Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119272427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119272427.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35
724 803, zastúpeného: Advokátska kancelária Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09
Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. C., D. E., nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom F. XX/XX, G., v konaní o zaplatenie 9.629,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno (aktuálne: Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno) č.
k. 6Csp/14/2020-151 zo dňa 18.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.)

a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodný žalobca – Poštová banka,
a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej aj „banka“) sa žalobou podanou voči
žalovanej domáhal zaplatenia istiny 9.629,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 8.928,36 Eur od 12.08.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2. 9. 2015

uzatvorila Poštovábanka,a.s. sožalovanouZmluvuospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejaj
„predmetná zmluva o úvere“ alebo „Zmluva“), na základe ktorej Poštová banka, a. s. poskytla žalovanej
peňažné prostriedky vo výške 9.000,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala banke splatiť spolu s úrokmi
a poplatkami; svoju povinnosť však porušila, preto dňa 11.08.2016 vyhlásila banka úver za predčasne
splatný.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 54a zákona č.
40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že na základe
uvedeného ustanovenia posúdil v prvom rade žalobou uplatnený nárok z hľadiska premlčania v zmysle
§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že (tak ako je uvedené aj v žalobe) medzi právnym
predchodcom žalobcu – Poštovou bankou, a. s. a žalovanou bola dňa 02.09.2015 uzavretá Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej boli žalovanej ako dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky

vo výške 9.000,- Eur. Predmetnou zmluvou o úvere boli stanovené splátky úveru vo výške 169,80 Eur v
počte 108, s úrokovou sadzbou 15,90 % ročne, RPMN vo výške 17,20 %, priemernou RPMN vo výške
11,01 % s tým, že celková výška nákladov bola v Zmluve vyčíslená na sumu 17.119,69 Eur. V Zmluve,
resp. vo Všeobecných úverových podmienkach bola tiež dohodnutá možnosť zosplatnenia úveru pri
omeškaní so splácaním splátok úveru. Z doloženého prehľadu splátok okresný súd zistil, že žalovaná
bola v omeškaní so splácaním úveru už v mesiaci november 2015. Poštová banka, a. s. najprv listom

upozornila žalovanú na dlžné splátky úveru za dobu viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. V tom čase
predstavoval vyčíslený dlh žalovanej sumu 703,21 Eur, z toho omeškané splátky úveru boli vo výške636,- Eur. Zároveň Poštová banka, a. s. predmetným listom zo dňa 15.07.2016 upozornila žalovanú na
možnosť využitia práva na zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v prípade, že dlžná
suma nebude žalovanou uhradená do 15 dní od doručenia výzvy. K doplateniu dlhu zo strany žalovanej

nedošlo, preto Poštová banka, a. s. listom zo dňa 11.08.2016 vyhlásila úver za predčasne splatný.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že „v priebehu konania
došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z Poštovej banky, a. s. na žalobcu, a to
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2020“. Žalobou uplatnený nárok posudzoval v zmysle §

497 a nasl. zákona č. 513/1991 Z. z., Obchodného zákonníka, keďže ide o úverový vzťah a tiež v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
keďže ide o spotrebiteľský úver spadajúci pod právnu úpravu uvedeného zákona a napokon okresný
súd posudzoval žalobou uplatnený nárok aj v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keďže ide o spotrebiteľský vzťah. Z doložených listín okresný súd zistil, že medzi zmluvnými stranami
predmetnej zmluvy o úvere bolo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka dohodnuté, že v prípade

riadneho a včasného nesplácania splátok úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Konštatoval, že podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka môže veriteľ toto právo
využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky úveru. Uviedol, že v zmysle obmedzenia
obsiahnutého v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je veriteľ oprávnený toto právo využiť najskôr po
troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky úveru a len po písomnom upozornení spotrebiteľa

na uplatnenie tohto práva aspoň 15 dní vopred. „Poštová banka, a. s. svoje právo požadovať zaplatenie
celého dlhu naraz využila, keď dňa 11. 08. 2016 adresovala žalovanej výzvu na úhradu dlhu do 10 dní
od doručenia výzvy“. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka sa tak podľa okresného
súdu mohlo stať len pre splátku úveru splatnú dňa 25.03.2016, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Po
uplynutí troch mesiacov adresoval veriteľ (Poštová banka, a. s.) žalovanej najprv výzvu na zaplatenie

dlhu a potom aj výzvu na zaplatenie celého dlhu naraz v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia úveru.
V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na
ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky“. Uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, pretože upozornenie na omeškanú splátku
úveru, datované dňom 15.07.2016, sa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa jeho názoru
nemohlo vzťahovať na splátku úveru, splatnú dňa 25.04.2016, keďže tri mesiace od jej splatnosti
uplynuli až dňa 25.07.2016. Omeškanou splátkou, pre ktorú k zosplatneniu úveru došlo, bola podľa
okresného súdu tá splátka úveru, ktorá bola splatná dňa 25.03.2016. V tento deň začala plynúť trojročná

premlčacia doba pre celý zosplatnený nárok a uplynula dňa 25.03.2019. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že keďže žaloba bola podaná až
po uplynutí premlčacej doby dňa 18.04.2019, nárok uplatnený žalobou je premlčaný, a preto žalobu v
zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že s
rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, preto proti nemu podáva v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, a to z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), ďalej z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a

tiež preto, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b) CSP). V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje
s právnym posúdením premlčania žalobou uplatneného nároku súdom prvej inštancie a poukazuje
pritom na tú skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy

len plnenie príslušnej splátky úveru, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok úveru tak
predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú zo splátok úveru plynie trojročná premlčacia doba
podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ust. § 565 umožňuje, aby
sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak dlžník nesplní niektorú zo splátok úveru, môže si veriteľ uplatniť
právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať

dlžníka o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo si môže uplatniť len do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky úveru, v opačnom prípade toto jeho právo zaniká. Ak si toto právo veriteľ uplatní,
trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. „Ak však veriteľ toto právo nevyužijea ďalšia splátka úveru sa stane splatnou, potom toto jeho právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak
dlžník nezaplatí ani túto, ani ďalšiu splátku dlhu (úveru)“. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní
citoval ust. § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a uviedol, že neuplatnenie

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky úveru spôsobuje
zánik tohto práva veriteľa. Zdôraznil, že v posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná bola
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok úveru po dobu dlhšiu
ako tri mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie
nasledujúcej splátky úveru, nemohla byť v posudzovanom prípade podľa žalobcu mimoriadna splatnosť

úveru vyhlásená pre nesplnenie inej splátky úveru, než tej splátky úveru, ktorá vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky úveru splatnej dňa 25.
07. 2016. Pre všetky splátky úveru, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzali, tak
vsúladesust.§103Občianskehozákonníkaplyniesamostatnátrojročnápremlčaciadoba(napr.splátka
úveru splatná dňa 25. 04. 2016 by sa premlčala dňa 25. 04. 2019, splátka úveru splatná dňa 25. 05.
2016 by sa premlčala dňa 25. 05. 2019, splátka úveru splatná dňa 25. 06. 2016 by sa premlčala

25. 06. 2019 a pod.). Pre splátky úveru splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, plynie
premlčacia doba od splatnosti tej splátky úveru, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru (t. j. splátky úveru splatnej 25. 07. 2016). Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu
nesprávny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie tak, ako ho
súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého výkladu

za nesplnenú splátku úveru je potrebné považovať tú splátku úveru, ktorá v súlade s ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru po dobu troch a viac
mesiacov, nakoľko takýto výklad je v priamom rozpore s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v praxi
by podľa žalobcu znamenal, že niektoré splátky úveru splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru by nemuseli byť premlčané (napr. v prejednávanom prípade splátky úveru splatné dňa 25. 04.

2016, dňa 25. 05. 2016 a dňa 25. 06. 2016), avšak zostatok dlhu (splátky úveru splatné od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru) by už v ten istý moment premlčaný bol, nakoľko by plynutie premlčacej
doby vo vzťahu ku splátkam úveru splatným od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bolo posunuté
o tri mesiace pozadu, t. j. splátka úveru splatná napr. dva mesiace pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru by sa premlčala neskôr ako splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru, čo je podľa žalobcu absurdné. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že
napr. splátky úveru splatné dňa 25. 04. 2016, dňa 25. 05. 2016 a dňa 25. 06. 2016 boli v prejednávanom
prípade bez ohľadu na súdny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka uplatnené v rámci
plynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko v prípade týchto splátok úveru ide o splátky úveru splatné

pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. také splátky úveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej
vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka, pre každú z nich, samostatná trojročná premlčacia doba, a
to odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky úveru. Výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka
súdom prvej inštancie predstavuje podľa žalobcu nezákonné skrátenie premlčacej doby o tri mesiace
a zároveň je v priamom rozpore s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže právo veriteľa vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky úveru so splatnosťou 25. 03. 2016 zaniklo
splatnosťou nasledujúcej splátky úveru splatnej dňa 25. 04. 2016. Oprávnenie Poštovej banky, a. s.
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25. 03. 2016 zaniklo v súlade
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Z uvedeného je podľa žalobcu
zrejmé, že ak Poštová banka, a. s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 11. 08. 2016, tak toto

svoje právo uplatnila v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky splatnej dňa
25. 07. 2016 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala a pre
nezaplateniektorejmohlaPoštovábanka,a.s.vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru)azároveňtotosvoje
právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovanej)
po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 11. 08. 2016 tak začala

v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade splátky splatnej dňa 25. 07.
2016) a uplynula by najskôr dňa 25. 07. 2019 a keďže žaloba bola na súde podaná dňa 18. 04. 2019,
nárok uplatnený žalobou bol uplatnený včas, preto súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď dospel k inému záveru.

2.1 Žalobca ďalej v odvolaní namietal aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka a nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii § 54a Občianskeho zákonníka (neprerušenie
konania), pričom uviedol, že aplikáciou ust. § 54a Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie došlok značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1
a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, nakoľko uvedené ustanovenie vykazuje
podľa žalobcu obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu, ako vykazovalo

ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktoré Ústavný súd SR vyhlásil za protiústavné
(nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL.ÚS 11/2016). V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že
Okresný súd Martin podal dňa 30.07.2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade § 54a
Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, preto mal súd prvej inštancie konanie podľa § 164 CSP prerušiť
a pokiaľ tak neurobil, tak nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
keďže z nepráva nemôže vzniknúť právo, a preto by bolo podľa žalobcu krajne nespravodlivé, ak by
bola žaloba zamietnutá z dôvodu aplikácie ustanovenia, ktoré ustanovenie vykazuje obdobné, dokonca
prísnejší znaky protiústavnosti ako ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré
bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné. V závere odvolania žalobca uviedol, že navrhuje,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby až kým Ústavný súd SR
rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou
SR, toto konanie prerušil. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 895,27 Eur,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 577,50 Eur a trov právneho
zastúpenia odvolacieho konania vo výške 317,77 Eur s DPH.

3. Žalovaná sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadrila.

4.Odvolacísúdvovporadíprvomodvolacomkonanívedenomvtejtovecinazákladeodvolaniažalobcu,
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 13CoCsp/13/2021-200 z 28.

02. 2022 podľa § 378 CSP potvrdil. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) a §
421 ods. 1 písm. b) CSP. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia žalobca v dovolaní
namietal,žerozhodnutieodvolaciehosúduzáviseloodvyriešeniaprávnychotázok,ktorévrozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a to výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho

zákonníka. Právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené a od
vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, vymedzil žalobca v dovolaní nasledovne: „a/
pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je dlžníkom
spotrebiteľ, b/ je nesplnenou splátkou úveru na účely plynutia premlčacej doby v zmysle druhej vety §
103 Občianskeho zákonníka v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v

splátkachadošlokuplatneniuprávapodľa§565vspojenís§53ods.9 Občianskehozákonníkasplátka,
ktorá v súlade s § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka bezprostredne predchádzala uplatneniu
tohto práva alebo iná splátka?“. Žalobca poukázal pritom na judikát R 4/2021, v ktorom sa dovolací
súd nepriamo k týmto otázkam vyjadril v odseku 12.7 odôvodnenia, kde sa uvádza, že „z ust. § 565
Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo v zmluve dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je
podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej ďalšej splátky“.

5. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej
lehote strana, v ktorej neprospech bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané a po preskúmaní,
či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP
na podanie dovolania dospel v rámci dovolacieho prieskumu k záveru, že dovolanie je prípustné a aj

dôvodné a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/13/2021-200 z 28. 02. 2022
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pritom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR ( na uznesenia NS SR z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, z 30. decembra 2022
sp. zn. 5Cdo/224/2021 a z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021 v druhovo totožných veciach,
v ktorých najvyšší súd okrem iného uviedol, že súdy nižších inštancií reštriktívnou aplikáciou § 103

Občianskeho zákonníka fakticky skrátili zákonom stanovenú trojročnú premlčaciu dobu o tri mesiace, čo
v spotrebiteľských vzťahoch pri aplikácii právnej úpravy premlčania podľa § 103 Občianskeho zákonníka
znamená skrátenie premlčacej doby o tri mesiace v neprospech veriteľa. „Pri aplikácii osobitného
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je vylúčené uplatneniepravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka; v dôsledku toho sa pri premlčaní práva
dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka)
začiatok plynutia premlčacej doby bude spravovať všeobecným ust. § 101 Občianskeho zákonníka“.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zrušení v poradí prvého rozsudku odvolacieho
súduavrátenívecinaďalšiekonaniedovolacímsúdom,opätovneprejednalodvolaniežalobcuvrozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP (a contrario) a viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, vyjadreným v jeho zrušujúcom

uznesení sp. zn. 6Cdo/138/2022 zo dňa 28. septembra 2023, odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

9. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní, kde žalobca namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP) a že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

12. Po opätovnom prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že od v poradí prvého
prvoinštančného a odvolacieho konania v tejto veci došlo k názorovému posunu v otázke posudzovania
premlčania v sporoch, v ktorých žalobou uplatnené nároky vyplývajú zo spotrebiteľských zmlúv (keďže

rozhodovacia prax sa celkom prirodzene vyvíja), ktorý názorový posun je premietnutý do judikátu
uverejneného pod R 29/2023 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023
a ktorého právna veta znie: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť v prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020)“. Najvyšší súd SR
v odôvodnení zrušujúceho uznesenia konštatoval, že z ustanovení § 101, § 103, § 565 a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie

niektorej zo splátok úveru za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej
splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako pätnásť dní na uplatnenie tohto
práva, čo znamená, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky – tri mesiace od omeškania danej splátky
a pätnásť a viac dní od upozornenia, veriteľ nemôže požadovať splatenie celého dlhu. Prvýkrát je možné
toto právo uplatniť až po splnení týchto podmienok. Konštatoval, že v súvislosti s úpravou režimu

straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol nové pravidlo, z
ktorého vyplýva že veriteľ môže požadovať plnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky úveru a že
upozornil dlžníka v postavení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako pätnásť dní na uplatnenie tohtopráva. Pri nevylúčení uplatnenia pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, premlčacia
doba plynie pred samotnou actio nata, t. j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz
uplatniť na súde. Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou

akcio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje
spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka; na uvedenom základe
dochádza podľa dovolacieho súdu k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená,
že jazykový význam ust. § 103 Občianskeho zákonníka je širší, než si to vyžaduje jeho teologické
pozadieavosvojichdôsledkochvyjadrujenaliehavúpotrebuprijatiapravidla,vzmyslektoréhoust.§103

Občianskeho zákonníka sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
V nadväznosti na uvedené najvyšší súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že „také hodnotenie nastolenej
dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva, ale aj z
racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti) všeobecne záväzných noriem v materiálnom
právnom štáte, legitimizuje vec prejednávací senát na prijatie takého záveru, v zmysle ktorého aplikácia
osobitného ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľskými vzťahov vylučuje uplatnenie

pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka a pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie
celej pohľadávky sa pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) spravuje začiatok plynutia
premlčacej doby všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka“.

13. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď žalobu z dôvodu premlčania

žalobou uplatneného nároku zamietol vychádzajúc zo záveru, že právny predchodca žalobcu, ktorý
využil svoje právo na mimoriadne zosplatnenie úveru tak mohol urobiť len pre splátku úveru splatnú dňa
25. 03. 2016 (vzhľadom k tomu, že „upozornenie právneho predchodcu žalobcu na omeškanú splátku po
troch mesiacoch v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, datované 15. 07. 2016 sa nemohlo
vzťahovať na splátku splatnú dňa 25. 04. 2016, a to vzhľadom k tomu, že tri mesiace od jej splatnosti

uplynuli až dňa 25. 07. 2016“), čo podľa okresného súdu znamená, že ak sa predčasné zosplatnenie
dlhu (úveru) odvíjalo od splátky splatnej dňa 25. 03. 2016, a teda od splatnosti tejto splátky začala
plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu, premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka uplynula dňa 25. 03. 2019 a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 18. 04. 2019, žalobou
uplatnený nárok bol už v čase podania žaloby premlčaný, ktorá skutočnosť viedla súd prvej inštancie

k zamietnutiu žaloby. Keďže uvedený názor súdu prvej inštancie, na ktorom súd prvej inštancie založil
svoj žalobu zamietajúci rozsudok nekorešponduje s vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho
súdu, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie bude, potom
čo sa súd prvej inštancie vysporiada predovšetkým s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (s
ktorou otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie okrem konštatácie, že došlo
k postúpeniu pohľadávky, vyplývajúcej z predmetného úverového vzťahu v odôvodnení svojho v poradí
prvého rozsudku, vydaného v tejto veci dôsledne nevysporiadal), a to nielen z hľadiska ust. § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ale aj z hľadiska ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
(keďže žalobou uplatnený nárok v danom prípade vychádza zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) na
základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdiť, či žalobou uplatnený nárok je v zmysle aktuálnej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, týkajúcej sa predčasného zosplatnenia úveru dôvodný
alebo nie s tým, že v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodovania

o trovách konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.