Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322201578
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8322201578.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený advokátkou D. E. F., G. G. G. XXXX, XXX XX G., H.:
XX XXX XXX, a účastníkov: 1/ I. J., K. B., 2/ D. L., K. B., 3/ I. M., 4/ N. M., 5/ O. M., K. J., 6/ D. A.,
7/ I. A., K. M., 8/ P. A., K. J., 9/ E. J., 10/ Q. G., 11/ I. A., 12/ Q. A., 13/ F. J., 14/ J. C., K. Q., 15/ E.

Q., 16/ I. Q., 17/ D. Q., 18/ I. Q., 19/ B. G., 20/ I. E., K. Q., 21/ I. R., 22/ P. B., K. Q., 23/ I. G., 24/ Q.
Q., účastníci 1/ - 24/ zastúpení Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova
36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 25/ I. C., K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X, XXX XX O.,
26/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., 27/ P. P. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX G., 28/ S. N., K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX
K., 29/ P. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., 30/ D. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom B. XXXX/X, XXX XX G., 31/ I. G., K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX
J., prechodne bytom K. XX, XXX XX K., 32/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K.,
33/ H. P. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX F., 34/ D. G., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX G., 35/ P. H. I., K. P.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., 36/ P. M., K. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
B. XXXX/XX, XXX XX B. - B., 37/ P. A., K. A., U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX, XXX XX

A. V. C., L. K., občan ČR, 38/ M. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. V. M. XX/XX, XXX XX E. B.,
39/ F. P. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX K., 40/ H. D. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom F. J. XXXX/X, XXX XX F., 41/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., 42/ I.
W., K. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., 43/ H. P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom V. G. XX, XXX XX V. G., 44/ H. F. G., W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., 45/
A. W., K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., XX/ Q. K., so sídlom K. XX, XXX XX K.,

H.: XX XXX XXX, 47/ B. A., K. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX G., 48/ H. I. A.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. A. XXX, XXX XX B. A., právne zastúpený advokátom P. U. M., G.
G. B. X, XXX XX B., H.: XX XXX XXX, 49/ H. P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/
X, XXX XX G., o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 6Vyd/2/2022-127
zo 14. 12. 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Navrhovateľ je povinný uhradiť účastníkovi 48/ trovy odvolacieho konania vo výške 238,70 Eur na
adresu jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal dňa 11. 05. 2022 návrh na začatie konania o potvrdení nadobudnutia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Žiadal súdom potvrdiť, že dňa 13. 10. 2006 nadobudol vydržaním
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v jeho návrhu.2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6Vyd/2/2022-127 zo 14. 12.
2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že:

„I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.
II. Navrhovateľ je povinný uhradiť účastníkovi konania v 48. rade H. I. A. trovy konania vo výške 326,49
eur, na adresu jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a 3, § 868, §

872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
§ 115, § 116, § 145 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „stredný OZ“), zákonom
č. 131/1982 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a upravuj sa niektoré ďalšie majetkové
vzťahy (ďalej len „zákon č. 131/1982 Zb.“), § 359i ods. 1 a § 359h ods. 3 písm. a) zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) a výrok o trovách
konania § 55, § 57, § 58 CMP a § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/1994 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“).

4. Vychádzal zo zistenia, že v dedičskom konaní po neb. E. B. vedenom pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX,
U. XXX/XXXX bola uzatvorená dohoda dedičov, na základe ktorej rodinný dom č. 71 evidovaný v obci

K., ktorý je postavený na parcele č. XXX a zapísaný na LV č. XXX, k.ú. K. nadobudol navrhovateľ,
ktorý je vnukom poručiteľa, ďalej že na LV č. XXX, k.ú. K. je navrhovateľ zapísaný ako výlučný vlastník
rodinného domu č. XX, postaveného na parcele č. XXX, ku ktorej právny vzťah nie je evidovaný na LV
a tiež že je na LV č. XXX, k.ú. K. zapísaný aj ako výlučný vlastník parciel registra „C“ parc. č. XXX/
X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2; parc. č. XXX/X záhrada o výmere 1 599 m2; parc.

č. XXX/X záhrada o výmere 28 m2 a parc. č. XXX/X záhrada o výmere 12 m2 a tiež, že pozemok
reg. C-KN parc. č. XXX/X a pozemok reg. C-KN parc. č. XXX/X boli vytvorené geometrickým plánom
vyhotoveným dňa 16. 09. 2004 D. G. v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie vydaným v konaní
vedenom pod sp. zn. 10C/104/2010. Z obsahu spisu vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn.
10C/104/2010 zistil, že konanie sa pôvodne viedlo pod sp. zn. 9C/137/2005, v ktorom žalobcom bol

pôvodne E. B. (starý otec navrhovateľa), ktorý mimo iného žiadal, aby bolo určené, že je výlučným
vlastníkom h pozemkov reg. C-KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2 a parc.
č. XXX/X záhrady o výmere 1639 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. K., ktoré boli vytvorené geometrickým
plánom č. 30628024 vyhotoveným dňa 16. 09. 2004 a žalovanými boli H. I. A., H. P. A. a B. A.. Konanie
bolo ukončené rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 10C/104/2010-144 z 25. 06. 2013, ktorým bolo

určené, že nehnuteľnosti, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2 a parc. č.
XXX/X - záhrady o výmere 1639 m2, k.ú. K., vytvorené geometrickým plánom zo 16. 09. 2004 patria
do dedičstva po nebohom E. B. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
2Co/206/2013-205 zo 17. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 01. 2015.

5. Ďalej vychádzal zo zistenia, že geometrickým plánom č. 30628024-9/2004 vyhotoveným dňa 16. 09.
2004 D. G., autorizačne overeným dňa 17. 09 .2004 H. I. E., úradne overeným 22. 10. 2004 H. I. F.
boli vytvorené parcely reg. C-KN parc. č. XXX orná pôda o výmere 1679 m2; parc. č. XXX záhrada
o výmere 627 m2 a parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2. Predmetné parcely
boli vytvorené z časti parciel KN-E parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XX, parc. č. XXX/X zapísanej na

LV č. XX, parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XX, parc. č. XXX/
X zapísanej na LV č. XX, parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XX, parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX,
parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XX zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXX/X zapísanej
na LV č. XX, parc. č. XX zapísanej na LV č. XX a parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XX, všetko k.ú. K..
V konaní taktiež zobral do úvahy čestné prehlásenia svedkov F. A. a F. L. z 02. 12. 2004, v ktorých títo

svedkovia potvrdili, že E. B. bol držiteľom parciel č. XXX, L. XXX, L. XXX, L. XXX/X, L. XXX/X v obci
K.. Z vyjadrení obce K. z 02.12.2004 zistil, že označená obec nemá námietky k vydaniu osvedčenia o
vydržaní vlastníckeho práva pre E. B. k nehnuteľnostiam č. XXX, L. XXX, L. XXX, L. XXX/X I. L. XXX/X
vytvoreným geometrickým plánom zo 16. 09. 2004. Vychádzal tiež zo zistenia, že účastník 48/ na žiadosť
notárky z 23. 11. 2004 o vyjadrenie sa k nadobudnutiu vlastníckeho práva, okrem iného k parcelám C-

KN č. XXX I. L. XXX neodpovedal, z dôvodu že s vydržaním vlastníckeho práva v prospech právneho
predchodcu navrhovateľa nesúhlasil a že tento účastník už v r. 2007 zaslal I. B. výzvu na upustenie
od neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva a vypratanie pozemku reg. E-KN parc. č. XXX/X,
výzva ktorá mala podľa neho smerovať k mimosúdnemu usporiadaniu vzťahov s majiteľkou rodinnéhodomu postaveného na časti tejto parcely, ktorý je t. č. vo vlastníctve navrhovateľa. Účastník 4/ v konaní
popieral dobromyseľnosť držby navrhovateľa a jeho právnych predchodcov z dôvodu, že je vedený ako
podielový spoluvlastník parcely reg. E-KN č. XXX/X titulom dedenia, skutočnosť ktorá bola zverejnená

aj v rámci konania ROEP, počas ktorého nikto, vrátane navrhovateľa, alebo jeho právnych predchodcov,
jeho podielové spoluvlastníctvo nenamietal.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predpoklady pre vydržanie
vlastníckeho práva – predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba musia

byť splnené kumulatívne a nadväzne konštatoval, že u navrhovateľa nebola preukázaná jedna z týchto
podmienok, konkrétne oprávnená držba navrhovateľa. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa, že do držby
nehnuteľností, ktoré jeho rodina užíva už od r. 1927 vstúpil dňom smrti svojho starého otca, keďže na
základe dohody dedičov v dedičskom konaní po ňom zdedil rodinný dom, prihliadajúc na skutočnosť,
že navrhovateľ v konaní nežiadal o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva v prospech starého otca,
ale pre seba, súd prvej inštancie dospel k názoru, že navrhovateľ si návrhom chcel započítať do svojej

vydržacej doby aj vydržaciu dobu, ktorá plynula jeho právnym predchodcom. Vlastníkom na základe
vydržania sa mal stať v deň smrti starého otca, teda bez toho, aby sporné nehnuteľnosti užíval. Mal za to,
že ak by navrhovateľ vstúpil do držby v r. 2006, kedy platili už súčasné ustanovenia § 129 až § 134 OZ, ku
dňu podania návrhu uplynula už aj desaťročná vydržacia lehota, preto započítanie vydržacej lehoty jeho
právnymi predchodcami by bolo bezvýznamné. Nadväzne konštatoval, že samotné užívanie sporných

nehnuteľností navrhovateľom od r. 2006 nestačí na preukázanie dobromyseľnosti pri držbe. Základným
a rozlišujúcim kritériom o tom, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol
mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí, sú okolnosti, z ktorých možno usudzovať
existenciu dobromyseľnosti. Navrhovateľ však také okolnosti netvrdil a ani nepreukázal. Dedičské

rozhodnutie, na ktoré poukazoval sa týkalo len rodinného domu, avšak nie parcely na ktorej je tento
rodinný dom postavený a tiež sa netýkalo záhrady a ornej pôdy, ktoré majú byť predmetom potvrdenia
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že parcely, ktoré
sú predmetom tohto konania získal od svojich právnych predchodcov takým titulom, že by ho pri ich
užívaní bolo možné považovať za dobromyseľného. Naopak, v konaní predloženými dôkazmi považoval

za spochybnenú tak dobromyseľnosť samotného navrhovateľa, ako aj jeho právneho predchodcu pri
užívaní sporných parciel. V tomto smere poukázal na to, že už v roku 2005, keď sa nebohý E. B.
domáhal určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XXX/X I. L. XXX/X bol vypracovaný geometrický
plán, ktorý predložil do konania aj samotný navrhovateľ, z čoho je zrejmé, že E. B. sa už v tom čase
mohol domáhať aj určenia vlastníckeho práva k tým parcelám, ku ktorým žiada potvrdiť vlastnícke právo

vydržaním samotný navrhovateľ, no neurobil tak, keďže už v roku 2004 sa notárka D. S. L. snažila
zabezpečiť vyjadrenia všetkých dotknutých vlastníkov pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho
práva v prospech nebohého E. B., čo sa jej však nepodarilo. Súčasne konštatoval, že tieto parcely sú
od parciel, ku ktorým navrhovateľ žiadal potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním oddelené
cestou a mali tak iný právny režim. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že v konaní sp.

zn. 10C/104/2010 dobromyseľnosť nebohého E. B. pri užívaní parciel, na ktorých bol postavený rodinný
dom spochybnil H. I. A. (tu účastník 48/), ako aj svedok D. G., ktorý uviedol, že medzi rodinami B. a A.
bol spor už od roku 2004. Keďže navrhovateľ sám uviedol, že nehnuteľnosti vydržal v roku 2006, po smrti
svojho starého otca, je zrejmé, že dobromyseľnosť či už jeho starého otca alebo jeho samotného bola
dokazovaním v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/104/2010 zásadne spochybnená. V danom prípade

tak vyhodnotil, že podmienky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva vo veci neboli splnené, s tým
že až po prípadnom ďalšom dokazovaní v riadnom konaní by bolo možné rozhodnúť, či vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí právnym predchodcom súčasného navrhovateľa. To však
nebolo predmetom konania a navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať, že k 13. 10. 2006 nadobudol vlastnícke právo k špecifikovaným parcelám vydržaním.

Uzavrel tak, že účastník 48/ podal námietky, ktoré sú dôvodné, lebo má k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom konania vecné právo a s potvrdením vydržania vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa,
ale aj jeho právneho predchodcu nesúhlasí a že ich vlastnícke právo je sporné minimálne od roku
2004, keďže aj účastník 48/ si robí právny nárok na časť parcely, na ktorej je postavený rodinný dom.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že je držiteľom oprávneným, lebo mu chýba právny titul pre taký

vstup do držby, ktorý by ho umožňoval považovať za dobromyseľného. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie návrh navrhovateľa ohľadne veci samej zamietol.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 55 CMP, majúc za to, že s ohľadom na
okolnosti prípadu je spravodlivé, aby náhrada trov konania bola priznaná účastníkovi 48/, ktorý si v
konanízvolilprávnehozástupcu,podalnámietkyvočivyzývaciemuuzneseniu,osvedčoval,žeksporným

nehnuteľnostiammávecnéprávoanesúhlasilsvydanímrozhodnutiaopotvrdenívydržaniavlastníckeho
práva v prospech navrhovateľa. Poukázal i na to, že navrhovateľ podal návrh na potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, hoci už z predchádzajúceho súdneho konania, ktoré viedli jeho
právni predchodcovia, ako aj z konania notárky D. L., konajúcej o návrhu na vydanie osvedčenia
o vydržaní vlastníckeho práva, mu bolo zrejmé, že minimálne rodina účastníka 48/ spochybňuje

dobromyseľnosť držby jeho a jeho právnych predchodcov. Keďže bol účastník 48/ v konaní zastúpený
advokátom, priznal mu odmenu za jednotlivé úkony právnej služby. Pri výške odmeny za 1 úkon právnej
pomoci vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch, alebo túto hodnotu je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V
danom prípade ide o konanie o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Hodnotu

veci tak nie je možné určiť, pretože predmetom konania nie je určenie vlastníckeho práva v civilnom
sporovom konaní, ale len potvrdenie vydržania vlastníckeho práva. Právnemu zástupcovi navrhovateľa
preto priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci, a to 1 x príprava a prevzatie zastúpenia a 2 x písomné
podanie na súd. Jeden úkon právnej pomoci ustálil vo výške 96,31 Eur, za 3 úkony právnej pomoci
tak priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa 288,93 Eur. Právnemu zástupcovi priznal aj paušálnu

náhradu výdavkov vo výške 1/100-iny výpočtového základu. K uvedeným 3 úkonom právnej pomoci
priznal aj 3x paušálnu náhradu po 12,52 Eur, spolu 37,56 Eur; spolu tak náhrada trov konania patriaca
účastníkovi 48/ je 326,49 Eur. Navrhovateľa zaviazal trovy konania uhradiť na adresu právneho zástupcu
účastníka 48/ v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Keďže nikto ďalší z účastníkov návrh nepodal,
o iných trovách konania nerozhodoval.

8. Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ;
pričom svoje odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V jeho obsahu namietal, že napadnuté
uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé a považuje ho tiež za arbitrárne, pretože toto

odôvodnenie nekorešponduje s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Súčasne mal
za to, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko až
z bodu 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa dozvedel, že k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko
účastník konania 48/, ktorý k nemu pripojil tiež vyhlásenia účastníkov 47/ a 49/. Tým, že mu predmetné
listinné dokumenty neboli predložené, nemohol sa s nimi oboznámiť a zaujať k nim svoje stanovisko.

Zároveň namietal, že súd prvej inštancie úplne odignoroval ďalšie dôkazy a skutočnosti nachádzajúce
sa v pripojenom spise a v rozhodnutí nie je zmienka, či vôbec pripojil dedičský spis, ktorý žiadal pripojiť
a ako ho vyhodnotil. Ďalej namietal, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či si súd prvej inštancie
v konaní vyžiadal F. XX I. F. XX, z ktorých majú vyplývať nadobúdacie tituly I. B. tak, ako to navrhoval vo
svojom vyjadrení z 20. 07. 2023, kde v prípade PKV XX a PKV XX svedčí zápis pre Lecu (I.) B. a jeho

ženu D., K. K.. K listu, ktorým mal údajne účastník 48/ vyzvať I. B. od upustenia od neoprávneného
užívania časti záhrady, namietal, že označený účastník nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o jeho
odoslaní, resp. o tom, že sa tento list dostal do dispozičnej sféry adresáta - preto tento dôkaz podľa
neho nemožno považovať za dôveryhodný. K tomu argumentoval, že rodinný dom bol postavený na
základe stavebného povolenia a že pozemok pod domom - dvor a záhradu užívali len jeho právni

predchodcovia. Na základe uvedených skutočností sa I. B. spolu s manželkou chytil držby nehnuteľností,
ktoré nerušene užívali ako jeden celok. Súčasne tvrdil, že skutočnosť, že sa jeho starý otec v konaní
sp. zn. 10C/104/2010 nedomáhal aj určenia vlastníckeho práva k parcelám č. 210, č. 212 a č. 213 zistil
až tesne pred podaním návrhu, pretože mal za to, že predmetné pozemky patria jeho rodine, nakoľko
ich roky nerušene užívali. Okrem toho namietal, že súd prvej inštancie odignoroval závery dokazovania

vykonané odvolacím súdom vo veciach sp. zn. 2Co/206/2013 zo 17. 09. 2014 a sp. zn. 2Co/17/2010 zo
17. 05. 2010. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
na prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. aby odvolaním napadnuté výroky uznesenia
zmenil tak, že návrhu vyhovie a prizná mu voči účastníkovi konania 48/ trovy konania.

9. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných 1/ - 24/ sa k podanému odvolaniu vyjadril
podaním z 01. 03. 2024. Konštatoval v ňom vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie a žiadal odvolací súd toto uznesenie potvrdiť ako vecne správne.10. Účastník 48/ sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo 14. 03. 2024. Vo svojom stanovisku
označil vlastnícke právo navrhovateľa k označeným parcelám za sporné, z dôvodu ktorého nie sú
splnené zákonné podmienky pre ďalšie vedenie tohto nesporového konania. Poukázal na tom že

navrhovateľ napáda uznesenie súdu prvej inštancie vo všeobecnej rovine, rozsiahlym spôsobom citujúc
judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, avšak bez toho, aby boli v nich
uvedené právne názory interpretované vo vzťahu k okolnostiam tohto konania. V podstatnom mal za to,
že navrhovateľ sa v priebehu konania nevyjadril k namietanej absencii akéhokoľvek titulu jeho vstupu do
oprávnenej držby pozemkov, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a neoznačil a ani nepreukázal

uplynutie zákonom stanovenej lehoty potrebnej pre vydržanie vlastníckeho práva, pretože nie je ani len
zrejmé vo vzťahu ku komu a kedy malo dôjsť k začatiu plynutia vydržacej doby. K predloženým PKV
č. XX I. L. XX uviedol, že žiadnym spôsobom s prejednávanou vecou nesúvisia a ani nepreukazujú,
že z častí nehnuteľností tam zapísaných boli vytvorené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uvedeného
konania, pretože navrhovateľ nepredložil žiadnu identifikáciu pozemkovoknižných parciel s aktuálnou
evidenciou nehnuteľností a navyše majetková podstata evidovaná v PKV č. XX I. L. XX je neurčitá a jej

vymedzenie nejasné. Súd vykonal všetky potrebné dôkazy, preto nebol dôvod vykonávať ďalšie dôkazy,
pričom k v odvolaní vzneseným námietkam navrhovateľa uviedol, že tento neuviedol ani len ktorý dôkaz
z pripojeného súdneho spisu navrhuje v tomto konaní vykonať. Nad rámec uvedeného poukázal na to,
že uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/123/2004
z 09. 04. 2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/48/2018 z 27. 03. 2019 nie je

možné pod uvedenými sp. zn. vyhľadať vo verejne prístupných zdrojoch a navrhovateľ ich nepredložil
ako prílohy odvolania. S poukazom na to namietol aj citáciu právnych viet týchto rozhodnutí zároveň
konštatujúc, že z citovaných právnych viet sa javí, že sa ide o skutkovo odlišné prípady. Odvolateľom
uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR posudzuje pomer držaného a skutočne kúpeného
pozemku, čo nie je v žiadnom vecnom súvise s návrhom navrhovateľa v predmetnej veci. Ďalej uviedol,

že osoba označená ako I. B. je evidovaná ako podielový spoluvlastník výlučne k pozemku registra E-
KN parc. č. XX o výmere 651 m2 vedenej na LV č. XXX, k.ú. K., a to v podiele vo veľkosti 25/1080,
čo znamená, že jeho súčasnému spoluvlastníckemu podielu zodpovedá približne 15 m2 z uvedenej
parcely, čím je jeho vlastníctvo vyčerpané. Vzhľadom na túto veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu
v pomere k celku nemožno ani len hypoteticky pripustiť možnosť ospravedlniteľného omylu vo vzťahu

k vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa k spornému majetku. Súčasne uviedol, že navrhovateľa a
jeho právneho predchodcu v minulosti upozorňoval, že dom stojí na jeho pozemku a bol ochotný sa
dohodnúť na náprave nesúladu vo vlastníckych vzťahoch, na čo však navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca reagovali, že nie je dôvod na uzatváranie dohody. Napriek tomu, že sa navrhovateľ odvoláva
na stavebné povolenie svojho právneho predchodcu k domu, v konaní ho ako dôkaz nepredložil, preto

argumentácia navrhovateľa v tejto časti predstavuje len nepodložené domnienky a hypotézy. Navrhol
preto odvolaciemu súdu odvolanie navrhovateľa zamietnuť, napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania.

11. Navrhovateľ v odvolacej replike z 22. 04. 2024 k vyjadreniu účastníka 48/ k odvolaniu v podstatnom

namietal účelovosť postoja účastníka 48/, ktorý rovnako ako jeho právni predchodcovia, akceptovali
užívací stav pozemkov, ktoré sú predmetom návrhu. Tieto skutočnosti vyplývajú ako z pripojeného spisu
sp. zn. 10C/104/2010, tak aj zo skutočnosti, že účastník 48/ spolu so súrodencami si nechali vyhotoviť
geometrický plán, ktorým boli vytvorené parcely č. XXX, L. XXX, L. XXX až potom, ako sa právny
predchodca navrhovateľa snažil prostredníctvom notárky usporiadať vlastnícke právo k pozemkom,

ktoré dlhodobo a nerušene užíval. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že predmetný návrh sa týka
tých istých pôvodných parciel, zapísaných na tých istých LV, ktoré sa týkajú aj predmetného návrhu
a že označený geometrický plán slúžil ako technický podklad k Osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva z 29. 12. 2004, v zmysle ktorého sa účastník 48/ a jeho súrodenci cítili vlastníkmi
novovytvorených parciel a necítili sa byť vlastníkmi parciel, ktoré sú predmetom návrhu, pričom z tohto

ich osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo k
parcelám uvedeným na LV č. XXX, XX, XXX, XXX, XX k. ú. K., považovali len za formálne, v súvislosti
s čím je na podporu uvedeného tvrdenia v Osvedčení o vydržaní citované rozhodnutie č. 911/1932
uverejnené v Úradnej zbierke rozhodnutí NS ČSR, podľa ktorého treba v dlhotrvajúcom stave držby a
užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch,

podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní,
vidieť dohodou strán o deľbe, poprípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj
čo do vlastníckeho práva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastník 48/ a jeho súrodenci majú
svoje podiely už vyčlenené v parcelách č. XXX, L. XXX, L. XXX, ktoré majú vo svojom užívanía teda tieto už sú majetkovoprávne vysporiadané. Účastník 48/ preto podľa navrhovateľa zavádza a
bezdôvodne sa snaží zabrániť usporiadať jeho vlastnícke právo tak, ako to urobil sám so súrodencami.
V tejto spojitosti argumentoval, že súrodenci účastníka 48/ námietky voči jeho návrhu nepodali a že

poloha pôvodných parciel, z ktorých si svoje spoluvlastnícke podiely účastník 48/ a jeho súrodenci už
osvedčením o vydržaní vyporiadali, vyplýva z priložených príloh, z ktorých je zrejmé, že sa nachádzajú
v časti, kde si chce vysporiadať svoje spoluvlastnícke podiely vyčlenené v parcelách KN-C č. XXX, L.
XXX I. L. XXX predstavujúcich dom, dvor a záhradu aj navrhovateľ. Z vyššie uvedeného a z priložených
snímok považoval za zrejmé, že parcely č. XXX, L. XXX I. L. XXX, ktoré sú predmetom návrhu a

novovytvorené parcely č. XXX, L. XXX, L. XXX, ktoré boli osvedčené účastníkom 48/ a jeho súrodencami
boli vytvorené z prevažne totožných parciel, pričom ich poloha je zrejmá z oboch geometrických plánov
a priložených snímkov. Mal za to, že ak by sa účastník 48/ cítil byť vlastníkom aj tých častí pozemkov,
ktoré sú predmetom návrhu, tak by si ich vlastníctvo pred notárkou už skôr osvedčil.

12. V odvolacej duplike z 05. 06. 2024 účastník 48/ doplnil, že z argumentácie navrhovateľa je zrejmé,

že návrhom požadované potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je sporné. Nikdy
v minulosti nebolo ním, ani jeho právnymi predchodcami, akceptované vlastnícke právo navrhovateľa
ani užívací stav k označeným nehnuteľnostiam. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že už v roku
2004 preukázateľne nesúhlasil s potvrdením vydržania pozemkov C-KN parc. č. XXX a parc. č. XXX
v prospech právneho predchodcu navrhovateľa. Uvedená okolnosť je nesporná a je preukázaná aj

listinným dôkazom a bez ďalšieho je aj zákonnou prekážkou vydania rozhodnutia v zmysle návrhu
navrhovateľa, najmä z dôvodu absencie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby počas doby určenej
na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa vyhotovenia
geometrického plánu označil za zavádzajúcu a nesúvisiacu s prejednávanou vecou. Z predložených
listinných podkladov vyplýva, že pozemkovoknižné parcely, ktoré boli podkladom pozemkov registra

C-KN parc. č. XXX, L. XXX, L. XXX nie sú identické s parcelami, z ktorých boli vytvorené parcely
registra C-KN parc. č. XXX, L. XXX I. L. XXX. Poukázal na to, že jeho právna predchodkyňa
nadobudla všetky nehnuteľnosti darovacou zmluvou z 06. 07. 1940, t.j. aj spoluvlastnícky podiel 10/24 k
pozemkovoknižnej parcele č. XXX. Okrem toho, jeho otec nadobudol zámennou zmluvou z 29. 05. 1961
ďalší spoluvlastnícky podiel XX/XX-XX k pozemkovoknižnej parcele č. XXX. Uvedené preukazuje, že

podstatná časť pozemkovoknižnej parcely č. XXX v podiele 20/24 bola vo vlastníctve a užívaní právnych
predchodcov účastníka 48/. Zásadne tiež nesúhlasil s tvrdením, že jeho súrodenci akceptujú údajné
vlastnícke právo navrhovateľa, keď toto je priamo vyvrátené predloženými vyjadreniami z 23. 11. 2023.
Nad rámec uvedeného poukázal aj na námietky podané zo strany Slovenského pozemkového fondu.

13. Iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neboli v odvolacom konaní sporovými stranami
produkované.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357
CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Odvolací súd je totiž aj vo veciach upravených CMP,
vktorýchmožnozačaťkonanieajbeznávrhurozsahomodvolaniaviazaný(§65CMP). Určenímrozsahu
napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov
u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze,

v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych, vrátane odvolateľom výslovne
neuvedených odvolacích dôvodov (§ 365 CSP, § 66 CMP) s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).17.Súdprvejinštanciezistilvdanejveciskutkovýstavvdostatočnomrozsahuazozistenýchskutočností
prijal správne právne závery, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, poukazuje na jeho vecne správne dôvody, vrátane v ňom

citovaných právnych názorov najvyšších súdnych autorít k otázkam relevantným pre posúdenie prípadu
(hlavne body 22. až 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia), ktoré sú uvedené v jeho písomnom
vyhotovení a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje. Z týchto dôvodov odvolací súd preberá skutkový
stav ustálený vo veci súdom prvej inštancie, jeho vyhodnotenie, ako aj jeho právne závery a len
na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia ako aj k odvolacím námietkam

navrhovateľa uvádza nasledovné.

18. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

20. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,

ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

21. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

22. Podľa § 359i ods. 1 CMP, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

23. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil,

že nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 OZ. Ide o mimosporové konanie, ktorého
účelom nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako je tomu v prípade sporového konania
vyvolaného žalobou o určenie vlastníckeho práva podľa CSP. Povinnosťou navrhovateľa v tomto
nesporovom konaní je osvedčiť skutočnosti o tvrdenom nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam vydržaním podľa ust. § 359d ods. 2 CMP a povinnosťou súdu následne skúmať,

či navrhovateľ uvedené bez pochybností osvedčil. Osvedčiť splnenie predpokladov pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním je potrebné zo strany toho, kto návrh na začatie konania
o potvrdení vydržania podal.

24. Predpokladom vydržania nehnuteľnosti je: (i) spôsobilý predmet vydržania, (ii) oprávnenosť držby

a (iii) nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku
o tom, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné
bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však
nemožno priamo dokázať, možno o ňom usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický
stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva

pri normálnej opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti daného prípadu možno od neho rozumne
požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo,
ktoré vykonáva, patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva,
ktorý musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť,
teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, tzn. nadobúdací titul, i keď

neplatný.

25.Preberajúcvýsledkyvykonanéhodokazovaniaodvolacísúdsúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,
že v predmetnom prípade navrhovateľ neosvedčil splnenie jednej zo zásadných podmienok pre
vydržanie nehnuteľnosti, konkrétne oprávnenosť držby nehnuteľností, ktorých potvrdenia vydržania

sa svojím návrhom domáhal. Držba je oprávnená ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. V súdenom prípade sú pri hodnotení týchto okolností
podstatné samotné tvrdenia prezentované v konaní navrhovateľom v jeho návrhu na začatie konania,
ako aj v jeho vyjadreniach k námietkam dotknutých účastníkov konania. Z nich nevyplýva žiaden právnytitul, hoc aj neplatný pre nedostatok formy alebo z iných dôvodov, svedčiaci o oprávnenosti držby
predmetných nehnuteľností navrhovateľom, resp. z ktorého by mohol samotný navrhovateľ vyvodzovať,
že je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vlastnícke právo k predmetným

pozemkom patrí. Navrhovateľ síce uvádzal, že jeho starý otec sa stal (mal stať) vlastníkom predmetných
nehnuteľností ich darom od svojho otca I. B. v roku 1957, je však zrejmé, že na osvedčenie tejto
skutočnosti navrhovateľ v konaní neoznačil žiaden dôkaz. Je nepochybné, že pokiaľ by malo dôjsť
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľom vydržaním ku dňu 13.
10. 2006, ktorý je súčasne dňom smrti jeho právneho predchodcu - starého otca E. B., museli by byť

kumulatívne splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva k označenému dňu. Uvedené nemožno
považovať za splnené, keďže už v roku 2004 bol právny predchodca navrhovateľa v snahe o vydanie
notárskeho osvedčenia vydržania týchto parciel neúspešný, a to osobitne z dôvodu, že účastník 48/
odmietol dať notárke súhlas s vydržaním dotknutých nehnuteľností v prospech právneho predchodcu
navrhovateľa. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že samotné užívanie
nehnuteľnostíniejetakýmtitulom,ktorýbyprijehobezchybnejexistenciimoholbyťnadobúdacímtitulom

a vyvolať presvedčenie navrhovateľa, že sa stal vlastníkom veci a tiež so záverom, že smrť starého
otca navrhovateľa nemôže byť pre navrhovateľa jeho nadobúdacím titulom, rovnako ako ani čestné
vyhlásenia pripojené k návrhu začatie konania.

26. Z okolností prípadu je zrejmé, že navrhovateľ už v čase vydania dedičského rozhodnutia po neb.

E. B. vedel (musel vedieť), že týmto rozhodnutím o dedičstve nebol deklarovaný prechod vlastníckeho
práva vo vzťahu pozemku, na ktorom stojí rodinný dom č. XX a ani k ďalším pozemkom nachádzajúcim
sa za týmto domom. Tieto pozemky (geometrickým plánom z roku 2004 novovytvorené parcely B.
parc. č. XXX, XXX I. XXX) neboli ani predmetom konania vedeného súdom prvej inštancie pod sp.
zn. 10C/104/2010, hoci boli vytvorené tým istým geometrickým plánom ako pozemky B. parc. č.

XXX/X I. XXX/X. Dôvodný je tak aj názor súdu prvej inštancie, že pokiaľ by mal právny predchodca
navrhovateľa za to, že je vlastníkom v tomto konaní dotknutých nehnuteľností, inicioval by súdne
konanie aj vo vzťahu k nim, a to najmä po neúspešnej snahe o osvedčenie ich vydržania pred
notárkou ešte v roku 2004. Z uvedených dôvodov preto nemožno dospieť k záveru o kumulatívnom
splnení všetkých zákonných predpokladov pre potvrdenie o vydržaní vlastníckeho práva navrhovateľom

práve pre absenciu dobromyseľnosti. Ako správne už poukázal súd prvej inštancie, nateraz prichádza
skôr do úvahy žaloba, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E. B., resp. v prípade
nepreukázania právneho titulu pre vznik jeho vlastníctva, že patria do dedičstva po neb. prastarých
rodičoch navrhovateľa, keďže títo sú napriek tvrdeniu navrhovateľa o ich darovaní prastarými rodičmi
jeho starému otcovi E. B. stále v spoluvlastníckom podiele 25/1080 vedení na liste vlastníctva č. XXX,

k. ú. K., obec K., okres G. ako spoluvlastníci tam uvedených pozemkov. V tejto súvislosti je potrebné
pripomenúť, že ani konaním o potvrdení vydržania nie je možné obchádzať konanie o dedičstve, alebo
konanie o určenie vlastníckeho práva (resp. o určenie veci do dedičstva).

27. Ako už bolo spomenuté, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby navrhovateľ v konaní predložil

označenúdarovaciuzmluvu,ktoroumalibyťdotknutépozemkydarovanéjehostarémuotcovi.Vzhľadom
na to, že darovacia zmluva sa mala týkať nehnuteľností, pre jej platnosť bolo potrebné, aby bola
vyhotovená v písomnej forme (§ 40 ods. 1 v spojení s § 383 a § 384 zákona č. 141/1950 Z. z. stredný OZ
v znení účinnom do 31. 03. 1964). Ak tomu tak nebolo, starý otec navrhovateľa nemohol nadobudnúť
dotknuté nehnuteľnosti darovaním, ale len vydržaním. Okrem toho je nutné podotknúť, že aj skutočnosť

uzavretia ústnej darovacej zmluvy je potrebné v konaní o potvrdení vydržanie náležite osvedčiť, resp.
v prípadnom súdnom konaní v prípade jej spornosti riadne preukázať. Uvedené okolnosti je však
potrebné zodpovedať v inom, sporovom konaní.

28. K odvolacej námietke navrhovateľa o porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia

vyjadrenia účastníka 48/ k replike navrhovateľa voči námietkam označeného účastníka pred vydaním
napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že porušenie princípu vyjadreného okrem iného aj
v článku 9 ods. 1 základných princípov CSP možno hodnotiť ako pochybenie súdu prvej inštancie,
ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
ani nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.

b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi
uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý
proces je potrebné, aby nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu, dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver odvolacieho súdu o tom, že celé konanie sajaví ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania. V okolnostiach súdenej veci má odvolací súd za to, že intenzita porušenia procesného
práva navrhovateľa oboznámiť sa s vyjadreniami ostatných účastníkov nepostačuje pre naplnenie

vyššie označeného odvolacieho dôvodu, a ani iného odvolacieho dôvodu vymedzeného v § 365
CSP, keďže dôvodom zamietnutia návrhu bolo neosvedčenie splnenia všetkých predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, čo odôvodňovalo už postup súdu podľa
§ 359e ods. 2 CMP, t.j. zamietnutí návrhu pred vydaním vyzývacieho uznesenia. Ak navrhovateľ
neosvedčí splnenie všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nemá

právne posudzovanie námietok účastníkov podstatný význam. Na vyššie uvedenom závere nič nemení
ani skutočnosť, že k takémuto rozhodnutiu pristúpil súd prvej inštancie až v ďalšej fáze konania, t.j.
po vydaní vyzývacieho uznesenia a podaní námietok voči návrhu, s ktorými mal navrhovateľ mal
reálnu možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k nim, to napokon aj učinil. Navyše duplika účastníka 48/
doručená na repliku navrhovateľa voči jeho námietkam spočíva v relevantnej časti na zotrvaní právnej
argumentácie prednesenej už v jeho námietkach voči návrhu navrhovateľa. Z uvedených dôvodov

nepovažovalodvolacísúdzanaplnenýodvolacídôvodvzmysle§365ods.1písm.f)CSP,zdôvodučoho
namietaná okolnosť neodôvodňovala zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

29. K odvolacej námietke odvolateľa o nevysporiadaní sa súdu prvej inštancie s jeho návrhmi na

vykonanie dokazovania, resp. o neodôvodnení nepripojenia dedičského spisu odvolací súd uvádza,
že v každom súdnom konaní, vrátane konania o potvrdení vydržania vykonávajú súdy len dôkazy
(šetrenia) potrebné na vydanie rozhodnutia. Povinnosťou súdov v sporovom ako aj mimosporovom
konaní nie je vykonávať nadbytočné dokazovanie, ktoré nie je spôsobilé privodiť iné právne posúdenie
veci; takéto dokazovanie by totiž bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania v zmysle článku

17 CSP. V okolnostiach súdenej veci tak vzhľadom na predloženie osvedčenia o dedičstve (č.l. 71),
z ktorého vyplývalo, že navrhovateľ nadobudol rodinný dom č. XX po svojom právnom predchodcovi,
čo v priebehu konania nebolo nikým spochybnené nebolo pripojenie celého dedičského spisu potrebné.
Navrhovateľ ani neuvádza aké ďalšie dôkazy z tohto spisu mal súd prvej inštancie v konaní vykonať.
Rovnako navrhovateľ neuviedol ani, ktoré dôkazy zo spisu súdu prvej inštancie vedeného pod sp. zn.

10C/104/2010 (označený spis bol súdom prvej inštancie v konaní pripojený) by mali byť preukazovať
v tomto konaní ním uplatnený nárok. Totožný záver možno zaujať aj k návrhom na zabezpečenie úplných
výpisovzPKVXXaPKVXX,k.ú.K..Totižnavrhovateľomvkonaníprezentovanéskutočnostivyplývajúce
zo zápisov v uvedených pozemkovoknižných vložkách v zásade neboli medzi účastníkmi rozporované,
aj keď účastník 48/ ich považoval inak za nesúvisiace s vecou. V tejto súvislosti je podstatné si

uvedomiť, že zásadnou a medzi účastníkmi spornou otázkou riešenou v konaní bola predovšetkým
otázka oprávnenosti držby navrhovateľa ku dňu 13. 10. 2006 a počas vydržacej doby tomuto dňu
predchádzajúcej, pre odpoveď na ktorú neboli tieto dôkazné návrhy relevantné.

30. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu podaného odvolania preto konštatuje, navrhovateľ v ňom

neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, resp. nepredniesol takú závažnú právnu argumentáciu,
ktorábybolaspôsobiláprivodiťzrušeniealebozmenunapadnutéhorozhodnutia,keďjehonávrhunebolo
možné z dôvodu nesplnenia podmienok na potvrdenie vydržania vyhovieť.

31.SprávnemuvýrokuI.vovecisamejzodpovedáajsprávnyvýrokII.otrováchkonania,pričomodvolací

súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení.

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ďalšiu argumentáciu navrhovateľa, zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru o nenaplnení odvolacích dôvodov
vymedzených v § 365 ods. 1 CSP a § 62 CMP, z dôvodu ktorého v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 55 CMP, § 57 CMP a § 58 CMP.
Odvolací súd mal vzhľadom na okolnosti prípadu, s prihliadnutím na skutočnosť, že účastník 48/ si vo
vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, za to, že je spravodlivé,
aby náhrada trov konania bola priznaná účastníkovi 48/, ktorý si v konaní zvolil právneho zástupcu

a v odvolacom konaní bol aktívny, t. j. vyjadril sa k podanému odvolaniu navrhovateľa, ako aj k vyjadreniu
navrhovateľa z 22.04.2024 a reagoval na odvolacie námietky navrhovateľa. Vo svojich vyjadreniach
v rámci odvolacieho konania poukázal na nezrovnalosti v tvrdeniach navrhovateľa, najmä vo vzťahu
k časovej súslednosti vyhotovenia geometrického plánu a žiadosti notárky o potvrdenie vydržania, a
rovnako sa vyjadril k predloženiu navrhovaných dôkazov PKV č. XX a PKV č. XX, ktorých majetková
podstata je neurčitá, vymedzenie nejasné a nie je zrejmé ako majú súvisieť s predmetným konaním.

35. Vzhľadom na to, že účastník 48/ bol v konaní zastúpený advokátom, odvolací súd mu priznal
odmenu za jednotlivé úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pretože v predmetnom
prípade išlo o konanie o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa CMP, teda
hodnotu veci nie je možné určiť. Odvolací súd priznal právnemu zástupcovi účastníka 48/ odmenu

za dva úkony právnej pomoci podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, a to 1x vyjadrenie k odvolaniu
a 1x vyjadrenie k odvolacej replike navrhovateľa. Jeden úkon právnej pomoci je vo výške 105,62 Eur
(1/13-ina výpočtového základu pre rok 2024), preto za dva úkony právnej pomoci odvolací súd priznal
právnemu zástupcovi účastníka 48/ sumu vo výške 211,24 Eur (105,62 Eur x 2 úkony právnej pomoci).
Odvolací súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky priznal právnemu zástupcovi účastníka 48/ aj paušálnu

náhradu výdavkov vo výške X/XXX-XXX výpočtového základu, ktorá pre rok 2024 je vo výške 13,73 Eur,
preto odvolací súd priznal aj paušálnu náhradu spolu vo výške 27,46 Eur (13,73 Eur x 2 – t.j. k dvom
úkonom právnej pomoci). Spolu tak účastníkovi 48/ patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške
238,70 Eur na zaplatenie ktorej zaviazal odvolací súd navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Odvolací súd o trovách iných účastníkov nerozhodoval, pretože z ich strany nebol v tomto

smere podaný návrh a v odvolacom konaní boli nečinní.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).