu XXX, kód katastrálneho územia XXXXXX, je stanovaná hodnota ornej pôdy vo
výške 0,2463 Eur/m2, a pre trvalé trávnaté porasty je to suma 0,0570 eur/m2. Ide pritom o nižšie hodnoty
ako je dohodnutá kúpna cena. Rovnaké hodnoty platili aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom sa

jedná o platnú zákonnú úpravu hodnoty nehnuteľností obdobného druhu ako bol predmet predaja. Z
uvedených dôvodov sa preto vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene nemôže jednať o žiaden exces, ktorý
by spôsoboval dohodnutú kúpnu cenu za neplatnú.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to kúpnou zmluvou,

odstúpením od kúpnej zmluvy, spisom sp. zn. 6C/107/2022, katastrálnym spisom, sms komunikáciou,
výpisom z LV č. XXXX, vyjadrením realitnej kancelárie, znaleckým posudkom, písomným oznámení
Obce N. K., prepúšťacou správou z nemocnice, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán
konania, prednesmi práv. zástupcov a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres L., katastrálne územie N. K., vyplýva, že žalobkyňa výlučnou
vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX,- m2.

Z kópie LV č. XXXX predloženého žalovaným vyplýva, že bol vyhotovený dňa XX.XX.XXXX.

5. Medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená v písomnej forme kúpna zmluva. Predmetom
predaja bol pozemok H. č. XXXX/X – orná pôda o výmere X XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX,
katastrálne územie N. K., ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa. Kúpna cena bola dojednaná vo
výške 0,60 eur/m2.Podľa Článku II. kúpnej zmluvy, touto zmluvou predávajúci predáva zo svojho výlučného vlastníctva
kupujúcemu nehnuteľnosti, a to za dohodnutú kúpnu cenu v Článku IV. Zmluvy a kupujúci ich kupuje od

predávajúceho do svojho výlučného vlastníctva, za dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa Článku V., bod 9. kúpnej zmluvy, poplatky spojené s povolením vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti uhradia zmluvné strany rovnakým dielom.

Podľa Článku VI., bod 1. kúpnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho
práva k predmetu kúpi do katastra nehnuteľnosti v prospech nadobúdateľa na základe zmluvy podajú
príslušnému katastrálnemu odboru Okresného úradu v deň podpísania zmluvy obidvoma zmluvnými
stranami.

Podpis žalobkyne je na predmetnej zmluve overený Obcou N. K. a to dňa XX.XX.XXXX o 11.30 hod.

V originály kúpnej zmluvy predloženej žalobkyňou v priebehu súdneho konania absentuje časť Článku
II. Tejto zmluvy a to na druhej strane hore

6. Z pripojeného spisu Okresného úradu L., katastrálny odbor sp. zn. M. – XXXX/XXXX vyplýva, že zo
strany žalovaného bol dňa XX.XX.XXXX na Okresnom úrade L., katastrálny odbor, podaný návrh na

vklad jeho vlastníckeho práva do katastra a to pozemku parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere X XXX
m2, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie N. K..

Dňa XX.XX.XXXX bol katastrálnemu úradu doručený návrh žalobkyne na zastavenie konania o návrhu
na vklad vlastníckeho práva žalovaného a to z dôvodu, že žalobkyňa od kúpnej zmluvy v zmysle § 48,

49 a 49a Občianskeho zákonníka odstúpila a to písomne dňa XX.XX.XXXX.

Okresný úrad L., katastrálny odbor, prípisom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného, aby v lehote
30 dní od jej doručenia, podal na príslušnom súde voči žalobkyni žalobu o neplatnosť odstúpenia od
kúpnej zmluvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX podal

na tunajšom súde žalobu.

Okresný úrad L., katastrálny odbor, dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na
vklad vlastníckeho práva žalovaného prerušil a to až do právoplatného ukončenia súdneho konania
o neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.

7. Žalobkyňa písomne dňa XX.XX.XXXX od kúpnej zmluvy odstúpila. Uviedla, že od kúpnej zmluvy
odstupuje z dôvodu podľa § 49 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok a tiež na základe ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že
kúpna zmluva bola uzatvorená v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie

rozhodujúca a osoba, ktorej je právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Zmluvuuzavrelavtiesniavomyleopodstatnýchskutočnostiachatohodnoteprevádzanejnehnuteľnosti
a výške kúpnej ceny.

V ďalšom uviedla, že predmetom prevodu je totiž parcela registra H. Č. XXXX/X -orná pôda o výmere

XXXX m2, ktorej je výlučnou vlastníčkou a ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. N. K.. Kupujúci je blízkou
rodinou, bratrancom a preto mu dôverovala ohľadne obojstrannej výhodnosti uzavretia kúpnej zmluvy.
O primeranosti výšky kúpnej zmluvy ju presviedčal tým spôsobom, že sa jedná o ornú pôdu v cene 0,60
centov za m2. Ona však bola upozornená, že v katastrálnom území N. K. sa obdobné nehnuteľnosti
predávajú v rozmedzí minimálne od 15 eur až 30 eur za m2. Je to teda nepomerne rozdielna výška

kúpnej ceny a hodnota prevádzanej nehnuteľnosti. Ako jej bratrancovi mu muselo byť známe, že je v
sociálnej núdzi, je vdova, takmer bez príjmu a žije v zlých sociálnych podmienkach, preto bola ochotná
svoj majetok odpredať. Mrzí ju však, že si túto situáciu využil na uzavretie kúpnej zmluvy tak, že je táto
zmluva krajne nevýhodná a to s ohľadom na nepomer hodnoty pozemku a jeho ceny, ktorá je v kúpnej
zmluve mnohonásobne nižšia. Nie je totiž bez právneho významu, že predmetný pozemok č. XXXX/

X je síce vedený ako orná pôda, avšak nachádza sa v blízkosti intravilánu obce, pri novovytvorenej
prístupovej ceste, predmetný pozemok v budúcnosti môže byt' resp. je zahrnutý do územného plánu
obce a rozšírenia intravilánu obce, môže byť využívaný na stavebné, rekreačné alebo záhradkárskeúčely. Má preto oveľa vyššiu hodnotu ako je kúpna cena 0,60 centov na m2 v zmluve. Na základe
uvedených dôvodov preto od kúpnej zmluvy odstúpila.

8. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX upovedomil žalobkyňu o tom, že považuje
odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné, nakoľko neexistujú dôvody, ktoré žalobkyňa ako dôvody
odstúpenia od zmluvy uviedla.

9. Na tunajšom súd sa voči žalobkyne na základe žaloby žalovaného vedie konanie o neplatnosť

odstúpenia od kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX a konanie je vedené pod sp. zn. 6C/107/2022.
Uvedené konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania sp. zn. 7C/49/2023.

I. D. ako žalobca vo vyššie uvedenom konaní podanie žaloby odôvodnil skutočnosťami, ktoré uviedol aj
v písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyne v danej právnej veci, preto súd tieto jeho skutkové tvrdenia
opätovne neuvádza.

I. D. vo svojej výpovedi v uvedenom konaní poukázal, že žije v K.. Vlastní však podiel na pozemku aj
v obci N. K.. Zistil, že A. B. vlastní vedľajší pozemok a do budúcna ich chcel sceliť a eventuálne tam
presťahovať svoju chatku. Preto ju oslovil s ponukou, že od nej parcelu odkúpi. Rozprávali sa o tom,
že parcelu mu odpredá a ona s tým súhlasila. Niekoľko dní nato ju znova navštívil a doniesol jej list

vlastníctva a ona mu povedala, že parcelu mu odpredá. Pokiaľ ide o cenu uviedol, že komunikoval cez
sms s pracovníčkou Obecného úradu v N. K. a dotazoval sa, aká je primeraná cena za m2. Na základe
tejto komunikácie ponúkol cenu 0,60 eur za m2. I. B. s touto cenou súhlasila. Následne spísal kúpno-
predajnú zmluvu, vyhotovil ju sám. Potom išiel za p. B. s tým, aby overili jej podpis na obecnom úrade.
Odviezol ju na obecný úrad z obce D. G. H., kde ona žije. Pracovníčka jej podpis overila a on potom

p. B. zobral ešte do chatky, ktorú v tej obci má a vypili spolu kávu. Potom ju odviezol domov. Potom
odniesol zmluvu zaregistrovať do katastra nehnuteľností a tam mu pracovníčka úradu povedala, že je to
smiešna cena za ktorú parcelu chce kúpiť. Tiež mu povedala, že p. B. za ňou bola a že vyplakávala, že
akú nízku cenu dohodla. Tiež sa ho spýtala, že prečo to nestopol starosta obce. Následne mu volala aj
dcéra p. B. a že uviedla, že kúpna cena je nízka a že majú ponuku na 30 000,- eur, potom že na 15 000,-

eur a nakoniec mu povedala, že parcelu chce kúpiť sused za 3 500,- eur. Následne ho kataster vyzval,
aby podal žalobu o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, inak nezrealizuje vklad zmluvy do katastra.
V ďalšom uviedol, že nie je pravdou, že sa s p. B. v ten istý deň dohodol a došlo aj podpisu samotnej
zmluvy. Výpis z LV vytlačil dňa XX.XX.XXXX a kúpna zmluva bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Ďalší
výpis z LV vytlačil dňa XX.XX.XXXX. Ona mu povedala že pozemok predá a že môže pripraviť kúpno-

predajnú zmluvu. Povedal jej aj výšku kúpnej ceny a vedela o minimálne 2-3 dni dopredu. Keď za ňou
v piatok prišiel, už ho čakala nachystaná. Zmluvu vyhotovil on a išli ju podpísať na obecný úrad. Potom
išli na jeho chatku a tam mu povedal, že je 20 rokov vdovou. Tiež uviedol, že p. B. má na katastri príbuznú
a to p. F..

Vypočutá svedkyňa p. M. M. vo svojej výpovedi uviedla, že je pracovníčkou Obecného úradu v N. K.. So
stranami sporu nie je v priateľskom a ani príbuzenskom vzťahu. Ona overovala podpis na kúpnej zmluve
v roku XXXX. Kto potreboval overiť podpis stál na chodbe, ona zobrala papiere a išla do miestnosti
overiť podpis. Bola to za pandémie Covidu-19. Overovala podpis p. B., lebo ona predávala pozemok.
Bol pri tom prítomný aj p. D., ktorý s ňou čakal na chodbe. Ona od p. B. zobrala listinu, občiansky

preukaz. Odniesla ich do miestnosti, dala overovaciu pečiatku, vpísala tam potrebné údaje. Potom
zobrala overovaciu knihu, následne p. B. pred ňou podpísala príslušné listiny, teda kúpnu zmluvu vo
viacerých exemplároch, ale nepamätá si koľko ich bola a podpísala sa do overovacej knihy. Vystavila
potom pokladničný doklad na zaplatenie správneho poplatku. Všetko prebehlo štandardným spôsobom.
Vzhľadom na nosenie rúšok nevidela mimiku p. B..

Pani A. B. vo svojej v výpovedi v tomto konaní uviedla, že p. D. je jej bratranec, ktorého dlhšie nevidela
a na začiatku ho ani nespoznala. Navštívil ju u nej doma a pri rozhovore jej povedal, že ona vlastní
pozemok, o ktorom nevedela ani že ho má. Povedala mu, že žiadne pozemky už nemá, po otcovi
pozemky predala mama a po nej žiadne pozemky nemá. On je povedal, že pozemok má a že ho chce

kúpiť. Ona mu povedala, že nemá žiadne papiere a že nech ide za jej bratom, ktorý má všetky papiere
ohľadom rodinných pozemkov. Potom odišiel a prišiel za ňou asi za 3 hodiny a povedal jej, že pôjdu
na Obecný úrad do N. K. overiť podpis a vie, že to bolo krátko pred obedom. Prišli na obecný úrad,
kde jej dal zálohu 100,- eur a povedal, že zvyšok 1 000,- eur jej dá podpise zmluvy. Papiere už bolinachystané a ona ich podpísala, podpis overila pracovníčka úradu. Ona papiere podpísala a s predajom
a s predajom súhlasila. Potom zobral papiere a povedal, že pôjde na kataster a potom jej dá zvyšok
peňazí. Ona s tým súhlasila. Tiež jej povedal že má chatku a zavolal ju, aby si to tam pozrela. Išli na jeho

chatku, urobil kávu, porozprávali sa. Potom po nejakej dobe si ľudia zistili, že za koľko pozemok predala
a povedali jej, či je šalená, že predala pozemok za tak málo. Potom začala nesúhlasiť, keď jej to ľudia
povedali, povedali jej to susedia, aj sesternica, aj ľudia chodili, povedala jej to aj pracovníčka katastra.
Potom za ňou p. D. chodil viackrát, ona mu povedala, že keď dá viac, sa poradí s deťmi, a možno to tak
aj zostane. V ďalšom uviedla, že od zmluvy odstúpila, lebo jej p. D. odmietol dať viac peňazí.

Vypočutá svedkyňa p. P. I. vo svojej výpovedi uviedla, že je pracovníčkou Obecného úradu v Obci N.
K.. V roku 2021 ju telefonicky kontaktoval p. D.. Ona na rozhovor hneď nezareagovala, ale neskôr mu
poslala sms o tom, za akú sumu sa predávajú pozemky v obci. On jej vtedy nepovedal, že o aký druh
pozemku ide. Ona neskôr stretla známeho, ktorý predával pozemky v obci a povedal jej aj cenu. Ona
potom túto cenu oznámila p. D. a to 0,55 eur, jednalo sa o trvalý trávny porast. Ešte mu napísala,

že u ornej pôdy môže byť cena trocha vyššia. Obec nevedie evidenciu o hodnote za ktorú obyvatelia
predávajú pozemky.

10. Z sms komunikácie medzi žalovaným a p. I. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX o 12.30 hod. mu p. I.
oznámila, že trvale trávnaté porastu predala za 0,55 eur/m2. keby to bola orná pôda, tak možno trocha

viac. Ale to je na dohode, niekto aj za menej predáva.

11. Obec N. K. v odpovedi zo dňa 13.02.2023 na žiadosť žalobkyne o poskytnutie územnoplánovacej
dokumentácie uviedla, že pozemok H. XXXX/X, k. ú. N. K. je podľa Územného plánu obce v jednej
časti určený ako plocha na výstavbu rodinných domov o veľkosti približne XXX m2 a v časti druhej je

predmetný pozemok určený ako plocha ornej pôdy o veľkosti približne XXX m2.

12. Realitná kancelária C. L. v podaní – odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 21.04.2023 uviedla,
že parcela CKN č. XXXX/X má nasledovnú trhovú hodnotu: časť určená na výstavbu rodinných domov
o rozlohe XXX m2 – 15,- eur/m2, časť určená ako orná pôda o výmere XXX m2 – 8,- eur/m2. Spolu

trhová cena parcely je 19 974,- eur.

13. Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom O. Q. E. zo dňa 15.02.2024 vyplýva, že
znalec určil všeobecnú hodnotu parcely č. XXXX/X, k.ú. N. K. zaokrúhlene na sumu 30 700,- eur (1678
m2 – orná pôda x 18,64 eur/m2).

14. Podľa prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Q., n.o. zo dňa 04.02.2021, žalobkyňa bola
hospitalizovaná na akútnom psychiatrickom oddelení od 30.12.2020 do 04.02.2021. Išlo o jej prvú
hospitalizáciu. Odmietla protialkoholické liečenie. Záver: porucha psychiky a správania zapríčinená
užívaním alkoholu. Ľahká kognitívna porucha.

15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2024 uviedla, že územný plán obce bol zverejnený
od XX/XXXX Kúpna zmluva bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX, teda 6 mesiacov ako bol zahrnutý sporný
pozemok do územného plánu obce.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že znalecký posudok č. X/
XXXX nemôže byť relevantným dôkazom pre uvedené konanie. Je tiež toho názoru, že takýto znalecký
posudok nemôže byť ako dôkaz pripustený. Predmetom žalobného návrhu je posudzovanie právneho
úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Na strane 2 znaleckého posudku v článku I. ÚVOD
bod 4 sa uvádza dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť ohodnocuje, ktorým je deň 15.02.2024. Uvedený

znalecký posudok preto nemôže slúžiť ako relevantný dôkaz v tomto konaní, keďže z neho nevyplývajú
skutočnostioceneniakudňudátumuuzatvoreniapredmetnejzmluvy,alehodnotanehnuteľnostisatýmto
posudkom určuje až k neskoršiemu dňu, t. j. ku dňu 15.02.2024.

V ďalšom uviedol, že považuje za nesporné najmä nasledujúce skutočnosti, ktoré už poprel skôr vo

svojom vyjadrení k žalobe, a to že:
- že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX platne odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených
v ustanovení § 48, 49 a 49a Občianskeho zákonníka.- že žalobkyňa uzatvorila zmluvu za okolností, ktoré možno označiť za tieseň a nevýhodné podmienky
a tiež v omyle o podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa hodnoty nehnuteľností a výšky kúpnej ceny.
že mal žalobkyňu presviedčať o primeranosti výšky kúpnej ceny.

- že pred uzatvorením kúpnej zmluvy mal vedomosť o sociálnej núdzi a zlých sociálnych podmienkach,
v ktorých žalobkyňa žila.
- že dôkaz – vyjadrenie realitnej kancelárie O. M. E. je relevantným dokladom k stanoveniu hodnoty
pozemku.
- fabulácie žalobkyne ohľadom dôvodov, pre ktoré mal údajne kúpiť tento pozemok.

- tvrdenia žalobkyne ohľadom procesu uzatvárania kúpnej zmluvy vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o ich
vzájomnom stretnutí, teda, že hneď na prvom stretnutí podpísali kúpnu zmluvu.

Poukázal, že on sa nezaujíma o veci súvisiace s rôznymi projektovými dokumentáciami, územným
plánom atď., a v čase podpisu kúpnej zmluvy nemal vedomosť, že potencionálne môže dôjsť k zmene
územného plánu, prípadne, že k nemu došlo.

17. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o predmetný spor, tak bola uvedená do
omylu zo strany žalovaného. Poukázala na to, že ona o tom, že nejaký pozemok vlastní, ani nevedela.
Žalovaného zhruba 30 rokov nevidela napriek tomu, že je jej bratranec. Potom prišiel za ňou, že chce
nejaký pozemok, ktorý je v jej vlastníctve, kúpiť. Ona mu povedala, že nevie o tom, žeby bola nejakou

vlastníčkou pozemku a že pokiaľ niečo chce, aby išiel za jej bratom. Zhruba o 15 min. za ňou žalovaný
opätovne prišiel s tým, že mal všetky doklady a žiadal ju, aby s ním odišla na obecný úrad, aby túto kúpnu
zmluvu aj podpísali. V ten deň, keď ju navštívil prvýkrát žalovaný, aj hneď podpísala kúpnu zmluvu. Ona
predmetný pozemok chcela predať. Ohľadom kúpnej ceny ona žalovanému verila, nevedela, že on je
taký, tieto skutočnosti si nepreverovala. Dohodnutá kúpna cena bola 1 000,- eur.

Pokiaľ sa jedná o predmetnú zmluvu uviedla, že všetko sa udialo veľmi rýchlo. Túto predmetnú zmluvu
ona ani v rukách nemala. Táto zmluva bola predložená jej na podpis pracovníčkou obecného úradu
tesne pred 12. hodinou a pokiaľ sa jedná o samotnú predmetnú zmluvu, predtým, ako ju podpísala, ju
nemala možnosť vidieť. Ona ani nevedela, aké pozemky vlastní a pokiaľ sa jedná o cenu nehnuteľností,

túto cenu vlastne pred uzatvorením zmluvy neoverovala, a ani nezisťovala. Poukázala, že odkázala
žalovaného, aby išiel za jej bratom s tým, že vzhľadom na krátkosť času až teraz jej došlo, že za jej
bratomaninemoholísť,pretožetenbolvtomčasevrobote.Vďalšomuvádza,žepokiaľsajednáokúpnu
cenu, tak ona s touto cenou súhlasila a potrebovala peniaze, pretože prišla z liečenia. Na ďalšom liečení
už nebola, ale vzhľadom na celkovú finančnú situáciu tieto peniaze potrebovala. Zmluvu podpísala za

tým účelom, že si myslela, že jej to pomôže.

V ďalšom uviedla, že v tom čase poberala iba vdovský dôchodok od smrti manžela, teda od roku 1996.
Peniaze potrebovala na živobytie, na stravu. Poukázala, že žije ešte aj so synom, ktorý je slobodný a bol
iba na úrade práce, a nikde nepracuje, a ešte aj teraz je na úrade práce. So synom sa ohľadom kúpnej

zmluvy neradila, on by so všetkým súhlasil, lebo je taký. Tiež uviedla, že nemá z čoho platiť ani trovy
konania, nemá ani z čoho zaplatiť právneho zástupcu žalovaného. Jej pomery jej to nedovoľujú.

Poukázala, že potom, ako bola už zmluva uzatvorená, tak žalovaný za ňou viackrát chodil. Chodil za
ňou z vlastnej iniciatívy, podľa jej vedomosti to bolo možno o 3-4 dní hneď po podpísaní zmluvy s tým,

že jej stále tvrdil, že on nemá viacej finančných prostriedkov. Chodil nielen za ňou, ale aj za jej dcérou.
Následne jej povedal, že jej dá aj viacej peňazí, ale ona s tým už nesúhlasila, zhruba to malo byť okolo
4 000,- eur.

V ďalšom uviedla, že o tom, že cena za ktorú predala pozemok je neprimeraná sa dozvedela od suseda.

To bolo niekoľko dní po uzatvorení zmluvy a ten jej povedal, že či je „šalená“ vzhľadom na to, že v
N. K. sa tieto pozemky predávajú za oveľa vyššiu cenu. Potom od zmluvy odstúpila. Chodili za ňou aj
rodinní príslušníci a na odporúčanie suseda aj potom následne oslovila svoju právnu zástupkyňu, aby
sa tohto sporu ujala, aby jej pomohla. Bola za ňou so susedom p. P. s tým, že už presne nevie uviesť,
kedy to bolo. Prišla za ňou za tým účelom, že jej povedala, že stále jej hovoria ľudia, že za nízku cenu

odpredala pozemky, a preto prišla za ňou, aby jej ona pomohla. Právnej zástupkyni udelili plnú moc,
ktorú podpísala.18. Žalovaný vo svojej výpovedi povedal, že on v oblasti N. K. mal záhradku, na ktorej mal umiestnenú
chatku, ktorá sa dala premiestniť. V tom čase vojenské lesy zvažovali možnosť alebo sa hovorilo o
odkúpení tejto oblasti, a preto aj on hľadal možnosť, kde by mohol túto chatku v prípade, ak to nastane,

premiestniť. Bol na mieste samom, na pozemkoch v N. K., kde zistil na dolnom konci, že sa nachádza
pozemok, ktorý je neobhospodarovaný. Potom bol nahliadnuť na internete a zistil, že vlastníčkou tohto
pozemku je žalobkyňa. Následne potom prišiel za žalobkyňou a povedal jej, že sú tam tie pozemky a
chce ich odkúpiť, kde nato je pravdou, že žalobkyňa povedala, že nevie o tom, žeby nejaké pozemky
vlastnila. Následne nato jej povedal, že on pôjde vytlačiť doklad o jej vlastníctve a že ho jej aj predloží.

To nebolo hneď, ale prišiel domov s tým, že ten papier získal. Jednalo sa o výpis z katastra, až následne
o 2-3 dni s týmto papierom prišiel aj za žalobkyňou. Ako došiel za žalobkyňou, predložil jej papier o jej
vlastníctve predmetného pozemku, zároveň sa aj dohodli na kúpnej cene, a to bolo 1 000,- eur
s tým, že následne sa dohodli, že v piatok pôjdu túto zmluvu podpísať aj na obecný úrad. Predtým, ako
pristúpil k odkúpeniu pozemku, nemal vedomosť o tom, že tento pozemok je zahrnutý do územného
plánu obce. Vedel však, že v jeho okolí sa nachádzajú aj stavby.

Pokiaľ sa jedná o samotnú predmetnú zmluvu uviedol, že ju vypracoval on sám. Písomné vyhotovenie
zmluvy, pokiaľ sa jedná o predmet zmluvy a takisto cenu zmluvy, nebolo odlišné s tým, ako medzi nimi
prebehla dohoda pred uzatvorením tejto zmluvy Žalobkyňa mala možnosť do nej nahliadnuť, prezrieť ju.
Bolo to na obecnom úrade v deň, keď išli túto zmluvu podpisovať. Cenu dal na základe SMS-ky p. I., kde

túto kúpnu cenu zaokrúhlil na sumu 1 000,- eur. Pokiaľ sa jedná aj o samotný proces uzatvárania zmluvy,
tak ako sa dohodli, on trošku meškal, ale žalobkyňa už ho čakala vyobliekaná a išli spolu na obecný úrad.
Od času, keď ju oslovil a do času uzatvorenia zmluvy ubehlo zhruba 5 dní s tým, že navštívil žalobkyňu
minimálne 3-krát. Následne na obecnom úrade predložili zmluvy pracovníčke obecného úradu s tým,
že tieto zmluvy podpísali a pracovníčka overila podpisy. Žalobkyňa k podpísaniu zmluvy žiadne výhrady

nemala. Z predmetnej zmluvy boli vyhotovené 4 vyhotovenia, ktoré boli aj podpísané, 2 pre kataster,
1 si zobral on a jedna zmluva bola daná žalobkyni. Po podpísaní zmluvy potom žalobkyňu pozval na
kávu na svoju záhradku a vtedy mu spomenula, že už je 20 rokov vdova. Následne ju ešte odviezol
domov a kúpil jej cigarety.

V ďalšom uviedol, že niekedy viac ako týždeň po uzatvorení zmluvy podal návrh na vklad vlastníckeho
práva, prišiel na kataster a pracovníčka na klientskom centre, p. F. mu v tom čase povedala, že za ňou
prišla žalobkyňa s plačom, že tá cena je nízka a s tým, že sa ho dotazovala, či žiada o tento vklad,
že následne keď k niečom príde, tak toto vkladové konanie bude stopnuté a že príde o vklad. Zavolal
v tom čase inému advokátovi, nie terajšiemu právnemu zástupcovi a ten mu povedal, že pracovníčka

katastrálneho úradu nemá k tomu čo hovoriť, teda že má vklad urobiť. Následne dňa 18.11. mu bolo
doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy. V ďalšom on vlastne podal aj v rámci katastrálneho konania
odvolanie, riešilo sa to aj na odvolacom súde, kde následne chcel sa vyhnúť súdnemu konaniu, nakoľko
tojezdĺhavé,alepoukončenítohtokonanianakatastrimubolopovedané,žebuďsabudebrániťsúdnou
cestou alebo konanie bude ukončené. Následne, keď sa to udialo a bol na záhrade, tak je pravdou, že

sa zastavil za žalobkyňou, kde táto mu hovorila, že sused chce tento pozemok kúpiť za 3 500,- eur,
dokonca dcéra že povedala, že má hodnotu 10 000,- eur. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalobkyne, že bol
za dcérou žalobkyne, táto skutočnosť nie je pravdivá. Jemu sama dcéra z vlastnej iniciatívy volala a
poukazovala na tieto skutočnosti. Za žalobkyňou prvýkrát následne bol až po tom, ako mu bolo doručené
zo strany žalobkyne odstúpenie od kúpnej zmluvy. Navrhol jej sumu 4 000,- eur. Nato sa vyjadrila, na

túto ponuku žalobkyňa, že ona nepredáva. Chcel sa chcel vyhnúť sporom. Bolo to následne, nebola to
hneď suma 4 000,- eur, bolo to najprv 2 000,- eur, potom 2 500,- eur, až potom 4 000,- eur. Chcel, aby
zmenila žalobkyňa názor.

Pokiaľ sa jedná aj takisto o tvrdenie žalobkyne, že na pozemku v tejto časti by mal byť aj ich nejaký

rodinný dom, patriaci do rodiny žalovaného, tak uviedol, že táto skutočnosť nie je pravdivá, pretože tento
dom sa nachádza inde a v tejto časti je iba pozemok, ktorý patrí bratovi, ale aj on tam má spoluúčasť.
Ešte poukázal na to, že keď dával návrh na vklad do katastra, tak ešte p. F. sa ho dotazovala, že prečo
tento právny úkon alebo túto kúpnu zmluvu nestopol starosta obce.

19. Podľa § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), z
kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §

49a, § 140, § 145 ods.1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti, práva k nehnuteľnostiam sa do
katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k
nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri

(ďalej len „poznámka“).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľnosti, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou

a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

21. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

23. V zmysle procesných pravidiel zavedených Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať sa
určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd považuje za žalobu
výlučne podľa § 137 písm. d) CSP.

,,Z vlastníckeho práva chápaného v zmysle status negativus teda vyplýva povinnosť štátu rešpektovať

slobodnú vôľu jednotlivca pri nadobúdaní či nakladaní so svojím majetkom (samozrejme, obmedzenia
sú prípustné pri ochrane práv iných osôb či verejného záujmu). Ústavný súd sa k tejto otázke vyjadril už v
minulosti, keď konštatoval, že „ vlastnícke právo predstavuje dôležitý predpoklad sebarealizácie človeka,
ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak vytvára priestor pre realizáciu jeho slobody. Z uvedeného vyplýva,že nešetrné mocenské zásahy do práva na pokojné užívanie majetku narúšajú nielen dané základné
právo, ale sú v napätí aj s ústavnou hodnotou personálnej autonómie jednotlivcov“ (PL. ÚS 19/09 z 26.
januára 2011, č. 2/2011 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, s. 68).

Kľúčovým pojmom je tu autonómia jednotlivca. Chránené je slobodné rozhodnutie jednotlivca predmet
svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním spôsobom, ktorý
uzná za vhodný. Naopak tam, kde slobodné rozhodnutie pri nakladaní s predmetom vlastníctva chýba,
a tiež tam, kde sa konkrétny právny úkon dostane do rozporu s dobrými mravmi, je povinnosťou štátu

poskytnúť jednotlivcovi ochranu prostredníctvom orgánov na to určených – či už všeobecných súdov,
orgánov činných v trestnom konaní a pod. V tomto smere sa prejavuje vlastnícke právo ako status
positivus. Vyžaduje totiž určité plnenie zo strany štátu, a to poskytnutie ochrany pred nezákonnými
zásahmi, pričom táto ochrana musí byť spravodlivá a účinná. Kľúčom na posúdenie, či je v konkrétnom
prípade na mieste poskytnúť ochranu pred nezákonným zásahom do vlastníckeho práva, je skúmanie
vôle jednotlivca pri nakladaní s majetkom v tvrdených okolnostiach a skúmanie, či konkrétne skutkové

okolnosti signalizujú zásah do základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta a ktorých ochrana
sa na zákonnej úrovni prejavuje častokrát iba všeobecnými pojmami, a to práve kvôli variabilite ich
obsahu, ktorý môže byť presne identifikovaný až v spojitosti s konkrétnymi okolnosťami prípadu.

Žalobkyňa od počiatku tohto súdneho konania v prvom rade tvrdila, že kúpna zmluva uzatvorená medzi

stranami sporu je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, teda pre jej rozpor so zákonom,
dobrými mravmi. Súd preto dospel k záveru, že ňou podaná žaloba je prípustná a v ďalšom sa
potom zaoberal jednotlivými skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou, pre ktoré kúpnu zmluvu považuje za
neplatný právny úkon.

24. Kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom. To znamená, že na to, aby k jej vzniku došlo, musí
sa stretnúť vôľa kupujúceho a vôľa predávajúceho, pričom obe musia smerovať k rovnakému cieľu (t.
j. predať, resp. kúpiť predmet kúpy za dohodnutú cenu). Ako každý právny úkon, aj kúpna zmluva má
svoju materiálnu (vzťahujúcu sa na náležitosti vôle) aj formálnu stránku (vzťahujúcu sa na náležitosti
prejavu vôle, ktorým je v tomto prípade súkromná listina spísaná na nejakom nosiči – papieri). Ak

vznikne pochybnosť o platnosti právneho úkonu, všeobecný súd je povinný s ohľadom na povahu tvrdení
sporových strán skúmať jeho formálnu aj materiálnu stránku.

Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosťpredmetkúpyprevziaťazaplatiťzaňpredávajúcemudohodnutúcenu(ust.§588Občianskeho

zákonníka). Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva
neplatná podľa § 40a (ust. § 589 Občianskeho zákonníka).

25. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj parcely registra H. Č. XXXX/X

- orná pôda o výmere X XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. N. K.. Medzi stranami konania bola
dojednaná kúpna cena vo výške 0,60 eur za m2, čo na začiatku sporu nepopierala ani žalobkyňa,
nakoľko tieto skutočnosti uviedla v žalobe. Následne v priebehu konania vyšlo najavo, že medzi stranami
sporu došlo k následnej dohode, že žalovaný jej vyplatí kúpnu cenu 1 000,- eur, t.j. o 11,20 eur viac ako je
uvedenévkúpnejzmluve,nakoľkozostranyžalovanéhodošlokzaokrúhleniukúpnejcenynacelúsumu,

a žalobkyňa s tým vyslovila súhlas. Túto skutočnosť potvrdila žalobkyňa aj vo svojej výpovedi. V zmysle
toho aj žalovaný zaplatil žalobkyni 1. splátku kúpnej ceny vo výške 10 % kúpnej ceny, t.j. 100,- eur.

26. Úprava absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti
výrazným spôsobom zasahuje do zmluvnej voľnosti subjektov práva, pretože svojou kogentnosťou ich

zmluvnú voľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje a v niektorých prípadoch až vylučuje.

27. Súd v prvom rade posudzoval, či predmetná kúpna zmluva nebola uzatvorená v rozpore so zákonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom medzi kupujúcim a predávajúcim, z ktorého vznikne
záväzkový právny vzťah. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci dohodli na jej
podstatných náležitostiach, ktorými sú: predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna zmluva vznikne vtedy, ak
obsahuje dojednania o týchto podstatných častiach daného zmluvného typu. Zákon neustanovuje navznik kúpnej zmluvy osobitnú právnu formu, a to bez ohľadu na výšku kúpnej ceny. Písomnú formu
zákon vyžaduje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti alebo v prípade dohody jej účastníkov
( § 46 ods. Občianskeho zákonníka).

Prvou podstatnou náležitosťou zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy. Predmet kúpy musí byť
určený kvalitatívnymi a kvantitatívnymi znakmi tak, aby nebol zameniteľný s inými vecami podobného
druhu; to sa týka najmä prípadov, keď predmetom kúpy sú druhovo určené veci. Individuálne určené veci
sú v kúpnej zmluve špecifikované svojimi charakteristickými vlastnosťami, ako sú vyhotovenie, značka,

farba, výrobca, výrobné číslo a pod. Nehnuteľnosti sa identifikujú v súlade s údajmi, ktoré sú uvedené
v katastri nehnuteľností.

Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, bez ktorej by bola kúpna zmluva absolútne neplatná,
patrí popri predmete kúpy i určenie kúpnej ceny v peniazoch. V súkromnom práve platí zásada, že
kúpnu cenu určujú strany kúpnej zmluvy na základe vzájomnej dohody. Ak výška kúpnej ceny nie je

výslovne dohodnutá, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, za ktorú sa obvykle predáva taká alebo
porovnateľná vec.

V danej právnej veci súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená
vpredpísanejzákonnejforme,podpisžalobkyneboloverenýpríslušnýmorgánom,atátozmluvazároveň

obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, teda nebola uzatvorená v rozpore so zákonom.

28. Ako nepodstatné vyhodnotil súd tvrdenie žalobkyne o tom, že v zmluve je uvedená iná kúpna cena,
ako sa strany sporu dohodli. Žalobkyňa priamo v žalobe uviedla, že dohodnutá cena bola 0,60 eur za
m2 kupovanej parcely, pričom následne žalovaný navrhol, že jej vyplatí po zaokrúhlení sumu 1 000,-

eur, t.j. o 11,20 eur viac, s čím žalobkyňa súhlasila. Takto obidvomi stranami akceptovanú zmenu kúpnej
ceny, ktorá sa iba nepatrne odlišuje od dojednanej kúpnej ceny v zmluve, súd nevyhodnotil ako konanie
rozporné so zákonom, pre ktoré by predmetná kúpna zmluva bola neplatná.

Ani skutočnosť, že oproti zmluvnému dojednaniu, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra podal

iba žalovaný, nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Spôsob podania návrhu na vklad vlastníckeho
práva a ako aj obsah návrhu je oprávnený preveriť príslušný katastrálny orgán a v prípade jeho
nedostatkov, je v jeho kompetencii, vyzvať navrhovateľa na odstránenie rozporov, prípadne na doplnenie
návrhu.

Tiež za nedôvodnú súd považoval námietku žalobkyne, že v zmluve, ktorú jej po podpise žalovaný
odovzdal, chýba vyhlásenie zmluvných strán o tom, že predávajúci predáva za dohodnutú kúpnu cenu
nehnuteľnosť a kupujúci ju kupuje do svojho osobného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu. Uvedené
prehlásenie nie je podstatnou zákonnou náležitosťou kúpnej zmluvy, pre absenciu ktorej by bola kúpna
zmluva pre rozpor so zákonom neplatná. Okrem toho žalovaný v konaní súdu predložil zmluvu, ktorá toto

prehlásenieobsahujeatonadruhejstranezmluvyhore,atiežzkatastrálnehospisuvyplýva,žežalovaný
spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva predložil katastrálnemu orgánu kúpnu zmluvu v dvoch
origináloch, a aj v nich sa predmetné vyhlásenie nachádza. Tento rozpor v písomných vyhotoveniach
strany sporu nevedeli objasniť, žalovaný, ktorý zmluvu pripravil a vytlačil, uviedol, že nevie, ako k tomu
došlo.

Neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje ani nepripojenie listu vlastníctva na ktorom je predmetná parcela
zapísaná, aj keď mal tvoriť súčasť zmluvy. V Článku I. zmluvy je predmet kúpy zrozumiteľne, určito a
nezameniteľne identifikovaný. Pričom list vlastníctva je verejnosti bežne prístupným dokladom, pričom
do neho na internetovej stránke katastra môže ktokoľvek a kedykoľvek nahliadnuť.

29. V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a to
vzhľadom na výšku dojednanej kúpnej ceny, ktorá je podľa jej názoru v hrubom nepomere k predmetu
kúpi.

Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Právna teória a tiež prax
stotožňujú dobré mravy so všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými,
kultúrnymi a etickými normami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu
práv,nešikanóznyspôsobvýkonupráva,rešpektovanierovnostiúčastníkovobčianskoprávnychvzťahov.Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom (úkon contra bonos mores) v zmysle § 3 ods. l Občianskeho
zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.

Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce
zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). Súdna prax
zaujala názor, že postup súdu podľa uvedeného zákonného ustanovenia má miesto len vo výnimočných
situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie
hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je
úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé,
že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak

na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu
právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych
noriem.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom úkon (contra bonos mores), ak sa jeho obsah (bez ohľadu na

zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá
strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so
základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský
normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim

všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod.

30. V tomto smere súd v prvom rade chce poukázať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a to:

,,Občiansky zákonník v § 589 ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú
voľnosť v občiansko-právnych vzťahoch. Týmto predpisom je zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení
neskorších predpisov a na jeho základe vydávané vykonávacie predpisy, ktoré vymedzujú všeobecné
pravidlá zabraňujúce tomu, aby zmluvné strany nedohodli neprimeranú cenu. Za neprimeranú cenu sa u
predávajúceho považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady

alebo primeraný zisk alebo u kupujúceho dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky
oprávnené náklady. Označený zákon a ani iný zákon nezakazoval (v preskúmavanej veci) dohodnúť i
kúpnucenu1Sk,pokiaľtozodpovedalovôlizmluvnýchstrán.“–rozsudokNSSRsp.zn.4MCdo/21/2011
zo dňa 24.10.2013.

,,Účastnícikúpnejzmluvyniesúaleviazaníaleboobmedzovanípridojednávanívýškykúpnejceny,ktorá
niejeupravenácenovýmpredpisom.Nepriečisapretozákonu,pokiaľúčastnícikúpnejzmluvyvprípade,
na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo
nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom
zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je

„zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“. 17.3. Sama skutočnosť,
že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 €), nepredstavuje rozpor
so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto
ich dojednania napríklad z hľadiska daňového.“ - rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/244/2018 zo dňa

27.06.2019.

,,Ak by totiž mal dovolací súd posúdiť otázku rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi iba z pohľadu
dojednanej nízkej kúpnej ceny, tak v tomto smere možno súčasne konštatovať, že súdna prax sa už
zhodla na názore (a teda je tu daná ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu), že sa „neprieči sa

zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú
kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej
voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny
(laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnenímpri kúpe nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v
danomprípade1€),nepredstavujerozporsozákonomanezakladáabsolútnuneplatnosťtohtoprávneho
úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie

je dotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska daňového. Pokiaľ bolo uzavretie
kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom
(konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými
mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3Cdo/244/2018). Rovnako i Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení z 21. júna 2016, číslo konania III. ÚS 412/2016-10 konštatoval, že
„všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval
za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje
podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti
darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou

darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej
dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná
a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a
predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon“- uznesenie NS
SR sp. zn. 8Cdo/156/2020 zo dňa17.09.2020.

31. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri ktorom dochádza k zvlášť hrubému nepomeru
medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti, je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí v
každej veci na individuálnych skutkových okolnostiach týkajúcich sa predovšetkým vzájomného vzťahu
zmluvných strán. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne,

so zreteľom na konkrétnu situáciu účastníkov úkonu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti.
Avšak sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa pri jej uzavretí dohodli
na nízkej kúpnej cene, bez ďalšieho nesignalizuje porušenie dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním
priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto

výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré
by boli v kolízii s dobrými mravmi.

32. V danej právnej veci nebolo sporné, že žalovaný pozemok vo vlastníctve žalobkyne chcel kúpiť
a žalobkyňa pozemok žalovanému predať chcela. Tieto skutočnosti potvrdila žalobkyňa a aj žalovaný vo

svojich výpovediach. Žalobkyňa teda jasným a zrozumiteľným spôsobom prejavila svoju vôľu pozemok
odpredať a žalovaný vôľu pozemok kúpiť. Následne obidve strany sporu svoju vôľu premietli do kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvorili zákonným spôsobom dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy bola plne spôsobilá na právne úkony a potvrdila, že zmluvu podpísala a jej podpis bol aj overený
pracovníčkou obecného úradu.

Kúpna cena medzi stranami sporu bola teda výsledkom ich dohody, pričom zmluvná voľnosť strán sporu
nebola obmedzená. Žalovaný pred podpísaním zmluvy zisťoval cenu obdobných nehnuteľností za akú
sa v danom čase predávali. Pracovníčka obecného úradu v obci N. K. mu uviedla tento údaj, oproti tomu
žalovaný cenu ešte navýšil a to z 0,55 eur/m2 na 0,60 eur/m2. Žalobkyňa s takto navrhnutou cenou

súhlasila, nemala žiadne výhrady. Žiadny spôsobom sa nesnažila zistiť inú cenu, neoslovila svojich
známych, rodinných príslušníkov, aj keď túto možnosť mala. Tieto skutočnosti začala skúmať až po
uzatvorení kúpnej zmluvy a v dôsledku tvrdení jej známych o príliš nízkej cene, následne od kúpnej
zmluvy aj odstúpila.

V konaní žalobkyňa tiež predložila vyjadrenie realitnej kancelárie a následne aj znalecký posudok, na
preukázanie ceny odpredaného pozemku, avšak vo vyjadrení a aj znaleckom posudku je uvedená
terajšia cena, nie cena, ktorú predmetný pozemok mal v roku 2021, kedy bola uzatvorená kúpna cena.
Okrem toho, tieto listiny vychádzali z toho, že sa jedná o parcelu druhu zastavané plochy a nádvoria
a to v zmysle územného plánu obce N. K. z roku 2021, pričom ako vyplýva z LV č. XXXX, predmetom

odpredaja bola orná pôda. Územný plán obce znamená, že do budúcna obec v určitej lokalite plánuje
výstavbu rodinných domov, a tým aj zmenu druhu pozemkov, pričom za tým účelom je potrebné vykonať
rad právnych krokov a nejde o jednoduchý a rýchly proces. Teda územný plán obce nemôže byť podľanázoru súdu relevantným podkladom k určeniu ceny pozemku iného druhu, ako je reálne druh pozemku
vedený v príslušnom katastrálnom aparáte.

Súd dospel k záveru, že dojednaná kúpna cena medzi stranami sporu nebola dojednaná v rozpore
s dobrými mravmi. Kúpna cene medzi stranami sporu bola výsledkom dohody medzi nimi, žalovaný
kúpnu cenu navrhol, žalobkyňa s ňou súhlasila a následne aj kúpnu zmluvu podpísala.

33. V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že bola uzatvorená v tiesni,

žalovaný ju uviedol do omylu ohľadom kúpnej ceny, zneužil jej finančnú situácii a takýmto konaním sa
na jej úkor chcel obohatiť.

34. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka vymedzuje úžeru objektívnymi a subjektívnymi znakmi.
Objektívnym znakom úžery je porovnanie vzájomných plnení v záväzkovom právnom vzťahu. Za úžeru
sa považujú situácie, pri ktorých ide o hrubý nepomer medzi plnením jednej strany voči druhej strane.

Hrubý nepomer sa teda posudzuje porovnaním hodnôt vzájomného plnenia a prípadne aj s prihliadnutím
na iné okolnosti (napr. na dobu trvania záväzku).

V prípade tiesne podľa § 39a Občianskeho zákonníka ide o subjektívny stav konajúceho, v dôsledku
čoho tento urobí predmetný právny úkon. Tiesňou sa podľa uvedeného ustanovenia rozumie napr.

nebezpečenstvo ohrozenia života, ohrozenie dobrej povesti a pod. Táto tieseň sa nemusí týkať
samotného konajúceho, ale môže ísť o tieseň blízkej osoby.

35. Ústavný súd SR v nález sp. zn. I.ÚS/145/2008 zo dňa 26.02.2009 uviedol: „pod pojmom tieseň treba
rozumieťtakýhospodársky,sociálnyalebopsychickýstav,ktorýnakonajúcehodoliehatakýmspôsobom

a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil, alebo u dvojstranných konaní, by
úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ objektívne v existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť
daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby
tak, že koná vo svoj neprospech. Pritom tieseň nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj v širších
súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo, že fyzická osoba urobila ako vlastník úkon,

ktorý by inak v právnom štáte neurobila.

36. V konaní žalobkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, aby kúpnu zmluvu uzatvorila
v tiesni. Žalobkyňa je dôchodkyňou od roku 1996 a poberá iba starobný dôchodok. Žije v rodinnom
dome so svojim synom. Vo februári 2021 absolvovala liečenie na psychiatrickom oddelení pre nadmerné

užívanie alkoholických nápojov, liečenie ukončila a v liečbe ďalej nepokračuje. Kúpna zmluva bola
uzatvorená v G. 2021. Žalovaný jej jej bratranec a dlhodobo žije v K.. Žalobkyňa vo svojej výpovedi
uviedla, že ho nevidela cca 30 rokov pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobkyňa nepreukázala, aby sa
ocitla v takej životnej situácii, ktorá by ohrozovala jej život, zdravie, žeby nevyhnutne v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy potrebovala finančné prostriedky (napr. aby jej hrozila exekúcia, dražba) a jediným

spôsobom ich získania by to bolo práve uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným.

Žalobkyňa tiež tvrdila, že bola v časovej tiesni, nemala dostatok časového priestoru na premyslenie si
návrhu žalovaného a celý kontraktačný proces medzi nimi prebehol počas 15 minút a to od oslovenia
zo strany žalovaného, po podpísanie kúpnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním však súd mal za

preukázané, že toto tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé. Samotná žalobkyňa potvrdila, že žalovaný ju
oslovil za účelom odpredaja pozemku. Vzhľadom na jej tvrdenie, že ona nemala vedomosť o tom,
že vôbec nejaký pozemok vlastní, žalovaný vytlačil list vlastníctva datovaný zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorý žalobkyni predložil a následne mu ona povedala, že mu pozemok odpredá. Dňa XX.XX.XXXX
žalovanému aj odpísala formou sms pracovníčka obecného úradu ohľadom ceny za ktorú sa pozemky

v lokalite obce predávajú. Zmluva je datovaná zo dňa XX.XX.XXXX a v uvedený deň aj bola podpísaná.
Súdu sa javí ako technické nemožné, aby od doby prvého oslovenia žalobkyne zo strany žalovaného,
až po okamih podpísania kúpnej zmluvy, prebehol časový interval iba 15 minút, tak ako to žalobkyňa
tvrdí a za uvedený čas, aby žalovaný predložil jej výpis z LV, následne vypracoval zmluvu, vrátil sa
k žalobkyni a v tomto časovom intervale aj by zmluvu podpísali a overili na nej podpis žalobkyne na

obecnom úrade. Súd podotýka, že žalovaný nebýva v obci N. K., býva v meste K., pričom vzdialenosť
medzi týmito miestami je 23,3 km. Žalobkyňa teda nebola v časovej tiesni, mohla si návrh žalovaného
premyslieť, poprípade ho prekonzultovať so známymi, rodinnými príslušníkmi a až následne zmluvu
podpísať, alebo ju odmietnuť. Súd podotýka, že žalobkyňa pred uzatvorením zmluvy nemala potrebutúto skutočnosť s nikým prekonzultovať, hoci jej v tom nič nebránila, ale následne po podpise zmluvy sa
o tom bežne bavila nielen s rodinnými príslušníkmi, ale aj so susedmi a známymi a vtedy už ich rady
brala v úvahu a robila následne aj právne kroky za účelom odstúpenia od kúpnej zmluvy.

37. V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju uviedol do omylu ohľadom výšky kúpnej ceny a ona
v dôsledku toho kúpnu zmluvu podpísala. Na strane žalovaného podľa nej bol úmysel za neprimerane
nízku cenu pozemok odkúpiť.

Ako už súd vyššie uviedol, žalovaný navrhol žalobkyni výšku kúpnej ceny a to po jej overení
u pracovníčky Obecného úradu N. K.. Žalobkyňa výšku kúpnej ceny akceptovala a zo strany žalovaného
jej bol poskytnutý aj dostatočný časový priestor, aby jeho ponuku zvážila. Teda bolo na nej, či návrh
príjme a uzatvorí kúpnu zmluvu, alebo návrh žalovaného nepríjme. V konaní žalobkyňa potvrdila, že inú
cenu,nežžalovanýmnavrhnutúnezisťovala.Súdpoukazuje,žežalobkyňa,akovlastníčkaodpredávanej
nehnuteľnosti, pri bežnej opatrnosti mohla nadobudnúť vedomosť o územnom pláne obce a vzhľadom

na uvedené mohla navrhnúť inú výšku kúpnej ceny, ktorú by žalovaný akceptoval alebo nie.

V konaní žalobkyňa nepreukázala, aby ju žalovaný uviedol do omylu ohľadom podstatnej náležitosti
kúpnej zmluvy – kúpnej ceny a žeby konal v úmysle na jej úkor sa obohatiť. Žalobkyňa nebola nikým a
ničím donútená k tomu, aby za dohodnutú kúpnu cenu pozemok žalovanému predala. Jednalo sa o jej

slobodné rozhodnutie.

38. Súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom
preukázania ňou tvrdených skutočností, pre ktoré by kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola neplatným
právnym úkonom.

Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledok toho, že tvrdenie strany
sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, pretože v rámci dokazovania platí zásada, že každá

strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia resp. kto tvrdí, dokazuje (affirmanti in
cumbit probatio), inak povedané strana musí preukázať to, čo tvrdí, nakoľko iba vtedy môže súd poňať
jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.

39. Súd na záver chce poukázať aj na samotné konanie žalobkyne, ktorá spočiatku kúpnu zmluvu
považovala za platný právny úkon, nakoľko od nej odstúpila, a odstúpiť je možné iba od platného
právneho úkonu. Na základe tohto úkony žalobkyne bolo aj konanie o vklade vlastníckeho práva

žalovaného do katastra prerušené a žalovanému bolo uložené podať žalobu o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaný žalobu podal a na tunajšom súde sa vedie osobitné konanie,
ktoré je prerušené a to vzhľadom na podanie žaloby v danej právnej veci. Žalobkyňa žalobu podala až
po vykonaní dokazovania v uvedenom spore a po vyslovení predbežného právneho názoru súdu a to
v čase už pred rozhodnutím v uvedenej veci.

40. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému vznikol nárok na priznanie
náhrady trov konania v plnom rozsahu. Súd však v danej právnej veci považoval za potrebné aplikovať
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku.Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto

výnimky je však možné len z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej
nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov,

by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný
postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

V danej právnej veci súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v majetkovej a sociálnej situácii
žalobkyne. Od roku 1996 je žalobkyňa iba poberateľkou dôchodku vo výška cca 200,- eur. Iný príjem
nemá. Býva v dome bez elektriny a vody. Aj v danej právnej veci jej vzhľadom na jej pomery bola

Centrom právnej pomoci priznaná pomoc a na jej zastupovanie v súdnom konaní jej bol určený advokát.
Súd dospel k záveru, že priznanie žalovanému nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni by bolo
neprimeranou tvrdosťou voči nej, a na jej strane by sa už tak zlá finančná situácia iba zhoršila. Preto
súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.